Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805206394
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7805206394.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Košický samosprávny kraj, so sídlom
v Košiciach, Nám. Maratónu mieru 1, IČO: 35 541 016 proti žalovaným: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. XX, zastúpený JUDr. Janou Liptákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Krmanova
1, 2/ A. E. F. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom v C., G. X, zastúpenej JUDr. Andreou Tkáčovou,
advokátkou, so sídlom v Košiciach, Magurská 3, 3/ Československá obchodná banka, a.s., so sídlom
v Bratislave, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, o určení neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. januára 2016 sp. zn. 12C/131/2005

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudokOkresnéhosúduRožňavazodňa18.januára2016č.k.12C/131/2005-557vovýroku,
ktorým bola určená neplatnosť prevodu nehnuteľného majetku vedeného Správou katastra Rožňava na
LV č. XXXX a na LV č. XXXX, kat. úz. C. parcela č. 59/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 773
m2, parcely č. 59/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2, parcela č. 59/4 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 962 m2, parcela č. 59/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2, parcela
č. 59/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2, parcela č. 59/7 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 247 m2, parcela č. 60 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, parcela č. 61 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 263 m2, budova súp. č. 99 na parcele č. 59/1, budova súp. č. 99 na parcele
99/3 a súp. č. 99 na parcele č. 59/7 medzi A. B., predávajúcim a kupujúcou A. E. F. D., rodenou A. na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.08.2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Rožňave pod
č. V 1354/03 tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

II. M e n í rozsudok vo výroku, ktorým súd určil, že zriadenie záložného práva zmluvou o zriadení
záložného práva medzi A. E. F. D., rodenou Makarovou a Istrobankou, a.s. Bratislava je neplatná tak,
že žalobu v tejto časti zamieta.

III. Žalovaný 1/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

IV. Žalovaná 2/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

V. Žalovaný 3/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

VI. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania sp. zn.
2Cdo 71/2021 v plnom rozsahu.

VII. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania sp. zn.

8Cdo 30/2023 v plnom rozsahu.VIII. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 04.08.2023 č.k. 12C/131/2005-915 o náhrade
trov prvoinštančného a odvolacieho konania medzi žalovanou 2/ a žalobcom.

IX. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 04.08.2023 č.k. 12C/131/2005-919 o náhrade
trov prvoinštančného a odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ a o náhrade trov
dovolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným 1/.

X. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 04.08.2023 č.k. 12C/131/2005-925 o náhrade

trov dovolacieho konania medzi žalobcom a žalovanou 2/.

XI. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 10.11.2005 č.k. 12C/131/2005-30, ktorým bolo
nariadené neodkladné opatrenie do právoplatného rozhodnutia o určenie neplatnosti právnych úkonov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 18. januára 2016

č.k. 12C/131/2005-557 určil, že prevod nehnuteľného majetku vedeného Správou katastra Rožňava na
LV č. XXXX a na LV č. XXXX, k.ú. C., parcela č. 59/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 773 m2,
parcely č. 59/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2, parcela č. 59/4 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 962 m2, parcela č. 59/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2, parcela č.
59/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2, parcela č. 59/7 - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 247 m2, parcela č. 60 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, parcela č. 61 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 263 m2, budova súp. č. 99 na parcele č. 59/1, budova súp. č. 99 na parcele
99/3 a súp. č. 99 na parcele č. 59/7 medzi A. B., predávajúcim a kupujúcou A. E. F. D., rodenou A.
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.08.2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Rožňave
pod č. H. XXXX/XX E. H. XXX/XX, je neplatný. Zároveň určil, že zriadenie záložného práva zmluvou o

zriadení záložného práva medzi A. E. F. D., C. A. E. I. E.. Bratislava, je neplatné. Zaviazal žalovaných
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.333,90 € na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Hedvigy
Gallovej, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Zo spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 8C/319/99 súd zistil, že prevod nehnuteľného majetku

vedeného v k.ú. C. v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, pozemnoknižná parcela č. 64 - záhrady o
výmere 1111 m2, pozemnoknižná parcela č. 65 - hospodárske budovy, dvor a záhrady o výmere 1841
m2 zameraný geometrickým plánom Geospol v Košiciach č. 10813-306-19/95 zo dňa 10. apríla 1995,
vedených pod novovytvorenými parcelnými číslami KN 59/1, zastavaná plocha o výmere 2738 m2,
parcela č. KN 60 - zastavaná plocha o výmere 2 m2, parcela č. KN 61 - ostatné plochy o výmere 262 m2

uskutočnený zo žalovaného 1/ (Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava) na žalovaného 2/ (Rád
premonštrátov - Opátstvo Jasov) na základe dohody o vydaní veci zo dňa 28.06.1995, je neplatný. Na
odvolanie Rádu premonštrátov Opátstvo Jasov bol Krajským súdom v Košiciach rozsudkom zo dňa 25.
marca 2004 č.k. 13Co/148/2003-210 potvrdený rozsudok Okresného súdu Rožňava. Súdy konštatovali,
že dohoda o vydaní nehnuteľností je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, lebo bola

uzavretá v čase, keď právo na vydanie nehnuteľnosti zaniklo, a navyše za Nemocnicu s poliklinikou
Sv. Barbory v Rožňave vystupovala fyzická osoba, ktorá nebola štatutárom a nemala oprávnenie na
uzavretie takejto dohody. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. mája 2004.

