Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35Csp/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123204914
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123204914.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnom spore žalobcu: A. B.,

nar. X.X.XXXX, bytom: C. D. X, XXX XX E., adresa na doručovanie: F. X, XXX XX E., G. F., štátny
občan SR, proti žalovanému: H. I. A., so sídlom: A. Bernoláka 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 40 931
285, v zastúpení: JUDr. Tomáš Sabadoš, LL.M., advokát, so sídlom: J. XX, XXX XX E., IČO: 51 855
496, o zaplatenie 7 600 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.790,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1 790,80 eur od 10.8.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,88 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2023 v znení uznesenia vyhláseného na pojednávaní
za prítomnosti oboch strán sporu dňa 7.1.2025 o pripustení zmeny petitu domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 7 600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7
600 eur odo dňa 10.8.2022 do zaplatenia.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že:
2.1. ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom uzavrel dňa 4.7.2019 Zmluvu o dielo (ďalej
len „ZoD“), predmetom ktorej bolo vykonanie diela: Renovácia drevených politúrovaných obkladov
v pôvodnej miestnosti číslo 012 (jedáleň) na prízemí v dome žalobcu na C. D. X H. E., a to za celkovú
cenuvrátaneDPHzakompletnézrealizovaniedielavovýške4000eur,ktorábolavyplatenážalovanému

pri demontáži historických obkladov a v ktorej bola zahrnutá demontáž, renovácia a opätovná montáž.
Termín ukončenia realizácie diela, opätovnej montáže na pôvodné miesto a jeho odovzdania bol
dohodnutý na deň 4.9.2019.
2.2. Dodatkom č. 1 zo dňa 1.10.2019 sa žalobca a žalovaný dohodli na rozšírení diela o renováciu
obkladu v schodiskovej hale a to za celkovú cenu vrátane DPH za kompletné zrealizovanie tejto časti
diela vo výške 4 000 eur, ktorá bola žalovanému vyplatená pri demontáži historických obkladov a v ktorej
bola zahrnutá demontáž, renovácia v ateliéri žalovaného a opätovná montáž, vrátane nákladov na

prepravu. Predpokladaný termín ukončenia realizácie tejto časti diela, opätovnej montáže na pôvodné
miesto a jeho odovzdania bol dohodnutý na deň 30.11.2019.
2.3. Dodatkom č. 2 sa žalobca a žalovaný dohodli na rozšírení diela o tretiu časť: Renovácia schodiska
vrátane spodnej dosky pod schodiskom a zábradlia v budove, a to za celkovú cenu vrátane DPHza kompletné zrealizovanie tejto časti diela vo výške 3 000 eur, ktorá bude vyplatená žalovanému
po zrealizovaní a odovzdaní prvých dvoch častí diela a v ktorej bola zahrnutá demontáž, renovácia
(schodisko vrátane spodnej dosky na mieste a zábradlie v ateliéri žalovaného) a opätovná montáž,

vrátane nákladov na prepravu. Vzhľadom na to, že prvé dve časti diela neboli ku dňu podpisu dodatku
č. 2 zrealizované a odovzdané žalobcovi, strany si dohodli konečný termín zrealizovania a odovzdania
všetkých troch častí diela na 30.10.2020. Žalovaný podpisom dodatku č. 2 potvrdil zaplatenie časti sumy
8 000 eur z celkovej dohodnutej sumy 11 000 eur (za všetky časti diela).
2.4. Dňa 21.7.2020 po nátlaku zo strany žalovaného došlo k zmene zmluvy v časti ceny vrátane DPH

za zrealizovanie všetkých častí diela na sumu 15 000 eur, kedy žalovaný žiadal ďalších 5 000 eur ako
zálohu, v opačnom prípade v zhotovovaní diela odmietol pokračovať, ktorú sumu mu žalobca uhradil
v daný deň. Dňa 28.10.2020 mu žalovaný poslal v sms správe číslo účtu, na ktorý mal žalobca poslať
ďalších 2 000 eur s poznámkou „a máš to“.
2.5. Toto konanie žalovaného bolo premyslené, chcel donútiť žalobcu mu dopredu vyplatiť až 15 000 eur
a potom nastalo jeho vydieranie - oznámil mu, že schody, zábradlie, madlá a krycie dosky robiť nebude

a že si po to má žalobca prísť a zobrať to, čo žalobca aj urobil, lebo mal obavy o osud týchto vecí,
ktoré boli nahádzané na jeho pozemku pod strechou medzi garážou a plotom. Vo vydieraní žalovaný
pokračoval tým, že namontovanie dielu 1 a 2 chcel prísť zrealizovať až potom, čo mu žalobca zaplatí
ďalších 2 000 eur.
2.6. Ukončenie prác na prvej a druhej časti diela podľa zmluvy bolo vykonané dňa 6.-8.7.2022.

K ukončeniu tretej časti nedošlo, z ktorého dôvodu sa žalobca rozhodol od dodatku č. 2 zmluvy odstúpiť,
ako aj od zmeny zmluvy, ktorá bola vykonaná dňa 21.7.2020 a vyzval ho na vrátenie sumy vo výške
7000 eur.
2.7. Žalobca označil v konaní seba ako fyzickú osobu nepodnikateľa a žalovaného ako podnikateľa
konajúceho v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 2.5.2023 (č.l. 38), v ktorom:
3.1. potvrdil uzavretie zmluvy o dielo so žalobcom dňa 4.7.2019, ktorej predmetom bolo vykonanie diela -
renovácia drevených politúrovaných obkladov v pôvodnej miestnosti číslo 012 za dohodnutú cenu 4 000
eur s DPH s dodatkom č.1 zo dňa 1.10.2019, ktorej predmetom bolo vykonanie diela - renovácia obkladu

v schodiskovej hale za dohodnutú cenu 4 000 eur s DPH a s dodatkom č. 2, ktorej predmetom bolo
vykonanie diela - renovácia schodiska vrátane spodnej dosky pod schodiskom a zábradlia za dohodnutú
cenu 3.000 eur s DPH s tým, že k ukončeniu všetkých relevantných prác 1. diela a 2. diela došlo dňa
06.07.2022 až 08.07.2022.
3.2. skutkový stav právne kvalifikoval ako uzavretie 3 samostatných zmlúv o dielo podľa § 536 a nasl.

ObZ, keďže dodatky – Zmluva č. 1 a Zmluva č. 2 napĺňajú definičné znaky a náležitosti samostatných
zmlúv o dielo a zároveň nespadajú pod § 549 ObZ, keďže sa nejedná o kvantitatívnu zmenu resp.
rozšírenie obsahu diela, ale jedná sa o nové, samostatné a odlišné diela.
3.3. poprel vydieranie žalobcu jeho osobou. Výsledná suma vo výške 15 000 eur bola spôsobená
osobitosťou povahy predmetných diel a nie úmyslom žalovaného. Cena v Zmluve č. 1 a v Zmluve č.2

bola stanovená kamarátsky a 4 000 eur bolo to najnižšie minimum, na ktoré bolo možné pristúpiť v
predmetných renovačných činnostiach, ale aj tak boli strany uzrozumené o možnom a pravdepodobnom
navýšení ceny.
3.4. za dôvod navýšenia výslednej ceny v Zmluve č. 1 a v Zmluve č. 2 označil celkové navýšenie času (až
do 2000 hodín) stráveného renováciou predmetov v Zmluve č. 1 a č. 2, ktorú potrebu prác nebolo možné

predvídať, na základe čoho si strany medzi sebou podľa § 547 ods. 2 ObZ v spojení s § 546 ods. 1 ObZ
dohodli cenu podľa rozpočtu a žalovaný bol oprávnený domáhať sa primeraného zvýšenia ceny, pretože
sa pri vykonávaní diela objavila potreba činností nezahrnutých do rozpočtu a to aj z dôvodu, že predmety
obsahovali plesne, červotoče, drevené obklady boli na viacerých miestach prehnité, samostatná stavba
bola v dezolátnom stave a preto žalovaný ako súčasť renovačných prác aplikoval renovačný náter.

3.5. zdôraznil, že žalobca pristúpil na primerané zvýšenie ceny na základe vzájomnej komunikácie a
podpisu dodatku č.1. Žalovaný súhlasil s navýšením cien za diela podľa Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2.
3.6. označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že nejaká časť zo zaplatenej sumy pokrývala výdavky na
Zmluvu č. 3, keďže na základe Zmluvy č. 3 a jej bodu č. 3 mala byť žalovanému vyplatená cena za
činnosť vymedzenú v Zmluve č. 3 až po zrealizovaní a odovzdaní všetkých troch zmlúv o dielo, k čomu

ale nikdy nedošlo, z čoho vyplýva, že peniaze, ktoré dodatočne poslal žalobca žalovanému boli na
pokrytie zvýšených výdavkov na zhotovenie diela definovaného v Zmluve č. 1 a Zmluve č. 2.3.7. odmietol tvrdenie žalobcu, že „ ...o osud týchto vecí, ktoré boli nahádzané na jeho pozemku
pod strechou medzi garážou a plotom“, nakoľko predmety zo Zmluvy č.3 žalovaný riadne, s náležitou
starostlivosťou uskladňoval až do času, kedy sa dohodli, že si žalobca po tie veci s nákladiakom dôjde.

