Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122212693
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7122212693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a členov senátu

JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212, IČO: 00 686 832, proti
žalovanému: A. B. C., D. X, XXX XX B., IČO: 36 177 644, právne zastúpený: Vašiv & Partners s.r.o.,
Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, v konaní o určenie
popretej prihlásenej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k.
43Cbi/1/2022-263 z 12. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 43Cbi/1/2022-263 z 12. júna 2023.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznal
nárok na úhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že uznesením Okresného
súdu Košice I, sp. zn. 32R/2/2022 zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 173/2022 dňa 8.9.2022
bola povolená reštrukturalizácia žalovaného a za správcu bola ustanovená obchodná spoločnosť

Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., značka správcu S1405 (ďalej len „správca“). Žalobca si ako
veriteľ v reštrukturalizácii povolenej na dlžníka v zákonom stanovenej prihlasovacej lehote prihlásil
pohľadávku celkom vo výške 1.147.402,65 eura. Žalobca si prihlásil pohľadávku ako podmienenú.

3. V prihláške bol uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu tak, že dňa 4.5.2020 bola
medzi Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako Riadiacim orgánom pre Operačný
program Integrovaná infraštruktúra v zastúpení Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako

Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom na základe splnomocnenia obsiahnutého v
Zmluve o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu pre operačný program Integrovaná infraštruktúra
sprostredkovateľským orgánom č. 314/2019-2060-2250 zo dňa 18. decembra 2019 v platnom znení
ako poskytovateľom ( v ďalšom texte rozsudku pri citácii Zmluvy a ostatných dokumentov názov
„Poskytovateľ“ predstavuje žalobcu a „Prijímateľ“ žalovaného ) a spoločnosťou: SEZ Krompachy,
a.s., ako prijímateľom (ďalej ako „dlžník“) uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku, na realizáciu projektu: „Výskum a vývoj elektrického istiaceho prístroja podľa noriem UL a pre

použitie vo fotovoltaike (ďalej ako „Zmluva o NFP“). Na základe Žiadosti o platbu č. 313012Q272500101
zo dňa 11.11.2020 a č. 3132012Q272500201 zo dňa 18.02.2021 (výpisy z účtu z platobnej jednotky
č. 84 zo dňa 14.12.2021 a č. 85 zo dňa 16.12.2021) došlo zo strany veriteľa doteraz k poskytnutiu
časti zazmluvneného NFP prevodom na účet dlžníka v celkovej výške 128.006,60 eura. Celková výškaNFP, ktorý môže byť poskytnutý v zmysle Zmluvy o NFP je vo výške 1.147.402,65 eura. Zmluvou
o NFP sa dlžník zaviazal použiť poskytnutý NFP a plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o
NFP. Predovšetkým v zmysle čl. 2 bodu 3 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej ako „VZP“),

ktoré tvoria prílohu Zmluvy o NFP, sa dlžník zaväzuje, že počas doby Realizácie Projektu a Obdobia
Udržateľnosti Projektu nedôjde k podstatnej zmene Projektu. Počas reštrukturalizácie ako aj po jej
skončení, až do uplynutia platnosti a účinnosti Zmluvy o NFP, môže dôjsť kedykoľvek k porušeniu
zmluvných povinností dlžníka ako prijímateľa vyplývajúcich napríklad aj z porušenia povinností, ktoré
napĺňajú znaky porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z
toho vyplývajúcich povinností dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v plnej výške. Na základe
uvedených skutočností a v nadväznosti na § 120 ods. 1 spolu s § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, si veriteľ prihlásil svoju
pohľadávkuvcelkovejvýške1.147.402,65eura(slovom:„jedenmiliónstoštyridsaťsedemtisícštyristodva
eur a šesťdesiatpäť centov“) ako podmienenú. Podmienkou vzniku pohľadávky veriteľa v celkovej výške

istiny 1 147 402,65 eura je, že zo strany dlžníka dôjde k porušeniu Zmluvy o NFP, čím vznikne MH
SR pohľadávka v zmysle ustanovení čl. 9 alebo čl. 10 Všeobecných zmluvných podmienok, na základe
ktorej bude dlžník 3 povinný vrátiť veriteľovi v stanovenej lehote vyplývajúcej z uzatvorenej Zmluvy o
NFP poskytnuté finančné prostriedky v stanovenej výške v zmysle Zmluvy o NFP.“

4. Žalobca si v prihláške pohľadávky uplatnil zároveň aj zabezpečovacie právo, a to záložné
právo na hnuteľné veci špecifikované v Zmluve o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č.
317/2018-2060-2230- Q272-ZZ-1 zo dňa 17.8.2021 (ďalej len „Záložná zmluva“), zabezpečujúce
pohľadávku žalobcu vyplývajúcu zo Zmluvy o NFP. Záložné právo vzniklo registráciou v Notárskom
centrálnom registri záložných práv, spisová značka NCRzp: 25354/2021.

5. Správca listom zo dňa 13.10.2022 potvrdil zápis pohľadávky žalobcu vo výške 1.147.402,65 eura do
zoznamu pohľadávok.

6. Správca listom zo dňa 9.11.2022, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 16.11.2022, poprel prihlásenú

pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky v časti istiny vo výške 1.019.396,65 eur (ďalej ako
„Oznámenie o popretí pohľadávky“). Správca poprel pohľadávku žalobcu dňa 9.11.2022, v posledný
deň lehoty. Správca ako dôvod popretia prihlásenej pohľadávky uviedol, že dlžník správcovi oznámil,
že mu bola zo strany veriteľa poskytnutá finančná suma vo výške 128.006,60 eura a sám veriteľ vo
svojej prihláške uvádza, že prihlásená suma (1.147.402,65 eura) je celková suma NFP, ktorá dlžníkovi

môže byť poskytnutá v zmysle Zmluvy o NFP. Správca ďalej uviedol, že veriteľ v prihláške neuviedol,
že túto sumu sa zaväzuje dlžníkovi poskytnúť alebo že je povinný dlžníkovi poskytnúť. Správca uzavrel,
že je otázne, či zo strany veriteľa dôjde reálne k poskytnutiu celkovej výšky NFP a správca považuje za
nesporný finančný príspevok vo výške 128.006,60 eura.

7. S dôvodmi popretia prihlásenej pohľadávky správcom nesúhlasil žalobca a popretie prihlásenej
pohľadávky vykonané zo strany správcu považoval za neúčinné a neplatné. Namietal, že správca
vykonal popretie prihlásenej pohľadávky v rozpore so zákonom, neurčito a zmätočne, keďže poprel
len časť prihlásenej pohľadávky a z Oznámenia o popretí pohľadávky nie je jasné, akú časť prihlásenej
pohľadávky skutočne aj poprel. Správca v podstatnej časti Oznámenia o popretí pohľadávky uviedol

inú popretú sumu (časť) prihlásenej pohľadávky, ako v ďalšej časti Oznámenia o popretí pohľadávky
(raz uviedol sumu 1.019.396,65 eura a neskôr 1.019.396,05 eura). Tento rozpor má spôsobovať to,
že pre žalobcu nie je z Oznámenia o popretí pohľadávky zrejmé, akú časť prihlásenej pohľadávky
má žalobca zahrnúť do žalobného návrhu tejto žaloby. Len z dôvodu právnej istoty tak žalobca touto
žalobou požaduje určenie pohľadávky v tej zo súm uvedených v Oznámení o popretí pohľadávky,

ktorá je vyššia. Suma uvedená v podstatnej časti Oznámenia o popretí pohľadávky je zjavne
nesprávna, keďže po odpočítaní časti prihlásenej pohľadávky, ktorú správca v zmysle Oznámenia o
popretí pohľadávky považoval za nespornú (128.006,60 eura) od pôvodnej celkovej výšky prihlásenej
pohľadávky (1.147.402,65 eur), výsledkom bude iná suma, ako uviedol (poprel) správca v podstatnej
časti Oznámenia o popretí pohľadávky. Vzhľadom na uvedené nedostatky Oznámenia o popretí

pohľadávky a pochybenia správcu preto nie možné považovať predmetné popretie za účinné, ani
za vykonané v súlade so ZKR. V zmysle Zmluvy o NFP sa žalobca zaviazal, že na jej základe
poskytne NFP dlžníkovi na Realizáciu aktivít Projektu. Podľa Zmluvy o NFP sa žalobca zaviazal, že
poskytne Prijímateľovi NFP maximálne do výšky 1.147.402,65 eura. Zmluva o poskytnutí NFP bolauzatvorená nadobuurčitúajejplatnosťaúčinnosťkončíschválenímposlednejNáslednejmonitorovacej
správy, ktorú je Prijímateľ povinný predložiť Poskytovateľovi. Účinnosť Zmluvy o NFP stále trvá, trvajú
aj práva a povinnosti zmluvných strán z nej vyplývajúce, a teda naďalej trvá aj povinnosť žalobcu

vyplatiť NFP Prijímateľovi v plnej výške na základe jeho žiadosti o platbu, ktorú môže Prijímateľ počas
trvania účinnosti Zmluvy o NFP kedykoľvek predložiť žalobcovi. Správca pri skúmaní a hodnotení
prihlášky pohľadávky podľa žalobcu mal vychádzať nie len zo samotnej prihlášky pohľadávky, ale aj z jej
príloh, ktoré sú súčasťou prihlášky pohľadávky (vrátane samotnej Zmluvy o NFP priloženej k prihláške
pohľadávky), a teda mal vziať do úvahy, že zo Zmluvy o NFP jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu

poskytnúť NFP Prijímateľovi v prípade, ak sú splnené podmienky z nej vyplývajúce. Žalobca vyčítal,
že správca nevykonal aj vlastné dôkladné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti
prihlásenej pohľadávky. Dlžník sa zaviazal, že počas doby realizácie Projektu a obdobia udržateľnosti
Projektu nedôjde k jeho podstatnej zmene. Počas reštrukturalizácie ako aj po jej skončení, až do
uplynutia platnosti a účinnosti Zmluvy o NFP, môže dôjsť kedykoľvek k porušeniu zmluvných povinností
dlžníka a z toho vyplývajúcich povinností dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v plnej výške (t.j.

potenciálne až do celkovej výšky NFP, t.j. až do sumy 1.147.402,65 eura).

