Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122201879
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122201879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, XXX XX D. právne zastúpený: Advokátska kancelária Fabian a
Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, proti žalovaným: 1/ F. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX D., 2/ G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX D., obe
právne zastúpené: JUDr. Michal Kizák, advokát, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie
17.350 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 16C 13/2022-349 zo dňa 27.02.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III. a IV..

II.Priznávažalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalovanýmv1.a2.radevrozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Súd žalobu žalobcu voči žalovanej v 1. rade z a m i e t a .

II. Žalovaná v 2.rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 17.350 eur, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovanej v 1. rade voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, ktorá mu bola doručená

21.02.2022 sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 17.350 eur, čo odôvodnil tým, že je
synom nebohej F. C., C. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX,
pričom žalovaná suma predstavuje polovicu kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti, ktorú odpredala
žalovaná v 1/ rade, keďže táto kúpna cena patrí do dedičstva po poručiteľke a doposiaľ mu nebola
vyplatená. Žalovaná v 1. rade je dcérou nebohej poručiteľky a zároveň sestrou žalobcu. Žalovaná v 2.
rade je dcérou žalovanej v 1. rade.

3. Súd prvej inštancie mal za nesporné preukázané, že žalobca a žalovaná v 1/ rade sú ako súrodenci
dedičia po poručiteľke F. C., C. H., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Konštatoval,
že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/76/2020 zo dňa 04.10.2021, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.12.2021 bolo určené, že kúpna cena vo výške 34.700 eur za predaj nehnuteľnostipatrí do dedičstva po poručiteľke. Tento rozsudok vychádza zo skutkového stavu, že predmetná kúpna
cena bola uhradená na podklade kúpnej zmluvy, ktorú dňa 23.03.2015 uzatvorila poručiteľka v právnom
postavení predávajúcej, s obchodnou spoločnosťou TAVAL, s.r.o., Ľubotice, pričom táto kúpna zmluva

bola uzatvorená len deň pred smrťou poručiteľky a v mene poručiteľky ju uzatvorila žalovaná v 1. rade na
základe generálneho plnomocenstva. V deň smrti poručiteľky dňa XX.XX.XXXX bola kúpna cena podľa
tejto zmluvy pripísaná na bankový účet, ktorého majiteľkou je žalovaná v 2. rade.

4. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 39D/1566/2021 zo dňa 17.10.2022 notárka I. J. D.

potvrdila nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov tak, že túto kúpnu cenu vo výške 34.700
eur nadobúdajú žalobca A. B. C. v podiele 1 a žalovaná v 1. rade F. C. v podiele 1.. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2022.

5. Žalované vo vyjadrení k žalobe vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku, nakoľko pokiaľ
by sa jednalo o nárok na náhradu škody, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak oba tieto

nároky sú premlčané v zmysle § 106 a § 107 Občianskeho zákonníka. Za rozhodujúcu udalosť žalované
považujú zaplatenie kúpnej ceny, ku ktorej došlo dňa 24.03.2015, a teda v ten deň došlo k udalosti, z
ktorej vznikla škoda, resp. kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nakoľko žaloba bola podaná až
dňa 21.02.2022, bola podaná po uplynutí 3-roočnej objektívnej premlčacej doby. V prípade pokiaľ by
súd v danom prípade vzhliadol potrebu aplikácie 10-ročnej premlčacej doby, tak už uplynula 2-ročná

subjektívna premlčacia doba, nakoľko sa žalobca preukázateľne dozvedel o náhrade škody, resp. o
bezdôvodnom obohatení už v priebehu roka 2019.

6. Dňa 07.02.2023 súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2.
rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 17.350 eur, v lehote do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) a vyslovil, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku (II. výrok).

7. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalované v 1. a 2. rade. Krajský súd v Prešove, ako súd

odvolací, uznesením zo dňa 8.10.2024 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nie je zrejmé, z akého titulu
súd prvej inštancie priznal žalobcovi ním uplatnený nárok. Za dôvodnú považoval odvolací súd taktiež
námietku týkajúcu sa absencie zdôvodnenia spoločnej (solidárnej) zodpovednosti žalovaných v 1. a 2.
rade. Odvolací súd taktiež poukázal na to, že aj keď, podľa názoru odvolacieho súdu, dospel súd prvej

inštancie na základe doteraz vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že pohľadávka žalobcu
nie je premlčaná, tak jeho odôvodnenie nepovažuje za dostatočné. Uviedol, že úlohou súdu prvej
inštancie bude jasne definovať z akého právneho titulu priznal žalobcovi jeho nárok, so zdôvodnením
naplnenia hmotnoprávnych podmienok konkrétneho zákonného ustanovenia. Zároveň bude skúmať
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných a taktiež sa vysporiadá s námietkou žalovaných týkajúcou sa

počiatku plynutia premlčacej doby.