4. V replike doručenej súdu dňa 26.5.2023 (č.l. 58) žalobca
4.1. uviedol, že pri plnení zmluvy konal výlučne ako nepodnikateľ, naproti tomu žalobca v konaní pri jej
plnení ako podnikateľ.
4.2. odmietol tvrdenie žalovaného, že došlo k uzavretiu troch samostatných zmlúv o dielo ako aj o tom,

že strany boli uzrozumené o možnom a pravdepodobnom navýšení ceny. Je predpoklad, že žalovaný
ako odborník podnikajúci v oblasti reštaurátorských a renovačných prác je schopný riadne vyhodnotiť ich
rozsah a čas potrebný na vykonanie. Strany sa dohodli na sume 11 000 eur za vykonanie všetkých troch
častí diela, avšak keďže žalovaný požadoval zaplatenie tejto sumy vopred, s čím žalobca nesúhlasil,
došlo k uzavretiu osobitného zmluvného dokumentu pre každú časť diela.
4.3. rozporoval tvrdenie žalovaného, že si dohodli cenu podľa rozpočtu, keďže súčasťou zmluvy nebol

žiaden rozpočet a cena diela bola určená pevnou sumou. K vyjadreniu, že pri vykonávaní diela sa
objavila potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, žalovaný tieto činnosti neoznačil a označiť ani
nemohol, keďže to nie je pravdou.
4.4. nesúhlasil s tvrdením žalovaného o prehnitosti predmetov renovácie.
4.5. uviedol, že o snahe žalovaného vylákať od neho čo najväčšiu časť peňazí vopred svedčí to, že

napriek nesplneniu termínu zhotovenia prvej časti diela (04.09.2019) prišiel žalovaný 01.10.2019 do
Košíc, aby prevzal do renovácie druhú časť diela a tým pádom inkasoval vopred ďalších 4000 eur (t.j.
spolu už mal 8 000 eur bez toho, aby mu čokoľvek dodal) s tým, že v opačnom prípade to nebude robiť.
4.6. za nekalé konanie žalovaného žalobca označil aj to, že dňa 21.07.2020 od neho žiadal ďalších 5 000
eur ako zálohu, v opačnom prípade v zhotovovaní diela odmietol pokračovať, ktorú sumu mu žalobca

v daný deň uhradil a dňa 28.10.2020 (dva dni pred konečným termínom) prostredníctvom SMS správy
žiadal ďalšie 2000 eur, ktoré mu bankovým prevodom uhradil.
4.7. zopakoval, že spolu za všetky 3 časti diela požadoval žalovaný 15 000 eur, pričom ich zrealizovaniu
malo dôjsť do konca roku 2020, čo sa nestalo a z uvedeného dôvodu bol žalobca prinútený od dodatku
číslo 2 a od zmeny zmluvy, ktorá bola vykonaná dňa 21.07.2020, odstúpiť.

4.8. rozporoval tvrdenie žalovaného o ukončení všetkých relevantných prác, pretože k montáži prvej
a druhej časti diela zo strany žalovaného nedošlo, montáž žalovaný podmieňoval zaplatením ďalších
2 000 eur. V tejto súvislosti mu žalobca dal ešte dodatočných 600 eur. Keďže mu nič naviac odmietol
poskytnúť, žalovaný sa zbalil, odišiel, prácu nedokončil.
4.9. v závere žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 7 600,- Eur s príslušenstvom.

5. V duplike zo dňa 16.6.2023 (č.l. 83) žalovaný argumentoval, že
5.1. žalobcom požadovaných 7 600 eur, v sume 7 000 eur zaplatil proporcionálne na diela definované
v zmluvách o dielo, pričom za montáž 1. a 2. diela vznikla žalovanému voči žalobcovi pohľadávka vo
výške 2 000 eur.

5.2. odstúpenie Žalobcu zo dňa 18.07.2022 je neplatné v časti odstúpenia od zmeny Zmluvy o dielo
uzavretej dňa 04.07.2019 vykonanej dňa 21.07.2020.
5.3. po započítaní pohľadávky, ktorú má žalovaný voči žalobcovi a vydaním plnenia z platného
odstúpenia od zmluvy medzi stranami neexistujú žiadne ďalšie finančné nároky.
5.4. na prvej časti diela respektíve na zmluve zo dňa 04.07.2019 - renovácia drevených politúrovaných

obkladov žalovaný vykonal najmä, nie však výlučne nasledovné úkony: prieskum, sondáž, stanovenie
postupu, demontáž, vysušenie, odstránenie starých a nevhodných náterov, asanácia, vysušenie, oprava
poškodených častí, morenie, patinovanie, povrchová úprava, záverečná retuš.
5.5. o tri mesiace dňa 01.10.2009 žalobca so žalovaným uzavreli k zmluve č. 1 dodatok č.1, ktorom sa
dohodli na rozšírení diela o renováciu obkladu v schodiskovej hale spočívajúcej v renovácii historických

obkladov a vykonaní obdobných úkonov ako pri prvom diele.
5.6. Dodatkom č.2 k zmluve č.1 sa žalobca so žalovaným dohodli na rozšírení diela o renováciu
schodiska vrátane spodnej dosky pod schodiskom a zábradlia, pričom žalovaný podľa dohody so
žalobcom ukončil demontáž tretieho diela a následne ho prepravil do svojich priestorov, kde ho s
odbornou starostlivosťou uskladnil.

5.7. aj napriek tomu, že žalovaný je znalý v oblasti renovácií a obnove historických stavieb/starožitností,
nikdy sa nedá jasne určiť časový fond ani konečné náklady na dielo.
5.8. nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa snažil hocijakým spôsobom vylákať od neho peniaze.5.9. žalobca so žalovaným dňa 21.07.2002 dohodol zaplatenie sumy vo výške 5 000 eur na dokončenie
všetkých zmlúv o dielo, čím žalobca súhlasil s navýšením ceny, pričom 28.10.2020 po SMS komunikácii
zo dňa 27.10.2020 v UNICREDIT Bank zadal príkaz na úhradu s popisom „B. splátka vyrovnanie“. Týmto

konaním žalobcu a žalovaného sa navýšila celková cena na 15 000 eur.
5.10. odstúpenie žalobcu od zmeny zmluvy vykonanej dňa 21.07.2020 je neplatné. Z logického -
sémantického výkladu právnych noriem nie je možné odstúpiť od zmeny zmluvy, ale iba od samostatnej
zmluvy. Tak to predpokladá aj § 642 Občianskeho zákonníka.
5.11. zopakoval, že zo strany žalovaného došlo na diele v zmluve č.1 a č.2 k ukončeniu všetkých

relevantných prác. Žalovaný podľa dohody so žalobcom zabezpečil montáž predmetných diel. Dňa
13.05.2022 žalovaný napísal "treba dohodnúť cenu montáže", na čo žalobca odpovedal "ako si to
predstavuješ", žalovaný reagoval "cca 2 000 eur", pričom po niekoľkých správach, kde si dohadovali
podmienky, žalobca sám napísal "súhlasím". Týmto konaním žalobcu a žalovaného za použitia
elektronickýchprostriedkovvznikladohodanazvýšenícenyzapredmetnédiela.Bolisplnenépodmienky
§ 40 ods. 4, keďže (i) obsah právneho úkonu bol dostatočne zachytený na predmetnej SMS komunikácii

a (ii) je jasné, ktorá osoba právny úkon spravila. Táto vyjadrená vôľa žalobcu a žalovaného je potvrdená
v SMS komunikácii zo dňa 02.06.2022, kde žalovaný odoslal správu "si ochotný zaplatiť za montáž?" a
žalobca odpovedá "áno, to som potvrdil aj minule", čím narážal na SMS komunikáciu zo dňa 13.05.2022.
Žalobcažalovanémudohodnutézvýšeniecenynajmäzamontážzmyslevzájomnejdohodydodnešného
dňa nezaplatil.

5.12. žalovaný nikdy osobne ani formou bankového prevodu 600 eur neprijal. Žalobca svoj záväzok
uzatvorený SMS komunikácii nesplnil, čím sa vo vzťahu k žalovanému dostal do postavenia dlžníka
a žalovanému vznikla voči žalobcovi pohľadávka vo výške 2000 eur, na základe čoho si žalovaný
uplatňuje námietku započítania v rozsahu 2 000 eur formou prostriedku procesnej obrany žalovaného.

6. Žalovaný v priebehu konania navrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom stanovenia
rozsahu všetkých vykonaných prác a dodaných (zabudovaných) materiálov žalovaným pre žalobcu a
stanovenie všeobecnej hodnoty všetkých vykonaných prác a dodaných materiálov.

