Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Monday, June 23, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 74Csp/157/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124212091
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124212091.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155 Mlynské nivy 1 829 90 Bratislava-Ružinov, právne zast.:
Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., IČO: 36 715 352 Jilemnického 30 036 01 Martin proti žalovanému:
A. B., nar. XX.X.XXXX, B. XXX/X XXX XX C. D., právne zast. : JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so
sídlom Urbánkova č. 6, Košice v konaní o zaplatenie sumy 932,49 EUR s príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 82 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
82 eura od 2.12.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 82,42% s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.6.2024 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 932,49 eura spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania, a to
na tom skutkovom základe, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 7.8.2019 Zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXXX/XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanej pôžičku vo výške 2.782 eur, na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v
zmluve (čierna technika). Kúpna cena tovaru bola 2.899,02 eura, pričom žalovaná pri podpise zmluvy

uhradila akontáciu vo výške 117,02 eura a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanej pôžičku, za
podmienok dohodnutých v zmluve o pôžičke, vyplývajúcich tiež všeobecných obchodných podmienok,
tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke. Žalobca tvrdil, že žalovaná mala splácať pôžičku v
pravidelných 42 mesačných splátkach
v sume 90 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.780 eura, z ktorej sumy žalovaná do
dňa vyhotovenia žaloby uhradila (bez akontácie) 2.700 eur. Ďalej tvrdil, že nakoľko žalovaná porušila
svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, listom – predžalobnou upomienkou zo dňa

26.9.2021 vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na
plnenieviacnež30dníasúčasnejuupozornilnamožnosťvyhláseniasplatnosticeléhoúveru.Vzhľadom
na to, že aj napriek výzve k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca úver dňa 19.11.2021 zosplatnil,
o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 26.11.2021. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania
žaloby podľa žalobcu predstavoval sumu 932,49 eura. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná
uhradiť sumu 3.749,51 eura, ktorú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma
splátok“) a suma po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu: 2.340 + 1.292,49 + 117,02

= 3.749,51 eura. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 2.817,02 eura, ktorá suma
zahŕňa akontáciu vo výške 117,02 eura. Celková sumu vykonaných úhrad predstavuje čiastku 2.700
eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Dlžná suma tak predstavuje 3.632,49
eura – 2.700 eur = 932,49 eura. Zostatok pohľadávky evidovaný v prehľade splátok a úhrad /stĺpec„Zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 151,29 eura, vo vzťahu ku ktorej žalobca uviedol, že si
ju v tomto konaní neuplatňuje.

2. Proti vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom žalobcom uplatnený v nárok
v konaní neuznala a navrhla žalobu zamietnuť. Žalovaná potvrdila, že so žalobcom uzavrela dňa
7.8.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9089802760, na základe ktorej jej žalobca poskytol úver
vo výške 2.782 eur na kúpu spotrebného tovaru – notebook Apple MacBook Pro 15 Touch Bar 512
GB, že kúpna cena tovaru bola 2.899,02 eura a že pri podpise zmluvy žalovaná uhradila akontáciu vo

výške 117,02 eura a na zvyšok kúpnej ceny jej žalobca poskytol úver podľa uvedenej zmluvy. Žalovaná
tiež potvrdila, že podľa zmluvy mala splácať úver v pravidelných 42 mesačných splátkach v sume 90
eur, a to až do celkovej sumy úveru vo výške 3.780 eur a že doposiaľ žalovaná uhradila z uvedenej
sumy (s akontáciou) čiastku celkovo vo výške 2.817,02 eura. Žalovaná rovnako potvrdila, že žalobca
listom zo dňa 28.9.2021označeným ako „Predžalobná upomienka“, vyzval žalovanú k úhrade dlžných
splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie do 5.11.2021, že súčasne žalobca

žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, že žalobca bude
oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná potvrdila ja skutočnosť, že ani v dodatočne poskytnutej lehote
dlžné splátky neuhradila, v dôsledku čoho žalobca využil svoje oprávnenie a dňa 26.11.2021 úver
zosplatnil. Žalovaná potvrdila ja tú skutočnosť, že bola o zosplatnení úveru informovaná listom zo dňa
26.9.2021. Žalovaná v rámci svojej obrany namietala, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa ust. § 7

ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. dôvodiac tým, že žalobca pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou
starostlivosťou. Podľa žalovanej žalobca neoveroval jej bonitu, keďže neoveroval bonitu z reportu zo
Sociálnej poisťovne a prostredníctvom SRBI a NRKI a neoveroval ani ďalšie výdavky žalovanej. Žalobca
nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu jej poskytol úver. Zákon
účinný v čase uzatvorenia zmluvy síce vyslovene neustanovoval, že dodávateľ je povinný skúmať aj

výdavky žiadateľa o úver, avšak z dikcie: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver“ podľa žalovanej logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov
žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi a navyše neúplné, nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..

Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) za účelové použitie údajov o
sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Spôsob, akým

žalobca pristupoval k overovaniu bonity žalovanej, je hrubým porušením povinnosti podľa § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z., pričom následkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. je s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. jednak fikcia o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj nemožnosť požadovať jednorazové splatenie úveru
zo strany veriteľa. Z výpisov z úverového účtu žalovanej vyplýva, že v prospech žalobu uhradila celkovo

sumu 2.817,02 eura, pričom jej bol poskytnutý úver vo výške 2.782 eur, teda predmetný úver preplatila
o sumu 35,02 eura.

3. Na žalovanou podaný odpor reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.9.2024 tak, že z
predložených dôkazov žalobcom jednoznačne vyplýva, že žalobca pri poskytnutí úveru

posudzoval výšku príjmu žiadateľa (t. č. už žalovanej), výdavky, aktuálnu úverovú zaťaženosť, rodinný
stav, ale aj dobu trvania zmluvy a účel poskytnutia úveru. Žalobca mal za to, že v konaní
bolo riadne preukázané, že pred uzatvorením zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovanej splácať úver, pričom skúmanie bonity žalovanej vykonal aspoň jedným zo spôsobov podľa
ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca taktiež poukázal na tú skutočnosť, že

žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili
žalovanej riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovanej nebola prednesená
žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a so žalovaným dohodol nové
podmienky splácania.

4. Žalovaná v rámci dupliky reagovala tak, že žalobca síce predložil súdu ako skúmal bonitu žalovanej,
napriek tomu žalovaná zotrvala na svojej argumentácii, že žalobca nepreukázal, žeby postupoval s
riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanej, keďže nepreukázal, že zisťoval jej
výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, tedažalovanej, čo znamená povinnosť zistiť jednak príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Pri overovaní
bonity žalovanej nemal žalobca k dispozícii údaje o výdavkoch žalovanej, čo vedie k záveru, že pri
posudzovaní žiadosti žalovanej o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Postup dodávateľa

na úverovom trhu, ktorý nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje poskytnuté spotrebiteľom, resp.
nezisťuje žiadne údaje o výdavkoch a nahrádza ich paušálnym údajom v podobe sumy životného
minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa odľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona
sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného

minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v
spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo
výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške
najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu
medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa,

životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom
v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo
výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu
nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedeného podľa
žalovanej nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky

(resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho
majú rovnať sume životného minima. Žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal, že by konal s
vynaložením odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Spotrebiteľ
je síce povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť
však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, a teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné

informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi
a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a
úverových registrov, (predložený výpis z úverového registra, ktorý predložil žalobca) nie je dostatočné.
Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné
mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta,

nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Žalovaná v rámci
svojej procesnej obrany namietala aj výšku úrokovej sadzby úveru 20,15% pre jej rozpor s dobrými
mravmi. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri
spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci august 2019 pri úveroch od jedného
roku do piatich rokov na úrovni 5,08 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 20,15 % ročne uvedená v

zmluve viac ako trojnásobne prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských
úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci auguste 2019. Porovnaním dohody o úrokoch s
obvykle požadovanými úrokmi na finančnom trhu v obdobných prípadoch vyplýva, že takto dojednaný
úrok nie akceptovateľný a je v rozpore s dobrými mravmi.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 23.6.2025, s tým, že súd vec prejednal
a rozhodol podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, u ktorého mal súd predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané, a ktorý svoju
neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 19.6.2025, z dôvodu
nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

6. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
7. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,

súd neprihliada.

