Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623203530
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7623203530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu

JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX
prihláseného k trvalému pobytu v C. D. E. E. F. XXXX/X zastúpeného advokátom Mgr. Pavlom Kissom,
so sídlom kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 proti žalovanému 1/ DPS financial consulting, s.
r. o., IČO: 46 713 930, so sídlom v Trnave na Tamaškovičovej ulici č. 17/2742, žalovanému 2/ DUPOS
dražobná, spol. s.r.o., IČO: 36 233 935, so sídlom v Trnave na Tamaškovičovej ulici č. 17/2742, obaja
zastúpení advokátskou kanceláriou advoconsulting s.r.o., IČO: 47 253 428, so sídlom v Trnave na
Tomaškovičovej ulici č. 17/2742, žalovanému 3/ DIFFEWA s.r.o., IČO: 47 498 561, so sídlom v Trnave

na Nám. Jozefa Herdu č. 1/579 zastúpeného advokátskou kanceláriou STRELÁK & Partners, s.r.o.,
IČO: 52 451 747, so sídlom v Bratislave - Starom Meste na Jakubovom námestí č. 13 o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 1C/48/2023 - 203 zo dňa 24.4.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanému 3/ proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. N e p r i z n á v a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 1C/48/2023 - 203 zo
dňa 24.4.2024 výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal plnú náhradu trov
konania. Výrokom III. rozhodol, že o výške trov konania rozhodne v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Vec právne posúdil podľa § 8 ods.2, § 12 ods. 1 až 6, § 16 ods. 6, § 17 ods. 3, 9, § 21 ods. 2, 4,

§ 22 ods. 4, § 24 ods. 1 až 9, § 25 ods. 1, 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení
účinnom do 30.6.2023 (ZoDD), § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 2,
3, 4, § 121 ods. 3, § 151b ods. 1 až 4, § 151j ods. 1, 2, § 151m ods. 1, 2, 10 Občianskeho zákonníka
(OZ), § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka (ObZ), § 131, § 132 ods. 1, 2, 3, § 138, § 183 ods. 1 až
4, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 2 CSP. Nevyhovel návrhu žalobcu na odročenie pojednávania, vo
veci riadne konal v neprítomnosti žalobcu v súlade s § 180 CSP. Návrh na odročenie pojednávania
posúdil ako duplicitný (po tom, čo žalobcovi oznámil nesúhlas s odročením pojednávania), ktorý žalobca

žiadnym spôsobom nezdokladoval, jeho žiadosť o odročenie pojednávania tak zostala len v rovine ničím
nepodloženého tvrdenia, na ktoré nebolo možné prihliadnuť (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 167/2010) a vyhodnotil ho ako procesnú obštrukciu s cieľom bezdôvodného predlžovania
konania. Za nespornú skutočnosť považoval realizáciu dobrovoľnej dražby konanej na základe zmluvyo zriadení záložného práva a s tým súvisiacej zmluvy o úvere. Uviedol, že žalobca spochybnil právne
nástupníctvo žalovaného 1/ po E. E., G. bez akéhokoľvek odôvodnenia. V tejto súvislosti poukázal na
ust. §151c ods. 3 OZ, podľa ktorého záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky

zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v
osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky. Taktiež § 7 ods. 1 ZoDD uvádza, že navrhovateľom
dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“),
alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Konštatoval,
že spor o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je spotrebiteľským sporom, v ktorom by súd mohol

vykonávať aj dôkazy, ktoré stranami navrhnuté neboli. Pri zisťovaní skutkového stavu bol odkázaný
na tvrdenia a dôkazné návrhy strán. Dodal, že vo vzťahu k dokazovaniu má strana (v tomto prípade
žalobca) nielen povinnosť tvrdenia, ale i navrhovania či predkladania dôkazov. Dôkazné bremeno je
tak procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok sporu. Pokiaľ tvrdenie strany nie je preukázané,
v tom zmysle ho súd nepovažuje za pravdivé a má vplyv pre stranu sporu na konečné rozhodnutie.
Poukázal na to, že záložné právo je viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, že jeho vznik a zánik

sa viaže na vznik alebo zánik zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená
záložným právom, zanikne, zaniká aj záložné právo. Záložné právo sa tak viaže na pohľadávku. Z toho
vyplýva, že akákoľvek dispozícia s pohľadávkou nemá za následok zánik záložného práva, ale aj po
zmenách plní svoju zabezpečovaciu funkciu. V prípade prechodu alebo prevodu pohľadávky záložné
právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky (cesia). Poukázal na to, že žalobca svoje tvrdenie

nepodporil žiadnym dôkazom a ani nenavrhol žiadne dokazovanie v tomto smere, to znamená, že
neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca poukázal na spor vedený na Okresnom súde Spišská Nová
Ves sp. zn. 14Cb/16/2023, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
neprichádza do úvahy len poukázanie na iný prebiehajúci spor bez predloženia požadovaných dôkazov.
Pokiaľ sa týka aj prípadnej vznesenej námietky premlčania, v tejto súvislosti poukázal na § 151j ods.