8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 7C/76/2020-87 zo
dňa 4.10.2021 v právnej veci o určenie, že finančné prostriedky patria do dedičstva rozhodol tak, že
určil, že kúpna cena v sume 34.700 eur za predaj nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy zo dňa 23.3.2015

číslo vkladu E. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX, k.ú. K., patrí do dedičstva po poručiteľke F. C., C. H., nar.
XX.X.XXXX, naposledy bytom E. XXXX/XX, XXX XX D., zomrelej dňa XX.X.XXXX. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť 11.12.2021.
Uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. 39D/1566/2021-35 zo dňa 17.10.2022 notárka I. J. D. rozhodla

tak, že určila všeobecnú hodnotu majetku po poručiteľke F. C., C. H., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX
vo výške 34.700 eur, pričom čistá hodnota dedičstva predstavuje suma 34.700 eur. Zároveň rozhodla
tak, že potvrdila nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov tak, že túto kúpnu cenu nadobúdajú
A. B. C. v podiele 1 a F. C. taktiež v podiele 1. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.11.2022.

9. Za podstatnú otázku považoval súd prvej inštancie posúdenie žalovanými namietaného premlčania
nároku žalobcu. Súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu premlčaný nie je a ani nemôže byť,
nakoľko až rozhodnutím (po právoplatnosti) o dodatočnom dedičskom konaní bolo určené, aká je
hodnota dodatočne prejednaného majetku a kto túto hodnotu a v akom podiele nadobúda. Až poprávoplatnosti rozhodnutia o dedičstve/dodatočnom prejednaní dedičstva, sú dané podmienky na ďalší
postup v konaní pri domáhaní sa nárokov, pričom právoplatnosť dodatočného prejednania dedičstva v
tejto veci nastala 3.11.2022. Nemôže preto vzhľadom na vyššie uvedené obstáť tvrdenie žalovaných,

že premlčacia doba začala plynúť od 24.3.2015 (deň po uzatvorení kúpnej zmluvy medzi poručiteľkou
a spoločnosťou TAVAL, s.r.o. a zároveň deň úmrtia poručiteľky), resp. od roku 2019, od kedy mal mať
žalobca, podľa tvrdenia žalovanej strany, vedomosť o okolnostiach týkajúcich sa prevodu predmetných
nehnuteľností. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom
uznesení uviedol, že z doteraz vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplýva, aby mal

žalobca vedomosť o konkrétnej kúpnej cene, za ktorú bola odpredaná nehnuteľnosť poručiteľky skôr,
ako po právoplatnom skončení konania sp. zn. 7C/76/2020 na základe rozsudku zo dňa 04.10.2021,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2021, a ktorým bolo určené, že kúpna cena vo výške 34.700
eur za predaj nehnuteľnosti patrí do dedičstva po poručiteľke. Podľa názoru súdu prvej inštancie bola
žaloba síce podaná v aktuálne prejednávanej veci predčasne (21.02.2022), čo však nič nemení na tom,
že o skutočnosti aký podiel na dedičstve po poručiteľke na základe vyplatenej kúpnej ceny nadobudol,

sa žalobca vskutku dozvedel až na základe rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 39 D/1566/2021 zo dňa
17.10.2022.Pretosúdmoholžalobcovipriznaťjehonárokažpoprávoplatnostiuvedenéhorozhodnutiao
dodatočnom dedičskom konaní (3.11.2022), od právoplatnosti ktorého začína plynúť aj premlčacia doba.
Nárok žalobcu teda premlčaný nie je ani v objektívnej ani subjektívnej premlčacej dobe a súd prvej
inštancie zdôraznil, že takáto námietka premlčania má spôsobilosť byť tiež v rozpore s dobrými

mravmi, pretože motívom žalovaných bola snaha ponechať si finančné prostriedky na úkor žalobcu, čo
vyplynulo z tohto konania. Napokon aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná.

