Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118202312
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3118202312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu
JUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Mareka Anovčina, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., E. XXXX/X, právne zastúpený: BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 23,
IČO: 36 866 261, proti žalovaným: 3/ A. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XXX, X/XXXX C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XXX a 5/ A. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., E. XXXX/XX,

žalovaní 3/-5/ právne zastúpení: JUDr. Mária Bustinová, advokátka so sídlom Trenčín, Jilemnického 21,
IČO: 33 907 994, v konaní o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva a iné, na odvolanie žalovaných
3/, 4/ a 5/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 11C/12/2018-336 zo dňa 27. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia, že pohľadávka vo výške 119.000,- eur patrí
do dedičstva po poručiteľke H. C., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e a vo
zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že finančné prostriedky vo výške 11.000,- eur
vyplatené neb. H. C. podľa kúpnej zmluvy osvedčenej Notárskou zápisnicou zo dňa 17.02.2016 notárkou
Mgr. Adrianou Laczkovou pod. č. I. XX/XXXX, I. XXXX/XXXX, I. XXXX/XXXX, uzavretej medzi neb. H.
C. a žalovanou 5/ a pohľadávka vo výške 119.000,- eur voči žalovanej 5/ z titulu nezaplatenej časti
kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti v zmysle kúpnej zmluvy osvedčenej notárskou zápisnicou zo dňa
17.02.2016 notárkou Mgr. Adrianou Laczkovou pod č. I. XX/XXXX, I. XXXX/XXXX, I. XXXX/XXXX, patria

do dedičstva po poručiteľke H. C., D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX a o trovách
konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovaným 3/ - 5/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil ust. § 137 písm. c) CSP a § 628
ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej už len
Obč. zák.), keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca má naliehavý právny

záujem na určovacej žalobe, nakoľko je právnym nástupcom po poručiteľke a má právo dediť z toho,
čo patrilo do dedičstva po poručiteľke. Dedičské konanie po neb. H. C. bolo právoplatne zastavené
pre nemajetnosť poručiteľky a len na základe navrhovaného určenia môže žalobca požiadať súd o
dodatočné konanie o dedičstve po poručiteľke. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že poručiteľka
kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 17.02.2016, spísanou do notárskej zápisnice, ako výlučná vlastníčka
odpredala kupujúcej - žalovanej 5/ nehnuteľnosti, presne označené v tejto zmluve, za kúpnu cenu

130.000,- eur, ktorá suma jej mala byť vyplatená kupujúcou na účet vedený v J. K. na meno žalovanej
4/ v lehote najneskôr do 31.12.2016. Nesporné ďalej bolo aj to, že kupujúca na tento účet uhradila
predávajúcej dňa 08.04.2016 sumu 5.000,- eur a dňa 11.05.2016 sumu 6.000,- eur, t. j. spolu 11.000,-eur. Ďalšie finančné prostriedky na účet dohodnutý v kúpnej zmluve žalovanou 5/ (kupujúcou) zaplatené
neboli. Z vykonaného dokazovania ďalej bolo preukázané, že žalovaná 5/ poukázala na účet žalovaného
3/ (syna poručiteľky) sumu 30.000,- eur dňa 09.06.2016, sumu 34.000,- eur dňa 10.06.2016, sumu

34.000,- eur dňa 13.06.2016 a sumu 1.000,- eur dňa 14.06.2016, t. j. spolu sumu 99.000,- eur. Sporným
medzi stranami sporu z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny tak, ako bolo dojednané v kúpnej zmluve bolo,
či došlo k vyplateniu celej kúpnej ceny v zmysle dojednaných platobných podmienok poručiteľke ako
predávajúcej a či poručiteľka tieto peniaze získané odpredajom nehnuteľností darovala žalovanej 4/, na
účet ktorej mala byť vyplatená celá kúpna cena tak, ako zhodne tvrdili žalovaní 3/ až 5/ v rámci obrany

v spore.
3. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie došlo k zmene účastníkov konania, keď jednak
došlo k rozšíreniu okruhu žalovaných, k späťvzatiu žaloby a k zastaveniu konania proti dvom pôvodne
žalovaným, a jednak pôvodná žalobkyňa (dcéra poručiteľky) zomrela a na jej miesto vstúpil jej právny
nástupca – syn. Tiež došlo k zmenám žaloby, o ktorých rozhodoval súd a žalobca sa tak pred
rozhodnutím veci domáhal určenia, že do dedičstva po jeho právnej predchodkyni – po poručiteľke H.

