Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/165/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516200239
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1516200239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: WE EKO, s.r.o., so sídlom
Varšavská 715/36, Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 06 309 763, právne zastúpený:
TORA Legal, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 478/19, 811 01 Bratislava, IČO: 36 866 326, proti
žalovanému: Autoklub Slovakia Assistance s.r.o., so sídlom Bosákova 12, 851 04 Bratislava, IČO: 31
370 977, právne zastúpený: Mgr. Juliana Sumková, advokátka, so sídlom Weiseho 16A, 915 01 Nové
Mesto nad Váhom, o zaplatenie 5 349,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/8/2016 - 254 zo dňa 27.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/8/2016 - 254 zo dňa
27.04.2023 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
29Cb/8/2016 - 254 zo dňa 27.04.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) v právnej veci žalobcu
WE EKO, s.r.o., so sídlom Varšavská 715/36, Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 06
309 763 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému Autoklub Slovakia Assistance s.r.o., so sídlom

Bosákova 12, 851 04 Bratislava, IČO: 31 370 977 (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 5 349,60 eura
s príslušenstvom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 349,60 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2 685,60 eura od 06.10.2015 do zaplatenia a
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2 664 eur od 07.11.2015 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), konanie o vzájomnej žalobe zastavil (výrok II.) a rozhodol, že
žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 436 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 437 ods. 1, ods. 2, ods. 3,
ods. 4 a ods. 5, § 439 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 440 ods. 1 a ods. 2, § 536 ods. 1 a ods. 25, § 560 ods.
1, § 562 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 a § 564 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), podľa § 524 a § 529 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/164
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) a podľa §
145 ods. 1, § 255 ods. 1, 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu
dňa 12.01.2016 sa pôvodný žalobca (spoločnosť Exact Consulting, s.r.o.) domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 5 349,60 eura s príslušenstvom. Svoj nárokodvodzoval zo Zmluvy o poskytnutí ekonomických a účtovných služieb č. 1/2013 uzavretej medzi
pôvodným žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom v Bratislave dňa 30.01.2013
(ďalej aj ako „zmluva o poskytovaní služieb“ alebo aj ako „zmluva“). Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný

mu mal zaplatiť dohodnutú mesačnú odmenu vyplývajúcu zo zmluvy, ktorú si uplatnil prostredníctvom
faktúry č. 1500044 vystavenej na sumu vo výške 2 880 eur, ktorá po započítaní neuhradenej pohľadávky
voči žalovanému predstavovala sumu vo výške 2 685,60 eura a faktúry č. 1500046 vystavenej na
sumu vo výške 2 664 eur (ďalej spolu aj ako „faktúry“), pričom žalovaný svoj záväzok v čase splatnosti
jednotlivých faktúr, ako ani v čase podania žaloby nesplnil.

Súd prvej inštancie vydal v predmetnom spore dňa 30.05.2016 platobný rozkaz, č. k. 29Cb/8/2016-28,
ktorým zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu 5 349,60 eura spolu s úrokom 8,05 % ročne
zo sumy 2 685,60 eura od 6.10.2015 do zaplatenia a s úrokom 8,05 % ročne zo sumy 2 664 eur
odo dňa 7.11.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 799 eur, proti ktorému podal
žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu popiera nárok žalobcu. Argumentoval, že

vyfakturované služby žalobcovi riadne platil až po sporné faktúry, ktoré si žalobca uplatnil v žalobe.
Namietal,žežalobcafakturovalajslužby,ktorýchúhradaneboladohodnutávzmluve,pričomtietoslužby
považoval za neúčelné a nedôvodné. Ako príklad uviedol využívanie motorového vozidla patriaceho
žalovanému povereným zamestnancom žalobcu T.. I. T. bez zmluvného základu a bez poskytnutia
úhrady za takúto službu. Na tomto základe žalovaný vyfakturoval žalobcovi sumy za tieto služby, ktoré

započítal voči sumám fakturovaným žalobcom. Žalovaný ďalej konštatoval, že určité služby týkajúce
sa vedenia účtovníctva a ekonomického poradenstva, ktoré zabezpečoval žalobca vykazovali závažné
nedostatky. V dôsledku tohto pochybenia žalobcu mu vznikli dodatočné výdavky, ktoré predstavujú
pre žalovaného podstatnú škodu, nakoľko poveruje svojich zamestnancov prácou nadčas. Žalovaný
poukázal na porušenie predmetnej zmluvy žalobcom tým, že umožnil prístup T.. I. T. ako tretej osobe,

ktorá nebola viazaná povinnosťou mlčanlivosti voči žalovanému. Tým, že predmetný zamestnanec
vystupoval ako poverený zamestnanec žalobcu, uviedol žalovaného do omylu a využil prístup k citlivým
informáciám a údajom o žalovanom, ktoré predstavovali obchodné, daňové a iné tajomstvo. Zároveň
žalovaný poukázal na to, že predmetný zamestnanec využíval jeho prostriedky aj na účely nesúvisiace
so zmluvou, a preto ich žalovaný refakturoval žalobcovi. Žalovaný si zároveň voči žalobcovi vzájomnou

žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 35 878,34 eura spolu s príslušenstvom.

V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu,
v ktorej zdôraznil, že žalovanému boli tieto isté namietané služby fakturované aj v predchádzajúcich
mesiacoch a žalovaný ich bez výhrad uhradil a dôvodom fakturácie predmetných služieb bola platne

uzatvorená zmluva a predmetné služby mohol žalobca vykonávať iba vo vzájomnej súčinnosti so
žalovaným. Žalobca poprel, že by došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti z jeho strany a že by ním
poskytované služby vykazovali pochybenia. Tvrdenia žalovaného o tom, že mu vznikla škoda z dôvodu
pochybenia žalobcu považoval za nepravdivé, nakoľko žalovaný tieto tvrdenia nepodložil žiadnymi
relevantnými dôkazmi. Vzájomnú žalobu považoval žalobca za špekulatívnu a žalovaným tvrdenú škodu

za nepreukázanú. Bol toho názoru, že žalovaným uplatnené nároky vo vzájomnej žalobe skutkovo
nesúvisia s jeho nárokom, a preto navrhol vzájomnú žalobu vylúčiť na samostatné konanie.

Žalovaný v duplike konštatoval, že ním namietané služby - hovory uskutočňované zamestnancom
žalobcu boli v režime „roaming“, avšak služby poskytované žalovanému nevyžadovali hovory v

takomto režime a motorové vozidlo predmetný zamestnanec využíval aj na súkromné účely. Žalovaný
konštatoval, že mu boli vystavené faktúry na služby, ku ktorých poskytnutiu nikdy nedošlo a neexistoval
pre ich poskytovanie žiadny právny základ, a preto ich žalovaný považuje v rozpore so zmluvou a za
podvodné konanie. Záverom žalovaný doplnil vzájomnú žalobu o sumu 7 228 eur titulom bezdôvodného
obohatenia v dôsledku uhradenia určitých faktúr.

Podaním zo dňa 04.10.2017 pôvodný žalobca (spoločnosť Exact Consulting, s.r.o., ďalej aj ako
„postupca“) podal návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, nakoľko na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2017 (ďalej aj ako „zmluva o postúpení pohľadávok“), postúpil na
postupníka pohľadávky v celkovej výške 5 349,60 eura.

