Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125206902
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7125206902.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členov
senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého P.
P., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom R. práce, sociálnych vecí a rodiny
O., pochádzajúceho z matky A. W., nar. XX.X.XXXX, bytom A. ulica XXX/XX, T., právne zastúpenej
advokátskou kanceláriou JUDr. Irena Sopková, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 7529/4E, Bratislava

a otca P. P., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, W., C. republika, právne zastúpeného U.. Kateřinou
Sekaninovou, advokátkou so sídlom Dominikánske náměstí 2, Brno, Česká republika, v konaní o návrhu
otcananávratmaloletéhodieťaťadocudzinyprineoprávnenompremiestneníalebozadržaní,oodvolaní
matky proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 84Pn/1/2025-277 zo dňa 4.6.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec maloletého podal dňa 28.4.2025 návrh, ktorým sa domáhal nariadenia návratu maloletého na
územie C. H.. N. navrhol rozhodnúť o trovách konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci napadnutým
uznesením rozhodol tak, že:

I. N a r i a ď u j e návrat maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu do C. H..

II. N a r i a ď u j e matke maloletého A. W., nar. XX.XX.XXXX, aby maloletého navrátila na územie C.
H. do XX odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. V prípade, že matka maloletého v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie C. H. nenavráti,
je otec maloletého P. P. nar. XX.XX.XXXX oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloletého p r e v z
i a ť za účelom jeho návratu do krajiny obvyklého pobytu, to je územie C. H..

IV. Návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti tohto rozhodnutia z a m i et a.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že vychádzajúc z vykonaného
dokazovania bolo ustálené, že krajinou obvyklého pobytu maloletého je C. republika. E. nebolo

opatrovnícke právo v minulosti súdom v X. H., ani inom štáte obmedzené, ani odňaté. Otec podal
návrh na návrat maloletého do jedného roka od jeho neoprávneného premiestnenia. Súd prvej inštancie
konštatoval, že nezistil žiadne nebezpečenstvo, že návratom maloletého by ho vystavil fyzickej alebo
duševnej ujme alebo inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil príslušnými ustanoveniami Dohovoru o
občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980,
publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí X. H. pod číslom 119/2001 Z. z., (ďalej v texte
„Dohovor alebo Haagsky dohovor“ ) a ustanovení § 123 a nasledujúce zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 52 a § 57 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka a to proti výrokom I., II. a III. napadnutého uznesenia.
Argumentovala tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, pre zistenie rozhodujúcich skutočností a

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. K procesnému postupu súdu matka namietala, že návrh zo strany otca bol podaný dňa
28.04.2025. Súd vyzval matku maloletého, aby sa v lehote 7 dní k návrhu vyjadrila. Matka maloletého

sa v stanovenej lehote vyjadrila. Toto jej vyjadrenie spolu s prílohami doručila aj súdu. Súd vyjadrenie
doručil otcovi maloletého dieťaťa, ktorý sa po zvolení advokáta včas nevyjadril a vyjadrenie zaslal
súdu po lehote, pritom súd toto neúplné vyjadrenie zaslal matke, respektíve advokátovi matky až dňa
03.06.2025. Následne tesne pred pojednávaním, teda dňa 04.06.2025 doručovala konajúca sudkyňa
advokátke matky maloletého na lavici pred pojednávaním, úplné podanie otca. Matka namietala, že ona

ani jej advokátka nemali dostatočný čas, aby sa s týmto podaním oboznámili, keďže dňa 03.06.2025
sa advokátka matky zúčastnila celodenného pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde W. W.
a vrátila sa v neskorých večerných hodinách. Matka ďalej namietala, že súd prvej inštancie dospel na
základe zisteného skutkového stavu k záveru, že miestom obvyklého pobytu maloletého dieťaťa bola
Česká republika. Ďalej súd konštatoval, že matkou tvrdené skutočnosti, že maloletý má na území X.

lepšie podmienky pre život a zdravý vývoj v tejto situácii neobstoja, keďže nemajú dopad na posúdenie
otázky obvyklého pobytu dieťaťa. Pre takéto rozhodnutie súd nemal vykonané dokazovanie a pri
rozhodovaní sa opieral iba o vlastné úvahy, pričom jednotlivé dôkazy nevyhodnotil a tvrdenia súdu sú
nesprávne, nemajú oporu vo vykonanom čo i len čiastočnom dokazovaní, keďže súd nevykonal všetky
dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu. Kolízny opatrovník nevykonal žiadne šetrenie, obrátil

sa iba so žiadosťou na príslušný úrad v S. tam, kde sa matka s dieťaťom presídlila. Z tohto šetrenia
vyplynulo, že dieťa s matkou majú čo najlepšie a najvhodnejšie podmienky pre život dieťaťa. V dôsledku
takéhoto postupu kolízneho opatrovníka podala matka sťažnosť na Ministerstvo práce sociálnych vecí a
rodiny X. H.. Úrad vôbec neprešetril, aké podmienky má vytvorené dieťa v C. H., keď obidvaja rodičia ako
partneri bývali v podnájme a podnájom im skončil dňa 30.06.2025 a ešte skôr, keďže matka maloletého