C. patrí suma 11.000,- eur a pohľadávka vo výške 119.000,- eur.

4. Súd prvej inštancie vychádzal pri právnom posúdení veci z toho, že poručiteľka uzatvorila platnú
kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, v ktorej boli riadne dohodnuté podmienky zaplatenia kúpnej
ceny, ktorá predstavovala sumu 130.000,- eur a mala byť vyplatená najneskôr do 31.12.2016 na účet

presne označený v kúpnej zmluve. Poručiteľke na dohodnutý účet bola vyplatená len časť kúpnej ceny,
a to vo výške 11.000,- eur, pričom nebolo preukázané, že tieto finančné prostriedky boli poručiteľkou
spotrebované, ani, že s nimi nakladala ku dňu jej smrti. K tvrdeniu žalovaných, že bola zaplatená celá
kúpna cena na základe dohody o zmene platobného miesta súd uviedol, že v konaní takáto dohoda
nebola preukázaná a dokonca ani nebolo tvrdené, že išlo o dohodu s poručiteľkou a že k zmene

platobného miesta došlo s jej súhlasom. Z uvedených dôvodov vychádzal z toho, že bola zaplatená len
časť kúpnej ceny vo výške 11.000,- eur.

5. K tvrdeniu žalovaných, že celá kúpna cena bola poručiteľkou darovaná žalovanej 4/ (manželke
syna poručiteľky), ktorá sa o ňu starala, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom darovania

môže byť čokoľvek, za predpokladu, že ide o vec (pokiaľ to jej povaha pripúšťa), práva alebo iné
majetkové hodnoty. Písomnú formu darovacej zmluvy treba zachovať v prípade, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť alebo ak k odovzdaniu a prevzatiu veci nedôjde pri darovaní. Písomnú formu darovacej
zmluvytrebazachovaťajvprípade,aksiosobitnápovahadaruzachovaniepísomnejformyvyžaduje.Na
darovanie peňazí zákon nevyžaduje písomnú darovaciu zmluvu, ak sa peniaze odovzdávajú a prevezmú

pri darovaní. Ak sa ale peniaze neodovzdávajú pri darovaní, ak sa majú napríklad previesť na účet
obdarovaného v nejakej lehote, darovacia zmluva by mala byť podľa názoru súdu písomná. I keď
žalovaní zhodne tvrdili, že poručiteľka sa mala vyjadriť, že peniaze za predaj nehnuteľnosti daruje
žalovanej 4/, (ktorá pri spisovaní zmluvy oznámila svoje číslo účtu, uvedené ako účet, na ktorý sa malo
plniť), z notárskej zápisnice prejavenie vôle poručiteľky darovať peniaze nevyplýva. Vypočutý svedok

síce potvrdil, že mu poručiteľka na jeseň 2016 povedala, že dom predala a peniaze dala L., avšak
kúpna cena bola splatná až do 31.12.2016 a nebolo preukázané, že na jeseň 2016 už bola poručiteľke
vyplatená.Preabsenciupísomnejdarovacejzmluvy,keďdarovanépeniazeneboliodovzdanéaprevzaté
pri tvrdenom darovaní, súd dospel k záveru, že nebolo preukázané platné darovanie peňazí vo výške
kúpnej ceny, čo má za následok, že predmet darovania bol v čase smrti poručiteľky jej majetkom.

6. Keďže v konaní bolo preukázané zaplatenie kúpnej ceny poručiteľke tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej
zmluve, len vo výške 11.000,- eur a nebolo preukázané, že tieto peniaze boli poručiteľkou spotrebované,
ani že s nimi nakladala ku dňu smrti (19.12.2016), súd prvej inštancie rozhodol, že uvedená suma
patrí do dedičstva po poručiteľke. Zaplatenie zostatku kúpnej ceny vo výške 119.000,- eur (130.000,-

eur - 11.000,- eur) poručiteľke žalovanou 5/ v konaní nebolo preukázané, poručiteľka tak v čase smrti
bola vlastníčkou pohľadávky v uvedenej výške, a preto súd rozhodol, že táto pohľadávka (tak, ako ju
špecifikoval vo výroku rozsudku) patrí do dedičstva po poručiteľke.

7. Pokiaľ žalovaní žiadali v konaní vykonať ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov, súd navrhované

dôkazy nevykonal z dôvodu nadbytočnosti a irelevantnosti vo vzťahu k predmetu konania.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, v spojení s jeho doplnením, žalovaní 3/ - 5/ a žiadali, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne a žalovaným prizná náhradu trov konania,
prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Žalovaní s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasili, považovali ho za nesprávne
a nespravodlivé, a to z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP), z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP) a následne odvolanie doplnili aj o ďalší dôvod, a to,
že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, o ktoré z vykonaných dôkazov sa opiera, odôvodnenie je
nedostatočné a zmätočné, v rozpore s vykonanými dôkazmi a je arbitrárne.

10. V odvolaní žalovaní namietali nevypočutie navrhovaných svedkov - A. M., N. O. a G. K. P., ktorí mali
potvrdiť nimi tvrdené skutočnosti, čím im súd znemožnil realizovať procesné práva. Navrhované dôkazy
bolo potrebné vykonať na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nevykonaním navrhovaných dôkazov
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd zároveň nesprávne vyhodnotil výpoveď žalovanej
5/, z ktorej podľa žalovaných vyplýva, že poručiteľka bola prítomná len pri preberaní časti kúpnej ceny

uhrádzanej v hotovosti a poručiteľka sa uistila o úhrade celej kúpnej ceny až po jej úplnom zaplatení
v júni 2016.

