Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124372357
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124372357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: 365.bank, a.
s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: A. B., C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, F. G. H., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Malcho, s. r. o., so sídlom Stankovany 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 3.458,34 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 16. januára 2025, č. k. 51Csp/81/2024-89,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobunauloženiepovinnostižalovanejzaplatiťžalobcovi
sumu 3.458,34 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania zamietol (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP
úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa
10.07.2018 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. 1838719865, na základe

ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške 5.000,- Eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala splácať v 96 mesačných splátkach splatných k 20-temu dňu v mesiaci vo výške 75,59 Eur,
s ďalšími dohodnutými podmienkami s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2018 a termín
konečnej splatnosti bol dojednaný k 20.07.2026. Listom z 20.06.2023 označeným ako „upozornenie –
výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ žalobca upozornil žalovanú, že ku dňu 20.06.2023 je pohľadávka
banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 333,40 Eur
a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade

bude banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať od dlžníka úhradu celej pohľadávky,
resp. bude môcť postúpiť pohľadávku inej osobe. Listom zo dňa 17.07.2023 žalobca oznámil žalovanej,
že nakoľko porušila ustanovenia zmluvy o úvere, stáva sa úverový záväzok voči banke k 17.07.2023
predčasne splatný v celom rozsahu keď výška dlžnej sumy je 3.593,05 Eur, ktorú bola žalovaná vyzvaná
na jej úhradu do 10-tich dní od doručenia výzvy. Keďže predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou
a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy ako
aj Občiansky zákonník, skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého

zvyšku dlhu.
V prípadne výzvy veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, by z tohto právneho úkonu malo
byť nepochybné, že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej ktorej individualizovanej splátky, pre
ktoré omeškanie v prípade jeho trvania je viac ako 3 mesiace, bude môcť veriteľ uplatniť právo podľa§ 565 Občianskeho zákonníka, pričom táto výzva sa musí dostať k spotrebiteľovi najneskôr 15 dní
predtým, ako veriteľ toto právo uplatní. Výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť
jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní viac

ako o tri mesiace, aby sa prípadným zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu
celej pohľadávky. Jedná sa o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ktoré môže využiť
podľa vlastného uváženia ku ktorejkoľvek omeškanej splátke, za splnenia podmienok § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, preto je potrebné a nevyhnutné konkretizovať, ku ktorej omeškanej splátke
využíva svoje právo predčasného zosplatnenia úveru. Právne úkony veriteľa podľa § 53 ods. 9 a ust. §

565 Občianskeho zákonníka, t.j. list označený ako upozornenie – výzva zo dňa 20.06.2023 a výzva na
úhradu dlžnej sumy (zosplatnenie úveru) zo dňa 17.07.2023 neuvádzajú konkrétnu nezaplatenú splátku,
pre ktorú bol úver zosplatnený, v dôsledku čoho uvedené právne úkony považuje za neplatné v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na obdobné právne závery vyslovené
v rozhodnutiach Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu vo veciach sp. zn. 6CoCsp/14/2023,
6CoCsp/2/2023, sp. zn. 8CoCsp/58/2022, 7CoCsp/32/2022 a 11CoCsp/20/2024.

Za ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP) nemožno považovať
zatiaľ ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022, v ktorom súd ťažiskovo
posudzoval otázku začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka a iba
okrajovo sa vyjadril k otázke náležitosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, v ktorom nijako osobitne
neposudzoval otázku náležitosti zosplatnenia obligatórne predchádzajúceho právneho úkonu veriteľa,

a to výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
K určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa Najvyšší súd SR vyjadril v rozhodnutiach
sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024 a sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, v ktorých vyjadril záver,
že v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval

konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.
Následkomtoho,ženedôjdekspoplatneniupohľadávkyjeskutočnosť,ževeriteľjeoprávnenýoddlžníka
požadovať iba sumu jednotlivých splátok, ktoré sa stávajú splatnými podľa zmluvy. Ak však žalobca ako
veriteľ uplatnil na súde ako spotrebiteľský spor dlžnú sumu titulom zosplatnenia a následne (prípadne
v nemožnosti priznať sumu z uvedeného právneho dôvodu) uplatňoval by jej časť titulom jednotlivých

splátok, jednalo by sa o takú podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktorú možno považovať
v zmysle § 140 ods. 2 CSP za zmenu žaloby, ktorá v zmysle § 294 CSP v spotrebiteľských sporoch,
v ktorých je žalovaný spotrebiteľ, nepripúšťa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu pre nenaplnenie podmienok § 53 ods. 9 v spojení s

