Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/118/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422202921
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4422202921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: TimF s.r.o., so
sídlom Rumunská 234/3, 957 01 Bánovce nad Bebravou IČO: 51 822 938, právne zastúpený: advokát
Pavol Trnka, Novomeského 1322/16, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: X-Therm
s.r.o., so sídlom Wolkerova 3107/1, 940 66 Nové Zámky, IČO: 45 702 713, právne zastúpený:
advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie 106 644,20
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.:
5Cb/49/2022-111 zo dňa 25.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/49/2022-111 zo dňa
25.04.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) č. k. napadnutým
rozsudkom č. k. 5Cb/49/2022-111 zo dňa 25.04.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj
ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: TimF s. r.o., so sídlom: Rumunská 234/3, 957
01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 51 822 938 (ďalej len ako ,,žalobca“) proti žalovanému: X-Therm s.r.o.,

so sídlom: Ul. Wolkerova 3107/1, 940 66 Nové Zámky, IČO: 45 702 713 (ďalej len ako ,,žalovaný“)
o zaplatenie 106 644,20 eura s príslušenstvom, rozhodol tak, že žalovaného zaviazal k povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 106 644,20 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
vo výške 17 623,40 eura od 28.02.2021 do zaplatenia, zo sumy vo výške 44 964 eur od 01.04.2021
do zaplatenia, zo sumy vo výške 44 056,80 eura od 25.04.2021 do zaplatenia a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa zákonných ustanovení § 1, § 2, § 369, § 373 § 420 ods.1, 2, 3 a
4, § 420 ods.1, 2 a 4 § 421,§ 422 ods.1 a 2, § 426, § 427 ods.1 a 2, § 428
ods.1,2a3,§536,§562ods.1,2a3zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkavzneníneskorších
predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“ alebo aj ako „ObZ“), § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
na súd dňa 15.07.2022 domáhal v upomínacom konaní vydania platobného rozkazu s návrhom, aby
súd uložil žalovanému uhradiť sumu 106 644,20 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy vo výške 17 623,40 eura od 28.02.2021 do zaplatenia, zo sumy vo výške 44 964 eur od01.04.2021 do zaplatenia, zo sumy vo výške 44 056,80 eura od 25.04.2021 do zaplatenia z titulu
neuhradenej časti ceny diela za montážne práce súvisiace s realizáciou stavby na modernizácii a
inovácii plavebných komôr vodnej dopravy na vodnom diele Gabčíkovo na objekte „Zavážací vozík-

koľajové vedenie“ pre potreby projektu ,,Inovácie a modernizácie plavebných komôr“. Cenu diela za tieto
práce žalobca fakturoval žalovanému na základe zmluvy o dielo v rozsahu uvedenom v objednávke č.
O/XTF/010/2020 zo dňa 11.5.2020 a to faktúrami: č. 2021002 zo dňa 02.02.2021 vystavenú na sumu
vo výške 32 987,40 eura so splatnosťou dňa 27.02.2021 a z ktorej žalovaný čiastočne uhradil dňa
16.03.2021 sumu vo výške 5 364 eur a dňa 02.06.2021 sumu vo výške 10 000 eur, č. 2021010 zo dňa

01.03.2021 vystavenú na sumu vo výške 44 964 eur so splatnosťou dňa 31.03.2021, č. 2021018 zo dňa
15.04.2021 vystavenú na vo sumu vo výške 44 056,80 eura so splatnosťou dňa 15.04.2021 (ďalej aj ako
„faktúry“) a z ktorých žalovaný žalobcovi celkovo neuhradil celkovú sumu vo výške 106 644,20 eura.

Dňa 15.08.2023 vydal súd prvej inštancie platobný rozkaz č. k. 5Cb/49/2022-32 proti ktorému podal
žalovaný odpor a v ktorom namietal, že žalobca žalovanému odovzdal dielo - projektovú dokumentáciu,

ktoré vykazovalo veľké odchýlky od skutkového stavu bez akejkoľvek konzultácie a jej opravy, čím mu
vznikli dodatočne náklady na spracovanie novej projektovej dokumentácie inou firmou v sume v sume
vo výške 2 500 eur. Uviedol, že žalobou uplatnený nárok neuznáva, pretože mu generálny objednávateľ
diela a to spoločnosť Nuclear Power, a.s. listom zo dňa 10.06.2021 vytkla vady diela, ktoré preňho
realizoval žalobca v subdodávke pre žalovaného a pre ktoré mu táto spoločnosť odmietla za dielo

zaplatiť. O uvedenej skutočnosti žalobca vedel, nijako však nereagoval. Žalovaný ďalej poukázal na to,
že mu spoločnosť Nuclear Power, a.s. mu dlhuje sumu vo výške 286 000 eur, čo je pre neho likvidačné.
Žalovaný odmietol, že by súčasťou ústnej cenovej ponuky bola práve tá čiastka, akú žalobca fakturoval
a žaluje, a že mu nie je zrejmé aké práce v akom rozsahu žalobca preňho vykonal, čo je problémom aj vo
vzťahu medzi ním a spoločnosťou Nuclear Power, a.s.. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetné faktúry sú

nepreskúmateľné, nie je z nich možné zistiť, či si žalobca niečo nefakturuje duplicitne a tiež spochybnil
aj ich doručenie.