11. Žalovaní nesúhlasili so záverom súdu, že nebolo preukázané zaplatenie celej kúpnej ceny
poručiteľke, keď podľa ich názoru je úplne bežné v občiansko-právnych vzťahoch, že sa mení platobné

miesto. Rešpektujú povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností a jej zmeny písomne,
v danej veci je však potrebné zohľadniť rodinné vzťahy účastníkov konania s poručiteľkou, keď
poručiteľka mala ku ním absolútnu dôveru, oni akceptovali jej vôľu s ohľadom na jej vek a zrakové
postihnutie. Zmena účtu dohodnutého v kúpnej zmluve na účet žalovaného 3/ je absolútne bežná
záležitosť, tento účet je rovnako vlastníctvom žalovanej 4/ v rámci BSM, čo súd nezohľadnil. Platby, ktoré

boli zaplatené na účet žalovaného 3/, nesúvisia s obchodnými vzťahmi medzi žalovaným 3/ a žalovanou
5/, ide o špekulatívne úvahy súdu, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

12. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaní namietali z dôvodu, že súd príliš formalisticky posúdil
darovanie finančných prostriedkov za predaj nehnuteľností poručiteľkou, keď dospel k záveru o absencii

písomnej darovacej zmluvy a nepreukázaní darovania finančných prostriedkov. Poručiteľka pred
svedkami prejavila vôľu darovať finančné prostriedky neveste – žalovanej 4/ z vďačnosti za opatrovanie
a súd mal túto jej vôľu rešpektovať.

13. Žalovaní v odvolaní poukázali na judikát Najvyššieho súdu SR – R 32/2011, v zmysle ktorého pri

žalobách o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide z hľadiska predmetu konania o určenie
vlastníckeho práva. V prejednávanej veci v konaní nebol produkovaný a vykonaný žiadny dôkaz, ktorým
by žalobca preukazoval, že poručiteľka v čase smrti vlastnila majetok, ktorý by mohol byť predmetom
dedenia.

14. Žalovaní v lehote na podanie odvolania svoje odvolanie doplnili o ďalšie dôvody nesprávnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď podľa ich názoru rozhodnutie súdu je arbitrárne, z jeho
odôvodnenia nie je zrejmé, o ktoré z vykonaných dôkazov súd rozhodnutie opiera, odôvodnenie je
nedostatočné a zmätočné, v rozpore s vykonanými dôkazmi. Ďalej namietali svojvoľné hodnotenie
vykonaných dôkazov, a to najmä svedeckú výpoveď N. F. Q., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že

poručiteľka mu výslovne povedala, že predala svoj rodinný dom a všetky peniaze z predaja darovala
žalovanej 4/. Súd nesprávne skutkovo vyhodnotil aj dôkazy týkajúce sa zaplatenia kúpnej ceny, pričom
žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že peniaze zaplatené žalovanou 5/ boli zaplatené z iného titulu,
ako bolo zaplatenie kúpnej ceny za dom poručiteľky, ako o tom v odôvodnení rozhodnutia polemizuje
súd.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny a náležite odôvodnený potvrdiť, pričom sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných v odvolaní.
K nevypočutiu svedkov navrhnutých žalovanými pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalovaníneuviedli ani jedno konkrétne relevantné skutkové zistenie, ktoré by výpoveď svedkov mala priniesť.
Vôľa poručiteľky je obsiahnutá v notárskej zápisnici, pri ktorej spísaní navrhnutí svedkovia boli
prítomní, jej obsah je jasný, zrozumiteľný a určitý, preto nebolo potrebné týchto svedkov vypočuť.

Poručiteľke peniaze za predaj nehnuteľností pri spísaní kúpnej zmluvy neboli vyplatené, teda s nimi
nemohla disponovať a reálne odovzdať žalovanej 4/. Do úvahy preto mohlo prichádzať len uzavretie
konsenzuálnej darovacej zmluvy, pre ktorú je potrebná písomná forma. Ak právna norma vyžaduje
vyhotovenie právneho úkonu v písomnej forme, nemožno vykonanie tohto úkonu preukázať výpoveďou
svedka. V prípade, že poručiteľka H. C. mala vôľu darovať peniaze žalovanej 4/, mohol byť tento úkol

obsiahnutý v kúpnej zmluve, čo sa však nestalo. Výsluch svedkov by nielenže nemal žiadny význam
na rozhodovanie v súdnom konaní, ale bol by aj v rozpore so zásadou hospodárnosti. Odvolací dôvod
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP z uvedených dôvodov nie je daný a nevykonaním výsluchu
niektorých svedkov súd neporušil právo žalovaných na spravodlivý proces. Žalobca tiež nesúhlasil
s názorom žalovaných, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Súd prvej inštancie správne z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná 5/

nezaplatilakúpnucenutak,akobolodohodnutévkúpnejzmluve,okremsumy11.000,-eur,čosúdzobral
do úvahy. K tvrdeniu žalovaných, že došlo k vyplateniu kúpnej ceny iným spôsobom, žalobca poukázal
na to, že právne predpisy síce nevylučujú možnosť zmeny platobných podmienok dojednaných v kúpnej
zmluve, avšak súčasne pre vykonanie takejto zmeny predpisujú povinnosť dodržania písomnej formy.
Neexistenciu - nedodržanie formy dohody o zmene platobných podmienok nie je možné ospravedlniť