Následne súd prvej inštancie uznesením z 25.01.2018, č.k. 29Cb/8/2016-146 pripustil, aby na miesto
pôvodného žalobcu do konania vstúpila spoločnosť WE EKO, s.r.o. so sídlom Varšavská 715/36,
Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 06 309 763 (žalobca). Toto rozhodnutie boloodôvodnené tým, že z predložených dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že pohľadávka, o
ktorú v predmetnom konaní ide bola na spoločnosť WE EKO, s.r.o. postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávok.

Žalovaný podaním zo dňa 12.06.2018 vzal vzájomnú žalobu späť. Uviedol, že ponechaný je uplatnený
nárok vo výške 6 878,34 eura ako kompenzačná námietka pokrývajúca uplatnený nárok zo strany
žalobcu spoločne s príslušenstvom. V súlade s § 529 Občianskeho zákonníka uplatnil námietky voči
žalobcovi v rozsahu, v akom ich mal voči postupcovi. Voči postupcovi bol daný nárok na zľavu z

ceny za dielo, z dôvodu uplatnených nárokov z vád. Na základe zmluvy o poskytovaní služieb bol
postupca povinný vykonávať riadne vedenie účtovníctva pre žalovaného. Pri vykonávaní diela postupca
jednoznačne porušil svoje povinnosti a nevykonával dielo riadne. Vedenie účtovníctva vykazovalo
značné nedostatky veľkého rozsahu. Z dôvodov vád plnenia bolo nevyhnutné pristúpiť k značnej
rekonštrukcií účtovníctva, pričom do rekonštrukcie účtovníctva sa zapojili interní zamestnanci (každý si
presneviedolevidenciučasu,ktorývynaložilnarekonštrukciuúčtovníctva)iexternésubjekty.Vdôsledku

tejto činnosti vznikla žalovanému značná ujma a z tohto dôvodu si uplatnil voči postupcovi a týmto
podaním aj voči žalobcovi ako postupníkovi zľavu z ceny diela z dôvodov nárokov z vád diela a v súlade s
§ 564 Obchodného zákonníka a nadväzujúceho § 436 Obchodného zákonníka si uplatnil s prihliadnutím
na značné nedostatky aj škodu, ktorá vznikla a primeranú zľavu z ceny diela vo výške 90 % z mesačnej
odmeny fakturovanej zo strany postupcu. S prihliadnutím na sporné faktúry, si žalovaný uplatnil nárok

na zľavu z dôvodov vád diela vo výške 2 592 eur z faktúry č. 1500044 a vo výške 2 397,60 eura z faktúry
č. 1500046. S prihliadnutím na uvedené si žalovaný voči žalobcovi započítal vzájomné peňažné nároky
uvedené vyššie a tiež nárok na úhradu faktúry č. 1500044 vo výške 2 880 eur s nárokom na zľavu z
ceny diela vo výške 2 592 eur (ako úkon z opatrnosti, v prípade, že výška zľavy bude započítaná v nižšej
výške, započítaval uplatnený nárok vo výške 2 880 eur s nárokom na náhradu škody vo výške 2 880

eur, titulom uhradenej sumy jeho zamestnancovi pani V. za práce nadčas na rekonštrukciu účtovníctva)
a ďalej započítal nárok na úhradu faktúry č. 1500046 vo výške 2 664 eur s nárokom na zľavu z ceny
diela vo výške 2 397,60 eura (ako úkon z opatrnosti, v prípade, že výška zľavy bude započítaná v nižšej
výške, započítal uplatnený nárok vo výške 2 664 eur s nárokom na náhradu škody vo výške 2 664 eur
titulom uhradenej sumy jeho zamestnancovi pani V. za práce nadčas na rekonštrukciu účtovníctva).

Súčasne započítal po zápočte zostatok uplatneného nároku z č. 1500044 vo výške 288 eur s nárokom
na náhradu škody vo výške 288 eur titulom uhradenej sumy jeho zamestnancovi pani V.Á. za práce
nadčasnarekonštrukciiúčtovníctva.Ďalejzapočítavalpozápočtezostatokuplatnenéhonárokuzfaktúry
č. 1500046 vo výške 266,40 eura s nárokom na náhradu škody vo výške 266,40 eura titulom uhradenej
sumy jeho zamestnancovi pani V. za práce nadčas na rekonštrukcii účtovníctva. S prihliadnutím na

uvedené, vzhľadom na to, že vzájomné nároky zanikli započítaním navrhol, aby súd prvej inštancie
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Uznesením zo dňa 9.01.2020, č.k. 29Cb/8/2016-183, súd prvej inštancie vylúčil vzájomnú žalobu
žalovaného z 20.06.2016, vrátane podaní žalovaného z 02.02.2017 a z 13.06.2018 na samostatné

konanie. Konanie o takto vylúčenej vzájomnej žalobe bolo vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn.
29Cb/3/2020.

Uznesením zo dňa 29.03.2023, č. k. 29Cb/8/2016-247, súd prvej inštancie spojil na spoločné konanie
veci vedené pod sp. zn. 29Cb/8/2016 a sp. zn. 29Cb/3/2020 tak, že budú vedené pod sp. zn.

29Cb/8/2016. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že konania začaté a vedené na súde pod sp. zn.
29Cb/8/2016 a 29Cb/3/2020 spolu skutkovo súvisia, keďže sa týkajú nárokov zo zmluvy o poskytovaní
ekonomických a účtovných služieb č. 1/2013 a žalovaný, vzhľadom k pripusteniu zmeny subjektu na
strane žalobcu, podaním zo dňa 13.06.2018 vzájomnú žalobu fakticky zredukoval na hmotnoprávnu
(kompenzačnú) námietku podľa § 529 Občianskeho zákonníka, preto bolo spojenie týchto konaní aj v

záujme hospodárnosti konania.

Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku ustálil, že medzi pôvodným žalobcom
a žalovaným bol zmluvou o poskytovaní služieb založený obchodnoprávny vzťah (§ 261 ods. 1
Obchodného zákonníka), pričom predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl.

Obchodného zákonníka. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za poskytovanie
ekonomických a účtovných služieb žalovanému za mesiace september a október 2015. Obrana
žalovaného v spore spočívala predovšetkým v tvrdení, že vedenie účtovníctva zo strany pôvodného
žalobcu vykazovalo závažné nedostatky, teda že pôvodný žalobca nevykonával účtovníctvo riadne.Vzhľadom k tomu, že v priebehu sporu došlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2017 k
postúpeniu žalovaných pohľadávok a žalovaný, podaním zo dňa 12.06.2018, v zmysle § 529 ods. 2

Občianskeho zákonníka započítal voči žalobcovi (ako postupníkovi) nároky z vád diela (vo výške 90
% z mesačnej odmeny fakturovanej zo strany postupcu) a nárok na náhradu škody (spočívajúcej v
úhradách zamestnankyni žalovaného za práce nadčas pri rekonštrukcii účtovníctva), musel sa súd prvej
inštancie v danom prípade najskôr vysporiadať s námietkou žalovaného podľa citovaného ustanovenia
a dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že započítanie pohľadávok postupníkovi oznámil bez

zbytočného odkladu. Žalovaný sa o postúpení pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto sporu, dozvedel
najneskôr dňa 01.02.2018, teda doručením uznesenia o pripustení zmeny subjektu na strane žalobcu,
pričom započítací úkon vo vzťahu k novému veriteľovi (postupníkovi) urobil najskôr 12.06.2018, teda
približne 4 mesiace po tom, čo mu bolo postúpenie pohľadávok notifíkované. Vo vzťahu k splneniu
povinnosti dlžníka podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie zdôraznil, že lehotu
„bez zbytočného odkladu“ je potrebné počítať v dňoch (v jednotkách dní) a nie v mesiacoch. Na podporu

uvedeného súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
29.04.2008, sp. zn. 4Obdo/32/200 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30.08.2018, sp. zn. 2Cdo/l50/2017.

