Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119205613
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3119205613.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej
v právnej veci žalobcu BFF Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, zastúpený Advokátska kancelária JANČO A PARTNERI, s. r. o., so
sídlom Štúrova 13, Bratislava 811 02, IČO: 36 367 524, proti žalovanému Fakultná nemocnica Trenčín,
so sídlom Legionárska 641/28, 911 71 Trenčín, IČO: 00 610 470, zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Danica Bírošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 36 837 857, vedenom na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 22Cb/63/2019, o zaplatenie 5.218.440,53 Eur s príslušenstvom,

oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčínč.k.22Cb/63/2019-648zodňa20.decembra
2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 22Cb/63/2019-810 zo dňa 5. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 22 Cb/63/2019-648 zo dňa 20. decembra 2021 v spojení s
opravným uznesením č.k. 22Cb/63/2019-810 zo dňa 5. apríla 2022 v napadnutej časti IV. výrokovej vety
menítak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovipaušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnením
pohľadávky vo výške 196.240,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín v poradí prvým rozsudkom č. k. 22Cb/63/2019-270 z 11. marca 2020 výrokom
I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 5.218.440,53 eura s príslušenstvom,
výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 163,19 eura, výrokom III. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávok v sume 214.120,--
eura a výrokom IV. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č. k. 8Cob/44/2020-357
z 30. septembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. novembra 2020, rozsudok Okresného súdu
Trenčín č. k. 22Cb/63/2019-270 z 11. marca 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací
súd uložil súdu prvej inštancie v predmetnom spore opätovne rozhodnúť, odstrániť vady spočívajúce v
procesnom postupe prvoinštančného súdu vytknuté odvolacím súdom a opätovne rozhodnúť o nároku
podľa § 369c Obchodného zákonníka (ďalej tiež len „ObchZ“), zohľadňujúc znenie Smernice 2011/7/EÚ,

najmä čl. 19 Preambuly a čl. 6 ods. 2. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
vo veci opätovne rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.218.440,53
Eur s príslušenstvom, sumu 163,19 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávok v sume 40,- Eur,
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalobu v časti o zaplatenie nákladovspojených s uplatnením pohľadávok v sume 214.080,- Eur a návrh žalovaného na prerušenie konania
zamietol.

3. Opravným uznesením č. k. 22Cb/63/2019-810 z 5. apríla 2022 súd prvej inštancie postupom podľa
§ 224 CSP opravil záhlavie rozsudku č. k. 22Cb/63/2019-648 z 20. decembra 2021, a to doplnením
identifikačného čísla právneho zástupcu žalovaného.

4. Na odvolanie žalobcu proti výroku IV. rozsudku prvoinštančného súdu v spojení s opravným

uznesením, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP, Krajský súd v Trenčíne ako
súd odvolací, rozsudkom č. k. 8Cob/47/2022-839 z 2. novembra 2022, rozsudok súdu prvej inštancie
postupom podľa § 388 CSP v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
nákladyspojenésuplatnenímpohľadávokvovýške17.880,--eurdotrochdníodprávoplatnostirozsudku
a vo zvyšnej časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok žalobu
zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi

nepriznáva. Odvolací súd, vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 369c ods. 1 ObchZ
v kontexte s eurokonformným výkladom Smernice, zastal názor, že ak omeškaním dlžníka vzniká
veriteľovi okrem nárokov podľa §§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia, toto právo sa viaže na uplatnenú
pohľadávku, pričom nie je podstatné, či je táto pohľadávka uplatnená v jednom súdnom konaní, teda

samostatne, alebo je uplatnená v súdnom konaní spolu s ďalšími pohľadávkami, teda jednou žalobou.
Pevná suma 40,-- eur predstavuje kompenzáciu, ktorú je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka za
náklady na vymáhanie. Odvolací súd ďalej uviedol, že v jednotlivých zmluvách o postúpení pohľadávok,
ani v dohodách o uznaní dlhu, nie je v predmete zmluvy špecifikované, o aký druh pohľadávky sa jedná,
preto sa nedá ustáliť, či ide o faktúry vystavené za dodávku tovarov alebo služieb resp. za faktúry, v

ktorých je vyčíslený úrok z omeškania. V prílohách zmlúv sú žalované faktúry zoradené v tabuľkách,
označené len číslom faktúry, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti a sumou k úhrade v eurách.
V dôsledku postoja žalobcu, ktorý v konaní odmietol predložiť všetky žalované faktúry, odvolací súd
nemohol objektívne posúdiť obsah žalovaných faktúr a teda ustáliť, či tieto faktúry boli vystavené za
dodávky tovaru alebo za poskytnutie služieb za odplatu, alebo v nich boli vyčíslené úroky z omeškania.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu konštatoval, že žalobca v konaní
predložil, či už v listinnej podobe alebo na DVD z celkového počtu ním uvádzaných žalovaných faktúr
5.353 len faktúry v počte 464 kusov. Po preskúmaní ich obsahu odvolací súd konštatoval, že faktúry v
počte 447 kusov boli vystavené za dodávku tovaru alebo za poskytnutie služieb za odplatu. V tejto časti
si žalobca nárok na zaplatenie 40,-- eur z titulu paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky uplatnil dôvodne. Keďže vznik zákonného nároku na paušálnu náhradu nákladov je spojený
so vznikom omeškania dlžníka a k omeškaniu žalovaného ako dlžníka preukázateľne došlo, odvolací
súd žalobcovi sumu 447 x 40,-- eur, spolu vo výške 17.880,-- eur priznal podľa § 369c ObchZ a zmenil
rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku IV. napadnutého rozsudku podľa § 388 CSP. Vo zvyšku
žalobcom uplatneného nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odvolací súd