7. V podaní doručenom súdu 07.05.2024 (č.l. 150) žalobca

7.1. vyslovil nesúhlas s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania, nakoľko v danom prípade
došlo k dohode žalobcu a žalovaného o cene diela, keďže žalovaný ako odborník, ktorý si mal možnosť
predmet renovácie vopred obzrieť, premyslieť čas a cenu za renováciu, pristúpil k uzavretiu zmluvy o
dielo a jej dodatkov dobrovoľne a po slobodnom uvážení.
7.2. v ďalšom zopakoval svoje predtým uvádzané tvrdenia a argumentáciu.

7.3. dodal, že v prípade, ak žalovaný zistil prítomnosť hniloby a drevokazu pri renovovaní prvej časti
diela, mal práce prerušiť a kontaktovať ho s požiadavkou túto skutočnosť riešiť, čo sa nestalo, keďže s
touto a účelovou argumentáciou žalovaný prišiel až v priebehu súdneho konania.
7.4. uviedol, že vykonanie znaleckého dokazovania na hodnotu žalovaným realizovaných prác a dodaný
materiál je zásahom do zmluvnej slobody, individuálnej autonómie vôle subjektov súkromného práva,

ktorý je vedúcim princípom právnej regulácie súkromnoprávnych vzťahov. V danom prípade došlo k
dohode o cene diela, táto dohoda platí bez ohľadu na to, aká je všeobecná hodnota prác a dodaných
materiálov, ktorá môže byť vyššia alebo nižšia. Ak by sa aj preukázalo, že všeobecná hodnota prác a
dodaných materiálov určená znalcom je vyššia ako bola dohodnutá cena, nebolo by možné takýmto
spôsobom naprávať nedostatočnú odbornú starostlivosť subjektu súkromnoprávneho vzťahu a ešte

k tomu v pozícii odborníka vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi - slabšej strany sporu. Takýmto
spôsobom by sa potom dali naprávať všetky dohody o cene, ku ktorým medzi subjektmi súkromného
práva dochádza, čím by sa vlastne dodávateľom zaručoval zisk, respektíve že by nedosahovali stratu.
Keďže takýto dôkaz nebude možné z vyššie uvedených dôvodov brať do úvahy pri rozhodovaní súdu,
jeho vykonanie je nehospodárne a rozhodnutie súdu založené na jeho vykonaní by bolo nezákonné.

Vykonanie požadovaného znaleckého dokazovania v danom prípade nie je ani možné, keďže znalec
nevidel pôvodný stav, nebol prítomný pri žiadnom realizačnom úkone a v spise sa nenachádza denník
so zápismi o postupe prác, ktorý žalovaným nebol vedený a ani nebol žalobcovi predložený na podpis.
Navyše,keďženejdeostavebnépráce,znaleckýposudokvyhotovenýznalcomzodboruOdhadhodnoty
stavebných prác nebude v tomto prípade použiteľný a rozhodnutie súdu nebude môcť byť o jeho závery

opreté.

Skutkový stav:8.1. Dňa 4.7.2019 uzatvoril žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo
podľa § 536 a nasl. Občianskeho zákonníka (č.l. 5), v zmysle ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať
pre objednávateľa na vlastné nebezpečenstvo, na vlastnú zodpovednosť vo svojom vlastnom ateliéri

v mieste jeho sídla dielo: Renovácia drevených politúrovaných obkladov v pôvodnej miestnosti číslo 012
(predtým jedáleň) na prízemí v budove objednávateľa na ul. C. D. 5 v E. za dohodnutú cenu vo výške 4
000 eur vrátane DPH za kompletné zrealizovanie diela, ktorá suma bude vyplatená ako celková a to pri
demontáži historických obkladov a je v nej zahrnutá demontáž, renovácia a opätovná montáž s tým, že
čas ukončenia realizácie diela, opätovnej montáže na pôvodné miesto a jeho odovzdanie bol dohodnutý

na deň 4.9.2019.
V zmysle čl. IV bodu 7. objednávateľ bol oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy, ak sa zhotoviteľ dostal do
omeškania s vykonaním diela o viac ako 10 pracovných dní alebo ak zhotoviteľ nedodržal záväzok splniť
dielo alebo jeho časť v kvalite stanovenej touto zmluvou alebo porušil inú svoju povinnosť vyplývajúcu
mu z tejto zmluvy alebo platných predpisov a noriem, v ktorom prípade sa zhotoviteľ zaviazal vrátiť
objednávateľovi vyplatenú sumu 4 000 eur a uhradiť spôsobené škody vyplývajúce z nedodržania

záväzkov tejto zmluvy, a to do 10 dní od zistenia porušenia povinnosti zhotoviteľa objednávateľom alebo
Krajským pamiatkovým úradom.
V zmysle Záverečných ustanovení bodu 1. sa vzájomné vzťahy zmluvných strán riadia ustanovenia
Obchodného zákonníka, subsidiárne ustanoveniami Občianskeho zákonníka a príslušnými právnymi
predpismi Slovenskej republiky.

Pod podpismi zmluvných strán bola rukou dopísaná poznámka: „Potvrdzujem prevzatie sumy 4 000 eur“
a podpis žalovaného.
8.2. Dňa 1.10.2019 zmluvné strany spísali k pôvodnej zmluve zo dňa 4.7.2019 rukou písaný Dodatok č.
1 (č.l. 7). Predmetom tohto dodatku bola dohoda medzi zmluvnými stranami, že v druhej časti predmetu
celkovej zmluvy o dielo je druhá časť demontáže obkladu v schodiskovej hale v celku prevzatie a prevoz

do ateliéru zhotoviteľa za účelom opravy národnej kult. pamiatky a spätná montáž na pôvodné miesto.
Zhotoviteľ potvrdil prevzatie sumy vo výške 4 000 eur. Predpokladaný termín odovzdania diela mal byť
30.11.2019.
8.3. Dňa 21.7.2020 zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 4.7.2019, ktorý článok
I obsahoval nasledovné ujednania:

1. Zmluvou zo dňa 4.7.2019 sa zhotoviteľ zaviazala vykonať pre objednávateľa dielo: Renovácia
drevených politúrovaných obkladov v pôvodnej miestnosti číslo 012 (predtým jedáleň) na prízemí
v budove objednávateľa na ul. C. D. X H. E., a to za celkovú cenu vrátane DPH za kompletné
zrealizovanie diela vo výške 4 000 eur, ktorá bola vyplatená zhotoviteľovi pri demontáži historických
obkladov a v ktorej je zahrnutá demontáž, renovácia a opätovná montáž. Termín ukončenia realizácie

diela, opätovnej montáže na pôvodné miesto a jeho odovzdanie bol dohodnutý na 4.9.2019.
2. Dodatkom č. 1 zo dňa 1.10.2019 k zmluve uvedenej v ods. 1 sa zmluvné strany dohodli na rozšírení
diela o renováciu obkladu v schodiskovej hale, a to za celkovú cenu vrátane DPH za kompletné
zrealizovanie tejto časti diela vo výške 4 000 eur, ktorá bola vyplatená zhotoviteľovi pri demontáži
historických obkladov a v ktorej je zahrnutá demontáž, renovácia v ateliéri zhotoviteľa a opätovná

montáž, vrátane nákladov na prepravu. Predpokladaný termín ukončenia realizácie tejto časti diela,
opätovnej montáže na pôvodné miesto a jeho odovzdania bol dohodnutý na 30.11.2019.
3. Týmto dodatkom č. 2 k zmluve uvedenej v ods. 1 sa zmluvné strany dohodli na rozšírení diela o ďalšiu
časť: Renovácia schodiska vrátane spodnej dosky pod schodiskom a zábradlia v budove špecifikovanej
v ods. 1, a to za celkovú cenu vrátane DPH za kompletné zrealizovanie tejto časti diela vo výške

3 000 eur, ktorá bude vyplatená zhotoviteľovi po zrealizovaní a odovzdaní všetkých troch častí diela,
uvedených v ods. 1, 2 a 3, a v ktorej je zahrnutá demontáž, renovácia (schodisko vrátane spodnej dosky
na mieste a zábradlie v ateliéri zhotoviteľa) a opätovná montáž, vrátane nákladov na prepravu.
4. Na základe uvedeného celková cena vrátane DPH za kompletné zrealizovanie všetkých častí diela
uvedených v ods. 1, 2 a 3, je 11 000 eur a sú v nej zahrnuté všetky náklady na zrealizovanie vrátane

nákladov na prepravu, pričom zhotoviteľ podpisom tohto dodatku č. 2 k zmluve uvedenej v ods. 1
potvrdzuje zaplatenie časti uvedenej sumy vo výške 8 000 eur.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že prvé dve časti diela, uvedené v ods. 1 a 2, neboli ku dňu podpisu
tohto dodatku č. 2 k zmluve uvedenej v ods. 1 zrealizované a odovzdané objednávateľovi, dohodli sa
zmluvné strany na konečnom termíne zrealizovania a odovzdania všetkých troch častí diela, uvedených

v ods. 1, 2 a 3, ktorým je 30.10.2020. Najneskôr do uvedeného dňa musí byť realizácia všetkých troch
častí diela ukončená, všetky tri časti diela musia byť namontované na pôvodné miesto a odovzdané
objednávateľovi, pričom v prípade omeškania zhotoviteľa trvajúceho viac ako 10 dní je objednávateľ
oprávnený od zmluvy uvedenej v ods. 1, vrátane jej dodatkov, odstúpiť.6. Pod miestom označujúcim podpisy zmluvných strán bol rukou dopísaný DODATOK ústnej dohody zo
dňa 21.7.2020 pri dovezení časti jedálne bez montáže bola zmena celkovej odmeny za vykonané práce
vyšpecifikovaná časti dod. č. 2 v celom znení a to: odmena sa mení po dohode oboch strán na sumu