3. Počas súdneho konania o neplatnosť dohody o vydanie nehnuteľnosti vedeného na Okresnom súde

Rožňava pod sp. zn. 8C/319/99 kúpnou zmluvou zo dňa XX. XXXXXXX XXXX Rád premonštrátov -
Opátstvo Jasov ako predávajúci odpredal žalovanému 1/ A. B. ako kupujúcemu nehnuteľnosť zapísanú
na liste vlastníctva č. XX, k.ú. C., budovu súpisné č. 99 postavenú na parcele č. 59/1, a to z tejto
stavby iba časť, ktorá je v znaleckom posudku I. A. H., J. označená ako nevyužívaná prístavba a je
vyznačená na geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa XX. XXXX XXXX ako parcela č. 59/3 -

zastavaná plocha o výmere 512 m2. Kúpna cena bola dohodnutá sumou 500.000 Sk so splatnosťou do
15.decembra2001.VkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostíbolpovolenýdňaX.XXXXXXXX
XXXX K. D. L.. H. XX/XX.

4. Ďalšou zmluvou o prevode nehnuteľnosti - kúpnou zmluvou zo dňa X. XXXXXXXXX XXXX Rád

premonštrátov - Opátstvo Jasov ako predávajúci odpredal A. B. nehnuteľnosti budovu č. XX postavenúna parcele č. 59/1, ďalej parcelu 59/1 - zastavaná plocha o výmere 773 m2, parcelu č. 59/3 - zastavaná
plocha o výmere 512 m2, parcelu č. 59/4 - zastavaná plocha o výmere 962 m2, parcelu č. 59/5 -
zastavaná plocha o výmere 491 m2, parcelu č. 60 - zastavaná plocha o výmere 1 m2 a parcelu č. 61 -

ostatné plochy o výmere 263 m2. Kúpna cena bola stanovená dohodou vo výške 2.000.000 Sk. Vklad
vlastníckeho práva bol povolený dňa X. XXXXXXXXX XXXX K. M. H. XXXX/XX.

5.1 Rozsudkom zo dňa 23. júla 2007 č.k. 12C/131/2005-185 súd prvej inštancie určil, že prevod
nehnuteľného majetku vedeného Správou katastra Rožňava na LV č. XXXX a na LV č. XXXX, parc. č.

59/1 – zastavané plochy a nádvoria a budova s.č. 99 o výmere 773 m2, č. 59/3 – zastavané plochy
a nádvoria a budova s.č. XX o výmere 265 m2, č. 59/4 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 962 m2,
č. 59/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2, parcela č. 59/6 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 203 m2, parcela č. 59/7 - zastavané plochy a nádvoria a budova s.č. 99 o výmere 247 m2,
parcela č. 60 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, parcela č. 61 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 263 m2, v k.ú. C. medzi predávajúcim Opátstvom rádu premonštrátov v Jasove a kupujúcim

A. B. na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rožňava pod č. H. XX/
XX a H. XXXX/XX je neplatný. Prevod nehnuteľného majetku medzi A. B. ako predávajúcim a A. E. F.
D. ako kupujúcou na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rožňava pod
č. H. XXXX/XX E. H. XXX/XX je neplatný. Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok
zapísaný na LV č. XXXX k.ú. C. pod č. H. XXX/XX A. A. B. E. I. E.. Bratislava je neplatná. Zmluva o

zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXXX k.ú. C. pod č. H. XXXX/XX
medzi A. E. F. D. a I. a.s. Bratislava je neplatná. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.
5.2 Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09. decembra 2008 č.k. 6Co/319/2007-247 bol
zmenený rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 23. júla 2007 č.k. 12C/131/2005-185 vo výroku

o určení neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi predávajúcim Opátstvom Rádu premonštrátov v
Jasove a žalovaným A. B., ktorých vklad bol povolený Správou katastra Rožňava pod č. H. XX/XX E. H.
XXXX/XX tak, že žalobu v tejto časti zamietol. V ostatnej časti zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že aj keď zistil, že uvedené zmluvy boli uzavreté
v rozpore s § 39 OZ, nemohol súd žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie - absencie na

žalovanej strane, lebo účastníkom konania nebol ďalší účastník kúpnej zmluvy Rád premonštrátov -
Opátstvo Jasov.
5.3 Ďalším rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 27. júna 2013 č.k. 12C/131/2005-456 bola
zamietnutá žaloba žalobcu ohľadom neplatnosti prevodu nehnuteľného majetku medzi A. B. ako
predávajúcim a A. E. F. D., rodenom A. ako kupujúcou na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol

povolený Správou katastra Rožňava pod č. H. XXXX/XX E. H. XXX/XX. Zároveň súd zamietol žalobu
žalobcu ohľadom neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok v katastrálnom
území C., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pod č. H. XXXX/XX N. D. M. 99 na parcele č. 59/3,
parcela č. 59/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2 a parcela č. 59/6 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 203 m2 medzi A. E. F. D. rodenou A. a I., a.s. Bratislava. Zároveň súd zastavil konanie

o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne
územie C. pod č. H. XXX/XX - budova č. XX na parcele č. 59/7, parcela č. 59/4 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 962 m2 a parcela č. 59/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2 medzi
A. B. a I., a.s., Bratislava. Taktiež zastavil konanie ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovaným 1/ a žalovanou 2/ ohľadom parcely č. 2332/2.