žalobu zamietol z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bolo nepredloženie všetkých žalovaných faktúr v
konaní, z ktorých si žalobca uplatnil paušálnu náhradu nákladov za účelom ich preskúmania, či sa
jedná o faktúry vystavené za dodávku tovaru alebo za poskytnutie služieb za odplatu. V tejto časti
odvolací súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že si v
konaní oprávnene uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške

40,-- eur za každú z 5.353 neuhradených splatných faktúr a nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie
paušálnej náhrady z faktúr, ktoré neboli v konaní predložené. Druhým dôvodom, pre ktorý odvolací
súd zvyšok uplatneného nároku na paušálnu náhradu spojenú s vymáhaním pohľadávky zamietol,
vychádza z odseku 19 Preambuly Smernice, ktorý uvádza, že cieľom tejto Smernice je odradiť od
oneskorených platieb, v dôsledku čoho je potrebné, aby veritelia dostali spravodlivú náhradu nákladov

na vymáhanie, ktoré im vznikli v dôsledku oneskorenej platby. Z obsahu spisu odvolací súd zistil,
že všetky žalobcom nadobudnuté pohľadávky boli nadobudnuté od právnych predchodcov, ktorí mali
so žalovaným dlhodobé obchodné vzťahy. Uvedené je zrejmé z príloh k jednotlivým zmluvám, na
základe ktorých žalobca nadobudol postúpené pohľadávky a z ktorých vyplýva, že právni predchodcovia
žalobcu dodávali žalovanému tovar, prípadne služby dlhodobo a opakovane vo väčších, či v menších

množstvách, často aj na dennej báze. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalobca v konaní predložil 464 faktúr,
z ktorých 17 faktúr bolo vystavených na nízke sumy vo výške 13,10 eura a jedna faktúra vystavená na
sumu 0,30 eura. Žalobca v konaní predložil zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 2018/01/04 zo dňa
2. januára 2018 uzatvorenú medzi A. B. a. s. a Magellan Central Europe s.r.o. (čo je predchádzajúceobchodné meno žalobcu). Súčasťou tejto zmluvy bola aj príloha číslo 1, v ktorej bol uvedený zoznam
postúpených pohľadávok podľa jednotlivých faktúr. Žalobca v konaní predložil všetky faktúry uvedené
v tejto prílohe, ktoré sú špecifikované na č. l. 170 a 171 spisu. Po preskúmaní ich obsahu odvolací súd

zistil, že všetky faktúry boli vystavené za dodanie tovaru. Dospel však k záveru, že nie za všetky tieto
faktúry patrí žalobcovi paušálna náhrada trov konania podľa § 369c ObchZ. Zistil totiž, že v rovnaký
deň boli vystavované viaceré faktúry za dodaný tovar, a to aj na pomerne nízke sumy napriek tomu, že
tieto mohli byť zahrnuté do jednej faktúry. Išlo o faktúru č. 4201708529 z 12. októbra 2017 vystavenú
na sumu 13,10 eura za jeden kus tovaru (prívodnú hadicu). Faktúru na jediný kus tovaru v takto nízkej

cene vyfakturoval právny predchodca žalobcu napriek tomu, že v uvedený deň žalovanému vystavil
ďalšie 2 faktúry na vyššie sumy a viac druhov tovaru. Rovnaká situácia nastala aj dňa 16. októbra
2017, kedy bola žalovanému vystavená faktúra č. 4201708639 na rovnakú sumu 13,10 eira za jediný
kus tovaru (prívodnú hadicu) napriek tomu, že v rovnaký deň boli žalovanému vystavené ďalšie 4
faktúry na vyššie sumy a viac druhov tovaru. Dňa 17. októbra 2017 boli žalovanému vystavené faktúry
č. 4201708698 a č. 4201708691 na sumu 13,10 eura, každá za jeden kus tovaru (prívodná hadica)

napriek tomu, že žalovanému boli v ten istý deň vystavené ďalšie 3 faktúry na vyššie sumy a viac
druhov tovaru. Dňa 19. októbra 2017 bola žalovanému faktúrou č. 4201708782 vyfakturovaná ďalšia
suma vo výške 13,10 eura za jeden kus tovaru (prívodná hadica) napriek tomu, že v ten istý deň mu
bola vystavená ešte jedna faktúra na vyššiu sumu za viac druhov tovaru. Napokon dňa 27. októbra
2017 bola žalovanému vystavená faktúra č. 4201709055 na sumu 13,10 eura za jeden kus tovaru