K odporu sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 18.10.2022 a námietky žalovaného označil ako nedôvodné.
Uviedol, že vykonané práce na dohodnutom diele sa fakturovali mesačne s tým, že faktúry, ktorých

súčasťou bol aj preberací protokol potvrdzujú tak objem, ako aj cenu v príslušnom mesiaci realizovaného
diela. Tieto boli žalovanému zasielané e-mailom a cena bola fakturovaná vždy v súlade s ústne
dohodnutou cenovou ponukou. Uviedol, že žalovaný vyfakturovanú cenu nikdy nenamietal a taktiež ani
nenamietalnerealizáciučivadnosťdielaprebratéhopreberacímprotokolom,ktorývždypodpísalniektorý
z konateľov žalovaného. Žalobca poukázal na to, že žalovaný riadne uhrádzal všetky faktúry s výnimkou

tých, ktoré sú žalované v konaní. Čo sa týka tvrdeného vadného plnenia s poukazom na žalovaným
predložený list spoločnosti Nuclear Power, a.s. zo dňa 10.06.2021, k tomu žalobca uviedol, že nie je
pravdou, že ho žalovaný o týchto skutočnostiach informoval. Zdôraznil, že žalovaný žiadne vady u neho
nereklamoval a nikdy ho ani nevyzval na odstránenie žiadnych vád. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na obsah uvedeného listu z ktorého vyplýva, že žalovaný vady odmietol odstrániť, preto nebol dôvod,

aby žiadal o ich odstránenie žalobcu. Z uvedeného žalobca usudzuje, že ak aj nejaké vady boli, netýkali
sa diela dodaného žalobcom, ale niekým iným, keďže na stavbe bolo viac subdodávateľov.

Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca ako zhotoviteľ
a žalovaný ako objednávateľ, obaja ako podnikateľské subjekty, uzatvorili zmluvu o dielo a ktorú

posudzoval podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd mal v konaní teda preukázanú
existenciu zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi uvedenými zmluvnými stranami.

Na základe tejto zmluvy o dielo žalobca ako zhotoviteľ dodal a vykonal pre žalovaného ako
objednávateľa dohodnuté montážne práce súvisiace s realizáciou stavby na modernizácii a inovácii

plavebných komôr vodnej dopravy na vodnom diele Gabčíkovo na objekte „Zavážací vozík-koľajové
vedenie“ pre potreby projektu ,, Inovácie a modernizácie plavebných komôr“.

Ďalej mal súd prvej inštancie v konaní dostatočne preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného
ako objednávateľa fakturované práce vykonal a to dôkazmi: písomnou objednávkou č. O/XTF/010/2020

a preberacími protokolmi vystavenými k jednotlivým faktúram - k faktúre č. 2021002 preberací protokol
zo dňa 31.01.2021, k faktúre č. 2021010 preberací protokol zo dňa 02.03.2021 a k faktúre č. 2021018
preberací protokol zo dňa 02.03.2021 a podpísanými žalovaným, obsahujúcimi súpis vykonaných práca ich cenu, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému uvedenými faktúrami a z ktorej žalovaný žalobcovi
neuhradil sumu v celkovej sume vo výške 106 644,20 eura.

Súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovaného za nejasnú, nakoľko z nej nebolo vôbec zrejmé, z
akého konkrétneho právneho dôvodu mu zanikla povinnosť plniť voči žalobcovi resp. akým spôsobom
zanikol nárok žalobcu. Žalovaný v konaní ani len netvrdil, že by plnenie, ktoré bolo poskytnuté zo strany
žalobcu, malo napr. nejaké vady a kedy ich žalobcovi oznámil. V konaní teda nebolo vôbec preukázané,
že by si žalovaný mienil uplatniť nejaký nárok z vád napr. zľavu z ceny diela, resp. že si takýto nárok z

vád voči žalobcovi už uplatnil. Preto nie je možné konštatovať, že by žalovanému povinnosť plniť zanikla
napríklad riadnym uplatnením si nároku z vád - napr. zľavy z ceny diela.

