Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/143/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205877
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125205877.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská cesta 5053/13, Piešťany, dieťa rodičov -
matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, toho času bytom G. H. XX, C., v konaní

zastúpená: JUDr. Katarína Kostolanská, advokátka so sídlom Štúrova 4, Piešťany, a otca: I. B., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, v konaní zastúpený: JUDr. František Svatuška, advokát so sídlom
Námestie slobody 25, Humenné, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 13P/84/2025-18 zo dňa 01.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 01.08.2025 súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania (II. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 13P/5/2025 zveril
maloletú do jeho osobnej starostlivosti a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo
výške 60,- Eur mesačne, alternatívne zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015

Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, §
327, § 328 ods. 1, 2 druhej vety, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“),

4. V rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že maloletá je dcérou rodičov, ktorých manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/78/2016-69 zo dňa 01.02.2017,

a ktorým bola zároveň schválená rodičovská dohoda. Na základe tejto rodičovskej dohody bola maloletá
zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol povinný prispievať na jej výživu výživným vo výške
60,- Eur mesačne, styk otca s maloletou upravený nebol. Na základe návrhu matky doručeného súdu
prvej inštancie dňa 19.09.2024 sa pod sp. zn. 17P/121/2024 vedie konanie o zvýšenie výživného na
maloletú A.. Na základe návrhu otca doručeného súdu prvej inštancie dňa 15.01.2025 sa pod sp. zn.
13P/5/2025 vedie konanie o zmenu zverenia maloletej do starostlivosti otca, ktoré nie je právoplatne

skončené, posledné pojednávanie sa konalo dňa 21.07.2025 a bolo odročené na neurčito z dôvodu
nariadenia znaleckého dokazovania.Zo Záverečnej správy z poradenského procesu zo dňa 15.07.2025 (čl. 229-231 spisu vedeného pod sp.
zn. 13P/5/2025) vyplýva, že maloletá má vybudovaný pozitívny vzťah k obom rodičom, za najdôležitejšiu
považuje osobu otca. Ostatných členov rodiny má na druhom mieste. U maloletej sa objavuje čiernobiele

myslenie voči matke a otcovi v smere negatívneho hodnotenia matky a pozitívnej idealizácie otca, čo
naznačuje, že maloletá nie je aktuálne zrelá rozhodovať ohľadom ÚPP. Maloletá môže byť motivovaná
rôznymi dôvodmi, pre ktoré verbalizuje preferovanie otcovho výchovného prostredia. Psychologička
odporučila prizvanie súdneho znalca.

5. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
je nedôvodný, pretože svoj návrh opiera prevažne o názory maloletej, u ktorej sa objavuje čiernobiele
myslenie voči matke a otcovi v smere negatívneho hodnotenia matky a pozitívnej idealizácie otca, čo
naznačuje, že maloletá nie je aktuálne zrelá rozhodovať ohľadom ÚPP. Maloletá môže byť motivovaná
rôznymi dôvodmi, pre ktoré verbalizuje preferovanie otcovho výchovného prostredia. Psychologička
odporučila prizvanie súdneho znalca. Súd preto dospel k záveru, že zistenie, ktorý z rodičov má

lepšie podmienky pre starostlivosť maloletú si vyžaduje vykonanie dokazovania, ktoré presahuje rámec
konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktoré bude vykonané v konaní vo veci samej.
Za týmto účelom bolo konanie vo veci samej vedené pod sp. zn. 13P/5/2025 odročené na neurčito s tým,
že bude nariadené znalecké dokazovanie. Výsledky vykonaného dokazovania v súčasnosti neumožňujú
vyslovenie jednoznačného záveru o tom, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre starostlivosť o

maloletú, prípadne či je vhodné maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec, z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. d), e), f), h) CS v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie
nie je vydané v súlade s najlepším záujmom maloletej, že súd nesprávne zisťoval, skúmal, posúdil
a vyhodnotil pomery v rodine, okolnosti, ktoré nastali počas prebiehajúcej starostlivosti matky o maloletú,
jej vplyv a pôsobenie na maloletú, listinné dôkazy, ktoré mu boli predložené a nevykonal dôkazy, ktoré

z dôvodu zistenia skutočného stavu vykonať mal a následne rozhodnúť v zmysle zákonných ustanovení
s riadnym zdôvodnením uznesenia. Poukázal na to, že na obdobie od 31.03.2025 do 31.08.2025
sa rodičia dohodli, že budú realizovať striedavú osobnú starostlivosť o maloletú v dvojtýždňových
intervaloch a počas letných prázdnin v mesiaci júl bude maloletá v jeho starostlivosti a v mesiaci
august v starostlivosti matky. Mal za to, že čierno – biele myslenie „dichotomické myslenie“ je normálne