(prívodná hadica) napriek tomu, že v ten istý deň mu bolo vystavených ďalších 6 faktúr na vyššie
sumy a viac druhov tovaru. Žalobca v konaní predložil ďalej Faktoringovú zmluvu číslo 6/2018/01/01
zo dňa 2. januára 2018 uzatvorenú medzi A. B. a. s. a Magellan Central Europe s.r.o. (predchádzajúce
obchodné meno žalobcu). Súčasťou tejto zmluvy bola aj príloha číslo l, v ktorej bol uvedený zoznam
postúpených pohľadávok podľa jednotlivých faktúr. Žalobca v konaní predložil všetky faktúry uvedené

v tejto prílohe, ktoré sú špecifikované na č. l. 208 a 209 spisu. Po preskúmaní ich obsahu odvolací súd
zistil, že všetky faktúry boli vystavené za dodanie tovaru. Opäť však dospel k záveru, že nie za všetky
tieto faktúry patrí žalobcovi paušálna náhrada trov konania podľa § 369c ObchZ, nakoľko zistil, že v
rovnaký deň boli vystavované viaceré faktúry za dodaný tovar a to aj na pomerne nízke sumy napriek
tomu, že tieto mohli byť zahrnuté do jednej faktúry. Konkrétne dňa 8. novembra 2017 bola žalovanému

vystavená faktúra č. 4201709408 na sumu 13,10 eura za jeden kus tovaru (prívodnú hadicu) napriek
tomu, že v ten istý deň mu bolo vystavených ďalších 5 faktúr na vyššie sumy a viac druhov tovaru.
Dňa 15. novembra 2017 bola žalovanému vystavená faktúra č. 4201709634 na sumu 13,10 eura za
jeden kus tovaru (prívodná hadica) napriek tomu, že v ten istý deň mu boli vystavené ďalšie 2 faktúry
na vyššie sumy a viac druhov tovaru. Dňa 1. decembra 2017 boli žalovanému vystavené faktúry č.

4201710053, č. 4201710052 a č. 4201710054, každá na sumu 13,10 eura a každá za jeden kus tovaru
(prívodná hadica), a to napriek tomu, že v ten istý deň boli vystavené ďalšie 4 faktúry na omnoho vyššie
sumy za viac druhov dodaného tovaru. Dňa 5. decembra 2017 boli žalovanému vystavené faktúry č.
4201710238, č. 4201710237, č. 4201710205 a č. 4201710239, každá na sumu 13,10 eura každá na
jeden kus tovaru (prívodná hadica), a to napriek tomu, že v ten istý deň boli vystavené ďalšie 4 faktúry

na omnoho vyššie sumy za viac druhov dodaného tovaru. Dňa 7. decembra 2017 bola žalovanému
vystavenáfaktúrač.4201710368nasumu13,10eurazajedenkustovaru(prívodnáhadica),atonapriek
tomu, že v ten istý deň boli vystavené ďalšie 4 faktúry na omnoho vyššie sumy za viac druhov dodaného
tovaru. Napokon dňa 11. decembra 2017 bola žalovanému vystavená faktúra č. 4201710456 na sumu
0,30 eura za jeden kus tovaru napriek tomu, že v rovnaký deň boli vystavené ďalšie 2 faktúry, prvá na

sumu 1.998,-- eur a druhá na sumu 428,- eur za viac druhov tovaru. Odvolací súd uviedol, že takto
vystavované faktúry sa týkali výlučne spoločnosti Pharma Group, a. s, kde v tomto prípade žalobca
pod svojím predchádzajúcim obchodným menom vystupoval ako faktor. Pri ostatných obchodných
partneroch žalovaného k uvedeným situáciám nedochádzalo, resp. pokiaľ aj boli vystavované faktúry
na dennej, resp. týždennej báze, vždy vo faktúrach bolo uvedené väčšie množstvo tovaru s vyššími

cenami. Odvolací súd zdôraznil, že už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení uviedol, že
mnoho z 5.353 faktúr, ktoré sú predmetom žaloby, a ktoré v konaní žalobca nepredložil, sú faktúrami
na nízke, niekoľko eurové sumy, pričom napr. faktúry, z ktorých si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie
40,-- eur titulom náhrady nákladov, ako napr. fa. č. 420143276, 420143553, 420144319 či 420144402,
sú vystavené každá na sumu 0,11 eura (č. l. 27 a 28 spisu). Odvolací súd konštatoval, že medzi

stranami sporu sa jedná o obchodnozáväzkové vzťahy, preto v tomto kontexte nerozporuje právo
žalobcu fakturovať žalovanému tovar, množstvo a cenu podľa vlastného uváženia. V súdenej veci však
uplatnenie si nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur za
každú faktúru vystavenú na niekoľko centov, či eur, nepovažuje odvolací súd za slušné a jeho priznaniesúdom za spravodlivé, najmä nie za situácie, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
šlo o dlhodobé obchodné vzťahy s vysokým obratom, kedy dochádzalo k dodávaniu tovaru opakovane
niekoľkokrát za deň a boli vystavované denne viaceré faktúry. Odvolaciemu súdu absentoval racionálny

dôvod pre takýto spôsob fakturácie, keď žalobca viackrát za deň popri faktúrach vystavovaných na
väčšie množstvo a druh tovaru pri niekoľko sto eurových sumách opakovane vystavoval faktúry na
neprijateľne nízke sumy, ako napríklad 13,10 eura, 11 centov, či 30 centov s vedomím, že ku každej takto
vystavenej faktúre si má právo uplatniť paušálnu náhradu nákladov na vymáhanie vo výške 40,-- eur.
Takýto postup žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) odvolací súd vyhodnotil ako nehospodárny a