S poukazom na uvedené považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že obdobie približne 4 mesiacov, v

ktoromžalovanýododňa,kedysapreukázateľnedozvedelozmenevosobeveriteľa(od01.02.2018),do
uskutočnenia započítacieho prejavu (do 12.06.2018), nie je možné považovať za dodržanie lehoty „bez
zbytočného odkladu“ zo strany žalovaného. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný bez zbytočného
odkladuneoznámilžalobcoviakopostupníkovizapočítaniepohľadávok,ktorémalvočipostupcovivčase
notifikácie postúpenia pohľadávky, jeho právo na započítanie pohľadávky voči postupníkovi podľa § 529

ods. 2 Občianskeho zákonníka, zaniklo.

Odhliadnuc od uvedeného záveru, súd prvej inštancie nemal v konaní preukázanú ani existenciu
započítateľných pohľadávok zo strany žalovaného. Pohľadávky, ktoré mal žalovaný v úmysle voči
žalobcovi započítať bol nárok na zľavu z ceny diela vo výške 90 % z mesačnej odmeny fakturovanej zo

strany postupcu, ako aj nárok na náhradu škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť vyplatením nadčasov
jeho zamestnankyni z dôvodu rekonštrukcie účtovníctva.

Pokiaľ ide o nárok na zľavu z ceny diela z dôvodu vád diela, súd prvej inštancie uviedol, že pre
uplatnenie tohto nároku musia byť splnené nasledovné predpoklady: a/ existencia vady diela, b/

jej včasné uplatnenie a c/ zodpovednosť zhotoviteľa za vady. Za stanovených podmienok môže
objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny pri podstatnom i nepodstatnom porušení zmluvy.
Obchodný zákonník striktne neupravuje spôsob, akým tak má objednávateľ urobiť. Musí tak však urobiť
preukázateľným spôsobom a včas. V predmetnom konaní súd prvej inštancie nemal preukázané, že
by si žalovaný vady účtovníctva u pôvodného žalobcu vôbec uplatnil (reklamoval), pričom všeobecné

tvrdenia o závažných nedostatkoch vo vedení účtovníctva pôvodným žalobcom žalovaný namietal až v
konaní pred súdom. Relevantné uplatnenie nárokov z vád (nárok na zľavu z ceny diela) voči žalobcovi
možno u žalovaného badať až podaním z 12.06.2018 adresovaným súdu. V konaní nebolo sporné,
že obchodný vzťah z predmetnej zmluvy medzi pôvodným žalobcom a žalovaným trval od januára
2013 do októbra 2015. Žalobca v priebehu konania vzniesol námietku nesplnenia, resp. oneskorenia

notifikačnej povinnosti zo strany žalovaného. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka nemožno
priznať objednávateľovi právo z vád diela, ak ich objednávateľ neoznámi bez zbytočného odkladu po
tom, čo ich zistí, prípadne bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti pri prehliadke, resp. bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri
vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od odovzdania predmetu diela. Keďže

k odovzdaniu diela došlo najneskôr na konci mesiaca október 2015, kedy došlo k ukončeniu spolupráce
medzi pôvodným žalobcom a žalovaným, objektívna dvojročná lehota na notifikáciu vád diela uplynula
v októbri 2017. Pokiaľ si preto žalovaný u žalobcu uplatnil nároky z vád diela až v júni 2018, urobil tak
oneskorene, právo z vád preto súd prvej inštancie nemohol žalovanému priznať.

Vo vzťahu k žalovaným uplatnenému nároku na náhradu škody súd prvej inštancie poukázal na to,
že nárok objednávateľa na náhradu škody , ktorá mala byť spôsobená vadným dodaním diela, je
vylúčený, ak mohol objednávateľ dosiahnuť uspokojenie z niektorého z nárokov z vadného dodania
diela.Uvedenéznamená,žeakporušeniepovinnostizhotoviteľapredstavujeibadodaniedielasvadami,nemôže sa objednávateľ domáhať voči zhotoviteľovi nároku na náhradu škody (podľa § 373 a nasl.
Obchodného zákonníka), ak si neuplatnil u zhotoviteľa nároky z vadného dodania diela (a vady diela
zhotoviteľovi včas neoznámil). V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 30.01.2015, sp. zn. 4MObdo/5/2013. Uviedol, že v danom prípade žalovaný
podľa vlastných tvrdení pristúpil k rekonštrukcii účtovníctva prostredníctvom tretieho subjektu, resp.
svojpomocne (prostredníctvom svojich zamestnancov), teda bez tohto, aby predtým u žalobcu riadne
a včas uplatnil nároky zo zodpovednosti za vady diela, nie je preto oprávnený uplatňovať si nárok na
náhradu škody voči zhotoviteľovi.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu
dôvodná a žalovanému sa nepodarilo preukázať, že by nárok žalobcu čo i len z časti zanikol, a preto
súd žalobe vyhovel.

Keďže žalovaný vzal vzájomnú žalobu späť predtým, než sa uskutočnilo pojednávanie, súd prvej

inštancie konanie o vzájomnej žalobe zastavil (§ 145 ods. 1 CSP).

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256
ods. 1 CSP. Keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a konanie o vzájomnej žalobe zastavil na
základe dispozičného úkonu žalovaného, žalobca dosiahol v spore plný procesný úspech a má preto

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie v rozsahu výrokov I. a III, z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) ah) CSP a namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie prihliadal iba na tie jeho tvrdenia a obranu,
ktorú uskutočnil po 01.02.2018, kedy došlo k zmene subjektu na strane žalobcu, pričom takýmto

postupomboliporušenévšetkyzákladnézásadycivilnéhosporovéhokonania.Vtejtosúvislostižalovaný
poukazoval na ustanovenie § 80 ods. 1 a ods. 2 CSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 6 CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie
vo veci nariadil pojednávanie, avšak žiadnej zo strán sporu neumožnil vykonávať ďalšie dokazovanie
a naopak rozsiahlu časť spisového materiálu a obranu žalovaného vôbec nebral do úvahy. Zdôraznil,

že pri zmene účastníctva zostávajú zachované všetky účinky s podaním návrhu a procesný nástupca
musí prijať stav konania taký, aký je, teda i s procesnými úkonmi, ktoré dovtedy v konaní urobili jeho
právny predchodca aj žalovaný. Bolo by porušením práva na spravodlivý súdny proces, ak by žalobcove
práva zostali zachované a žalovaný by postúpením pohľadávky žalobcu stratil všetky dovtedy uplatnené
námietky len z toho titulu, že v konaní došlo k zmene žalobcu. Znamenalo by to, že by musel znovu

podávaťvšetkysvojevyjadreniaduplicitne,akobyichdovtedyvôbecneuplatnil.Zdôraznil,ženovýveriteľ
vstupuje do konania so všetkými právnymi účinkami, teda nielen uplatnenými právami a nárokmi, ale
tiež do stavu, v akom sa jeho pohľadávka a vec nachádza a ako bol jeho nárok spochybnený a vyvrátený
obranou a námietkami žalovaného.