10. Súd prvej inštancie sa na základe pokynov odvolacieho súdu zaoberal aj právnym titulom, na základe

akého priznal žalobcovi jeho nárok a taktiež tzv. solidárnosťou plnenia žalovaných. Uviedol, že možno
prisvedčiť argumentácii, že kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti uzatvárala ako predávajúca
poručiteľka (nie žalovaná v 1. rade), ktorú na základe generálneho plnomocenstva zastupovala žalovaná
v 1. rade, ktorá uviedla do zmluvy číslo účtu žalovanej v 2. rade (svojej dcéry a vnučky poručiteľky), na
ktorý žiadala poručiteľka vyplatiť kúpnu cenu, teda aj informáciu o čísle účtu uviedla v mene poručiteľky.

Z uvedeného teda vyplýva, že žaloba voči žalovanej v 1. rade musí byť zamietnutá, keďže konala ako
splnomocnená osoba svojej matky a ona osobne nespôsobila žalobcovi žiadnu škodu ani sa na jeho
úkor bezdôvodne neobohatila, o čom súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. tohto rozsudku.

11. Iná je situácia, čo sa týka žalovanej v 2. rade. Nebolo sporným, že na účet žalovanej boli pripísané

finančné prostriedky z predaja predmetných nehnuteľností, pričom pokyn na prevod finančných
prostriedkov bol realizovaný za poručiteľku prostredníctvom žalovanej v 1. rade ako splnomocnenej
osoby. Ako naznačil aj odvolací súd, právny zástupca žalobcu, a napokon čiastočne aj právny zástupca
žalovaných, ktorý pripustil že u žalovanej v 2. rade (neter žalobcu) došlo k bezdôvodnému obohateniu
podľa § 451 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k 1 kúpnej ceny, za ktorú boli predané nehnuteľnosti, o

ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, že patria do dedičstva. Nejedná sa preto v danej situácii o možnú
aplikáciu solidárneho plnenia oboch žalovaných vo vzťahu k žalobcovi. Tieto finančné prostriedky patria
žalobcovi a vzhľadom na bezdôvodné obohatenie žalovanej v 2. rade musia byť vydané žalobcovi, o
čom súd prvej inštancie rozhodol výrokom II. tohto rozsudku.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP,
podľa ktorého, strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade súd prvej inštancie konštatoval, že vzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP v tom zmysle, že napriek aktuálnemu úspechu žalovanej v

1. rade v tomto, práve pre jej postoj v konaní a takpovediac v manažovaní podstaty vzniku sporu mal
súd za to, že jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Čo sa týka náhrady trov konania medzi úspešným žalobcom a neúspešnou žalovanou v 2. rade súd
rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 2. rade z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Vo vzťahu k výroku II. žalovaná namieta, že hoci pred súdom prvej
inštancie opakovane tvrdila, že kúpna cena vo výške 34.700,- eur bola poukázaná na jej bankový účetako dar, tak súd prvej inštancie sa s týmto jej tvrdením nijako nevysporiadal. Zároveň uviedla, že tento
dar mal byť ako určitá forma kompenzácie za to, že žalobca za života poručiteľky nadobudol omnoho
hodnotnejší majetok ako jej matka (žalovaná v 2. rade). Žalovaná v 2. rade taktiež argumentovala,

že poručiteľka ešte v roku 2013 splnomocnila jej matku, aby zrealizovala predaj jej niektorých pozemkov,
a aby si tieto peniaze nechala žalovaná v 2. rade ako dar, resp. kompenzáciu za to, že za života
poručiteľka finančne výrazne pomohla žalobcovi, ktorý ešte za jej života obdržal majetok, ktorý má
v súčasnosti hodnotu niekoľko sto tisíc eur. Napriek tomu sa žalobca rozhodol žalovať svoju sestru
a neter. Keďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tvrdením žalovanej v 2. rade o tom, že kúpna

cena mala predstavovať dar, vykazuje jeho rozhodnutie znaky nepreskúmateľnosti a žalovaná v 2. rade
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II. a III. zmenil tak, že žalobu voči žalovanej
v 2. rade zamietne a prizná jej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