neefektívny, porušujúci elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie,
v spoločensky vhodnej miere a únosnosti o to viac, že žalovaný je zdravotníckym zariadením, ktoré
je dlhodobo zaťažené nedostatkom finančných prostriedkov, na ktorých prísun je odkázaný takmer
výlučne zo štátnych prostriedkov. Na základe uvedeného v zmysle odseku 19 Smernice 2011/7/
EÚ, odvolací súd dospel k záveru, že nemožno v takýchto prípadoch priznanie paušálnej náhrady
spojenej s uplatnením pohľadávky považovať za spravodlivé. V súdenej veci, pri faktúrach s nízkou

hodnotou fakturácie išlo o faktúry, ktoré boli vystavené v rovnaký deň medzi rovnakými subjektami
na základe dlhodobého obchodného vzťahu medzi zmluvnými stranami. Niet podľa odvolacieho súdu
racionálneho dôvodu, pre ktorý nebolo možné vyfakturovať tovar v niektorej z týchto faktúr. Žalobca,
respektíve jeho právny predchodca by sa tak vyhol situácii, kedy je potrebné administrovať faktúry
so zanedbateľnými sumami, ktorých administrácia je zjavne nehospodárna a neefektívna. Označené

konanie žalobcu nemôže podľa odvolacieho súdu požívať právnu ochranu. Upozornil, že účelom
ani zmyslom Smernice, či rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, prípadne ostatných súdov štátov
Európskej únie, nebolo priznávať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
takýchto prípadoch. Priznávanie ochrany takémuto konaniu a spôsobu fakturácie medzi obchodnými
partnermi by mohlo spôsobiť, že takto nehospodárne a neefektívne vystavované faktúry pri dlhodobých

obchodných vzťahoch na nízke až zanedbateľné sumy, budú vystavované s vedomím, že v prípade
ich nezaplatenia si môže veriteľ uplatniť sumu 40,-- eur ako náhradu nákladov spojených s vymáhaním
tejto pohľadávky. Odvolací súd preto v snahe predchádzať možnému zneužívaniu tohto inštitútu v
obchodných vzťahoch, odmietol poskytnúť právnu ochranu bez rozmyslu vystavovaným šikanóznym
faktúram za účelom uplatnenia si paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Hoci

žalobca nadobudol uvedené pohľadávky od svojho právneho predchodcu, bolo len na jeho vôli, aké
kritérium pri ich nadobúdaní zvolí. Z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti mohol pohľadávky s nízkou
hodnotouvylúčiťatietonezahrnúťdozmluvyopostúpenípohľadávok.Vzhľadomktomu,žetakneurobil,
vstúpil do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu, preto argumentácia odvolacieho
súdu voči týmto faktúram musela byť rovnaká, ako v prípade, ak by tieto faktúry vystavoval sám

žalobca. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní v intenciách a v zmysle uvedenej Smernice akcentoval
na spravodlivosť pri priznávaní paušálnej náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, preto
za vyššie uvedené faktúry žalobcovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov spojených s uplatnením
pohľadávok v počte 17 x 40,-- eur nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol.

5. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal voči zamietajúcej časti výroku rozsudku v
zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca, vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovení § 420 písm.
f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.

6. Dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/47/2022-839 z 2. novembra 2022

v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania zrušil a vec vrátil Krajskému súdu
v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že dovolateľom
formulovaná právna otázka v kontexte skutkových okolností prejednávaného prípadu je, či veriteľ
má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1
Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,- Eur

za každú pohľadávku za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby, bez ohľadu na jej výšku (teda
prípadne aj za pohľadávku nižšiu ako je výška paušálnej náhrady), pričom každá pohľadávka je
predmetom samostatnej faktúry (prípadne vystavenej i v jeden deň) a uplatnené sú spoločne v jednom
súdnom konaní. Ide zároveň o otázku kľúčovú pre rozhodnutie o nároku na zaplatenie paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, ktorý nárok bol predmetom dovolaním žalobcu

napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/59/2021, v ktorom najvyšší súd zodpovedal otázku nároku
veriteľa na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1
Obchodného zákonníka tak, že veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnenímpohľadávok podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z. z. vo výške 40,- Eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru
alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade, že si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom

konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej ucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke
tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, teda nesmie byť účelovo delená. Výška náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je určená paušálne
a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná
ex lege po uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky. Otázka nároku veriteľa na paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1 ObchZ v spojení s § 2 nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z. z. tak už bola predmetom dovolacieho prieskumu Najvyššieho súdu SR, ktorého právne
závery boli publikované aj v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2023 ako rozhodnutie č.
11 prijaté na zverejnenie do zbierky Obchodnoprávnym kolégiom NS SR v roku 2023.

