Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622200405
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7622200405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. D. E. XXX, zastúpenej JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Štefánikovo námestie 5, IČO: 42 241 481 proti žalovanému: F. G., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D.
E. XXX, zastúpenému JUDr. Jozefom Barabásom, advokát so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 45,
IČO: 50 076 477, o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10C/2/2022-331 zo dňa 8. februára 2024

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku č. I.

II. Z r u š u j erozsudok vo výrokoch č. II., III. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

III. Slovenská republika m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov štátu v celom rozsahu. O výške trov
štátu rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

2. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže žalobkyňa
sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.1.2022 domáhala, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, so súpisným číslom
XXX, druh stavby - rodinný dom, ležiacej na parcele KN C č. XXX/XX, pre k. ú. C. D. E., obec C. D. E.,

okres H. D. I., keďže nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania je v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3 a v podielovom spoluvlastníctve žalovaného (brata)
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 s tým, že vzťahy medzi súrodencami nie sú dobré, je prítomné aj
fyzické násilie a žalobkyňa má záujem v predmetnej nehnuteľnosti bývať a to spolu so svojím manželom.
Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti a
prikázal jej nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva a zároveň ju zaviazal, aby vyplatila žalovanému sumu
3 666,00 eur ako hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovaného z hodnoty nehnuteľností vo výške

11 000,00 eur, ktorá bola ustálená odborným vyjadrením realitnej kancelárie Bývaj s. r. o., so sídlom
Tatranská 9, 052 01 Spišská Nová Ves. Žalobkyňa k podanej žalobe, na preukázanie svojich tvrdení
priložila platby za inkaso, platby za daň z nehnuteľnosti, list vlastníctva č. XXX, osvedčenie o dedičstve
sp. zn. 6D 161/1995.3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže on sa žiadneho fyzického násilia voči žalobkyni nedopustil ani
voči jej manželovi s tým, že problémy v rodine sporových strán začali približne v roku 2014 v priebehu

dedičského konania po ich neb. matke, kde na základe závetu sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti, pričom uhrádza pomernú časť dane z nehnuteľnosti, poplatkov za TKO,
poplatkov za vodné a stočné.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle čl.

8 a 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), § 149 CSP, § 151
ods. 1 CSP, § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 136 ods. 1 OZ, § 141 ods. 1 OZ, § 142
ods. 1, 2 OZ, súd prvej inštancie dospel k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa,
kedy súd nezruší podielové spoluvlastníctvo strán sporu a ktoré spočívajú vo veku žalovaného (75
rokov), nepriaznivým zdravotným stavom žalovaného (žalovaný súdu preukázal viacero ochorení nie
bezvýznamného charakteru) v podobe kardiovaskulárneho a neurologického ochorenia, obmedzenej

mobility žalovaného. Pre žalovaného predstavuje rodinný dom so súpisným č. XXX v obci C. D. E.
jeho obydlie, pričom žalovaný nie je vlastníkom inej nehnuteľnosti, do ktorej by mohol byť v prípade
prikázania rodinného domu so s. č. XXX v obci C. D. E. presťahovaný a v neposlednom rade nesúhlasil
aj s hodnotou, ktorú by mal získať ako náhradu za svoj ustupujúci spoluvlastnícky podiel. V prípade, ak
by súd žalobe vyhovel, tak by sa žalovaný mohol stať bezdomovcom, nakoľko byt za sumu 16.666,66

eur by nemohol nadobudnúť, pričom iné formy náhradného bývania neboli navrhnuté.

5. Súd uviedol, že okruh dokazovania zásadne vymedzujú strany konania, pričom súd nemôže v
žiadnom prípade nahrádzať túto procesnú aktivitu strán. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení
týkajúcich sa násilníckej povahy žalovaného navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedkov - sestier