14. Proti výroku IV. podala odvolanie žalovaná v 1. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP,
pričom poukázala na to, že súd prvej inštancie jej napriek úspechu v konaní nepriznal právo na náhradu

trov konania pre „jej postoj v konaní, a tak povediac v manažovaní podstaty vzniku sporu.“ Súd prvej
inštancie okrem vyššie citovanej vety toto svoje tvrdenie nijako bližšie nevysvetlil a žalovaná sa len
domnieva čo tým súd prvej inštancie myslel. Pokiaľ mal na mysli to, že žalovaná v 1. rade v mene
a na účet poručiteľky uviedla do kúpnej zmluve v roku 2015 číslo bankového účtu žalovanej v 2. rade, tak
to nemožno považovať za manažovanie podstaty vzniku sporu, ale naopak za vykonávanie poslednej

vôle poručiteľky.
Okrem toho je potrebné mať na pamäti to, že súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku
v zhode s odvolacím súdom jasne a zreteľne konštatoval, že žalovaná v 1. rade v danom prípade
konala v mene a na účet poručiteľky. Ak preto súd prvej inštancie týmto konštatovaním odôvodnil
zamietnutie žaloby žalobcu voči žalovanej v 1. rade, tak nemôže tým istým konštatovaním odôvodňovať

aj nepriznanie práva na náhradu trov konania žalovanej v 1. rade. Inými slovami povedané, súd prvej
inštancie jednu a tú istú skutočnosť vykladá vo vzťahu k žalovanej v 1. rade raz na jej prospech a raz na
jej neprospech, čo je zmätočné. Ak totiž raz žalovaná v 1. rade v prejednávanom prípade konala v mene
a na účet poručiteľky a je to dôvod pre zamietnutie žaloby voči nej, tak to potom nemôže byť súčasne
aj dôvod pre nepriznanie práva na náhradu trov žalovanej v 1. rade voči žalobcovi.

Žalovaná v 1. rade sa taktiež vyjadrila, že nie je zrejmé čo mal súd na mysli pod pojmom „postoj
v konaní“, keďže žalovaná riadne a včas reagovala na všetky výzvy a pokyny súdu, jej postoj bol
počas celého konania jasný a zrozumiteľný. Navrhovala zamietnutie žaloby v celom rozsahu, pričom
jej argumentácia sa v konečnom dôsledku ukázala ako dôvodná a žaloba voči nej bola zamietnutá.
Z týchto dôvodov je žalovaná v 1. rade presvedčená, že jej prináleží aj právo na náhradu trov konania

voči žalobcovi. Vzhľadom na uvedené preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo výroku IV. zmenil
tak, že žalovanej v 1. rade prizná právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

15. Podaním zo dňa 08.04.2025 žalobkyňa v 1. rade doplnila svoju odvolaciu argumentáciu o
skutočnosť,žesúdprvejinštancierozhodoloaplikácii§257CSPtzv.prekvapivýmsúdnymrozhodnutím,

pretože pred aplikáciou tohto ustanovenia neupozornil žalovanú v 1. rade na to, že bude toto zákonné
ustanovenie aplikovať a o jeho aplikácii sa žalovaná v 1. rade prvýkrát dozvedela až po doručení
rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaná v 1. rade zároveň citovala z nálezov Ústavného súdu týkajúcich
sa tohto jej vyjadrenia.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý v predmetnej veci náležite zistil skutkový stav a vec správne
právne posúdil, pričom vo svojom odôvodnení sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými
a právnymi skutočnosťami, ktoré sa týkajú merita veci a na ktorých toto svoje rozhodnutie aj založil.
K odvolacej argumentácii žalovanej v 2. rade uviedol, že je nesporné, že kúpna cena vo výške 34.700,-

eur patrí do dedičstva po poručiteľke, teda v tomto konaní vychádzajúc z princípu právnej istoty nemôže
byť ani sporné to, že žalovaná v 2. rade nadobudla predmetné finančné prostriedky titulom daru
od poručiteľky. Táto otázka bola právoplatne vyriešená a ustálená v súdnom konaní vedenom Okresným
súdom Prešov pod sp.zn. 7C 76/2020. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaná v 1. rade neoprávnene
nakladala s majetkom poručiteľky tým spôsobom, že finančné prostriedky patriace poručiteľke nechala