2 OZ, v zmysle ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná. To znamená, že záložný veriteľ sa môže uspokojiť zo zálohou aj v tom
prípade, že jeho pohľadávka voči záložnému veriteľovi sa medzičasom premlčala. Dodal, že záložným
právom nemožno zabezpečiť premlčanú pohľadávku. Ak však bola platná pohľadávka zabezpečená

záložným právom, záložné právo nezaniká premlčaním pohľadávky. To znamená, že záložné právo
zostáva v platnosti, ak medzičasom dôjde k premlčaniu, nie však k zániku pohľadávky. Jednoznačne
mal preukázané, že v čase zabezpečenia pohľadávky samotná pohľadávka nebola premlčaná. Túto
časť žaloby považoval za nedôvodnú. Vo vzťahu k podanému znaleckému posudku č. 114/2022 H. I.
žalobca namietal výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (45.800 Eur). K tomu súd prvej inštancie

uviedol, že zaoberaním sa týmto znaleckým posudkom považoval za bezpredmetné vzhľadom na to, že
pre námietky žalobcu bol vypracovaný nový znalecký posudok č. 205/2022 znalcom H. F. so stanovením
všeobecnej hodnoty v sume 55.400 Eur. K námietke žalobcu, že v znaleckom posudku absentuje
porovnanie posudzovanej nehnuteľnosti, k tomu sa vyjadril znalec na strane 4 svojho posudku. K
námietke,ženebolaobhliadnutácelánehnuteľnosťuviedol,žežalobcasvojetvrdenia(ktorévkonečnom

dôsledku nemôžu mať vplyv na neplatnosť samotnej dražby), ničím nepreukázal. Tvrdenie žalobcu, že
postup dražobníka pri realizácii dražby nekorešponduje so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností,
keďže predmetom dražby mal byť súbor nehnuteľností, podľa súdu prvej inštancie neobstojí, pretože
dražba bola realizovaná v súlade s vymedzením zálohu podľa záložnej zmluvy, čomu korešponduje
čiastočný výpis z LV č. XXX. K námietke žalobcu, že sa u žalovaného 1/ opakovane dožadoval zaslania

dokumentácie, na podklade ktorej sa žalovaný 1/ dožaduje úhrady pohľadávky v sume 32.840,19 Eur
a že požadovaná dokumentácia žalobcovi nebola zaslaná, súd prvej inštancie uviedol, že s predmetom
tohto sporu nesúvisí, pretože takáto povinnosť dražobníka zo ZoDD nevyplýva. K námietke žalobcu, že
namietal nepreskúmateľnosť znaleckého posudku a skutočnosť, že znalec H. F. nevyhotovoval kontrolný
znalecký posudok, ale vychádzal z podkladov predchádzajúceho znaleckého posudku, k tomu súd prvej

inštancie konštatoval, že v tomto smere nie sú porušené ustanovenia ZoDD, a preto aj táto časť žaloby
je neopodstatnená. Poukázal na to, že žalobcovi bola dňa 9.6.2023 doručená žalovaným 1/ záverečná
správa o výkone záložného práva. Namietal, že opakovanou dražbou bola vydražením dosiahnutá
suma 27.000 Eur, pričom suma 21.216,21 Eur bola určená ako náklady v súvislosti s výkonom
záložného práva a že popisované náklady dražby navrhovateľ dražby žiadnym spôsobom nešpecifikoval

a materiálne nezdôvodnil. K tomu súd prvej inštancie konštatoval, že o priebehu dražby bola spísaná
notárska zápisnica, pričom voči priebehu dražby neboli vznesené žiadne námietky. Z toho teda vyplýva,
že žalobca sa ešte pred samotnou realizáciou dražby mal možnosť s požadovanými skutočnosťami
oboznámiť u dražobníka. Skutočnosť, že tak neurobil, nemôže mať za následok neplatnosť dražby.Ani v tomto smere súd prvej inštancie nezistil porušenie zákona. K námietke žalobcu, že opakovaná
dražba sa konala po tom, čo žalobca v súdnom konaní, ktoré inicioval žalovaný 1/, vzniesol námietku
premlčania a tiež namietal, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky súd prvej inštancie

uviedol, že k týmto námietkam sa už vyjadril vyššie. K námietke, že žalovaní 1/ a 2/ neprihliadli na
titul zabezpečovanej pohľadávky, na skutkové okolnosti uplatňované žalobcom v otázke postúpenia
pohľadávky, na výšku zabezpečovanej pohľadávky, resp. na skutočnosť, do akej sumy je oprávnená
osoba realizovať výkon záložného práva, a to v zmysle uzatvorenej záložnej zmluvy, pričom poukázal
na odpor voči vydanému platobnému rozkazu, k tomu poukázal na nedostatok skutkových tvrdení