žalobkyne, synov jednej sestry žalobkyne, výsluchom toho času už nebohého manžela žalobkyne.
Svedkovia navrhnutí žalobkyňou zhodne vypovedali o konfliktoch a urážkach žalovaného, ako aj o
tom, že k týmto incidentom bola privolaní príslušníci PZ. Súd však tieto svedecké výpovede vyhodnotil
ako nedôveryhodné, nakoľko tieto tvrdenia boli priamo vyvrátené správou z Okresného riaditeľstva
PZ Spišská Nová Ves, ktorá neeviduje žiaden záznam týkajúci sa žalovaného, teda žiaden záznam z

výjazdu hliadky policajného zboru, ako ani záznam o podaní trestného oznámenia na osobu žalovaného.
Preto mal súd za to, že udalosti, ktoré opisovali žalobkyňou navrhnutí svedkovia sa neudiali v dávnej
minulosti a preto, ak by boli tvrdenia týchto svedkov o opakovaných útokoch žalovaného voči žalobkyni
a ostatným sestrám pravdivé, tak by o týchto trestných oznámeniach musel existovať nejaký záznam,
poprípade, by týmto trestným oznámeniam museli orgány činné v trestnom konaní venovať náležitú

starostlivosť, pričom hodnovernosti svedkov nepridáva ani skutočnosť, že medzi žalobkyňou a jej
sestrami J. D., A. B. a žalovaným prebiehal na tunajšom súde pod sp. značkou 4C/24/2010 spor o
určenie neplatnosti závetu vo forme not. zápisnice č. N 530/94 z 21.12.1994 po neb. J. G., teda matke
sporových strán, v ktorom na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že závet vo
forme notárskej zápisnice č. N 530/94 z 21.12.1994 po neb. J. G. je neplatný z dôvodu, že u neb. J.

G. (nebohej matky sporových strán) bol v priebehu roku 1994 rozvinutý syndróm demencie, pričom v
druhejpolovicitohtorokademenciadospeladoterminálnehoštádiaaneb.matkasporovýchstránnebola
schopnározpoznaťnásledkysvojhokonania,pričomtotorozhodnutiebolopotvrdenéajKrajskýmsúdom
v Košiciach v konaní 9CoD/16/2012. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že závet, ktorý mala neb. matka
sporových strán spísať približne mesiac pred jej smrťou, za preukázateľne zlého zdravotného stavu, bol

spísaný na podnet žalobkyne, pričom z tohto závetu mala absolútny prospech iba žalobkyňa. Z tohto
sledu udalostí je preto pochopiteľné, že vzťahy medzi súrodencami nie sú dobré, čo však nie je zákonný
dôvod, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán v rodinnom dome z dôvodov vyššie uvedených,
a spoluvlastnícky podiel žalovaného prikázal do vlastníctva žalobkyne. Súd na základe vykonaného
dokazovanianemalzapreukázané,žesažalovanývočižalobkynisprávalnásilneapretosúdnevzhliadol

prekážku spoločného užívania nehnuteľnosti, ktoré by bránilo vydať rozhodnutie o zamietnutí návrhu na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

6.Prirozhodnutíonárokunanáhradutrovkonaniasúdvychádzalzplnéhoúspechužalovanéhovkonaní
s odkazom na ust. § 251 CSP.

7.Protirozsudkupodalavzákonnejlehote(včas)odvolaniežalobkyňa.Uplatnilaodvolaciedôvodypodľa
§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom z obsahu
odvolania taktiež vyplýva aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. Mala za to, že pri rozhodovaní vo veci neboli vzaté do úvahy ňou predložené dôkazy, dávajúc do
pozornosti aj agresívne správanie žalovaného nielen k žalobkyni, ale aj k jej matke a súrodencom, keďže
ju z nehnuteľnosti doslova vyštval. Žalovaný nekosí, neplatí za energie, nechal vytopiť nehnuteľnosť,

vypustil vodu z kotla a škodí užívaniu predmetnej nehnuteľnosti, preto na neho aj podala trestné
oznámenie, ktoré ale doteraz nie je vyšetrené s tým, že pri rozhodovaní o žalobe súd neprihliadol na
veľkosť podielov, na násilnícke správanie sa žalovaného voči ostatným podielovým spoluvlastníkom,
na účelné využitie veci, pričom sa s ním nedá ani dohodnúť a spolunažívať. Preto navrhovala zrušiť
rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1

CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania
žalobkyne.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.4.2025 o 9,45 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 215//II poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 9.4.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku
občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR

a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

17. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Napadnuté rozhodnutie citované zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP nepostráda, a

preto s apelom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd len dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
v tom znení, že odvolacie námietky uplatnené zo strany žalobkyne sú totožné s jeho procesným útokom,
s ktorým sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal a to čo sa týka procesného postupu v zmysle
§ 185 a nasl. CSP, keďže v spore vykonal relevantné dokazovanie pre náležité rozhodnutie v spore, ktoré
vyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, čím procesne nepochybil a rovnako vec právne správne posúdil.

