Uznesenie Judgement was issued on Saturday, May 17, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35C/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125208181
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125208181.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. E. XX, XXX XX
F., štátna občianka SR, proti žalovanému: B. G. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. H. XX, XXX XX F.,
štátny občan SR, o nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na kontrolu dodržiavania neodkladným
opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému nevstupovať do bytu č.13 na 4. poschodí, vchod XX I. J. D. E. K. F.

nachádzajúcom sa v bytovom dome súpisné č. XXXX na pozemku na par. registra „C“ č. 166
nachádzajúcom sa v katastrálnom území L., obec F. - C. B., M. F. A., evidovanom na LV č. XXXXX, a to
do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 1T/22/2025.

II. Súd ukladá žalovanému nevstupovať do bytu č.X na 1. poschodí, vchod XX, I. J. F. XX K. F. v bytovom
dome súpisné č. XXX na pozemku na par. registra „C“ č. XXXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území

N., obec F. - G. O., M. F. A., evidovanom na LV č. XXXXX, a to do právoplatného skončenia konania
vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 1T/22/2025.

III. Súd ukladá žalovanému nevstupovať do domu súpisné č. XX na pozemku na parcele registra „C“ č.
265/1 a na pozemky na parc. registra „C“ č. 265/1 a 265/6 v katastrálnom území I. L., obec I. L., M. F.

- M., evidovanom na LV č. XX, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde
Košice pod sp. zn. 1T/22/2025.

IV. Súd ukladá žalovanému nevstupovať na pracovisko žalobkyne na Úrad Košického samosprávneho
kraja, Strojárenská 3 v Košiciach a Námestie Maratónu mieru 1 v Košiciach, a to do právoplatného
skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 1T/22/2025.

V. Súd ukladá žalovanému nevstupovať do Materskej školy Park Angelinum 7 v Košiciach, a to do
právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 1T/22/2025.

VI. Súd ukladá žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s tým, že
pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov

činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu
vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje, a to do právoplatného skončenia
konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 1T/22/2025.

VII.Súdukladážalovanémupísomne,telefonicky,elektronickoukomunikácioualeboinýmiprostriedkami
nekontaktovať žalobkyňu, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde

Košice pod sp. zn. 1T/22/2025.

VIII.Súdnariaďujekontroludodržiavanianeodkladnýmopatrenímnariadenýchpovinnostípodľavýrokov
I. až V. tohto uznesenia vo vzťahu k žalobcovi ako kontrolovanej osobe technickými prostriedkami, a to
osobným identifikačným zariadením kontrolovanej osoby, zariadením na kontrolu polohy kontrolovanej
osoby a zariadením varovania blízkosti chránených osôb.IX.Ukladážalovanémuakokontrolovanejosobepodrobiťsaastrpieťinštaláciutechnickýchprostriedkov
podľa výroku VIII. tohto uznesenia a za týmto účelom sa neodkladne dostaviť na Mestský súd Košice k
probačnému a mediačnému úradníkovi a to na základe jeho výzvy.

X. Ukladá žalobkyni ako chránenej osobe dostaviť na Mestský súd v Košiciach k mediačnému a
probačnému úradníkovi za účelom prevzatia zariadenia varovania blízkosti.

XI. Ukladá žalobkyni ako chránenej osobe mať pri sebe zariadenie varovania blízkosti počas celého

trvania kontroly technickými prostriedkami.

XII. V prevyšujúcej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

XIII. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu 15.5.2025 domáhala,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
I. Súd zakazuje žalovanému vstupovať do bytu č.XX na 4. poschodí, vchod XX a zdržiavať sa pred a za
bytovým domom súpisné č. XXXX na pozemku na par. č. 166 nachádzajúcom sa v katastrálnom území
L., obec F. - C. B., okres Košice I, evidovanom na LV č. XXXXX a zdržiavať sa vo vzdialenosti menšej

ako 300 m od bydliska žalobkyne.
II. Súd zakazuje žalovanému vstupovať do bytu č. č.X na 1. poschodí, vchod XX, v bytovom dome
súpisné č. XXX na pozemku na par. č. 2817 nachádzajúcom sa v katastrálnom území N., obec F. - G.
O., M. F. A., evidovanom naLVč. XXXXX na adrese F. XX K. F. a zdržiavať sa vo vzdialenosti menšej
ako 300 m od bydliska rodičov žalobkyne.