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že popretie je riadne, platné a určité. Žalobca
poukazoval v žalobe na nezrovnalosť v sumách, ktorú však žalovaný považuje len za chybu v písaní,
ktorá nezakladá neplatnosť, neúčinnosť a zmätočnosť popretia pohľadávky. V Oznámení o popretí

zo dňa 9.11.2022 bolo riadne uvedené, akú čiastku považuje správca za zistenú a túto zapísal aj
do zoznamu pohľadávok, ktorý zverejnil v registri úpadcov. Správca v odôvodnení popretia podrobne
uviedol akú sumu zistil a akú poprel. Taktiež správna suma je uvedená aj v zozname pohľadávok, ktorý
správca zaslal na Okresný súd Košice I, a ktorý bol zverejnený v registri úpadcov v časti dokumenty,
preto procesnú obranu žalobcu, že popretie je zmätočné a neúčinné nie je možné prijať. Žalovaný trvá

na tom, že sa len jedná o zjavnú chybu v písaní. Žalovaný ďalej uviedol, že správca popretie pohľadávky
bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámil veriteľovi a vyjadril sa
k pojmu „bez zbytočného odkladu“.

8.1. Ďalej sa žalovaný vyjadril, že správca pri zápise pohľadávky do zoznamu pohľadávok postupuje

v zmysle § 121 ZKR a ak sú splnené všetky zákonné podmienky tak zapíše pohľadávku do zoznamu
pohľadávok a vydá o tom potvrdenie, ktoré zašle veriteľovi. Správca v tomto časovom úseku neskúma, či
veriteľ preukázal svoj právny nárok, ktorý v prihláške podrobne popísal, toto je predmetom popierania po
tom čo je prihláška zapísaná do zoznamu pohľadávok. K tvrdeniu žalobcu, že: „Nakoľko účinnosť Zmluvy
o NFP stále trvá, trvajú aj práva a povinnosti zmluvných strán z nej vyplývajúce, a teda naďalej trvá aj

povinnosť poskytovateľa vyplatiť NFP Prijímateľovi v plnej výške na základe jeho žiadosti o platbu, ktorú
môže Prijímateľ počas trvania účinnosti Zmluvy o NFP kedykoľvek predložiť Poskytovateľovi“ uviedol,
že je v zjavnom rozpore s inými tvrdeniami žalobcu, nakoľko žalovaný dňa 18.11.2022 emailom poslal
žalobcovi žiadosť o príspevok č. 212012Q272 za obdobie 01- 06/2021, na ktorý žalobca zareagoval e-
mailom zo dňa 18.11.2022, v ktorom uviedol, že žalovaný nesplnil podmienky na poskytnutie príspevku

a v tejto súvislosti nie je možné pokračovať v realizácii projektu a Zmluva o NFP bude ukončená. Z
pohľadu žalovaného to bola nepríjemná a zmätočná situácia, nakoľko k preplateniu žiadosti o platbu
nedošlo a bol informovaný, že Zmluva o NFP bude ukončená, avšak v žalobe tvrdí, že Zmluva o NFP
trvá a tak trvajú aj práva a povinnosti zmluvných strán a keď si žalovaný požiada o platbu tak žalobca
mu bude povinný vyplatiť tento nenávratný finančný príspevok. K vyplateniu finančných príspevkov

do dnešného dňa nedošlo. Konanie správcu, že poprel čiastočne podmienenú pohľadávku žalobcu sa
javí ako správne, nakoľko mohla a môže nastať situácia, kedy by žalobca mal zistenú podmienenú
pohľadávku v celkovej prihlásenej sume ale zmluva by bola zo strany žalobcu ukončená a reálne by
žalovanému nikdy nebol vyplatený celý nenávratný finančný príspevok ale len jeho časť (do tohto času
bol vyplatený finančný príspevok vo výške 128.006,60 eura), pričom v reštrukturalizačnom pláne by sa

počítalo so sumou 1.147.402,65 eura.

8.2. Žalovaný trval na tom, že žalobcovi pohľadávka zo Zmluvy o NFP nevznikla, nakoľko nedošlo k
podstatnémuporušeniuZmluvyoNFP,čopotvrdilajsámžalobcakeďsipohľadávkudoreštrukturalizácie
prihlásil ako podmienenú. V predložených podkladoch nikde nie je uvedené, že proces reštrukturalizácie

(jeho začatie, povolenie a schválenie reštrukturalizačného plánu) je považovaný za Podstatnú zmenu
Projektu. Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje osobám vstúpiť do procesu reštrukturalizácie
za podmienok kedy sú dodržané ustanovenia ZKR. Považoval za neprípustné, aby žalovaný využitímsvojich práv a samotným výkonom svojich práv porušil Zmluvu o NFP a dokumentov, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy o NFP.

8.3. Žalovaný dôvodil, že nárok žalobcu nemôže vzniknúť skôr ako vznikne samotná pohľadávka
žalobcu, a táto môže vzniknúť až po tom keď bude žalovanému riadne preukázané, že porušil
ustanovenia Zmluvy o NFP a dokumentov, ktoré sú so zmluvou spojené. Do dnešného dňa takéto
rozhodnutie, ktoré by zakladalo vznik pohľadávky a s tým spojené práva žalobcu nebolo vydané.

8.4. Žalovaný uviedol aj, že žalobca poskytol žalovanému NFP len vo výške 128.006,60 eura a aj
napriek tomu si prihlásil svojou prihláškou pohľadávku vo výške 1.147.402,65 eura. V prípade ak by
došlo k zrušenie Zmluvy o NFP teraz, tak by vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie (vrátenie) finančných
prostriedkov vo výške poskytnutého nenávratného finančného príspevku vo výške 128.006,60 eura a
nie v takej ako bolo uvedené v prihláške pohľadávky.

9. K tvrdeniam žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že bol postihnutý množstvom pochybení a nejasností
samotný právny úkon správcu, ktorým došlo k popretiu pohľadávky prihlásenej žalobcom. Žalobca
nesúhlasil s interpretáciou žalovaného a má za to, že správca nepostupoval pri popretí pohľadávky
žalobcu nezaujato a samostatne, a konal v záujme žalovaného poprieť pohľadávku. Správca pri popretí
pohľadávky (a pri jej skúmaní a hodnotení) nepostupoval podľa žalobcu v súlade so ZKR, keďže

nevykonal riadne vlastné dôkladné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej
pohľadávky. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosti, ohľadom účinnosti Zmluvy o NFP a trvaní
práv a povinností zmluvných strán z nej žalobca uvádza, že emailová komunikácia, na ktorú žalovaný
poukázal, je v zmysle čl. 4 bod. 4.2. a bod 4.3. Zmluvy o NFP len podporný spôsob komunikácie.
Poskytovateľ následne dňa 22.11.2022 zaslal email žalovanému, že na základe oznámenia Prijímateľa

o reštrukturalizácii sa bude riešiť ďalší postup, ale vzniknuté výdavky nie je aktuálne možné preplácať.
Nakoľko nenastalo ani riadne, ani mimoriadne ukončenie Zmluvy o poskytnutí NFP, nebolo dôvodné
sa zo strany žalovaného domnievať, že k ukončeniu Zmluvy o poskytnutí NFP aj došlo. Ani zo
strany Poskytovateľa nedošlo k žiadnemu právnemu úkonu smerujúcemu k ukončeniu Zmluvy o NFP.
Predmetný projekt bol schválený v rámci výzvy s kódom: OPVaI-MH/DP/2017/1.2.2- 12. V rámci tejto

výzvy bola stanovená podmienka poskytnutia príspevku (ďalej len „PPP“) č. 5a), ktorá znela nasledovne:
„voči žiadateľovi nesmie byť vyhlásený konkurz ani povolená reštrukturalizácia“. V súlade s čl. 2
ods. 2.5 Zmluvy o NFP stanovuje, že „Podmienky poskytnutia príspevku, ktoré poskytovateľ uviedol v
príslušnej výzve, musia byť splnené aj počas platnosti a účinnosti Zmluvy o poskytnutí NFP. Porušenie
podmienok poskytnutia príspevku podľa prvej vety je podstatným porušením Zmluvy o poskytnutí