poukázať na bankový účet žalovanej v 2. rade, čo v dedičskom konaní (pravdepodobne zámerne)
neuviedla. Taktiež uviedol, že v rámci tohto súdneho konania, ani v súdnom konaní vedenom pod sp.zn.
7C 76/2020, nikdy nebolo preukázané, že by poručiteľka urobila akýkoľvek prejav vôle smerujúci
k darovaniu kúpnej ceny žalovanej v 2. rade.Žalobca má zároveň za to, že konajúci súd správne vyhodnotil správanie žalovanej v 1. rade
akomanažovaniepodstatyvznikusporu,pričomtobolaprávežalovanáv1.rade,ktorápredmetnúkúpnu
zmluvu uzatvorila deň pred smrťou poručiteľky (nemožno tiež opomenúť, že uvedené bolo realizované

v čase, kedy poručiteľka trpela závažným ochorením) a návrh na vklad vlastníckeho práva bol katastru
doručený len deň po smrti poručiteľky. Nebyť tohto špekulatívneho konania žalovanej v 1. rade v snahe
neoprávneneobohatiťsebaa žalovanúv2.radenaúkoržalobcu,nedošlobyanikzačatiutohtosúdneho
konania. Žalobca taktiež poukázal na to, že v minulosti sa pokúšal opakovane o mimosúdne vyriešenie
tejto veci, avšak bezúspešne. Z objektívnych dôvodov nemal inú možnosť ako iniciovať súdne konanie

vo vzťahu k obom žalovaným, ktoré sú blízkymi osobami a v rozhodnom čase žili v spoločnej domácnosti
a konali s rovnakým úmyslom. Žalobca v čase podania žaloby nemal, objektívne ani nemohol mať,
žiadnu vedomosť o konkrétnych dohodách medzi žalovanými, ktoré sa týkali predmetných finančných
prostriedkov a dispozície s nimi. Skutkové okolnosti tohto prípadu, ktoré sa preukázali najmä počas
priebehu tohto súdneho konania sú natoľko individuálne, že nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať náhradu trov právneho zastúpenia vo vzťahu k žalovanej v 1. rade.

Žalobca taktiež uviedol, že u žalovanej v 2. rade absentuje akýkoľvek právny titul vo vzťahu k finančným
prostriedkom, ktoré obdržala na svoj účet. Vzhľadom na uvedené, preto žalobca navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalované v 1. a 2. rade k vyjadreniu žalobcu uviedli, že je bezpredmetná akákoľvek argumentácia

žalobcuotom,čiaplikácia§257CSPbola,alebonebolanamieste,pretožepodľaaktuálnejrozhodovacej
praxe nemôže všeobecný súd pristúpiť k aplikácii tohto ustanovenia bez toho, aby predtým umožnil
dotknutej strane sporu zaujať k tomuto úmyslu všeobecného súdu svoje stanovisko. Žalovaná v 2. rade
opätovne poukázala na to, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s jej argumentáciou o tom,
že suma 34.700 eur jej bola poukázaná ako dar, pričom táto argumentácia nepredstavovala žiadnu

okrajovú ani dodatočnú argumentáciu, ale jednalo sa o jej defacto jedinú zostávajúcu argumentáciu
(potom čo v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolacím súdom zrušený s jeho právnym
názorom o tom, že náhrada škody v prejednávanom prípade neprichádza do úvahy a u žalovanej v 2.
rade je možné uvažovať aj o bezdôvodnom obohatení).

18. Žalobca v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že žalovaná v 1. rade si opakovane,
samovoľne a nepreukázateľne prisvojuje postavenie akéhosi vykonávateľa poslednej vôle poručiteľky,
na základe čoho si na úkor žalobcu, spolu so žalovanou v 2. rade ponechala predmetné finančné
prostriedky patriace do dedičstva. Opätovne poukázal na to, že súdne konanie o tom, či predmetné
prostriedky patria do dedičstva po poručiteľke už bolo právoplatne skončené a pokus žalovaných meniť

význam už právoplatne vyriešenej otázky nemôže v tomto súdnom konaní obstáť. Podstatné je však
opakovane zdôrazniť, že práve žalované vedome spôsobili vznik tohto sporu, čo správne konštatoval
aj súd prvej inštancie.

19. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok

(CSP)), po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaných podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú
dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

20.Odvolacísúdpoukazujenato,žesúdprvejinštanciesprávneavdostatočnomrozsahuzistilskutkový
stav v predmetnej veci, na ktorý správne aplikoval príslušné právne predpisy a vo veci správne rozhodol.
Odvolací súd odkazuje na dôvody odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku a na doplnenie a
zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné (§ 387 ods. 2 CSP):

Zásadná argumentácia žalovaných, resp. hlavne žalovanej v 2. rade spočívala v tom, že kúpna cena
34.700 eur mala byť zaslaná na jej účet ako dar, pričom súd prvej inštancie sa s týmto skutkovým
tvrdením nevysporiadal. Odvolací súd k tomu uvádza, že aj keď žalované tvrdili, že sa malo jednať
o dar, toto svoje skutkové tvrdenie vôbec žiadnym dôkazom nepreukázali, pričom odvolací súd máza to, že sa jedná o účelovú obranu v snahe dosiahnuť zamietnutie žaloby. Odvolací súd poukazuje
na to, že z obsahu spisu absolútne nevyplýva, okrem tvrdení žalovaných, že predmetná kúpna cena
má predstavovať dar. Pokiaľ bolo vôľou poručiteľky to, že kúpna cena mala byť darovaná žalovanej v 2.

rade, tak bolo potrebné, aby poručiteľka zrozumiteľným a určitým spôsobom túto svoju vôľu prejavila.
V tejto súvislosti preto ani nemožno vyčítať súdu prvej inštancie, že sa nejakým špeciálnym spôsobom
nevenoval tejto okolnosti, keďže táto okolnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná a pokiaľ, podľa
názoružalovaných,súdprvejinštancienedostatočnekonštatoval,ževkonanívôbecnebolopreukázané,
že vôľou poručiteľky bolo darovať kúpnu cenu žalovanej v 2. rade, tak táto samotná skutočnosť

nepredstavuje nepreskúmateľnosť jeho správnych záverov v tomto konaní.
V tomto smere je zároveň potrebné dať za pravdu žalobcovi, ktorý správne poukázal na to, že v konaní
vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7 C 76/2020 bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že
kúpna cena vo výške 34.700 eur patrí do dedičstva po poručiteľke, teda žaloba žalobcu v tejto veci
nebola zamietnutá, napr. z dôvodu že kúpna cena je darom poručiteľky pre žalovanú v 2. rade. Rovnako
je nepochybné, že v konaní vedenom pod sp.zn. 39D 1566/2021 súd, prostredníctvom notárky I. J. D.,

dňa 17.10.2022 rozhodol tak, že túto kúpnu cenu nadobúdajú žalobca a žalovaná v 1. rade (dedičia po
poručiteľke), každý v podiele 1/2, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.11.2022.

21. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že v podstate celým konaním sa tiahla argumentácia žalovanej
v 1. rade o tom, že žalobca už za života poručiteľky dostal dary, čo malo byť zohľadnené, ale zohľadnené

to nebolo, a preto aj táto kúpna cena mala predstavovať vlastne dar pre žalovanú v 2. rade. V tomto
ohľade odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ za života poručiteľky dostal žalobca dary, ktoré neboli
obvyklými darmi, tak tieto okolnosti mali byť riešené v rámci dedičského konania po poručiteľke,
avšak pokiaľ neboli, tak v súčasnosti je už táto argumentácia pre posúdenie tejto veci právne irelevantná.

22. S poukazom na vyššie uvedené, teda súd prvej inštancie správne uzavrel, že polovica kúpnej
ceny vo výške 17.350 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej v 2. rade, ktorej táto suma
bola zaslaná na účet a ktorou aj disponovala, čo nebolo medzi stranami sporu sporné, keďže z vyššie
citovaných rozhodnutí nepochybne vyplynulo, že táto kúpna cena patrí do dedičstva po poručiteľke F.
C. a v dedičskom konaní túto kúpnu cenu nadobudli žalobca a žalovaná v 1. rade, každý v podiele