u menších detí, avšak v prípade, že sa objavuje u starších detí (napr. 10-17 rokov) môže ísť o prejav
emocionálnej traumy alebo napätia, manipulácie alebo konfliktu lojality, psychického stresu, neistoty,
či nevyváženého prostredia. Namietal záverečnú správu z poradenského procesu zo dňa 15.07.2025
z dôvodu neodbornosti, nedôvodnosti a z dôvodu, že záver tejto správy nie je žiadnym spôsobom
bližšie popísaný. Bol toho názoru, že ak sa aj u maloletej prejavujú stavy, ktoré z pohľadu súdu

a sociálnej kurately nie sú v poriadku, sú následkom neriešeného stavu zo strany matky, ktorá dlhodobo
maloletú vystavovala negatívnym situáciám vo forme zákazov, nariadení, či zamedzenia práva dieťaťa
a otca na rozvíjanie a prehlbovanie ich vzťahu. Výchovné prostredie maloletej u matky považoval
za nevhodné. Tvrdil, že maloletej, ktorá vie vyjadriť svoj názor, sa upierajú jej práva, ak sa jej
názor nerešpektuje, navyše sa bagatelizuje. Maloletá svoj názor prezentovala sociálnej kuratele a na

pojednávaní pred sudcom (maloletá sa vyjadrila tak, že chce bývať u otca). Mal za to, že ak sa názor
dieťaťanerešpektujeporušujúsatýmustanoveniaDohovoruoprávachdieťaťa(DohovorOSNoprávach
dieťaťa, Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa). Súd má zohľadniť názor dieťaťa primerane veku
a jeho rozumovej vyspelosti. Mal za to, že dostatočne preukázal obavu o život a zdravie maloletej, ktorá
sa v prostredí matky a staršej sestry necíti v bezpečí. Namietal, že v uznesenie a jeho zdôvodnenie

neodzrkadľuje skutočnú pravdu a je návodom a nástrojom pre matku ako mu naďalej znepríjemňovať
realizáciu jeho rodičovských práv. Uviedol, že výslovným želaním maloletej je byť pri ňom a k matke
chodiť na víkendy a prázdniny. Súdu prvej inštancie vytýkal, že žiadnym spôsobom neprihliadal na
názor a záujem maloletej ako aj na jeho tvrdenia, ktorými poukazuje na nevhodné správanie a konanie
matky,nekonalvnajlepšomzáujmemaloletej.Poznamenal,ženakolíznehoopatrovníkapodalsťažnosť,

pretože nepodáva objektívne správy a skresľuje ich tak, aby hájil matku a ospravedlňoval ju pri jej
zlyhaní v starostlivosti o maloletú. Tvrdil, že matka na maloletú psychicky neprimerane a nevhodne
vplýva, nevenuje sa jej, neučí sa s ňou, netrávi s ňou voľný čas, nedáva jej potrebné lieky, neabsolvuje
s ňou potrebné lekárske vyšetrenia a necháva ju samú. Považoval za nevyhnutné zveriť maloletú dojeho osobnej starostlivosti pretože, starostlivosť matky o maloletú zlyháva, prostredie u matky, v ktorom
sa maloletá zdržiava je nevhodné pre jej zdravý fyzický a psychický vývin a je to aj jej výslovným
želaním. Poukázal na správu z poradensko – psychologických konzultácií na Úrade práce, sociálnych

vecí a rodiny Partizánske zo dňa 30.07.2025, ktorú pripojil k odvolania a z ktorej vyplýva, že maloletá
pri poslednej konzultácii prejavovala známky nepokoja, uviedla, že predstava návratu k matke je pre
ňu stresujúca, nakoľko sa v jej prítomnosti cíti byť ohrozená. Úrad mal za to, že maloletá je schopná
vyhodnotiť a zvážiť spôsob starostlivosti a prístup oboch rodičov. Starostlivosť otca preferuje, vzťah
s matkou je narušený. O kontakt s matkou má záujem, avšak väčšinu času chce tráviť s otcom.

Navrhol,abyodvolacísúdvyhoveljehonávrhuanariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmdoprávoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13P/5/2025 zverí maloletú do jeho
osobnej starostlivosti a matke uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 60,- Eur
mesačne,alternatívnezverímaloletúdostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičovvdvojtýždňových
intervaloch.

8. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že zverenie maloletej A. do starostlivosti otca je len účelový krok,
ktorý má otca na jednej strane odbremeniť od platenia výživného (o maloletú dcéru by sa tak ako aj
počas jej návštev u otca staral a zabezpečoval jej potreby výlučne dedko, u ktorého otec maloletej býva
aj spolu so svojou priateľkou, ktorá tam dokonca aj podniká – má tam zriadené nechtové štúdio) a na
strane druhej by si tak otec maloletej zabezpečil bývanie a kontrolu nad rodinným domom svojho otca v