5.4 Na základe odvolania žalobcu bol rozsudok súdu uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
31. augusta 2015 č.k. 6Co/232/2014-517 zrušený (v spojení s dopĺňacím rozsudkom) vo výrokoch,
ktorým súd zamietol žalobu žalobcu ohľadom neplatnosti prevodu nehnuteľného majetku medzi A. B.
ako predávajúcim a A. E. F. D., rodenou A. ako kupujúcou na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol
povolenýSprávoukatastraRožňavapodč.H.XXXX/XXE.H.XXX/XX,akoajvovýroku,ktorýmzamietol

žalobu ohľadom neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok v katastrálnom
území C. zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pod č. H. XXXX/XX uzavretej medzi A. E. F. D. rodenou
A. a I. a.s., Bratislava, ako aj vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ostatnej časti zostal rozsudok bezo zmeny.

6. Predmetom konania teda zostal len výrok o určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovaným 1/ A. B. ako predávajúcim a žalovanou 2/ A. E. F. D. rodenou A. ako kupujúcou povolený
Správou katastra v Rožňave pod č. H. XXXX/XX E. H. XXX/XX a taktiež o určení neplatnosti zmluvyo zriadení záložného práva, ktorú uzavrela žalovaná 2/ so žalovanou 3/ (t.č. ČSOB, a.s., Bratislava),
o ktorom rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18. júna 2016 (viď bod 1).

7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný 1/ A. B. ako predávajúci a A. E. F. D., C. A. ako
kupujúcauzavrelidňaXX.XXXXXXXXXXXkúpnuzmluvu.Predmetomkúpnejzmluvybolinehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. C., a to budova súpisné č. 99 nachádzajúca sa na parcele č.
59/3 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 265 m2, pozemok parcelného čísla 589/6 (opravený na
správne č. 59/6) - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 203 m2. Predávajúci odpredal nehnuteľnosti

uvedené v čl. 1 tejto zmluvy za kúpnu cenu 740.000 Sk. Splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá do 25.
decembra 2003. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra Rožňava dňa XX.
XXXXXXX XXXX K. M. H. XXXX/XX.

8. Žalovaná 2/ ako záložca uzavrela dňa XX. XXXXXXX XXXX s Istrobankou, a.s., so sídlom v Bratislave
ako záložný veriteľ zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva

č. XXXX katastrálne územie C., budova súpisné č. XX na parcele 59/3 - pozemok parcelného č. 59/3 -
zastavaná plocha o výmere 265 m2, pozemok pacelného čísla 59/6 - zastavaná plocha o výmere 203
m2. Vklad záložného práva bol povolený Správou katastra Rožňava dňa XX. XXXXXXX XXXX K. M.
H. XXXX/XX.

9. Vzhľadom na to, že dohoda o vydaní nehnuteľností uzavretá medzi Nemocnicou s poliklinikou
sv. N. a Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov bola absolútne neplatným právnym úkonom (rozsudok
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8C/319/99 zo dňa 18.02.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 13Co/148/03 zo dňa 25.03.2004), aj ďalšie právne úkony - kúpna zmluva uzavretá
medzi žalovaným 1/ I. A. B. a žalovanou 2/ A. E. F. D. rodenou A. zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, G.

H. N. K. XX. XXXXXXX XXXX K. M. H. XXXX/XX je absolútne neplatným právnym úkonom. Zároveň
aj nasledujúci právny úkon - zmluva uzavretá medzi žalovanou 2/ a žalovanou 3/ o zriadení záložného
práva je neplatným právnym úkonom. Ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy medzi Rádom premonštrátov
– Opátstvo Jasov a žalovaným 1/ bola už žaloba právoplatne zamietnutá, keďže účastníkmi konania
neboli všetci účastníci právneho úkonu.

10. Súd dospel k záveru, že ak je určitý právny úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo
zo zákona. Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom nehnuteľností a
v prípade ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalšieho nadobúdateľa, ktorého vlastnícke právo by
mohlo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Súd konštatoval, že vlastnícke právo

nemožno nadobudnúť od nevlastníka.

11. Súd preto vyhovel žalobe o neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/,
ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. H. XXXX/XX a taktiež aj žalobe o neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva uzavretej medzi žalovanou 2/ a žalovanou 3/, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn.

H. XXXX/XX.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

13.1 Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 1/ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaviť. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/,
d/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že absentuje aktívne legitimovaný žalobca. Subjektom, ktorý uzatvoril sporné
zmluvy s Rádom premonštrátov Opátstvo Jasov bola Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, so
sídlom v Rožňave, Špitálska 1, IČO: 173 359 22. Dňa 7. septembra 2005 vznikol nový subjekt s názvom
Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., so sídlom v Rožňave, Špitálska 1, IČO: 36 597

341, ktorý nie je subjektom žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/131/2005. Súd počas konania
nezistilanevenovalanipozornosť,žeexistovalidvasubjektystemertotožnýmnázvom.Obeorganizácie
existovaliistúdobupoprisebeajednakdruhejniesúvžiadnomprávnomvzťahuprávnehonástupníctva.
Pôvodný žalobca zanikol ku dňu 31. decembru 2006 bez právneho nástupcu, čo potvrdzuje aj žalobca
vo svojom vyjadrení zo dňa 23. septembra 2009. Od momentu zániku žalobcu súd konal v omyle so