1/2. Súd prvej inštancie taktiež správne uzavrel, že žalovanej v 2. rade nesvedčí žiaden právny titul
k tejto finančnej čiastke, preto je povinná vydať ju z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko tento
majetkový prospech získala bez právneho dôvodu a subjektívnu ako aj objektívnu lehotu je možné
počítať najskôr od 03.11.2022, kedy už mal žalobca nepochybne vedomosť o tom, kto sa na jeho úkor
obohatil a v akej výške. Odvolací súd z tejto súvislosti poukazuje na to, že aj pokiaľ by vychádzal

pri počiatku behu premlčacích lehôt z rozhodnutia Okresného súdu Prešov, sp.zn. 7 C 76/2020, ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňa11.12.2021,takanioddátumuprávoplatnostitohtorozhodnutianeuplynula
dvojročná subjektívna lehota a ani trojročná objektívna lehota, keďže žaloba bola súdu doručená dňa
17.02.2022, preto nárok žalobcu nie je premlčaný, tak ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie.

23. Podaním súdu doručeným dňa 08.04.2025, teda po uplynutí odvolacej lehoty (podľa § 365 ods.
3 CSP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania),
žalovaná v 1. rade doplnila svoju odvolaciu argumentáciu o vyjadrenie, že rozhodnutie o trovách
konania vo vzťahu ku nej je prekvapivým rozhodnutím, pretože súd ju neupozornil, že bude aplikovať
ustanovenie § 257 CSP. Napriek tomu, že túto odvolaciu argumentáciu predložila žalovaná v 1. rade

až po uplynutí odvolacej lehoty, odvolací súd si je vedomý rozhodnutí najvyšších súdnych autorít
týkajúcich sa podmienok aplikácie ustanovenia § 257 CSP. Dovoľuje si však uviesť, že aj keď súd prvej
inštancie žalovanú v 1. rade osobitne neupozornil na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia, nedošlo
k porušeniu jej práv, nakoľko žalovaná v 1. rade sa v rámci odvolania proti výroku, ktorým jej neboli
priznané trovy konania voči žalobcovi, jasne vyjadrila v čom vidí nedostatky rozhodnutia súdu prvej

inštancie, teda mala priestor na argumentáciu, s ktorou sa odvolací súd nižšie vysporiadal. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu nálezov Ústavného súdu SR citovaných v doplnení
odvolacej argumentácie žalovanej v 1. rade vyplýva v prvom rade to, aby strana sporu vo vzťahu, ku
ktorejboloaplikovanéustanovenie§257CSPmalamožnosťvyjadriťsakjehoaplikácii,pričomžalovaná
túto možnosť v priebehu konania mala a aj ju využila, keďže sa k aplikácii tohto ustanovenia v odvolaní

jasne vyjadrila, tak ako to už odvolací súd uviedol, a z citovaných rozhodnutí zásadne nevyplýva, že už
súd prvej inštancie je bezpodmienečne povinný na túto aplikáciu upozorniť.24. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade je potrebné
dať čiastočne za pravdu žalovanej v 1. rade v tom ohľade, že súd prvej inštancie okrem teoretických
východísk uplatňovania § 257 CSP, v podstate iba stručne odôvodnil nepriznanie trov prvoinštančného

konania procesne úspešnej žalovanej v 1. rade, a to jej postojom v konaní a takpovediac manažovaním
celej podstaty vzniku sporu. Napriek stručnosti tohto odôvodnenia, má ale odvolací súd za to, že tento
výrok o trovách konania je vecne správny.

25. Žalovaná v 1. rade svoj postoj v tomto konaní charakterizovala tak, že riadne a včas reagovala

na všetky výzvy či pokyny súdu a jej postoj bol od začiatku jasný a zrozumiteľný. S poukazom na obsah
spisu a hlavne rozhodnutia, ktoré predchádzali odvolaním napadnutému rozsudku, ale nie je právne
relevantné hodnotiť jej postoj tým, že reagovala na výzvy súdu, resp., že jej stanovisko bolo jasné, ale
tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu v konaní vedenom Okresným súdom pod sp.zn. 7C 76/2020
resp. dedičskému rozhodnutiu sp.zn. 39D 1566/2021, žalovaná v 1. rade nereagovala na mimosúdne
výzvy a aktivity žalobcu a napriek týmto rozhodnutiam neuhradila sama, resp. v súčinnosti so žalovanou