III. Súd zakazuje žalovanému vstupovať do domu súpisné č. XX na pozemku na parcele č. 265/1 a na
pozemky na pare. č. 265/1 a 265/6 v katastrálnom území I. L., obec Nižný Lánec, M. F. - M., evidovanom
na LV č. XX.
IV. Súd zakazuje žalovanému vstupovať na pracovisko žalobkyne na Úrad Košického samosprávneho
kraja, Strojárenská 3 v Košiciach a I. B. B. X v Košiciach a zdržiavať sa vo vzdialenosti menšej ako 300

m od pracoviska žalobkyne.
V. Súd zakazuje žalovanému vstupovať do B. P. D. E. X v Košiciach a zdržiavať sa vo vzdialenosti
menšej ako 300 m od areálu materskej školy.
VI. Súd zakazuje žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m, s tým, že
pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov

činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu
vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
VII. Súd zakazuje žalovanému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami kontaktovať žalobkyňu.
VIII. Súd nariaďuje kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností vo vzťahu

podľa výrokov I. až IV. tohto uznesenia vo vzťahu k žalobcovi ako kontrolovanej osobe technickými
prostriedkami, a to osobným identifikačným zariadením kontrolovanej osoby, zariadením na kontrolu
polohy kontrolovanej osoby a zariadením varovania blízkosti chránených osôb.
IX.Ukladážalovanémuakokontrolovanejosobepodrobiťsaastrpieťinštaláciutechnickýchprostriedkov
podľa výroku VIII tohto uznesenia a za týmto účelom sa neodkladne dostaviť na Mestský súd Košice

k probačnému a mediačnému úradníkovi a to v lehote najneskôr najbližší pracovný deň po doručení
tohto uznesenia.
X. Ukladá žalobkyni ako chránenej osobe dostaviť na Mestský súd v Košiciach k mediačnému a
probačnému úradníkovi, a to v lehote do 3 dní od doručenia tohto uznesenia za účelom prevzatia
zariadenia varovania blízkosti a povinnosť.

XI. Ukladá žalobkyni ako chránenej osobe mať pri sebe zariadenie varovania blízkosti počas celého
trvania kontroly technickými prostriedkami.
XII. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že:2.1. Žalovaný je jej bývalým partnerom, s ktorým žila v partnerskom vzťahu v období od decembra
2018 do augusta 2023. Z tohto vzťahu sa dňa 23.6.2020 narodila dcéra K. C.. So žalovaným nežili v
spoločnej domácnosti. Ona s maloletou žije v byte na Park Angelinum 17 v Košiciach. Žalovaný si v roku

2019 kúpil rodinný dom v B., kde aj pred zadržaním býval, adresu trvalého pobytu má na adrese, na
ktorej žijú jeho rodičia. Do jej bytu však pravidelne chodil a aj sa v ňom zdržiaval. Jedná sa o byt č.XX
na 4. poschodí, vchod XX, v bytovom dome súpisné č. XXXX na pozemkoch na par. č. 166 a podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel k pozemku v 253/10 000 v katastrálnom území L., obec F. - C. B., M. F. A., evidovaný na LV

č. XXXXX. Byt je v jej výlučnom vlastníctve. Žalovaný často chodil za ňou do bytu jej rodičov, kde sa
pravidelne aj s maloletou dcérou zdržiava. Jedná sa o byt č.X na 1. poschodí, vchod XX, v bytovom dome
súpisné č. XXX na pozemkoch na par. č. 2817 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku v 234/10 000 v katastrálnom
území N., obec F. - G. O., M. F. A., evidovaný na LV č. XXXXX na adrese F. XX K. F., ktorý majú jej rodičia
v bezpodielovom spoluvlastníctve. Jej rodičia tiež vlastnia nehnuteľnosť v obci I. L., ktorú celá rodina

využívajú ako chalupu na rekreačné účely a trávia tam s maloletou svoj voľný čas najmä cez víkendy a
prázdniny. Jedná sa o rodinný dom súpisné č. XX na pozemku na parcele č. 265/1 a pozemky na pare.
č. 265/1 a 265/6 v katastrálnom území I. L., obec I. L., M. F. - M., evidovaný na LV č. XX. Žalovaný ju tiež
môže vyhľadať pred materskou školou maloletej B. D. E. X K. F., kam dcéru pravidelne nosí a vyzdvihuje
a tiež sa zúčastňuje podujatí organizovaných škôlkou.