prípade jeho smrti, nakoľko otec maloletej na seba vyhlásil osobný bankrot – dlh 61.000,- Eur hodil na
plecia matky A.- a je teda zrejmé, že sa dedičstva vzdá, aby nešlo na splatenie jeho dlhov. V uvedenom
prípade by jediná dedila maloletá A. a bolo by pre otca výhodné, aby ju mal v uvedenom čase zverenú
do osobnej starostlivosti, nakoľko by neprišiel o bývanie, resp. jeho priateľka o miesto podnikania a
aby ju mohol ako jediný (tak ako to navrhuje) zastupovať a spravovať jej majetok, t. j. nakladať s jej

majetkom podľa vlastného uváženia a vlastných potrieb. Vyššie uvedené označila za hlavný motív prečo
otec práve teraz po rokoch začal riešiť, že maloletá je ňou dlhodobo týraná, zanedbávaná a dobrovoľne
chce žiť s ním, jeho priateľkou a dedkom v spoločnej domácnosti v J. a nie s ňou, sestrami, kamarátkami
a spolužiakmi v C.. Napriek skutočnosti, že maloletá A. je dieťa s problémovým správaním vyžadujúcim
odbornú starostlivosť, jej otec do 01.01.2025 až na bežný styk (raz za dva týždne, kedy sa jej tiež venoval

jeho otec) nejavil o dcéru, jej problémové správanie, zdravotný stav, školské výsledky, či osobné záujmy
žiadny záujem, pričom o uvedenom mal vedomosť, keďže ho o správaní maloletej informovala. Tvrdila,
že otec celú túto svoju „aktivitu“ – zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti, rozbehol až po tom,
čo po ôsmich rokoch od poslednej úpravy výživného podala návrh na jeho zvýšenie, ktoré konanie je
vedené pod sp. zn. 17P/121/2024 a tiež sa zhoršil zdravotný stav jeho otca. Uviedla, že otec do apríla

2025 (apríl – august 2025 v zmysle rodičovskej dohody neplatil nič) platil na maloletú mesačné výživné
v sume 60,- Eur a nič nad rámec výživného a jej návrh na zvýšenie výživného navrhoval zamietnuť ako
nedôvodný, nakoľko mal za to, že uvedená suma je pre 12 ročné dieťa postačujúca, pričom on sám
uviedol, že jeho mesačné výdavky sú okolo 1.500,- Eur a len na stravu minie 400,- Eur + 80,- Eur ošatné
+ 50,- Eur výdavky na spoločenské vyžitie + 250,- Eur na pohonné hmoty a pod.. Bola toho názoru, že

otec celkovo používa inú optiku na posudzovanie svojich potrieb a inú na posudzovanie odôvodnených
potriebmaloletejadieťapoužívalenakonástrojnadosiahnutiesvojhocieľa -maťkontrolunadrodinným
domom svojho otca, o ktorý by v prípade jeho smrti prišiel a tiež ako nástroj pomsty voči nej, ktorú sa
svojimi klamstvami snaží zdiskreditovať bez ohľadu na to, že tým vlastne ubližuje maloletej. Opätovne
uviedla, že maloletá je problémové dieťa, o čom mal a má vedomosť aj otec, ten však jej nevhodné

správanie (klamanie, šikanovanie/urážanie spolužiakov, nerešpektovanie vyučujúcich, neposlušnosť a
pod.) vždy ospravedlňoval tvrdením, že je „po ňom“, že sú „rovnaká krvná skupina“. Poukázala na to, že
maloletá v Centre poradenstva a prevencie absolvovala rôzne psychologické vyšetrenia (02.02.2023,
03.03.2023, 28.03.2023, 30.06.2023) a tiež vyšetrenia u detského psychiatra v Trnave so záverom, že
aktuálna úroveň intelektových schopností dieťaťa sa nachádza v strednom pásme priemeru. Pozorovali

nerovnomerný vývin jednotlivých kognitívnych schopností. Deficity boli prítomné v oblasti vnímania
priestorového usporiadania, neverbálneho analyticko - syntetického myslenia, v sociálnom úsudku
a všeobecnom rozhľade. Špeciálno – pedagogické vyšetrenie poukázalo na prítomnosť špecifických
vývinovýchporúchučenia–dyskalkúlie,dysgrafickýchadysortografickýchťažkostí.Zvyššieuvedeného
bolo zrejmé, že dieťa potrebuje špeciálnu starostlivosť, ktorú sa mu snaží zabezpečiť – správanie dieťaťa

a jeho usmerňovania rieši s vyučujúcimi, psychológmi, psychiatrom a pod.. Taktiež je zrejmé, že dieťa
potrebuje pevné vedenie, t. j. vymedzenie pevných pravidiel, ktoré dokáže zabezpečiť len rodič, ktorý
bude pre dieťa autoritou, t. j. v tomto prípade ten prísnejší rodič, ktorým je ona ako matka. Rodič,
ktorý bude trvať na tom, aby si plnila svoje školské povinnosti, dodržiavala pravidlá slušného správania,hygieny a nie ju v jej „rebelstve“, ako to jej otec nazýva podporoval a na jej konaní - nerešpektovaní
autorít, spolužiakov, príkazov - sa len ľahkovážne zabával. Zo záverov psychologických šetrení jasne
vyplýva, že maloletá má problém so sociálnym úsudkom, čo znamená, že dieťa v tejto napätej situácii,