K námietke žalovaného v zmysle § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že z
preberacích protokolov, práce ktorých cena bola predmetom tohto konania, boli žalovanému dodané v
mesiacoch február až marec 2021. V zmysle ustanovení § 562 a § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka

nie je možné v súdnom konaní nárok z vád v takomto prípade priznať a to ani ak by existovali,
pretože žalovaný nepreukázal, že by vôbec nejakú vadu žalobcovi bol vytkol. Okrem toho žalovaný
nepreukázal ani to, že by mu vznikla nejaká konkrétna škoda a v akej výške voči žalobcovi. Nepreukázal
žiadne protiprávne konanie žalobcu, a preto nemohlo byť preukázané ani to, že by za nejakú takúto
neexistujúcu/nepreukázanú škodu mal zodpovedať žalobca. Preto súd obranu žalovaného vyhodnotil

ako nedôvodnú a účelovú.

K návrhu žalovaného vypočuť ako svedka Ing. K., ktorý mal ozrejmiť rozsah vád prípadne vadné plnenie,
súd prvej inštancie uviedol, že tento dôkaz nevykonal, nakoľko navrhnutý svedok je zástupca spoločnosti
Nuclear Power a.s., s ktorou bol v zmluvnom vzťahu žalovaný. Jedná sa teda o iný zmluvný vzťah, nie

ten, ktorý je predmetom tohto konania. Okrem toho, predmetom tohto konania nie je vadné plnenie,
pretože žalovaný žiadne vady žalobcovi relevantným spôsobom nevytkol.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že skutočnosť, že žalovanému spoločnosť Nuclear Power a.s. odmietla
zaplatiť za dielo, ale pritom si pohľadávku voči tejto spoločnosti súdnou cestou vôbec neuplatnil, nemôže

byť na ťarchu žalobcu. Nárok subdodávateľa na plnenie totiž nezaniká z dôvodu, že jeho odberateľovi/
objednávateľovi nezaplatil za dodávku jeho zmluvný partner.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný účinne
nepoprel existenciu nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy a súčasne vôbec nepreukázal, že by

jeho záväzok voči žalobcovi zanikol nejakým konkrétnym právne relevantným spôsobom, či už napr.
plnením, uplatnením zľavy z ceny diela, započítaním, príp. akýmkoľvek iným spôsobom. Preto súd
žalobe vyhovel v celom rozsahu.

Na základe vyššie uvedeného, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca existenciu pohľadávky

vo výške žalovanej istiny v sume vo výške 106 644,20 eura voči žalovanému preukázal. Keďže bol
žalovaný s úhradou žalovanej istiny v omeškaní, súd priznal žalobcovi voči žalovanému s poukazom na
ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka na zaplatenie úrokov z omeškania a trovy konania v rozsahu
100 % s poukazom na ustanovenie 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu voči v konaní neúspešnému žalovanému.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie s poukazom na ustanovenie § 365
ods. 1, písm. e), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V odvolaní namietal, že mu bola od spoločnosti Nuclear Power, a.s., doručená písomnosť (predložená
v konaní), ktorou mu vytkla vady diela, a vyčíslila náklady na odstránenie vád. V rámci nákladov si
spoločnosť Nuclear Power, a.s. uplatnila aj faktúry vystavené odberateľovi spoločnosťou TimF s.r.o č.
2021021, ktorými boli dňa 03.05.2021 fakturované zváračské práce na základe objednávky č. 34/2021
- montážne a zváračské práce v sume vo výške 19 596 eur a č. 2021023 - zváračské práce na

základe objednávky č. 34/2021 v sume vo výške 352,80 eura. Dôvodil, že ak boli tieto práce vykonané
žalobcom, tento sa nemôže domáhať plnenia v rovnakej výške od neho. Žalovaný argumentoval, že
nakoľko žalobca popieral, že tieto práce boli vykonané v súvislosti s odstraňovaním vád diela, pritom on
preukazoval tento súvis, a preto navrhol vykonať dôkaz výsluchom Ing. K.a Z. - člena predstavenstvaspoločnosti Nuclear Power, a.s.. Súd však napriek tomu, že táto skutočnosť zostala medzi stranami
sporná, nevykonal tento navrhovaný dôkaz. Mal za to, že z tohto dôvodu nebola správne ustálená výška
žalovaného nároku, ktorý je možné žalobcovi priznať bez toho, aby došlo k plneniu, ktoré nie je v súlade

so zásadou poctivého obchodného styku t. j., aby žalobcovi nebol priznaný nárok za vadné plnenie,
ak za odstraňovanie vád diela mal mať zaplatené odberateľom žalovaného a to spoločnosťou Nuclear
Power, a.s..