2.2. Žalovaný v čase kedy spolu žili v partnerskom vzťahu a aj po jeho ukončení sa k nej správal násilne.
Žalovaný nadmerne požíval alkoholické nápoje a užíval návykové látky, z tohto dôvodu bol aj opakovane
hospitalizovaný na psychiatrii. Násilne sa začal voči nej správať v čase kedy otehotnela s ich dcérou.
V tom čase ju začal hlavne verbálne napádať, jeho verbálne útoky sa ešte zintenzívnili po narodení
ich dcéry. Vadilo mu, keď plakala, nebol schopný sa o dcéru postarať a keď žalobkyňa výnimočne

odišla z domu s tým, že musela niečo vybaviť, tak jej vkuse vyvolával, vrieskal na ňu, aby sa vrátila
domov k dcére, keď ho o niečo poprosila, podráždene odmietal pomoc a pod. Vyvolával rôzne konflikty
s príbuznými, izoloval ju, zakazoval jej kontakt s jej rodinou, jej rodičia k nej mohli chodiť len v čase,
kedy tam nebol žalovaný, mal konflikty aj so svojimi rodičmi, zakazoval jej kontakt aj s jeho rodičmi.
Jeho verbálne útoky sa tak vystupňovali, že sa diali prakticky každý deň, vždy mu niečo vadilo, niečo

vyžadoval, slovne ju napádal a vrieskal po nej. Potom ako si žalovaný kúpil dom v Maďarsku ju ustavične
kontaktoval, kontroloval ju, písal jej správy a robil hovory cez sociálne siete, dožadoval sa okamžitej
odpovede, keď tak neurobila, tak hneď z toho urobil konflikt. Vyžadoval, aby vkuse bola k dispozícii,
nerešpektovalanidennýrežimdieťaťa,napr.jehospánokapod.Lenvýnimočne3-4dnivydržalfungovať
bez výbuchov zlosti. V roku 2023 už skoro každý deň boli problémy. Žalovaný na ňu pravidelne verbálne

útočil pred dcérou, aj na verejnosti. Žalobkyňa sa snažila mu všetko urobiť po vôli, aby nemal dôvod,
no často neúspešne. Žalovaný si vždy našiel dôvod, aby na ňu kričal, urážal ju. Stalo sa, že ju aj s
dcérou vyhodil z domu. Jeho verbálne útoky sa diali nielen v osobnom, ale aj online kontakte. Žalovaný
jej často telefonoval, tvrdil jej, že chce vidieť dcéru a následne na ňu začal verbálne útočiť. Keď zložila
telefón, pretože s ním už nechcela komunikovať a chcela chrániť aj dcéru, ktorá počúvala jeho urážky,

krik, vulgarizmy a ponižovanie, tak jej vkuse vyvolával a písal agresívne a vulgárne správy, aby mu
zdvihla telefón alebo zavolala. Boli dni, keď jej napísal 70-100 sms správ. Pre toto jeho správanie s ním
v auguste 2023 aj ukončila vzťah. No žalovaný aj napriek tomu v útokoch na ňu pokračoval, dokonca
ich zintenzívnil. Hlavnou zámienkou na kontakt bol pre neho kontakt s dcérou.
2.3. V roku 2024 už mal vážne problémy s alkoholom. Podľa jej informácií sa žalovaný opil viackrát

takmer do bezvedomia, od apríla do októbra bol 7x hospitalizovaný na psychiatrii. Správal sa
nebezpečne a čudne. Rozprával, že je vyvolený a bojovník, že nemá čo stratiť. Mal paranoidné a
samovražedné vyjadrenia. Od 6. marca 2024 bol nezamestnaný. Málo boli v osobnom kontakte. Málo
chodil aj do F., zrušil aj stretnutia, ktoré naplánoval. Keď vládal písať a volať, pravidelne každý deň
sa ozýval a vyvolával konflikty, bol agresívny, vulgárny a násilný. Vydieral a vyhrážal sa mi. Fázy

komunikácie sa striedali. Pár dní bol žalovaný v pohode a správal sa slušne, potom ju začal verbálne
napádať, písal jej vulgárne a výhražné správy, potom sa zrejme opil do bezvedomia a neozýval
sa niekoľko dní alebo týždeň. Zachraňovali ho otec a kamaráti, keďže žalovaný väčšinou odmietal
hospitalizáciu. V čase kedy bol hospitalizovaný, ju žalovaný tiež kontaktoval, vo väčšine prípadov bol
slušný, ale niekedy ju verbálne napádal a rozprával jej čudné veci, ktoré v nej vzbudzovali strach ale aj