subjektom, ktorý nebol v žiadnom vzťahu k predmetu tohto konania. Súd v zápisnici o pojednávaní
uvádzalakožalobcuNemocnicuspoliklinikousv.N.C.,ajkeďtakýtosubjektneexistoval.Vyčítalsúdu,že
súd neskúmal, či Košický samosprávny kraj je nositeľom práv v tomto konaní, a uspokojil sa s tvrdením,
že sa tento subjekt ako žalobca „cíti“. Ak by súd dospel k záveru, že Košický samosprávny kraj jeprávnym nástupcom pôvodného žalobcu, mal súd pri zmene účastníka postupovať podľa § 92 O.s.p.
a rozhodnúť o zmene účastníka. Podľa odvolateľa k zmene účastníctva dôjde vtedy, keď súd zmenu
pripustí. Vyčítal súdu, že esenciálnou úlohou súdu malo byť preukázanie toho, že účastníkmi konania sú

tí, ktorým svedčia procesné a hmotnoprávne práva a povinnosti. Má za to, že tento nedostatok aktívnej
legitimácie na strane žalobcu nie je možné žiadnym procesným spôsobom zhojiť, konanie je zmätočné,
a preto v ňom nie je možné pokračovať. Vyčítal súdu aj to, že neexistoval naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe. Podľa odvolateľa aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je určovacou
žalobou. Určenie neplatnosti právneho úkonu sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný

z hľadiska občianskoprávnej prevencie. Vyslovil názor, že navrhovaný žalobný petit nespĺňa podmienky
naliehavého právneho záujmu. V žiadnom prípade nedôjde k odstráneniu spornosti vzťahov medzi
účastníkmi, a nedocieli sa zaistenie práva žalobcu. Výrok o neplatnosti zmluvy a zriadení záložného
práva je zmätočný a nevykonateľný. Napadol aj výrok o náhrade trov konania. Poukázal na to, že trovy
konania vznikli osobám, ktoré nikdy neboli účastníkmi konania. Žiadal priznať náhradu trov konania.
13.2 Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj žalovaná 2/. Odvolanie podala z dôvodov podľa §

205 ods. 2 písm. a/,b/,d/ a f/ O.s.p.. Vyčítala súdu, že nerozhodol o návrhu na zámenu účastníkov
konania. Konanie postráda aj návrh účastníka na zmenu účastníka. Žalobca v konaní nepreukázal, že
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (v konaní), t.j., že je aktívne vecne legitimovaný. Súd počas
konania nezistil, že po podaní žaloby existovali dva subjekty s temer totožným názvom Nemocnica
s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, z ktorých jeden bol príspevkovou organizáciou a druhý akciovou

spoločnosťou. Uviedla, že súd ešte na pojednávaní dňa 23. mája 2013 považoval za žalobcu Nemocnicu
s poliklinikou sv. N., lebo takto bol žalobca označený v zápisnici o pojednávaní. Vyčítala súdu, že sa
dôsledne nezaoberal tým, či po zrušení žalobkyne prešla aktívna legitimácia na Košický samosprávny
kraj ako zriaďovateľa žalobcu podľa zák. č. 523/2004 Z.z.. Vyslovila názor, že žalobca nie je právnym
nástupcom „navrhovateľa“, a preto zmena účastníka podľa § 92 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy. Súd

mal konanie zastaviť podľa § 104 ods. 2 O.s.p.. Vyčítala súdu, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno
podľa § 80 písm. c/ O.s.p., t.j. mal preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva má naliehavý
právny záujem. Napadla aj výrok o trovách konania poukazujúc na to, že O. F. bola splnomocnená
Nemocnicou s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, ktorá ale nebola účastníčkou konania. Výrok o trovách
konania je tak nepreskúmateľný a zmätočný. Aj výrok o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva

medzi žalovanou 2/ a žalovanou 3/ je zmätočný a nevykonateľný, lebo postráda bližšiu špecifikáciu.
13.3 Proti rozsudku súdu vo výroku o trovách konania podal odvolanie aj žalovaný 3/ z dôvodov podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. b/, f/ O.s.p., a navrhol, aby odvolací súd mu priznal náhradu trov konania
resp. nebol zaviazaný na úhradu trov konania s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvodil, že
v prejednávanej veci nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom konať vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti

riadne zavkladovaných záložných zmlúv a nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť posúdenie neplatnosti
záložných zmlúv riadne zapísaných v príslušných LV. Spor svojim konaním nevyvolal.

14.1 Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ uviedol, že žalovaný 3/ bol v
zmluvnom vzťahu výlučne so žalovanou 2/. Podkladom pre uzavretie príslušných zmlúv o hypotekárnom

úvere bola zmluva o prevode nehnuteľnosti, resp. kúpna zmluva, ktorá bola riadne zavkladovaná
a z ktorých jednoznačne a nepochybne vyplývalo, že vlastníkom nehnuteľností, a teda aj osobou
oprávnenou na uzavretie zmluvy o hypotekárnom úvere poskytnutom za účelom uhradenia kúpnej ceny
za predmetné nehnuteľnosti bola žalovaná 2/. Žalovaný 3/ nemal dôvod ani právny titul na to, aby
preveroval správnosť zápisu v katastri nehnuteľnosti. Bol dobromyseľný, nakoľko konal v dobrej viere

v súlad v katastri nehnuteľnosti s faktickým stavom. Uviedol, že nemá vedomosť o skutočnostiach
uvádzaných v odvolaní žalovanými 1/ a 2/ týkajúcich sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.
Žalovaný 3/ v celom doterajšom konaní namietal nedostatok pasívnej legitimácie, lebo nie je oprávnený
konať vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti riadne zavkladovaných záložných zmlúv. Nemôže nijakým
spôsobom ovplyvniť neplatnosť záložných zmlúv riadne zapísaných na liste vlastníctva a ani sa vyjadriť