8. Súd vyšiel zo zhodných tvrdení sporových strán, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 7.8.2019
Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód) (ďalej
len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku na kúpu spotrebného tovaru –

notebook Apple MacBook Pro 15 Touch Bar 512 GB, že kúpna cena tovaru bola 2.899,02 eura a že pri
podpise zmluvy žalovaná uhradila akontáciu vo výške 117,02 eura a na zvyšok kúpnej ceny jej žalobca
poskytol pôžičku vo výške 2.782 eur.9. Zo Zmluvy vyplýva, že žalovaná pri uzavretí Zmluvy poskytla žalobcovi údaje o svojej osobe. Okrem
základných identifikačných údajoch o svojej osobe, ako meno, priezvisko, číslo občianskeho preukazu,
rodné číslo, adresa trvalého bydliska, žalovaná uviedla aj nasledovné údaje: rodinný stav: vydatá,

vzdelanie: stredoškolské, počet nezaopatrených detí: 0, počet vyživovaných osôb: 0, výška vyživovacej
povinnosti: 0,00 eur, pracovné zaradenie: zamestnanec, typ bývania: vlastný byt/dom. Žalovaná pri
uzatváraní Zmluvy poskytla údaje aj ohľadne svojho zamestnania a príjmu, a to názov zamestnávateľa:
Tesco Stores, zamestnaný na dobu: neurčitú, čistý mesačný príjem za posledné 3 mesiace: za posledný
mesiac 540 eur, za predposledný mesiac 520 eur a predpredposledný mesiac 530 eur, priemerný čistý

mesačný príjem: 530 eur (Zmluva na č. l. 16).
10. Žalobca v rámci posudzovania schopnosti žalovanej splácať pôžičku, vykonal dňa 7.8.2019 dopyt
na Sociálnu poisťovňu (č. l. 79) a dňa 7.8.2019 dopyt z registra klientskych informácii (č. l. 70), z ktorého
vyplýva, že ku dňu 7.8.2019 mala žalovaná existujúce splátkové úvery s mesačnými splátkami spolu vo
výške 112 eur a kreditné karty s mesačnými splátkami spolu vo výške 82 eur.
11. Predmetom Zmluvy bol viazaný spotrebiteľský úver, na kúpu spotrebného tovaru, čierna technika –

notebook Apple MacBook Pro 15 Touch Bar 512 GB, za kúpnu cenu 2.899,02 eura. Pri podpise Zmluvy
žalovaná uhradila akontáciu vo výške 117,02 eura a zvyšok kúpnej ceny bol predmetom pôžičky, a to
za nasledovných podmienok: celková výška pôžičky 2.782 eur, počet splátok 42, splátka vo výške 90
eur, celková čiastka 3.780 eur, celkové náklady spotrebiteľa 998 eur, ročná percentuálna miera nákladov
(ďalej len „RPMN“) 20,15%, priemerná RPMN 12,23%, fixná ročná úroková sadzba 20,15%, prvá splátka

bola splatná dňa 20.9.2019, frekvencia anuitných splátok mesačne vždy k 20. dňu v mesiacu. Podľa
článku X. bod 10.2 Zmluvy bol žalobca oprávnený v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok
úveru žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti úveru , ktorá sa
stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia
jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9

a § 565 Občianskeho zákonníka (Zmluva na č. l. 16).
12. Súd vyšiel zo zhodných tvrdení sporových strán, že žalovaná uhradila splátky celkovo vo výške
2.700 eur.
13.Žalobcalistomzodňa26.9.2021označenýmako„Predžalobnáupomienka“(č.l.27),vyzvalžalovanú
na úhradu dlžných splátok v celkovej výške 270 eur, na čo jej poskytol lehotu na plnenie, do 5.11.2021,