7. Pre zodpovedanie dovolateľom nastolenej právnej otázky dovolací súd v rozhodnutí sp. zn.

2Obdo/59/2021 považoval za významný Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20. októbra 2022
vo veci C-585/20, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu
článku 2, článku 4 ods. 1, článku 6 a článku 7 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2011/7/EÚ zo 16. februára 2011. Súdny dvor Európskej únie v označenom rozsudku zdôraznil, že
cieľom Smernice 2011/7/EÚ je nielen odradiť od oneskorených platieb a zabrániť tomu, aby sa mohli

stať finančne zaujímavými pre dlžníka z dôvodu nízkych úrokov alebo neexistencie úrokov, ktoré by
sa účtovali v takejto situácii, ale aj účinne chrániť veriteľa pred takýmito oneskoreniami tým, že sa mu
zabezpečí čo najúplnejšia náhrada nákladov na vymáhanie, ktoré vynaložil (rozsudok z 13. septembra
2018, Česká pojišťovna, C 287/17, EU:C:2018:707). Dovolací súd s odkazom na závery Súdneho
dvora Európskej únie týkajúce sa prejudiciálneho zodpovedania právnej otázky súvisiacej s nárokom

na minimálnu paušálnu sumu stanovenú v článku 6 ods. 1 Smernice 2011/7/EÚ, resp. v ustanovení §
369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky z 23. januára 2013,
č. 21/2013 Z. z., vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/59/2021 z 30. novembra 2022 konštatoval, že
minimálna paušálna suma vo výške 40,- Eur ako náhrada nákladov na vymáhanie je splatná veriteľovi,
ktorý si splnil svoje povinnosti v súvislosti s každou platbou, ktorá nebola uskutočnená po termíne

splatnosti odplaty za obchodnú transakciu uvedenú na faktúre alebo rovnocennej výzve na zaplatenie,
okrem prípadu, že dlžník nie je zodpovedný za vzniknuté omeškanie. Preto v prípade podania jedinej
žaloby na vymáhanie platby týkajúcej sa viacerých nezaplatených obchodných transakcií po termíne
splatnosti, náležite uvedených vo faktúrach alebo v rovnocenných výzvach na zaplatenie, nemôže mať
za následok zníženie minimálnej paušálnej sumy splatnej ako náhrada nákladov na vymáhanie za každú

oneskorenú platbu. Zníženie takejto náhrady by v konečnom dôsledku viedlo k oslobodeniu dlžníka od
časti finančnej záťaže vyplývajúcej z jeho povinnosti zaplatiť na základe každej nezaplatenej faktúry
po termíne splatnosti paušálnu sumu vo výške 40,- Eur stanovenú v § 369c ObchZ v spojení s § 2
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. V období po tom ako odvolací súd rozhodol v
tomtospore,akoajpopodanídovolaniažalobcu,saSúdnydvorEUvenovalpaušálnejnáhradenákladov

spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle Smernice o boji proti oneskoreným platbám aj v ďalších
rozhodnutiach, a to Rozsudok C-419/21 Fournitures de matériel médical zo dňa 1.12.2022, v ktorom
uzavrel, že čl.6 ods. 1 Smernice 2011/7/EÚ sa má vykladať v zmysle, že „ak jedna a tá istá zmluva
upravuje po sebe nasledujúce dodávky tovaru alebo poskytnutia služieb (pozn. čiastkové, či opakované
úkony alebo služby), pričom sa za každé dodanie alebo poskytnutie musí zaplatiť v stanovenej lehote

(pozn. v podstate viaceré parciálne obchodné transakcie uhrádzané v separátnych platbách), veriteľovi
prináleží za každú oneskorenú platbu suma 40 eur ako minimálna paušálna náhrada nákladov na
vymáhanie“, ako aj Rozsudok C-370/21 DOMUS – SOFTWARE zo dňa 1.12.2022, v ktorom súdny dvor
vyslovil, že čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 3 Smernice 2011/7/EÚ sa má vykladať v zmysle, že „ ak jedna a
tá istá zmluva upravuje opakujúce sa dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pričom sa za každé

dodanie alebo poskytnutie musí zaplatiť v stanovenej lehote, veriteľovi prináleží za každú oneskorenú
platbu suma 40 eur ako minimálna paušálna náhrada nákladov na vymáhanie.“

8. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti dovolací súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru,
že odvolací súd v rozhodovanej veci nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávok nesprávne právne posúdil, keďže nesprávne (neurokonformne, neteleologicky) vyložil
ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka a následne ho nesprávnym spôsobom aplikoval, keď nárok
na paušálnu náhradu nepriznal za uplatnenie každej pohľadávky uvedenej na faktúre za dodávku tovaru
alebo služieb z obchodnej transakcie, bez ohľadu na výšku tejto pohľadávky (pri paušálnej náhrade zauplatnenie pohľadávok zo 17 faktúr zamietol nárok na ňu s odôvodnením, že tieto faktúry boli vystavené
na nízke sumy, akcentujúc na spravodlivosť pri priznávaní paušálnej náhrady nákladov spojených s
vymáhaním pohľadávky). Dovolací súd mal za to, že o nepriznaní nároku na paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky by bolo možné uvažovať v prípade, ak by pohľadávka – odplata
za jednu obchodnú transakciu bola účelovo delená a následne fakturovaná viacerými faktúrami, hoci
splatnosť odplaty za postupné, či opakované dodávky tovaru, či poskytnutie služieb nebola osobitne
dohodnutá. Či takýto prípad nastal aj v prejednávanej veci, zo spisu zatiaľ nevyplýva. Ku skutočnosti,
že v konaní žalobca nepredložil všetky žalované faktúry, z ktorých si uplatňuje paušálnu náhradu

