Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225200600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2225200600.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, v súčasnosti bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C., v súčasnosti bytom F. G. H. XX, I., zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J.

Kráľa 5/A, Lučenec a otec - H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. J. XX, zastúpený Mgr. Evou
Bognárovou, advokátkou, so sídlom Krížna 17, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 2. mája 2025 č. k.
14P/21/2025-109aonávrhumatkynanariadenieneodkladnéhoopatreniapodanéhopočasodvolacieho
konania, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nariadenia neodkladného opatrenia úpravy styku

p o t v r d z u j e .

II. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do
právoplatného skončenia konania vo veci samej mal. A. ponechal v osobnej starostlivosti matky a upravil

styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka do
nedele s tým, že maloletú si prevezme v piatok po skončení vyučovania v Súkromnej základnej škole
s materskou školou K., L. M. XX/X, I. a v nedeľu si maloletú vyzdvihne matka o 17.00 hod. v mieste
trvalého bydliska maloletej, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a otec je povinný
po skončení styku maloletú odovzdať matke.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 a 2 a §
367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), ako aj § 324
ods. 1, § 325 ods. 1 a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
„CSP“), keď po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súdneho spisu a správy zo
šetrenia od ÚPSVaR dospel k záveru, že podmienky, za ktorých možno nariadiť neodkladné opatrenie, v
tomto prípade boli splnené. Úpravou neodkladných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je

neodkladná potreba zásahu súdu. Otec sa domáhal úpravy styku, nakoľko po odsťahovaní sa matky s
maloletou sa s matkou nevedia dohodnúť a matka mu v styku údajne bráni. Maloletá vzniknutú situáciu
neznáša dobre, čo potvrdilo aj šetrenie vykonané ÚPSVaR Lučenec. Preto je nevyhnutne potrebné,
aby rodičia spolu jednak začali normálne komunikovať, ale zároveň je potrebné sporom medzi nimi
aj predchádzať. Preto mal súd za to, že v danom prípade boli splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci styku maloletej s otcom, nakoľko stabilná úprava styku s otcom do

skončenia konania vo veci samej je jednoznačne v prospechu maloletej, predovšetkým je v záujme
jej priaznivého psychického stavu a sleduje jej najlepší záujem. Maloletá sa s otcom chce stretávať,avšak bojí sa, aby sa mohla vrátiť k mame. Preto je potrebné, aby zároveň rodičia maloletú vedome
neovplyvňovali, nakoľko takéto ovplyvňovanie na ňu môže mať negatívny dopad. Nakoľko však maloletá
do dnešného dňa nebola zverená do osobnej starostlivosti ani jedného z rodičov, pričom fakticky sa

nachádza v starostlivosti matky, považoval súd za potrebné rozhodnúť aj o tom, že až do skončenia
konania vo veci samej ponecháva maloletú v osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná dieťa na styk
s otcom pripraviť, pričom otec je povinný dieťa vrátiť matke.

3.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalavzákonnejlehoteodvolaniematkamaloletej,ktoránavrhla

napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Matka bola
toho názoru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nebolo nutné
upraviť bezodkladne pomery. Matka v záujme zachovania stretávania sa otca s dcérou navrhuje otcovi
priebežne termíny, kedy by sa mohol s dcérou stretnúť. Matka má súčasne obavy, že by otec dcéru
počas stretnutia zobral do domu jeho matky, pričom matka prostredie u matky otca nepovažuje za
vhodné.Jejobavysúpodporenéajnedávnymfyzickýmnapadnutímzostranymatkyotcapredsamotnou

maloletou. Otcovi bolo navrhovaných niekoľko termínov, kedy sa mohol s dcérou stretnúť, konkrétne
21.3., 22.3., 11.4., 12.4., 18.4., 19.4., 25.4. a 26.4.2025. V predmetnej veci nemôže byť otec „odmenený“
za to, že ignoroval ponúkané termíny. Nie je preto pravdou, že by mu v styku s dcérou bránila. Súčasne
neodkladné opatrenie ju výrazne finančne zaťažuje, keď je nútená znášať náklady vzniknuté cestou do
Dunajskej Stredy, kde má dieťa prevziať. Súčasne avizovala, že aj na mesiac máj boli otcovi navrhnuté

termíny, konkrétne 8.5., 15.5., 22.5. a 29.5.2025 a v mesiaci jún 6.6., 13.6., 20.6. a 27.6.2025.