obavy, že je psychicky labilný a nie je v poriadku. Akonáhle žalovaný odišiel z nemocnice a vysadil lieky,
tak jej hovoril, že má abstinenčné príznaky. Niekedy bol pár dní v pohode, ale správal sa a rozprával
nevyrovnane, bol labilný a čudne reagoval, rozprával bludy a potom bol opäť agresívny, kričal na ňu,
ponižoval a opäť nadmerne pil alkohol. Toto sa opakovalo stále dookola.2.4. Žalovaný ju často kontaktoval aj v práci na Úrade Košického samosprávneho kraja, jej pracovisko
je na adrese C. X K. F. a na adrese I. B. B. X K. F.. Volal do práce, aj jej kolegyni, aj vedúcej, stalo sa, že
prišiel aj osobne a začal robiť scény. Vyvolával jej viackrát denne, odmietal rešpektovať, že je v práci a

nemá priestor s ním komunikovať. Písal jej veľa agresívnych správ, niekedy aj 100 denne. Žalovaný sa
jej často vyhrážal únosom dcéry, fyzickým ublížením, jej likvidáciou, samovraždou. Napísal jej napríklad
dňa 25.1.2024 nasledujúcu správu: „Špina ojebovacska pomstychtivá kurva, zajtra prídem s políciou a
budúci týždeň si beriem Vivku, aj keď bude plakať cele dni, ma to nezaujíma, si dám sluchatka. Mám
pre Teba pripravené rôzne veci, ty špina, nula jedna, budeš prekvapená".

2.5. Opakovane sa stalo, že sa vyhrážal aj jej rodičom, že k nim chodil za mnou a dcérou. Svoje prejavy
verbálnej agresivity často žalovaný prejavoval aj v prítomnosti maloletej dcéry, ponižoval ju pred ňou,
kričal na ňu, maloletá sa ho bála.
2.6. Toto všetko vyústilo až do situácie, kedy sa jej dňa 12.11.2024 žalovaný od rána vyhrážal. Volal jej
viackrát, od 5:58 do 10:36 jej poslal cca 73 sms, z ktorých 35 malo výhražný charakter. Okrem iného
jej napísal: „Dobre ránko, dievčatá moje ), c)
zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby, d) zariadenie varovania blízkosti, e) zariadenie
kontrolypožitiaalkoholu,f)zariadeniehlasovéhoovereniaprítomnostikontrolovanejosoby,g)zariadenie

probačného a mediačného úradníka.

26. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami,osobnéidentifikačnézariadenieumožňujejednoznačnúidentifikáciukontrolovanejosoby.

27. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými

prostriedkami, zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby umožňuje kontrolu pohybu a pobytu
kontrolovanej osoby na základe určenia jej aktuálnej geografickej polohy.

28. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami, zariadenie varovania blízkosti umožňuje detekciu priblíženia sa kontrolovanej osoby k

chránenej osobe a okamžité varovanie chránenej osoby.

29. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami, chránená osoba musí mať pri sebe zariadenie varovania blízkosti počas celého trvania
kontroly technickými prostriedkami.

30. Podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami, kontrolu technickými prostriedkami možno vykonať, ak sú technické prostriedky k
dispozíciiaaksúsplnenémateriálno-technicképodmienkyichpoužitia.Materiálno-technicképodmienky
použitia technických prostriedkov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

31. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

32. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

33. Podľa § 328 ods. 2, druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

34. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

35. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

36. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní
slúžiaci na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv strán sporu, pričom jeho
použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

37. Nariadenie predbežného opatrenia prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia
je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí
a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c)táto úprava je potrebná a d) neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi
účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci), e) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť

k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb, t.j. ujma žalovaného nesmie byť
neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa žalobca. neodkladným opatrením
možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby nariadenie
neodkladného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi
účastníkmi konania.

38. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov,
ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Z dôvodu potreby rýchleho zásahu nie je síce potrebné zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť
osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, čo sa posudzuje
tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z

dôvodnostinávrhuzhľadiskaprávnehoposúdeniaveci.Osvedčenie(narozdieloddokázania)znamená,
že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti).

39. Súd v prvom rade skúmal podmienku uvedenú v ustanovení § 324 ods. 3 CSP a mal za to, že daný

cieľ sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením v zmysle § 343 ods. 1 CSP a preto následne posudzoval daný návrh z hľadísk uvedených
v § 325 ods. 1 CSP.

40. V prejednávanej veci je z obsahu návrhu zrejmé, že žalobkyňa sa s poukazom na ustanovenie § 325

ods. 2 písm. e/, f/, g/ a h/ CSP domáhala bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným z dôvodu
násilného správania sa žalovaného voči nej vo forme nebezpečného vyhrážania sa a nebezpečného
elektronického obťažovania.

41. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je

skutočnosť, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia páchaného na osobe blízkej, resp. osobe,
ktorá je v starostlivosti povinnej osoby, alebo v jeho výchove. Stačí tu teda iba dôvodné podozrenie
takéhoto násilia páchaného na osobách blízkych, pričom násilie môže byť rázu psychického i fyzického.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm., f/, g/, h/ CSP je
skutočnosť, že je osvedčené ohrozenie telesnej a duševnej integrity, osobnej slobody či bezpečnosti

fyzickej osoby. Kumulácia týchto neodkladných opatrení nie je vylúčená.

42.Prineodkladnomopatrenívydanomvzmysle§325ods.2písm.e/CSPniejerozhodujúce,akývzťah
(manželský, partnerský) má strana podozrivá z násilia k inej osobe. Osoba podozrivá z násilia nemusí
mať dokonca ani žiaden vlastnícky/ spoluvlastnícky titul k predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodujúcou

skutočnosťou je skúmanie dôvodnosti podozrenia z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné),
ale môže spočívať aj vo forme psychického, či emocionálneho týrania, vyhrážania, deprimovania a
ponižovania, nakoľko násilím je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a
psychickú integritu, alebo slobodu osoby, alebo ktorý závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti (Rada
Európy 1986).

43. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak
násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a ide o telesnú, aj duševnú ujmu a
spôsobuje telesnú aj duševnú ujmu. Násilie je možné vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie
fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej

skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť spôsobenia
poranenia, smrť, psychickú škodu a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového
fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika
násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti.

44. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená valným zhromaždením OSN
v r. 1993, násilie označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej,
sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovaniaalebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom, či súkromnom živote. Preto v súvislosti
s takýmto násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou.

45. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno zo základných práv garantovaných Ústavou SR je
právo, ktoré má absolútnu povahu, tzn. že aj keď vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo je tiež právo ústavné,
chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším a jeho
prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potláčaní druhého práva brať na zreteľ.

46. Z uvedeného dôvodu bolo v právnej úprave sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods.
2 písm. e/ a f/ CSP, ktorého účelom je poskytnúť osobe vo vzťahu ku ktorej je dôvodné podozrenie z
násilia bezodkladnú ochranu, prípadne predísť násiliu či zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia,
aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Neodkladné opatrenie má takto preventívnu
funkciu a preto požiadavka preukázania násilia nie je na mieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie
neodkladného opatrenia. V tomto prípade sa dôraz kladie len na osvedčenie dôvodného podozrenia

z násilia, čo znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolností javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP
zásadne preukazuje listinnými dôkazmi (viď Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex
s.r.o., Bratislava 2010, strana 309, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/2005, III. ÚS

298/2008, atď.).

47. Uvedené ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e/ a f/ CSP takto chráni poškodenú osobu v prostredí jej
bydliska, t.j. na adrese, kde býva ako aj na ktoromkoľvek inom mieste, kde sa táto osoba býva, zdržiava
alebo ktoré miesto pravidelne navštevuje, čo je spravidla miesto odlišné od bydliska napr. pracovisko,

miesto oddychu, pravidelné športovisko, bydlisko užšej či širšej rodiny, priateľov a podobne.

48. Aj v tomto konaní (konanie o nariadenie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s
účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi
sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu

neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany
práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré
sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (Mazák, J.:
Zabezpečovacie prostriedky v civilnom konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134 – 135).

49. Pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods. 2 písm. g/, h/ CSP dôvodnosť ich nariadenia
vyplýva z existencie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity poškodenej osoby (tu navrhovateľky).
Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia.

50. Súd z predložených listinných dôkazov mal jednoznačne preukázané, že vyššie citovanému
konaniu žalovaného, spočívajúcemu v psychickom násilí páchanom na žalobkyni vo forme neustálej,
obťažujúcej,neprimeranečastej,opakujúcejsaaslušnémusprávaniupriečiacejsaosobnej,telefonickej,
či elektronickej komunikácii pretavenej do agresívnych, vulgárnych vyhrážok na adresu žalobkyne,

ktoré v nej vzbudili dôvodnú obavu o jej život a zdravie, telesnú a duševnú integritu, nakoľko je
v nich v podstatnej miere explicitne vyjadrený zámer žalovaného spôsobiť ujmu na zdraví a živote
žalobkyne, čo v kontexte so zistenou vysokou mierou pohotovosti žalovaného k impulzívnemu
správaniu a k verbálnej agresivite je nutné vyhodnotiť ako faktor prispievajúci k zvýšenej ochrane
žalobkyne, je potrebné zabrániť nariadenými neodkladnými opatreniami. Z obsahu predložených