nákladov, a to za účelom preskúmania, či sa jedná o faktúry vystavené za dodávku tovaru alebo za
poskytnutie služieb za odplatu alebo či v nich boli opakovane vyčíslené úroky z omeškania z jednotlivých
istín, dovolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že nárok na zaplatenie žalovanej istiny a k nej
prislúchajúceho príslušenstva v podobe úrokov z omeškania bol žalobcovi právoplatne priznaný na
základevšetkých5353faktúr.Pokiaľbysafaktúryvcelkovompočte5353netýkaliistiny,bezpochybyby
úrokyzomeškaniazistínzastrešenýchjednotlivýmifaktúramipriznanébyťnemohli,keďžeoneskoreným

zaplatením úrokov z omeškania právo na ďalšie úroky z omeškania nevzniká. Predmetom fakturácie
pretomuselabyťnepochybneistina,tedaodplatazadodanýtovaraleboslužby,anieúrokyzomeškania.
Naviac to, že uvedené faktúry sú vystavené za dodanie tovaru, žalovaný v priebehu konania nenamietol,
nerozporoval. Pre spravodlivé rozhodnutie veci dovolací súd zdôraznil potrebu požadovať od strán sporu
vysvetlenie k spôsobu fakturácie po sebe nasledujúcich alebo v ten istý deň poskytnutých dodávok

tovaru, vrátane vysvetlenia, prečo niektoré faktúry sú vystavované na tak nízke sumy (rádovo v centoch),
resp. čo tvorilo jednotlivé obchodné transakcie a ako bolo dohodnuté uhrádzanie odplaty za ne pri
opakovaných alebo po sebe nasledujúcich, či opakovaných dodávkach tovaru alebo poskytnutia služieb
(s poukazom na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky).

9. Odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu uvedeným v jeho rozhodnutí, postupom
podľa § 150 ods. 2 CSP vyzval strany sporu, aby v určenej lehote doplnili svoje skutkové tvrdenia
a vysvetlili spôsob fakturácie po sebe nasledujúcich alebo v ten istý deň poskytnutých dodávok tovaru,

resp. služby, uviedli, prečo sú niektoré faktúry vystavované na veľmi nízke sumy samostatne a ako bolo
dohodnuté uhrádzanie odplaty za obchodné transakcie pri opakovaných alebo po sebe nasledujúcich
dodávkach tovaru alebo poskytnutí služby v prípade faktúr vystavených na nízke sumy a čo bolo
predmetom jednotlivých obchodných transakcií.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.06.2025 uviedol, že v prejednávanej veci ide o písomne uznané
pohľadávky a rozfaktúrovanie jednotlivých položiek na faktúry s nízkymi sumami nebolo možné z jeho
strany ovplyvniť, nakoľko rozfaktúrovanie jednotlivých položiek na jednotlivé faktúry robil postupca,
vsúčasnomprávnomstavežalobca.Zvôležalobcuzároveňdochádzalokneracionálnemuvystavovaniu
faktúr s nízkymi sumami, ktoré boli žalovanému iba doručované na úhradu. Nebolo v reálnych

možnostiach ani kompetenciách žalovaného zasiahnuť do spôsobu fakturovania tovaru zo strany
právneho predchodcu žalobcu na jednotlivé faktúry s nízkymi sumami, pričom predmetom jednotlivých
faktúr boli úhrady tovaru dodaného žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu.

11. Žalobca doplnil skutkové tvrdenia podaním zo dňa 18.07.2025, v ktorom uviedol, že oslovil právneho

predchodcu spoločnosť PHARMA GROUP, a. s. so žiadosťou o objasnenie spôsobu objednávania
a dodávania tovaru a jeho následnej fakturácie, so zameraním sa na faktúry vystavené žalovanému na
veľmi nízke sumy. Spoločnosť PHARMA GROUP, a. s. v nadväznosti na uvedené poskytla žalobcovi
Čestné vyhlásenie zo dňa 15.07.2025, v rámci ktorého uviedla, že väčšina faktúr vystavených na
veľmi nízke sumy (najmä tie na sumu 13,10 Eur) sa týkala dodávok tovaru z konsignačného skladu

(sklad tovaru zriadený priamo v priestoroch žalovaného, z ktorého si poverení zamestnanci žalovaného
odoberali tovar podľa vlastných potrieb). Bol to práve žalovaný, ktorý vyhotovoval objednávky za
tovar, ktorý si jeho zamestnanci z konsignačného skladu zobrali a zasielal ich dodávateľovi. Dodávateľ
následne vystavoval faktúru vždy vo vzťahu ku každej jednotlivej objednávke, ktorú mu žalovaný doručil.
Zuvedenéhovyplýva,žebolonarozhodnutížalovaného,čibudetovarzkonsignačnéhoskladuodoberať

po jednotlivých kusoch, a to i viackrát za jeden deň. Bol to práve žalovaný, ktorý si sama vystavoval
a následne posielal žalobcovi objednávky, ktorých predmetom bol často len jediný kus tovaru (v prípade
faktúr na sumu 13,10 Eur išlo o 1 ks prívodnej hadice, ako vyplýva napr. z faktúry č. 4201709408,
4201709634, 420170053 a 420170052, ktoré boli súdu v konaní predložené, spolu s dodacími listami).Rovnako tak to bol žalovaný, ktorý sa rozhodol posielať dodávateľom v niektorých prípadoch samostatné
objednávky i viackrát za deň. Na príklade uvedených faktúr je tiež jasne vidno, že každá z nich bola
vystavená vo vzťahu k inej objednávke (číslo objednávky je na faktúre uvedené). Párovanie faktúry