kedy otec začal na ňu útočiť rôznymi vyfabulovanými tvrdeniami je zmätené a samo nedokáže správne
vyhodnotiť správanie svojej matky, otca, staršej sestry. Maloletá nedokáže vyhodnotiť postranné úmysly
otca, vidí len skutočnosť, že otec je ten, pri ktorom teraz nemusí poslúchať, ktorý jej teraz splní všetky
priania, ktorý bagatelizuje jej prehrešky (poznámky od vyučujúcich, že vyrušuje, že sa nespráva v
súlade so školským poriadkom). Maloletá je teraz stredobodom záujmu oboch rodičov, a to jej vyhovuje.

Maloletá si nedokáže uvedomiť, že keď otec dosiahne svoj cieľ (zverenie do osobnej starostlivosti),
jeho záujem o ňu opadne tak, ako tomu bolo v minulosti. Otec s maloletou fyzicky trávil len minimum
času, dokonca zrušil aj jej detskú izbu a zriadil tam svojej priateľke nechtové štúdio, čo bolo aj jedným z
dôvodov pre ktorý staršia sestra maloletej A. za otcom prestala chodiť a styk s otcom odmieta. Maloletá
dcéra počas návštev u otca preto niekoľko rokov spávala v izbe so svojím starým otcom. Až po podaní
si návrhu na zverenie do osobnej starostlivosti otec narýchlo „prerobil“ dedkovu obývačku na izbu pre

dcéru, t. j. dal jej tam posteľ.
Zdôraznila, že má záujem a je schopná naďalej sa o maloletú starať a zabezpečovať jej zdravý vývin
spolu s jej sestrami. Ide jej o dobro maloletej. Pod tlakom otca a detskej psychologičky súhlasila
s experimentom, aby maloletá bola v období od 31.03.2025 do 31.08.2025 v striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch, avšak tento experiment potvrdil nevhodnosť

takejto formy starostlivosti o maloletú, resp. nevhodnosť zverenia maloletej do starostlivosti otca, pretože
celkový prospech a správanie maloletej sa zhoršilo a maloletá začala celú situáciu zneužívať vo svoj
prospech.
Tvrdila, že otec nedokáže zabezpečiť maloletej vhodné podmienky na jej vývoj, pretože nemá vyriešenú
bytovú otázku, vyhlásil na seba osobný bankrot, jeho výdavky vo výške 1.500,- Eur vysoko presahujú

ním deklarované jeho príjmy 700,- Eur, a teda je odkázaný na finančnú pomoc svojho otca – dôchodcu a
svojejpriateľky,ktorísúnútenímuzabezpečovaťubytovanieahradiťjehovýdavky.Tiežprezentáciajeho
„rebelstva“ nie vhodným vzorom pre dospievajúce dievča s problémovým správaním. Poukázala na to,
že otec v konaní o zvýšenie výživného vypovedal, že sa o svojho ťažko chorého otca musí dennodenne
starať a byť mu neustále na blízku, nakoľko je odkázaný len na jeho neustálu pomoc, nemôže si teda

ani hľadať lepšie platenú prácu a nemá žiadny voľný čas. Kládla si preto otázku, kedy by sa teda staral
o svoju maloletú dcéru? Len na dokreslenie charakteru otca a pravdivosti jeho tvrdení uviedla, že jeho
otec, t. j. starý otec maloletej mal v minulosti infarkt, pričom otec maloletej ani nevedel špecifikovať kedy
mal infarkt. Starý otec maloletej je samostatný, mobilný, sám sa vie o seba postarať a pri realizácii styku
otca s dcérou sa o maloletú stará prevažne on a nie otec. Bola toho názoru, že z uvedeného je zrejmé, že

otcove tvrdenia sú absolútne nedôveryhodné, vždy sa snaží každú situáciu využiť len vo svoj prospech,
klame a účelovo prekrúca fakty, svoje tvrdenia nedokáže potvrdiť reálnym dôkazom. Mala za to, že otec
sa neštíti presadzovať svoje záujmy klamstvom, manipuláciou dcéry.
Poukázala na to, že manipuláciu dcéry zo strany otca najviac potvrdil fakt, keď otec vo veci vedenej na
súdeprvejinštanciepodsp.zn.13P/5/2025žiadalovypočutiemaloletejnapojednávanídňa21.07.2025,

t. j. v čase, keď bola maloletá mesiac v čase letných prázdnin u neho a ona o uvedenom nemala žiadnu
vedomosť, maloletá bola pred pojednávaním otcom schovaná v aute s nejakou jeho príbuznou, aby sa s
ňoupredpojednávanímnemohlaanikontaktovať,zvítať,objať(mesiacmaloletúnevidela,maloletásňou
mohla telefonovať len za prítomnosti otca, ktorý ju trestal, keď povedala niečo podľa neho nevhodné, t. j.
príliš láskavé). Maloletá s ňou hovorila ako naučený stroj a keď prichádzala do pojednávacej miestnosti,