Keďžeodôvodnenierozhodnutiaspĺňazákonnépredpokladyvzmysle§220ods.2CSP,svojimkonaním
neodňal súd prvej inštancie žalobkyni právo na spravodlivý proces, nakoľko súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na
povahu konania. Ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia
konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá

námietky (§ 157 ods. 1,2 CSP), pričom pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla
na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona (§ 179 ods. 1 CSP).

20. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

21.Odvolacísúduvádza,žepodľa§185ods.1CSPsúdrozhodne,ktoréznavrhnutýchdôkazovvykoná.

22. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
(1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (2)

24. Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

25. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.26. Podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

27. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala v predmetnom konaní zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX so súp. č. XXX, druh stavby –
rodinný dom, nachádzajúci sa na parcele KN-C č. XXX/XX, pre kat. úz. C. D. E., obec C. D. E., K. H. D. I.,
ktorájevpodielovomspoluvlastníctvežalobkyneoveľkostispoluvlastníckehopodielu2/3avpodielovom
spoluvlastníctve žalovaného, ako aj jej brata o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom vzťahy

medzi súrodencami nie sú dobré s tým, že medzi ňou a žalovaným má byť prítomné aj fyzické násilie
aagresia,pričomžalobkyňamázáujemvpredmetnejnehnuteľnostibývaťatospolusosvojimmanželom
v čase podania žaloby. Žalovaný s jej návrhom nesúhlasil, poprel tvrdenia o fyzickom násilí s tým, že
uhrádzapomernúčasťdaníznehnuteľnosti,poplatkovzaTKO,poplatkovzavodnéastočné.Nazáklade
zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie mal za preukázané, že hodnota predmetného rodinného
domu je 50.000,00 eur, pričom zo zhodného tvrdenia oboch strán sporu vyplynulo, že predmetná

nehnuteľnosť nie je schopná reálnej deľby. Žalobkyňa mala v čase vydania rozhodnutia 66 rokov,
žalovaný 75 rokov - má zníženú mobilitu, je bezproblémový, podľa vyjadrení svedka K. A. (starostu
obce), nebol na neho podaný žiadny podnet pre komisiu verejného poriadku a obci uhrádza pomernú
časť na daň z nehnuteľností a TKO s tým, že zo správy ORPZ Spišská Nová Ves zo dňa 13.9.2022 sp.zn.
ORPZ-SN-OPP4-312-001/2022-DZ rovnako vyplýva, že zo strany žalobkyne nebolo voči žalovanému

podané žiadne trestné oznámenie.

28. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
vysporiadal s učinenými dôkaznými prostriedkami, ktoré vyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP a učinil
správne právne posúdenie veci v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy súd z dôvodov

hodných osobitného zreteľa nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku s tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa základné
predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil, aby súd prvej inštancie
v spore nekonal v zmysle príslušných ustanovení CSP a preto ani súd neodňal žalobkyni právo na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

29. Ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka taxatívne ani demonštratívne neuvádza, čo
treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, musí ísť však o skutočnosti takého významu
a intenzity, bez prítomnosti ktorých by súd žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia

teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky
stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako
významnejší a prednejší. Základom pre záver o existencii týchto dôvodov by v každom individuálnom
prípade malo byť dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so
situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade jej zamietnutia. Takéto porovnanie sa vzťahuje iba na

pomery dvoch proti sebe stojacich procesných strán. Do úvahy neprichádza zohľadnenie práv tretej
osoby odlišnej od spoluvlastníkov, napríklad ak by mala k predmetu spoluvlastníctva predkupné právo.
(Uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/108/2018; ZSP 23/2020).