§ 565 Občianskeho zákonníka zamietol bez toho, aby sa zaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu
o posudzovaní náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ a či je úver podľa § 11 ZoSÚ možno posúdiť
ako bezúročný a bez poplatkov.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Výklad
ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej

veci súdom prvej inštancie považoval za nesprávny, keďže súd nie je oprávnený vykladať právne normy
inak, než ich vyjadril zákonodarca, ak zmysel použitých výrazových prvkov je jednoznačný. Výklad ust. §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie považoval za neprimerane extenzívny,
hraničiaci de facto až s dotváraním práva. Pokiaľ spotrebiteľ v zmluvnom vzťahu je ten, ktorý prestal úver
splácať, musí vedieť, ktoré splátky neuhradil a zároveň vie počas celého trvania zmluvného vzťahu, aká

je výška jeho splátky. Odborná literatúra uvádza, že ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky
spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom
uhradená. Ak sa uvádza prvá splátka má tým na mysli aj každú ďalšiu splátku, ktorá bude vnímaná ako
prvá omeškaná splátka. Spotrebiteľ vôbec nemusí vedieť, ktorú splátku uhrádza, stačí mu bez ďalšieho
zaplatiť sumu vo výške jednej mesačnej splátky. Požiadavka na identifikáciu konkrétnej splátky samotnej

zosplatňujúcej výzvy je pre zachovanie možností spotrebiteľa vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu
úveru prima facie absurdná. Neobstojí ani argument, že označenie konkrétnej splátky upozorní na zámer
veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, je potrebné pre vyhodnotenie lehôt vyplývajúcich z § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Z listiny „aktuálny stav úveru ku dňu 20.06.2024“ vyplýva, že pred vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru žalovaná uhradila splátku v mesiaci marec 2023 (započítanú na splátku

splatnú vo februári 2023) a ďalšie platby už nerealizovala, čo preukázal v konaní listinnými dôkazmi.
Konkretizácia splátky nie je potrebná ani pre vyhodnotenie dodržanie lehoty podľa druhej vety § 565
Občianskeho zákonníka, keďže osobitné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vylučuje
aplikáciu všeobecného pravidla podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislostipoukázal na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu SR z 30.01.2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022,
a to vzhľadom na výklad ust. § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je možné
predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace

po splatnosti.
Súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ust. § 217 ods. 1 CSP pokiaľ dospel k záveru, že ako
veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru neplatne, súd neuložil povinnosť zaplatiť splátky úveru, ktoré
boli splatné v čase vyhlásenia rozsudku. Priznanie neuhradených splatných splátok pri ich číselnom
porovnaní z pôvodne uplatneným nárokom zjavne nemôže dôjsť k porušeniu zásady „ne ultra petitum“,

ktorá je vyjadrená v § 216 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť
viac, než čoho sa strany domáhajú. Neuhradené splátky ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku
predstavujú podľa amortizačnej tabuľky úveru sumu 1.685,20 Eur, t.j. cca 1/3-inu v žalobe uplatneného
plnenia, ktoré súd prvej inštancie mal mu priznať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
absurdné, že pokiaľ § 294 CSP neumožňuje mu reagovať na vyhodnotenie platnosti predčasného
spoplatneniaúveru,čosúdvyhodnotilvjehoneprospech,keďnastranedruhejmôženároknazaplatenie

splátok úveru vyplývať z hmotného práva, avšak jeho priznaniu bránia procesnoprávne prekážky. Žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe voči žalovanej v plnom rozsahu vyhovieť.

4. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako
správny potvrdiť. Konštatovaná judikatúra Krajského súdu v Žiline vo viacerých súdnych rozhodnutiach

zotrváva na svojom právnom názore, že výzva s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí jednoznačne uvádzať konkrétnu mesačnú
splátku, pre ktorú dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (rozhodnutia sp. zn. 7CoCsp/10/2024,
sp. zn. 7CoCsp/8/2024, sp. zn. 11CoCsp/16/2024, sp. zn. 11CoCsp/12/2024, ktorá bola potvrdená už
aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp. zn. 5Cdo/197/2022 a 5Cdo/2/2023,

z ktorých možno ustáliť, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, a to v súlade s ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Nepovažoval za dôvodné odvolanie
žalobcu, že ak v konaní nepreukázal vznik nároku podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako ho

uplatnil v žalobe, mal by mu priznať nárok titulom už splatných splátok, čo je v rozpore s poukazom
na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP a ust. § 216 CSP, v zmysle ktorého súd je viazaný
žalobným návrhom, keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, by predstavovala
zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294
CSP). Na podporu uvedeného právneho záveru poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 ako aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR z 11. júna 2019 sp.
zn. I. ÚS 246/2019, čím by došlo k porušeniu zásady „ne ultra petitum“, a tým by bolo porušené jeho
právo na spravodlivý proces.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v tzv. „replike“) opätovne poukázal na výklad ust. §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vo viacerých rozhodnutiach odvolacích súdov Slovenskej

republiky, v ktorých na podporu jeho argumentácie v odvolaní citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 30.01.2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022. K argumentácii žalovaného o porušení princípu „ne ultra petitum“
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.10.2024 sp. zn. 4Obdo/36/2023 ako aj uznesenie
Ústavného súdu SR z 13.03.2025 sp. zn. III. ÚS 160/2025, v ktorom sú uvedené okolnosti a podmienky,
za ktorých je možné plnenie aj v takýchto prípadoch priznať.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v tzv. „duplike“) poukázala na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, v ktorom Najvyšší súd zastáva názor, že vo výzve na úhradu pred spoplatnením
v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou splátok je
dlžník v omeškaní. Žalobcom označené (ojedinelé) uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.01.2024
sp. zn. 1Cdo/123/2022 bolo prekonané aktuálnou rozhodujúcou činnosťou Najvyššieho súdu SR

(ďalej aj ako „NS SR“) v mnohých ďalších rozhodnutiach, na základe čoho možno vyvodiť, že ide
o prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach NS SR, a preto považuje
rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024, 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024, 5Cdo/188/2023
z 31.07.2024, 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024 za ustálenú rozhodovaciu prax NS SR. V tejto súvislosti
ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/198/2017 z 19. marca 2018, na

ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti odkazuje Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS
171/2024-19 zo dňa 3. apríla 2024, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že nový „právny názor“ sa aplikuje
aj do minulosti (retrospektívne), keď sa vychádza z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí,
ale iba nachádza. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, ktorésa týka (taktiež) spotrebiteľského sporu možno aplikovať na daný prípad, a to najmä v kontexte,
že v spotrebiteľských sporoch sa zmena žaloby nepripúšťa. Pokiaľ žalobca poukázal na Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 31.10.2024 sp. zn. 4Obdo/36/2023, ide o spor vyplývajúci z obchodnoprávneho

vzťahu, a teda nejde o spotrebiteľský spor, ktorého závery možno aplikovať na okolnosti prejednávanej
veci. Pokiaľ v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, kde samotný Civilný sporový poriadok uvádza
výslovné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov (§ 290 nasl. CSP) je neprípustné aplikovať
v otázke porušenia zásady „ne ultra petitum“ rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR vychádzajúcu
z obchodnoprávneho vzťahu, keď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa

12.02.2024 vychádzajúce zo spotrebiteľského sporu, nebolo k dnešnému dňu prekonané.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.
1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe zisteného skutkového stavu dospel k právnemu
záveru – vychádzajúc už zo záverov vyjadrených/ustálených v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
podrobne uvedených v bodoch 36 a 37 odôvodnenia rozsudku - v nadväznosti vo výklade (ne)platnosti
právnych úkonov, taktiež vyjadrených v rozhodnutiach odvolacích senátov Krajského súdu v Žiline
citovaných v bode 32 odôvodnenia; v nadväznosti s tým vo výklade podmienok § 53 ods. 9 a § 565

Občianskeho zákonníka hodnotených v bodoch 23 až 31 odôvodnenia rozsudku, z ktorých vyvodil, že
pre platný právny úkon zosplatnenia (v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatňuje
celý dlh, je správny.
9. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“

predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sú (ako judikáty) publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR alebo dokonca aj v jednotlivo, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia Najvyššieho súdu SR názory obsiahnuté

v skoršom rozhodnutí nespochybnili, pričom tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne
nadviazali.
10. Z hľadiska plynutia času od rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 13.02.2025 sp. zn. 6Cdo 152/2022, ktoré je (ako judikát) publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 34/2025, z ktorého

vyplýva záver (právna veta), že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné
spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia
oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny
úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

11. V kontexte uvedeného je preto správny právny záver súdu prvej inštancie, ktorý v okolnostiach
prejednávanej veci vo vzťahu k výkladu podmienok § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
poukázal na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024 a sp. zn.
5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, ktoré rovnako zaujali stanovisko, že v prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods.

9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. K obdobnému
záveru dospeli aj ďalšie dovolacie senáty, ktoré v konkrétnostiach uvádza žalovaná vo vyjadrení
k vyjadreniu žalobcu (v tzv. duplike). Je preto dôvodné sa stotožniť aj so záverom súdu prvej inštancie
vyjadreným v bode 35 odôvodnenia rozsudku, že za ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyšších súdnych

autorít nie je dôvodné považovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022, ktoré
ťažiskovo (primárne) riešilo otázku začatia plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka, k otázke náležitostí vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sa vyjadroval okrajovo, keď už aj
vzhľadom na publikovanie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod R 34/2025 nie je dôvod na polemiku
a rozbor vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR na okolnosti predmetnej prejednávanej

veci.
12. Taktiež závery súdu prvej inštancie vyjadrené v bodoch 38 a 39 považuje odvolací súd v plnej miere
za konzistentné a správne, poukazujúc na výklad ustanovenia § 294 CSP v spojení s § 140 ods. 2 CSP,
s ktorým sa v plnej miere stotožňuje. Uvedené skutkové a právne závery vychádzajú z právneho názoruvyjadreného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 85/2021 z 12.02.2024,
ktoré vzhľadom na charakter prejednávanej veci (spotrebiteľský spor) sa práve vzťahujú aj na okolnosti
danej prejednávanej veci. Ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov (§ 290 a nasl. CSP) je

potrebné považovať za lex specialis vo vzťahu ku všeobecným ustanoveniam Civilného sporového
poriadku, z čoho možno vyvodiť, že nemohol súd v zmysle § 216 CSP v konaní s ochranou slabšej strany
(ktorou bola žalovaná) „prekročiť návrh/rozhodnúť inak“ t.j. priznať plnenie z iného skutkového základu,
než ako bol vymedzený v žalobnom návrhu (§ 132 ods. 1 CSP), čím by porušil zásadu „ne ultra petitum“.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe zisteného

skutkového stavu vec správne právne posúdil, v súlade s rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít,
ako aj odvolacích senátov Krajského súdu v Žiline, ktoré závery v priebehu odvolacieho konania boli
potvrdené aj judikatúrnou činnosťou Najvyššieho súdu SR, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP a úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)
V Žiline dňa 17. septembra 2025
Mgr. František Dulačka

predseda senátu

Mgr. Mária Kašíková

členka senátu

Rozhodnutie nemohla podpísať pre neprítomnosť, z dôvodu čerpania dovolenky (§ 394 ods. 2 CSP)

JUDr. Zuzana Krivdová

členka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Spišiaková Lucia