prešla okolo nej so sklopeným zrakom a len úchytkom jej odzdravila, čo považovala za neprirodzené
správanie maloletej. Potom zmanipulovane, nacvičene vypovedala, ako chce byť u otca. Tvrdila, že
sa jej maloletá po mesiaci stráveného u otca sťažovala na to, ako po nej otec celý čas len „hučal“,
nedovolil jej volať (len jeden raz, a to za jeho prítomnosti), nešiel s ňou na žiadny výlet, či dovolenku,
vôbec sa jej nevenoval a navyše v čase letných prázdnin musela chodiť po vypočúvaniach, kde musela

hovoriť, čo ju otec nacvičil, zrejme, aby získal zmanipulované posudky, ktoré potreboval na konanie
o neodkladnom opatrení. Uviedla, že maloletá sa po mesiaci u otca úplne psychicky zložila u starej
matky z jej strany v ČR – maloletá plakala, ako ju otec núti chodiť po „vypočúvaniach“, ako jej nedovolil
telefonovať s ňou, keď tak len za jeho prítomnosti a hovor si nahrával a potom maloletú trestal, ak
povedala niečo, čo sa mu nepáčilo. Ako jej otec prehrával „zlé“ veci, ktoré o nej povedala pred sociálnymi

pracovníčkami – otec si všetko nahrával a potom zostrihanú verziu púšťal maloletej, na čom je vidieť,
ako otec robí všetko len pre „dobro maloletej“, keď ju takto traumatizoval. Spočiatku nechápala o akých
„vypočúvaniach“ maloletá hovorí, potom bola informovaná ÚPSVaR Piešťany, že sa jednalo o aktivitu
ÚPSVaRPartizánske,pracoviskoBánovcenadBebravou,oktorejnemalianionivedomosť,ouvedenomsa dozvedeli až keď im bolo zo súdu zaslané na vyjadrenie odvolanie otca spolu so správou od ÚPSVaR
Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou. Nakoľko otec nebol spokojný s prácou pracovníčok
ÚPSVaRPiešťany(výsledokichšetrenínebolpodľajehopredstáv),začalnapracovníčkyútočiť,podávať

neopodstatnené sťažnosti a jej sa vyhrážal, že on si teda vec vybaví inde, že ju a jej právnu zástupkyňu
zničí, lebo on má známosti na súde v Trenčíne a tí mu pomôžu vybaviť veci v jeho prospech na súde
v Trnave a dajú mu rady ako „vyhrať“ nad matkou a dosiahnuť svoj cieľ. Dodala, že otec najskôr
maloletú bez jej vedomia, v čase realizácie styku odvliekol na ÚPSVaR do Humenného (právny zástupca
otca je z Humenného), kde sa však pracovníčky nenechali zmanipulovať, preto sa obrátil na ÚPSVaR

Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, kde nemal problém, aby mu bola vydaná správa, že
maloletá chce byť zverená do jeho osobnej starostlivosti a že len on sa vie o dieťa postarať. S ohľadom
na uvedené podala dňa 03.09.2025 sťažnosť a podnet na prešetrenie postupu ÚPSVaR Partizánske,
pracovisko Bánovce nad Bebravou na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.
Ďalej poukázala na to, že maloletá je toho času z celej situácie úplne zmätená, má rada oboch
svojich rodičov, starého otca, súrodencov, nechce nikomu ublížiť, preto sú jej výpovede zmätočné – iné

vypovedá na polícii, iné sociálnym pracovníčkam, iné povie otcovi, iné jej, iné na súde. Nevie vyhodnotiť
komu má veriť, nedokáže rozpoznať, že ide len o manipuláciu zo strany otca. Za smutné označila to,
že otec, ktorý by už mal byť dostatočne rozumovo vyspelý, si neuvedomuje čo svojím egoistickým
správaním spôsobuje, že on maloletú „nezachraňuje“, ako tvrdí, ale práve naopak, veľmi jej ubližuje, čo
nie je v súlade s jej zdravým vývinom, na ktorý sa otec odvoláva. Tvrdenia otca, že maloletú dlhodobo

týra, zanedbáva, nestará sa o jej hygienu, nedáva jej najesť označila za klamstvo a jeho účelový výmysel
na dosiahnutie svojho cieľa, aby bola maloletá zverená do jeho starostlivosti. Uvedené potvrdzuje sám
otec, ktorý sám seba pri každej príležitosti prezentuje ako rebela, manipulátora s tým, že vždy dosiahne
čo chce, vždy bude, ako povie on, osobu nedodržujúcu spoločenské konvencie. Dodala, že o maloletú
a ďalšie dve svoje maloleté deti sa riadne stará, deti majú vždy opraté oblečenie, majú navarené,