úzkymi rodinnými vzťahmi, a to najmä s poukazom na to, že poručiteľka a žalovaná 5/ - kupujúca,
neboli v žiadnom príbuzenskom vzťahu. Žalobca poukázal tiež na to, že peniaze, ktoré mali byť
vyplatené ako kúpna cena na účet žalovanej 4/, patrili H. C. a nie žalovanému 3/ a žalovanej
4/, účet ktorej bol výlučne miestom plnenia určený zmluvou. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé,
že súd prvej inštancie vychádzal len z jednoznačne preukázaných skutočností. Svedok G. F. Q.,

ktorého súd v konaní vypočul, nebol účastníkom právneho úkonu darovania finančných prostriedkov,
a preto jeho výpoveď nemôže preukazovať darovanie a ani zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaní v súdnom
konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázali zaplatenie kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy,
pre darovanie finančných prostriedkov, ktoré predstavovali kúpnu cenu, ktorá ešte nebola vyplatená,
bola potrebná písomná forma. Pokiaľ žalovaní v odvolaní uviedli, že súd vec nesprávne právne posúdil,

žalobca poukázal na to, že neuvádzajú, ktorú právnu normu neaplikoval súd na zistený skutkový
stav, netvrdia ani nesprávnu interpretáciu právnej normy a ani jej nesprávnu aplikáciu, neuvádzajú
tvrdenia, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli preukázať naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Pokiaľ
žalovaní vyslovili názor, že súd prvej inštancie je príliš formalistický, žalobca uviedol, že za prílišný
formalizmus nemožno považovať konštatovanie neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu nedodržania

právnou normou predpísanej formy právneho úkonu, následkom čoho sa takýto právny úkon stáva
ex lege neplatným. Žalobca poukázal na to, že podľa kúpnej zmluvy, v ktorej bola jednoznačne
prejavená vôľa poručiteľky, kúpna cena nemala byť zaplatená žalovanej 4/, ale na bankový účet,
ktorého majiteľom bola žalovaná 4/. Zaplatenie kúpnej ceny tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve,
žalovaní, ktorí túto skutočnosť tvrdili, v konaní nepreukázali. Žalobca nezaplatenie kúpnej ceny

v konaní nemôže preukázať, pretože preukazovanie negatívnej skutočnosti je spravidla objektívne
nemožné, od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal neexistenciu určitej skutočnosti.
Z uvedených dôvodov žalobca zastáva názor, že odvolanie nie je dôvodné, žalovaní relevantným
spôsobom nepreukázali naplnenie ani jedného s nimi tvrdených odvolacích dôvodov. Žalovaní sa
nelogicky prostredníctvom výpovedí svedkov snažia preukázať vykonanie právnych úkonov (zmena

platobných podmienok v kúpnej zmluve a uzavretie konsenzuálnej darovacej zmluvy), pre ktoré právna
norma vyžaduje písomnú formu, pričom je zrejmé, že nevykonanie, respektíve neplatnosť vykonaného
právneho úkonu pre nedostatok formy nemožno konvalidovať výpoveďou svedka.

16. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu v plnom rozsahu zotrvali na dôvodoch

podaného odvolania a zdôraznili, že v konaní nebolo preukázané, že poručiteľka vlastnila v čase
smrti majetok, o ktorom súd rozhodol, že patrí do dedičstva a naviac, súd nevykonal nimi navrhované
dôkazy, ktoré v plnom rozsahu vyvracajú úvahy súdu. Navrhované dôkazy mali preukázať skutočnosť,
že poručiteľka v čase smrti nevlastnila žiaden majetok. Pokiaľ sa týka sumy 11.000,- eur určených
do dedičstva po poručiteľke, súd vychádzal zo skutočnosti, že tieto prostriedky boli vyplatené

v apríli a v máji roku 2016. V konaní nebolo preukázané, že tieto prostriedky poručiteľka vlastnila
v čase smrti v decembri 2016. Tieto peniaze boli vyplatené ako reálne plnenie - odovzdanie daru
poručiteľkou v prospech žalovanej 4/ na jej účet formou, ktorú si slobodne zvolila poručiteľka H.
C. s ohľadom na svoj vek a zdravotný stav. Darovanie zo strany poručiteľky bolo reálne a niekonsenzuálne a na platnosť darovacej zmluvy hnuteľných vecí nie je zákonom predpísaná písomná
forma. Z vykonaného dokazovania súdom tiež bolo preukázané, že kúpna cena v sume 130.000,-
eur bola uhradená. Úvahy súdu, že úhrada kúpnej ceny zo strany žalovanej 5/ nebola zaplatením

kúpnej ceny, ale súvisela s obchodnou činnosťou žalovaného 3/ a žalovanej 5/, sú ničím nepodloženými
špekuláciami.