žalobcu. Dodal, že titulom zabezpečovanej pohľadávky bola zmluva o zriadení záložného práva. K
námietke, že pri realizácii dobrovoľnej dražby dražobník pristúpil k zníženiu najnižšieho podania na
50% všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znalcom H. F. a k spôsobu, akým dospel k určeniu
najnižšieho podania, či k porušeniu ust. § 17 ods. 3 ZoDD dodal, že prvá dražba konaná na podklade
znaleckého posudku H. F. č. 205/2022 sa konala dňa 10.11.2022, ktorá bola zverejnená v Obchodnom
vestníku 194/2022 dňa 10.10.2022, v ktorej nebolo urobené ani najnižšie podanie, čo bolo zverejnené v

Obchodnom vestníku 219/2022 dňa 15.11.2022. Dňa 29.3.2023 sa konala prvá opakovaná dražba, ktorá
bola zverejnená v Obchodnom vestníku 49/2023 dňa 10.3.2023, v ktorej bolo urobené najnižšie podanie,
výška ceny dosiahnutá vydražením bola 27.700 Eur, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 66/2023
dňa 4.4.2023. Vzhľadom na neúspešné prvé kolo dražby, u ktorého bola zákonná lehota dodržaná, je
irelevantné posudzovanie lehôt. Námietka žalobcu o tom, že vo vzťahu k opakovanej dražbe nebola

dodržaná lehota podľa § 17 ods. 3 neobstojí, pretože na opakovanú dražbu sa vzťahuje ustanovenie
§ 22 ods. 4 a lehota na zverejnenie v registri dražieb (najmenej desať dní pred začatím dražby)
tak zachovaná bola. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že ani táto námietka žalobcu neobstojí.
Žalobca taktiež namietal záložnú zmluvu, a to chýbajúce vymedzenie právneho titulu, na podklade
ktorého sa má zabezpečiť budúca pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s výkonom záložného práva.

K tomu súd prvej inštancie uviedol, že podľa záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa
4.7.2016 medzi E. E., G. a žalobcom je v bode I. popísaná zabezpečovaná pohľadávka a v bode II.
je podrobne popísaný záloh. Súd prvej inštancie nezistil nielen namietané porušenia záložnej zmluvy,
ale skonštatoval, že zmluva o zriadení záložného práva je v súlade so zákonom. Vzhľadom na to, že
náklady spojené s uspokojením pohľadávky sú súčasťou pohľadávky žalovaného 1/, je nesporné, že

záložná zmluva zabezpečovala i náklady výkonu záložného práva, ktoré sa uspokojujú z výťažku z
predaja zálohu. Žalobca navrhol pripojiť spisy Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/48/2023
a 11C/48/2023, neuviedol však, na preukázanie akých skutočností. Súd prvej inštancie konštatoval,
že mu je známe, že konanie v týchto navrhovaných spisov prebieha a vo veciach nie je rozhodnuté.
Preto nevidel dôvod na pripojenie týchto spisov. Zároveň žalobca navrhoval ustáliť sumu, ktorú mal

žalovaný 1/ nadobudnúť od E. E., G.. K tomu súd prvej inštancie dodal, že to nie je predmetom tohto
súdneho sporu, pretože súd v spore o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zisťuje len prípadné
porušenie zákona o dobrovoľných dražbách či ustanovenia OZ o záložnom práve. Zároveň skúmal,
či je potrebné zaoberať sa prípadnými neprijateľnými podmienkami zo zmluvy, na základe ktorej bola
uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva, t.j., či zmluva o zriadení záložného práva sa odvíja

od spotrebiteľskej zmluvy, ktorej úprava je zakotvená v OZ. Poukázal na ust. § 52 OZ a na definíciu
spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy. Konštatoval, že podľa zmluvy o úvere č. 5114612454 zo dňa
4.7.2016 bol žalobcovi E. E., G. poskytnutý úver 33.200 Eur na financovanie prevádzkových, resp.
investičných potrieb dlžníka v súlade s predmetom jeho činnosti. V tejto zmluve je žalobca identifikovaný
IČO-m: 34 606 793 s číslom živnostenského registra Okresného úradu Spišská Nová Ves: 801-2171.