4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol uznesenie v napadnutej
časti potvrdiť. S nariadeným neodkladným opatrením sa stotožnil, považuje ho za správne, zákonné
a zabezpečujúce harmonický vývoj maloletej dcéry. Matka len navrhuje termíny stretávania, ale

realizáciu práv otca na stretnutie a podieľanie sa na výchove a starostlivosti chápe a vykladá svojim
spôsobom. Keď otec akceptoval navrhnutý termín stretnutia, matka priviedla dcéru, od dcéry sa nepohla,
aktívne sa zapájala do rozhovoru otca s dcérou, pokiaľ dcéra vyjadrila negatívny názor na prežitú
udalosť, alebo nové pomery, matka okamžite korigovala a znegovala vyjadrenie dcéry. Po dvoch
hodinách sa matka zdvihla, oznámila, že už musí ísť, jej názor nezmenil ani plač dcéry. Ani matkou

uvádzaný dôvod, že nepovažuje za vhodné svojvoľné zobratie dcéry k matke otca, nie je právnym
dôvodom na obmedzovanie styku otca s maloletou. Matka v celom rozsahu dcéru ovláda, rozhoduje
o tom, s kým sa má právo a možnosť stretávať, a s kým sa stretávať nemôže. Otec má vo vzťahu k dcére
rovnaké práva podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletú. Osobné výhrady matky voči starej
matke nezakladajú právo matke obmedzovať styk otcovi aj starej matke s maloletou. Matka na základe

„svojho rozhodnutia“ presťahovala maloletú do cudzieho mesta, bez prípravy a súhlasu otca, rozdelila
súrodencov, zrušila kontakt s otcom, rodinou otca, svojou rodinou. Opakovane sa stalo, že matka po
nariadení neodkladného opatrenia nedala dcéru do školy a otcovi oznámila, že už majú naplánovaný iný
program, lebo neakceptoval ňou nariadené termíny stretnutia. Matka trvale, neodôvodnene a v rozpore
s vykonateľným rozhodnutím bráni otcovi stretávať sa s dcérou, a taktiež otec nemôže s dcérou

komunikovať telefonicky. Maloletá je dlhodobo pod nevhodným vplyvom a manipuláciou matky. Pokiaľ
matka namieta znášanie nákladov na cestovanie do Dunajskej Stredy z dôvodu prevzatia dieťaťa,
uviedol, že matka bola tá, ktorá sama bez vedomia otca sa rozhodla ukončiť zamestnanie a odsťahovať
sa s maloletou do I..

5. Opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že styk dieťaťa s rodičmi je jedným
z dôležitých práv pre dieťa a aj pre rodiča. Pri úprave styku si musia rodičia uvedomiť, že pravidelný
styk medzi dieťaťom a rodičom, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, je v najlepšom záujme
dieťaťa.

6. Matka vo vyjadrení poukázala na to, že aj z výsluchu maloletej zo dňa 8.7.2025 vyplýva, že maloletá si
želá, aby sa otec dohodol s matkou, a že sa cítila dobre, keď na stretnutí boli všetci traja. Nie je zrejmé,
čo otec sleduje, a prečo otec takéto stretnutia neuskutočňuje ďalej, hoci možnosti sú mu ponúkané.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba – matka dieťaťa (§ 359, 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.8. Predmetom konania vo veci samej je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A..
Počas konania podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol do právoplatného

skončenia konania upravený jeho styk s mal. A..

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie v časti
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bol do právoplatného skončenia konania upravený styk otca
s mal. A..

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie za účelom skutočného stavu veci (pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia), výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne
vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu
zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý vec i správne práve posúdil, s poukazom

na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len
nasledovné:

11. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť pred začatím konania vo veci samej, ako aj počas
konania vo veci samej. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje
opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu.
Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, aby nebolo

vážnejších pochybností o potrebe dočasnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných
opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou
neodkladného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia.
Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách,
keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, kým o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa

príslušných ustanovení Zákona o rodine v konaní vo veci samej.