17. Žalobca v následnej replike k vyjadreniu žalovaných zotrval na svojich tvrdeniach, k darovaniu
sumy 11.000,- eur poručiteľkou žalovanej 4/ poukázal na to, že keď žalovaná 4/ na svoj bankový účet

od žalovanej 5/ prijala sumu 6.000,- eur ako úhradu časti kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, obratom
poskytla žalovanej 5/ pôžičku vo výške 5.000,- eur, pričom po poskytnutí tejto pôžičky na svojom účte
nemala finančné prostriedky postačujúce na to, aby H. C. odovzdala celú prijatú sumu 6.000,- eur, ktorá
jej patrila ako časť kúpnej ceny. K zaplateniu ďalšej sumy 5.000,- eur žalovanou 5/ poukázal na to,
že nebolo preukázané, že táto časť kúpnej ceny sa dostala do dispozície H. C., a teda ani, že táto
suma mohla byť darovaná žalovanej 4/. Ostatné sumy zaplatené žalovanou 5/, o ktorých žalovaní

tvrdia, že boli časti kúpnej ceny, boli zaplatené v rozpore s kúpnou zmluvou na účet žalovaného 3/.
Žalobca na pochybné transakcie, prostredníctvom ktorých sa žalovaní snažili simulovať stav údajného
zaplatenia kúpnej ceny spôsobom nemajúcim oporu v kúpnej zmluve, poukazoval počas celej doby
súdneho konania. A tieto transakcie preukazujú výpisy z účtov.

18. Žalovaní a žalobca v následných ďalších písomných vyjadreniach zotrvali na svojich podaniach a na
skutočnostiach, na ktoré v nich poukazovali.

19. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods.1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancii je potrebné v časti týkajúcej sa

určenia pohľadávky do dedičstva podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a v časti týkajúcej
sa určenia sumy 11.000,- eur do dedičstva, ako i vo výroku o trovách konania zrušiť podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20.Vprejednávanejvecipredmetomkonaniapozmenežalobyjeurčenie,žedodedičstvapoporučiteľke

H. C. patrí suma 11.000,- eur a pohľadávka vo výške 119.000,- eur, pričom obe tieto sumy predstavujú
kúpnu cenu za predaj rodinného domu, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľky, a ktorý poručiteľka odpredala
žalovanej 5/ na základe kúpnej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice za sumu 130.000,- eur, ktorá
mala byť poručiteľke vyplatená najneskôr do 31.12.2016 na účet, ktorý bol označený v kúpnej zmluve,
a ktorý patrí žalovanej 4/. Poručiteľka H. C. zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po nej bolo

zastavené pre nemajetnosť v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2D/40/2017. Tieto
skutočnosti sú medzi stranami sporu nesporné.

21. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal tým, či žalobca má na danej určovacej žalobe naliehavý
právny záujem a dospel k správnemu právnemu záveru, že keďže medzi dedičmi po poručiteľke (ktorými

sú žalobca a žalovaný 3/) je sporné, či dedička vlastnila v čase smrti sumu 11.000,- eur a pohľadávku vo
výške 119.000,- eur a dedičské konanie po poručiteľke bolo zastavené, má žalobca ako jeden z dedičov
naliehavý právny záujem na danej určovacej žalobe. Tento záver súdu napokon ani žalovaní v podanom
odvolaní nenamietali.

22. Žalovaní v odvolaní vzhľadom na obsah odvolania a charakter odvolacích námietok primárne
namietali nesprávne právne posúdenie veci, nesprávny procesný postup, ktorým súd znemožnil
uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne
skutkové zistenia, na základe vykonaného dokazovania. Porušenie svojich práv žalovaní videli najmä

v nevypočutí nimi navrhovaných svedkov, ktorí boli prítomní pri spísaní kúpnej zmluvy do notárskej
zápisnice a notárky, ktorá zápisnicu spisovala, ďalej namietali nesprávny záver súdu, že nedošlo k
platnému darovaniu finančných prostriedkov poručiteľkou žalovanej 4/, pretože tento právny úkon musel
mať písomnú formu, inak by bol neplatný. Podľa žalovaných súd prvej inštancie nerešpektoval vôľuporučiteľky, ktorú preukázal aj svedok G. F. Q., vypočutý súdom prvej inštancie v súdnom konaní. Tiež
namietali nesprávny právny záver súdu, že žalovaná 5/ neuhradila poručiteľke celú kúpnu cenu, a preto
poručiteľka ku dňu smrti vlastnila pohľadávku, ktorá patrí do dedičstva.