s upozornením, že ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok, bude oprávnený úver zosplatniť. Zásielka
bola žalovanej doručená dňa 4.10.2021 (nesporná skutočnosť a tiež fotokópia doručenky na rube č. l.
27).
14. Súd vyšiel zo zhodných tvrdení sporových strán, že žalobca listom zo dňa 26.11.2021, označeným
ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ (č. l. 28), oznámil žalovanej, že jej dlh z úverovej

zmluvy č. 9089802760 sa stal splatným v celom rozsahu, v celkovej výške 1.652,70 eura.
15. Z Notárskej zápisnice zo dňa 11.12.2017 č. N 3283/2017 NZ 54215/2017 NCRIs 55029/2017 súd
zistil, že s účinnosťou k 1.1.2018 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s., zanikol rozdelením a následným zlúčením s jeho nástupnickými spoločnosťami, Všeobecná
úverová banka, a.s. a VÚB leasing, a.s., že záväzok zo zmluvy o pôžičke, ktorý je predmetom

tohto konania, prevzala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., teda pôvodný žalobca (notárska
zápisnica na č. l. 9).
16. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu žalovaná žalobcovi dlžnú sumu neuhradila (nesporná
skutočnosť).
17. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona účinných ku dňu uzavretia Zmluvy :

Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy
zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o

bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadovanézaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona veta prvá č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa ust. § 7 ods. 17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,

ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.Podľa ust. § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)

výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa ust. § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa,

výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie
o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa

v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, 17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné

minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajú z ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa
§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského
úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o
fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná

prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu
údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú
výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru

alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak
ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide
o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkonynotára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti

podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného

orgánu dohľadu podľa § 23.
Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky
z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.
Podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka, (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z
omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky

ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, a ani v konaní nebolo sporné, že žalobca ako
veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 7.8.2019 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX,

že na jej základe žalobca poskytol žalovanej účelový úver, určený na nákup spotrebného tovaru, vo
výške 2.782 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť za podmienok uvedených v Zmluve (viď bod 11
odôvodnenia).
19. Predmetom konania tak bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Žalobca bol od
uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva o úvere

je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože
pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda
na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu
uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ

aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a
teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).

20. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z., v znení
účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje
(o. i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere voforme úveru. Pokiaľ ide o Zmluvu, žalovaná má s poukazom na § 2 písm. a) zákona č. 129/2010
Z. z. postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované,
že žalovanej bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má s

poukazom na § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so
žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

21. Preskúmaním predmetnej Zmluvy podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. dospel súd

k záveru, že Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré požaduje ust. § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,aktorýchabsenciabymalazanásledoknástupzákonnejsankciespočívajúcej
v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmluva jednoznačne stanovuje
celkový počet splátok (42) a výšku jednotlivých splátok (90 eur). Je tam zrozumiteľne uvedené, kedy sú
splatné jednotlivé splátky úveru (vždy k 20. dňu v mesiaci) a aj to, kedy je splatná prvá splátka úveru (dňa
20.9.2019 ) a doba trvania Zmluvy (42 mesiacov). Zmluva obsahuje aj výšku úrokovej sadzby (20,15%),

RPMN (20,15%), priemernú hodnotu RPMN (12,23%) a celkovú čiastku (3.780 eur), ktorú mala žalovaná
podľa zmluvy uhradiť.

22. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že by výška úrokovej sadzby úveru 20,15% bola v rozpore
sdobrýmimravmi.Súdposúdilvýškuodplaty,tedavýškudohodnutéhoúroku,pričomdospelkzáveru,že

táto svojou výšku neprevyšuje ani zákonom ustanovenú najvyššiu prípustnú hranicu. V čase uzatvorenia
zmluvy platil § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý odkazoval čo do výšky odplaty a maximálnej
výšky odplaty na vykonávací predpis, a to nariadenie vlády č.87/1995 Z.z. v platnom znení. Podľa § 1a
ods. 1 citovaného nariadenia odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN podľa § 1 ods.
4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. V danom prípade, vychádzajúc z parametrov Zmluvy, t. j.

