Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/765/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125256302
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125256302.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XXXX/XX, XXX XX C., zast. zákonnou zástupkyňou: D. E. E. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XXXX/XX, XXX XX C., právne zast. Mgr. Pavol Dudík, advokát, so sídlom Jilemnického 532/2, 911 01
Trenčín, IČO: 52864294, proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX
C. A., právne zast. JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava 1, IČO:

30850436, o vymoženie výživného s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom
exekútorského úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava, IČO: 30791227, pod sp. zn. 225EX 138/25, o
návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie

exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Oprávnená má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie vo výške 28,46 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na
vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol
doručený súdu dňa 14.03.2025, v spojení s jeho opravou zo dňa 02.04.2025, domáhala od povinného
vymoženia výživného prísl., na základe exekučného titulu – uznesenia Mestského súdu Bratislava II
sp. zn. 69P/13/2025 zo dňa 03.02.2025, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 24.02.2025 (ďalej ako
„exekučný titul ).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 03.04.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom
exekútorského úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava, IČO: 30791227 (ďalej len ako „súdny exekútor“),
ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 225EX 138/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené
súdnemu exekútorovi dňa 03.04.2025. Jeho doručením sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 15.08.2025 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie
exekúcie zo dňa 29.07.2025, spolu s jeho prílohami a to: Potvrdenie o úhrade zo dňa 30.07.2025,
Potvrdenie o úhrade zo dňa 30.07.2025, ďalej aj Vyjadrenie oprávnenej zo dňa 13.08.2025. Súd
v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho
spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 19.05.2025. Návrh
na zastavenie exekúcie zo dňa 29.07.2025 bol elektronicky podaný a doručený súdnemu exekútorovidňa 01.08.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po
uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v čoho

dôsledku súd posudzoval predmetné podanie ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa
§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku.

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku z dôvodu zániku vymáhaného nároku jeho splnením. Oprávnená zastúpená zákonnou

zástupkyňou návrh na vykonanie exekúcie podala aj napriek skutočnosti, že povinný výživné pravidelne
v zmysle exekučného titulu mal uhradené a uhrádza ich pravidelne každý mesiac, a to aj nad rámec
jemu uloženej povinnosti. Povinný zdôraznil, že bežné výživné vo výške 120 EUR mesačne pravidelne
v zmysle exekučného titulu uhrádza (aj nad rámec povinnosti), a to od mesiaca február 2025. Do času
nariadenia exekučného titulu povinný uhrádzal pravidelne výživné na maloletú oprávnenú vo výške
200 EUR mesačne, a matka maloletej oprávnenej následne požiadala povinného, aby jej výživné hradil

vopred, a keďže povinný nezisťoval účel, vyhovel žiadosti matky oprávnenej. A preto povinný z tohto
dôvodu uhradil výživné za mesiace 02/2025 až 07/2025 vo výške 1150 UR už dňa 04.01.2024. Na
základe uvedeného povinný považoval návrh na vykonanie exekúcie za nedôvodný, keďže mal všetko
v zmysle exekučného titulu riadne uhradené, a to dokonca nad rámec uloženej povinnosti. K rozsahu
vymáhaného nároku čo do zameškaného výživného za mesiac 02/2025 povinný dodal, že výživné za

tento mesiac povinný na žiadosť matky oprávnenej uhradil dňa 19.12.2023, v čoho dôsledku povinnému
tak nie je známy dôvod podania návrhu na vykonanie exekúcie, keď povinný má všetko v zmysle
exekučného titulu uhradené. Na základe vyššie uvedeného povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom
rozsahu zastavil pre jej neoprávnenosť. Povinný si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

6. Oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne vo vyjadrení k druhému v poradí návrhu povinného
na zastavenie exekúcie vyjadrila svoj nesúhlas so zastavením exekúcie v celom rozsahu. Povinný vo
svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne také skutkové alebo právne tvrdenia, ktoré by
mohli spochybniť prebiehajúce exekučné konanie a spôsobiť jeho zastavenie. Jeho skutkové tvrdenia o
tom,žemámaťzaplatenévýživnénedajúžiadnyzmysel,nemajúlogiku,vecneačasovovôbecnesúvisia

s predmetnou exekúciou. K povinným prezentovaným tvrdeniam oprávnená uviedla, že: 1.) povinný
žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o údajných dohodách o takomto spôsobe vyplatenia
výživného, 2.) výživné na maloleté dieťa nie je možné vopred vyplatiť na základe dohody rodičov
alebo na základe akéhokoľvek vzorca, nakoľko má hradiť bežné výdavky dieťaťa, ktoré nie je možné
predvídať, určite nie spôsobom ako sa to snaží naznačiť povinný, 3.) povinný platby nepreukázal (k

návrhu na zastavenie exekúcie priložil iba dve potvrdenia o platbách na iné sumy a z iných dátumov),
4.) platby časovo vôbec nesúvisia a nedajú žiadnu logiku (povinný tvrdil, že zameškané výživné vo
výške 111,43 EUR uhradil platbou už dňa 19.12.2023, a výživné za mesiace na 02/2025 až 07/2025
uhradil platbou už dňa 04.01.2024, pričom obe platby boli teda vykonané viac ako 13 mesiacov predtým
než bol vydaný exekučný titul), 5.) tvrdenia povinného nesedia ani matematicky, keď tvrdí, že mal

platiť údaje výživné vo výške 200 EUR za 6 mesiacov, ale suma, ktorú tvrdí, že zaplatil je 1150 EUR.
Povinný teda opäť neuviedol žiadnu takú právne relevantnú skutočnosť vo svojom druhom návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorá by bola spôsobilá spochybniť zákonnosť vedeného exekučného konania.
Jeho konanie bolo považované výlučne za účelové, čo najviac oddialiť splnenie jeho vyživovacej
povinnosti v prospech maloletej oprávnenej. K okolnostiam, na ktoré povinný opätovne poukázal vo

svojom druhom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie oprávnená zdôraznila, že sú to okolnosti, ktoré
uviedol už vo svojom prvom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie len inak naformulované, a preto
aplikujúc § 61k ods. 3 Exekučného poriadku bez preskúmania vecnej stránky návrhu je potrebné takýto
návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť. Oprávnená navrhla súdu, aby návrh povinného na zastavenie
exekúcie ako nedôvodný zamietol, a priznal jej nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania

v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,

ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný
účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov výživné
sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Podľa § 76 ods. 2 zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

15. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za

súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej
úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného
práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a

tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom
toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj
hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,
či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

16. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno

ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných

náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.17. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k
ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou

osobou - účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie povinného a dospel
k právnemu záveru, že je v celom rozsahu nedôvodné.

18. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu zániku vymáhaného nároku jeho splnením a to aj
nad rámec vyživovacej povinnosti určenej exekučným titulom, keďže po žiadosti zákonnej zástupkyne

oprávnenej vymáhané výživné za mesiac 02/2025 – 07/2025, na základe úhrady vo výške 100 EUR
dňa 19.12.2023, a následne na základe úhrady vo výške 1150 EUR o dňa 04.01.2024, teda z dôvodu
neexistencie záväzkov na výživnom v prospech oprávnenej, v čoho dôsledku povinný považoval výkon
exekúcie za nedôvodný a neopodstatnený. Povinný dodal, že začal uhrádzať zvýšené výživné vo
výške 120 EUR v zmysle exekučného titulu od februára 2025. A to všetko s poukazom na špecifikáciu
odôvodnenia návrhu na zastavenie exekúcie konkretizovanej v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia.

19. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv.
koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti
podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie
exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy

podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok v zmysle § 61k
ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali
po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého
z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa §

61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný po skoršom návrhu na
zastavenie exekúcie môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu na zastavenie
exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 a tejto zásady je

včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou
neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu
na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom konaní na ňu neprihliadne a návrh na
zastavenieexekúciezamietne,svýnimkouskutočností,ktoréobjektívnebezsvojejvinynemoholuplatniť
skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022 zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
483/2023 z 24.10.2023).

20. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené
povinnému do vlastných rúk dňa 19.05.2025. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňa 04.06.2025. Zo spisového
materiálu vyplýva, že povinný podal prvý v poradí návrh na zastavenie exekúcie dňa 03.06.2025, pričom

súd o predmetnom podaní povinného rozhodol uznesením zo dňa 20.06.2025, tak že jeho prvým
výrokom ho v celom rozsahu zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2025.
Druhý v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.07.2025 bol podaný a doručený
súdnemu exekútorovi elektronicky dňa 01.08.2025. Predmetné podanie zo strany povinného bolo
preukázateľne realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku

súd mohol predmetné posudzovať len ako neskôr podaný podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku,
teda návrh na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku, v ktorom povinný mohol namietať len tie
skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj po podaní
prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej
zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní nového podania povinného súd

v exekučnom konaní mohol konštatovať, že ním povinný vniesol námietku na podklade okolnosti, ktoré
nastala pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (zánik vymáhaného nároku jeho
splnením pred začatím exekúcie, ako aj pred vznikom exekučného titulu), a ktorá bola totožne uplatnená
v prvom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom ku dňu vyhotovenia tohto bolo právoplatnerozhodnuté, čím v rozsahu tejto námietky je v tomto exekučnom konaní prítomná aj tzv. prekážka
veci rozhodnutej (res iudicata). Výnimku zo všeobecného pravidla striktnej koncentrácie exekučného
konania a posudzovania prípustnosti povinným namietaných dôvodov (námietka, ktorú povinný bez

vlastnej viny nemohol skôr uplatniť) sa s prihliadnutím na skutočnosť, že o identickej námietke súd
v exekučnom konaní už právoplatne rozhodol, sa nemôže aplikovať v prípade posudzovania druhého
v poradí návrhu na zastavenie exekúcie. A preto s poukazom na § 61k ods. 3 Exekučného poriadku
povinným prezentované dôvody v druhom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie nepredstavujú nové
skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (okrem úhrad zo

dňa 30.07.2025 viď v ďalšom texte), a ani po podaní v prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie,
v čoho dôsledku v danom prípade námietky obsiahnuté v druhom v poradí návrhu na zastavenie
exekúcie nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom, teda súd nemôže prihliadnuť na
tieto vznesené dôvody ako dôvody na zastavenie exekúcie v tomto exekučnom konaní. Avšak k podaniu
povinného súd v exekučnom konaní uvádza nasledovné stanovisko.

21. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Podľa § 61k ods. 1 písm.
a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku. V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto

ustanovenia Exekučného poriadku z dôvodu splnenia exekučným titulom deklarovanej pohľadávky je
daný vtedy, ak k splneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie. Exekučný súd je
oprávnený a povinný skúmať procesné podmienky vedenia exekúcie v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj na účely
zistenia prípadnej existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už nariadenú exekúciu zastaviť, pričom

exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

22. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na základe exekučného titulu, ktorého I. výrokom
je povinnému uložená povinnosť dočasne prispievať na výživu oprávnenej sumou vo výške 120 EUR
mesačne vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci k rukám zákonnej zástupkyne oprávnenej, počnúc

dňom 03.02.2025 a to až do času nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku v časti výživného na maloleté
dieťa v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode manželstva vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 69P/10/2024. Súd v tomto
bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a
dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného

poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci
tohto exekučného konania.

23. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha za účelom vymoženia nároku na zameškané výživné
v celkovej výške 111,43 EUR, ktoré malo vzniknúť v rozhodujúcom období mesiaca február 2025

(alikvotná časť), a bežného výživného vo výške 120 EUR mesačne od mesiaca marec 2025 do budúcna.
V uvedenom rozsahu súd v exekučnom konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie. V zmysle
uvedeného súd v exekučnom konaní sa najmä (nie výlučne) zaoberal len dôvodnosťou uplatneného
nároku oprávneného na vymoženie výživného, ktoré vzniklo v rámci špecifikovaného rozhodujúceho
obdobia. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z

exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie
exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna
vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna
vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávnenej, ako aj
pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku

na náhradu trov v exekučnom konaní.