dôkazov, mal súd ďalej za to, že voľba slov zo strany žalovaného prekračuje akýkoľvek level tolerancie
použitia aj prípadných expresívnych výrazových prostriedkov, ktorých obsah je bezpochyby urážlivý
a v neposlednom rade objektívne vzbudzuje obavy o život a zdravie žalobkyne (fyzické či psychické).
Zároveň z preukázanej frekvencie kontaktov žalovaného vo vzťahu k žalobkyni je zrejmé, že žalovaný
tak činí nad mieru primeranú čo sa týka správ či volaní, a to i počas pracovnej doby navrhovateľky, kedy

sa dožaduje odpovedí, čo nepochybne možno chápať nielen ako obťažovanie, ale najmä vzhľadom na
obsah komunikácie ide o ohrozenie minimálne duševnej integrity navrhovateľky.51. Na základe vyššie uvedeného je nutné konštatovať, že navrhovateľka v konaní riadne osvedčila
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/, f/, g/ a h/ CSP, pretože
predložila uznesenie o vznesení obvinenia voči osobe žalovaného za prečin nebezpečného vyhrážania,

uznesenie o začatí trestného stíhania voči osobe žalovaného za prečin nebezpečného elektronického
obťažovania, čo vyústilo do podania obžaloby Okresnou prokuratúrou Košice I. na Mestský súd Košice,
ktoré dôkazy súd považoval za dostatočné pre jednoznačné utvorenie si názoru o existencii dôvodného
podozrenia z páchania násilia žalovaným na žalobkyni a o ohrození jej telesnej alebo duševnej integrity,
z čoho vyplýva potreba nevyhnutnosti zásahu zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia

zákazu vstupu žalovaného do bytu žalobkyne na adrese D. E. XX K. F., ale taktiež do bytu rodičov
žalobkyne na adrese F. XX K. F., ďalej do domu a na pozemky jej rodičov v obci Nižný Lánec, ktorý
využíva ako miesto oddychu a relaxácie, zákaz vstupu na jej pracovisko na adrese Úradu Košického
samosprávneho kraja, Strojárenská 3 v F. a I. B. B. X K. F., zákaz vstupu do Materskej školy, ktorú
navštevuje dcéra na adrese D. E. X K. F. (§ 325 ods. 2 písm. e/ a f/ CSP).

52. Súd zároveň vyhodnotil za dôvodný aj návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle § 325 ods. h/ CSP, ktorým bola ochrana žalobkyne zabezpečená nielen na vyššie
uvedených konkrétnych miestach jej bydliska, pracoviska, oddychu, bydliska jej rodičov či miesta
výchovného zariadenia dcéry Vivien v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ a f/ CSP, ale súd túto ochranu videl
ako náležitú, nevyhnutnú a potrebnú aj v rozsahu uloženia zákazu približovania sa žalovaného k osobe

žalobkynenavzdialenosťmenšiuako50metrovokremspoločnejúčastinaprocesnýchúkonochorgánov
činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP a to
aj vzhľadom na vysokú mieru impulzivity k nepredvídateľnému správaniu žalovaného a jeho verbálnej
agresivity v kontexte so zistením hliadky OO PZ pri zadržaní osoby žalovaného dňa 24.11.2024, že tento
nosí pri sebe zbraň – nôž s 15-centimetrovou čepeľou, čo môže vyústiť aj do nenavrátiteľnej fyzickej

ujmy na zdraví a živote žalobkyne.

53. Za takéto konanie ohrozujúce minimálne duševnú integritu je potrebné považovať aj zastrašovanie,
urážky alebo iné formy nátlaku či správanie spôsobujúce neprimeraný stres, ktoré konanie (tak ako bolo
vyššie uvedené) je možno na strane žalovaného vo vzťahu k žalobkyni jednoznačne identifikovať. Zákaz

priblíženia vo svojej podstate chráni ohrozovanú osobu pred akýmkoľvek útokom, násilím zo strany
násilníka nielen v mieste jej obydlia, ale kdekoľvek, čo plne zodpovedá poskytnutiu generálnej ochrany
jej telenej a duševnej integrity, pričom v prejednávanej veci žalobkyňa osvedčila potrebu naliehavej
ochrany jej osobnej integrity a preto súd jej návrhu vyhovel (okrem zamietnutia časti návrhu – viď
bod 54. nižšie). Výnimku zo zákazu priblíženia tvorí len spoločná účasť žalobkyne a žalovaného na

realizácii procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v
priestorochnimiurčenýchnadobuvykonaniajednotlivýchprocesnýchúkonov,čoplnezachovámožnosť
realizácie procesných práv strán sporu v súvisiacom trestnom, civilnom alebo správnom konaní.