Žalovaný taktiež namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že súd nepomenovanú zmluvu
posúdil výlučne ako zmluvu o dielo, bez ohľadu na existujúcu úpravu práv a povinností, ktoré boli pre
daný záväzkovoprávny vzťah dojednané zmluvnými stranami. Zdôraznil, že v danom prípade zmluvné
strany uzatvorili zmluvu o poskytovaní služieb ako nepomenovanú zmluvu, v ktorej si upravili rozsah
práv a povinností. Jednalo sa o výkon činností v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o účtovníctve“) a zo zmluvou. Rozsah všetkých
povinností právneho predchodcu žalobcu nebol hmotne zachytený, preto nemožno zmluvu právne
posúdiť ako zmluvu o dielo a pri posudzovaní zmluvného vzťahu bolo potrebné postupovať v prvom
rade podľa zmluvne dojednaných ustanovení a až v prípade, pokiaľ chýba úprava práv a povinností vzmluve, postupovať podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, resp. tých, ktoré sú ako
zmluvný typ najbližšie. Uviedol, že v danom prípade bolo od počiatku súdneho konania ním tvrdené
a preukazované, že právny predchodca žalobcu neviedol účtovníctvo riadne v súlade so zmluvou o

poskytovaní služieb, o čom sa žalovaný dozvedel až v nasledujúcom období a postupne, v priebehu
rekonštrukcie účtovníctva. Žalobca mu pri poskytovaní ekonomických a účtovníckych činností spôsobil
rozsiahlu škodu neplnením si svojich zákonných ani zmluvných povinností. Vznikla mu sekundárna
škoda nutnosťou komplexnej rekonštrukcie účtovníctva pre nemožnosť uskutočniť audity za roky 2014
a 2015. Z dôvodu neoprávneného fakturovania a uhrádzania neoprávnených faktúr žalobcom došlo

z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaného. Zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že
žalobca sa stal majiteľom žalovanej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
28.09.2017 v priebehu tohto súdneho konania, všetky tvrdenia, námietky a obrana žalovaného voči
pôvodnému žalobcovi a veriteľovi ostávajú zachované. Tvrdenia žalovaného a dôkazy ním doručené do
súdneho spisu sú dôležité na preukázanie jeho tvrdení, ako aj kompenzačnej hmotnoprávnej námietky
voči uplatnenému nároku, a tieto prostriedky mu zostali zachované aj po zmene žalobcu.

Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že vo svojich podaniach riadne označil dôkazy na preukázanie jeho
tvrdení, navrhol svedkov a podobne. Jednalo sa najmä o preukazovanie skutočností o nesprávnosti
vedenia účtovníctva a o nesprávnosti poskytovania ekonomických a účtovníckych služieb právnym
predchodcom žalobcu, nielen za obdobie septembra a októbra 2015, ale aj za predchádzajúce obdobie

rokov 2015 a 2014. Mal za to, že v tomto smere sú jeho tvrdenia konzistentné, rozdiel bol len v tom, že
pôvodne si uplatňoval voči žalobcovi nárok za uhradené služby v roku 2015. V rámci procesnej obrany
sa tak domáhal len nárokov v takom rozsahu, v akom sa pohľadávka žalobcu kryla s pohľadávkou
žalovaného za nekvalitné, nesprávne a nezákonné poskytovanie účtovníckych a ekonomických služieb
v rozpore so zákonom o účtovníctve a so zmluvou. Uviedol, že je pravdou, že za poskytované služby

právny predchodca žalobcu dostával spočiatku úhrady, voči ktorým žalovaný nenamietal z dôvodu, že
o nedostatkoch a nesprávnosti vedenia účtovníctva nevedel. O týchto skutočnostiach sa dozvedel až v
druhej polovici roku 2015 na základe vykonaného auditu a následne, kedy sa chyby postupne zisťovali.
Zdôraznil, že nedostatky vo vedení účtovníctva a v porušení zmluvných ustanovení sú obsiahnuté v
súdnom spise a v obrane žalovaného od podania odporu proti platobnému rozkazu až po posledné

podanie vo veci. Súd prvej inštancie sa však týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal a nevykonal v
tomto smere žiadne dokazovanie. Zároveň žalovaný k mnohým zisteniam o nedostatkoch dospel až v
priebehu súdneho konania, preto si uplatnil nárok na náhradu nákladov za zaplatené služby účtovníkovi,
ktoré však boli nekvalitné a poskytnuté v rozpore s odbornou starostlivosťou. Žalovaný argumentoval, že
všetky ním uplatnené nároky zo zmluvy je potrebné posudzovať ako kompenzačné nároky žalovaného

za nekvalitne poskytnuté služby v rozpore so zmluvou a zákon o účtovníctve.

Žalovaný taktiež namietal, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, chýba mu odôvodnenie základných
hmotnoprávnych a procesných náležitostí. Mal za to, že súd prvej inštancie nezákonne a nesprávne
interpretoval a aplikoval ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, čím porušil základné princípy rovnosti

oboch strán sporu a spravodlivosť súdneho konania.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 21.09.2023 a uviedol, že žalovaný
v odvolaní zrejme opomína, akým spôsobom a z akého právneho titulu si svoje údajné nároky voči
žalobcovi uplatňoval, ako aj časovú následnosť ním vykonaných úkonov v konaní. Poukazoval na to,

že žalovaný v konaní podaním zo dňa 20.06.2016 podal odpor proti platobnému rozkazu a uplatnil
si vzájomnou žalobou voči žalobcovi nárok z titulu náhrady (údajne spôsobenej) škody vo výške 35
878,34 eura, ktorú vzájomnú žalobu následne podaním zo dňa 31.01.2017, rozšíril o sumu 7 228 eur
z titulu údajného bezdôvodného obohatenia. Žalovaný však následne podaním zo dňa 12.06.2018 vzal
vzájomnú žalobu späť a uplatnil si v zmysle § 529 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na zmenu

žalobcu (ako aj sám žalovaný v podaní z 12.06.2018 uviedol) kompenzačnú námietku - započítanie
(tvrdených) pohľadávok žalovaného voči novému veriteľovi - súčasnému žalobcovi. Žalobca taktiež
uviedol, že v súlade s bodom 6 článku II zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2017, pôvodný
žalobca spoločnosť Exact Consulting, s.r.o. oznámila postúpenie pohľadávky listom zo dňa 09.10.2017,
odoslaným dňa 11.10.2017, na adresu žalovaného vyplývajúcu z obchodného registra. V tejto súvislosti