NFP a Prijímateľ je povinný vrátiť NFP alebo jeho časť v súlade s článkom 10 VZP, ak z Právnych
dokumentov vydaných žalobcom nevyplýva vo vzťahu k jednotlivým podmienkam poskytnutia príspevku
iný postup“. Zároveň z právneho dokumentu Podmienky poskytnutia príspevku a ich posudzovanie v
jednotlivých fázach projektového cyklu národných projektov OP II v gescii 5 Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky, bod 3.4.2., str. 19 zverejnený na stránke E. (ďalej len „PPP dokument“) vyplýva

pre danú výzvu pravidlo, že uvedená podmienka musí byť splnená od momentu predloženia žiadosti
o NFP až do uplynutia účinnosti Zmluvy o NFP, pričom možnosť prerušenia sa v prípade výzvy s
kódom OPVaIMH/DP/2017/1.2.2-12 nepripúšťa. Pri porušení danej PPP by teda Poskytovateľ mal
aplikovať ustanovenia Zmluvy o NFP o podstatnom porušení zmluvy v súvislosti s PPP, keďže povolením
reštrukturalizácie došlo k porušeniu vyššie uvedenej PPP. I keď mal Poskytovateľ vedomosť o povolení

reštrukturalizácie u daného Prijímateľa už od 8.9.2022, danú situáciu neriešil bezodkladným odstúpením
od zmluvy a žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov, ale prihlásením podmienenej pohľadávky
do reštrukturalizácie. Poskytovateľ v súlade s PPP dokumentom zvážil okolnosti nesplnenia PPP zo
strany Prijímateľa, a to aj vo vzťahu ku konkrétnej fáze projektového cyklu a posúdil všetky špecifiká
konkrétnej PPP. Z vyššie uvedených dôvodov po zvážení skutočnosti, že povolená reštrukturalizácia

Prijímateľa neakceptovateľne neohrozuje realizáciu Projektu a jeho následnú prevádzkyschopnosť a
riadnu prevádzku, sa Poskytovateľ rozhodol nepristúpiť k odstúpeniu od Zmluvy o NFP, ale prihlásiť
podmienenú pohľadávku do reštrukturalizácie. Ak Zmluva o poskytnutí NFP považovala povolenie
reštrukturalizácie za jej podstatné porušenie, je to podľa žalobcu jednoznačne v súlade s právnym
poriadkom SR, keďže je tým postihovaná skutočnosť, že príslušný Prijímateľ sa dostal do úpadku.

Pohľadávka veriteľa bola prihlásená správne ako podmienená, a to čo do právneho dôvodu, aj čo do
výšky, pričom podmienka vzniku pohľadávky ešte nenastala.10. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii keď uviedol a poukázal na to, že nezrovnalosti v sumách
v Oznámení o popretí pohľadávok zo dňa 9.11.2022 (ďalej len „oznámenie o popretí pohľadávky“
alebo „oznámenie“) je len chybou v písaní. Výklad žalobcu (popretie je neúčinné, neurčité a zmätočné)

považoval za príliš formalistický. V oznámení o popretí pohľadávky je riadne uvedená prihlásená suma
pohľadávky žalobcu, suma, ktorú správca zistil, čo do právneho dôvodu, výšky a vykonateľnosti a taktiež
aj správna suma pohľadávky, ktorú správca poprel, z tohto dôvodu je zrejmé, že ako správca postupoval
pri popieraní a ako popretú sumu vyčísľoval. Správna suma bola zapísaná v zozname pohľadávok,
ktorý bol zverejnený v registri úpadcom (pod stavom: verejnosť) a bol prístupný všetkým veriteľom,

ktorí mohli do neho nahliadnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval na postup správcu počas
povolenej reštrukturalizácie, z toho dôvodu, že znenie žaloby je výhradne postavené len na napádaní
postupu správcu. Právny zástupca žalovaného sa skontaktoval so správcom, za tým účelom, aby mu
poskytol informácie ako postupoval počas reštrukturalizácie a taktiež poskytol žalovanému podklady,
ktoré sú relevantné pre toto konanie. Správca nie je účastníkom tohto konania ani žiadneho konania o
popretí pohľadávok v reštrukturalizácii. Nakoľko žalobca veľkú časť žaloby venoval postupu správcu,

žalovaný sa vyjadril, že žalovaný je účastníkom konania v reštrukturalizácii a má právo nahliadať do
správcovskéhospisu,robiťsizospisuvýpisy,odpisyažiadaťsprávcuopodanievysvetleniaavyjadrenia.
Poukázal na znenie § 124 ods. 2 ZKR a v tej súvislosti na lehotu na prihlasovanie pohľadávok,
ktorá uplynula dňa 10.10.2022, lehota správcu na popieranie pohľadávok uplynula dňa 9.11.2022. Zo
zoznamu pohľadávok, zverejneného v registri úpadcom vyplýva, že správca pohľadávku žalobcu poprel

dňa 8.11.2022. Žalobca uviedol vo vyjadrení, „že správca s najväčšou pravdepodobnosťou pohľadávku
poprel až dňa 14.11.2022, t.j. v deň odoslania oznámenia o popretí žalobcovi“. S uvedeným tvrdením
žalovanýabsolútnenesúhlasil,žalobcatútotvrdenúskutočnosťnepreukázalžiadnymdôkazom.Správca
nemá presne určenú lehotu na zaslanie oznámenia o popretí, túto povinnosť má splniť bezodkladne, čo
podľa názoru žalovaného správca splnil a žalovaný opätovne poukázal na ustálenú judikatúru k pojmu

bezodkladne. Žalovaný v konaní správcu a v lehote zaslania oznámenia o popretí pohľadávky nevidí
žiadne pochybenie a má za to, že zaslanie oznámenia na 5 deň po uplynutí lehoty na popieranie (keď
z toho 2 dni pripadnú na víkend) napĺňa časový rámec bez zbytočného odkladu.

11. Žalobca trval na tom, že správca nesprávne postupoval pri popieraní pohľadávky a nevykonal vlastné

šetrenie. Vyjadril sa opätovne k svojmu postupu pri prihlasovaní pohľadávky do reštrukturalizácie, ktorý
považuje za správny aj ohľadom výšky prihlásenej pohľadávky.

12. Na pojednávaní žalobca uviedol, že bol povinný prihlásiť svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom
konaní žalovaného s tým, že ako to vyplýva z ustanovenia § 120 ZKR, v prípade, keby uvedenú

pohľadávku neprihlásil žalobca do reštrukturalizačného konania žalovaného, právo vymáhať by
následnezaniklovzmysleuvedenéhoustanoveniaZKR.Rovnakotovyplývaajzustanovenia§155ZKR
s tým, že v prípade, ak by nebola prihlásená pohľadávka žalobcu v reštrukturalizačnom konaní, právo
vymáhaťsúdnoucestoubyzanikla.Rovnakotopotvrdzuje§124ods.5a§125ods.6ZKR.Zuvedeného
dôvodu na zachovanie právnej istoty žalobca pristúpil prihlásením pohľadávky, aby do budúcna mohla

byť pohľadávka žalobcu vymáhateľná v konaniach, ak by vzniklo porušenie zmluvy o NFP, aby žalobca
mal možnosť právne sa domôcť. V zmysle čl. 8 ods. 6 písm. b ) Všeobecných zmluvných podmienok je
žalobca oprávnený pozastaviť platby v prospech žalovaného v prípade podstatného porušenia zmluvy
zo strany žalovaného a to aj v prípade, ak neodstúpi od zmluvy a to až do doby trvania porušenia zmluvy
a odstránenia tohto porušenia. Podstatné porušenie zmluvy zo strany žalovaného skončilo potvrdením

reštrukturalizačného plánu žalovaného, keďže je zmluva o NFP naďalej účinná a platná, môže byť zo
strany žalobcu poskytnutá ďalšia časť, respektíve celková výška zmluvy o NFP s tým, že následne keby
došlo opätovne k porušeniu povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o NFP došlo by k uplatneniu
nároku žalobcu o vrátenie uvedených prostriedkov poskytnutých žalovanému v zmysle zmluvy o NFP a
toto právo vymáhať uvedenú pohľadávku v konkurze by zaniklo.

13. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v prípade akceptácie žalobcom prihlásenej pohľadávky vo
výške 1.147.402,65 eura v reštrukturalizačnom konaní by žalovaný musel s uvedenou sumou počítať
vo svojom reštrukturalizačnom pláne a plniť napriek tomu, že uvedená suma v danej výške nebola
poskytnutá žalovanému. Žalobca mal v prihláške pohľadávky uviesť podmienky, za ktorých je prihlásená
podmienenápohľadávka,respektíve,žebudúžalovanémuposkytnutéprostriedkyvplnejvýške.Žalobca

mal podľa žalovaného v prihláške rozdeliť pohľadávky na časť, ktorá už bola plnená a na časť, ktorá
bude plnená v budúcnosti. Pre prípad plnenia v budúcnosti, toto plnenie by bolo vymáhateľné a právo
na jej vymáhanie by nezaniklo.14. Súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I. sp. zn. 32R/2/2022 zverejneným
v Obchodnom vestníku SR č. 173/2022 dňa 8.9.2022 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného.
Žalobca si v uvedenom reštrukturalizačnom konaní prihlásil v zákonom stanovenej lehote pohľadávku

vo výške 1.147.402,65 eura ako podmienenú pohľadávku, ktorej zápis do zoznamu pohľadávok
potvrdil správca listom zo dňa 13.10.2022. Zo strany správcu následne došlo dňa 9.11.2022 (doručený
žalobcovi dňa 16.11.2022) k popretiu pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky v časti istiny vo
výške 1.019.396,65 eura. K popretiu pohľadávky došlo v posledný deň lehoty na popretie pohľadávky.
Dôvodom popretia pohľadávky žalobcu zo strany správcu bola skutočnosť, že zo strany žalobcu bola

žalovanému poskytnutá suma vyplývajúca zo Zmluvy o NFP vo výške 128.006,60 eura. Správca v
popretí uviedol, že je otázne, či zo strany žalobcu dôjde reálne k poskytnutiu celkovej výšky NFP a
správcapovažujezanespornýfinančnýpríspevokvovýške128.006,60eura.Sumavovýške128.006,60
eurabolazostranyžalobcuposkytnutážalovanémunazákladežiadostíoplatbužalovanéhoatovdňoch
14.12.2021 a 16.12.2021. Ku dňu podania žaloby ani ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej nedošlo
k ukončeniu platnosti a účinnosti Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzavretej dňa

4.5.2020 a to podľa príslušných ustanovení uvedenej zmluvy (najmä čl. 9 zmluvy).

15. Súd prvej inštancie s poukazom na zákonné ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii - §
28 ods. 5, § 29 ods. 3, § 30 ods. 1, § 31 ods. 1, § 120 ods. 1, 2, 3, § 124 ods. 1, 2, § 155 ods. 2 vyhodnotil
zistený skutkový stav a uzavrel, že podaná žaloba nie je dôvodná.

16. Súd prvej inštancie predbežne posúdil tú skutočnosť, či popretie pohľadávky bolo zo strany správcu
vykonané v súlade s § 124 ZKR. Pokiaľ ide o chybu v písaní spočívajúcu v tom, že v Oznámení o
popretí pohľadávky zo dňa 9.11.2022 správca uviedol, že pohľadávku prihlásenú pod por. č. 1 poprel
čo do právneho dôvodu a výšky v časti istiny vo výške 1.019.396,65 eura namiesto sumy 1.019.396,05

eura, uzavrel, že uvedená chyba v písaní nespôsobuje neplatnosť, resp. neúčinnosť popretia prihlásenej
pohľadávky. Pokiaľ ide o nesprávne uvedenie sumy, pri uvedení celkovej sumy prihlásenej pohľadávky
vo výške 1.147.402,65 eura a zistenej sumy vo výške 128.006,60 eura je obsahom Oznámenia o popretí
prihlásenej pohľadávky aj správna výška popretej časti s údajom 1.019.396,60 eura a s uvedením
dôvodu popretia, a to, že dlžník správcovi oznámil, že do dnešného dňa mu bola zo strany veriteľa

poskytnutá finančná suma vo výške 128.006,60 eura.

17. K doručeniu Oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky tak ako to vyplýva aj z podacieho lístka
predloženého žalovaným v konaní uviedol súd prvej inštancie, že podanie zásielky na poštovú prepravu
tretí pracovný deň po uplynutí zákonnej lehoty na popretie pohľadávok správcom nie je možné zo strany

súdu považovať za konanie, ktoré by bolo v rozpore s § 124 ods. 2 ZKR.
18. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v prihláške pohľadávky žalobcu ako podmienky vzniku
pohľadávky je uvedené, že podmienkou vzniku pohľadávky v celkovej výške 1.147.402,65 eura je, že
zo strany dlžníka /žalovaného/ dôjde k porušeniu Zmluvy o NFP, čím vznikne MH SR pohľadávka v
zmysle ustanovenia čl. 9 alebo čl. 10 Všeobecných zmluvných podmienok, na základe ktorej bude

dlžník, t. j. žalovaný povinný vrátiť veriteľovi v stanovenej lehote vyplývajúcej z uzatvorenej Zmluvy o
NFP poskytnuté finančné prostriedky v stanovenej výške v zmysle Zmluvy o NFP, v nadväznosti na
skutočnosti uvedené v rámčeku 26 prihlášky. Z uvedeného vyplýva, že žalobca viazal vznik pohľadávky
na porušenie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o NFP žalovaným, v dôsledku čoho bude žalovaný
povinný vrátiť žalobcovi finančné prostriedky jemu poskytnuté žalovanému zo strany žalobcu v súlade

so Zmluvou o NFP. Zo strany žalobcu však žalovanému neboli ku dňu podania prihlášky poskytnuté
ďalšie finančné prostriedky okrem sumy vo výške 128.006,60 eura. Za preukázané v konaní mal, že
Zmluva o NFP je naďalej platná a účinná, teda aj v súčasnej dobe je možné, že zo strany žalobcu dôjde v
zmysle uvedenej zmluvy pri splnení zmluvou stanovených podmienok žalovaným k poskytnutiu ďalších
finančných prostriedkov v prospech žalovaného. Nárok žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov voči

žalovanému vznikne až porušením povinností žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy o NFP neopomenúc
tú skutočnosť, že podmienkou na vznik uvedeného nároku je bezpodmienečne poskytnutie finančných
prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému v zmysle Zmluvy o NFP (okrem tých, ktoré už boli žalobcom
poskytnuté vo výške 128.006,60 eura). Súd prvej inštancie vyhodnotil, že bez poskytnutia ďalších
finančných prostriedkov žalovanému žalobcom, uvedená podmienka na vznik nároku na vrátenie

poskytnutých finančných prostriedkov nemôže vzniknúť. Pritom Zmluva o NFP je aj v súčasnosti platná
a účinná, teda podľa jej obsahu nie je vylúčené, aby zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu ďalších
finančných prostriedkov v prospech žalovaného. Uvedené má dopad aj na prípravu a schválenie
reštrukturalizačného plánu, pri ktorom je nutné zo strany žalovaného počítať s možnosťou uplatneniauvedenejpohľadávkyzostranyžalobcu,avšakibazapredpokladu,žebudesplnenýzáväzoksamotného
žalobcu, t. j. dôjde k plneniu z jeho strany v prospech žalovaného. Až plnením zo strany žalobcu by došlo
k vzniku nároku na budúcu pohľadávku žalobcu voči žalovanému, ktorý by bol uplatnený pri porušení

zmluvných povinností zo strany žalovaného. Až v uvedenom okamihu by vznikol žalobcovi nárok na
vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému.

19. Súd prvej inštancie uviedol, že reštrukturalizačné konanie v zmysle ustanovenia § 120 ZKR
rozdeľuje záväzky dlžníka voči veriteľom na dve kategórie, a to na predreštrukturalizačné pohľadávky

a reštrukturalizačné pohľadávky (§ 120 ods. 2 ZKR). Na predreštrukturalizačné pohľadávky, teda
na pohľadávky, ktorých vznik sa viaže na splnenie zákonných resp. zmluvných podmienok v čase
pred povolením reštrukturalizácie sa striktne viaže proces ich prihlásenia. Rozhodujúcim dňom, ktorý
rozdeľuje uvedené pohľadávky voči dlžníkovi na vyššie uvedené dve skupiny je dátum vyhlásenia
reštrukturalizácie. Pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z budúceho poskytnutia finančných prostriedkov v
prospech žalovaného na základe platnej a účinnej Zmluvy o NFP počas reštrukturalizačného konania je

nutné chápať ako reštrukturalizačnú pohľadávku, ktorých vznik nie je viazaný na ich prihlásenie. Teda
ich neprihlásením nezanikne právo ich vymáhať voči dlžníkovi (žalovanému) podľa § 155 ods. 2 ZKR.

20. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods.1, § 255 ods. 1 CSP a priznal ich
náhradu úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

21.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalobca.Odvolaciedôvodyopieraloustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec
súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

22. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Žalobca tvrdil, že postupom a rozhodnutím
súdu prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 písm. b) CSP, ktorý spočíva
v nedostatočnom a nezrozumiteľnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v podstatných otázkach,
od zodpovedania ktorých záviselo správne rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok nevyhovuje

požiadavkám § 220 ods. 2 CSP, ktorý upravuje základné náležitosti odôvodnenia. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia trpí podľa žalobcu nedostatkami, ktoré znemožňujú overiť, či bol postup súdu
správny a či je napadnuté rozhodnutie správne.