30. Obsah pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ čiastočne vymedzuje aj súdna prax, frekventovane

citovaným je najmä rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/137/1997 (R 100/1999), podľa ktorého
sú týmito dôvodmi okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho
zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti,
nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj
na strane žalobcu (najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku

spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že vec má v úmysle predať). Najvyšší súd v uznesení sp.
zn. 6Cdo/279/2012 (R 136/2014) za takýto dôvod považuje aj skutočnosť, že v dotknutej nehnuteľnosti
má maloleté dieťa spoluvlastníkov vytvorený svoj domov. Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSR sp. zn.
Cpj 37/88 (R 1/1989) konštatuje, že za dôvody hodné osobitného zreteľa sa nepovažujú iba bytové
záujmy odporcov, ale aj ich rodinných príslušníkov. Za takéto dôvody sa bez ďalšieho nepovažuje iba

záujem odporcov na zachovaní spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach.

31. V rozsudku sp. zn. 2Cdo/78/92 (R 4/1994) najvyšší súd judikuje, že zamietnuť návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno iba sozreteľom na skutočnosti, ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu, pričom podľa záverov Najvyššieho
súdu ČSR sp. zn. Cpj 51/84 (R 45/1986) navrhovateľ nemusí tvrdiť a preukazovať existenciu závažných
dôvodov, pre ktoré nie je opodstatnené ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu.

32. Z výsledkov vykonaného dokazovania v znení odôvodnenia vykonaného a vyhodnoteného
dokazovania v napadnutom rozhodnutí, ktoré je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, je jednoznačne zrejmé
naplnenie zákonných predpokladov dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ na
strane žalovaného, čo súd aj správne a zákonne odôvodnil v bodoch 23. až 26. vrátane odôvodnenia

napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje s odkazom na § 371 ods. 2 CSP.

33. Preto odvolací súd v tomto smere len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
poukazuje na vydanú judikatúru súdov v znení citovaných rozhodnutí súdov obsahujúcich danú
problematiku, keďže dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nezruší a nevyporiada
podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci alebo jej predajom a rozdelením výťažku podľa § 142 ods.

2 OZ je aj skutočnosť adaptačného vzťahu k nehnuteľnosti a ochrany obydlia, v ktorej býva žalovaný,
inú nehnuteľnosť nemá, ako aj finančné prostriedky na jej získanie v prípade vyhovenia tomuto návrhu
súdom, jeho vyšší vek, má 75 rokov, nepriaznivý zdravotný stav a z toho aj prameniace zdravotné
problémy. Predložené dôkazy zo strany žalovaného aj podľa odvolacieho súdu boli relevantné pre
jeho rozhodnutie, nakoľko žalobkyňa v relevantnom procesnom útoku bola v konaní pasívna a fyzické

útoky zo strany žalovaného v konaní preukázané neboli, pričom vecne správne vzal súd prvej inštancie
vkonanízreteľnapriebehkonanívsporochsp.zn.4C/24/2010ourčenieneplatnostizávetu,akoajsp.zn.
9CoD 16/2012 (viď bod 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku v znení ich bližšieho zdôvodnenia).

34. Rovnako dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiadá podielové

spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívneho
charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia), stav jeho
odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby
inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, čo v danom prípade jednoznačne je v tomto smere naplnené, s čím
sa aj vecne správne vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnuté rozhodnutia so zreteľom

na konkrétne skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

35. Odvolací súd dopĺňa, že ak na strane žalobkyne ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom
otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre ňu prioritu, nemôže byť len vyriešenie užívacích vzťahov medzi
podielovými spoluvlastníkmi dôvodom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo je

zrejmé podľa odvolacieho súdu so zreteľom na už skončené konanie hore citované súdom.

36. V danom prípade jediným relevantným predpokladom na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti je ale vyriešenie užívacích vzťahov strán sporu s tým, že
zákonné predpoklady v zmysle § 142 ods. 2 musia byť podopreté skutočnosťami takéhoto významu

a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel, a preto musia spočívať v okolnostiach takej
povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so
záujmom žalobkyne zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší za porovnania
aj situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobkyňu
vznikla v prípade jej zamietnutia, čo je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o

ne(existencii) dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a podložený, keďže ide o okolnosti
viac menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech
žalovaného alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia strán sporu, v neprospech žalobkyne, a to aj
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobkyne, čo ale nemožno povedať o žalovanom.