už nemala peniaze na úhradu nájomného, ktoré uhrádzala výlučne ona sama. Ďalej namietala, že nie
je pravdou, že na území C. H. má maloletý rodinné zázemie, keďže bol vedený v systéme poistenia
a postupoval lekárske vyšetrenie a liečbu. Súd absolútne nezohľadnil tú skutočnosť, že to bola práve
stará matka matky maloletého dieťaťa, ktorá hlásila lekárovi a polícii, že v byte pri návšteve našla drogy,
čo matka maloletého dieťaťa aj súdu preukázala. Otec maloletého bol neustále pod vplyvom drog,

alkoholu a matke maloletého sa vyhrážal. Otec dieťaťa bez súhlasu matky prihlásil dieťa do systému
zdravotného poistenia. Návšteva starých rodičov s trojmesačným dieťaťom predsa nemôže znamenať
vytváranie sociálnych kontaktov. Je úplne nepochopiteľné konštatovanie súdu, že maloletý sa začlenil
do sociálneho, rodinného prostredia. Nie je zrejmé, aký dôkaz mal súd u trojmesačného dieťaťa namysli, keď navyše bol súdu predložený dôkaz o tom, že život dieťaťa bol ohrozený práve užívaním
drog zo strany otca maloletého, ktorý ho pod vplyvom drog chcel vyhodiť z okna, udusiť paplónom,
matku maloletého vyháňal na územie X. H.. V prípade, ak tieto skutočnosti súd ju vyhodnotil ako vhodné

sociálne a rodinné podmienky, došlo k hrubému porušeniu Dohovoru o právach dieťaťa a nevedno prečo
sám súd vystavil dieťa riziku nebezpečenstva na živote a zdraví. Súd nevedno z akého dôvodu neustále
spochybňoval výpoveď matky, ktorá sa ocitla v ťaživej situácii, konajúc tak, aby zachránila život sebe
aj svojmu maloletému dieťaťu. Nie je pravdou a súd nemá dôkaz o tom, že zhodné tvrdenia rodičov
smerovali k spoločnému úmyslu usídliť sa v inom štáte. Je zrejmé, že matka maloletého, ktorá je X.

národnosti, je občiankou SR a pracovala na území X. H. sa po zoznámení s kolegom, teda otcom
dieťaťa, s ktorým otehotnela, na jeho žiadosť iba v júni 2024 presťahovala do podnájmu v C. H., ktorý
uhrádzalazpôžičkyposkytnutejX.sporiteľňou.Ažprispoločnomspolužitízistila,ževosobeotcadieťaťa
sa jedná o násilníka, osobu nezodpovednú a preto dokonca musela aj svoje tehotenstvo tajiť, pretože on
nemal záujem stať sa otcom dieťaťa. Otec bol osobou, ktorý požíval drogy, dokonca aj iného druhu, ako
marihuana, pod vplyvom ktorých je neovládateľný, vyhrážal sa jej a neskôr sa vyhrážal aj dieťaťu. Nič

na tom nemení situácia, že v čase pôrodu sa snažil byť dobrým oteckom, bola to iba pretvárka. Niekoľko
krát ju vyhodil z bytu, vyhrážal sa jej, načo do bytu v W. prišla jej matka, ktorá hlásila chovanie otca
dieťaťa na polícii spolu s požívaním drog, o čom matka predložila súdu dôkaz. Táto beznádej matky,
keďže otec bol agresívny a podnájom sa skončil, vyvrcholilo jej odchodnom dňa 24.03.2025, kedy ju
z bytu vyhodil. Matka namietala aj postup súdu, ktorý pojednával po podobu 6 hodín od 9:00 hod do

16:00 hod., čo je neúnosné a opakovane, čo je zrejmé z nahrávky nútil matku, aby povedala, že súhlas
s opustením domácnosti bol zo strany otca dieťaťa menený. Na otázku advokátky matky po kratučkej
prestávke matka maloletého dieťaťa uviedla, že samozrejme, že otec dieťaťa súhlasil s tým, aby opustila
domácnosť, kde od 14.06.2024 do 24.03.2025 žila v spoločnej domácnosti s násilným človekom, otcom
maloletého dieťaťa. Súd sa absolútne s týmito dôkazmi nevysporiadal, a preto rozhodnutie súdu je