Ďalej žalovaný namietal konštatovanie súdu, že žalobca preukázal svoj nárok s odkazom na cenovú

ponuku, ktorá v konaní predložená nebola. Podľa žalobcom predloženej objednávky mala byť ústne
dohodnutá cena za montážne práce. Žalobca na pojednávaní tvrdil cenovú dohodu nasledovne: „Cena
bola dohodnutá tak, že cena zámočníckych prác bola fakturovaná vo výške 11,50 eura za hodinu
práce jedného zamestnanca žalobcu a cena zváračských prác bola fakturovaná vo výške 14 eur za
hodinu práce jedného zamestnanca žalobcu“ a to bez toho, aby preukázal, na základe akej objednávky
vykonával zváračské práce (keďže tieto v objednávke dohodnuté neboli). Faktúry obsahujú „jednotkovú

cenu“ zhodnú s celkovou fakturovanou sumou, a teda, tak ako žalovaný na to poukazoval už v odpore
proti platobnému rozkazu, nie je medzi stranami sporu zrejmý skutočný rozsah vykonaných prác a
tento rozsah zostal medzi stranami sporu sporný - a teda aj výška žalovaného nároku. Nárok žalobcu
uplatnený žalobou tak nie je preskúmateľný a preukázaný.

Žalovaný taktiež namietal, že žiadna zo strán netvrdila, že bola dohodnutá fakturácia bez vymedzenia
rozsahu vykonaných prác.

Taktiež žalovaný namietal, že žalobca v konaní nepreukázal mu odovzdanie prác a ich prevzatie ním a
to vo vzťahu k žalovanému nároku a jeho výške, nakoľko žiaden z preberacích protokolov neobsahuje

vymedzenie rozsahu diela - druh práce, počet jednotiek, čím nebola splnená podmienka riadneho
odovzdania a prevzatia diela, v rozsahu žalovaného nároku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že
preberací protokol za práce vykonávané podľa protokolu „do 30.03.2021“ bol podpísaný 02.03.2021.

Žalovaný ďalej uviedol, že so spoločnosťou Nuclear Power, a.s. je v kontakte a aktívne s ňou rieši svoju

pohľadávku.

Ku konštatovaniu súdu, že nežaloval svojho dlžníka Nuclear Power, a.s. mal za to, že táto skutočnosť
nepreukazuje ešte dôvodnosť žalobcom žalovaného nároku a jeho výšky, ani druh a množstvo
vykonaných prác žalobcom.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 25.07.2023, ktorý s podaným
odvolaním vyjadril svoj nesúhlas a zdôraznil správnosť napadnutého rozsudku, ktorý navrhoval potvrdiť.

Žalobca zdôraznil, že žalovaný v konaní netvrdil ani nepreukázal, že by žalobcom fakturované montážne

práce mali vady. Zdôraznil, že konateľ žalovaného T. K. na pojednávaní konanom dňa 25.04.2023
uviedol, že žalovaný si vždy preberané práce odkontroloval a keďže žiadne vady nezistil, žiadne
nereklamoval. Ďalej žalobca argumentoval, že práce pre spoločnosť Nuclear Power, a.s. žalovaný
ukončil bez dokončenia a ich dokončenie si preto táto spoločnosť objednala priamo u neho a tieto práce
boli spoločnosti Nuclear Power, a.s, vyfaktúrované faktúrou č. 2021021 a faktúrou č. 2021023, tak ako

uviedol už na pojednávaní pred súdom prvej inštancie.
K námietke nevykonania navrhnutého výsluchu Ing. K. Z. žalobca uviedol, že jeho výsluchom mal byť
ozrejmený rozsah vadného plnenia, ktorý však nebol predmetom konania.

Zároveň poukázal na to, že cenovú dohodu žalovaným v odvolaní (11,50 eura za jednu hodinu

zámočníckychpráca14eurzajednuhodinuzváračskýchprác),nespochybnilžiadenzjeho štatutárnych
zástupcov na pojednávaní pred súdom, ale naopak, podľa tejto dohody bolo žalovaným uhradených
prvých 6 faktúr.

6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 05.09.2023 a ktorý zotrval na

podanom odvolaní a uviedol, že hoci konatelia žalovaného práce priebežne kontrolovali, dielo ako celok
nebolo nikdy prevzaté. Ako uviedli konatelia žalovaného, predošlé faktúry sa uhrádzali z dôvodu, že
žalobca nebol ochotný dielo vykonávať bez preddavku a fakturácia mala byť až po odovzdaní a prevzatídiela. Preto nešlo o cenu diela vyplácanú po jeho prevzatí, ale o preddavky celkovej ceny diela, resp.
zálohové platby.

K namietanému faktu, že zváračské práce v objednávke dohodnuté neboli, sa žalobca nevyjadril a
nevyjadril sa ani k tomu, ako mohli byť predchádzajúce (v podstate zálohové) faktúry „fakturované v
zmysle tejto dohody“, teda aj o vykonávaní zámočníckych prác, keď suma bola fakturovaná jedinou
sumou, označenou ako „jednotková cena“, a ako teda mohli byť žalovaným preskúmané čo do
jednotkovej ceny.