k aktívnej legitimácie žalobcu.
14.2 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že na žalobcu od účinnosti zákona č. 446/2001 Z.z., t.j. od 01.01.2003 prešla
zriaďovateľská pôsobnosť aj Nemocnice s poliklinikou sv. N., príspevkovej organizácie, IČO:17 335
922, so sídlom v Rožňave, Špitálska 1. Na žalobcu prešli aj všetky majetkové práva, ktoré táto

organizácia spravovala, ako správca majetku štátu. Poznamenal, že vyšší územný celok podľa §
6 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z.z. mohol zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácie
alebo príspevkovej organizácie, ktorú zriadil podľa osobitného predpisu. Uznesením č. 191/2006 z
9. zasadnutia zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, ktoré nadobudlo účinnosť ku dňu 31.decembru 2006 došlo k zrušeniu Nemocnice s poliklinikou sv. N. so sídlom v Rožňave, a s majetkom vo
vlastníctve Košického samosprávneho kraja nakladal Košický samosprávny kraj. Podľa názoru žalobcu
zrušenie správcu majetku nezakladá dôvod na zmenu účastníka konania podľa § 92 O.s.p., lebo správca

majetku iba vo svojom mene spravoval majetok, ktorý je vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja,
t.j. žalobcu. Pokiaľ ide o náhradu trov konania poukázal na to, že žalobca trovy konania vyčíslil v lehote
do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a uplatnil si iba trovy konania, ktoré mu vznikli so
zastupovaním právnou zástupkyňou.

15. Z písomného vyjadrenia žalovanej 2/ na vyjadrenie žalobcu (odvolacia replika) vyplýva, že podľa
žalovanej 2/ žalobca neodstránil nimi namietanú aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázala na to, že po
zrušení pôvodnej žalobkyne malo dôjsť k jej zlúčeniu do rozpočtovej organizácie Správa záväzkov a
pohľadávok ako jeho právneho nástupcu ku dňu 31.12.2006. Správa záväzkov a pohľadávok namietala
svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore, a uviedla, že ako žalobca v tomto konaní má byť označený
Úrad samosprávneho kraja. Žalovaná 2/ opätovne namietala, že Košický samosprávny kraj nie je

právnym nástupcom Nemocnice s poliklinikou sv. N. C. podľa zákona č. 523/2004 Z.z., čo mal sám G.
samosprávny kraj uviesť vo vyjadrení zo dňa 23.09.2009. Za zarážajúce považovala vyjadrenie žalobcu,
že súd správne konal, keď postupoval bez vydania uznesenia o zmene účastníka konania podľa § 92
ods. 2 O.s.p..

16.1 Odvolací súd rozsudkom z 27. júna 2017 sp. zn. 6Co/80/2016 na odvolanie žalovaných potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovaným 1/ a žalovanou 2/ dňa 20. augusta 2003, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., a to budova súpisného čísla XX, postavená
na parcele č. 59/3, ďalej pozemok parcelného č. 59/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2

a parcela č. 59/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2 , ktorej vklad bol povolený dňa 21.
augusta 2003 Správou katastra Rožňava pod sp. zn. H./XX, ako aj vo výroku o určení, že záložná zmluva
uzavretá dňa XX. XXXXXXX XXXX medzi A. E. F. D., rodenou A. a I., a. s. Bratislava je neplatná (výrok
I.), zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy
uzavretej medzi Mestom Rožňava a žalovanou 2/, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rožňava

pod č. H./XX tak, že v tejto časti žalobu zamietol (výrok II.) a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(výrok III.).
16.2 V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle
dokazovanie, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a z tých

dospel aj k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. K odvolacej
námietke žalovaných ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu Košického samosprávneho kraja uviedol,
že žalobcom v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/131/2005 bola príspevková organizácia Nemocnica
s poliklinikou sv. Barbory, so sídlom v Rožňave, Špitálska 1, IČO: 17 335 972. Počas konania bolo
uznesením č. 191/2006 z 9. zasadnutia zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja 11. decembra

2006 schválené zrušenie príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou sv. N. so sídlom v Rožňave.
Zriaďovacoulistinouz30.marca2007zriaďovateľ,Košickýsamosprávnykraj,zriadilorganizáciuSprávu
záväzkov a pohľadávok, Poštová 15, Košice, ktorej činnosťou malo byť vymáhanie pohľadávok a úhrada
záväzkovajzrušenejNemocnicespoliklinikousv.BarboryvRožňave.Vlastníkomnehnuteľnéhomajetku
Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, príspevkovej organizácie, bol aj naďalej Košický

samosprávny kraj na základe zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov. Teda aktívne
legitimovaným na konanie v danej veci je Košický samosprávny kraj, t. j. po zrušení príspevkovej
organizácie Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave sa právnym nástupcom stal Košický
samosprávny kraj, ktorý je nielen zriaďovateľom príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou v
Rožňave, ale aj vlastníkom nehnuteľného a hnuteľného majetku Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory

v Rožňave, príspevkovej organizácie. Po zrušení príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou sv.
Barbory v Rožňave aktívne legitimovaným na uplatnenie nárokov z titulu neplatnosti právnych úkonov
je vlastník nehnuteľnosti, a tým je Košický samosprávny kraj. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné
rozhodovať o zámene účastníka konania, lebo v danom prípade išlo (iba) o právne nástupníctvo,
keď po zrušení príspevkovej organizácie začal žalobca, Košický samosprávny kraj, vykonávať svoje