24. Povinný už v čase podania prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie na podporu tvrdenia
o zániku vymáhaného nároku predložil súdu jednotlivé potvrdenia o realizovaní bezhotovostných
transakcií v prospech účtu zákonnej zástupkyne oprávnenej (číslo bankového účtu zhodné s tým, ktorý

je uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie), z ktorých vyplýva, že dňa 13.12.2023 uhradil sumu vo
výške 200 EUR s poznámkou o účele platby: „Pre Viki 01/25 + skolka“, dňa 19.12.2023 sumu vo výške
100 EUR s poznámkou o účele platby: „Pre Viki 02/25 + skolka“, dňa 04.01.2024 sumu vo výške 1150
EUR s poznámkou o účele platby: „Pre Viki 02-07/25 + skolka“. Tieto prílohy neboli nepredložené v rámcidruhého návrhu na zastavenie exekúcie, ale sú súčasťou spisového materiálu. Povinný vo svojom
podaní poukázal na to, že tieto úhrady predstavujú úhrady v prospech vymáhaného nároku. Exekučný
titul bol vydaný dňa 03.02.2025. Po preskúmaní povinným predložených príloh k prvému v poradí návrhu

na zastavenie exekúcie bolo možné konštatovať, že všetky tieto úhrady boli realizované v čase pred
vydanímexekučnéhotitulu,napodkladektoréhoprebiehavýkonexekúcie.Tedatietoúhradypredstavujú
okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, v čoho dôsledku súd v exekučnom konaní
na ne nemôže prihliadnuť ako na okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku deklarovaného
exekučným titulom, a preto nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm.

a) Exekučného poriadku. Teda tieto úhrady nepreukazujú plnenie nároku deklarovaného exekučným
titulom,aktorýbolpriznanýoprávnenej,keďžebolipreukázateľnerealizovanépredvznikomexekučného
titulu.

25. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu
byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po

vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v
exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí
atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že
návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol
právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný

vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní
neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom
oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych
prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný

titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku
exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych
ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho
vymáhateľnosti bránia.

26. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-

právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo

k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

27. Predmetné uznesenie, ktorým je neodkladné opatrenie, bolo povinnému preukázateľne doručené
v intenciách osobitného predpisu, v čoho dôsledku povinný mohol podať proti danému neodkladnému
opatreniu odvolanie, ktorým by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho

rozsah, ako aj jeho zánik, či nedostatok už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, rozpor z dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť
v čase pred vydaním tohto uznesenia, a preto právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím
právoplatnosti a vykonateľnosti neodkladného opatrenia, ktoré sa stalo podkladom pre výkon exekúcie.
Z vlastnej činnosti bolo zistené, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 12.03.2025 (tak ako

to vyplýva z Registra doložiek právoplatnosti a vykonateľností súdnych rozhodnutí spravovaného
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Opatrenie tohto rozhodnutia doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené predpísaným
zákonným spôsobom a ku dňu vydania tohto uznesenia nebolo preukázané, že by došlo k jeho zrušeniu
na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného prostriedku oprávnenou osobou. Súd

v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať
vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul
vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc
orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súduv základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva
najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného
titulu a či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho

z exekučného titulu. Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd
alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného
v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej
úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Súd v exekučnom konaní s poukazom na uvedené je preto
viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, z jeho obsahu musí vychádzať, a zabezpečiť

vymoženie povinnosti ním uloženej.

28. V zmysle § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu. V zmysle § 76 ods. 2 druhá veta zákona o rodine ak ide o výživné pre
maloleté deti, započítanie nie je možné. Povinný preukázal, že v čase pred vydaním exekučného titulu
uhradil oprávnenej výživné na dobrovoľnej báze. Predmetné plnenie však po vzniku exekučného titulu

nemožno započítať v prospech povinnosti, ktorá ním bola povinnému uložená. Započítanie prípadnej
pohľadávky povinného z titulu preplatku na nespotrebovanom výživnom, ktoré dobrovoľne uhradil
oprávnenej v čase pred vznikom exekučného titulu voči pohľadávke maloletej oprávnenej priznaného
z titulu výživného priznaného exekučným titulom, a ktoré je predmetom vymoženia v rámci výkonu
exekúcie,niejemožné.Jepotrebnézdôrazniť,žeexistencianespotrebovanéhopreplatkunadobrovoľne