Žalovaný zotrval na tvrdení, že vady diela je možné vytknúť až po riadnom odovzdaní diela, k čomu však
nedošlo a že na odovzdanie a prevzatie diela ho žalobca ani nevyzval, pričom opätovne poukázal, že
niektoré z vád diela je možné zistiť až vykonaním skúšok (napr. funkčnej skúšky). Poukázal na to, že
netvrdil, že dokončenie diela si objednala spoločnosť Nuclear Power, a.s. u žalobcu, ale naopak tvrdil, že
spoločnosť Nuclear Power, a.s. mu predložila doklady o nákladoch na odstraňovanie vád diela a medzi

ktorými sú aj faktúry č. 2021021 a č. 2021023 s tým, že rozdiel medzi dokončením diela a odstraňovaním
vád diela je práve pre tento spor podstatný.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380
CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

8. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné

záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

9. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

10. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

11. Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti
a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.
12. Podľa § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je

predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak
tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.
13. Podľa § 420 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak sa má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je
predávajúci povinný dodať tovar s vlastnosťami vzorky alebo predlohy, ktoré predložil kupujúcemu. Ak
je rozpor medzi určením akosti alebo vyhotovením tovaru podľa tejto vzorky alebo predlohy a určením

tovaru opísaným v zmluve, je rozhodujúce určenie opísané v zmluve. Ak v týchto určeniach nie je rozpor,
má mať tovar vlastnosti podľa oboch týchto určení.
14. Podľa § 420 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje, ako sa má tovar zabaliť alebo
vybaviť na prepravu, je predávajúci povinný tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom, ktorý je
obvyklý pre taký tovar v obchodnom styku, alebo ak nemožno tento spôsob určiť, spôsobom potrebným

na uchovanie a ochranu tovaru.
15.Podľa§422ods.1Obchodnéhozákonníka,akpredávajúciporušípovinnostiustanovenév§420,má
tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch
potrebných na užívanie tovaru.
16. Podľa § 422 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak z prepravného dokladu, dokladu o odovzdaní tovaru

alebo z vyhlásenia predávajúceho vyplýva, že dodáva tovar v menšom množstve alebo len časť tovaru,
nevzťahujú sa na chýbajúci tovar ustanovenia o vadách tovaru.17. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu
po tom, čo

a) kupujúci vady zistil,
b)kupujúciprivynaloženíodbornejstarostlivostimalvadyzistiťpriprehliadke,ktorújepovinnýuskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na

ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
18. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak
predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci
vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

19. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

20. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy

určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

21. Podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste

ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

22. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.

23.Podľa§560ods.2Obchodnéhozákonníka,zhotoviteľzodpovedázavady,ktorémádielovčasejeho
odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa
neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,
zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

24. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase
uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

25. Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne

ustanovenia § 420 až 422 a § 426.

26. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

27. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela

a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke

uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

28. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na
účinky uvedené v odseku 2.29. Predmetom odvolacieho konania bolo v rámci odvolacích dôvodov žalovaného posúdenie procesnej,
vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým rozhodol súd prvej inštancie tak, že
žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 106 644,20 eura s príslušenstvom

ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania a to z titulu neuhradenej časti ceny diela za vykonané montážne
práce súvisiace s realizáciou stavby na modernizácii a inovácii plavebných komôr vodnej dopravy na
vodnom diele Gabčíkovo na objekte „Zavážací vozík-koľajové vedenie“ pre potreby projektu ,,Inovácie
a modernizácie plavebných komôr“ na základe neuhradených faktúr v celkovej v sume vo výške 106
644,20 eura a to faktúry č. 2021002 zo dňa 02.02.2021 vystavenú na sumu vo výške 32 987,40 eura

so splatnosťou dňa 27.02.2021 a z ktorej žalovaný čiastočne uhradil dňa 16.03.2021 sumu vo výške 5
364 eur a dňa 02.06.2021 sumu vo výške 10 000 eur, faktúry č. 2021010 zo dňa 01.03.2021 vystavenú
na sumu vo výške 44 964 eur so splatnosťou dňa 31.03.2021 a faktúry č. 2021018 zo dňa 15.04.2021
vystavenú na vo sumu vo výške 44 056,80 eura so splatnosťou dňa 15.04.2021, na základe uzatvorenej
zmluvy o dielo medzi sporovými stranami v rozsahu uvedenom v objednávke č. O/XTF/010/2020 zo dňa
11.05.2020.

30. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako odberateľ neoznámil vady diela žalobcovi ako
zhotoviteľovi v zmysle ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka a v nadväznosti na ustanovenie
§ 428 ods. 2 a 3 tohto zákona (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 25.04.2023 č. l. 104 - 105 s. sp.).