15 000 eur. Dohodnuté dielo bude ukončené do konca 10. mesiaca roka 2020. Zároveň dňa 21.7.2020
som prevzal ďalšiu zálohu vo výške 5 000 eur. Za uvedeným textom nasledovali podpisy zmluvných
strán.
8.4. Listom zo dňa 18.7.2022 (č.l. 10) žalobca odstúpil od dodatku č. 2 Zmluvy o dielo uzavretej dňa
4.7.2019 a od zmeny Zmluvy o dielo uzavretej dňa 4.7.2019 vykonanej dňa 21.2.2020 a to z dôvodu, že

žalovaný podmieňoval dokončenie diela zaplatením ďalších 2 000 eur a preto, že žalovaný ho donútil
vyplatiť mu dopredu 15 000 eur a následne oznámil, že mu schody, zábradlia, madlá a krycie robiť
nebude ako aj že namontovanie dielu 1 a 2 chcel prísť zrealizovať až po zaplatení ďalších 2 000 eur.
Uvedené odstúpenie od zmluvy bolo podané na poštovú prepravu dňa 19.7.2022 (č.l. 14), ktorá zásielka
sa vrátila žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote.
8.5. Z Výpisu zo živnostenského registra (č.l. 15) súd zistil, že Okresný úrad Ružomberok pod číslom

živnostenského registra: XXX-XXXX eviduje podnikateľa (živnostníka) pod obchodným menom: H. I. A.,
s IČO-m: 40931285 a miestom podnikania: 034 01 Ružomberok, A. Bernoláka 26.
8.6. Z Príkazu na úhradu pre UniCredit Bank zo dňa 28.10.2020 (č.l. 12) súd zistil, že žalobca zaplatil
žalovanému sumu 2 000 eur s poznámkou „B. splátka vyrovnanie“.
8.7. Z výpisu SMS komunikácie (č.l.16-27) súd zistil, že žalobca a žalovaný sa od 13.3.2020 dohadovali

o cene a dátume ukončenia diela, kedy dňa 22.7.2021 žalovaný žiadal o strpenie s ukončením diela
do konca roka, následne žalovaný oznamoval, v akom štádiu je vykonanie diela (dňa 30.9.2021,
12.11.2021, 23.11.2021, 6.12.2021, 10.1.2022), kedy sa ho žalobca pýtal, kedy príde (1.12.2021,
6.12.2021, 14.12.2021, 16.12.2021, 18.12.2021, 24.1.2022, 1.2.2022, 2.2.2022, 24.2.2022, 12.5.2022),
pričom žalovaný sľuboval príchod (14.12.2021, 18.2.2022, 3.3.2022, 16.3.2022, 28.4.2022). V SMS

správe žalobcu žalovanému zo dňa 3.2.2022 žalobca píše: „A aby som ešte pripomenul, že vo vydieraní
si pokračoval a s tým, že schody a zábradlie robiť nebudeš, že si to mám vziať čo som aj urobil dal
zreštaurovať inej firme“. Dňa 13.5.2022 sa žalobca dotazoval žalovaného, „kedy prídeš namontovať
obklad Jedáleň, Schodisková hala“, na čo žalovaný uviedol, že „treba dohodnúť cenu montáže“ – „cca
2 000 eur“ s tým že “ak súhlasíš s cenou, dohodnem termín s kolegom“, na čo žalobca odpovedal

„súhlasím“. Dňa 2.6.2022 sa žalovaný dotazoval žalobcu, či „ je ochotný zaplatiť za montáž“, na čo on
uviedol, že „áno, to som ti potvrdil už minule“ s následnou odpoveďou žalovaného „termín montáže min.
do 14 dní, cena 2 000 eur, 50% pri začatí prác 50% pri ukončení“ a dňa 15.6.2022 žalovaný napísal
žalobcovi „montáž 5.7. o 9 hod.“
8.8. Žalobca v konaní vypovedal (č.l. 117), že ako fyzická osoba uzavrel dňa 4.7.2019 so žalovaným

zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola oprava, demontáž, renovácia, montáž a prevoz materiálu, termín
dodania 4.9.2019. Dielo nebolo vykonané, so žalovaným boli v telefonickom kontakte, žalovaný tvrdil, že
na diele pracuje. Dňa 1.10.2019 ho žalovaný navštívil s úmyslom dostať z neho ďalšie peniaze a dohodli
opravu aj druhej časti, a zároveň dojednali predĺženie termínu k prvej aj druhej časti do 30.11.2019, kedy
dielo však nebolo ukončené. Dňa 21.7.2020 dojednali druhý dodatok k zmluve o dielo, a to vykonanie

renovácie tretej časti a dojednanie odmeny vo výške 15 000 eur. Dodatok podpísal, pretože ho žalovaný
vydieral, že chce ďalšie peniaze, na čo mu zaplatil 5 000 eur, t.j. spolu 13 000 eur. Dňa 28.10.2020
mu poslal SMS – kou číslo účtu, s tým, že nebude ďalej robiť, keď mu nezaplatí 2 000 eur, t.j. do
ceny diela 15 000 eur. On mu zaplatil sumu 5 000 eur, lebo čakal, že dielo vykoná a potom naňho
žalobca podá žalobu. Prvá časť a druhá časť diela bola vykonaná vo vysokom omeškaní s tým, že

nebola vykonaná montáž a tretia časť diela nebola vykonaná vôbec. Okrem sumy 8 000 eur a 5 000 eur,
zaplatil dňa 28.10.2020 aj poštovou poukážkou 2 000 eur, keďže bol v ohrození, lebo tŕpol, či to žalovaný
dokončí. Prvý deň montovali a druhý deň žalovaný žiadal zaplatenie 2 000 eur. Dal mu 600 eur, pričom
k dokončeniu prvej a druhej časti nedošlo. Druhú časť zmluvy, resp. dodatok k zmluve uzatvoril aj keď
žalovaný nedodržal termín, lebo boli kamaráti, dohodli sa, bol u neho v dielni, videl čo má rozpracované

a povedal si, že počká. Zmenu ceny odsúhlasil v SMS správe, pretože to bolo v období, keď bol v zlom
stave, išiel na políciu, bol bezradný. Ďalej žalobca uviedol (č.l. 201), že považuje prvý a druhý diel
z diela samotného za vyrovnaný podľa dohody spísanej a podpísanej pri dobrej vôli jednej aj druhej
strany. Tretí diel dodatok č. 2 sa jednalo o 3 000 eur. Žalovaný si bol vedomý, že má navyše nad vecou
a povedal, že nebude robiť ďalej, keď mu nedá 15 000 eur. On bol v totálnej nevýhode ako každý, kto

je vydieraný v jednoduchších alebo zložitejších životných situáciách. Zmluvu o dielo aj Dodatok č. 2
písaný na počítači vyhotovil žalobca. Aj napriek tomu, že prvá časť diela nebola urobená do 4.9.2019, sa
zmluvné strany 1.10.2019 dohodli, že žalovaný bude vykonávať práce aj na druhej časti diela, t.j. obklad
v schodiskovej hale, pretože žalovaný povedal, že nebude robiť, kým nebude mať dopredu zaplatené.Časti diela 1 a 2 bol vykonané dňa 6 – 8.7.2022, opravené, odovzdané, chýbali len malé komponenty.
U schodišťa, t.j. u tretej časti diela bola vykonaná demontáž, kedy aj on žalovanému pomáhal, toto bolo
žalovaným odvezené. Tieto časti neboli renovované, táto tretia časť diela nebola urobená, žalobca si

to odviezol späť, keďže mu žalovaný oznámil, že bez ďalších peňazí nebude robiť a aj kvôli tomu, že
s týmto materiálom nebolo zaobchádzané správne. Dodatkom č. 2 uzavretým dňa 21.7.2020 bola suma
v bode 4. – 11.000,- Eur za všetky 3 časti diela zmenená. Žalobca potvrdil, že odstúpil od dodatku č.
2, t.j. od renovácie schodiska vrátane spodnej dosky pod schodiskom a zábradlia a nie od časti diela 1
a 2, ktoré sú definované v Dodatku č. 2 ods. 1 a 2. Žalobca ozrejmil, že v rukou písanom dodatku č. 2 je

dohoda celkovej odmeny za vykonané, nie vykonávané práce, vyšpecifikované v dodatku č. 2: Odmena
sa mení po dohode oboch strán na sumu 15 000 eur. Dňa 21.7.2020 mu bolo povedané, že keď nezaplatí
15 000 eur, ďalej žalovaný s prácami nebude pokračovať, čo je podľa neho vydieranie. Bol v tiesni, lebo
mal by problém nahradiť toto nie obyčajné drevo, ale obklady, ktoré sú historickým prvkom danej stavby.
8.9.Žalovanývkonanívypovedal,ževroku2019hooslovilžalobca,čibymunepomoholprireštaurovaní
priestorov, po prvom telefonáte prišiel na ohliadku, dohodli sa na sume, termín vtedy nebol dohodnutý.