23. Ako správne žalovaní v odvolaní uviedli, podľa ustálenej súdnej praxe je konanie o určenie, že vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi z hľadiska predmetu konania, konaním o určenie vlastníckeho práva. Z
uvedeného dôvodu leží na žalobcovi dôkazné bremeno preukázať, že poručiteľ v čase smrti vlastnil vec,
ktorú žiada určiť ako vec patriacu do dedičstva po poručiteľovi. V prejednávanej veci žalobca žiadal určiť,

že do dedičstva po poručiteľke H. C. patrí suma 11.000,- eur, ktorá jej bola vyplatená za predaj rodinného
domužalovanou5/naúčet,ktorýpatrížalovanej4/azároveň,žedodedičstvapatrípohľadávkavovýške
119.000,-eur,ktorásumapredstavujezostatokkúpnejcenyzapredajrodinnéhodomu,ktorúčasťkúpnej
ceny žalovaná 5/ nezaplatila poručiteľke tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve.

24. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo preukázané, že kúpnou zmluvou spísanou

do notárskej zápisnice dňa 17.02.2016, poručiteľka ako predávajúca predala žalovanej 5/ ako kupujúcej
nehnuteľnosti presne špecifikované v kúpnej zmluve, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľky, za
dohodnutú kúpnu cenu 130.000,- eur, ktorá mala byť predávajúcej H. C. vyplatená na účet B. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX v lehote najneskôr do 31.12.2016. Žalovaná 5/ zaplatila kúpnu cenu tak,
ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve len vo výške 11.000,- eur. Zvyšok kúpnej ceny, podľa tvrdení

žalovaných, bol zaplatený inak, ako dohodnutým spôsobom, a to jednak odovzdaním hotovosti k rukám
žalovanej 4/ a jednak poukázaním na účet žalovaného 3/.

25. Pokiaľ sa týka zaplatenia sumy 11.000,- eur, žalobca v konaní preukázal, že uvedená suma bola
zaplatenánaúčetžalovanej4/,tedatak,akobolodohodnutévkúpnejzmluve.Súdprvejinštancievbode

37. rozsudku konštatoval, že uvedená suma 11.000,- eur bola majetkom poručiteľky, pretože žalovaní
nepreukázali platnosť darovania týchto finančných prostriedkov žalovanej 4/, nebolo preukázané, že
tieto finančné prostriedky boli spotrebované a ani, že s nimi poručiteľka ku dňu smrti nakladala, a preto
určil, že patria do dedičstva po poručiteľke. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd
nestotožnil, považuje ho za predčasný, nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní, z ktorého vyplýva

len to, že žalovaná 5/ uvedenú sumu (spolu 11.000,- eur) zaplatila poručiteľke tak, ako bolo dohodnuté v
kúpnejzmluve,t.j.naúčetžalovanej4/.Tátosuma,akočasťkúpnejceny,bolanepochybnevlastníctvom
poručiteľky, avšak, či sa skutočne dostala do dispozície poručiteľky a ako s ňou následne poručiteľka
naložila, teda, či ju vlastnila aj v čase smrti a mohla s ňou disponovať (čo bolo viac ako 8 mesiacov po
jej zaplatení žalovanou 5/), v konaní doposiaľ nebolo preukázané. Odvolací súd poukazuje na to, že

pokiaľtátosumaajbolavlastníctvomporučiteľky,alebolazaplatenánaúčet,naktorýporučiteľkanemala
dispozičné oprávnenie, mala následne len právo na vyplatenie tejto sumy od majiteľa účtu – žalovanej 4/,
pričom doposiaľ v konaní nebolo preukázané, že žalovaná 4/ uvedené finančné prostriedky odovzdala
poručiteľke a žalovaná 4/ takéto tvrdenie ani neuvádzala vo svojej výpovedi pred súdom. Z uvedených
dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v časti určenia sumy 11.000,- eur, do

dedičstva po poručiteľke H. C. rozhodol predčasne a odvolanie žalovaných je v tejto časti dôvodné.

26. V časti určenia, že do dedičstva po poručiteľke H. C. patrí pohľadávka 119.000,- eur, sa odvolací
súd plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že uvedená suma predstavujúca časť kúpnej ceny
za predaj rodinného domu s príslušenstvom, ktorá mala byť vyplatená najneskôr do 31.12.2016 na účet

žalovanej 4/, patrí ako pohľadávka do dedičstva po poručiteľke. Kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti,
uzatvorená medzi poručiteľkou a žalovanou 5/, bola spísaná do notárskej zápisnice, za prítomnosti
dvoch svedkov, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, je vlastnoručne podpísaná kupujúcou
pred notárkou a po prečítaní jej obsahu notárkou pred prítomnými svedkami úkonu, poručiteľka vyslovila,
že listina obsahuje jej vôľu a ústne ju schválila. Z uvedenej notárskej zápisnice v žiadnom prípade

nevyplýva, že poručiteľka kúpnu cenu darovala žalovanej 4/ za opatrovanie. Pokiaľ poručiteľka mala
skutočne takýto úmysel a vôľu finančné prostriedky za predaj nehnuteľnosti darovať, bola by táto vôľa
nepochybne zachytená v notárskej zápisnici. Žalovanými navrhnutí svedkovia, ktorých žiadali vypočuť,
preto logicky mohli dosvedčiť len to, čo do notárskej zápisnice podpísali a z uvedených dôvodov,
keďže notárska zápisnica je jednoznačná, ich výsluch aj odvolací súd považuje za nadbytočný. Zároveň