Podľa výpisu zo živnostenského registra vedeného v registri Okresného úradu Spišská Nová Ves -
číslo živnostenského registra 801-2171 má žalobca pridelené IČO: 34 606 793, v predmete podnikania
má uvedených 10 činností s dňom vzniku oprávnenia u niektorých minimálne od 9.5.2001 a ku dňu
pojednávania u žiadnej z nich nie je zaznamenaný zánik oprávnenia. Z toho jednoznačne vyplýva že
žalobcovi bol poskytovaný úver, pričom žalobcu nemožno charakterizovať ako spotrebiteľa, t.j. žalobca

zmluvu neuzatváral ako spotrebiteľ, a preto súd nemal povinnosť skúmať prípadné neprijateľné zmluvné
podmienky. Uviedol, že aj žaloba, ktorá bola voči žalobcovi podaná zo strany spoločnosti DPS financial
consulting, s.r.o. (v tomto spore žalovaný 1/) sa vedie ako obchodný spor. Uzavrel, že v tomto konaní
nezistil žiadne porušenie ustanovenia právnych predpisov, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní žalobca nebol úspešný, preto ho súd prvej

inštancie zaviazal na plnú úhradu vzniknutých trov, keďže dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP
nezistil.3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie svojim postupom porušil viaceré
jeho práva ako strany sporu, najmä jeho právo na spravodlivý proces a na súdnu ochranu. Namietal

spôsob, akým súd prvej inštancie postupoval pri nevyhovení jeho žiadosti o odročenie pojednávania,
kedy nepostupoval zákonným spôsobom pri zisťovaní jeho zdravotného stavu. V dôsledku postupu
súdu prvej inštancie mu bola znemožnená účasť na pojednávaní, ktorého sa zo zdravotných dôvodov
nemohol zúčastniť, tým mu bolo znemožnené vypovedať pred súdom, byť oboznámený s predbežným
právnym posúdením veci, nemohol uplatňovať jemu dostupné právne prostriedky procesnej obrany

aprocesnéhoútoku,kontradiktórnezodpovedaťnámietkyžalovaných,ktoréboliobsahomichprednesov
na pojednávaní, nemohol predniesť záverečnú reč a pod. Taktiež namietal, že bolo porušené jeho právo
na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia, pričom porušenie ktoréhokoľvek takéhoto
čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje vadu konania. Uviedol, že súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia nezodpovedal na všetky jeho rozhodujúce námietky, neprihliadol na

ním uplatňovanú argumentáciu v takej miere, aby ako strana sporu vedel, na základe čoho a z akých
dôvodov súd rozhodol tak, ako rozhodol. Súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, ktorou poukazoval
na zjavnú personálnu a majetkovú prepojenosť žalovaných 1/ a 2/. On pritom namietal, že konanie
žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nerešpektuje zákaz zneužitia práva a toto právo zjavne
obchádza. Nebola rešpektovaná jeho námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/, keďže

pohľadávka, ktorá mala byť na žalobcu 1/ postúpená zo E. E., G., bola nesprávne a v rozpore s právnym
predpisom postúpená a namietal aj jej premlčanie. Pritom poukazuje na to, že navrhnúť dobrovoľnú
dražbu môže iba zákonom predpokladaný subjekt, teda ten, kto disponuje pohľadávkou, ktorá je
zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti. Poukázal aj na personálne a majetkové prepojenie
medzi žalovanými 1/, 2/, 3/, pričom je zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ konali zjavne v zhode a žalovaný 2/

objektívne nemohol byť v postavení nezávislej osoby, ktorá by vykonávala ustanovenia ZoDD v súlade
s ich účelom, zmyslom a znením. Všetci žalovaní konali tak, aby dosiahli zjavný prospech na jeho
úkor, ktorého hodnota majetku zjavne prevyšovala sumu pohľadávky E. E., G.. Konanie žalovaných
považuje za také, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj so zákazom zneužitia práva. Má za to,
že konaním žalovaných došlo k porušeniu ust. § 13b zákona o dobrovoľných dražbách. Uviedol, že