12. Aj rodič, u ktorého sa dieťa nenachádza v osobnej starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, tento je
a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z toho vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa

to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom, pričom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia
vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon uprednostňuje dohodu
rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri
rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek,
zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný

režim, ako aj okolnosti na strane rodičov: ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti,
rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým
záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým
to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho
vývoj a výchova smerovali k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických

schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

13. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v preskúmavanej veci sú splnené
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom otca dieťaťa, nakoľko
bola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a súčasne, že táto dočasná úprava je

v záujme maloletej. Najmä s prihliadnutím na vek maloletej a vytvorený citový vzťah k otcovi je potrebné
do rozhodnutia súdu vo veci samej upraviť styk otca s dieťaťom v záujme zachovania a upevnenia ich
vzájomných väzieb. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia
(bod 16.). Celkom nepochybne rodičia nie sú schopní dospieť k dohode o styku otca s maloletou, pričom
matka otcovi styk s dieťaťom riadne neumožňuje, keď mu síce navrhuje termíny styku, ale počas styku

do priebehu stretnutia zasahuje a po pár hodinách styk ukončí. S prihliadnutím na vzdialenosť bydlísk
rodičovurčenietermínovstykunajedendeň(ktorýnakoniectrválenpárhodín)zostranymatkynemožno
hodnotiť inak, ako bránenie v styku otca s maloletou.14. Za správny považoval odvolací súd aj rozsah dočasnej úpravy styku, ktorý je v súlade s charakterom
neodkladného opatrenia, ktorým sa pomery upravujú v nevyhnutnom rozsahu, ako aj spôsob prebratia
a odovzdania dieťaťa, keď súd prvej inštancie správne rozhodol tak, aby sa nákladoch v súvislosti

s realizáciou styku podieľali obaja rodičia rovnakým dielom, a to i s prihliadnutím na to, že k zmene
bydliska matky s maloletou došlo bez predchádzajúceho súhlasu otca.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
nariadenia neodkladného opatrenia úpravy styku podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti

potvrdil.

16. Počas odvolacieho konania podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
do právoplatného skončenia konania bolo otcovi uložené platiť mal. A. výživné v sume 450 eur mesačne.
V návrhu uviedla, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dlhodobo a opakovane neplnil
riadne a včas. Od marca 2025 prestal na výživu maloletej prispievať takmer úplne, pričom za mesiace

marec a apríl 2025 uhradil iba čiastku v celkovej výške 100 eur, v máji 2025 uhradil 100 eur a v júni 100
eur. Táto suma je absolútne nepostačujúca na pokrytie čo i len základných potrieb maloletej. Celkové
odôvodnené mesačné náklady na maloletú predstavujú sumu od 450 – 610 eur. Matka je zamestnaná
s príjmom 235 eur brutto a jej mesačné výdavky predstavujú približne 1000 eur. S mesačnými výdavkami
jej pomáha partner. Otec dosahuje príjem 2000 – 2200 eur.

17. Podľa § 362 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu
odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie
nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

20. V zmysle tohto ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných,
osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie
dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre
oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb.

21. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť
bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny
dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než
zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením.

22. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí
ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje
platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti
povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine.

23. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne
odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne
aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah
meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných
osobných životných potrieb oprávneného, a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie

dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj
pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby oprávnenej osoby má postačovať
na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích
povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení,
pričom týmto opatrením o platní výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ

pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej.

24. Z obsahu spisu vyplynulo, že otec do marca 2025 na výživu mal. A. prispieval riadne a od marca 2025
prispieva na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne. Podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutímna vyššie uvedené závery otec prispieva na výživu maloletej v nevyhnutnom rozsahu, a preto nie je
dôvod na neodkladnú úpravu pomerov neodkladným opatrením v zmysle návrhu matky.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

26. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).