Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123468394
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123468394.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Cestovná kancelária DAKA,
s.r.o., so sídlom Bojnická 9851/18, Bratislava - Rača, IČO: 47 550 783, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Jarabica, s. r. o., so sídlom Kutlíkova 1755/17, Bratislava, IČO: 47 454 831 proti
žalovanej: X. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale M. H.. S. XXXX/XX, Q., o zaplatenie 509,10 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. októbra 2024,
č.k. 45C/18/2024-107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 174,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 174,30 eur od 12.03.2023 do
zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 32 %. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 48
ods. 1, 2, § 43a, § 43c, § 44 ods. 1, § 52, § 517 Občianskeho zákonníka, podľa § 16 ods. 1, § 21 ods. 1,
ods. 2, ods. 5 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých

podmienkach podnikania v cestovnom ruchu, a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Mal
preukázané, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o zájazde. Žalovaná mala pred
odoslaním objednávky možnosť oboznámiť sa so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, v
ktorých je jasne a zrozumiteľne stanovené, že k uzatvoreniu zmluvy o zájazde dochádza odoslaním
objednávkyanáslednýmpotvrdenímobjednávkyzostranycestovnejkancelárie.Vpotvrdeníobjednávky
bola žalovaná žalobcom výslovne upozornená, že objednávka sa stala záväznou. Žalovaná však na e-
mailovú správu žiadnym spôsobom nereagovala. Žalovaná mala možnosť v lehote 14 dní od uzavretia

zmluvy, teda od 10.03.2022 bez uvedenia dôvodu a bez akýchkoľvek sankcií odstúpiť od zmluvy, čo však
nevykonala. Žalobca sa zmluvou zaviazal obstarať zájazd a umožniť žalovanej sa ho riadne zúčastniť
a užívať služby cestovného ruchu v rozsahu a spôsobom stanoveným v zmluve a VOP. Žalovaná sa
zaviazala zaplatiť dohodnutú cenu zájazdu vo výške 509,10 eur, ktorú neuhradila ani len čiastočne.
Medzi stranami sporu prebiehala v dňoch 01.06.2022 a 02.06.2022 komunikácia, z ktorej jednoznačne
vyplynulo, že žalovaná sa zájazdu nezúčastní, čo žalobca nepochybne zobral na vedomie, keďže od
žalovanej žiadal úhradu storno poplatkov. Konkrétne e-mailovú správu žalovanej zo dňa 02.06.2022

možno považovať za definitívne odstúpenie od zmluvy, keď žalovaná uviedla, že "táto vec je z jej strany
dávno ukončená". Žalobca mal za to, že žalovaná odstúpila od zmluvy až nenastúpením na zájazd, čo
je však v priamom rozpore s požiadavkou žalobcu zo dňa 02.06.2022 vznesenou na žalobkyňu zaplatiť
storno poplatky. Žalobca teda už dňa 02.06.2022 teda 35 dní pred plánovaným nástupom na zájazdvyzval žalovanú na zaplatenie storno poplatkov. Vyvstáva teda otázka z akého právneho dôvodu žiadal
žalobca zaplatenie storno poplatkov 35 dní pred začatím zájazdu. Je nepochybné, že v danom čase,
35 dní pred začatím zájazdu mal vedomosť, že žalovaná sa zájazdu nezúčastní, inak by predsa storno

poplatky od nej nevymáhal. Najneskôr teda dňa 02.06.2022 došlo k odstúpeniu od zmluvy žalovanou, čo
je 35 dní pred začatím zájazdu a teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie storno poplatkov vo výške
35 % z vopred stanovenej celkovej ceny objednaných služieb, čo predstavuje 174,30 eur. V konaní
mal preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z platne uzatvorenej zmluvy, a to
tým, že po odstúpení od zmluvy o zájazde, nezaplatila žalobcovi storno poplatky (odstupné) dohodnuté

v článku 6 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo
strany žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 174,30 eur. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania vo
výške určenej v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol, keď mal
za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odstupného vo výške 35 % celkovej ceny objednaných
služieb, keďže k odstúpeniu od zmluvy došlo 35 dní pred začatím zájazdu. Výrok o náhrade trov konania

odôvodnil s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáha jeho zmeny tak, aby bolo žalobe vyhovené, z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal záver

súdu prvej inštancie, že žalovaná najneskôr dňa 02.06.2022 odstúpila od zmluvy, čo je 35 dní pred
začatím zájazdu, a teda mu vznikol nárok len na zaplatenie storno poplatkov vo výške 35 % z vopred
stanovenej celkovej ceny objednaných služieb, čo predstavuje sumu 174,30 eur. Uviedol, že v konaní
nebolo preukázané, kedy presne žalovaná odstúpila od zmluvy o zájazde, ide len o domnienku súdu,
že najneskôr 02.06.2022 došlo k odstúpeniu od zmluvy žalovanou. Takýto záver súdu nemôže obstáť,