chladnička je vždy plná jedla. Poukázala na to, že aktuálne maloletá odmietla styk s otcom, ktorý mal
byť realizovaný od 05.09.2025 do 08.09.2025 u neho v J.. Na základe uvedeného bola maloletá dňa
08.09.2025 vypovedať na ÚPSVaR Piešťany, pričom ona (aby otec zase nenamietal, že sa maloletá
bála rozprávať, lebo matka to za dverami počuje) po celý čas výsluchu stála pred budovou. Zdôraznila,
že práva maloletej nie sú v tomto prípade ohrozené, absentuje naliehavý právny záujem, resp. potreba

okamžitého zásahu zo strany súdu a otec žiadnym spôsobom nepreukázal fyzické útoky z jej strany
na maloletú, maloletá ich vo svojich výpovediach odmieta. Styk maloletej s otcom umožňuje, hoc styk
nikdy súdom upravený nebol, pretože otec o to nemal záujem. Na Okresnom súde Trnava prebieha
konanie vedené pod sp. zn. 13P/5/2025 o zmenu úpravy práv a povinností k maloletej, do konania
má byť prizvaný znalec z odboru detskej psychológie, ktorý má zodpovedať otázky súdu a účastníkov

konania, a teda s ohľadom na vyššie uvedené nie je potrebné, aby súd upravoval pomery účastníkov
neodkladným opatrením.
Navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol ako nedôvodné v celom rozsahu, resp. následne
zamietol ako nedôvodný aj návrh, ktorým sa otec domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej.

K svojmu vyjadreniu matka priložila správu Základnej školy K. L. M., C. zo dňa 17.06.2025, v ktorej je
uvedené, že maloletá je v šiestom ročníku školskej dochádzky, priemer jej prospechu z vyučovacích
predmetov bol na konci druhého polroku školského roku 2024/2025 1,80, čiže prospieva. Dochádzku
má v poriadku. Doposiaľ sa vo vyučovacom procese objavovali len prípadné nedostatky, ako napríklad
zabudnuté domáce úlohy, občasná nepozornosť a vyrušovanie na hodinách. Maloletá na prelome marca

a apríla školského roku 2024/2025 išla do striedavej starostlivosti, pričom dva týždne chodí na ZŠ K. L.
M. C. adva týždne do ZŠ J.. Od tohto momentu sa začal zhoršovať aj jej celkový prospech (z 1,60 za prvý
polrok na 1,80 za druhý polrok) a aj správanie (v druhom polroku 2024/2025 dostala až trinásť zápisov
do triednej knihy, v klasifikácii za 3 rok dostala napomenutie od triedneho učiteľa za vyrušovanie na
hodinách a nenosenie pomôcok a od 3 klasifikácie dostala ešte ďalších šesť zápisov a je zatiaľ podaný

návrh zo strany triedneho učiteľa na pokarhanie za nevhodné správanie a vyrušovanie na hodinách
v celkovej klasifikácii druhého polroka). Maloletá má problémy so systematickým nadväzovaním v učive,
nakoľko strieda školu každé dva týždne, čo má za následok aj celkový zhoršený priemer v známkach.
Na hodinách býva často nedisciplinovaná, vyrušuje, nesústredí sa, robí okolo seba a v triede neporiadok
z jedla a odpadkov, častejšie sa riešia konflikty so spolužiakmi, slovné urážky a drzé správanie. Tieto

problémy nevníma len triedny učiteľ, ale aj viacerí vyučujúci. Maloletá chodí do školy čistá a riadne
upravená.9. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že úrad vykonával a vykonáva opatrenia
sociálnoprávnej ochrany detí vo vzťahu k maloletej A. v zmysle zákona. V týchto intenciách bola
zhodnotenásituáciadieťaťaarodiny,určenámieraohrozeniadieťaťaavypracovanýplánsociálnejpráce

s dieťaťom a jeho rodičmi, čo potvrdili svojím podpisom. Došlo k prešetreniu pomerov v domácnosti
rodičov, u otca dožiadaním príslušného úradu (správa ÚPSVaR Bánovce nad Bebravou zo dňa
29.01.2025). Na základe skutočností uvádzaných maloletou ohľadom správania a konania matky bolo
prijatých viacero opatrení (postúpenie na OR PZ Trnava vo veci podozrenia zo spáchania trestného
činu, pohovory, šetrenie pomerov, žiadosti o spoluprácu zainteresovaných subjektov, zapojenie RPPS

úradu). Rozhovory s maloletou A. boli pre okolnosti evidencie (podozrenie z používania neprimeraných
výchovných metód a úprava rodičovských práv a povinností) realizované bez prítomnosti rodičov, čo je
v spisovej dokumentácii dieťaťa zadokumentované písomnou formou. Mal za to, že úrad ako kolízny
opatrovník konal v záujme dieťaťa, komunikoval s oboma rodičmi, ktorí naviac aj s maloletou využili
služby referátu poradensko-psychologických služieb. Počas poradenstva sa tiež uskutočnili spoločné
stretnutia s oboma rodičmi, bola spísaná rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností.