uhradenom výživnom pred vznikom exekučného titulu nezakladá dôvod, v dôsledku ktorého povinný
nie je povinný plniť v prospech mal. oprávnenej bežné výživné, ktoré jej bolo priznané exekučným
titulom. Bežné výživné povinný musí plniť v pravidelných mesačných intervaloch riadne a včas.
Povinný po vzniku exekučného titulu je povinný plniť povinnosť ním uloženú v súdom stanovených
medziach. A preto na základe uvedených skutočností povinným predložené potvrdenia o úhradách

nepredstavujú okolnosti, ktoré by preukazovali zánik vymáhaného nároku deklarovaného exekučným
titulom (nepredstavujú dobrovoľne plnenie povinnosti uloženej exekučným titulom). Pre úplnosť v tomto
exekučnom konaní povinný nepredložil súdu listinné dokumenty, ktorými by preukázal existenciu
akejkoľvek vzájomnej dohody o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti (alebo žiadosti) v čase pred
vznikom exekučného titulu, avšak aj v prípade jej predloženia súd v exekučnom konaní by na ňu

nemohol prihliadnuť, keďže sa jedná o okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu. Taktiež
nemožno opomenúť skutočnosť, že vydaným neodkladným opatrením, ktorým je exekučným titulom,
došlo k záväznej dočasnej právnej úprave vyživovacej povinnosti v prospech maloletej oprávnenej,
s určeným dňom počiatku plnenia (03.02.2025), ktorá nahrádza aj v prípadnú nepreukázanú dohodu
rodičov na o úprave tejto povinnosti na dobrovoľnej báze. Povinný nepreukázal súdu na to určenými

dôkaznými prostriedkami, že by po vydaní exekučného titulu dobrovoľne, riadne a včas plnil povinnosť
mu uloženú v prospech maloletej oprávnenej.

29.Povinnýspolusdruhýmvporadínávrhomnazastavenieexekúciepredložilsúdupotvrdenieoúhrade
sumy vo výške 62,55 EUR zo dňa 30.07.2025 s poznámkou o účele platby: „Dominika a A. B. poistenie

07/25“ a potvrdenie o úhrade sumy vo výške 21,70 EUR zo dňa 30.07.2025 s poznámkou o účele
platby: „A. B. setrenie 13.07.25 12.08.25“ adresované v prospech účtu spoločnosti Metlife Amslico,
so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava. Po preskúmaní týchto úhrad bolo možné konštatovať, že
tieto nepredstavujú plnenia vyživovacej povinnosti (pre odlišnosť účelu a adresovanie nepríslušnému
subjektu), a preto tieto úhrady možno považovať len za plnenia mimo rámca vyživovacej povinnosti.

Taktiež je zrejmé, že tieto úhrady boli realizované v čase po začatí exekúcie. Súd v exekučnom konaní
opätovne zdôrazňuje, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku z dôvodu splnenia vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom zo strany povinného
je daný len vtedy, ak k dobrovoľnému splneniu pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku
exekučného titulu do začatia exekúcie. Ak však nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného

povinnýmpozačatíexekúcie,vtakomprípadeniejedanýzákonnýdôvodnazastavenieexekúciesúdom
v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré
spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t. j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné
rozhodovať uznesením súdu. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky po začatí
exekúcie. V prípade ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie (bez ohľadu na to či

bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie
pohľadávky. Ak povinný splní po začatí exekúcie celú vymáhanú pohľadávku vrátane trov exekúcie,
súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie (§ 61o ods. 3 Exekučného poriadku). Ak
povinný splní po začatí exekúcie časť vymáhanej pohľadávky, znižuje sa týmto plnením aktuálna výškavymáhaného nároku. Skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje čiastočné plnenia,
je preukázateľná najmä z evidencie vedenej súdnym exekútorom (§ 29 ods. 6 Exekučného poriadku),
prípadne z potvrdenia súdneho exekútora o splnení dlhu (§ 29 ods. 10 Exekučného poriadku), prípadne

z centrálneho registra exekúcií (§ 211a Exekučného poriadku). K zastaveniu exekúcie súdom z dôvodu
úhrady pohľadávky, resp. jej časti, až po začatí exekúcie, tak ako je v prejednávanej veci v dotknutom
rozsahu, nemôže dôjsť. Je nutné uviesť, že zaplatenie dlhu povinného by mohlo viesť k ukončeniu
exekučného konania len v prípade úhrady vymáhanej sumy vrátane trov exekúcie, pričom formálno-
právne by súd uznesenie o zastavení exekúcie nevydával. Úhrady zo dňa 30.07.2025 boli preukázateľne

realizované v čase po začatí exekúcie, a preto s poukazom na § 61f ods. 1 Exekučného poriadku je
s konečnou platnosťou zverená súdnemu exekútorovi právomoc rozhodnúť o prípustnosti týchto úhrad
ako úhrad proti nároku deklarovaného exekučným titulom (posudzovanie účinkov splnenia vymáhaného
nároku po začatí exekúcie).