žalobca poukazoval na to, že v súlade s dikciou ustanovenia § 366 písm. d) CSP a § 373 ods. 4 CSP
nemohol predmetný prostriedok procesného útoku použiť v konaní pred súdom prvej inštancie vzhľadom
k tomu, že doposiaľ nebolo v konaní sporné ani žalovaným namietané neoznámenie postúpenia
pohľadávky v súlade s bodom 6 článku II zmluvy o postúpení pohľadávok, preto túto skutočnosťžalobca doposiaľ nepreukazoval. Zdôraznil, že žalovaný tak po dobu približne 8 mesiacov po tom,
ako sa dozvedel o postúpení pohľadávky, nevykonal žiaden započítací úkon (kompenzačnú námietku)
účinne doručený žalobcovi ako novému veriteľovi. Za nespornú považoval skutočnosť, že žalovaný sa

o postúpení pohľadávky dozvedel najneskôr dňom doručenia uznesenia súd prvej inštancie o zmene
žalobcu, t. j. dňom 01.02.2018. Žalobca sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie,
že žalovaný neuplatnil započítací úkon - hmotnoprávnu kompenzačnú námietku zo dňa 12.06.2018
voči novému veriteľovi/žalobcovi bezodkladne, keďže ani súdom posudzované obdobie 01.02.2018 -
12.06.2018 nemožno za žiadnych okolností považovať za dodržanie lehoty bez zbytočného odkladu v

súlade s ustanovením § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Lehotu definovanú ako „bez zbytočného
odkladu“ je nevyhnutné považovať za lehotu veľmi krátku, nemeškajúcu, bezprostrednú, okamžitú, tak
ako vyplýva aj zo súdom prvej inštancie citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

Námietky žalovaného vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu zmluvného vzťahu medzi

pôvodným žalobcom a žalovaným, považoval žalobca za nesprávne a zmätočné. Zdôraznil, že v zmluve
o poskytovaní služieb si strany nedohodli osobitnú úpravu zodpovednosti za vady, či zodpovednosti
za škodu, bolo preto úlohou súdu, aplikovať na daný právny vzťah také ustanovenia Obchodného
zákonníka, ktoré sú svojim účelom najbližšie pre zmluvný typ zvolený zmluvnými stranami, a to
ustanovenia § 560 a 564 a nasl. Obchodného zákonníka v nadväznosti na ustanovenia § 436 a nasl.

Obchodného zákonníka. Poukazoval na to, že samotný žalovaný si podaním zo dňa 12.06.2018, ktorým
voči žalobcovi uplatnil kompenzačnú námietku, uplatnil nároky z vád diela práve s odkazom na použitie
uvedených zákonných ustanovení, preto jeho argumentáciu v odvolaní považoval za zmätočnú a
účelovú. Žalobca argumentoval, že žalovaným uplatňované nároky z (údajných) vád diela mu neboli (ani
pôvodnému žalobcovi) počas trvania zmluvného vzťahu, ani v priebehu konania nikdy notifikované (nieto

ešte riadne a včas) a prvýkrát ich žalovaný uplatnil podaním zo dňa 12.06.2018, t. j. po takmer 3 rokoch
od ukončenia poskytovania účtovníckych a ekonomických služieb. Žalovaný si tak svoju notifikačnú
povinnosť včas nesplnil ani z pohľadu subjektívnej, predovšetkým však ani objektívnej lehoty (posledná
faktúra č. 1500046 bola vystavená za výkon ekonomických a účtovných činností v septembri 2015).
Zdôraznil, že počas trvania zmluvného vzťahu v rokoch 2013-2015 žalovaný činnosť pôvodného žalobcu

nikdy nenamietal, nikdy mu nijaké pochybenia (vady) nevytýkal, za činnosť pôvodného žalobcu mu
uhrádzal dohodnú odmenu, a to s výnimkou posledných dvoch mesačných odmien v roku 2015, ktoré
si pôvodný žalobca uplatnil touto žalobou.

Žalobca mal taktiež za to, že žalovaný nepreukázal splnenie žiadnej z podmienok na vznik nároku na

náhradu škody a v konaní nepreukázal spôsobenie nijakej škody. Uviedol, že žalovaným avizovaný
znalecký posudok za účelom posúdenia rozsahu údajných pochybení nikdy v konaní nepredložil a
prílohy k podaniu zo dňa 12.06.2018 nie sú spôsobilé na určenie rozsahu údajne spôsobenej škody a
už vôbec nie sú spôsobilé na určenie existencie a rozsahu akéhokoľvek pochybenia zo strany žalobcu,
či príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a konaním žalobcu.

S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že nárok z vád diela - zľava 90 % z mesačnej
odmeny fakturovanej právnym predchodcom žalobcu, uplatnil žalovaný vôbec prvýkrát v podaní zo dňa
12.06.2018, pričom tento nárok považoval za neodôvodnený, nadhodnotený a absurdný, keďže nie je
zrejmé akým spôsobom žalovaný dospel k takémuto výpočtu rozsahu zľavy z mesačnej odmeny v tak

vysokej (takmer 100 %) miere.

Žalobca sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného ohľadom nedostatočne vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie, a to najmä s poukazom na späťvzatie vzájomnej žaloby a celkom zjavne
oneskorené uplatnenie kompenzačnej námietky, ako aj v nej uplatnených nárokov z vád diela podaním

zo dňa 12.06.2018. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti
a efektívnosti konania a dokazovanie vykonané v predmetnej veci považoval za dostatočné za účelom
zistenia skutkového stavu veci a vykonania právneho posúdenia veci.

6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo žalovanému doručené dňa 18.10.2023 (č.l. 293 s. spisu). Ďalšie

vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súduprvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380
CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

8. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva
podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,

b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.

11.Podľa§436ods.2Obchodnéhozákonníka,voľbamedzinárokmiuvedenýmivodseku1kupujúcemu

patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu
po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však
ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady,
môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného
odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v

primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci
odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

12. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonník, ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote
uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

13. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonník, popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci
nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

14. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená

nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie
ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

15. Podľa § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka, dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej
ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a

odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo
dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu
vynaloženie neprimeraných nákladov.

16. Podľa § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže

pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu,
uplatniťinénárokyzvádtovaru,okremnárokunanáhraduškodyanazmluvnúpokutu,ibažepredávajúci
oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

17. Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka, dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo

neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni
v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi
predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.

18. Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka, ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote

vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy
odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3
alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu
predávajúceho meniť.19. Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi
hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie

hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

20. Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka, kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú
predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy
spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.

21. Podľa § 439 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak vada nebola včas oznámená ( § 428 ods. 1 a §
435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť
právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci
o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435
ods. 1.

22. Podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť
časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.

23. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá

výsledku určenému v zmluve.

24. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

25. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,

c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

26. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na

účinky vedené v odseku 2.

27. Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho
povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

28. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

29. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

30. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť
v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

31. Podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj
svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené
alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.
Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia
neboli ešte splatné.

32. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom v rozsahu podaného
odvolania a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s
odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd konštatuje, že súd prvejinštancie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozhodnutie presvedčivo a
náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami
podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý

myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom.
Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného
procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je v zmysle § 387 ods. 1 CSP vo výroku
vecne správny.

33. Predmetom konania bol nárok žalobcu ako právneho nástupcu spoločnosti Exact Consulting, s.r.o.
ako poskytovateľa na zaplatenie zmluvnej odmeny za poskytnuté služby v zmysle zmluvy o poskytovaní
ekonomických a účtovných služieb č. 1/2013 zo dňa 30.01.2013 za mesiace september a október 2015
spolu v celkovej výške 5 349,60 eura s príslušenstvom, voči žalovanému ako objednávateľovi. Žalovaný
po späťvzatí vzájomnej žaloby sa v rámci procesnej obrany voči žalobou uplatnenému nároku bránil

kompenzačnou námietkou. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom dospel k záveru,
že žalovaný v konaní nepreukázal, že existenciu svojej pohľadávky na započítanie oznámil postupníkovi
bez zbytočného odkladu v zmysle § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako nepreukázanú posúdil
súd prvej inštancie aj existenciu samotných započítateľných pohľadávok žalovaného, nakoľko dospel
k záveru, že žalovaný si nároky z vád diela neuplatnil riadne a včas, preto mu ich súd prvej inštancie

nemohol priznať a preto nebol ani oprávnený uplatňovať si voči žalovanému nárok na náhradu škody.

34. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné.

35. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces, keď mal prihliadať iba na tie tvrdenia a procesnú obranu žalovaného,
ktorú uskutočnil po rozhodnutí súdu o pripustení zmeny subjektu na strane žalobcu, pričom však
všetky ním počas celého konania uplatnené nároky zo zmluvy o poskytovaní služieb bolo potrebné
považovať za kompenzačné nároky žalovaného, odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu

zistil, že žalovaný podal voči platobnému rozkazu vydanému v konaní odpor zo dňa 16.06.2016, v
ktorom namietal nedôvodnosť žalobou uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej odmeny
za poskytnuté služby za mesiace september a október 2015 s tým, že mu žalobca mal fakturovať aj
služby, ktorých úhrada nebola dohodnutá v zmluve (využívanie osobného motorového vozidla a volanie
v roamingu) a ktorú pohľadávku si mal žalovaný započítať voči žalovanej pohľadávke žalobcu. Zároveň

namietal, že žalobcom poskytnuté služby vykazovali vážne nedostatky, preto bolo potrebné poveriť
jeho zamestnancov prácou nadčas a tretie osoby na vykonanie kontroly, identifikáciu nedostatkov a
vykonanie nápravy. Žalovaný si v odpore vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie
sumy vo výške 35 878,34 eura z titulu náhrady škody a úhrad neoprávnených nákladov žalobcu. V
duplike zo dňa 31.01.2017 žalovaný namietal, že zistil hrubé porušenia zmluvných povinností zo strany

žalobcu, ktoré viedli k potrebe rekonštrukcie jeho účtovníctva a vzájomnú žalobu doplnil o sumu vo
výške 7 228 eur titulom bezdôvodného obohatenia v dôsledku úhrady neoprávnene vystavených faktúr.
Podanímzodňa04.10.2017žalobcapredložilsúdunávrhnapripusteniezmenyúčastníkakonaniapodľa
§ 80 ods. 1 CSP z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2017 došlo k
postúpeniu pohľadávok, ktoré sú predmetom sporu zo spoločnosti Exact Consulting, s.r.o. (pôvodný

žalobca, postupca) na spoločnosť WE EKO, s.r.o. ako postupníka. Uznesením č.k. 29Cb/8/2016 -
146 zo dňa 25.01.2018, právoplatným dňa 01.02.2018, súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane
žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu do konania vstúpila ako žalobca spoločnosť WE EKO,
s.r.o.. Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 01.02.2018. Podaním zo dňa 12.06.2018
žalovaný vzal späť vzájomnú žalobu, pričom ponechal uplatnený len nárok vo výške 6 878,34 eura ako

kompenzačnú námietku, ktorá mala pokryť žalobou uplatnený nárok aj s príslušenstvom, a to v súlade
s § 529 Občianskeho zákonníka voči žalobcovi ako postupníkovi. Pohľadávka žalovaného pozostávala
z nároku na zľavu z ceny diela vo výške 90 % mesačnej fakturovanej odmeny z dôvodu existencie vád
diela a nároku na náhradu škody titulom sumy uhradenej zamestnankyni žalovaného za práce nadčas
pri rekonštrukcii účtovníctva.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že z obsahu písomných podaní žalovaného je zrejmé,
že konkrétnu a určitú kompenzačnú námietku voči žalovanému nároku si v spore uplatnil až podaním
zo dňa 12.06.2018. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že procesná obrana žalovanej strany,ktorá spočíva v kompenzačnej námietke, predstavuje právny úkon s hmotnoprávnymi následkami.
Započítanie ako každý právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý a z prejavu vôle veriteľa musí
predovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať

voči inej alebo viacerým pohľadávkam, ktoré má dlžník v právnej pozícii veriteľa voči nemu. S poukazom
na uvedené považoval odvolací súd za nepochybné, že žalovaný až v podaní zo dňa 12.06.2018
špecifikoval, ktoré svoje tvrdené pohľadávky a v akej výške chce započítať voči žalovaným pohľadávkam
žalobcu a akým spôsobom. V podaniach, ktoré žalovaný realizoval v konaní pred rozhodnutím súdu
prvej inštancie o zmene subjektu na strane žalobcu, si žalovaný voči žalobcovi nikdy neuplatňoval (ani

v rámci vzájomnej žaloby) nárok na zľavu z ceny diela v rozsahu 90 % z fakturovaných súm spornými
faktúrami a ani konkrétnu výšku svojej tvrdenej pohľadávky na náhradu škody, tak ako si ju vyčíslil v
podaní zo dňa 12.06.2018. Jednalo sa tak nepochybne o „novú“ kompenzačnú námietku v konaní, ktorá
nebola obsiahnutá v žiadnom z prechádzajúcich vyjadrení žalovaného. Odvolací súd sa nestotožnil
s argumentáciou odvolateľa, že všetky ním uplatnené nároky zo zmluvy o poskytovaní služieb v
konaní,jepotrebnépovažovaťzakompenzačnénámietky,nakoľkozkonkrétnejkompenzačnejnámietky

musí byť zrejmé, ktorú konkrétnu a určitú pohľadávku alebo pohľadávky a v akej výške žalovaný
započítava voči žalovanej pohľadávke a akým spôsobom, čo vyplynulo len z podania žalovaného zo dňa
12.06.2018. Súd prvej inštancie preto nijako neukrátil žalovaného na jeho procesných právach, nakoľko
z obsahu súdneho spisu nevyplynulo, že by nezohľadňoval aj jeho procesnú obranu produkovanú
pred rozhodnutím súdu o zmene subjektu na strane žalobcu, ale správne pristúpil k posúdeniu novo

uplatnenej kompenzačnej námietky ako procesnej obrany žalovaného voči žalobou uplatnenému nároku
v konaní v intenciách ustanovenia § 529 Občianskeho zákonníka.

