Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721201325
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8721201325.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v spore žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovaným: 1/ WOODMARKET, s.r.o., so sídlom Hôrka 2, 059 12 Hôrka, IČO: 47 587 491 (výmaz ex

offo 23.4.2024), 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Peter Behúň,
advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 52461092, o zaplatenie 10.892,86 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/22/2021-314 zo
dňa 18. septembra 2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade tak, že náhradu trov
prvoinštančného konania stranám sporu nepriznáva.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len ako ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne
o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 10.892,86 eur s príslušenstvom, ktorého sa žalobca
domáhal spoločne a nerozdielne voči žalovanému v 1/ a 2/ rade titulom regresného nároku na náhradu

škody podľa § 24 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších právnych predpisov v spojení s § 427
a nasl. Občianskeho zákonníka (voči žalovanému v 1/ rade) a § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka voči
žalovanému v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade spôsobil ako vodič dopravnú nehodu motorovým vozidlom
žalovaného v 1/ rade, ku ktorému nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd žalobu zamietol, keďže po

vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade išlo zo strany žalovaného v 2/ rade o takú
činnosť, ktorej nechýbal miestny, časový a vecný vzťah k činnosti právnickej osoby (žalovaný v 1/ rade),
čo predstavuje liberačný dôvod podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto za vzniknutú škodu
výlučne zodpovedá žalovaný v 1/ rade. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie
tak, že na základe stručného poukázania na § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalovanému náhradu
trov konania voči neúspešnému žalobcovi.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalobcu výroku II. o trovách konania,
voči ktorým žalobca namietal, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné a prekvapivé. Podľa žalobcu
vkonanínebolosporné,žežalobcapredpodanímžalobyopakovanevyzývalobochpôvodnežalovaných

(najmenej 14x výziev s doručenkami) na zaplatenie regresnej náhrady, právny zástupca žalobcu pred
podaním žaloby opakovane vyzýval žalovaných dvakrát zaslaným pokusom o zmier. Žalovaní absolútne
odignorovali uvedené výzvy, k nároku sa nevyjadrili a nevzniesli žiadne námietky ani neuviedli žiadne
významné skutočnosti, na základe ktorých by mohol žalobca objektivizovať možnosti uplatnenia nároku
cestou súdu. Žalobca podal žalobu v súlade s jeho vtedajšími poznatkami a judikatúrou, podľa ktorej

zodpovedá aj vodič motorového vozidla. Poistná zmluva skutočne neexistovala a pôvodne žalovaný
v prvom rade bol právoplatne platobným rozkazom zaviazaný na úhradu dlžnej sumy v celosti. Od
žalovanéhov1/radenebolomožnévymôcťanijedinýcent,nakoľkoišlooprázdnuobchodnúspoločnosť.
Nemožno tiež vylúčiť koordinovaný postup žalovaných v 1/ a 2/ rade, keďže štatutárnym zástupcom
pôvodného žalovaného v 1/ rade bol brat žalovaného v 2/ rade. Žalobca si splnil všetky svoje zákonom
stanovené povinnosti, vyplatil poškodených, uhradil súdne poplatky a platby za právne zastupovanie v

tejto veci, pričom žalovaní si nesplnili svoje zákonné povinnosti (uzavrieť povinné zmluvné poistenie,
ako vodič sa ubezpečiť o platnosti poistenia, porušenie pravidiel cestnej premávky). V neposlednom
rade žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že v predmetnom konaní boli vyjadrenia žalovaného v 2/ rade
zmätočné. Žalovaný v 2/ rade v odpore, ktorým disponoval žalobca, a ktorý bol právnemu zástupcovi
žalobcusúdomdoručenýdňa27.9.2021,vôbecneuvádzalskutočnostiohľadomjehozamestnaneckému

pomeru vo vzťahu k pôvodne žalovanému v prvom rade. Zároveň žalovaný uvádzal v priebehu
konania zjavné nepravdy, keďže bolo zistené, že ako zamestnanec pôvodne žalovaného v 1/ rade
(WOODMARKET, s.r.o.) bol žalovaný v 2/ rade zapísaný až v roku 2020, pričom samotný žalovaný
tvrdil, že v tom čase bol už evidovaný ako nezamestnaný. Žalobca navrhol prihliadnuť na zásadu „nemo
turpitudinem suam allegare“ a zmeniť rozsudok v časti rozhodnutia o trovách konania tak, že stranám