22.1 Z odôvodnenia podľa žalobcu nie je zrejmé ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie - ktoré dôkazy
súd vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy.

22.3 Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje podľa žalobcu hodnotenie súdu týkajúce sa

posúdenia (ne)zákonnosti postupu správcu a samotného popretia predmetnej pohľadávky žalobcu
vrátane dôvodov popretia uvádzaných správcom, ako aj zákonnosti prihlášky pohľadávky žalobcu
a prihlásenia pohľadávky žalobcu (napr. list správcu zo dňa 13.10.2022 – Potvrdenie o zápise do
zoznamu pohľadávok, list správcu zo dňa 9.11.2022 – Oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky,
prihláška pohľadávky žalobcu vrátane všetkých jej častí a príloh, osobitne Zmluvy o poskytnutí NFP).

Absencia hodnotenia popretia predmetnej časti pohľadávky zo strany správcu v spojení s prihláškou
celej pohľadávky žalobcu má navyše za následok aj to, že napadnuté rozhodnutie, ako bolo vydané,
smeruje k právnej neistote žalobcu. Nie je zrejmé, na základe čoho pohľadávku žalobcu v časti
podmienenej pohľadávky vo výške 128.006,60 eur bolo možné v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou, no
pohľadávku žalobcu vo zvyšnej časti podmienenej pohľadávky už nie. Správca v časti 128.006,60 eura

pohľadávku nepoprel, avšak žaloba sa týkala aj tejto časti minimálne v súvislosti s určením nespornosti
prihláseného zabezpečovacieho práva vo výške 1.147.402,65 eura. Súd prvej inštancie mal brať ohľad
aj na to, že časť podmienenej pohľadávky vo výške 128.006,60 eura je taktiež závislá od splnenia
podmienky a pritom je zahrnutá do reštrukturalizačného plánu, pričom správca prihlásené a preukázané
zabezpečovacie právo pripadajúce na popretú časť pohľadávky nepoprel.

22.3 Súd sa nijako nezaoberal tým, že správca zapísal pohľadávku prihlásenú žalobcom (v celej
jej pôvodne prihlásenej výške) do zoznamu pohľadávok a žalobcovi odoslal potvrdenie o zápise
pohľadávky. Správca podľa žalobcu, považoval pohľadávku žalobcu za riadne a včas podanú aza podmienenú na základe splnenia podmienky, ktorú žalobca uviedol v prihláške pohľadávky. Až
dodatočne (v posledný deň lehoty na popretie pohľadávok) správca, podľa žalobcu bez splnenia si
svojich zákonných povinností (povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, povinnosť postupovať

nestranne), zmenil svoj názor a prihlásenú pohľadávku čiastočne poprel.

23. Poukazoval v odvolaní tiež na to, že napadnuté rozhodnutie sa nijakým spôsobom
- nezaoberá časťou žaloby, ktorá sa týka určenia nespornosti prihláseného zabezpečovacieho práva vo
výške 1.147.402,65 eura

- nezaoberá argumentom žalobcu, že aj keď správca nemal zákonný dôvod na popretie žalobcom
prihlásenej pohľadávky v časti prihlásenej sumy – istiny, ako vyplýva z popretia pohľadávky, správca
pri popretí pohľadávky prihlásenej žalobcom nepoprel aj prihlásené a preukázané zabezpečovacie
právo pripadajúce na popretú časť pohľadávky, čím v rozpore s odbornou starostlivosťou síce považuje
pohľadávku za spornú, avšak zabezpečovacie právo (ako akcesorické právo) za nesporné.

24. Správca mal pri skúmaní a hodnotení prihlášky pohľadávky vychádzať nielen zo samotnej prihlášky
pohľadávky, ale aj z jej príloh, ktoré sú súčasťou prihlášky pohľadávky (vrátane samotnej Zmluvy
o poskytnutí NFP priloženej k prihláške pohľadávky). Správca v rámci uvedenia dôvodu popretia
pohľadávky žalobcu okrem iného uviedol, že žalobca sa nevyjadril, či túto sumu sa zaväzuje žalovanému
poskytnúť, alebo či je povinný žalovanému poskytnúť. Zo Zmluvy o poskytnutí NFP ako prílohy prihlášky

pohľadávky žalobcu jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu poskytnúť NFP žalovanému v prípade, ak
sú splnené podmienky z nej vyplývajúce.

24.1. Vyčítal súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé , ako dospel k záveru, že postup správcu nebol
v rozpore s § 124 ods. 2 ZKR.

24.2 Súd prvej inštancie konštatoval to, že pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z budúceho poskytnutia
finančných prostriedkov v prospech žalovaného na základe platnej a účinnej Zmluvy o NFP počas
reštrukturalizačného konania, je nutné chápať ako reštrukturalizačnú pohľadávku, ktorých vznik nie
je viazaný na ich prihlásenie. Teda ich neprihlásením nezanikne právo ich vymáhať voči dlžníkovi

(žalovanému) podľa § 155 ods. 2 ZKR. Z uvedeného vyplýva iba to, že predmetnú pohľadávku nie je
nutné prihlásiť, keďže právo vymáhať ju nezanikne. Nijakým spôsobom nevysvetľuje, prečo ju nie je
možné prihlásiť, resp. nevyvodzuje ani žiadny obdobný záver, ktorý by smeroval k zamietnutiu žaloby.

24.3. Tvrdil, že ako žalobca (resp. vo všeobecnosti veriteľ) nemusí preukazovať vznik pohľadávky,

ak ide o podmienenú pohľadávku. Takáto požiadavka je už len vzhľadom na charakter podmienenej
pohľadávky zjavne neopodstatnená.

24.4. V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy resp. nevie posúdiť,
ktoré dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností boli či neboli vykonané a súd sa nezaoberal

podľa žalobcu všetkými predloženými dôkazmi.

24.5. Vyčítal súdu prvej inštancie aj to, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevenoval sa
skutočnosti, že správca nepoprel zabezpečovacie právo týkajúce sa popretej časti pohľadávky žalobcu;
uvedenémámať pritompriamysúvisstoučasťoužaloby,ktorásatýkaurčenianespornostiprihláseného

zabezpečovacieho práva vo výške 1.147.402,65 eura.

24.6. Súd prvej inštancie podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdil. Pohľadávka vo výške
1.147.402,65 eura uplatnená prihláškou bola prihlásená ako podmienená. Podmienky jej vzniku
vyplývajú z časti č. 42 prihlášky, podľa ktorej „Podmienkou vzniku pohľadávky veriteľa v celkovej

výške istiny 1.147.402,65 eura je, že zo strany dlžníka dôjde k porušeniu Zmluvy o NFP, čím vznikne
MH SR pohľadávka v zmysle ustanovení čl. 9 alebo čl. 10 Všeobecných zmluvných podmienok, na
základektorejbudedlžníkpovinnývrátiťveriteľovivstanovenejlehotevyplývajúcejzuzatvorenejZmluvy
o NFP poskytnuté finančné prostriedky v stanovenej výške v zmysle Zmluvy o NFP, v nadväznosti
na skutočnosti uvedené v rámčeku 26 tejto prihlášky.“ Okrem toho, že zo strany žalovaného dôjde

k porušeniu Zmluvy o poskytnutí NFP, v dôsledku čoho bude žalovaný povinný vrátiť NFP, vyplýva
priamo z časti č. 42 prihlášky ďalšia podmienka, a síce že pohľadávka žalobcu môže vzniknúť iba vo
vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré budú do daného času žalovanému poskytnuté. Zo Zmluvy o
poskytnutí NFP, ktorú ako prílohu prihlášky pohľadávky žalobcu nebral do úvahy ani správca v rámcipopretia pohľadávky a dostatočným spôsobom ani súd v odôvodnení rozhodnutia, jednoznačne vyplýva
povinnosť žalobcu poskytnúť NFP žalovanému v prípade, ak sú splnené podmienky z nej vyplývajúce.
Je však zrejmé z časti č. 42 prihlášky, že vrátenie sa v každom prípade bude týkať iba poskytnutých

finančných prostriedkov.

25. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, keďže
súd prvej inštancie rozhodol v súlade s riadne vykonaným dokazovaním, dostatočne jasne, presne a
rozsiahlo odôvodnil svoje rozhodnutie. Poukazoval na svoje tvrdenia uvedené vo veci a na týchto zotrval.