31. V konaní nebolo sporné, že žalobca v konaní namietal v súdnom konaní, že žalovaný si nesplnil
včas svoju povinnosť oznámiť vady diela (viď vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného č. l. 43 s. sp.).

32. Úlohou odvolacieho súdu, bolo vzhľadom na námietky odvolateľa, v prvom rade posúdiť, či bolo dielo
žalobcom ako zhotoviteľom vykonané riadne a odovzdané žalovanému ako odberateľovi.

33. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej
inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu
k odvolaniu žalovaného a odvolacou duplikou žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a konštatuje jeho

súladnosť s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej
inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do jeho výrokovej časti. Súd
prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so
všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo
vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady

procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

34. Odvolací súd sa preto obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku
a vyjadril sa len k tým dôvodom odvolania žalovaného, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387
ods. 2 CSP) a na zdôraznenie jeho správnosti v odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na niektoré

skutočnosti.

35. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca na základe jeho objednávky vykonával práce pre
dodávateľa stavby spoločnosť Nuclear Power, a.s. na vodnom diele Gabčíkovo súvisiace s realizáciou
stavby na modernizácii a inovácii plavebných komôr vodnej dopravy na vodnom diele Gabčíkovo na

objekte „Zavážací vozík-koľajové vedenie“ pre potreby projektu ,,Inovácie a modernizácie plavebných
komôr“ a ktorá mu písomne vytkla vady diela, a vyčíslila náklady na odstránenie vád aj vrátane faktúr
vystavenýchodberateľovispoločnosťouTimFs.r.o.(žalobcom)-č.2021021,ktorýmibolidňa03.05.2021
fakturované zváračské práce na základe objednávky č. 34/2021 - montážne a zváračské práce v sume
vo výške 19 596 eur a č. 2021023 - zváračské práce na základe objednávky č. 34/2021 v sume vo výške

352,80 eura a že ak boli tieto práce vykonané žalobcom, tento sa nemôže domáhať plnenia v rovnakej
výške od neho, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný
v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom, že u žalobcu reklamoval v súlade s § 560 ods. 1 písm. a)
Obchodného zákonníka vady diela a to bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mohol zistiť. Konateľ
žalobcu S. J. na pojednávaní dňa 25.04.2023 uviedol, že žalovaný vady diela uňho nikdy nereklamoval

a ani s ním o nich nekomunikoval (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 25.04.2023 č. l. 103 - 104
s. sp.) a takisto zhodne konateľ žalovaného T. K. na tomto pojednávaní uviedol, že vykonané práce
(dielo) žalobcom odkontroloval s uvedením, že všetko bolo v poriadku a zároveň takisto potvrdil, že
u žalobcu žiadne vady diela nikdy nereklamoval a ani s ním o nich nekomunikoval (viď zápisnica zpojednávania zo dňa 25.04.2023 č. l. 105 s. sp.). Žalovaný sa v konaní pred súdom prvej inštancie
bránil iba tým, že žalobca mu dielo nevyhotovil riadne, a preto ani nedošlo k jeho riadnemu odovzdaniu,
no neoznačil a ani nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že žalobcom

zhotovené dielo malo vady. Odvolací súd k vystaveným faktúram žalobcom spoločnosti Nuclear Power,
a.s. - č. 2021021 a č. 2021023 uvádza, že v konaní bolo preukázané, že nakoľko práce na diele pre
spoločnosť Nuclear Power, a.s. žalovaný neukončil, z tohto dôvodu si ich dokončenie objednala táto
spoločnosť priamo u žalobcu a na základe toho, žalobca tieto práce vyfakturoval spoločnosti Nuclear
Power vyššie uvedenými faktúrami. V súvislosti s uvedeným, odvolací súd poukazuje na list spoločnosti

Nuclear Power, a.s. zo dňa 16.02.2023 adresovaný žalovanému a v ktorom sa táto spoločnosť vyjadrila,
že nie je pravdou, že prisľúbila vyplatiť svoj záväzok žalovanému v ním navrhovanej výške pokrývajúce
práce vykonané subdodávateľmi žalovaného, pričom zdôraznila, že takýto prísľub žalovanému nikdy
nebol daný, najmä z dôvodu, že žalovaný protiprávne vylákal financie od jej klienta a ktoré je povinný
vrátiť (viď č. l. 89 s. sp.).