v2.radepohľadávkužalobcuaanisanesnažilasporvyriešiťmimosúdne.Ajnapriekprvémurozhodnutiu
súdu prvej inštancie podala vo veci odvolanie a aj keď bola v tomto rozhodnutí procesne úspešná,
keď žaloba voči nej bola zamietnutá, avšak iba s poukazom na to, že kúpna cena bola vyplatená na účet
jej dcéry t.j. žalovanej v 2. rade, tak odvolací súd si dovolí vysloviť presvedčenie, že žalovaná v 1. rade
mala všetky informácie týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti a úhrady kúpnej ceny, keď kúpnu zmluvu

ako splnomocnenec poručiteľky uzavrela iba jeden deň pred jej smrťou a aj keď stále tvrdila, že kúpna
cena mala byť darom poručiteľky pre žalovanú v 2. rade, tak pokiaľ sa súd prvej inštancie vyjadril tak,
že celý tento proces v podstate manažovala, toto jeho tvrdenie nemožno považovať za neobjektívne.
Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že aj keď kúpna cena bola zaslaná na účet žalovanej v 2. rade,
tak podstatnú aktivitu v tomto konaní vykonávala vlastne iba žalovaná v 1. rade a aj keď pri uzatváraní

kúpnej zmluvy konala ako splnomocnenec v mene poručiteľky, teda svojej matky, je nepochybné, že v
konaní nebolo preukázané, aby vôľou poručiteľky bolo darovať túto kúpnu cenu žalovanej v 2. rade,
pričom pokiaľ vôľa poručiteľky mala byť takáto, bolo potrebné realizovať príslušné právne úkony, ktoré
by o tomto tvrdení žalovanej v 1. rade svedčali jasne a zároveň samozrejme toto tvrdenie aj náležite
preukázať, čo sa ale v tomto konaní nestalo, preto súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v 2. rade

správne žalobe vyhovel. Zamietnutie žaloby voči žalovanej v 1. rade nebolo odvolaním napadnuté, preto
tento výrok nadobudol právoplatnosť.

26. S poukazom na vyššie uvedené skutkové okolnosti, podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno ani
žalobcovi vyčítať, že za týchto okolností žaloval obe žalované, keďže nemal vedomosť o konkrétnosti

ich konania, resp. ich dohôd a ani o tom kto a akým spôsobom disponoval s kúpnou cenou, pričom tieto
skutočnosti vyšli jasne najavo až v priebehu tohto konania.

27. Odvolací súd má teda za to, že všetky tieto okolnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil
ako dôvody hodné osobitného zreteľa týkajúce sa veci samej a v konaní úspešnej žalovanej v 1. rade

nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Aj keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
v tejto časti odôvodnil stručne, odvolací súd ho doplnil a má za to, že špecifickosť a výnimočnosť tejto
veci mu dovoľuje potvrdiť takéto rozhodnutie o trovách konania, pričom si je vedomý, že základnou
zásadou pri rozhodovaní o trovách konania je zásada úspechu a nepriznanie trov konania úspešnej
strane konania je výnimočný inštitút, ktorý je potrebné náležite odôvodniť, avšak okolnosti prejednávanej

veci sú natoľko výnimočné, že predstavujú dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania
procesne úspešnej strane sporu.

28. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že aj keď súd prvej inštancie výslovne neupozornil žalovanú
v 1. rade na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, tak aj keby ju bol upozornil, tak žalovaná v 1. rade

by na to nepochybne reagovala iba tým spôsobom, ktorý prezentovala vo svojom odvolaní, pričom
odvolací súd k jej argumentácii uvedenej v odvolaní zaujal stanovisko. Pokiaľ by aj žalovaná v 1. rade
bola svoje dôvody prezentovala už pred súdom prvej inštancie, tak jeho rozhodnutie by bolo totožné
a na argumentáciu uvedenú v odvolaní odvolací súd reagoval, teda u žalovanej v 1. rade nedošlo
k porušeniu jej procesných práv takým spôsobom, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

29. S poukazom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaná v 2. rade je
povinná vydať žalobcovi sumu 17.350 eur ako bezdôvodné obohatenie, keďže túto sumu prijala na svoj
účet bez akéhokoľvek právneho dôvodu, preto je povinná túto sumu vydať.Odvolací súd zároveň nezistil naplnenie žiadneho z namietaných odvolacích dôvodov, preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie, v jeho napadnutej časti, potvrdil podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne.

30.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSP,spoužitím§262ods.1
a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným v
1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie
do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydal
súdny úradník.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).