správne súd prvej inštancie poukázal na to, že ak by aj poručiteľka prejavila vôľu darovať žalovanej 4/
finančné prostriedky, ktoré jej budú vyplatené za predaj rodinného domu, musel by byť takýto právny
úkon urobený písomne, keďže finančné prostriedky jej v tom čase ešte neboli vyplatené, a preto nemohlo
dôjsť k ich odovzdaniu a prevzatiu pri darovaní. Odvolací súd poukazuje na to, že finančné prostriedky,keďže pri uzatvorení kúpnej zmluvy neboli vyplatené a kupujúca sa zaviazala ich v budúcnosti vyplatiť v
určitej lehote, tak v čase podpisu kúpnej zmluvy a tvrdeného darovania finančných prostriedkov neboli
ešte vo vlastníctve poručiteľky, ktorá sa stala len vlastníčkou pohľadávky voči žalovanej 5/ ako kupujúcej.

Ako veriteľ preto poručiteľka mohla túto pohľadávku postúpiť na žalovanú 4/, avšak len písomnou
zmluvoupodľa§524Občianskehozákonníka,inakbytakýtoprávnyúkonbolabsolútneneplatný.Včase
uzatvorenia kúpnej zmluvy a ani po jej spísaní a podpísaní notárskej zápisnice však podľa výpovede
žalovaných k žiadnej písomnej zmluve medzi poručiteľkou a žalovanou 4/ nedošlo. Ak aj poručiteľka
prejavila vôľu darovať žalovanej 4/ finančné prostriedky, v konaní nebol preukázaný takýto platný právny

úkon a z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne po nepreukázaní vyplatenia dohodnutej kúpnej
ceny poručiteľke tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve, nevyplatenú časť kúpnej ceny vo výške
119. 000,- eur určil ako pohľadávku do dedičstva.

27.Súdprvejinštanciesasprávnevyporiadalajstvrdenímžalovaných,žedošlokvyplateniucelejkúpnej
ceny, teda i vo výške 119.000,- eur žalovanou 5/, a to iným spôsobom, ako bolo dohodnuté v kúpnej

zmluve. Odvolací súd poukazuje na to, že z výpovede žalovanej 5/ na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie dňa 17.03.2022 vyplýva, že poručiteľka jej po spísaní kúpnej zmluvy do notárskej zápisnice
povedala, že peniaze jej môže doniesť v hotovosti. Toto tvrdenie je nelogické vzhľadom k obsahu kúpnej
zmluvy, a naviac, žalovaní zhodne uvádzali, že vôľa poručiteľky bola jednoznačná a bola prejavená v
kúpnej zmluve spísanej do notárskej zápisnice, ktorá bola poručiteľke nahlas prečítaná za prítomnosti

svedkov. Ak by poručiteľka prejavila vôľu, aby kúpna cena bola vyplatená v hotovosti, prípadne inej
osobe ako dar, bola by sa táto jej vôľa odzrkadlila v notárskej zápisnici, z ktorej nepochybne vyplýva, že
kúpna cena mala byť vyplatená poručiteľke, nie žiadnej inej osobe a na účet určený v kúpnej zmluve, nie
v hotovosti. Skutočnosť, že vlastníčkou tohto účtu bola žalovaná 4/ v žiadnom prípade neznamená, že
kúpna cena sa zaplatením na dohodnutý účet stáva vlastníctvom žalovanej 4/. Aj z výpovede žalovanej

4/ na uvedenom pojednávaní vyplýva, že ona len súhlasila s tým, aby kúpna cena bola zaplatená na jej
účet, pričom poručiteľka sa mala vyjadriť, že peniaze jej daruje. Z tejto výpovede podľa odvolacieho súdu
vyplýva, že peniaze neboli darované žalovanej 4/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ale mali byť darované
neskôr, po ich uhradení kupujúcou. Poručiteľka prejavila vôľu peniaze v budúcnosti darovať žalovanej
4/, ako správne uviedol súd prvej inštancie. Keďže v konaní nebolo preukázané, že došlo k zaplateniu

celej kúpnej ceny tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve, súd prvej inštancie správne rozhodoval
o nezaplatenej časti kúpnej ceny, ako o pohľadávke poručiteľky. V konaní neboli predložené žiadne
dôkazy, z ktorých by jednoznačne vyplývalo, že došlo medzi poručiteľkou a žalovanou 5/ k zmene kúpnej
zmluvy uzatvorenej písomne do notárskej zápisnice, na základe čoho by kúpna cena mala byť vyplatená
poručiteľke v hotovosti alebo na účet žalovaného 3/. Naviac, z podaní a z výpovedí žalovaných je zrejmé,

že k takejto dohode – k zmene kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi poručiteľkou a žalovanou 5/, malo dôjsť
medzi žalovanými a nie medzi žalovanou 5/ a poručiteľkou.