sa náhrada trov konania nepriznáva.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 2/ rade. Uviedol, že v konaní bolo riadne preukázané, že za
spôsobenú škodu zodpovedá výlučne žalovaný v 1/ rade, preto v prípade, ak by súd nepriznal nárok
na náhradu trov žalovanému v 2/ rade, bolo by na neho neprávom prenesená ťarcha znášať trovy

v celom rozsahu, pričom len bránil svoje práva. Táto skutočnosť nemôže mať v konečnom dôsledku
pre žalovaného 2. nepriaznivé následky. Žalobca v odvolaní navyše len teoreticky uvažuje o možnom
potenciálnom správaní sa žalovaných, pričom takýto záver nebol súdom ustálený, preto ostáva len v
rovine nepreukázaného tvrdenia. Žalovaní nemali akýkoľvek koordinovaný postup, konanie žalovaného
v 2/ rade nenesie znaky nepoctivého správania sa. S určitosťou sa pri priznaní trov nejedná o akúkoľvek

odmenu, nakoľko žalovaný musel vynaložiť výdavky na advokáta, ktorý mu v konaní poskytoval právne
služby a tieto sú oprávnené. Žalovaný v 2/ rade navrhol prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči výroku o trovách konania je dôvodné.

6. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

9. Podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady
trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo

na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.10. Z nálezu ÚS SR III.ÚS/98/2018 z 2.5.2018 vyplýva, že podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie
predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za

zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy
konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením,
aby tieto trovy nahradila protistrane.“. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti
zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však
neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech,

nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by
sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn.
III.ÚS/292/07, či sp. zn. I.ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri
nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej
úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo

všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1.).

11.Právonapriznanieprimeranejaprávnymipredpismistanovenejnáhradytrovkonania,ktoréúspešnej
strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne
o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods.

1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (porovnaj Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 119/2012).

12. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), aj
zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí uložiť neúspešnej

strane sporu povinnosť nahradiť trovy konania vzniknuté úspešnej strane, resp. nemusí strane, ktorá
spôsobila vznik trov svojím zavinením uložiť, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné
osobitného zreteľa rovnako ako výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne t. j. vo forme
príkladného výpočtu a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým
vytvárapriestornacelkomvoľnúúvahusúdu.Vzmysleustálenejjudikatúry(napr.uznesenianajvyššieho

súdu sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, či MCdo/46/2012), ustanovenie § 257 CSP nie je
možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo

svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných
okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 CSP a v
ňom obsiahnutej formulácie „existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa“. Uvedené ustanovenie
preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na

majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré
viedli strany k uplatneniu nároku na súde, a ich postoj v konaní. K dôvodom hodným osobitného zreteľa
tedamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonaniaalebokurčitejprocesnejsituácii,atedatentodôvod
je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Zároveň je potrebné prihliadať
aj na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964, MCdo

14/99, 8Cdo/35/2024).

13. Použite ustanovenia § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov
medzi stranami, slúži na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho
konania a jeho výsledok. Hranice sudcovskej úvahy sú však dané účelom právnej náhrady trov konania,

ktorá jej nepriznanie pripúšťa len ako výnimku. Uvedené ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam,
kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

14. Odvolací súd na základe podaného odvolania dospel k záveru, že v danom prípade boli
s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, ako aj na postoj strán v konaní
splnené podmienky na aplikáciu § 257 CSP. Za významné v tomto smere považoval to, že žaloba vočižalovanému v 2/ rade bola zamietnutá prvoinštančným súdom na základe zistenia, že u žalovaného v 2/
rade boli naplnené liberačné dôvody podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v tom,
že škoda bola spôsobená žalovaným v 2/ rade ako osobou, ktorú právnická osoba (pôvodne žalovaný