v tejto časti arbitrárne, nespravodlivé založené iba na úvahe súdu bez akéhokoľvek dôkazu, hrubo
porušujúce práva nielen dieťaťa, ale aj matky maloletého dieťaťa. Matka sa dôrazne ohradila proti
tvrdeniu súdu uvedeného v odôvodnení rozhodnutia, že súhlas otca s premiestnením, respektíve a
následne sa zmierenie s premiestnením v konaní nepreukázala. Vychádzajúc zo zvukovej nahrávky z
pojednávania je zrejmé, že matka opakovane na pojednávaní uvádzala, že tento súhlas mala, pričom

otec maloletého dieťaťa bol agresívny, vyhrážal sa, že skočí pod vlak a svoje rozhodnutia menil, raz
ju vyháňal, raz zdržiaval a celé jeho konanie bolo chaotické. Matka maloletého dieťaťa musela opustiť
spoločnú domácnosť a chcela zachrániť seba a svoje maloleté dieťa. Uviedla, že je nemysliteľné, aby
otec dieťaťa, ktorý má vážny záujem o svoje dieťa v období od 24.03.2025 až do termínu pojednávania
neprejavil záujem o svoje dieťa, nezaujímal sa o neho, nežiadal matku aj keď veľmi dobre vedel,

kde sa matka s dieťaťom nachádza a mal naňho telefonický kontakt. Jeho tvrdenia o tom, že matka
si zablokovala telefón boli na súde jednoznačne vyvrátené. Súd sa však s týmito tvrdeniami matky
maloletého dieťaťa nezaoberal, nechal ich nepovšimnuté. Za podstatné je potrebné uviesť, že ani v
čase od posledného pojednávania až do dnešného dňa maloleté dieťa jeho otec nenavštívil ani v deň
pojednávania na súde v O., dieťa nenavštívil. V súčasnej dobe má dieťa 6 mesiacov a otec ho od marca

2025 nekontaktoval, nezaujíma sa o neho, čo samozrejme, nenapĺňa starostlivosť o maloleté dieťa.
Zároveň matka namietala, že nerozumie tomu prečo súd nevyhodnotil listinné dôkazy, ktoré predložila
súdu už pri svojom vyjadrení, z ktorých vyplýva to predovšetkým s SMS správ, ktoré písal samotný
otec dieťaťa, že otec požíval vo veľkom rozsahu drogy, alkohol, matke sa vyhrážal, nadväzoval novú
známosť a iných žien a vyháňal ju z podnájmu, v ktorom spolu žili. Súd dokonca nevypočul ani starú

matku, ktorá bezprostredne navštívila svoju dcéru na jej žiadosť v byte, kde bývala s otcom dieťaťa
a ktorá sama bola svedkom agresívneho správania otca maloletého dieťaťa a sama podala podnet
na polícii a iniciovala podnet ošetrujúcemu lekárovi, že v byte sú drogy. Navyše pricestovala preto,
lebo jej dcéra telefonovala, žila v strachu z konania otca maloletého a snažila sa jej pomôcť, pričom
otec dieťaťa ju vyhodil z bytu. Takéto dôkazy súd absolútne nevyhodnotil. V priebehu pojednávania

predložila právna zástupkyňa otca sfalšované fotografie, ktoré mali svedčiť o tom, že matka maloletého
žije na území X. H. bujným životom. Po doručení všetkých fotografií na lavici na chodbe súdu pred
pojednávacou miestnosťou, boli tieto fotografie vyhodnotené matkou dieťaťa ako sfalšované a preto
právna zástupkyňa matky už na pojednávaní iniciovala trestné oznámenie na otca maloletého dieťaťa,
ktoré bolo podané. Matka ďalej namietala aj postup kolízneho opatrovníka, ktorý neprešetril, ako je

zabezpečené bývanie maloletého dieťaťa v C. H.. Rozhodujúce je to, že podnájom, kde bývala matka s
dieťaťom skončil, uhrádzala ho vyslovene matka z finančných prostriedkov z poskytnutej pôžičky. Otec
uviedol, že teraz býva v podnájme s nejakým neznámym mužom v jednoizbovom byte. Navyše jeho
príjem zo zamestnania dosahuje okolo 28 000 CZK, čo nepostačuje ani na bežnú úhradu nájomného,zvlášť pri jeho návykoch na drogy a alkohol. Podmienky navrátenia dieťaťa do W., kde nie je miesto
obvyklého pobytu dieťaťa, pretože dieťa W. žilo iba 2 a pol mesiaca, kedy ešte poukazujúc najmä na jeho
útly vek ani nevníma, kde žije, nie sú preskúmané. Takýmto rozhodnutím súdu sa matka vráti nevedno

kam, nevedno z čoho bude platiť podnájom a zabezpečí výživu dieťaťa v rozsahu okolo 500 eur, pretože
to otec prehlásil a súd neskúmal, či sú naozaj jeho tvrdenia pravdivé aj vzhľadom na predchádzajúci
jeho život, ktorý matka preukázala SMS správami. Matka ďalej nesúhlasí s konštatovaním súdu, že v
tomto konaní mu neprináleží skúmať, v ktorej krajine bude dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie, či v
krajine únoscu, ale v krajine obvyklého pobytu. Takýmto konštatovaním súd porušil Dohovor o právach