žalovaný 2/ po dohode so žalovaným 1/ pristúpil nie k postupnému znižovaniu najnižšieho podania, ale
k jednorazovému zníženiu zo 100 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti na 50 % jej všeobecnej hodnoty.
O takomto postupe musel vedieť aj žalovaný 3/, keďže vôbec nemal záujem obhliadnuť nehnuteľnosť
a netajil sa pred žalobcom, že osoby pôsobiace u žalovaného 1/ a žalovaného 2/ osobne pozná,
keďže pôsobia v jednom meste. Zdôraznil, že žalovaný 2/ nemal záujem nehnuteľnosť vydražiť za čo

najvyššiu cenu. Poukázal aj na to, že po vyhotovení prvého znaleckého posudku doručil žalovanému
2/ námietky a žiadosť o vyhotovenie nového znaleckého posudku. K jeho námietkam sa žalovaný 2/
nevyjadril a na jeho námietky nebolo zodpovedané ani prostredníctvom druhého znaleckého posudku.
Poukázal na zákon o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je žalovaný 2/ ako dražobník povinný
odpovedať na vznesené námietky žalobcu ako vlastníka nehnuteľností. Má za to, že ním vznesené

námietky sú opodstatnené a zotrváva na nich. Pri znaleckom ohodnocovaní nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom dobrovoľnej dražby absentuje uplatnenie tzv. výnosovej metódy, ktorú znalec neaplikoval
z dôvodu, že nemal dostatočné podklady na jej uplatnenie. Žalovaný 2/ ako dražobník z dôvodu, že
nemal dostatočné podklady na jej uplatnenie ich mohol vyžiadať od žalobcu, čo nevykonal. Poznamenal,
že s ohľadom na všeobecne známe skutočnosti sa cena nájmu nehnuteľností pohybuje v kat. úz. C.

v rozpätí 6-10 Eur/m2 mesačne. Táto skutočnosť zohľadnená ani jedným zo znalcov nebola, pričom
druhý znalec vychádzal pri ohodnotení nehnuteľnosti z tzv. metódy polohovej diferenciácie. Zdôraznil, že
záložná zmluva neobsahuje vymedzenie právneho titulu, na podklade ktorého sa má zabezpečiť budúca
pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s výkonom záložného práva. Aj táto skutočnosť je podstatnou
skutočnosťou, ktorú bolo nutné zvážiť pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, keďže výkon dobrovoľnej

dražby, a to s ohľadom na uplatnené námietky žalobcu, či už vo vyššie uvedenom rozsahu alebo
v rozsahu premlčania, sa nejaví ako primeraný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje

za vecne správne, vydané na podklade rozsiahleho a dostatočného dokazovania, pričom odvolanie
žalobcu vzhľadom na jeho obsah považuje za nedôvodné a účelové s cieľom oddialiť, resp. zamedziť
výkon jeho vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam. K námietke žalobcu, ktorou napádal
nezákonnosť postupu súdu, keď nevyhovel jeho žiadostiam na odročenie pojednávania uviedol, žepostup súdu prvej inštancie bol dôvodný a správny, nakoľko konanie žalobcu od samotného podania
žaloby vykazuje znaky účelových obštrukcií, ktorými sa snaží predĺžiť konanie. V tejto súvislosti
poukázal na čl. 17 základných princípov CSP a práve nedodržaním uvedeného princípu by mohol súd

zasiahnuť do práva na spravodlivý proces žalovaných, ak by duplicitným návrhom žalobcu na odročenie
pojednávania opakovane vyhovel. Je toho názoru, že žalobca mal dostatok priestoru, a to aj s ohľadom
na vedomosť o svojich tvrdených zdravotných problémoch a z toho plynúcich opakovaných žiadostí
o zrušenie pojednávania, aby sa dal zastúpiť inou osobou v zmysle § 183 ods. 2 CSP. K odvolacím
námietkam, že súd prvej inštancie nezodpovedal na všetky jeho rozhodujúce námietky a uplatňovanú

argumentáciu,poukázalnaustálenújudikatúru,ževšeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03). Zároveň
poukázal na § 21 ods. 2 ZoDD, vo svetle ktorého je zrejmé, že práve námietky, resp. tvrdenia žalobcu,
ktoré smerujú k objasneniu, resp. preukázaniu skutkových okolností, ktoré svojou podstatou nemôžu

spôsobiť neplatnosť dražby nebudú súdom posudzované, resp. vyhodnocované, a to aj s poukazom
na zásady hodnotenia dôkazov. K argumentácii žalobcu o majetkovej a personálnej prepojenosti medzi
žalovanými 1/ a 2/ konštatoval, že žalobca neuviedol, ktoré ustanovenie ZoDD by takéto údajné
prepojenie malo porušovať. Následne odkázal na abstraktnú a minulú personálnu prepojenosť konateľa
žalovaného 3/ a žalovaných 1/ a 2/. Zdôraznil, že žalobca ani v odvolaní nerozporuje žiadne konkrétne

konanie žalovaného 3/, ktoré by javilo známky porušenia ZoDD, resp. akejkoľvek inej právnej normy
platného právneho poriadku SR, a to v žiadnej fáze procesu konania dobrovoľnej dražby. Zdôraznil,
že pre úspešnosť žaloby musí žalobca preukázať, že porušením niektorého z ustanovených ZoDD bol
reálne dotknutý na svojich právach. Zároveň musí existovať a byť preukázaná aj príčinná súvislosť
medzi porušením ustanovení ZoDD a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Povinnosťou žalobcu