25.1. Žalovaný poukázal na to, že úlohou súdu v konaní o určenie popretej prihlásenej pohľadávky nie
je posudzovať dôvody popretia zo strany správcu ale posudzovať existenciu nároku veriteľa (či teda
daný nárok, resp. pohľadávka je dôvodná čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenie
zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky). Žalovaný tvrdil,
že správca postupoval správne a v súlade s § 124 ods.2 ZKR a dôvody popretia pohľadávky boli zo

strany správcu v oznámení o popretí pohľadávky uvedené dostatočne. Absencia hodnotenia popretia
predmetnej časti pohľadávky nemôže smerovať k právnej neistote žalobcu ako to žalobca tvrdí v
odvolaní, nakoľko súd mal k dispozícii všetky potrebné dôkazy (predložené žalobcom alebo žalovaným),
na základe ktorých vedel posúdiť daný nárok a dôvodnosť pohľadávky prihlásenej žalobcom. Žalovaný
opätovne uviedol, že nesprávne prihlásenie pohľadávky zo strany žalobcu nemôže byť v neprospech

žalovaného. Žalovaný sa stotožňuje v plnej miere s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý je
uvedenývbode53.odôvodneniarozsudku.Žalobcanemôžepredsaprihlásiťdoreštrukturalizáciesumu,
ktorú dlžníkovi do toho času (do času prihlasovania pohľadávok) neposkytol a žiadať v prípade splnenia
podmienky vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré dlžníkovi nikdy neposkytol.

25.2 Záver, že Potvrdením o zápise do zoznamu pohľadávok považoval správca prihlášku za
podmienenú na základe splnenia podmienky, ktorú žalobca uviedol v prihláške pohľadávky, si žalobca
vytvoril sám. Správca pri zápise pohľadávky do zoznamu pohľadávok postupuje v zmysle § 121 ZKR a
ak sú splnené všetky zákonné podmienky tak zapíše pohľadávku do zoznamu pohľadávok a vydá o tom
potvrdenie, ktoré zašle veriteľovi. Správca v tomto časovom úseku neskúma, či veriteľ preukázal svoj

právny nárok, ktorý v prihláške podrobne popísal, toto je predmetom popierania po tom čo je prihláška
zapísaná do zoznamu pohľadávok.

25.3 Žalovaný uviedol, že rozsudok Mestského súdu Košice dal v otázkach zisťovania stavu veci ako
aj v otázke právneho posúdenia veci dostatočné odpovede či pre stranu žalobcu ako aj žalovaného.

Rozsudok a jeho odôvodnenie je prostriedkom kontroly správnosti postupu, ktoré je v celom rozsahu
preskúmateľné. Vydaním rozhodnutia vždy vznikne situácia, kedy jedna zo strán sporu sa cíti dotknutá
na svojich právach, avšak samotná nespokojnosť nezakladá fakt, že dané rozhodnutie je zmätočné,
nepreskúmateľné alebo, že by ním bolo porušené právo na spravodlivý proces. Žalovaný poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004, ktorý poukázal na to, že všeobecný súd nemusí dať

odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam. Žalovaný má za to, že v zmysle tohto rozhodnutia súd prvej inštancie postupoval správne a v
rámci konania sa zaoberal len otázkami, ktoré majú podstatný význam pre konanie a sú pre toto konanie
relevantné.

25.4. Vyjadril sa, že z textu prihlášky nevyplýva suma, ktorá bola zo strany žalobcu vyplatená
žalovanému. Nikde v prihláške nie je uvedené, že žalobca poskytol žalovanému zatiaľ len finančné
prostriedky do výšky 128.006,60 eura. Túto informáciu dal správcovi žalovaný na osobnom stretnutí
v sídle správcovskej kancelárii. Vzhľadom na predložené dôkazy (e-mailovú komunikáciu žalobcu a
žalovaného) bolo popretie pohľadávky zo strany správcu správny a zákonný krok, nakoľko z predloženej

komunikácie je zrejmé, že žalobca hľadá, resp. hľadal spôsob ako ukončiť zmluvný vzťah medzi
zmluvnými stranami, aj keď v doručenom odvolaní tvrdí niečo iné.

25.5. Záver, že Potvrdením o zápise do zoznamu pohľadávok považoval správca prihlášku za
podmienenú na základe splnenia podmienky, ktorú žalobca uviedol v prihláške pohľadávky, si žalobca

vytvoril sám. Správca pri zápise pohľadávky do zoznamu pohľadávok postupuje v zmysle § 121 ZKR a
ak sú splnené všetky zákonné podmienky tak zapíše pohľadávku do zoznamu pohľadávok a vydá o tom
potvrdenie, ktoré zašle veriteľovi. Správca v tomto časovom úseku neskúma, či veriteľ preukázal svojprávny nárok, ktorý v prihláške podrobne popísal, toto je predmetom popierania po tom čo je prihláška
zapísaná do zoznamu pohľadávok.

25.6. Žalovaný uviedol, že správca vykonal aj vlastné šetrenie keď mu doručil výzvu spolu so zoznamom
pohľadávok a žalovaný sa musel dostaviť na osobné rokovanie do sídla správcovskej kancelárie, kde si
jednotlivé pohľadávky prechádzali a porovnávali ich s účtovníctvom žalovaného. Z uvedeného je zrejmé,
že správca postupoval pri popieraní v zmysle ZKR a skúmal nie len samotnú prihlášku s prílohami ale
požiadal aj žalovaného o vyjadrenie nie len k tejto predmetnej pohľadávke ale ku všetkým pohľadávkam,

ktoré si prihlásili veritelia do reštrukturalizácie.

25.7. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že rozhodnutie, v ktorom je konštatované, že postup správcu
nebol v rozpore s § 124 ods. 2 ZKR musí byť preskúmateľné aj z tohto hľadiska, že malo byť uvedené
aké právne úvahy súd viedli k takémuto záveru. V konaní o určení popretej prihlásenej pohľadávky a
predmetom tohto konania má byť len posudzovanie pohľadávky a nie posudzovanie postupu správcu.

Pretoneboldôvod,abysasúdprvejinštancievosvojomodôvodnenírozhodnutiarozpisovalotom,prečo
má za to, že konanie správcu bolo v súlade so ZKR. V ďalšej časti zopakoval tvrdenia, ktoré v spore už
prezentoval v písomných vyjadreniach či na pojednávaní.

26. Žalobca v odvolacom vyjadrení reagujúc na vyjadrenie žalovaného uviedol, že neboli vykonané

všetky navrhované dôkazy a konkretizoval ich, čo malo za následok nesprávne a nedostatočné
skutkovézisteniaadošlokabsenciiurčenianespornostiprihlásenéhozabezpečovaciehoprávavovýške
1.147.402,65 eura. Trvá na tom, že správca zapísal veriteľom prihlásenú pohľadávku v celej jej pôvodne
prihlásenejvýškedozoznamupohľadávokaodoslalmuajpotvrdenieozápisepohľadávkyz13.10.2022.

27. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

29. Žalobca odvolacie dôvody opieral o ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

30. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol ním aj vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie a

zdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutia,vsúvislostisodvolacíminámietkamižalobcuodvolací
súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,

a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

32.1. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný,
čím došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, udáva, že nie je dôvodné.32.2. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

32.3. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na

právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd
by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery,
ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má
byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho

bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

32.4. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým
spôsobomazakýchdôvodovdospelkukonkrétnemurozhodnutiu.Povinnosťousúdujevodôvodnenísa
vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán. V danom prípade súd prvej inštancie uviedol, čoho

sa žalobca domáhal a na základe akých skutkových tvrdení. Uviedol aj postoj protistrany, že vychádzal
z predložených listinných dôkazov v spise hoci nevymenoval všetky predložené listiny čo ani robiť
nemusel, uviedol aké prostriedky procesného útoku použili sporové strany. Uviedol skutkové a právne
posúdenie, pričom kvalifikoval vzťah sporových strán ako obchodnoprávny a konanie ako uplatnenie
si určenia popretej prihlásenej pohľadávky. Vysvetlil, aké právne normy na vec aplikoval a konštatoval,

ktoré predpoklady pre úspech v spore bolo nevyhnutné preukázať. Následne sa týmito kritériami súd
prvej inštancie zaoberal a dospel k záveru, že žalobca v spore nemôže byť úspešný a vysvetlil z akého
dôvodu. Súd prvej inštancie sa zaoberal všetkým podstatným čo v spore žalobca namietal ako aj
procesnou obranou žalovaného. Odvolací súd teda uzatvára, že rozsudok súdu prvej inštancie je
odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom nejaví prvky arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti.

Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie
podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť
odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

32.5. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa

účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS
330/2013, či 4 Cdo 3/2019, 8 Cdo 152/2018, bod 26, 5 Cdo 57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou
rozhodnutia vtedy, keď všeobecný súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného

skutkovéhostavuvecipredvídať,čímbolaúčastníkoviodňatámožnosťprávneaskutkovoargumentovať
vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho
rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,
porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.). Odvolací súd k tomuto udáva, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III.
ÚS 284/08). Len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.

32.6. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom

konaní (obchodnoprávnom spore). Pokiaľ žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces
a poukazoval na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje,
že súd prvej inštancie hoci stručne ale presvedčivo a logicky odpovedal na relevantný argument
vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritamipre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery odvolaním napadnutého
rozhodnutia sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Napadnuté rozhodnutie pokiaľ sa týka
rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

33. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

33.1. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie v rozsudku neuviedol, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
vychádzal ako ich vyhodnotil, odvolací súd konštatuje, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu
navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde
(§ 185 ods. 1). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný

skutkový poznatok tvrdený sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným
dôkazom. Iba ak by súd vylúčil z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu
skutočnosť, zakladalo by to odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva
ten-ktorý dôkaz. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že fundamentálnymi povinnosťami sporových strán

v spore sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto
strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými
prostriedkami. Dôležitá je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia.