právo, ktoré mu patrí ako vlastníkovi predmetných nehnuteľností. Odvolací súd zotrval na závere, že
absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex
lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený.
Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí práve následky ani v prípade, že na jeho základe bolo užrozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný,
nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona, už v čase jeho urobenia. Vyslovil, že ak je prvotná kúpna
zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho prevodu

nesvedčí v prospech ďalšieho nadobúdateľa, ktorého vlastníckeho právo by mohlo byť odvodené od
vlastníckehoprávaprvéhokupujúceho.Nazákladeabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonunemôžedôjsť
kplatnémuprevoduvlastníckehopráva;nemožnopretoaniuvažovaťoochranevlastníckehopráva,hoci
dobromyseľnéhonadobúdateľa.Rovnakotakniejemožnézauvedenéhostavuuprednostniťpožiadavku
právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže

na iného previesť viac práv, ako má sám. V tejto súvislosti odkázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 96/1995, 3 Cdo 446/2013, 3 Cdo 48/2013, 8 Cdo 306/2014,
3 Cdo 144/2010, 4 Cdo 100/2012, 5 MCdo 12/2011, 2 MCdo 20/2011. Odvolací súd konštatoval, že
zastáva názor, ktorý vychádza aj naďalej zo zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac
práv, ako má sám. K odlišným záverom nevedie de lege lata ani zásada hodnovernosti (materiálnej
publicity) katastra nehnuteľností, ktorá má za cieľ zabezpečiť čo najväčšiu istotu v právnych vzťahoch

k nehnuteľnostiam. Odvolací súd ďalej vyslovil, že mu neostala iná možnosť, len zmeniť rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi predávajúcim Mestom
Rožňava a kupujúcou žalovanou 2/, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Rožňava z
XX.X.XXXX K. M. H. XXX/XXXX tak, že žalobu v tejto časti zamietol podľa § 388 CSP, pretože žalobca
podal žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy len proti jednému účastníkovi tohto právneho úkonu

(žalovanej 2/). Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania vyslovil, že tento je nepreskúmateľný, a
konštatoval, že bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov
vo vzťahu medzi stranami sporu s prihliadnutím na úspech strán sporu v konaní (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ dovolanie s poukazom na § 420 písm. b/ a f/ CSP.

Rozsudok dovolacieho súdu napadol vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie.
Proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, podala
dovolanie aj žalovaná 2/.

18.1 NS SR uznesením zo dňa 20.decembra 2022 č.k. 2Cdo/71/2021-789 zrušil rozsudok Krajského

súdu v Košiciach z 27. júna 2017 sp. zn. 6Co/80/2016, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku, ktorým bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovanou
2/ dňa 20. augusta 2003, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
a liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., a to budova súpisného čísla XX, postavená na parcele č. 59/3,
ďalej pozemok parcelného č. 59/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2 a parcela č. 59/6

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2 , ktorej vklad bol povolený dňa XX. XXXXXXX XXXX
Správou katastra Rožňava pod sp. zn. H./XX, ako aj vo výroku o určení, že záložná zmluva uzavretá
dňa XX. XXXXXXX XXXX medzi A. E. F. - D., rodenou A. a I., a. s. Bratislava je neplatná a vec mu v
rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
18.2 Dovolací súd nekonštatoval nesprávnosť rozhodnutí súdov oboch inštancií, poukázal však na

nedostatočné odôvodnenie (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, keďže
sa odvolací súd ani súd prvej inštancie nevysporiadali s otázkou existencie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, a ani sa touto otázkou nijakým spôsobom nezaoberali. Súd zároveň
konštatoval zmätočnosť rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým určil, že záložná zmluva uzavretá
XX. XXXXXXX XXXX medzi žalovanou 2/ a Istrobankou, a. s. Bratislava je neplatná. Dovolaciemu súdu

nebolo v tejto súvislosti predovšetkým jasné, z akého dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že síce potvrdil
výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ale súčasne jeho znenie zmenil, keď doň doplnil bližšiu špecifikáciu
záložnej zmluvy. Uviedol, že ak chcel odvolací súd zhojiť nedostatočnosť výroku súdu prvej inštancie,
mal tento výrok zmeniť a nie ho potvrdiť. Najvyšší súd aplikujúc ustanovenie § 124 CSP v rozumnej
miere posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu a dospel k záveru, že dovolatelia, napriek tomu, že

svoje dovolanie opreli o vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. b/ CSP, v skutočnosti namietali nesprávne
právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, k čomu dovolací
súd uviedol, že iba samotné namietanie nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom,
bez vymedzenia konkrétnej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu
a odvolací súd sa pri jej riešení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo

ktorá ešte nebola rozhodovacou praxou dovolacieho súdu vyriešená, príp. je rozhodovacou praxou
dovolacieho súdu riešená rozdielne, na prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP,
nepostačuje. Polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, či vyhodnotením skutkového
stavu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súdpristupoval k riešeniu skutkovej alebo právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému
v § 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, preto uzavrel, že v tejto časti nemožno dovolanie žalovaných 1/ a
2/ považovať za procesne prípustné.