Postúpením pohľadávky nemôže dôjsť k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka, preto mu právna
úprava obsiahnutá v § 529 Občianskeho zákonníka zachováva právo námietok a zároveň mu priznáva

voči novému veriteľovi právo namietať na započítanie svoju pohľadávku. Subjektívne právo dlžníka
započítať proti postupovanej pohľadávke, resp. voči postupníkovi svoju pôvodnú pohľadávku je
podmienené tým, že sú kumulatívne splnené nasledovné podmienky: ide o pohľadávku spôsobilú na
započítanie; dlžník disponoval touto pohľadávkou voči postupcovi najneskôr v deň, keď mu bolo podľa §
526 ods. 1 Občianskeho zákonníka oznámené alebo preukázané postúpenie (notifikácia); pohľadávka

dlžníka nebola medzičasom uspokojená a existuje v momente kompenzačného úkonu a dlžník oznámil
postupníkovi svoje kompenzabilné pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase bez zbytočného
odkladu. Márne uplynutie stanovenej lehoty má za následok zánik práva žalovaného započítať danú
pohľadávku voči postupníkovi. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že za
účinné preukázanie postúpenia pohľadávky žalovanému možno považovať doručenie uznesenia č.k.

29Cb/8/2016 - 146 zo dňa 25.01.2018, ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu subjektu na strane
žalobcu, k čomu došlo dňa 01.02.2018 (č.l. 146 s. spisu). S poukazom na vyššie uvedené dôvody
sa odvolací súd zároveň stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný účinne vzniesol
kompenzačnú námietku proti žalobou uplatneným pohľadávkam až podaním zo dňa 12.06.2018.
Oznámenie svojej pohľadávky žalovaným postupníkovi v lehote 4 mesiacov a 11 dní po preukázaní

postúpenia pohľadávky, potom nie je možné považovať za uplatnené bez zbytočného odkladu, nakoľko
takto stanovená lehota síce vždy vychádza z konkrétnych skutkových okolností prejednávanej veci, ale
počíta sa v rozsahu dní a nie týždňov a mesiacov. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie poukazuje napríklad na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obdo/32/2007 zo dňa 29.04.2008 v zmysle ktorého, pojem bez zbytočného odkladu „sa v ustálenej

právnej praxi vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti, a keď odvolací súd
vyslovil, že lehota „bez zbytočného odkladu“ je doba zodpovedajúca 8 dňom, nemožno ustáliť názor, že
by to bolo v rozpore s právnym predpisom. Pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť
rozhodne kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom
lehotu 31 dní nesporne nemožno vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu“.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že nezistil existenciu takého nesprávneho
procesného postupu a porušenia práv žalovaného zo strany súdu prvej inštancie, ktorý by odôvodňoval
záver o porušení jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplynulo, že
by súd prvej inštancie nezohľadňoval v konaní uplatnenú procesnú obranu žalovaného realizovanú pred

vydaním uznesenia o zmene subjektu na strane žalobcu, naopak správne posúdil, že konkrétnu, určitú
a riadne špecifikovanú kompenzačnú námietku žalovaný v konaní vzniesol v podaní zo dňa 12.06.2018,
preto súd prvej inštancie správne posudzoval splnenie podmienok podľa § 529 Občianskeho zákonníka,
pričom žalovaný v konaní nepreukázal, že bez zbytočného odkladu v zmysle § 529 ods. 2 Občianskehozákonníka oznámil novému žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku, ktorú mal mať voči spoločnosti
Exact Consulting, s.r.o. ako postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie
pohľadávky, v dôsledku čoho bol vylúčený zánik pohľadávok započítaním. Odvolací súd preto považoval

túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

36. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď zmluvu
o poskytovaní ekonomických a účtovných služieb zo dňa 30.01.2013 posúdil výlučne ako zmluvu o
dielo bez ohľadu na existujúcu úpravu práv a povinností, ktoré boli zmluvnými stranami pre ich daný

záväzkový vzťah dohodnuté s tým, že poskytovateľ si nesplnil povinnosti zo zmluvy a neviedol riadne
účtovníctvo, o čom sa žalovaný dozvedel až postupne počas jeho rekonštrukcie a zároveň si zmluvné
strany v čl. VI bod 2 zmluvy osobitne upravili nárok objednávateľa na náhradu škody, odvolací súd
uvádza, že sa stotožnil s odvolateľom, že zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou Exact Consulting,
s.r.o. ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom zo dňa 30.01.2013 je potrebné právne
posúdiť ako zmluvu nepomenovanú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v ktorej si zmluvné

strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov. V takom prípade platí, že práva a povinnosti sa
primárne a prednostne spravujú dohodou zmluvných strán a iba v otázkach zmluvou neupravených do
úvahy prichádza aplikácia tých zákonných ustanovení, ktoré majú svojim obsahom a účelom najbližšie
k predmetnej nepomenovanej zmluve. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa

30.01.2013 založený obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe
ktorého sa poskytovateľ (spoločnosť Exact Consulting, s.r.o.) zaviazal poskytovať pre objednávateľa
(žalovaného) ekonomické, účtovnícke a mzdové služby v súlade so zákonom o účtovníctve v rozsahu
špecifikovanom v čl. II zmluvy. Predmetná nepomenovaná zmluva tak má obsahovo a účelom najbližšie
k zmluve o dielo, keďže poskytovateľ sa v zmluve zaviazal vykonávať pre objednávateľa určitú činnosť,

za poskytnutie ktorej sa objednávateľ zaviazal poskytovateľovi platiť odmenu v zmysle čl. V zmluvy. V
predmetnej zmluve si zároveň zmluvné strany osobitne neupravili otázku prípadného vadného plnenia,
resp. vadného poskytnutia služieb zo strany poskytovateľa, jeho notifikáciu objednávateľom, resp. jeho
následky, preto odvolací súd dospel k záveru, že na tieto otázky je potrebné aplikovať ustanovenia o
vadách diela podľa § 560 a nasl. v spojení s § 436 a nasl. Obchodného zákonníka, tak ako ich správne

aplikoval aj súd prvej inštancie. Samotné nesprávne právne posúdenie zmluvy o poskytovaní služieb
ako výlučne zmluvy o dielo súdom prvej inštancie, preto nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, pričom súd prvej inštancie zároveň správne aplikoval na posudzovanú vec ustanovenia o
vadách diela podľa § 560 a nasl. Obchodného zákonníka.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že od začiatku súdneho konania tvrdil, že právny predchodca
žalobcu neviedol účtovníctvo riadne, v súlade so zmluvou o poskytovaní služieb a zároveň všetky
jeho námietky a procesná obrana v konaní voči pôvodnému žalobcovi ostali zachované aj po zmene
subjektu na strane žalobcu, odvolací súd poukazuje na bod 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
kde súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný nepreukázal, že by si vady účtovníctva u pôvodného