je náležite vymedziť porušenie konkrétneho ustanovenia ZoDD, ktoré podľa jeho názoru spôsobilo
neplatnosť dražby a spôsobilo mu ujmu na jeho právach. Zdôraznil, že konanie o neplatnosť dobrovoľnej
dražby je sporovým konaním, to znamená, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje v plnom
rozsahu žalobcu. Poukázal na to, že ZoDD v § 5 ods. 4 až 9 negatívne vymedzuje okruh účastníkov
dražby. Na to, aby bola námietka prepojenosti v tomto konaní relevantná by žalovaný 3/ musel byť

jednou z osôb, z ktorej vylúčením z procesu dražby ZoDD počíta. Tu poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/337/2020 zo dňa 24.2.2022. Považuje za zrejmé, že v čase konania napádanej
dražby nebol osobou vylúčenou z účasti na dražbe v zmysle § 5 ods. 4 až 9 ZoDD, a teda námietka
prepojenosti nie je relevantná. Má za to, že dražba prebehla zákonným spôsobom, platne, pričom trvá na
tom, že sa stal právoplatným vlastníkom predmetu dražby. Konštatuje, že žalobca v odvolaní opakovane

predkladá súdom prekonané námietky, pričom ani v tomto štádiu konania stále neuvádza konkrétne
porušenia ZoDD, resp. skutočnosti zakladajúce potencionálnu neplatnosť záložnej zmluvy, pričom
tak koná s cieľom oddialiť výkon vlastníckeho práva žalovaného 3/ ku vydraženým nehnuteľnostiam.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu trovy
odvolacieho konania v celom rozsahu.

5. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzijehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo

navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny

procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto
musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,
jeho následky a pod.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako
aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v

článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v
rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je daný v prípade, ak súd zamietne návrh na

vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je
prípustné,pretožetakýmtopostupomčiužsťažujedôkaznúpozíciustranysporu,čomôženespravodlivo
rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena, alebo sa neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej
miery zistenia skutkového stavu.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.
1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod nie je možné vnímať ako reálnu vadu

rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Prípustnosť
tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d) CSP, z ktorého vyplýva,
že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie
nemohol použiť bez vlastnej viny.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd

neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo
ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom
pre zistenie skutkového stavu veci, potrebného pre jeho rozhodnutie, na takto zistený skutkový stav
aplikoval relevantné ustanovenia zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do
30.6.2023, teda v čase konania dražby, občianskeho zákonníka, obchodného zákonníka, zákona na
ochranu spotrebiteľa, ako aj CSP, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval.

16. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia záver o zamietnutí
žaloby presvedčivo odôvodnil, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu i
žalovaných, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom tak žalobcovi ako aj žalovaným
vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva.

Jasne a presvedčivo zdôvodnil svoj procesný postup pri neakceptovaní žiadosti žalobcu o odročenie
pojednávania určeného na deň 24.4.2024 s uvedením konkrétnych ustanovení CSP, podľa ktorých
postupoval. Bol to už v poradí tretí termín pojednávania, pričom predchádzajúce termíny určené
na dni 13.12.2023 a 16.2.2024 súd prvej inštancie odročil, resp. zrušil pre oznámenú opakovanú
práceneschopnosť žalobcu. Ošetrujúci lekár žalobcu vo svojej správe zo dňa 7.3.2024 pre súd uviedol,

že zdravotný stav žalobcu mu umožňuje zúčastniť sa pojednávania. Zároveň súd prvej inštancie správne
uviedol, že žalobca vedomý si svojho zdravotného stavu sa mohol dať v konaní zastúpiť inou osobou,
prípadne advokátom tak, ako to urobil po vyhlásení rozsudku. Naviac odvolací súd pripomína, že súd
pri svojom rozhodovaní nevychádza len z ústnych prednesov strán sporu, ale aj z ich písomných
podaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci prihliadal na všetky

námietky žalobcu uplatnené v jeho písomných podaniach (žaloba, žalobná replika, žiadosti o odročenie
pojednávaní), podrobne sa nimi zaoberal a hodnotil ich . Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej
inštancie svojim procesným postupom neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu prislúchajúce
procesné práva v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé.

17. Odvolacísúdkonštatuje,žeprávonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiapatrímedzizákladné
zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP, ktorého judikatúra
ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu
SR, iba skutočnosť, že žalobca, či žalovaný, sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňujú,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (porovnaj
napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06).