dieťaťa a dieťa aj matku dieťaťa vydal nebezpečenstvu, keďže otec sa podľa jej názoru dopustil voči
matke dieťaťa konania napĺňajúceho pojmové znaky trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 355 Trestného zákonníka. Matka v závere odvolania uviedla že rozhodnutie súdu vo výroku II. je
nevykonateľné pre chyby vo výrokovej časti rozsudku. Navyše uviedla, že v čase pojednávania bolo
dieťa v starostlivosti starej matky, ktorá ju neustále SMS správami vyzývala, aby sa vrátila, pretože dieťa
vo veku 5 mesiacov je nespokojné. Matka maloletého bola unavená, vystresovaná šiestimi hodinami

pojednávania, čo z hľadiska psychohygieny nie je prípustné. Donekonečna kladenými otázkami sa cítila
byť zavedená, neistá a cítila, že súd nekoná spravodlivo a porušuje všetky zásady CSP, predovšetkým
právo na spravodlivý súdny proces a právo na rovnosť zbraní v konaní. Matka uviedla že nevydá
svoje dieťa do nebezpečenstva ohrozenia života a zdravia, tak ako to uviedla aj na súde. Svoje dieťa
nadovšetko miluje chce sa o neho riadne starať, v čom jej pomáhajú aj starí rodičia. Má za to, že

vykonaným šetrením v trestnom konaní bude konanie otca dieťaťa riadne preukázané a potrestané. Nie
je pravdou, aby sa matka dopustila medzinárodného únosu, pretože na územie X. H. sa presťahovala k
svojim rodičom, pretože takýto súhlas otca dieťaťa mala a chránila svoj život a život dieťaťa. Jednalo sa
o trojmesačné dieťa, ktoré nemôže byť vystavené konaniu nezodpovedného rodiča a nezodpovednému
konaniu kolízneho opatrovníka, ktorý bez akýchkoľvek šetrení, navrhol vydať dieťa nevedno kam,

nevedno ako a nevedno prečo. Matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
návrh otca zamietne.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový
stav veci, podrobne sa zaoberal všetkými skutočnosťami uvedenými v priebehu konania a poskytol

široký priestor účastníkom konania pre ich vyjadrenia a stanoviská. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa je výsledkom riadne zisteného skutkového stavu a aplikácia príslušných právnych predpisov
prijatých zmluvnými štátmi Haagskeho dohovoru k ochrane najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. V
argumentácii matky v zásade a nie je uvedené nič nového len mechanicky opisuje svoje nepravdivé
a vedome neúplné tvrdenia. Uviedol, že trvá na všetkých svojich doterajších písomných a ústnych

vyjadreniach. Nad rámec uvedeného uviedol, že dňa 04.06.2025 zaslal matke SMS správu a keďže
nereagovala tak dňa 05.06.2025 zaslal e - mailovú správu, ktorou ju žiadal o uvedenie bankového účtu,
na ktoré chce, aby jej zasielal výživné pre maloletého P., pretože v konaní uvádzala, že prichádzajúce
platby výživného od otca sú jej strhávané na splatenie dlhu z pôžičky, a teda výživné sa k maloletému
dieťaťu ani nedostane. Keďže matka na žiadosť otca žiadnym spôsobom nereagovala ani na jeho

urgenciu, až po šiestich týždňoch dňa 17.07.2025 poslala otcovi jednovetový mail, v ktorom mu uviedla
bankové spojenie na úhradu výživného. Otec ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
pod spisovou značkou 28CoP/49/2025 zo dňa 26.06.2025, ktorým súd konštatoval, že nemá právomoc
vo veci konať. Ďalej uviedol, že v mieste obvyklého pobytu maloletého P. v C.j H., v meste W. prenajal
pekný byt v kľudnej lokalite, pričom sa jedná o byt prvej kategórie o veľkosti 1 + KK na adrese E.

XX, XXX XX W., ktorý zariadil a prispôsobil potrebám maloletého dieťaťa, pričom hneď za domom sa
nachádza detské ihrisko. Maloletý P. je naďalej registrovaný u pediatra v C. H.. Otec sa opakovane
ohradil voči nepravdivým tvrdeniam matky ohľadne jeho závislosti na omamných a psychotropných
látkachaoúdajnomalkoholizme,pričomopätovnedobrovoľneabsolvovalpríslušnýtestvcertifikovanom
laboratóriu, pričom predložil aj výsledky tohto testu na prítomnosť drog ako negatívny. Matka maloletého

dieťaťa má nárok na rodičovský príspevok v C. H., a on je pripravení jej pomôcť to zariadiť. V odvolacom
návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne právne potvrdil a žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že čo sa týka predloženého toxikologického testu,