33.2. Odvolací súd udáva, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je

postupom, ktorým by mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o
tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Zo zápisnice z pojednávania
pred súdom prvej inštancie z 12.6.2023 odvolací súd zistil, že strany sporu nemali po ich vyjadrení
žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie ani nenamietali nevykonanie navrhnutého dôkazu resp. súd prvej
inštancie nezamietol žiaden návrh na vykonanie dokazovania.

34. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

36. Odvolací súd poukazuje na to ako uzavrel aj súd prvej inštancie, že uznesením Okresného súdu
Košice I, sp. zn. 32R/2/2022 zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 173/2022 dňa 8.9.2022
bola povolená reštrukturalizácia žalovaného a za správcu bola ustanovená spoločnosť Správcovskáa reštrukturalizačná, k.s., so sídlom: Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555, značka
správcu S1405 (ďalej len „správca“). Žalobca si ako veriteľ v reštrukturalizácii povolenej na žalovaného
v zákonom stanovenej prihlasovacej lehote prihlásil pohľadávku celkom vo výške 1.147.402,65 eura.

Žalobca si prihlásil pohľadávku ako podmienenú, pričom právny dôvod vzniku pohľadávky spolu s
podmienkami vzniku pohľadávky popísal v prihláške pohľadávky (tu žalovaný nesprávne uvádzal, že
v prihláške nebolo uvedené). Žalobca si v prihláške pohľadávky uplatnil zároveň aj zabezpečovacie
právo, a to záložné právo na hnuteľné veci špecifikované v Zmluve o zriadení záložného práva
na hnuteľné veci č. 317/2018-2060-2230-Q272-ZZ-1 zo dňa 17.8.2021, zabezpečujúce pohľadávku

žalobcu vyplývajúcu zo Zmluvy o poskytnutí NFP č. 317/2018-2060-2230-Q272 zo dňa 4.5.2020.
Záložné právo vzniklo registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv, spisová značka
NCRzp: 25354/2021. Správca listom zo dňa 13.10.2022 potvrdil zápis pohľadávky žalobcu vo výške
1.147.402,65 eura do zoznamu pohľadávok. Listom zo dňa 9.11.2022, ktorý žalobcovi bol doručený
dňa 16.11.2022, správca následne poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a
výšky, keď v popieracom prejave, uviedol ako výšku popretej pohľadávky raz sumu 1.019.396,65 eura a

následne sumu 1.019.396,05 eura. Žalobca si uplatnil nárok na určenie popretej prihlásenej pohľadávky
podľa ustanovenia § 124 ods. 4 ZKR. Žaloba bola z dôvodu opatrnosti, podaná o určenie popretej
pohľadávky vo vyššej uvedenej sume, t. j. 1.019.396,65 eura.

37. Žalobca doručil na súd žalobný návrh dňa 7.12.2022, v súlade s ustanovením § 32 ods. 9 ZKR. V

podanej žalobe sa žalobca domáhal určenia popretej prihlásenej pohľadávky, pričom na preukázanie
jej dôvodnosti súdu prvej inštancie predložil a označil listinné dôkazy. Žalobcom prihlásená pohľadávka
keď správca prihlásené pohľadávky s odbornou starostlivosťou preskúmal, porovnal s účtovnou a inou
dokumentáciou a prihliadol na vyjadrenie dlžníka, ako aj vykonal vlastné šetrenie bola správcom popretá
z dôvodov: a) dlžník oznámil správcovi, že mu bola vyplatená suma 128.006,60 eura nie prihlásená

suma 1.147.402,65 eura, b) sám veriteľ v prihláške uviedol, že suma 1.147.402,65 eura je celková výška
NFP, ktorá môže byť poskytnutá podľa Zmluvy o NFP, c) veriteľ neuviedol v prihláške, že túto sumu sa
zaväzuje poskytnúť dlžníkovi alebo, že je povinný poskytnúť, d) správca nemal preukázané, či zo strany
veriteľa dôjde k poskytnutiu celkovej výšky NFP, e) zistené bolo, že veriteľ ku dňu popretia poskytol len
finančný príspevok 128.006,60 eura, ktorý považuje za nesporný a v tejto výške túto pohľadávku zistil.

38. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS/409/2013-49
zo dňa 11.9.2014, z ktorého vyplýva, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v
incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie,
pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze.

Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom,
pretože to je úlohou správcu. Účelom inicidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či
popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.
Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a

v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej
jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom
u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo
nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 konkurzného zákona je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o
tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné,

keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. V konaní o
určenie pravosti pohľadávky môže byť relevantný iba ten dôvod na jej popretie, ktorý správca uviedol
v popieracom prejave. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s
odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom
rozsahu poprieť. Zároveň Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod

popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej
pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu
správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje.
Z toho dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup,
kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť,

opodstatnenosť, alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený
preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných, dôvodov, než
je uvedenom v popieracom prejave. Uplynutím lehoty na popretie prihlásených pohľadávok sa právosprávcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje za
následne v spornom rozsahu za zistenú.

39. Odvolací súd udáva, že predmetom skúmania v zákonnej lehote je len skúmanie prihlášok z
obsahovej strany a či tieto prihlášky sú podané u správcu v súlade s § 29 ods. 1 ZKR a či sa vôbec na
tieto prihlášky má prihliadať. Už zo samotného ustanovenia § 124 ods. 1 ZKR je zrejmé, že preskúmanie
prihlášky z hľadiska spornosti správca vykonáva počas lehoty na popieranie. Vydaním potvrdenia o
zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca potvrdil, že prihláška obsahuje všetky zákonné

náležitosti a preto je zapísaná do zoznamu pohľadávok, avšak toto potvrdenie nepreukazuje, že
pohľadávka je nesporná. Ako už bolo vyššie uvedené spornosť, resp. nespornosť výšky prihlásenej
sumy ako aj právneho dôvodu správca preskúmava v lehote na popieranie pohľadávok.

40. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená
v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného

konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. V konaní o určenie pravosti pohľadávky môže byť
relevantný iba ten dôvod na jej popretie, ktorý správca uviedol v popieracom prejave.

41. Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že žalobca počas celého konania videl nedostatky resp.
rozporoval chybu v Oznámení o popretí pohľadávky v súvislosti s výškou popretej pohľadávky, lehotu

na doručenie Oznámenia o popretí pohľadávky, namietal zmätočnosť popretia prihlásenej pohľadávky
a poukazoval na účinnosť a platnosť Zmluvy o NFP a jeho povinnosť plniť na základe zmluvy pre
žalovaného. K týmto tvrdeniam sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vyjadril, s týmito
tvrdeniami sa vysporiadal a právne správne aplikoval zákonné ustanovenia. Prihláška je procesný úkon
určenýnauplatneniepráva,prektorúzákonustanovujeosobitnéformálneaobsahovénáležitosti.Veriteľ

môže uplatňovať svoje práva v reštrukturalizácii, len ak si prihlási pohľadávku formou prihlášky riadne
avčas.Vdanomprípadepohľadávkažalobcubolaprihlásenáriadneavčasvreštrukturalizačnomkonaní
žalovaného, čo nebolo sporné.

42.Vkonanípredsúdomprvejinštancieaajvodvolanížalobcatvrdil,žepopretieprihlásenejpohľadávky

zo strany správcu je neúčinné a neplatné, v rozpore so zákonom, zmätočne s poukazom na uvedenie
rozdielnejsumyvOznámeníopopretí(1.019.396,05–1.019.396,65).Súdprvejinštanciesasuvedeným
vysporiadal v odseku 49. rozsudku, keď uviedol, že popretie pohľadávky bolo vykonané v súlade s § 124
ZKR, ktorý rieši popretie a zistenie pohľadávky. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením súdu prvej
inštancie, že došlo ku chybe v písaní, ktorá nespôsobuje neplatnosť či neúčinnosť popretia pohľadávky.