Asi rok sa nič nedialo, možno dvakrát telefonoval a po roku mu oznámil, že by chcel dielo vykonať, dielo
malo byť v 3 etapách, dohodli sa na sume 15 000 eur, boli zobraté zálohy. Začala sa 1. etapa, pričom
stav sa ukázal úplne iný, aký bol predpokladaný a deklarovaný. Keď začala 2. etapa, tak tento stav už
bol úplne iný, pričom pri reštaurovaní sa nedá vedieť dopredu, čo zhotoviteľa čaká, pričom dostali sa do
stavu, že prvé dve diela boli vykonané v hodnote 15 000 eur, a tretie dielo sa v dohodnutej sume vykonať

nedá. Bola namontovaná prvá a druhá časť, tretiu časť si žalobca odniesol, pričom konflikt vznikol pri
montáži, keď žiadal navýšenie sumy za montáž, žalobca zaplatil iba 600 eur. Bola to odborná práca asi
na jeden rok, kde vykonal asi 2000 hodín, pričom ak by účtoval minimálne 20 – 30 eur, čo je štandard,
tak by žalobca mal zaplatiť 40 – 60 000 eur. Po začatí diela bolo zistené, že rozsah prác je o 100 %
väčší ako bol predpokladaný a preto musí byť navýšená ako cena, tak aj doba ukončenia. Vykonal dve

časti diela minimálne v hodnote 15 000 eur. K zmene ceny diela došlo, lebo na dreve bola hniloba, bola
potrebná sanácia, namáčanie, čo je dlhý proces vo vaniach, v roztokoch, následne sušenie a preto sa
navyšovala cena. Pri prvotnej ohliadke drevo nevyzeralo, že je napadnuté hubami, plesňami a zistilo
sa to až následne. Zmeny ceny vždy odkomunikoval so žalobcom. Ďalej žalovaný uviedol (č.l. 202),
zábradlie bolo vonku uskladnené pod strieškou, pretože drevo bolo napadnuté drevomorkou a preto ho

nemohol zobrať do dielne, aby si nenakazil všetko, čo tam mal predtým než bolo toto zábradlie chemicky
ošetrené.
8.10. Z Odborného vyjadrenia demontáže zábradlia vystaveného H. K., IČO: 10965874 (č.l. 206)
súd zistil, že vykonal cenové ohodnotenie demontáže zábradlia, ktorá pozostávala z rozoberania
jednotlivých prvkov schodišťa, ich následné očíslovanie a šetrné zabalenia, nákladka a transport, kedy

predpokladaný čas demontáže je cca 8 hod. Normohodinová sadzba je v rozpätí 25-35 eur, čo činí 480
eur.
8.11. Z cenovej ponuky 2025/01 vystavenej dodávateľom IHTrade SK, s.r.o., IČO: 50351427 (č.l. 207)
súd zistil, že cenová ponuka za dopravu pri vzdialenosti 400 km je vo výške 320 eur, a za manipuláciu
– naloženie a vyloženie tovaru 50eur/hod. je vo výške 100 eur.

Aplikované zákonné ustanovenia:
9.1. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takým prejavom spájajú.

9.2. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
9.3. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9.4. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.
9.5. Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
9.6. Podľa § 40 ods. 4 veta prvá OZ, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

9.7. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.9.8. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý
a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

9.9. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobami, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
9.10. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
9.11. Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesne za nápadne nevýhodných podmienok, má

právo od zmluvy odstúpiť.
9.12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.
9.13. Podľa § 52 ods. 3 OZ, obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej
vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo
povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.

9.14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania.
9.15. Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

9.16. Podľa § 634 ods. 2 veta prvá OZ, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.
9.17. Podľa § 642 ods. 1 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však
povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich
výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
9.18.Podľa§642ods.2OZ,objednávateľjeoprávnenýodzmluvyodstúpiťajvtedy,akjezrejmé,žedielo

nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej
primeranej lehote.
9.19. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
9.20. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
9.21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
9.22. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9.23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
9.24. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
9.25. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9.26. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

9.27. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
9.28. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré proti strana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

9.29. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
9.30. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania.
9.31. Podľa § 147 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.9.32.Podľa§147ods.2CSP,vzájomnoužaloboujeiprejavžalovaného,ktorýmprotižalobcoviuplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

Právna teória, jej aplikácia na prejednávaný spor a právne závery súdu:
10. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z odstúpenia od Zmluvy o dielo uzavretej medzi
ním ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 4.7.2019, konkrétne od dodatku č. 2
Zmluvy o dielo, predmetom ktorého bola renovácia schodiska vrátane spodnej dosky pod schodiskom

a zábradlia v budove žalobcu za dohodnutú sumu vo výške 3 000 eur a od Zmeny zmluvy o dielo
vykonanej dňa 21.2.2020, ktorou bola odmena zhotoviteľa za všetky tri časti diela navýšená zo sumy
11 000 eur na sumu 15 000 eur, kedy žalobca touto žalobou žiada vyplatenie sumy 7 000 eur
predstavujúcej rozdiel medzi celkovou sumou 15 000 eur a sumou 8 000 eur uhradenou za prvé dve
časti diela s pripočítaním ďalšej sumy 600 eur, ktorú žalobca uhradil pracovníkovi žalovaného za montáž
prvej a druhej časti diela.

11. V konaní nebolo sporné, že žalobca postupne uhradil žalovanému dohodnutú sumu 15 000 eur,
z toho za prvú časť diela vo výške 4 000 eur v hotovosti dňa 4.7.2019, za druhú časť diela vo výške
4 000 eur v hotovosti dňa 1.10.2019, a následne navýšenie sumy za všetky tri časti diela vo výške 5 000
eur v hotovosti dňa 21.7.2020 (označené ako záloha) a poslednú sumu 2 000 eur prevodným príkazom

zo dňa 28.10.2020. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.3.2024 potvrdil aj prijatie sumy 600 eur pri montáži
prvej a druhej časti diela.

12. Súd sa v prvom rade musel zaoberať právnou kvalifikáciou nároku, kedy žalobca za dôvod
odstúpenia od zmluvy uvádzal vydieranie žalovaného uhradiť mu až sumu 15 000 eur, lebo dodatok,

ktorým došlo k navýšeniu sumy na 15 000 eur bol uzavretý pod nátlakom a na pojednávaní dňa 7.1.2025
žalobca označil, že sa nachádzal aj v tiesni.

13. Ustanovenie § 37 ods. 1 a 2 OZ upravuje požiadavky sú zákonom predpokladané pre platný právny
úkon konajúcej osoby a to: 1/ sloboda vôle, 2/ vážnosť vôle, 3/ určitosť prejavu vôle, 4/ zrozumiteľnosť

prejavu vôle a 5/ možnosť (dovolenosť). Pri posudzovaní vád právneho úkonu je potrebné všeobecne
aplikovať zásadu vyplývajúcu z ústavnej autonómie slobodnej vôle konajúceho, a to, že v prípade
možného rôzneho výkladu pri posudzovaní vád právneho úkonu, je nutné sa prikloniť k výkladu
zachovávajúcemu platnosť (bezvadnosť úkonu).

14. Tvrdenie žalobcu o uzavretí dodatku č. 2 a zmeny zmluvy zo dňa 21.7.2020 v dôsledku „vydierania“
žalovaným uhradiť zmenenú sumu odmeny za vykonanie diela ako konanie pod nátlakom možno
definovaťakotvrdenúabsenciuslobodyprejavuvôležalobcuresp.vážnosťprejavuvôležalobcu.Ovadu
vôle ide vtedy, ak vôľa nie je skutočne daná, vážna omylu prostá, určitá a slobodná. Otázka, či právny
úkon bol urobený vážne, je skutkovou otázkou, a to zistením okolností, za ktorých bol právny úkon

urobený, teda či konajúci sledoval vyvolanie takých účinkov, ktoré s prejavom spája právny poriadok.
K uvedenému je potrebné však dodať, že k vnútornej výhrade konajúceho sa pri posudzovaní platnosti
právneho úkonu z pohľadu vážnosti vôle neprihliada. Sloboda vôle je vylúčená, ak konajúci robí úkon
pod tlakom fyzického násilia a to do takej miery, že sa presadzuje vôľa toho, kto donucuje na prejav,
alebo vtedy, ak ide o psychické donútenie bezprávnou vyhrážkou. Nejde o slobodnú vôľu ani vtedy, ak

osoba robí úkon za okolností hospodárskeho alebo sociálneho stavu, ktorý na konajúceho vplýva takým
spôsobom, že urobil úkon za nápadne nevýhodných podmienok. Ak je vôľa konajúceho ovplyvnená
hospodárskym alebo sociálnym stavom, tieto skutočnosti majú iné právne dôsledky (pozri § 49 OZ).
Vôľovú stránku konajúceho tvorí aj pohnútka. Pohnútka však nie je pre dôsledky právneho úkonu
v zásade významná. Význam môže mať iba vtedy, ak je súčasťou prejavu vôle (napr. pri fixných

zmluvách). Pre dôsledky právneho úkonu taktiež nie je významná vnútorná výhrada konajúceho, ktorý
navonok prejavil niečo iné ako v skutočnosti sledoval (mentálna rezervácia).