54. Naproti tomu súd nevidel potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v uložení povinnosti

žalovanému sa nezdržiavať, t.j. nenachádzať sa vo vzdialenosti 300 m od miesta bydliska, pracoviska
žalobkyne,bytujejrodičovamaterskejškolydcéry,nakoľkoochranafyzickejapsychickejintegrityjeplne
zabezpečená vyššie všetkými zvyšnými nariadenými neodkladnými opatreniami, ktorým súd vyhovel a
ktoré konzumujú aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti sa
nezdržiavať na určitých miestach vo vzdialenosti menšej než 300 m. Uvedený “zákaz zdržiavania sa“

súd subsumoval a právne kvalifikoval pod ustanovenie § 325 ods. 2 písm. d/ CSP (i keď ho žalobkyňa
neuvádza), pretože „zákaz zdržiavania sa na určitom mieste“ pojmovo zodpovedá uloženiu povinnosti
zdržať sa zdržiavania sa / nachádzania sa na určitom mieste, čo upravuje písm. d/ § 325 ods. 2 CSP.

55. Súd nevzhliadol žiaden dôvod na nariadenie tohto neodkladného opatrenia, ak navyše žalobkyňa

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijako neodôvodnila, prečo by sa žalovaný nemohol
a to dokonca i v neprítomnosti žalobkyne, na uvedených miestach zdržiavať. Žalobkyňa netvrdila, že ju
takýmto spôsobom (tzv. stalking) žalovaný obťažuje, ohrozuje či nejako inak poškodzuje. Súd na margo
uvedeného zdôrazňuje, že v prípade stalkingu by išlo o prečin nebezpečného prenasledovania podľa §
360a ods. 1 písm. b) Trestného zákona („Kto iného prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť

dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným
spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje.“).
V tomto konkrétnom prípade však žalobkyňa netvrdí, že k prenasledovaniu jej osoby žalovaným týmto
spôsobom dochádza, čo potvrdzuje i právna kvalifikácia skutkov žalovaného ako obvineného v začatomtrestnom stíhaní, kde bola podaná obžaloba pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 TZ
a nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b TZ, t.j. nie podľa § 360a TZ. Súd takto vzal do
úvahy aj právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručované žalovanému Ústavou Slovenskej republiky. Na

základeuvedenýchdôvodovsúdpotomžalobkyňoupožadovanému„zákazuzdržiavaniasa“žalovaného
vo vzdialenosti menšej než 300 m na miestach citovaných v bodoch I. až V. nevyhovel a preto návrh
žalobkyne v tejto časti zamietol (výrok XII.).

56. Napriek tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka nežiadala časovo

obmedziť, súd dôkladnou aplikáciou ustanovení CSP, ktorý tento procesný inštitút definuje najmä cez
charakter dočasnosti a nutnosti, obmedzil neodkladné opatrenie na dobu do právoplatného skončenia
konania trestnej veci vedenej voči žalovanému pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného elektronického obťažovania
podľa § 360b ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, evidovanej Okresnou prokuratúrou
Košice I. pod sp. zn. 3Pv 416/24/8802-56. Súd pri tejto úvahe vychádzal z obsahu návrhu žalobkyne

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá svoje dôkazné bremeno osvedčenia rozhodujúcich
skutočností odvodzovala najmä od existencie tohto trestného konania vedeného voči žalovanému, na
ktoré poukazovala. Súd totiž len vo výnimočných prípadoch nemusí dodržať podmienku dočasnosti
neodkladného opatrenia, ale len ak výrok nariadeného neodkladného opatrenia konzumuje vec samu
(napr. o vypratanie nehnuteľnosti a podobne), čo však nie je tento prípad. V zmysle uvedeného potom

čas po právoplatnom skončení vyššie citovaného trestného konania je potrebné vnímať ako neúspech
žalobkyne,čonašloodraztaktiežvovýrokuXII.,ktorýmsúdnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
v prevyšujúcej časti zamietol.

57. Nariadené neodkladné opatrenia vo vyhovujúcej časti návrhu sú podľa názoru súdu primerané

a nelimitujú žalovaného nad nevyhnutnú mieru ani neposkytujú žalobkyni neadekvátnu výhodu.

58. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu / žaloby je jeho petit. V ňom žalobca uvádza, ako by
podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok súdneho rozhodnutia. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.

Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je
síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch, to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu
toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom

rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu
alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických
chýb)ažebysaprípadnouodlišnouformuláciouvýrokusvojhorozhodnutia,nežzodpovedádoslovnému
zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca
povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu

a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.

59. V zmysle citovanej právnej teórie súd upravil formuláciu výrokov návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobkyne tak, aby tieto boli jasné, určité a vykonateľné, kedy špecifikoval dotknuté
nehnuteľnosti v súlade s aktuálnym zápisom v katastri nehnuteľností a to doplnením registra tam

uvedených parciel (register „C“). Zároveň súd upravil znenie nariadených neodkladných opatrení
korektne v súlade s ustanovením § 325 ods. 2 CSP, ktorý hovorí o „ukladaní povinností“ podľa písmen a)
až h) (t.j. nevstupovať, nekontaktovať a nepribližovať resp. obmedzene približovať) a nepoužíva slovo
„zákaz“.

60. Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými
tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej
stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať
celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25. novembra 2020, sp. zn. 7 Cdo 268/2019).

61. S poukazom na vyššie uvedené aj napriek tomu, že žalobkyňa tak neuvádza v bode III. petitu návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, súd mal za to, že žalobkyňa sa domáha uloženia povinnostižalovanému sa nezdržiavať vo vzdialenosti menšej než 300 m od domu a pozemkov v obci I. L., nakoľko
to vyplýva z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne z bodu II. návrhu.

62. Prejednávajúci súd zároveň nariadil kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených
povinností podľa výrokov I. až IV. tohto uznesenia vo vzťahu k žalobcovi ako kontrolovanej osobe
technickými prostriedkami, a to osobným identifikačným zariadením kontrolovanej osoby, zariadením
na kontrolu polohy kontrolovanej osoby a zariadením varovania blízkosti chránených osôb, t.j. presne
v súlade s návrhom žalobkyne, ktorá uvedenú kontrolu nežiadala nariadiť vo vzťahu k výroku V. Súd

uložil žalovanému ako kontrolovanej osobe podrobiť sa a strpieť inštaláciu technických prostriedkov
podľa výroku IX. tohto uznesenia a za týmto účelom sa neodkladne dostaviť na Mestský súd Košice k
probačnému a mediačnému úradníkovi a to na základe výzvy súdu. Súd neuložil žalovanému povinnosť
dostaviť sa v lehote najneskôr najbližší pracovný deň po doručení tohto uznesenia, ale až na výzvu súdu,
pretože výkon inštalácie predmetných kontrolných zariadení je vykonávaný probačným a mediačným
úradníkom až po preukázaní predpokladov uvádzaných v § 12 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z.z., kedy deň

inštalácie zariadení môže byť stanovený len pri časovej koordinácii a riadnom oznámení konkrétneho
dátumu súčinnému subjektu a povinnej osobe.

63. I keď sa žalobkyňa výrokmi X. a XI. domáha uloženia povinnosti jej vlastnej osobe, súd vyhovel
aj týmto výrokom v záujme zabezpečenia účelu a zámeru využitia technických prostriedkov nariadenej

kontroly.

64. V danom prípade súd uzatvára, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia/
opatrení vo vyhovujúcom rozsahu, pretože je tu preukázaná naliehavosť potreby dočasnej úpravy
pomerov strán sporu a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

68. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

69. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP

a žiadnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko úspech žalobkyne a žalovaného bol cca
v polovici.

70. Žalobkyňa v konaní žiadala vydať 12 neodkladných opatrení + 2 výroky podľa § 325 ods. 3 CSP
(kontrola technickým zariadením vo vzťahu k povinnému) + 2 výroky (kontrola technickým zariadením

vo vzťahu k žalobkyni), kedy žalobkyňa bola úspešná v 11 výrokoch, pričom v 5 výrokoch (zdržať sa
približovania) bol návrh zamietnutý a preto vychádzajúc z cca pomeru úspechu žalobkyne (11 výrokov
z16=68,78%)aneúspechužalobkyne(5 výrokovz16=31,25%),súdpotomžalobkynipriznalnáhradu
trov konania len v rozsahu 37,50% (68,78% mínus 31,25%).

71. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

72. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd zvažoval použite ustanovenia § 257 CSP, avšak keďže
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nepristúpil k jeho aplikácii.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).