ktorý si nechal otec opakovane urobiť na vlastnú žiadosť, ako samoplatca, tento žiadnym spôsobom
nepreukazuje jeho dlhodobú absenciu, ani zmenu životného štýlu. Je známe, že mnohé návykové
látky sa dajú krátkodobým abstinovaním skryť pred detekciou v moči. Nový test nebol vykonaný
na základe nariadenia súdu alebo inej nestrannej autority. Opakovane uviedla, že ona pomery otcapozná, žila s ním osobne. Ide o manipulatívneho človeka, ktorý dlhodobo vykazoval známky narcizmu,
psychickej nestability a násilníckeho správania. Jeho súčasná zmena pôsobí účelovo a je zamerané
výlučne na ovplyvnenie rozhodnutia súdu. Ďalej namietala správu MUDr. F., ktorá obsahuje nepravdivé

a zavádzajúce tvrdenia o tom, kde uviedol, že s ním nekomunikovala, respektíve prerušila kontakt.
Opak je pravdou a má uschovanú elektronickú dokumentáciu, v ktorej jej sám odporučil, aby svojho
syna zaregistrovala u pediatra na Slovensku, čo aj urobila. Otec vo svojom vyjadrení tvrdil, že mu
neodpovedala na mail, že mu odpovedala na mail až po šiestich týždňoch, pričom tento údaj mal
vyvodiť dojem nezáujmu, čo kategoricky odmieta. Otec o dieťa neprejavil reálny záujem celé mesiace,

nekontaktoval ju, ani lekárov, ani sa nepokúsil o osobný kontakt so synom. Počas spoločného života s
otcom bola opakovane vystavená psychickému a slovnému násiliu zo strany otca dieťaťa predovšetkým,
keď bol pod vplyvom alkoholu a drog. Nadával jej a jej matke a vyhrážal sa im, že ich vyhodí z bytu.
Uviedla, že na X. má zabezpečené stabilné bývanie, rodinnú podporu a zázemie, ktoré poskytuje ich
synovi lásku, pokoj a bezpečie. Neplánuje návrat do C. H. a nikdy ani takýto úmysel nesignalizovala.
Návrat by znamenal vystavenie pre ňu aj dieťa znova situáciám, z ktorých by sa len s ťažkosťou zotavila

psychicky aj finančne. Ako dôkaz opakovaného a dlhodobého neakceptovateľného správania sa otca
maloletého dieťaťa predložila aj čestné vyhlásenie jeho bývalej partnerky, s ktorou žil 3 roky predtým,
než začali spolu žiť oni. Ďalej uviedla, že čo sa týka spolužitia s otcom dieťaťa obdobie od 18.03.2025
do 24.03.2025 bolo pre ňu extrémne náročné a nebezpečne, kde v tom čase ju otec maloletého dieťaťa
4 krát fyzicky napadol, maloletému synovi sa opakovane vyhrážal, viac krát mu hodil na tvár hodil ťažkú

prikrývku, ktorou mu bránil v dýchaní, a keď sa mu ona snažila prikrývku z hlavy zobrať, otec maloletého
dieťaťa jej v tom bránil, chytil ju za ruky, sotil ju, nadával a vrieskal. Musela sa pre ním zamykať do
rôznych miestností, aby chránila seba aj dieťa. Jeden večer, keď sa s maloletým dieťaťom zamkla v
kúpeľni u rodičov, udrel do dverí takou silou, že v nich zostala viditeľná diera po pästi. Vyhrážal sa jej
aj počas telefonátu s otcom, jeho správanie bolo neovládateľné, impulzívne, veľmi nebezpečné. Dňa

24.03.2025 sa situácia vyhrotila do extrémov, kedy sa dopustil závažného konania voči maloletému
synovi tým, že sa mu vyhrážal, že ho vyhodí z okna, ak neprestane plakať. Opakovane mu strkal
prsty pod rebrá s tým, že je to durné decko a že nemá na neho nervy. Vyhrážal sa, že mu ublíži, ak
ho bude ona brániť a že ho má nechať plakať aspoň sa naučí. V kombinácii s výbušným správaním
otca maloletého a to výkrikmi, trieskaním a údermi do premetov v prítomnosti dieťaťa, vzniklo u nej

opodstatnená presvedčenie, že je schopný maloletému dieťaťu reálne ublížiť na zdraví a živote. Dňa
24.03.2025 skorých ranných hodinách ju otec maloletého dieťaťa viackrát fyzicky napadol. Chytil ju za
zápästie, následne jej vykrútil ruku a do očí sa jej spýtal, či jej má ublížiť. Vytrhol jej mobilný telefón z
ruky, keď sa snažila zavolať svojim rodičom a vyhrážal sa jej, že jej mobil rozbije. Počas toho ju opäť
chytil pod krk a fyzicky ju sotil a keď syn zaspal, začal opakovane hovoriť, že on spať nepôjde, že sa