v 1/ rade) použila pri svojej činnosti. Žalovaný v 2/ rade plnil v čase dopravnej nehody úlohy právnickej
osoby a jazdu vykonával pre žalovaného v 1/ rade. Žalovaný však pred začatím konania, ani po jeho
začatí (napr. v odpore proti platobnému rozkazu) tieto skutočnosti netvrdil a na opakované predžalobné
výzvy žalobcu nijak nereagoval. Až vo vyjadrení zo dňa 27.10.2021 žalovaný v 2/ rade uviedol, že
bol zamestnancom žalovaného v 1/ rade WOODMARKET, s.r.o. a konal na jeho príkaz. Vykonaným

dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že žalovaný nebol v čase dopravnej nehody
evidovaný ako zamestnaný u spoločnosti WOODMARKET, s.r.o., pričom dohoda, na ktorú žalovaný
v 2/ rade odkazoval v rámci svojho prednesu na pojednávaní dňa 4.8.2022, a ktorá mala zakladať
jeho zamestnanecký vzťah k žalovanému v 1/ rade a vyplácanie odmien za prácu v konaní predložená
nebola. Tieto tvrdenia žalovaného v 2/ rade nepotvrdil ani výsluch konateľa žalovaného v 1/ rade, ktorý
v rozpore s tvrdeniami žalovaného v 2/ rade uviedol, že žiadna dohoda podpísaná nebola, nebola

vedená kniha jázd, ani nebola žalovanému v 2/ rade vyplácaná žiadna odmena. Žaloba bola napokon
zamietnutá z dôvodu zhodného tvrdenia žalovaného v 1/ a 2/ rade o tom, že v deň dopravnej nehody
vykonával žalovaný v 2/ rade jazdu pre spoločnosť WOODMARKET, s.r.o., hoci so spoločnosťou nemal
pracovnoprávny vzťah. Uvedená skutočnosť však v tejto, súdom ustálenej a dokazovaním preukázanej
podobe vyplynula až z výsluchu konateľa žalovaného v 1/ rade, žalovaný v 2/ rade takýto skutkový

dej nikdy netvrdil, naopak, ním uvádzané skutočnosti, ktoré mohli eventuálne viesť k zmene postoja
žalujúcej strany v konaní, boli dokazovaním vyvrátené.

15. Civilné sporové konanie sa riadi základnými princípmi vymedzenými Civilným sporovým poriadkom,
a to najmä Čl. 8 v rámci procesných povinností a procesného bremena, kedy strany sporu sú povinné

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a pokynov súdu, ako aj princípov kontradiktórnosti.

16. V danom prípade bol žalovaný v 2/ rade už pri doručení platobného rozkazu riadne poučený
o povinnosti uplatniť včas prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, pričom v konaní neboli

zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by mu bránili uviesť skutočnosti svedčiace o existencii liberačného
dôvodu podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, skutkovo vymedzeného tak, ako bol neskôr
vykonaným dokazovaním preukázaný, už pri jeho prvom procesnom úkone, resp. ešte v reakcii na
predžalobné výzvy a upomienky zo strany žalobcu.

17. Uvedené správanie žalovaného v 2/ rade (nereagovanie na predžalobné výzvy a upomienky,
neuvedenie podstatných skutkových tvrdení pravdivo, úplne a včasne) nepochybne je možné vyhodnotiť
ako okolnosti, ktoré jednak viedli samotného žalovaného k uplatneniu nároku na súde a zároveň
odzrkadľuje taký postoj žalovaného v 2/ rade k samotnému súdnemu konania, ktorý pre nastolenie
spravodlivosti medzi stranami sporu odôvodňuje uplatnenie postupu podľa § 257 CSP. Odvolací súd

preto podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania
tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

18. V rámci druhého výroku tohto uznesenia odvolací súd rozhodol aj trovách odvolacieho konania
podľa § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Žalobca síce bol úspešný v rámci odvolacieho konania, keď

odvolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o trovách konania a vznikol by mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd však zohľadnil v tomto prípade
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, spočívajúce v tom, že žalobca bol neúspešný
v merite sporu a správanie úspešného žalovaného pred začatím súdneho konania a v jeho priebehu už
bolo „sankcionované“ nepriznaním náhrady trov prvoinštančného konania voči žalovanému z dôvodov

uvádzaných vyššie. Bolo by preto v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania pomerov medzi
stranami sporu, pokiaľ by mu ako úspešnej strane sporu bola uložená aj povinnosť náhrady trov
odvolacieho konania. Preto odvolací súd žalobcovi s uplatnením § 257 CSP náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).