19.1 Krajský súd v Košiciach po vrátení veci dovolacím súdom rozsudkom zo dňa 28.marca 2023
č.k. 6Co/36/2023-828 (výrokom I.) potvrdil rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. januára
2016 č.k. 12C/131/2005-557 vo výroku, ktorým bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovaným 1/ a žalovanou 2/dňa XX. XXXXXXX XXXX, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané

na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C., a to budova súpisného čísla XX,
postavená na parcele č. 59/3, ďalej pozemok parcelného č. 59/3 -zastavané plochy a nádvoria o výmere
265 m2 a parcela č. 59/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2, ktorej vklad bol povolený
dňa 21.08.2003 Správou katastra Rožňava pod sp. zn. H./XX. Výrokom II. zmenil rozsudok vo výroku,
ktorým súd určil, že zriadenie záložného práva zmluvou o zriadení záložného práva medzi A. E. F.
D., rodenou Makarovou a Istrobankou, a.s. Bratislava je neplatná tak, že určuje, že zmluva o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti č. L. XXX/XXX/XXXX L. P. XX.XX.XXXX medzi A. E. F. D., rodenou A.
a Istrobankou, a.s. Bratislava je neplatná. Ďalej odvolací súd rozhodol o trovách konania výrokmi III.-VI..
19.2 Odvolací súd posudzoval otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu komplexne. Vychádzal
z rozhodnutia Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8C/319/99 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 13Co/148/2003, ktorým bola určená neplatnosť prevodu majetku štátu (pre rozpor

so zákonom) na základe dohody o vydaní veci medzi Nemocnicou s poliklinikou sv. Barbory v
Rožňave (pôvodný žalobca) a Opátstvom rádu Premonštrátov v Jasove, ako zmluvy pôvodnej, na ktorú
nadväzovali zmluvy, určenia neplatnosti ktorých sa následne žalobca domáhal v tomto spore, aby bola
vyslovená neplatnosť aj nadväzujúcich zmlúv, keďže nemohli nastať právne účinky, ani pokiaľ ide o
prevod vlastníctva (nezákonne vydaných nehnuteľností) z Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov na

žalovaného 1/, a následne na žalovanú 2/. Konštatoval, že v prípade neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva je rovnako daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže prípadné
určenie neplatnosti danej zmluvy bude podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a dôjde k
výmazu daného zápisu, čo zabráni žalovanému 3/ ako záložcovi v realizácii záložného práva. Žalobca
len takýmto spôsobom sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva a dosiahnuť stav, aby na

danom LV nefiguroval zápis záložného práva v prospech záložcu - žalovaného 3/. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaných v tomto smere za nedôvodné.
19.3 K odvolacej námietke žalovaných ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu Košického samosprávneho
krajaodvolacísúduviedol,žežalobkyňouvkonanívedenompodsp.zn.12C/131/2005bolapríspevková
organizácia Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory, so sídlom v Rožňave, Špitálska 1, IČO: 17 335 972.

Počas konania uznesením č. XXX/XXXX L. X. zasadnutia zastupiteľstva Košického samosprávneho
kraja zo dňa 11.12.2006 bolo schválené zrušenie príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou
sv. N. so sídlom v Rožňave. Zriaďovacou listinou zo dňa 30.03.2007 zriaďovateľ Košický samosprávny
kraj zriadil organizáciu Správu záväzkov a pohľadávok, Poštová 15, Košice, ktorej činnosťou malo byť
vymáhanie pohľadávok a úhrada záväzkov aj zrušenej Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave.

Vlastníkom nehnuteľného majetku Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, príspevkovej
organizácie, bol aj naďalej Košický samosprávny kraj na základe zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku
vyšších územných celkov. Teda aktívne legitimovaným na konanie v danej veci je Košický samosprávny
kraj. Inými slovami povedané, po zrušení príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory
v Rožňave právnym nástupcom sa stal Košický samosprávny kraj, ktorý je nielen zriaďovateľom

príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou v Rožňave, ale aj vlastníkom nehnuteľného a
hnuteľného majetku Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, príspevkovej organizácie.

20. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ ako aj žalovaná 2/ dovolanie s poukazom na §
420 písm. b/ a f/ CSP.

21.1 NS SR uznesením zo dňa 30.apríla 2025 č.k. 8Cdo/30/2023-943 zrušil rozsudok Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 28. marca 2023 sp. zn. 6Co/36/2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
21.2 Dovolací súd poukázal na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2007 pod č. R 61/2007. „Naliehavý právny záujem na určení

neplatnostizmluvyoprevodenehnuteľnostiniejedaný,aksaprávaknehnuteľnostidotýkaďalšiaprávna
zmena v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 18. júna 2007, sp. zn. 1 Cdo 91/2006)“ z ktorého následne citoval s. 53. Uviedol, že judikatúra saprikláňa k tomu, že v prípade viacnásobných prevodov nehnuteľností, ak pôvodná zmluva je absolútne
neplatná je právnym prostriedkom ochrany pôvodného vlastníka žaloba o určenie vlastníckeho práva.
V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že vlastnícke právo sa nepremlčuje a podanie žaloby nie je

viazané na žiadnu lehotu. Žaloba o určenie vlastníckeho práva sa svojimi účinkami dotýka nielen titulu
ale i modusu, keďže na podklade rozsudku o určení vlastníckeho práva možno v katastri nehnuteľností
vykonať záznamom zmenu vlastníka.
21.3 Dovolací súd zistil, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nevychádzal z judikovaného
rozhodnutia R 61/2007 a napadnutým rozhodnutím sa od tejto judikatúry odklonil. Poukázal na to,