18. Súdna prax sa ustálila aj v závere, že za nepreskúmateľné možno považovať iba také rozhodnutie,
z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne súd rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporný.
Pod tento pojem ustálená judikatúra súdov zaraďuje i prípad, kedy nemožno rozoznať, čo je výrok
a čo odôvodnenie, kto sú strany sporu a kto bol rozhodnutím zaviazaný, ako i také rozhodnutie, v
ktorom absentujú základné zákonné náležitosti, z ktorých nemožno zistiť, o akej veci bolo rozhodnuté

alebo, ktorého výrok je v rozpore s odôvodnením, ktoré neobsahuje vôbec právne závery vyplývajúce
z rozhodných skutkových okolností alebo ktorého dôvody nie sú vo vzťahu k výroku jednoznačné.
Súdna prax je jednotná aj v úsudku, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená
na nedostatku skutkových dôvodov, nie na dielčich nedostatkoch odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Musí sa pritom jednať o vady skutkových zistení, o ktoré súd opiera svoje rozhodovacie dôvody. Za

také vady možno považovať iba prípady, kedy súd oprel rozhodovacie dôvody o skutočnosti v spore
nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, prípadne, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké
dôkazy boli v konaní vykonané. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je tiež také rozhodnutie,
z ktorého odôvodnenia nie je zrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu strany
sporu v žalobe a prečo považuje žalobné námietky sporovej strany za mylné alebo vyvrátené, najmä

vtedy, ak ide o právnu argumentáciu, na ktorej je postavený základ žaloby. Zhodnotenie rozporu
odôvodnenia súdneho rozhodnutia v kontexte s § 220 ods. 2 CSP bude vždy závisieť od povahy
rozhodnutia a dôvodoch, na ktorých súd svoje rozhodnutie založil. Napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP.Zisteniasúduprvejinštanciemajúvecnéilogickézakotvenievovykonanýchdôkazochaprijatéskutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany

ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

19. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie o nároku žalobcu, než ako rozhodol súd prvej inštancie. V danom prípade k zmene
skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové

zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, úplné
a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a len na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam
žalobcu dodáva, že dražbou sa na účely ZoDD rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod
vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri
ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s

výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom
licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom
ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ ZoDD).

20. Súd prvej inštancie správne v okolnostiach súdenej veci aplikoval ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o

dražbách, podľa ktorého v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí,
že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa

osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

23. Správne pritom vychádzal z premisy, že neplatná je tá dražba, ktorú za neplatnú určí súd iba vtedy,
ak dražba nebola uskutočnená v súlade so ZoDD. Z citovaného ustanovenia je možné vyvodiť, že pre

úspešnosť žaloby zákon vyžaduje naplnenie troch predpokladov: kvalifikované porušenie ustanovení
zákona o dražbách, vznik ujmy na právach žalobcu a príčinná súvislosť medzi porušením a následkom.

24. Súd určí dražbu za neplatnú jedine v prípade, ak preukázané porušenie ustanovení ZoDD bolo takej
povahy, že to malo vplyv na priebeh a výsledok dražby, ktorá skončila vydražením predmetu dražby.

ZoDD sám výslovne neurčuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo
podať žalobu o neplatnosť dražby. Preto je v zásade potrebné vychádzať z predpokladu, že porušenie
ktoréhokoľvek ustanovenia môže byť dôvodom pre podanie žaloby.

25. Pre úspešnosť žaloby musí žalobca dokázať, že porušením niektorého z ustanovení ZoDD bol

reálne dotknutý na svojich právach. Zároveň musí existovať a byť preukázaná príčinná súvislosť medzi
porušením ustanovení ZoDD a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby (žalobcu). Následne je úlohou
súdu posúdiť, či tvrdené porušenie zákona spôsobuje aj neplatnosť dražby. Povinnosťou žalobcu v spore
o neplatnosť dobrovoľnej dražby je náležite vymedziť porušenie konkrétneho ustanovenia ZoDD, ktoré
podľa jeho názoru spôsobilo neplatnosť dražby a spôsobilo mu ujmu na právach. Konanie o neplatnosť

dobrovoľnej dražby je sporovým konaním, to znamená, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
zaťažuje v plnom rozsahu žalobcu tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku (body 66 až 74). Preto, ak žalobca v odvolaní tvrdí, že v uvedenej veci sú
dostupné ďalšie dôkazy pre ustálenie skutkového stavu, bolo jeho povinnosťou ich označiť a predložiť.
Zdravotný stav žalobcu a jeho sociálna situácia nie sú pre rozhodovanie vo veci právne relevantné.

26. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
neplatnosť právneho nástupníctva žalovaného 1/ po E. E., G. a taktiež nezákonný prechod záložného
práva na žalobcu 1/, keďže záložné právo sa viaže na zabezpečenú pohľadávku. Dostatočne
presvedčivo sa vysporiadal aj so vznesenou námietkou premlčania zabezpečenej pohľadávky, a to

s poukazom na § 151j ods. 2 OZ. K námietke proti výške všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti odvolací
súd dodáva, že vo všeobecnosti platí, že za podanie znaleckého posudku a znalecký posudok ako
taký nemôže zodpovedať dražobník. Dražobník plne zodpovedá za výber znalca a už pri jeho výbere
by mal postupovať transparentne a vybrať osobu, u ktorej nebudú pochybnosti o nestrannosti aodbornosti. Dražobník je zodpovedný aj za výber znalca z príslušného odboru a odvetvia znaleckej
činnosti. Za samotný znalecký posudok a jeho podanie je zodpovedný znalec, ktorý podlieha tak
súkromnoprávnemu, ako aj verejnoprávnemu režimu zodpovednosti za svoju činnosť a jej výsledky.

Odvolací súd preto konštatuje, že žalobca v odvolacom konaní, ale ani v konaní pred súdom prvej
inštancie nenamietal odbornosť alebo nestrannosť znalca, prípadne že znalec nie je z príslušného
odboru či odvetvia, teda aj v tomto prípade súd prvej inštancie správne uviedol, že nedošlo k porušeniu
príslušných ustanovení ZoDD.

27. V prejednávanej veci žalobca poukázal na personálne a majetkové prepojenie žalovaných 1/, 2/
a 3/, že konali v rozpore s dobrými mravmi, nerešpektovali zákaz zneužitia práva a právo obchádzali,
pričom poukázal na § 16 ZoDD, § 3 OZ a § 34 a nasl. OZ.

28. Tieto žalobcom tvrdené dôvody súd prvej inštancie náležite posúdil a správne ako bez právneho
významu pre rozhodnutie vyhodnotil. Skutočnosť, že sa osoby zúčastnené na dražbe navzájom osobne

poznajú, ich ešte nevylučuje zo samotnej účasti na dražbe. Kto je účastníkom dražby a kto nemôže byť
účastníkom dražby je uvedené v § 5, kto je dražiteľ je uvedené v § 6 a kto je navrhovateľom dražby
uvádza § 7 ZoDD. Na to, aby bola námietka prepojenosti medzi žalovanými 1/, 2/ a 3/ v tomto konaní
relevantná, by musel byť žalovaný 3/ jednou z osôb, z ktorej vylúčením z procesu dražby ZoDD počíta
v § 5, žalovaný 2/ by nesmel spĺňať zákonné podmienky uvedené v § 6 ZoDD a žalovaný 1/ by nespĺňal

zákonné podmienky uvedené v § 7 ZoDD, pričom by zároveň žalobca musel preukázať, že konkrétne
konanie žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/ či 3/ je v rozpore s dobrými mravmi, resp. že napĺňa znaky
zákazu zneužitia práva alebo, že právo obchádza. Žiadnym konkrétnym dôkazom nepreukázal ich
konanie v zhode, prípadne že zamedzili iným osobám zúčastniť sa dražby a tým dosiahnuť opakovanie
dražby, resp. urobenia iného (vyššieho) ako najnižšieho podania. Ak žalobca tvrdí, že hodnota zálohu

zjavne prevyšovala sumu založenej pohľadávky, mohol podľa § 19 ods. 1 písm. k) ZoDD sám zabezpečiť
predaj založenej nehnuteľnosti a peniaze pred dražbou zložiť dražobníkovi na účely splnenia dlhu. Takto
však nepostupoval. Z obsahu spisu je taktiež zrejmé, že dražba bola riadne vyhlásená, zverejnená,
mohol sa jej teda zúčastniť každý. Odvolací súd zároveň poukazuje na ust. § 24 ZoDD, podľa ktorého
po ukončení dražby vyhotoví dražobník zápisnicu o vykonaní dražby, v ktorej sa okrem iného uvedú aj

námietky proti priebehu dražby. O priebehu opakovanej dražby zo dňa 29.3.2023 bola spísaná zápisnica
vo forme notárskej zápisnice (č.l. 29-31), z ktorej vyplýva, že počas jej konania nikto nevzniesol námietky
proti jej priebehu. Žalobca teda nenamietal, že boli porušené jeho práva.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania a podľa § 387 ods. 2
CSP sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

30. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

31. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

32. V súlade s citovanými ustanoveniami CSP odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne
úspešnému žalovanému 1/ 100 % - nú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaným 1/ a 2/, aj keď boli v odvolacom konaní
úspešní, žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

33. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).