výška úveru od 1.500 do 6.500 eur, ktorý je splatný v rozpätí 1 až 5 rokov, najvyššia prípustná výška
odplatyzaposkytnutiespotrebiteľskéhoúveruje23,84%(2x11,92%).Úrokovásadzbavposudzovanom
prípade vo výške 20,15% teda neprekročila najvyššiu prípustnú odplatu podľa právnych predpisov a nie
je možné ju hodnotiť ako neprimerane vysokú.
23. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobca pri zisťovaní bonity žalovanej nepostupoval s odbornou

starostlivosťou, súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca pred uzavretím
predmetnej úverovej zmluvy nepreskúmal s odbornou starostlivosťou (podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z.) schopnosť žalovanej splácať úver.
24. Účelom povinnosti zakotvenej v ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je, aby neboli
poskytované úvery osobám, u ktorých existuje predpoklad, že nebudú schopné úver splácať. Aby veriteľ

predchádzal uvedenému, musí overenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver vykonať riadne, nielen
formálne, t. j. musí údaje potrebné pre overovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
riadne zistiť a preveriť zo zdrojov nezávislých od spotrebiteľa - napr. prostredníctvom výplatných pások,
výpisov z účtu, šekov týkajúcich sa úhrad mesačných nákladov a pod.. Spoľahnutie sa na údaj o
príjme alebo o výdavkoch spotrebiteľa poskytnutý spotrebiteľom bez jeho akéhokoľvek preverenia zo

strany veriteľa nemožno považovať za vynaloženie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Skutočnosť, že práve veriteľ je tou osobou, ktorá nesie
zodpovednosť za plnenie si povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver potvrdzujú aj ustanovenia § 7 ods. 1, 4, 17 písm. b) a ods. 27 zákona č.
129/2010 Z. z.. Z týchto je jednoznačne zrejmé, že práve veriteľ je tou osobou, ktorá je povinná pred

uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, teda zisťovať a preverovať, okrem iných údajov, aj údaje o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa.
Za riadne overenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver zodpovedá v každom prípade veriteľ, a to
bez ohľadu na to, či samotné činnosti smerujúce k overeniu vykonávajú jeho zamestnanci alebo
finanční sprostredkovatelia alebo dokonca prípadné ďalšie osoby, ktoré by v rámci outsourcingu služieb

vykonávali overovanie pre veriteľa.
25. Bonita klienta je ukazovateľ, ktorý vyjadruje schopnosť klienta splácať úver. Veriteľ, banka posudzuje
bonitu pri každej žiadosti o úver. Ide o hodnotenie, ktoré zohľadňuje napríklad informácie o výške
príjmu, výške výdavkov, odpočítateľné položky (životné minimum), sumu, ktorá klientovi ostáva po
odpočítaní výdavkov. Bonita klienta predstavuje komplexné hodnotenie jeho schopnosti riadne a včas

splácať úver. Je to kľúčový ukazovateľ, ktorý veritelia, banky analyzujú pri posudzovaní žiadosti o
úver. Súčasťou bonity je výpočet disponibilného príjmu a posúdenie zadlženosti klienta prostredníctvom
regulovaných ukazovateľov. Disponibilný príjem je suma, ktorú klient reálne môže využiť na splácanie
úveru. Tento príjem zahŕňa mzdu a iné príjmy po odpočítaní daní a povinných odvodov. Teda bonitaklienta predstavuje najdôležitejší parameter, ktorý rozhoduje o tom, či úver bude poskytnutý. Príjmy
hrajú podstatnú rolu, ale nie sú to jediné, na čo sa veritelia, banky pri hodnotení klientov zameriavajú.
Existujú ďalšie ukazovatele, ktoré rozhodujú o bonite. Posudzujú sa osobné údaje ako vek, dosiahnuté

vzdelanie, profesia, počet detí a pod. Ďalej sa prihliada na výdajovú stránku klienta či výšku splátky.
Veriteľa, banku hlavne zaujíma, koľko po odčítaní všetkých výdajov a príjmov zostane k dispozícií na
splatenie úverových splátok. Do výdajov sa započítava predovšetkým hodnota životného minima, ktorá
sa odvíja od počtu členov v domácnosti a ich veku a ďalej ostatné splátky a výdaje, ku ktorým je dlžník
zaviazaný. Ide hlavne o splátky iných úverov, leasingu, poistenia atď.

26. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 zákona č. 129/2011 Z. z. je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom

kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho
stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že
úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane

výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie apod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť
predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu citovaného zákona
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných

spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé

údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez

akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu
sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

28. V prejednávanej veci zo Zmluvy je zrejmé, že žalobca vôbec neskúmal bežné mesačné výdavky
žalovanej. Na jednej strane síce platí, že žalovaná ako spotrebiteľka bola povinná podľa ust. § 7 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnúť žalobcovi úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie jej
schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Na druhej strane však tiež platí, že uvedená povinnosť žalovanej
nezbavovala žalobcu povinnosti si poskytnuté údaje overiť, prípadne trvať na ich zdokladovaní, pretože

veriteľ pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver v prvom rade vychádza z porovnania
príjmov a výdavkov spotrebiteľa. Ak žalobca nezisťoval ani elementárne údaje potrebné pre posúdenie
schopnosti žalovanej splácať úver, ktorý minimálny rozsah zisťovania bolo možné od žalobcu rozumne
očakávať, nie je možné uvažovať o riadnom splnení si povinnosti zo strany žalobcu.
29. Žalobca si tak na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej

schopnosti žalovanej, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žalobca zisťoval skutočné nutné výdaje
žalovanej potrebné na živobytie, že by pri vedomosti žalobcu o osobnom stave žalovanej zisťoval tiež
aj príjem manžela žalovaného. Žalobca síce zhromaždil o žalovanej isté množstvo informácií, o výške
príjmu, potvrdenom dopytom na Sociálnu poisťovňu vrátane poskytnutých úverov a následne jej poskytol
úver, keď mal zato, že žalovaná bude schopná splácať mesačné splátky úveru vo výške 90 eur, avšak

učiniltakbeztoho,abydostatočnevyhodnotilvšetkypotrebnékritériapreposúdenieúverovejschopnosti
žalovanej.
30. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Súdzastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ nepozná celkový
objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný
úver. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii

žalovanej, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať dlh zo zmluvy.
31. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

32. Za daného stavu súd konštatuje, že žalobca pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, teda žalobca
ako veriteľ sa v tomto prípade dopustil porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
a preto v súlade s ust. § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a keďže súd má zato, že došlo k hrubému
porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. úver je potrebné považovať za bezúročný

a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z. z..

33. Nakoľko vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 82 eur, ktorá suma tvorí rozdiel medzi sumou
poskytnutého úveru (2.782 eur) a sumou splatenou žalovanou v prospech úverovej zmluvy (2.700 eur).

V prevyšujúcej časti istiny súd žalobu zamietol.

34. V konaní nebolo sporné, že žalovaná neplnila splátky riadne a včas, z ktorého dôvodu žalobcovi
vznikolnároknaúrokyzomeškania.Zadôvodnýtaksúdposúdilžalobcomuplatnenýnároknazaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej istiny, keďže žalobca si nárok na úroky z omeškania

uplatnil v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.
35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
36. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,42%. Rozsah v akom súd priznal žalovanej nárok na
náhradu trov konania vyplýva zo skutočnosti, že súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 82 eur,

čo predstavuje úspech žalobcu a žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 850,49 eura, teda v tejto
časti bol žalobca neúspešný. Vychádzajúc z uvedeného, miera úspechu žalobcu vo vzťahu k predmetu
konania (932,49 eura), predstavuje 8,79% a miera úspechu žalovanej predstavuje 91,21%. V konečnom
dôsledku to znamená, že žalovaná má vo veci samej úspech vo veľkosti 82,42% (91,21% - 8,79%),
a preto má v rovnakej veľkosti proti žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania, ktoré jej počas konania

vznikli.
39. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestský súd Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.