s konkrétnou objednávkou je v rámci riadneho vedenia účtovníctva štandardom. Vo vzťahu k ostatným
faktúram dodávateľa PHARMA GROUP, a. s., vystavených na veľmi nízke sumy, žalobca uviedol,
že tieto boli tak isto vystavené na základe jednotlivých objednávok vystavených žalovaným, rozdiel bol
len v tom, že tovar nepochádzal z konsignačného skladu, ale dodávateľ ho dodával zo svojho skladu.
I v tomto prípade však platí, že rozsah objednávky si určoval žalovaný, pričom ku každej objednávke,

ktorá bola zo strany žalovaného doručená, žalobca vystavil samostatnú faktúru na zodpovedajúcu
sumu. Uvedený spôsob vystavovania objednávok a fakturácie sa samozrejme týkal i tých pohľadávok,
ktoré vyplývali z faktúr vystavených na sumy vyššie než 31,- Eur. V prípade ostatných dodávateľov
tovaru bol mechanizmus obchodnej spolupráce so žalovaným v zásade rovnaký. Dôvodom, pre ktorý
pôvodní dodávatelia vystavovali žalovanému faktúry na veľmi nízke sumy, prípadne mu vystavovali
viac faktúr v jeden deň alebo v dňoch po sebe nasledujúcich, nebolo to, že by sa snažili umelo

rozdeľovať obchodné transakcie, ale to, že žalovaný na takéto sumy, resp. v takýchto intervaloch,
vystavoval a doručoval samostatné objednávky tovaru. Dodávatelia následne vystavovali faktúry tak,
aby zodpovedali objednávkam. Postup, v rámci ktorého žalovaný objedná tovar, tovar mu je v rozsahu
objednávky doručený, a to spolu s dodacím listom a na sumu objednávky je vystavená faktúra, nie je
možné posudzovať inak, než ako jednu ucelenú obchodnú transakciu, z ktorej pre dodávateľa v prípade

omeškania žalovaného vyplýva v súlade s § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.
z. a článku 6 ods. 1 Smernice, teda smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ nárok na
paušálnu náhradu nákladov v sume 40,- Eur. Nič z uvedeného by sa v tomto konaní nemuselo riešiť,
ak by žalovaný splnil svoju povinnosť uhradiť splatné pohľadávky riadne a včas. Žalobca reagoval
aj na obsah vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.06.2025, ktorým žalovaný odpovedal na súdnu výzvu.

Žalobca považuje skutkové tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorých rozfaktúrovanie jednotlivých položiek
na faktúry s nízkymi sumami nebolo možné zo strany žalovaného ovplyvniť, nakoľko rozfaktúrovanie
jednotlivých položiek na jednotlivé faktúry robil postupca, za nepravdivé. Pôvodní dodávatelia síce boli
tými subjektmi, ktoré faktúry vystavovali, avšak bol to práve žalovaný, ktorý si určil, v akom rozsahu
a v akých intervaloch tovar odoberie, či následne vystaví súhrnnú objednávku alebo objednávku na

jednotlivé kusy tovaru. Pôvodní dodávatelia faktúry vystavovali v nadväznosti na objednávky, ktoré
vystavil a doručil žalovaný. Vyjadrenie, v zmysle ktorého žalovaný nemohol ovplyvniť sumu jednotlivých
faktúr teda nezodpovedá realite. Tzv. neracionálne vystavenie faktúr s nízkymi sumami, o ktorom
žalovaný hovorí vo svojom vyjadrení, bolo len dôsledkom konania žalovaného, založeného na jeho
voľnej úvahe. Žalovaný vo svojom vyjadrení používa pojem postupca, ako subjekt, ktorý vykonával

rozfaktúrovanie, avšak bližšie necharakterizuje, ktorý subjekt je pod týmto pojmom potrebné chápať.
Žalobca totiž nadobudol pohľadávky od viacerých dodávateľov. Z obsahu vyjadrenia žalovaného nie je
zrejmé, konanie ktorého z postupcov žalovaný namieta. Preto sa javí, že tvrdenie žalovaného o tom,
že z vôle žalobcu dochádzalo k nie racionálnemu vystavovaniu faktúr s nízkymi sumami, je len v rovine
všeobecného a ničím nepodloženého výroku. Nie je možné sa stotožniť ani so záverom vyjadrenia

žalovaného, v zmysle ktorého mal postupník - žalobca dodávať a fakturovať žalovanému tovar. Žalobca
žalovanému nikdy žiaden tovar nedodával a ani mu ho nefakturoval. Žalobca nadobudol pohľadávky voči
žalovanému postúpením od pôvodných dodávateľov. Žalobca zastáva názor, že ním uplatnený nárok na
úhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok je dôvodný, a to vo vzťahu ku
každej jednej z 5 353 pohľadávok na zaplatenie istiny, ktoré boli predmetom konania.

12. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.07.2025 doručil odvolací súd žalovanému, ktorý na skutkové tvrdenia
žalobcu nereagoval, nepoprel ich a vo veci sa nevyjadril.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmiazistenýmskutkovýmstavomsúdomprvejinštancie(§379,§380ods.1,§383CSP),prejednal
odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti IV. výrokovej vety

rozhodnutia zmenil postupom podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
ani zrušenie.14. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

15. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

16. Po doplnení skutkových tvrdení strán sporu odvolací súd konštatuje nespornosť skutkových tvrdení
žalobcu o spôsobe vystavovania objednávok na jednotlivé kusy tovaru žalovaným, ktorý si určoval
v akom rozsahu a v akých intervaloch tovar odoberie, či vystaví súhrnnú objednávku alebo bude
vystavovať objednávky na jednotlivé kusy tovaru.

17. Odvolací súd považuje za nesporné aj tvrdenie žalobcu, že v prípade pôvodného dodávateľa
spoločnosti PHARMA GROUP, a.s., IČO: 31320911 žalovaný určoval odber tovaru z konsignačného
skladu formou odberu jednotlivých kusov, a to aj viackrát za jeden deň tým, že poverení zamestnanci
z konsignačného skladu zobrali tovar, za ktorý žalovaný vyhotovoval objednávky a zasielal ich

dodávateľovi. Dodávateľ následne vystavoval faktúry vždy vo vzťahu ku každej jednotlivej objednávke,
ktorú mu žalovaný doručil. V prípade dodávania tovaru priamo zo skladu spoločnosti PHARMA GROUP,
a.s., IČO: 31320911 platil rovnaký princíp, na základe ktorého dodávateľ fakturoval tovar na základe
jednotlivých objednávok vystavených žalovaným, pričom rozsah objednávky určoval žalovaný. Ku
každej objednávke vystavil právny predchodca žalobcu samostatnú faktúru na zodpovedajúcu sumu.

18. Nespornou je tiež skutočnosť, že žalobca si uplatnil pohľadávky vyplývajúce z 5.353 samostatných
faktúr, pričom každá z uvedených faktúr bola vystavená na zaplatenie kúpnej ceny za dodanie tovaru.
Pohľadávky vyplývajúce z predmetných faktúr nadobudol žalobca na základe viacerých zmlúv o
postúpení pohľadávok, prípadne faktoringových zmlúv od pôvodných dodávateľov žalovaného.

19. Odvolací súd z obsahu spisu sumarizuje, že nárok na zaplatenie žalovanej istiny a k nej
prislúchajúceho príslušenstva v podobe úrokov z omeškania, bol žalobcovi právoplatne priznaný na
základe všetkých 5.353 faktúr. V konaní nie je sporná skutočnosť, že predmetom fakturácie bola istina,
teda odplata za dodaný tovar alebo služby. Odvolací súd konštatuje, že medzi žalovaným a jeho

dodávateľmi dochádzalo k opakovaným úkonom dodávania tovaru, teda k parciálnym obchodným
transakciám spôsobom, že žalovaný odoberal jednotlivé kusy tovaru a následne vyhotovoval
objednávky na jednotlivé kusy tovaru samostatne vystavené po sebe, hoci i v jeden deň. V konaní
nebola sporná skutočnosť, že dodávatelia tovar v rozsahu objednávok žalovanému dodali a na sumy
jednotlivých objednávok vystavili samostatné faktúry. Z uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že

žalobca má nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013
Z. z. vo výške 40 Eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry. Paušálna náhrada
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných
monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov. Ide o

paušálnu náhradu, pri ktorej nie je potrebné preukazovať vznik konkrétnych nákladov. Vznik nároku na
túto náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka ex lege. Náhrada nákladov spojená s uplatnením
pohľadávky sa čo do výšky nemení ani v súvislosti s dĺžkou omeškania, či výškou dlhu. Veriteľ má právo
na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka je kogentné, a preto sa strany od neho nemôžu odchýliť

ani ho vylúčiť.

20. Žalobca si v súdnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávok vyplývajúcich z 5.353 splatných faktúr, s ktorých zaplatením sa žalovaný
dostal do omeškania, spolu vo výške 214.120 Eur ( 40 Eur x 5.353 ). Na odvolanie žalobcu proti

IV. výrokovej vete rozsudku prvoinštančného súdu v spojení s opravným uznesením, Krajský súd v
Trenčíne ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 8Cob/47/2022-839 z 2. novembra 2022, rozsudok súdu
prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávok vo výške 17.880 Eur a vo zvyšnej časti ozaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok žalobu zamietol. Dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania
zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konania. Pretože odvolací súd dospel

kzáveruodôvodnostinárokužalobcunazaplateniepaušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnením
pohľadávok v celej žalovanej sume, I. výrokovou vetou svojho rozhodnutia rozsudok Okresného súdu
Trenčín, č.k. 22 Cb/63/2019-648 zo dňa 20. decembra 2021 v spojení s opravným uznesením č.k.
22Cb/63/2019-810 zo dňa 5. apríla 2022 v napadnutej časti IV. výrokovej vety zmenil tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške

196.240,- Eur ( 214.120 Eur – 17.880 Eur).
21. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania a dovolacieho konania podľa § 396 ods.
1, § 453 ods. 3, § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči
žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní a dovolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov
odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

22. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).