15. Žalobca v konaní netvrdil, že k uzavretiu dodatku č. 2 a zmeny zmluvy zo dňa 21.7.2020 došlo
pod hrozbou fyzického násilia, ale určitého psychického tlaku, ktorý nazýva vydieraním jeho osoby

žalovaným, keďže tento žiadal navýšenie ceny odmeny za zhotovenie diela. I keď súdu z vykonaného
dokazovania bolo zrejmé, že k vykonaniu diela (prvej a druhej časti) nedošlo v dohodnutých lehotách, aj
napriek tomu žalobca pristúpil k uskutočneniu daných právnych úkonov, kedy dokonca rozšíril predmet
diela o ďalšiu časť – renováciu schodiska vrátane spodnej dosky pod schodiskom a zábradlia plus knavýšeniu odmeny zhotoviteľa za všetky časti diela, čo samé osebe vylučuje existenciu akéhokoľvek
nátlaku či vydierania zo strany žalovaného, ak sám dobrovoľne žalovaného oslovil s požiadavkou na
vykonanieďalšejčastidiela.AnizpredloženejSMSkomunikácienevyplýva,žebyžalovanýpodmieňoval

dokončenie ktorejkoľvek časti diela vyplatením zvýšenej ceny odmeny. Žalobca nepreukázal, že v SMS
správe zo dňa 28.10.2020 ho žalovaný vydieral, že robiť ďalej nebude, keď mu nezaplatí 2 000 eur,
t.j. do ceny diela 15 000 eur. Žalovaný totiž dňa 27.10.2020 poslal „číslo účtu s tým, aby (žalobca)
išiel do svojej banky, zadal príkaz na úhradu a prevod na jeho účet a je to hotové“. Celkový kontext
uvedenej SMS správy nenaznačuje odmietnutie vykonania diela žalovaným podmieňujúc to potrebou

nejakejúhrady,kedytónacharakterdanejSMSnasvedčujeibatomu,žesataktozmluvnéstranydohodli.
Iba v jedinej SMS správe zaslanej žalobcom žalovanému dňa 3.2.2022 (t.j. nie žalovaným žalobcovi)
sa žalobca (nie žalovaný) zmieňuje o tom, ako „žalovaný pokračuje vo vydieraní, že schody a zábradlia
robiť nebude, že si to má žalobca vziať“, čo však nemožno považovať za preukázanie žalobcom tvrdenej
skutočnosti o takejto forme nátlaku či psychického donútenia. Ide len o jeho ničím nepreukázané
tvrdenie. Pokiaľ žalobca odôvodňuje „nátlak“ resp. „vydieranie“ zvýšením odmeny žalovaného ako

zhotoviteľa, nejde o nátlak tak ako má na mysli platná právna úprava, ale ide o zmenu dohodnutých
podmienok pôvodnej Zmluvy o dielo. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca k tejto dohode resp. zmene
zmluvy pristúpil dobrovoľne a slobodne, čím neboli preukázané jeho tvrdenia o vydieraní a nátlaku
uplatnené v rámci jeho procesného útoku. Ak aj v konaní uvádzal, že uvedené právne úkony podpísal
s vedomím, že nakoniec chcel žalovaného zažalovať, v zmysle vyššie citovanej teórie ide o tzv. vnútornú

výhradu žalobcu, ktorú nijako navonok neprejavil a ktorá nemá vplyv na platnosť právneho úkonu
– Dodatku č. 2 či zmeny zmluvy zo dňa 21.7.2020. Zároveň nemožno opomenúť, že ak by dané
právne úkony mali byť neplatné pre nedostatok vôle či slobody prejavu vôle, nebolo potrebné od týchto
odstupovať. Tým, že žalobca od tejto časti pôvodnej Zmluvy o dielo odstúpil, sám v podstate priznal
právnu relevanciu predmetných právnych úkonov.

16. V ďalšom sa súd zaoberal, či žalobcom tvrdenú skutkovú situáciu možno subsumovať pod konanie
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 OZ), čo však nespôsobuje neplatnosť daného
právneho úkonu, len vzniká oprávnenie konajúcej osoby od zmluvy odstúpiť. K tomuto súd upriamuje
pozornosť, že tvrdenie o tiesni pri uzatváraní Dodatku č. 2 a zmeny zmluvy zo dňa 21.7.2020 prezentoval

žalobca až na pojednávaní dňa 7.1.2025, aj keď mu pri podaní žaloby dňa 24.3.2023 táto okolnosť
musela byť zrejmá, a preto je ju nutné posúdiť ako nové skutkové tvrdenie, ku ktorému žalobca neučinil
žiaden procesný právny úkon v podobe návrhu na zmenu žaloby.

17. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie

skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na
súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť
dôkaznúaktorýchztohtodôvodupostihujebremenotvrdeniaadôkaznébremeno.Dokazovaťjepovinný
každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného

bremena znamená procesnú pasivitu, ktorá v končenom dôsledku je sankcionovaná stratou sporu.
Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej
povinnosti tvrdiť. Ak je žalobca v spore pasívny resp. zámerne neuvádza podstatné okolnosti veci,
unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne
spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu.

18. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky
podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok a obranu).
V koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať
všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu

bremena tvrdenia, následkom ktorého je strata sporu. Ak teda súd „pristihne“ procesnú stranu pri
porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto
skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri
rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň
povinnosť súdu normatívne zakotvená v ustanovení § 191 ods. 1 CSP za stredníkom – ide o oprávnenie

a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda in concreto
prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové
tvrdenia t.j. pravdivo a úplne.19. Ustanovenie § 140 CSP upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby je a) návrh, ktorým
sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), b) uplatňuje sa iné právo (kvalitatívna zmena), c)
podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Ustanovenie § 140

CSP vymedzuje zmenu žaloby negatívne, a teda zmenou žaloby nebude úkon žalobcu, ktorým mení
uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Ide najmä o prípady tzv. iudicium duplex, keď sa spôsob vyporiadania týka obidvoch strán sporu,
ako sú napríklad vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, vyporiadanie práva k neoprávnenej stavbe a podobne. Pre úplnosť treba tiež dodať, že

právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby ani zmena
právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu samému (z odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 58/99).

20. Uvedením nového skutkového tvrdenia zo strany žalobcu vlastne došlo k doplneniu rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe, čo jednoznačne je potrebné definovať ako prípadnú zmenu žaloby.

Žalobca však aj napriek tomu nežiadal a nepodal návrh, aby súd rozhodol o zmene žaloby postupom
v zmysle § 139 CSP. Súd nemohol danú zmenu skutkových tvrdení sám od seba vyhodnotiť ako návrh,
pretože by tak vstupoval do oblasti dispozície s návrhom, ktoré právo patrí jedine samotnému žalobcovi
ako dominus litis.

21. Aj napriek tomu si súd dovoľuje vyjadriť sa k uvedenému a v krátkosti rozobrať, právnu teóriu
ohľadom uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok: Právnym dôsledkom konania
pod vplyvom tiesne podľa § 49 OZ je právo druhého účastníka odstúpiť od zmluvy. Dôvodom na
odstúpenie od zmluvy je existencia tiesne na strane konajúceho subjektu. Pri konaní v tiesni ide o vadu
v pohnútke právneho úkonu, ktorou je tieseň. K nej však kumulatívne musí pristúpiť ďalšia podmienka

a to aby k právnemu úkonu došlo za veľmi nevýhodných podmienok pre osobu, ktorá sa dovoláva práva
odstúpiť od zmluvy.

22. Uzavretie zmluvy v tiesni signalizuje vady subjektívnej stránky konajúceho, ktorý síce vyjadruje svoju
vôľu, robí tak však za stavu, že okolnosti, ktoré na neho doliehajú ovplyvňujú jeho rozhodovaciu slobodu,

nie však do takej miery, aby jeho rozhodovanie malo za následok neslobodu prejavenej vôle a absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Vo svojej podstate ide o vadu v pohnútke konajúceho, ktorá (ako súd už
uviedol vyššie) nemá v zásade vplyv na platnosť právneho úkonu.