Odvolací súd zdôrazňuje, že stranu sporu v konaní zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
na preukázanie sporných tvrdení. Pokiaľ žalovaný v konaní sporoval, že žalobca nedodal dohodnuté
plnenie riadne, bolo jeho dôkaznou povinnosťou túto svoju procesnú obranu v konaní preukázať.
Žalovaný však relevantne nepreukázal, že si voči žalobcovi uplatnil resp. notifikoval vady jeho plnenia
dostatočne konkrétnym a určitým spôsobom a že sa tieto námietky týkali sporných neuhradených

faktúr. Pre vznik nároku žalobcu na odmenu boli medzi zmluvnými stranami dojednané podmienky v
zmysle zmluvy o dielo. Pokiaľ žalovaný namietal, že dielo nebolo zhotovené riadne, mal určitým a
konkrétnym spôsobom notifikovať a preukázať vady tohto diela. Žalovaný však dôkazné bremeno o
vadnom vyhotovení diela neuniesol a procesnú obranu v konaní v tomto rozsahu nepreukázal. Odvolací
súd zdôrazňuje, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom

dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. V danom prípade
bolo dôkazné bremeno na strane žalovaného t. j. aby preukázal ním uplatnenú procesnú obranu
spočívajúcu v tvrdení, že zo strany žalobcu mu zmluvné plnenie nebolo poskytnuté riadne, nakoľko dielo
malo vady a teda, že žalobcom nebolo preukázané mu odovzdanie prác (diela) a ich prevzatie ním.

Súd prvej inštancie zohľadňujúc vykonané dokazovanie a procesný útok žalobcu a procesnú obranu
žalovaného, dospel k záveru, že žalovaný v prvostupňovom konaní účinným spôsobom nerozporoval
dôkazy tvrdené žalobcom a tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich skutkových tvrdení,
nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný vady zmluvného plnenia notifikoval
voči žalobcovi jasne, určito a zrozumiteľne, alebo že by v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal

existenciu vadného plnenia diela.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.
36.Kodvolacejnámietkežalovaného,žesúdprvejinštancienevykonalnímnavrhnutýdôkazatovýsluch
svedka Ing. K. Z. - člena predstavenstva spoločnosti Nuclear Power, a.s., ktorý mal ozrejmiť rozsah

vád prípadne vadné plnenie, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že navrhnutý svedok je štatutárny zástupca spoločnosti Nuclear Power, a.s., s ktorou bol v zmluvnom
vzťahu žalovaný a nie žalobca a teda sa jedná o iný zmluvný vzťah, nie ten, ktorý je predmetom tohto
konania. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

37. K odvolacej námietke žalovaného, že s ohľadom na súdom nevykonaný navrhnutý dôkaz žalovaným
a to vypočutie svedka Ing. K. Z. - člena predstavenstva spoločnosti Nuclear Power, a.s. a že preto
nebola správne ustálená výška žalobou uplatneného nároku a aby žalobcovi tak nebol priznaný nárok
na vadné plnenie, odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní netvrdil ani nepreukázal, že by žalobcom
zhotovené dielo malo vady, čo nepotvrdil ani samotný konateľ žalovaného T. K. na pojednávaní konanom

dňa 25.04.2023, kde uviedol, že preberané práce si vždy odkontroloval a keďže žiadne vady nezistil,
tak ich ani nereklamoval. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nebolo vadné plnenie
diela žalobcom, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že si žalovaný voči žalobcovi reklamáciou uplatnil
vady diela. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

38. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca preukazoval svoj nárok s odkazom na cenovú ponuku,
ktorá v konaní predložená nebola a podľa ním predloženej objednávky mala byť ústne dohodnutá cena
za montážne práce s tým, že na pojednávaní tvrdil cenovú dohodu nasledovne: „Cena bola dohodnutá
tak, že cena zámočníckych prác bola fakturovaná vo výške 11,50 eura za hodinu práce jednéhozamestnanca žalobcu a cena zváračských prác bola fakturovaná vo výške 14 eur za hodinu práce
jedného zamestnanca žalobcu“ a to bez toho, aby preukázal, na základe akej objednávky vykonával
zváračské práce (keďže tieto v objednávke dohodnuté neboli), odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu

bolo preukázané, že zmluvné strany si cenu za dielo dohodli ústne, pričom žalovaný nepreukázal v
konaní opak a že žalovaný žalobcovi uhradil predtým celkovo 6 faktúr. Odvolací súd preto považoval
túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

39. K odvolacej námietke žalovaného, že faktúry obsahujú „jednotkovú cenu“ zhodnú s celkovou

fakturovanou sumou, a teda, tak ako na to poukazoval už v odpore proti platobnému rozkazu, nie je
medzi stranami sporu zrejmý skutočný rozsah vykonaných prác a tento rozsah bol medzi stranami sporu
sporný - a teda aj výška žalovaného nároku, ktorý preto nie je preskúmateľný a preukázaný, odvolací
súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že vykonané práce na dohodnutom diele žalobca žalovanému
fakturoval vždy mesačne faktúrami, ktorých súčasťou bol aj preberací protokol podpísaný žalovaným,
čo potvrdzuje tak objem vykonaných prác ako aj ich cenu v príslušnom mesiaci realizovaného diela.