37. V danom prípade jednoznačne z relevantných dôkazov bola preukázaná sociálna, finančná slabosť
žalovaného, jeho zdravotné problémy a s tým spojené adaptačné problémy na inú nehnuteľnosť, keďže
v spornej nehnuteľnosti býva, je to jeho obydlie, jeho vyšší vek (75 rokov), väzieb na nehnuteľnosť
vyplývajúce z dĺžky času a viazanosti na danú nehnuteľnosť, aj keď nehnuteľnosť nie je už v
perfektnom stave, ale je schopná riadneho užívania. Žalobkyňa nepreukázala ňou tvrdenú skutočnosť

o fyzických útokoch žalovaného na jej osobu s tým, že v konaní bolo nesporne preukázané, že podieloví
spoluvlastníci sa vedia dohodnúť na rozdelení nákladov a poplatkov prameniacich z ich podielového
spoluvlastníctva, aj keď medzi stranami sporu sú nezhody.38. Preto aj podľa odvolacieho súdu v danom prípade ide len o vyriešenie užívacích vzťahov podielových
spoluvlastníkov a z toho prameniacu potrebu zániku ich spoluvlastníctva, ktorá nemôže mať takú prioritu
alebo byť okolnosťou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak žalovaný je vyššieho

veku, má zdravotné a finančné problémy, a a je otázka času, či práve v prípade vyhovenia žalobe
nedôjde ešte k väčšiemu zásahu do vlastníckych práv spoluvlastníkov a ešte k väčšej ujme, ktorá by tak
vznikla prípadným následným predajom nehnuteľnosti, aj keď nemožno poprieť, že žalobkyňa má vyšší
spoluvlastnícky podiel ako ostatní podieloví spoluvlastníci, pričom v konaní rovnako nebola preukázaná,
aby bolo možné nehnuteľnosť reálne rozdeliť v rámci účelu, ktorému predmetná nehnuteľnosť slúži, a to

vychádzajúc aj z prehlásenia oboch strán sporu, čo je jedným z kritériom pre priznanie dôvodov hodných
osobitného zreteľa a pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
podľa § 142 ods. 2 OZ, berúc zreteľ na skutočnosti, ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu (viď rozsudok
NS SR sp.zn. 2Cdo/78/92 (R 4/1994).

39. V danom spore súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby založil na úplnom zistení a
podrobnom vyhodnotení všetkých významných skutkových okolností. Zistený skutkový stav súdom prvej
inštancie nebol relevantne v odvolacom konaní spochybňovaný, prezentovaný, a odôvodňovaný záujem
na zachovaní podielového spoluvlastníctva má oporu vo vykonanom dokazovaní a je akceptovateľný
pre zákonné rozhodnutie. Preto odvolací súd právny záver súdu prvej inštancie z hľadiska aplikácie a

interpretácie ust. § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka považuje za vecne správny.

40. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP a to aj s poukazom

na už ustálenú rozhodovaciu prax súdov, ktorú v tomto rozhodnutí citoval a na ňu poukazoval, nakoľko
odvolacie námietky žalobkyne sú po každej stránke právne irelevantné a nedôvodné v danej konkrétnej
veci.

41. Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania, odvolací súd zrušil rozsudok vo výrokoch pod č. II. a III.

a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods.
1 písm. b/, § 391 ods. 2 CSP), keďže súdy sú povinné ex offo preskúmavať aj zákonné predpoklady
v zmysle § 257 CSP, čo súd prvej inštancie v tomto prípade neučinil. Preto po zrušení a vrátení veci
súdu prvej inštancie v učinenom rozsahu je potrebné, aby súd prvej inštancie v zmysle § 257 CSP ex
offo preskúmal dôvodnosť, prípadnú nedôvodnosť naplnenia zákonných predpokladov v zmysle § 257

CSP a to tak, aby rozhodnutie aj v tejto časti zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).