23. Tiesňou sa rozumie objektívny hospodársky alebo sociálny, niekedy psychický stav (nie však

psychické donútenie), ktorý takým spôsobom a s takou závažnosťou (intenzitou) dolieha na osobu
uzavierajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by
inak neurobila. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí pre ňu byť
daný objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou na prejav vôle konajúcej dotknutej osoby
(sp. zn. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 154/2008). Ako objektívna skutočnosť má tieseň právne účinky aj

v tom prípade, ak ju druhý účastník nevyvolal, a dokonca aj vtedy, ak o nej nevedel.

24. Podľa názoru súdu v tomto konkrétnom prípade by bolo možné vyvodiť tieseň vtedy, ak by žalobca so
žalovaným uzavrel iba zmenu zmluvy, ktorou by bola navýšená odmena zhotoviteľa (a to k prvej a druhej
časti) na vyššiu cenu. Avšak opätovne súd poukazuje na to, že aj napriek dlhodobému omeškaniu

žalovaného, žalobca ho požiadal o vykonanie ďalšej tretej časti diela, k čomu dokonca sám pripravil
potrebný dokument – Dodatok č. 2, v čom nijako nemožno vzhliadnuť stav tiesne žalobcu. Veď nakoniec
žalobca mohol osloviť s požiadavkou vykonania tretej časti diela iného zhotoviteľa, čo nakoniec dokonca
učinil, keďže renováciu schodiska vrátane spodnej dosky pod schodiskom a zábradlia zveril inej firme
(viď SMS zo dňa 3.2.2022).

25. Zároveň žalobca v konaní nijakým relevantným spôsobom nepreukázal ďalšiu kumulatívnu
podmienku predpokladanú hypotézou právnej normy ustanovenia § 49 OZ a to že k uzavretiu Dodatku
č. 2 a zmeny zmluvy zo dňa 21.7.2020 došlo za nápadne nevýhodných podmienok. Jednoducho
povedané, žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz napr. (ale nie výlučne) v podobe cenovej

ponuky či potvrdenia iného reštaurátorského subjektu, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že navýšená
suma odmeny zhotoviteľa 15 000 eur bola neprimeraná, neštandardná a nápadne nevýhodná pre
objednávateľa vo vzťahu k rozsahu vykonaných a predpokladaných prác. Žalobca nijako v konaní
nevyvrátil a nerozporoval tvrdenie žalovaného o nízkej (podhodnotenej) cene za vykonanie dielažalobcovi účtovanej žalovaným. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že k odstúpeniu od
dodatku č. 2 a zmeny zmluvy zo dňa 21.7.2020 nedošlo v dôsledku tiesne a nápadne nevýhodných
podmienok.

26. Právna úprava ustanovenia § 642 ods. 1 OZ zakotvuje právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia
dôvodu a to v ktoromkoľvek okamihu od vzniku zmluvy až do zhotovenia diela, čím nastávajú
predpoklady upravené v § 48 ods. 2 OZ, teda zmluva sa od začiatku ruší, pokiaľ dohoda účastníkov
nesmeruje k iným účinkom, prípadne pokiaľ to neupravuje odlišným spôsobom právny predpis. Pre

tento prípad odstúpenia objednávateľa od zmluvy mu zákon v odseku 1 ukladá povinnosť zaplatiť
zhotoviteľovi a) sumu pripadajúcu na hodnotu už vykonaných prác, ak výsledok týchto prác nemôže
zhotoviteľ použiť inak a b) nahradiť zhotoviteľovi účelne vynaložené náklady, ktorými sú priame náklady
spojené s odstúpením objednávateľa od zmluvy, na ktoré má zhotoviteľ nárok bez ohľadu na to, či
výsledok už vykonaných prác môže použiť inak. Ide o osobitnú úpravu odstúpenia a nárokov s ním
spojených a nemožno aplikovať všeobecnú právnu úpravu bezdôvodného obohatenia, ani úpravu v §

641 ods. 1 OZ (nemožnosť vykonania diela), pokiaľ nárok zhotoviteľa podľa tejto úpravy bol uspokojený
predpokladaným spôsobom.

27. Ustanovenie § 642 ods. 2 naproti tomu upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy pre anticipované
porušenie zmluvy vykonať dielo včas alebo riadne a zhotoviteľ neučiní nápravu ani v poskytnutej

primeranej lehote.

28. Súd posudzoval obsah písomného dokumentu – Odstúpenie od zmluvy zo dňa 18.7.2022 a mal za
to, že žalobca neodstúpil od zmluvy z dôvodu uvedeného v ustanovení § 642 ods. 2 OZ, keďže žalobca
odstúpenie od zmluvy nedôvodí omeškaním žalovaného s vykonaním diela, ale vydieraním, nátlakom

resp. tiesňou, ktoré okolnosti však súd vykonaným dokazovaním neboli preukázané. V kontexte
uvedeného súd nakoniec právne kvalifikoval odstúpenie od zmluvy učinené žalobcom pod ustanovenie
§ 642 ods. 1 OZ, keďže toto právo odstúpenia od zmluvy nie je viazané na žiaden dôvod.

29. Zároveň súd mal za to, že keďže žalobca odstúpil len od Dodatku č.2 a zmeny zmluvy zo dňa

21.7.2020, jeho odstúpenie sa netýka prvej a druhej časti diela, ktoré boli vykonané, ukončené, ale
len tretej časti diela – renovácie schodiska vrátane spodnej dosky pod schodiskom a zábradlia (čo
sám žalobca na pojednávaní dňa 7.1.2025 potvrdil). Žalobca odstúpením od zmeny zmluvy zo dňa
21.7.2020 chcel dosiahnuť, že nová cena diela 15 000 eur nebude aplikovateľná medzi stranami sporu,
t.j. aby mu žalovaný vrátil rozdiel sumy 15 000 eur a 8 000 eur (zaplatených za prvú a druhú časť

diela). Avšak keďže súd uzavretie Dodatku č. 2 a zmeny zmluvy zo dňa 18.7.2022 neposúdil ako úkony
uzavreté pod nátlakom, vydieraním či v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, potom i Odstúpenie
zo dňa 18.7.2022 nemožno považovať za učinené v zmysle § 49 OZ, ktorého následkom by bol vznik
bezdôvodného obohatenia v danej časti 7 000 eur.

30. Zároveň nárok na úhradu sumy 7 000 eur žalobcovi nevznikol ani s poukazom čl. IV bod 7. Zmluvy
o dielo zo dňa 4.7.2019, pretože následok vrátenia vyplatenej sumy objednávateľom vo výške tam
uvedenej sumy 4 000 eur (za prvú časť diela) resp. 15.000 eur (za všetky tri časti diela po zmene zmluvy
zo dňa 21.7.2020) bol viazaný len na odstúpenie z dôvodu omeškania viac ako 10 pracovných dní,
z dôvodu nedodržania splnenia diela v kvalite stanovenej zmluvou, z dôvodu porušenia inej povinnosti

vyplývajúcej zo zmluvy alebo platných predpisov a noriem, ktorý ani jeden z dôvodov nebol deklarovaný
v odstúpení zo dňa 18.7.2022.

31. Následne sa súd vysporiadaval s následkami žalobcom vykonaného odstúpenia od zmluvy –
konkrétne Dodatku č. 2 a zmeny zmluvy zo dňa 21.7.2020, kedy mal za to, že žalobca má nárok na

vrátenie odmeny zaplatenej zhotoviteľovi pripadajúcu len na túto časť. V zmysle Dodatku č. 2 bola táto
suma dohodnutá vo výške 3 000 eur, ktorá však bola zmenená / navýšená zmenou zmluvy zo dňa
21.7.2020. Keďže strany sporu nevedeli definovať, aká časť zvýšenej sumy 4 000 eur (rozdiel medzi
zvýšenou cenou 15 000 eur a pôvodne dojednanou cenou za všetky tri časti diela 11 000 eur) pripadá na
tretiu časť diela, súd pristúpil k logickému matematickému výpočtu nasledovne: pôvodná suma odmeny

za všetky tri časti diela vo výške 11 000 eur predstavuje 100%, z čoho suma odmeny vo výške 3 000
eur pripadajúca na tretiu časť diela tvorí 27,27%, na základe čoho potom alikvótna časť 27,27% zo
sumy navýšenej čiastky 4 000 eur sa rovná sume 1.090,80 eur. Následne súd zrátal pôvodne dohodnutú
odmenu za tretiu časť diela 3 000 eur s alikvótnou časťou navýšenia 1.090,80 eur, kedy dospel k záveru,že dohodnutá suma odmeny zhotoviteľa za tretiu časť zmluvy činí sumu 4.090,80 eur, ktorú by mu
žalovaný mal uhradiť.

32. V zmysle ustanovenia § 642 ods. 1 OZ má zhotoviteľ nárok na hodnotu už vykonaných prác,
ak výsledok týchto prác nemôže zhotoviteľ použiť inak a na náhradu účelne vynaložených nákladov
zhotoviteľom. V konaní nebolo sporné, že žalovaný nevykonal žiadne renovačné práce na tretej časti
diela okrem demontáže a odvozu demontovaných súčastí do jeho ateliéru v Liptovskom Mikuláši, na
ktorú hodnotu demontáže a odvozu má žalovaný nárok od žalobcu.