Žalovaný v konaní uvedené účinne nerozporoval, keďže nenamietal nerealizáciu či vadnosť diela
prebratého preberacím protokolom a uhrádzal faktúry s výnimkou tých, ktoré sú žalované v konaní.
Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

40. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal mu odovzdanie prác a ich

prevzatienímatovovzťahukžalovanémunárokuajehovýške,nakoľkožiadenzpreberacíchprotokolov
neobsahuje vymedzenie rozsahu vykonaného diela - druh práce, počet jednotiek, čím nebola splnená
podmienka riadneho odovzdania a prevzatia diela, v rozsahu žalovaného nároku s tým, že v tejto
súvislosti poukázal na to, že preberací protokol za práce vykonávané podľa protokolu „do 30.03.2021“
bol podpísaný 02.03.2021, odvolací súd uvádza, že žalovaný pokiaľ mal za to, že preberacie protokoly

neobsahujú vymedzenie rozsahu diela - druh práce, počet jednotiek, mal uvedené ako objednávateľ
voči žalobcovi ako zhotoviteľovi relevantne namietať. O uvedenom tvrdení však súdu nepredložil žiaden
relevantný dôkaz. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní účinne nesporoval nesplnenie
podmienky mu riadneho odovzdania vykonaného diela žalobcom ako aj jeho prevzatia v rozsahu
žalovaného nároku. Odvolací súd konštatuje, že preberacie protokoly diela boli podpísané zástupcom

zhotoviteľa diela a zástupcom objednávateľa diela (viď č. l. 44 - 46 s. sp.). K námietke žalovaného, že
preberacíprotokolzaprácevykonávanépodľaprotokolu„do30.03.2021“bolpodpísanýdňa02.03.2021,
odvolací súd uvádza, že sa jedná o zrejmú nesprávnosť ako chybu v písaní, ktorá však nemá vplyv
na posúdenie vymedzenia rozsahu vykonaného diela. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu
námietku žalovaného za nedôvodnú.

41. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol
skutkový stav ním zistený vykonaným dokazovaním a v ktorom jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých
dôvodov a akými myšlienkovými postupmi sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok
je dôvodný a žalobca preukázal nárok na zaplatenie spornej fakturovanej sumy za vykonané dielo a

z akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovaného za nepreukázanú. Súd prvej inštancie sa
tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách
procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného riadne.
Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné jej konania
alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie

neúčinné (§ 151 ods. 1 CSP).

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné princípy
CSP).

Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods.
1 CSP).

Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP).Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv.
prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol

účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné
prostriedky.Vovšeobecnostipodľatejtozásadyjezáležitosťouprocesnýchstrán,aképredložiaskutkové
podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tejto
skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného, a každá zo strán nesie procesnú
zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v

súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti
nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na
skutočnostiach predložených procesnými stranami a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže
brať za základ pre svoje rozhodovanie.

Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým

konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú
strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a leží na tej strane sporu, ktorá z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno

vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť a teda môže
dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej
strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca
trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal
reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Zistenie skutkového stavu znamená činnosť súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej
norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto

činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio
fakty), teda zistenie skutkového stavu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti
právneho posúdenia veci. Nie je však úlohou súdu, aby nahrádzal povinnosti účastníka konania v
dôkaznom konaní.

42. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie
náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu,
ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace
procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto
považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo
ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak
argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako

celok je nepresvedčivé (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obdo/87/2021 zo dňa 30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani
právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).

43. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym
relevantným dôkazom svoje tvrdenia, ktoré by preukazovali, že žalobcom dodané dielo malo vady a
že tieto vady u žalobcu reklamoval bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mohol zistiť resp. čo ich
zistil. Žalovaný tak účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu v konaní a v zmysle ustanovenia § 185CSP neuniesol tak procesnú dôkaznú povinnosť t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností (nad všetky pochybnosti) a teda ani dôkazné bremeno.

44. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-B;Georgiadisc.Gréckoz29.mája1997;Higinsc.Francúzskoz19.februára1998).
45. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

46. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

47. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali,

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010).

48. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a

ktorý z tohto dôvodu posúdil obranu žalovaného ako nedôvodnú a naopak, žalobný nárok žalobcu ako
dôvodný, ktorý bol predloženými dôkazmi žalobcom jednoznačne preukázaný a teda neboli naplnené
odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, ktorý v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil
ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti I. a II. napadnutého
rozsudku, a preto napadnutý rozsudok vo výroku I. a v súvisiacom výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil ako vecne správny.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

51.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.53. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

54. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).