žalobcu vôbec uplatnil (reklamoval), pričom všeobecné tvrdenia o závažných nedostatkoch vo vedení
účtovníctva poskytovateľom namietal až v konaní pred súdom a relevantné uplatnenie nárokov z vád
(nárok na zľavu z ceny diela) voči žalobcovi možno badať až v podaní zo dňa 12.06.2018. S uvedenými
závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. V konaní nebolo žalovaným nijako preukázané,
že by existenciu vád vo vedení účtovníctva, resp. nesprávnosť jeho vedenia akýmkoľvek spôsobom

namietal voči pôvodnému žalobcovi ako poskytovateľovi zo zmluvy o poskytovaní služieb, a teda, že
by reklamoval vadné plnenie vo vzťahu k svojmu zmluvnému partnerovi, ešte pred začatím súdneho
konania Z obsahu súdneho spisu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že námietky
voči nesprávnosti vedenia účtovníctva a všeobecné tvrdenia o závažných nedostatkoch v poskytnutých
službách žalovaný uvádzal až počas súdneho konania, pričom až podaním zo dňa 12.06.2018 tieto

ním tvrdené vady a nedostatky určitým spôsobom špecifikoval, a to predložením prílohy k písomnému
vyjadreniu (č.l. 159 a nasl. s. spisu). Žalovaný si zároveň až týmto podaním uplatnil voči žalobcovi (ako
postupníkovi) aj nárok na zľavu z ceny diela v hodnote 90 % z fakturovaných súm za mesiace september
a október 2015, a to v rámci ním vznesenej kompenzačnej námietky. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že pre uplatnenie nároku z vád diela v podobe zľavy z ceny diela musia byť splnené nasledovné

predpoklady: existencia vady diela, jej včasné uplatnenie a zodpovednosť zhotoviteľa za vady. Nárok
na zľavu z ceny diela sa v takom prípade odvíja od pôvodného včasného uplatnenia vád diela. Včasné
uplatnenie vád diela, a to s označením, o aké konkrétne vady sa jedná, žalovaný v konaní nepreukázal,
pričom ho v tomto prípade zaťažovalo dôkazné bremeno ako stranu, ktorá od poskytovateľa prijalaplnenie, a teda disponovala vedomosťou, v akom rozsahu, resp. kvalite toto plnenie prijala, resp. akú
povinnosť si druhá zmluvná strana nesplnila (nemala splniť).

Odvolací súd ani v tomto prípade nevzhliadol existenciu takého procesného postupu súdu prvej
inštancie, ktorým by znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do tej
miery, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplynulo, že súd prvej inštancie prihliadol aj na tie tvrdenia a námietky žalovaného,
ktoré vzniesol pred rozhodnutím o zmene subjektu na strane žalobcu v konaní, pričom však dospel k

správnym skutkovým záverom, že z nich nevyplynulo včasné a riadne notifikovanie vád poskytnutého
plnenia žalovaným, ale len všeobecné námietky o jeho nedostatkoch a nekvalite a určité vymedzenie
namietaných vád žalovaným možno badať až v podaní zo dňa 12.06.2018, kedy už uplynula aj dvojročná
lehota na oznámenie vád diela podľa § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie
potom správne uzavrel, že právo z vád nemožno žalovanému v danom prípade priznať.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že zmluvné strany zmluvy o poskytovaní
služieb si v čl. VI bod 2 dojednali nárok objednávateľa na náhradu škody, odvolací súd sa stotožnil
s odvolateľom, že v otázke nároku na náhradu škody žalovaného, ktorá by mu vznikla za služby
vykonávané poskytovateľom, má prednosť úprava, ktorú si zmluvné strany dojednali v zmluve, a to za
predpokladu preukázania existencie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu žalovaným.

Uvedené však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko primárnym dôvodom
neúspechu procesnej obrany žalovaného v konaní (kompenzačnej námietky) bolo to, že nepreukázal,
že bez zbytočného odkladu v zmysle § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka oznámil novému žalobcovi
ako postupníkovi pohľadávku, ktorú mal mať voči spoločnosti Exact Consulting, s.r.o. ako postupcovi v
čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho bol vylúčený

zánik pohľadávok započítaním. Z uvedeného dôvodu taktiež nebolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku zaoberal rozsahom spôsobenej škody.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

37. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne ním navrhované
dokazovanie na preukázanie jeho tvrdení v konaní, odvolací súd uvádza, že pri vykonávaní dokazovania
nie je súd viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy.
Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať
predsúdom,pretoževzmysleustanovenia§185ods.1CSPsúdrozhodne,ktorýznavrhnutýchdôkazov

vykoná. Zároveň súd nevykonáva dokazovanie, ktoré nemá význam pre vec samu. V predmetnej veci
súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom dospel k záveru, že procesná obrana
žalovaného spočívajúca v kompenzačnej námietke je neúčinná, primárne z dôvodu, že žalovaný
včas bez zbytočného odkladu neoznámil novému žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku, ktorú chcel
započítať voči žalovanej pohľadávke potom, ako mu bolo preukázané postúpenie pohľadávky, v

dôsledku čoho bol vylúčený zánik pohľadávok započítaním. Odhliadnuc od uvedeného súd prvej
inštancie nemal v konaní preukázanú ani existenciu započítateľných pohľadávok zo strany žalovaného,
a to z dôvodu, že žalovaný v konaní nepreukázal riadnu a včasnú notifikáciu vád diela, preto mu súd
nemohol priznať právo z vád (nárok na zľavu z ceny diela). Z dôvodu zániku práva žalovaného započítať
svoje tvrdené pohľadávky voči žalovaným pohľadávkam žalobcu (§ 529 ods. 2 Občianskeho zákonník),

by nebolo dôvodné ani hospodárne vykonávať vo veci iné, ďalšie dokazovanie, ktoré by nemalo význam
pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne a správne zistenie skutkového stavu veci.
Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

38. K odvolacej námietke žalovaného, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné
a nepochopiteľné, napadnutý rozsudok je arbitrárny a chýba mu odôvodnenie základných
hmotnoprávnych a procesných náležitostí, odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým
rozsudkom dospel k záveru, že v ňom neabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie a argumentáciu súdu prvej inštancie obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozsudku

nie je možné považovať za vnútorne rozpornú. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom napadnutý
rozsudok odôvodnil, keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými
pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový
postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvejinštancie v bode 12. odôvodnenia uviedol skutkový stav ním zistený vykonaným dokazovaním listinnými
dôkazmi a v bodoch 23. až 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd jasne a zrozumiteľne uviedol, z
akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovaného za nepreukázanú, prečo zaniklo jeho právo na

započítanie pohľadávky voči postupníkovi a taktiež prečo nemal preukázanú existenciu započítateľných
pohľadávok zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie sa tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so
žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách procesného útoku žalobcu a procesnej obrany
žalovaného dostatočným a náležitým spôsobom.

Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá
všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany
sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej

miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok
rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v
odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé
(k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa

30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana
sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

39. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-B;Georgiadisc.Gréckoz29.mája1997;Higinsc.Francúzskoz19.februára1998).

40. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a III. ako vecne správny podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

41. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v

celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

43. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).