pretože nie je jednoznačné, či a kedy naozaj žalovaná odstúpila od zmluvy o zájazde. Žalovaná
nepreukázala žiadnymi dôkazmi kedy a či vôbec odstúpila od zmluvy o zájazde, keďže v konaní tvrdila
len skutočnosť, že žiadnu zmluvu o zájazde nikdy so žalobcom neuzatvorila, a teda ani nemohla odstúpiť
od zmluvy o zájazde, keďže podľa jej tvrdení zmluva o zájazde ani nikdy nevznikla. Za odstúpenie
od zmluvy o zájazde nemožno považovať emailové vyjadrenie žalovanej, že mala za to, že táto vec

je z jej strany dávno ukončená. Odstúpenie od zmluvy je dôležitou právnou skutočnosťou v právnom
vzťahu, s ktorou právny poriadok spája právne následky, preto musia byť všetky právne úkony vyjadrené
slobodne a vážne určite a zrozumiteľne inak sú neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Mal za to, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, kam smeroval prejav vôle, respektíve
konštatovaniežalovanejotom,žemázato,žetátovecjedávnoukončenáavôbecniejemožnéstotožniť

toto konštatovanie s odstúpením od zmluvy o zájazde. K odstúpeniu od zmluvy o zájazde podľa neho
nedošlo a skutočnosť, že vyzval žalovanú na zaplatenie 35 % odstupného neznamená, že so žalovanou
prišlo k dohode na výške odstupného, keďže odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, na
ktorého platnosť a účinnosť sa nevyžaduje súhlas druhej strany.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že je chybne vypočíta istina storno
poplatok v sume 509,10 eur. Poukázala na to, že ešte pred pojednávaním žalobca bol upozornený na
skutočnosť, že dokonca neakceptoval priamy dôkaz, uvedený v spise a to, že odstúpenie zo zájazdu
prebehlo mailovou komunikáciou dňa 02.06.2022, kde jeho pracovník uviedol, že je potrebné zaplatiť
storno poplatok, ktorý mal stanoviť hneď po tejto komunikácii a vystaviť faktúru. Čo sa vôbec neudialo,

približne po roku zrazu začali vymáhať poplatok vo výške 100 % bez akéhokoľvek vysvetlenia. Súdom
vypočítanýstornopoplatokpovažovalazasprávny.Malazato,žedňom02.06.2022jasneazrozumiteľne
deklarovala, že o zájazd nemá záujem; ukázala na praktiky žalobcu a žiadala preto ponechať výrok II
v pôvodnom znení prvostupňového konania.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v medziach
uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie storno
poplatku z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval
opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná bránila protiuplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom
predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené
výsledkamivykonanéhodokazovania.Vecposúdilsprávneajpoprávnejstránke,keďjehoprávnezávery

vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a odvolací súd nezistil, že by boli
v kolízii so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa s právnym
záverom súdu prvej inštancie, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi storno poplatok vo
výške 35 % z vopred stanovenej celkovej ceny objednaných služieb z dôvodu odstúpenia od zmluvy
žalovanou 35 dní pred začatím zájazdu, plne stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje

skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu
alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne
posúdenie danej veci.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Z

odôvodnenia možno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie
založené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní
riadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody
vedúce k zamietnutiu časti žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody
obsiahnuté v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

7. Súd prvej inštancie dôkladne posúdil prejav vôle žalovanej v jej emaily zo dňa 2.6.2022 tak, že
žalovaná považovala svoj zmluvný záväzok na zaplatenie ceny zájazdu za ukončený, vyjadrila vôlu
ďalej nebyť viazaná zmluvou o zájazde, nemala záujem o pokračovanie v zmluvnom vzťahu obstaraním
zájazdu žalobcom. Vo väzbe na reakciu žalobcu, ktorý vyzval žalovanú na zaplatenie storno poplatkov

35 dní pred plánovaným nástupom na zájazd, správne súd prvej inštancie dospel ku skutkovému
záveru, že žalovaná svojím prejavom vôle vyjadrenom v emaily zo dňa 2.6.2022 platne odstúpila od
zmluvy o zájazde. Žalobca preto nedôvodne namieta, že k odstúpeniu od zmluvy žalovanou došlo až
nenastúpením na zájazd. Výsledky vykonaného dokazovania spoľahlivo potvrdzujú i skutkový záver
konajúceho súdu, že k odstúpeniu od zmluvy žalovanou došlo odoslaním emailu žalobcovi dňa 2.6.2022,

a preto žalobca nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že neustálil, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy.

8. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty, na ktoré
poukazoval žalobca vo svojom odvolaní, a pokiaľ súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú čiastočne
zamietol, rozhodol vecne správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej

časti potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavcelomrozsahu.Podľaobsahuspisužalovanejžiadnetrovynevznikli,

je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).