pôjde zabiť, pričom sa zobral na odchod bosý, v pyžame s tým, že ide skočiť pod vlak. Išlo o jasný
pokus o citové vydieranie, ktorým chcel zabrániť, aby ona spolu s maloletým synom neodišla z bytu.
Ďalej sa jej vyhrážal, že on a jeho rodina zabezpečia, aby ona nemala nič, čím sa pokúšal v nej vyvolať
strach a pocit existenčnej závislosti. Následne na jej prosby a plač, aby jej neubližoval a ani synovi ju
vyháňal z bytu aj z C. H. so slovami, aby vypadla s tým pankhartom k svojim rodičom a nech sa už

nevracia. Počas tohto incidentu bolo zrejmé, že je pod vplyvom drog a alkoholu. Matka sa ďalej vyjadrila
k predloženým fotografiám z bytu, nájomnej zmluvy, vrátane čestným prehlásení matky navrhovateľa a
ďalšíchosôb,ktorépreňuneznamenajúnič,ibazúfalýpokusotcapresvedčiťznovasúd,žejestarostlivý,
ako jej zabezpečil byt a vhodné podmienky pre maloleté dieťa. Ona nekonala skôr a porodila dieťa
na jeho prianie v C. H., pretože mu uverila, že svoje správanie zmení a že bude mať rád svoje dieťa,

bude sa o neho starať. Jeho manipulatívne správanie vyústilo do toho, že po narodení dieťaťa bola
vystavená agresívnemu správaniu naplňujúcemu pojmové znaky trestného činu. Aj napriek tomu, že v
deň pojednávania v O. ona vyslovenie vyzvala otca maloletého dieťaťa, aby prišla navštíviť maloleté
dieťa, pričom uviedla presne adresu a telefónne číslo nestalo sa tak a do dnešného dňa, keď ma dieťa 6
mesiacov sa otec maloletého dieťaťa neprišiel na dieťa pozrieť, ani sa o neho nezaujíma. Iba v dôsledku

podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posiela výživné vo výške 150 eur mesačne.
Rozhodnutie súdu považuje naďalej za arbitrárne, porušujúce základné zásady súdneho konania bez
toho, aby súd vykonal riadne dokazovanie a rozhodol nezákonne. Takýto rozsudok je nespravodlivý a
preto je potrebné ho zmeniť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65
CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68

CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie je
potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým

nariadil návrat maloletého do krajiny jeho obvyklého pôvodu do C. H., výrok II., ktorým nariadil matke
maloletého, aby maloletého navrátila na územie C. H., výrok III., ktorým súd vyslovil, že v prípade, ak
matka maloletého v súlade s II. výrokom uznesenia nenavráti, je otec maloletého oprávnený po uplynutí
stanovenej lehoty maloletého prevziať za účelom jeho navrátenia do krajiny obvyklého pôvodu C. H. a
súvisiaci výrok o trovách konania.

11. Odvolací súd vychádzal zo skutočne zisteného stavu súdom prvej inštancie.

12. Súd prvej inštancie zdôraznil, že predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na
nariadenie návratu maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní („návratové

konanie“). Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych
aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení
Ministerstva zahraničných vecí X. H. pod číslom 119/2001 Z. z., (skrátene „Dohovor alebo Haagsky
dohovor“). Česká republika a Slovenská republika sú Dohovorom viazané. Zdôraznil, že v rámci
návratového konania súd rozhoduje výlučne o tom, či bude maloleté dieťa (v zmysle článku 4 Haagskeho

dohovoru, mladšie ako 16 rokov) do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd
teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna
úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému
premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa mimo krajiny jeho obvyklého pobytu a návrh na
návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť

návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná
niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 Dohovoru. Výnimky podľa článku 13 je pritom potrebné
v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri jeho aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide
proti hlavným cieľom Dohovoru. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok
19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný
konflikt v otázke jurisdikcie a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie
nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich
osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o
maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z

hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ustanovením § 123 CMP).
Dokazovanie v predmetnom konaní preto súd prvej inštancie zameral a vykonal v rozsahu potrebnom
výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie
alebo zadržanie maloletého neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na otázky: aká
je krajina obvyklého pobytu maloletého, či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo k

maloletému dieťaťu, či matka disponovala súhlasom otca s premiestnením alebo zadržaním maloletého
mimo krajiny jeho obvyklého pobytu a v prípade ak súd zistí, že návrat maloletého dieťaťa je potrebné
nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu.