30. Po preskúmaní spisového materiálu bolo možné konštatovať, že neboli doložené žiadne vecné

dôkazy, ktoré by odôvodnene popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenej a zároveň by
napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska jej neprípustnosti. Súd pri opätovnom preskúmaní
spisového materiálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť
uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, a nie je prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku
deklarovaného exekučným titulom v rámci výkonu tejto exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia

v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie
nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani iný dôvod zastavenia exekúcie.

31. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že druhý v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný
nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a v
spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods.
1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti

podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

32. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

33. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnej nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

35. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinnej advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

36. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“)celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny
stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej
služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

37. Podľa § 10 ods. 4 Vyhlášky pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú
tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie
exekúcie.38. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie

na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

39. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

40. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

42. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu

na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

43. Povinný si uplatnil od oprávnenej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním

návrhu na zastavenie exekúcie (výdavky za právne zastupovanie) bez jeho vyčíslenia.

44. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný
má voči oprávnenej nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak
mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,

ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní druhého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie
dospelkprávnemuzáveru,ževcelomrozsahuniejedôvodnýmpodanímvovecisamej,včohodôsledku
súd prvým výrokom tohto uznesenia zamietol predmetné podanie v celom rozsahu, a preto povinný
nebol ani len v čiastočnom rozsahu úspešný, čím povinnému nevznikol dôvodný nárok na náhradu trov
exekučného konania od oprávnenej. Na základe uvedených skutočností súd povinnému ním uplatnený

nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávnenej v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie
exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

45. Oprávnená si uplatnila od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti
s podaním vyjadrenia k druhému v poradí návrhu na zastavenie exekúcie (1 úkon právnej služby) bez

jeho vyčíslenia.

46. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnená bola v časti exekučného konania o návrhu na
zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešná, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu
prebiehajúcej exekúcie súdom, súd priznal oprávnenej od povinného nárok na náhradu trov exekučného

konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v jeho úplnom rozsahu.

47. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je však možné pri určení základnej sadzby tarifnej
odmeny vychádzať podľa § 10 ods. 4 Vyhlášky v prípade uplatneného výživného len zo splátok
bežného výživného, ktoré sú zročné ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, teda zameškaného

výživného. Exekúcia v tomto exekučnom konaní začala dôvodne v sume zameškaného výživného vo
výške 111,43 EUR. V tomto exekučnom konaní v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 10 ods. 4
Vyhlášky v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 199e Exekučného
poriadku, oprávnená má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za
jeden úkon právnej služby, pričom odmena je stanovená len vo výške jednej polovice základnej sadzby

tarifnej odmeny za každý z týchto úkonov právnej služby. Hodnota jedného úkonu právnej služby v
základnom konaní predstavuje sumu vo výške 16,60 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby
v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 4, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo
výške 8,30 EUR. V tomto exekučnom konaní oprávnená má nárok na náhradu ďalších trov a to trov zaprávne zastúpenie za jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie,
ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2025 a hodnoty dane z pridanej
hodnoty, keďže právny zástupca oprávnenej podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre

DPH spravovaného Finančnou správou Slovenskej republiky je platcom dane z pridanej hodnoty. Na
základe uvedeného súd priznal oprávnenej od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného
konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 28,46 EUR (1 x 8,30 EUR +
+ 1 x režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 EUR + 23 % DPH vo výške 5,32 EUR), tak ako je
uvedené v III. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že

po právoplatnosti tohto uznesenia bude táto ďalšia náhrada trov oprávnenej v exekučnom konaní vo
výške 28,46 EUR vymáhaná v rámci tohto exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku po nadobudnutí právoplatnosti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.