Súdu boli zo strany úradu poskytované objektívne informácie vrátane zaslania záverečnej správy z
poradenského procesu. Dňa 02.09.2025 sa na oddelenie dostavila matka maloletej a oznámila udalosti,
ktoré nastali počas návštevy u starej matky maloletej z matkinej strany. Skutočnosti sú uvedené v
Zápisnici zo dňa 02.09.2025 (č. z. 2025/131289). Vzhľadom na to, že maloletá momentálne nechce, aby
sa skutočnosti dozvedel otec, túto zápisnicu nezverejňujú. Uviedol, že dňa 05.09.2025 ho telefonicky

kontaktovala matka maloletej a uviedla, že maloletá jej už predtým povedala, že nechce ísť k otcovi.
V rovnaký deň nastala situácia, kedy sa maloletá, matka aj otec stretli pred školou, ktorú maloletá
navštevuje. Maloletá povedala otcovi, že k nemu nechce ísť, nechce uňho bývať a že „už to tak nechce“.
Keď sa jej otec opýtal, čo nechce, tak mu maloletá povedala, že ty vieš tato. Otec jej povedal, že ako
chce, že to bude akceptovať. Matka tiež uviedla, že otec navrhol maloletej, aby išli bokom, na čo matka

povedala, aby ostali tam, kde boli všetci, a že sa budú rozprávať otvorene. Dňa 08.09.2025 sa na
úrad dostavila matka maloletej aj s maloletou z dôvodu, že chceli riešiť situáciu, ktorá vznikla. Matka
súhlasila, aby bol s maloletou vykonaný pohovor bez jej prítomnosti. Maloletá si neželá, aby bol jej názor
zverejnený. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie otca zamietnuť.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP

v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne

správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloletú A. do svojej osobnej starostlivosti a matke uložiť povinnosť
prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 60,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci

vopred k jeho rukám s účinnosťou od podania návrhu, alternatívne zveriť maloletú do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch počnúc prvou nedeľou v mesiaci september
2025, t. j. dňom 07.09.2025 o 17:00 hod. s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13P/5/2025 o zmene úpravy práv
a povinností rodičov k maloletej.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh otca na naradenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

18. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

19. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o procesný
inštitút, ktorého základnou funkciou je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen

faktických) pomerov účastníkov. Nárok, prípadne právo, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana
formou nariadenia neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak musí byť
aspoň osvedčený, aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom
pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy
pomerov, v dôsledku ktorej môže súd rozhodnúť len na podklade osvedčenia tvrdených skutočností,

bez toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Zo zákonnej úpravy neodkladného
opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by
musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je
vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv

jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.

21. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

22. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, čo vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj z článku 24 ods.
2 a 3 Charty základných práv Európskej únie. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia
dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení Zákona o rodine. Záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa,
bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochranadôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Pre
súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom
dieťaťa a jeho rodičmi, pričom mimoriadny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať

prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj dieťaťa.

23. V konaní týkajúcom sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia
je súd povinný v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre takýto zásah súdu do práv

a povinností účastníkov konania splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto
vydá len vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď
je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného
prostredia, prípadne, ak ide o ochranu iných dôležitých záujmov. V záujme zamedzenia zneužitia tohto
procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu
bezodkladnej úpravy pomerov.

24. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/78/2016-69 zo dňa 01.02.2017, právoplatným
a vykonateľným dňa 17.02.2017, rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli
maloletá A. a jej sestra maloletá A. C. B., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky,

otec bol povinný prispievať na výživu maloletej A. C. výživným vo výške 90,- Eur mesačne a na výživu
maloletej A. výživným vo výške 60,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred.
Styk otca s maloletými deťmi upravený nebol.

25. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie

zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia je nedôvodný. Odvolací súd dodáva, že zo strany otca nebola v súvislosti so
zverením maloletej do jeho osobnej starostlivosti, alternatívne do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery maloletej formou neodkladného opatrenia.

V danom prípade nebola zistená existencia dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné a nevyhnutné
nariadiť neodkladné opatrenie. Otcova argumentácia v prospech nariadenia neodkladného opatrenia
nepreukazuje, že by maloletej hrozila taká miera nebezpečenstva v rámci realizácie matkinej osobnej
starostlivosti, ktorá by odôvodňovala neodkladným opatrením zasiahnuť do vykonateľnej úpravy
zverenia maloletej.

26. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca týkajúcich sa toho, že súd prvej inštancie neprihliadol na
prejavený názor maloletej, že chce bývať u neho, a nerozhodol tak v najlepšom záujme maloletej
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o tom, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, je
v kompetencii konajúceho súdu, ktorý je oprávnený k prípadným korektúram predstáv a názorov dieťaťa

o tom, čo je preň vhodné, resp. všeobecne prospešné, a čo naopak nie (Nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. III. ÚS 3007/09 z 26.08.2010). Deti si často nedokážu uvedomiť nevhodnosť, či dokonca
riskantnosť svojich požiadaviek vzhľadom na to, že nie sú citovo, rozumovo ani morálne natoľko vyspelé,
aby zvládli posúdiť všetky budúce prekážky alebo negatíva žiadúceho usporiadania pomerov voči nemu.
Okremtohojedieťazávisléoddospelýchamôžebyťkorumpovateľné,vydierateľné,čiprogramovateľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5 Cdo/47/2017 z 09.08.2017 konštatoval, že: „nie
je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje
rozhodnutieibanajehoprianíanienastarostlivomakomplexnomposudzovaníjehozáujmov“(rozsudok
ESĽP vo veci C. c/a Fínsko z 09.05.2006, č. 18249/02, body 57-59). Z vyššie uvedeného je zrejmé,
že súd nemôže akékoľvek svoje rozhodnutie založiť výlučne na názore a prianí maloletého dieťaťa,

bez starostlivého a komplexného posudzovania jeho záujmov, ktoré je zverené konaniu vo veci samej
aktuálne prebiehajúcemu na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13P/5/2025, v ktorom sa koná o zmene
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej. Ani z čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa nemožno
vyvodiť,žebybolnázordieťaťapresúdzáväznýažebysaodnehonemoholodchýliť.Naviacjepotrebné
zdôrazniť, že v situáciách ako je táto, keď je dieťa zaťahované do hlbokého a vážneho rodičovského

konfliktu, mu táto skutočnosť môže brániť v slobodnom prejavení svojej skutočnej vôle, čo sa prejavilo
aj v tom, že v čase, keď bola maloletá na základe rodičovskej dohody v starostlivosti otca (júl 2025)
prezentovala, že chce bývať u otca, avšak v čase, keď je maloletá v starostlivosti matky došlo k situácii,
že odmietla styk s otcom (05.09.2025 – 08.09.2025).27. Dôvody otcom uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v odvolaní ohľadom
nevyhovujúceho rodinného prostredia u matky, ktorá starostlivosť o maloletú nezvláda, či (údajne)

maloletou prezentovaný strach z matky otec v konaní neosvedčil a ostali tak v rovine nepreukázaných
tvrdení. Na uvedenom závere nič nemení ani otcom predložená správa Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Partizánske zo dňa 30.07.2025 (vyhotovená na jeho žiadosť) z poradensko – psychologických
konzultácii, ktoré boli maloletej poskytnuté z iniciatívy otca, výlučne v čase, keď starostlivosť o ňu
zabezpečoval otec (júl 2025), na ktoré matka maloletej nebola prizvaná, nevedela o nich a všetky

konzultácie sa realizovali pred úradom, ktorý nebol ustanovený ako kolízny opatrovník maloletej.
Kolízny opatrovník maloletej neavizoval súdu žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú, či
(údajný) strach maloletej z matky.

28. Zákon nepredpokladá, že by súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal vykonávať
dokazovanie tak, ako je ho nutné vykonať v konaní vo veci samej (§ 329 ods. 1 CSP). Pre

nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a v ňom
navrhovateľom tvrdených skutočností a na ich podporu k návrhu pripojených listín, prípadne dodatočne
do konania počas jeho priebehu predložených listín, pričom dôkazné bremeno spočíva výlučne na

navrhovateľovi daného neodkladného opatrenia. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava
(§ 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2, 3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah
súdu. Ak navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčí skutočnosti dostatočne odôvodňujúce záver
o nutnosti nariadenia neodkladného opatrenia, nemožno tento nedostatok klásť na ťarchu súdu a jeho

následného rozhodnutia o zamietnutí návrhu.

29. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadal
otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania
súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné

odstraňovať formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie nie je v
jeho najlepšom záujme. Je potrebné zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a
pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní
vo veci samej, preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú
nevyhnutnosť zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, tak ako to

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec žiadal.

30. Odvolací súd dáva rodičom do pozornosti, že v rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka
vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali
mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja

rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si,
že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Dieťa by v
žiadnom prípade nemalo byť nástrojom na riešenie doposiaľ nevysporiadaného vzťahu medzi jeho
rodičmi, ktorých problematické vzťahy negatívne vplývajú na maloleté dieťa a na jeho intrapsychické
prežívanie. Každé dieťa má právo na pokojné a konfliktami rodičov nezaťažené detstvo.

31. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009). Na ďalšiu odvolaciu
argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

32. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, keďže otec ani v odvolacom konaní neosvedčil
žiadne skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré neboli spôsobilé spochybniť správnosťrozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uzneseniu súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správne potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).