13. V súvislosti s ustálením krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa ako jedným z kritérií pre

možnosť postupu podľa Haagskeho dohovoru, vychádzal súd zo skutočností nesporne zistených v
priebehu dokazovania, na základe ktorých prijal súd záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletého
bezprostredne pred jeho zadržaním matkou na území X. H., bez súhlasu otca bola Česká republika.
Súd prvej inštancie uviedol, že z listinných dôkazov predložených súdu navrhovateľom (otcom), matkou,výpovedí obidvoch rodičov a správy kolízneho opatrovníka mal za zistené, že maloletý bezprostredne
pred jeho premiestnením a zadržaním na území X. H. matkou bez súhlasu otca, žil odo dňa svojho
narodenia so svojimi rodičmi na adrese F. XXX/XX, W., C. republika. H. viedli v tomto meste súkromný aj

pracovný život. Matka nepracovala, starala sa o maloletého. Otec pracoval na trvalý pracovný pomer v
spoločnosti F. I. X. s.r.o. P. sa narodil v C. H.. Matka obvyklý pobyt maloletého v C. H. nespochybňovala.
Tvrdila len, že zo spoločnej domácnosti s otcom maloletého odišla z dôvodu ohrozenia života a zdravia
maloletého dieťaťa, ako aj jej vlastného zdravia, pretože otec maloletého je drogovo závislý a agresívny.

14. V druhom rade sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou nadobudnutia a výkonu opatrovníckeho
práva k maloletému. Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa
osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Z vykonaného dokazovania
vyvodil súd prvej inštancie jednoznačný záver, že ide o dieťa ku ktorému nadobudli a vykonávali
opatrovnícke práva obaja rodičia. Otec nadobudol opatrovnícke právo k maloletému zo zákona, toto
opatrovnícke právo aj riadne vykonával, teda bolo tak preukázané, že matka nemohla bez súhlasu otca

maloletého premiestniť a zadržať na území X. H., teda sama bez súhlasu otca rozhodnúť o mieste
pobytu maloletého. Rodičia maloletého bývali v spoločnej domácnosti, až do okamihu, kedy matka
spolu s maloletým synom opustila spoločnú domácnosť. Matka uvádzala, že otec sa maloletému synovi
venoval len minimálne. Ona zabezpečovala všetku starostlivosť o dieťa. Súd prvej inštancie správne
poukázal na to, že okolnosti týkajúce sa kvality starostlivosti sú vo vzťahu k návratovému konaniu, ktoré

nie je konaním opatrovníckym, ale konaním predbežným, v ktorom je potrebné ustáliť výlučne otázku
jurisdikcie nad maloletým dieťaťom, irelevantné.

15. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázku, či premiestnenie, respektíve v tomto prípade
zadržanie maloletého na území X. H. bolo vykonané neoprávnene. Poukázal na to, že neoprávneným

premiestnením, alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom
prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt
bezprostredne pred premiestnením, alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne
vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k
premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na

základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť
o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (článok 3
Dohovoru). Súd prvej inštancie mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané,
že v danom prípade matka maloletého dňa 24.3.2025 zadržala na území X. H. bez súhlasu otca,
resp. opatrovníckeho súdu krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Od uvedeného dňa, tak trvá

protiprávny stav neoprávneného zadržiavania maloletého matkou na území X. H., teda mimo územia
krajiny jeho obvyklého pobytu. Tieto skutočnosti matka dôkazmi spôsobilými preukázať súhlas otca s
premiestnením maloletého na územie X. H. nespochybnila.

16. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že navrhovateľ, otec maloletých detí podal návrh na

nariadenie návratu maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní na súd
dňa 28.4.2025, teda jednoročná lehota daná ustanovením článku 12 Dohovoru bola v danom prípade
splnená.

17. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj žiadosťou matky, aby navrátenie maloletého na územie C. H.

nariadené nebolo. Správne posúdil, že žiadna hrozba zistená nebola. V tomto smere odvolací súd
v plnom rozsahu odkazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie. Odvolací súd naviac dodáva, a to
predovšetkým ku skutočnostiam tvrdeným matkou v priebehu konania, ako aj v podanom odvolaní o
tom, že otec je užívateľom drog a alkoholu, s čím sa spája jeho agresívne chovanie nielen k nej, ale
aj maloletému dieťaťu, tieto nie sú spôsobilé preukázať takú hrozbu pre dieťa, ktorá by vyžadovala

uplatnenie niektorej z výnimiek uvedených v čl. 13 Dohovoru. Uvedené argumenty matky budú dôvodné
pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu opatrovníckym súdom maloletého. Súd
majú v návratových konaniach len veľmi úzko špecifikovanú právomoc, keďže je pomerne jednoznačne
definované, že až na výnimky (ktoré sa musia vykladať reštriktívne) je v najlepšom záujme dieťaťa,
aby sa vrátilo späť do krajiny, z ktorej bolo vzaté (resp. z ktorej nebolo vrátené). Na tomto mieste

odvolací súd zároveň poukazuje a pripomína otcovi, jeho záväzok, ktorým sa zaviazal na súde prvej
inštancie, že pre maloletého a jeho matku zabezpečil bývanie, ktoré bude uhrádzať a pomôže matke
s vybavovaním sociálnych dávok a prípadnej aj zdravotnej starostlivosti o maloletého syna. Odvolacísúd predpokladá, že uvedené bude aj predmetom dokazovania v konaní o úpravu práv a povinností k
maloletému opatrovníckym súdom v rámci posúdenia rodičovskej zodpovednosti otca.