28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia
pohľadávky vo výške 119.000,-eur do dedičstva po poručiteľke H. C. ako vecne správny potvrdil a vo

zvyšnejčasti,vrátanerozhodnutiaotrováchkonania,zrušilavrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a rozhodnutie.

29. Pokiaľ sa týka odvolacích dôvodov žalovaných, je potrebné uviesť, že uplatnený odvolací dôvod
podľa§365ods.1písm.b)CSPspočívavporušeníprávanaspravodlivýsúdnyproces,podktorýmtreba

rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).
30. Žalovaní sa v odvolaní nestotožnili so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie
prezentovanými v napadnutom rozhodnutí, pričom poukazovali na svoje vlastné vnímanie ako skutkovej,

tak aj právnej stránky veci. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS/252/04), ani právo na to, aby bola strana
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (rozhodnutieÚstavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS/50/04). Do obsahu základného práva podľa ust. článku 46 ods. 1
Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (rozhodnutia
Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS/3/97, II. ÚS/251/03). Právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať
s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v
súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak
súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu.

31. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm .e) CSP ide o vadu skutkovú, keď
strana sporu navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej
inštancie takýto dôkaz nevykonal. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu a jeho
vykonania je úlohou súdu, ktorý nevykonanie dôkazu musí v rozhodnutí odôvodniť. Nevykonanie
dokazovania navrhovanými svedkami súd prvej inštancie odôvodnil a odvolací súd sa stotožnil s jeho

názorom,žesvedkoviamohlipotvrdiťlenobsahnotárskejzápisnice,ktorýstranysporunespochybňovali,
a preto ich výsluch nebol potrebný. Pokiaľ svedkovia mali potvrdiť vôľu poručiteľky po zaplatení kúpnej
ceny peniaze darovať, tak takéto darovanie po zaplatení kúpnej ceny nebolo tvrdené a ani nijako
preukázané. Navrhovaní svedkovia i podľa tvrdení žalovaných mali dosvedčiť len vôľu poručiteľky
finančné prostriedky, ktoré jej budú vyplatené za predaj rodinného domu, darovať žalovanej 4/ za

opatrovanie a nemali dosvedčiť, že boli prítomní pri darovaní, teda pri odovzdaní a prebratí finančných
prostriedkov. Skutočnosť, že finančné prostriedky mali byť vyplatené v budúcnosti, najneskôr do
31.12.2016, bola v konaní nesporná.

32. Nesprávny skutkový záver, ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je spôsobilým

odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191
CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti,pričomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo.Prihodnotení
dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie

len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v
hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor. V prejednávanej veci žalovaní

dôvodne v odvolaní namietali nepreukázanie vlastníctva sumy 11.000,- eur poručiteľkou v čase smrti,
keď súd sám konštatoval, že nebolo v konaní preukázané, že peniaze v danej výške zaplatené na účet
žalovanej 4/ boli poručiteľkou spotrebované, ani že s nimi nakladala ku dňu smrti.

33. Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je spôsobilým odvolacím

dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol
skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak
síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne
vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne
aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). Žalovaní namietali nesprávne právne

posúdenie veci v časti aplikácie povinnosti darovať finančné prostriedky, ktoré majú byť vyplatené
v budúcnosti, písomnou darovacou zmluvou. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením darovania
finančných prostriedkov, ktoré darca ešte nevlastní a nemôže ich odovzdať obdarovanému. I podľa
názoru odvolacieho súdu na platnosť takéhoto darovania je potrebná písomná forma darovacej zmluvy
v zmysle § 628 ods. 2 Obč. zák.

34. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd
nevzhliadol dôvodnosť uplatnených odvolacích námietok zo strany žalovaných v časti rozhodnutia
o určení pohľadávky do dedičstva, ktoré vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v
zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním

obsahu spisu odvolací súd zistil, že v tejto časti rozsudku súd prvej inštancie z dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých správne rozhodol, a to na
rozdiel od časti rozhodnutia o určení sumy 11.000,- eur do dedičstva, v ktorej časti je jeho rozhodnutiepredčasné. Svoje rozhodnutie v časti určenia pohľadávky do dedičstva súd prvej inštancie tiež
dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom
s poukazom na ust. § 396 ods. 3 CSP, keďže v časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, zrušil i výrok
rozsudku o trovách konania, ktorý výrok je závislý od rozhodnutia vo veci samej. V ďalšom konaní bude
úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie ohľadom sumy 11.000,- eur (ak strany sporu navrhnú
dôkazy na svoje tvrdenia, pričom dôkazné bremeno na preukázanie, že uvedená suma bola majetkom

a disponovala s ňou poručiteľka v čase smrti leží na žalobcovi), opätovne vyhodnotiť skutkový stav a vec
právne posúdiť, svoje rozhodnutie súd náležite odôvodní (§ 220 ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa §
429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).