43. K námietke žalobcu, že úkon popretia pohľadávky nebol vykonaný v lehote na popieranie a nebolo
oznámenie doručené bez zbytočného odkladu odvolací súd udáva, že tvrdenie o neskorom popretí
preukázané nebolo a k oneskorenému doručeniu Oznámenia o popretí pohľadávky odvolací súd
udáva, že pojem „bez zbytočného odkladu“ sa zvykne v jednotlivých právnych predpisoch používať

ako vymedzenie časového úseku (lehoty), v rámci ktorého má byť splnená určitá povinnosť. S jej
posúdením sú spojené významné právne dôsledky ako zánik práva, resp. jeho vymáhateľnosti. V súdnej
praxi sa vyskytol názor, podľa ktorého lehota bez zbytočného odkladu je lehotou, ktorej maximálna
dĺžka zodpovedá rozsahu 8 dní (napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 26Cob/108/2005
zo dňa 3.11.2005). Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého pod pojmom

bez zbytočného odkladu (bezodkladne) treba rozumieť v lehote spravidla pár dní (max. 5-7 dní),
no určite nie mesiac (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Tdo 32/2012 zo dňa 28.06.2012).
Pojem bez zbytočného odkladu nie je zákonom definovaný, a preto treba jeho primeranosť posudzovať
podľa okolností konkrétneho prípadu a teda tento pojem sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa
objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti. Pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je

potrebné rozumieť kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že odoslanie Oznámenia o popretí pohľadávky
správcom na poštovú prepravu tretí pracovný deň po uplynutí zákonnej lehoty na popieranie nie je
v rozpore s § 124 ods.2 ZKR. Súdu prvej inštancie možno vytknúť len, že bližšie neodôvodnil pojem „bez
zbytočného odkladu“ na konkrétnu situáciu, avšak uvedené nespôsobuje nesprávnosť rozhodnutia.

44. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že správca zapísal pohľadávku
prihlásenú žalobcom (v celej jej pôvodnej výške) do zoznamu pohľadávok a žalobcovi aj odoslal
potvrdenie o zápise pohľadávky a preto správca považoval pohľadávku žalobcu za riadne a včas podanúazapodmienenúnazákladesplneniapodmienky,ktorúžalobcauviedolvprihláškepohľadávky,odvolací
súd udáva, že správca pri zápise pohľadávky do zoznamu pohľadávok postupuje v zmysle § 121 ZKR a
ak sú splnené všetky zákonné podmienky tak zapíše pohľadávku do zoznamu pohľadávok a vydá o tom

potvrdenie, ktoré zašle veriteľovi. Správca v tomto časovom úseku neskúma, či veriteľ preukázal svoj
právny nárok, ktorý v prihláške podrobne popísal, toto je predmetom popierania po tom čo je prihláška
zapísaná do zoznamu pohľadávok. Zo samotného § 124 ods. 1 ZKR je zrejmé, že preskúmanie prihlášky
z hľadiska spornosti správca vykonáva počas lehoty na popieranie.

45. Z hľadiska posúdenia prípadnej nezákonnosti postupu správcu vo všeobecnosti, ako aj nezákonnosti
popretia pohľadávky žalobcu vrátane dôvodov popretia uvádzaných správcom, sa súd prvej inštancie
podľa žalobcu nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že správca mal pri skúmaní a hodnotení
prihlášky pohľadávky vychádzať nie len zo samotnej prihlášky pohľadávky, ale aj z jej príloh, ktoré sú
súčasťou pohľadávky (vrátane samotnej Zmluvy o poskytnutí NFP priloženej k prihláške pohľadávky).
Odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako dospel žalobca k záveru, že správca nevyhodnocoval pri popieraní

zmluvuspolusprílohamiprihlášky.Žalovanývovyjadrenípotvrdil,žesprávca vykonalajvlastnéšetrenie
keď žalovanému doručil výzvu spolu so zoznamom pohľadávok a žalovaný sa dostavil na osobné
rokovanie do sídla správcovskej kancelárie, kde si jednotlivé pohľadávky prechádzali a porovnávali
ich s účtovníctvom žalovaného. Správca postupoval pri popieraní v zmysle ZKR a podľa vyjadrenia
žalovaného, ktorý poskytol súčinnosť, skúmal nie len samotnú prihlášku s prílohami, ale požiadal

žalovaného aj o vyjadrenie k tejto predmetnej pohľadávke, ako aj ku všetkým pohľadávkam, ktoré si
prihlásili veritelia do reštrukturalizácie. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal ani s pochybnosťami žalobcu v súvislosti s nestrannosťou postupu správcu v rozpore s
§ 124 ods. 1 ZKR, ktoré boli okrem iného založené na tom, že správca nekonfrontoval s námietkami
spornosti žalobcu, ale prihliadol len na nepodložené a neodôvodnené vyjadrenie žalovaného, resp.

neuviedol, že by žalovaný svoje vyjadrenie podložil dôkazmi a právne zdôvodnil. Žalovaný predložil
správcovi výpis z účtu, ktorý predložil aj do tohto sporu, z ktorého je zrejmé, aké finančné prostriedky mu
boli poskytnuté zo strany žalobcu. Správca má povinnosť skúmať prihlásenú pohľadávku a v prípade
ak sa mu javí ako sporná má túto poprieť, právo a ani povinnosť konfrontovať s námietkami spornosti
žalobcu správca nemá. Žalobca (resp. popretý veriteľ) si môže podať žalobu na súd. Veriteľ má právo

prihlásiť si svoju pohľadávku do reštrukturalizácie alebo do konkurzu a za správnosť prihlásenia si
zodpovedásámveriteľ,t.j.žalobca.Vzmysle§120ods.4ZKR,vprípadeakveriteľsúhlasísozahrnutím
svojej prednostnej pohľadávky do reštrukturalizačného plánu je nutné pohľadávky takto označiť aj v
prihláške,atoakopohľadávkudoporadiaA.Taktooznačenúpohľadávkuvprihláške(doporadia)možno
považovať za pohľadávku, ktorú chce veriteľ aj napriek jej postaveniu zahrnúť do reštrukturalizačného

plánu. Žalobca takto označenú pohľadávku správcovi nedoručil, a preto súhlas žalobcu na zaradenie
pohľadávky do reštrukturalizačného plánu nebol daný.

46. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že sa podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec
nezaoberal ani argumentom žalobcu, že aj keď správca nemal zákonný dôvod na popretie žalobcom

prihlásenej pohľadávky v časti prihlásenej sumy – istiny, správca pri popretí pohľadávky prihlásenej
žalobcom nepoprel aj prihlásené a preukázané zabezpečovacie právo pripadajúce na popretú časť
pohľadávky, čím v rozpore s odbornou starostlivosťou síce považuje pohľadávku za spornú, avšak
zabezpečovacie právo (ako akcesorické právo) za nesporné. Odvolací súd udáva, že sa nemusel
uvedeným zaoberať súd prvej inštancie keď v konaní o určenie pravosti pohľadávky môže byť relevantný

iba ten dôvod na jej popretie, ktorý správca uviedol v popieracom prejave. Predmetom incidenčného
konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp.
neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je
danýalebočiuvedenýdôvodneexistuje.Takakoužbolovyššieuvedenékonkurznýsúdniejeoprávnený
preskúmavať popretú pohľadávku z iných uvádzaných dôvodov, než je uvedeným v popieracom prejave.

47. K námietke žalobcu, že Zmluva o NFP stále trvá a je účinná a preto je tu v prípade opodstatnenej
žiadosti o plnenie povinnosť žalobcu plniť finančnú čiastku do výšky schválenej výšky NFP, odvolací
súd udáva, že v odseku 52.-53. sa s tým súd prvej inštancie vysporiadal. Pohľadávky, ktoré ZKR
označuje nesprávne ako podmienené, ešte nevznikli. Ak bude plniť tretia osoba namiesto dlžníka po

začatí reštrukturalizačného konania zo záväzku, ktorý vznikol pred začatím konania, musí si prihlásiť
túto pohľadávku ako podmienenú. V čase, keď plynie lehota na prihlásenie pohľadávok, nemusí
tretia osoba byť ešte veriteľom, lebo neplnila záväzok za dlžníka. Pre prípad, ak bude tretia osoba
v budúcnosti plniť, musí si z opatrnosti pohľadávku prihlásiť, pretože potom ju už v reštrukturalizáciinemôže prihlásiť a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať
tieto pohľadávky voči dlžníkovi. Správca pri preskúmavaní takejto podmienenej pohľadávky bude
skúmať existenciu primárneho záväzku dlžníka a existenciu záväzku tretej osoby, ktorá má za dlžníka

plniť vo vzťahu k veriteľovi dlžníka. Ak správca zistí existenciu záväzkov, pohľadávku uzná s tou
výhradou, že pohľadávka sa bude uspokojovať, ak vôbec vznikne, teda ak ten, čo si pohľadávku
prihlási, bude plniť. V konkrétnom prípade však nejde o situáciu, že žalobca by plnil za žalovaného
po začatí reštrukturalizačného konania ako je to v texte vyššie uvedené a súd prvej inštancie správne
uzavrel, že pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z budúceho poskytnutia finančných prostriedkov v prospech

žalovaného na základe platnej a účinnej Zmluvy o NFP počas reštrukturalizačného konania je nutné
chápať ako reštrukturalizačnú pohľadávku, ktorých vznik nie je viazaný na ich prihlásenie. Teda ich
neprihlásením nezanikne právo ich vymáhať voči dlžníkovi (žalovanému) podľa § 155 ods. 2 ZKR.

48. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej
inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej

inštancie, ktoré mali viesť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a tým k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v spore pred súdom prvej inštancie pochybenia, ktoré
by mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, resp. k nepreskúmateľnosti
odôvodnenia napadnutého rozsudku.

49. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vrátane závislého výroku o náhrade trov
konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

50. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

51. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).