18. Súd prvej inštancie správne posúdil vo vzťahu k vyjadreniam matky, ako aj vykonanému
dokazovaniu, že v čase rozhodovania súdu o návrhu otca žiadna hrozba vyžadujúca si zabezpečenie
napríklad primeraných opatrení v zmysle článku 11 ods. 4 Nariadenia rady zistená nebola. Otec
maloletého sa navyše (tak ako už bolo uvedené vyššie) pred súdom prvej inštancie zaviazal zabezpečiť
ubytovanie, pomoc pri sociálnej pomoci od štátu, ako aj pomoc pri zabezpečovaní osobnej a zdravotnej

starostlivosti o dieťa.

19. Súd prvej inštancie v tomto konaní v zmysle čl. 3, čl. 12, čl. 13 a čl. 20 Dohovoru správne
zameral svoje dokazovanie na zistenie miesta obvyklého pobytu maloletého bezprostredne pred
jeho premiestnením, na existenciu opatrovníckeho práva, na zistenie skutočností nevyhnutných pre
posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletého neoprávnené, a v

prípade, ak súd prvej inštancie ustáli, že návrat maloletého je potrebné nariadiť, či je daný niektorý
z dôvodov na nenariadenie návratu. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že na všetky potrebné
otázky rozhodné pre posúdenie návratu maloletého súd prvej inštancie podrobne zodpovedal, pričom
so záverom ku ktorému dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie je toho názoru, že krajinou obvyklého pobytu maloletého bezprostredne pred neoprávneným

premiestnením bola Česká republika. V plnom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje v tejto otázke so
závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd má nepochybne za to, že otcovi svedčí opatrovnícke právo,
a toto aj vykonával. V tomto smere tiež nie je čo vytknúť posúdeniu súdom prvej inštancie. Kvalita
výkonu tohto práva nie je relevantná pre posúdenie otázky disponovania opatrovníckym právom. Bolo
preukázané, že rodičia žili v spoločnej domácnosti a spoločne sa starali o maloletého syna. Matka s

dieťaťom odišla bez súhlasu otca a nedisponuje ani žiadnym súdnym rozhodnutím o nahradení tohto
súhlasu. Nemožno dospieť k záveru, že matka dieťa premiestnila oprávnene.

20. Súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil aj tvrdenia matky, že nariadením návratu hrozí
maloletému ujma. V tomto smere zaujal súd prvej inštancie správny postoj, že matkou uvádzané dôvody

nespadajú pod výnimku nenariadenia návratu v zmysle čl. 12 Dohovoru. Právna úprava obsiahnutá
v Dohovore je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu
alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného
premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu.
Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 alebo 20

Dohovoru. Tieto výnimky je potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri ich aplikácii
na zreteli, že vo svojej podstate idú proti hlavným cieľom Dohovoru. Návratové konanie ako výslovne
vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného
konania,vktoromjezisťovanýkonfliktsjurisdikciouamávňombyťskonečnouplatnosťouzodpovedaná

otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom.

21. Matka v odvolaní namietala, že konaním na súde prvej inštancie došlo k porušeniu jej procesných
práv a práva na spravodlivý proces tým, že súd pojednával šesť hodín a zdĺhavo vypočúval matku.
Odvolací súd považoval tieto odvolacie námietky matky za nedôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť,

že v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní má súd v
zmysle § 134 ods. 1 vydať rozhodnutia do šiestich týždňov od začatia konania. Teda povinnosťou súdu
prvej inštancie je rozhodnúť v čo najkratšom čase. Ako vyplýva zo zápisnice, aj zo zvukového záznamu
z pojednávania, súd otvoril pojednávanie vo veci o 11.00 hod., vypočul otca a matku, o 13.35 hod. súd
prerušil pojednávanie na dobu 15 minút, následne bola dopočutá matka a to otázkami zo strany jej

právnej zástupkyne, právnej zástupkyne otca a kolíznej opatrovníčky, bolo zhrnuté dokazovanie súdom,
daný priestor na záverečné návrhy, bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za
skončené a bol vyhlásený rozsudok, pojednávanie bolo skončené o 15.37 hod. Súd v danom prípade
rozhodol v zákonom stanovenej lehote po riadnom vykonaní dokazovania, teda postupoval v súlade s
ustanovením § 30 CMP.

22. Odvolací súd v závere dodáva, že po vrátení spisu je potrebné, aby súd prvej inštancie vydal opravné
uznesenie, ktorým opraví zrejmú nesprávnosť vo výroku II. uznesenia, kde po slove „15“ je potrebné
doplniť slovo „dní“.23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

24. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).