33. Žalovaný predloženými listinnými dôkazmi – odborným vyjadrením a cenovou ponukou preukázal
súdu, že cena demontáže v rozsahu cca 8 hod. činí 480 eur a cena dopravy do Košíc činí 320
eur. Uvedené sumy žalobca spochybňoval, že demontáž určite nebola v rozsahu 8 hodín, pretože
žalovanému pomáhal a aj cena odvozu sa mu javila vysoká, keďže on platil menej cca 0,50 eur/
km, tak podľa neho cena môže byť 180 eur. Zároveň uvádzal, že vznik týchto nákladov nezapríčinil.

Uvedenú argumentáciu súd nepovažoval za argumentačne udržateľnú, pretože náklady na dopravu
vznikli žalovanému v súlade s čl. I. bod 3. Dodatku č. 2, kde si zmluvné strany dohodli, že renováciu
schodiska, spodnej dosky, zábradlia žalovaný vykoná vo vojom vlastnom ateliéri.

34. Žalobca síce poprel výšku ceny demontáže a odvozu preukazovanú žalovaným predloženými

listinnými dôkazmi, avšak bez predloženia vlastných dôkazných prostriedkov o iných cenách, nejde
o účinné popretie tvrdení žalovaného v zmysle § 151 ods. 1 a 2 a § 153 ods. 1 CSP. V prípade, že
žalovaný k svojim tvrdeniam predložil relevantné dôkazy, čím uniesol tak bremeno tvrdenia aj bremeno
dokazovaniaohľadomjehonárokuvzmysle§642ods.1OZ,bolopovinnosťoužalobcu,abypodľazásad
CSP nielen namietal výšku týchto cien, ale aj navrhol dôkaz resp. preukázal, že žalovaným tvrdené ceny

sú nesprávne. Pasivita žalobcu, ktorý nevyužil svoje oprávnenie tvrdiť a preukázať iné ceny demontáže
a odvozu, má za následok, že súd k dôkazom žalovaného prihliadol a sumu 480 eur + 320 eur odrátal
od nároku žalobcu na vrátenie zaplatenej sumy za tretiu čas diela vo výške 4.090,89 eur. Žalobcovi
boli uvedené dôkazy žalovaného doručené dňa 12.3.2025, a preto je nutné konštatovať, že tento do
rozhodnutiasúdudňa8.7.2025maldostatočnýpriestornato,abypočassúdnehokonanianavrholvšetky

dôkazy a svoje tvrdenie o iných cenách vierohodne preukázal, čo neučinil (per analogiam rozhodnutie
NS SR napr. 5Obdo 10/2022, ktoré prešlo ústavným testom rozhodnutím ÚS SR sp. zn. I.ÚS 184/2024,
ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Cdo 118/2020).

Námietka započítania:

35. Žalovaný v priebehu konania vzniesol v zmysle § 147 CSP kompenzačnú / započítaciu námietku
tvrdiac, že žalobca sa v SMS komunikácii zo dňa 13.5.2022 zaviazal mu uhradiť sumu 2 000 eur za
montáž prvej a druhej časti diela, čo potvrdil i v SMS správe zo dňa 2.6.2022, čím došlo k zmene
prvotných podmienok zmluvy, kde cena montáže bola pôvodne zahrnutá do dohodnutej ceny odmeny za
vykonanie diela (viď čl. II bod 2. Zmluvy o dielo zo dňa 4.7.2019, podmienka uvedená v Dodatku č.1, ako

aj v čl. I. bod. 1., 2. a 3. Dodatku č. 2 zo dňa 21.7.2020) tak, že následne bola osobitne dohodnutá cena
montáže prvej a druhej časti diela (označené v SMS ako Jedáleň, Schodisková hala) v sume 2 000 eur.

36. Súd bol v tomto smere v zhode so žalovaným, že predmetnou SMS komunikáciou bola v zmysle
§ 40 ods. 4 OZ zachovaná písomná forma právneho úkonu – zmeny dohodnutých podmienok zmluvy

ohľadom zaplatenia montáže prvej a druhej časti diela, pretože vo vzájomnej výmene SMS správ bol
zachytený obsah právneho úkonu a je aj zrejmé, ktorá osoba právny úkon urobila, t.j. žalovaný navrhol
zmenu zmluvy (§ 43a OZ), ktorý návrh žalobca prijal (§ 43c OZ).

37. Vzhľadom na uvedené súd právne ustálil, že žalovaný má nárok na zaplatenie sumy 2 000 eur titulom

montáže prvej a druhej časti diela, na ktorú sumu žalobca uhradil len čiastku vo výške 600 eur (prijatie
žalovaný potvrdil na pojednávaní dňa 21.3.2024), t.j. žalovaný disponuje pohľadávkou voči žalobcovi vo
výške 1 400 eur, ktorú sumu súd v konečnom dôsledku započítal s pôvodným nárokom žalobcu.

38. V kontexte vyššie citovaného odôvodnenia výsledná suma nároku žalobcu na vrátenie zaplatenej

sumy odmeny za tretiu časť diela vo výške 4 090,80 po odpočítaní sumy 480 eur + 320 eur titulom
nároku žalovaného v zmysle § 642 ods. 1 OZ, ďalej mínus 1 400 eur titulom neuhradenej časti odmeny
za montáž prvej a druhej časti diela, predstavuje 1.790,80 eur.39. V závere odôvodnenia si súd k vznesenej procesnej obrane žalovaného dovoľuje ešte poznamenať,
že pre rozhodnutie vo veci nebolo podstatným, či medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená jedna
zmluva o dielo s dodatkami resp. tri samostatné zmluvy o dielo, pretože podľa názoru súdu je možné

odstúpiť aj od časti diela / časti predmetu zmluvy, v tomto konkrétnom prípade od Dodatku č. 2, ktorým
bola dohodnuté vykonanie renovácie schodiska vrátane spodnej dosky pod schodiskom a zábradlia.

40. V neposlednom rade súd právne nesubsumoval Zmluvu o dielo zo dňa 4.7.2019 pod ustanovenie §
547 ods. 2 ObZ v spojení s § 546 ods. 1 ObZ upravujúce zmluvu o dielo s cenou podľa rozpočtu. Medzi

stranami sporu totiž bola uzavretá klasická spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52 ods. 1 OZ, kedy žalobca
vystupoval ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 OZ) a žalovaný ako obchodník (§ 52 ods. 3 OZ).

Omeškanie:
41. Žalovaný sa v zmysle tzv. teórie dôjdenia dostal do omeškania s plnením jeho peňažného dlhu voči
žalobcovi dátumom uloženia zásielky na pošte, kedy mal možnosť sa prvý krát oboznámiť s obsahom

zásielky, avšak nakoľko žalobca požadoval priznať úrok z omeškania až od dátumu 10.8.2022
(deň nasledujúci po vrátení zásielky žalobcovi) súd odvodil omeškanie od žalobcom požadovaného
(neskoršieho) dátumu. Súd posudzoval aj výšku úroku z omeškania a mal za to, že žalobcovi náleží úrok
z omeškania vo výške 5% ročne, nakoľko ku dňu 10.8.2022 bola sadzba Európskej centrálnej banky
0,5%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje dokonca 5,5% ročne, avšak keďže

žalobca žiadal úrok z omeškania v nižšej sadzbe, súd nemal dôvod mu takto požadované príslušenstvo
nepriznať.

Výrok rozsudku:
42. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
1 790,80 eur s úrokom z omeškania vo výškeš 5% ročne od 410.8.2022 do zaplatenia (výrok I), pričom
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú (výrok II).

Trovy konania:

43.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43.2. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43.3. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43.4. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
43.5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, kedy hodnotil pomer úspechu
a neúspechu a v konečnom dôsledku žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 52,88 % (pri

žalovanej sume 7 600 eur jeho úspech v rozsahu zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti predstavoval
76,44 %, neúspech v časti, v ktorej bolo žalobe žalobcu vyhovené 23,56 %, kedy pomer úspechu
a neúspechu predstavuje 52,88 %).
43.6. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj použitie ustanovenia § 257 CSP, avšak v
tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa.

43.7. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
43.8. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby

postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu
splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z
účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba

použiť § 257 Civilného sporového poriadku.
43.9. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty
konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôžeuhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len
s veľkými ťažkosťami.
43.10. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne

splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo
67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by
zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na

zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu
ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo že
zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany (sp. zn.
2Cdo/102/2017).
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v konaní aktívny, podal žalobu, produkoval písomné vyjadrenia

kpredmetusporu,navrhovaldokazovanie,zúčastňovalsapojednávanínariadenýchsúdom.Jepotrebné
zdôrazniť, že každý žalobca si musí byť vedomý toho, že v prípade neunesenia dôkazného bremena
o dôvodnosti jeho nároku, bude znášať povinnosť uhradiť trovy konania protistrane. Ani vek žalobcu
či jeho postavenie spotrebiteľa ho nezbavujú povinnosti úhrady trov konania v prípade (čiastočného)
neúspechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).