že v prípade viacnásobných prevodov vlastníctva na základe absolútne neplatnej zmluvy aktuálna
rozhodovacia činnosť senátov občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR vychádza zo zásady
nemo plus iuris a z rozhodnutia veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.1VObdo/2/2020zodňa27.apríla2021. Nadväzujúcujudikatúrupredstavuje
uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 8 Cdo/278/2019 zo dňa 29.06.2021, ktoré bolo publikované pod
č. 51 v časopise „ Zo súdnej praxe“ 6/2021, s. 250 s právnou vetou „Na základe absolútne neplatnej

kúpnej zmluvy sa kupujúci nestal vlastníkom predávanej nehnuteľnosti, preto sa jej vlastníkom nestal
ani ten, kto - aj keď v dobrej viere v správnosť údajov katastra nehnuteľností - odvodzuje od tohto
kupujúceho (nevlastníka) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti“. V zmysle uvedeného rozhodnutia
sp. zn. 8Cdo/278/2019 právnym prostriedkom ochrany bola žaloba o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti.

21.4 Dovolací súd súčasne poukázal na to, že naliehavý právny záujem žalobcu súvisí aj s jeho
aktívnou legitimáciou, ktorú odvodzuje od nadobudnutia vlastníctva k predmetnému nehnuteľnostiam
podľa zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov. Žalovaní 1/ a 2/ aktívnu legitimáciu
žalobcu spochybňovali. Dovolací súd poukazuje na to, že podľa § 3a ods.1, písm. a) zákona č. 446/2001
Z. z. do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu veci v správe právnických

osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov.
Z uvedeného vyplýva, že k prechodu vlastníctva došlo ex lege, ale v zmysle § 5a ods.2 zákona č.
446/2001 Z.z. odovzdávajúci subjekt, ktorý do dňa prechodu majetku štátu mal v správe majetok štátu,
ktorý podľa tohto zákona prechádza na vyšší územný celok, spíše s vyšším územným celkom písomný
protokol o odovzdaní takéhoto majetku najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prechodu majetku štátu

podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Protokol obsahuje presné vymedzenie a hodnotu
odovzdávaného majetku vedenú v účtovníctve a oceneného podľa osobitného zákona a výšku oprávok
tohto majetku, súvisiace majetkové práva a záväzky ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný
celok; ak ide o nehnuteľnosť, protokol obsahuje aj údaje katastra nehnuteľností podľa osobitného
zákona. Protokol podpisuje štatutárny orgán subjektu, ktorý mal v správe majetok štátu prechádzajúci

podľa tohto zákona na vyšší územný celok, a štatutárny orgán vyššieho územného celku. Dovolací
súd nezistil medzi vykonanými dôkazmi protokol, ktorý by bol podkladom pre zápis údajov do katastra
nehnuteľností.

22.1 Odvolací súd pred prejednaním odvolania po zrušení veci dovolacím súdom vyzval žalobcu a

žalovaných v zmysle ustanovenia § 382 CSP, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 3a ods.
1 písm. a/, § 5a ods. 2 zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.
22.2.1 Žalobca na základe výzvy odvolacieho súdu podaním doručeným súdu dňa 18.07.2025 uviedol,
že KSK sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností na základe zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších

územných celkov, pričom poukázal na ust. § 3 ods. 1 cit. zákona, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2002
a ust. § 3a ods. 1 a § 5a ods. 2 cit. zák., ktoré boli doplnené až s účinnosťou od 01.01.2004, preto
pre prechod majetku na KSK je relevantné ust. § 3 ods. 1 písm. a/ a § 12 ods. 1 cit. zák.. Podrobnosti
o prechode pôsobnosti upravujú jednotlivé články zák. č. 416/2001 Z.z., pre oblasť zdravotníctva je
rozhodujúci čl. XIX, ktorým sa menil zák. č. 277/1994 Z.z. a ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2003. Na

KSK tak od účinnosti zák. č. 416/2001 Z.z. od 01.01.2003 prešla zriaďovateľská pôsobnosť k Nemocnici
s poliklinikou sv. N., príspevková organizácia. Po podpísaní Delimitačného protokolu KSK následne
listom zo dňa XX.XX.XXXX podal návrh na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra.
Nehnuteľnosti v správe Nemocnice s poliklinikou sv. N. C. boli predmetom Dohody o vydaní veci
uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi Nemocnicou s poliklinikou sv. Barbory Rožňava a Opátstvom rádu

premonštrátovvJasoveakooprávnenouosobou,nazákladektorejbolipredmetnénehnuteľnostivydané
Nemocnici s poliklinikou sv. N. C.. Nakoľko táto dohoda bola podpísaná pred účinnosťou zák. č.
446/2001 Z.z. resp. č. 416/2001 Z.z. a v čase prechodu vlastníctva majetku štátu na vyššie územné
celky t.j. 01.01.2003 nebolo o predmetnej dohode právoplatne rozhodnuté, nemohli byť predmetnénehnuteľnosti predmetom Delimitačného protokolu, o čom svedčí poznámka na delimitačnom protokole.
Následne bolo právoplatne rozhodnuté, že prevod nehnuteľného majetku na základe Dohody o vydaní
veci z 28.06.1995 je absolútne neplatný. Napriek skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti neboli

predmetom delimitačného protokolu, keďže v tom čase ani nemohli byť, nič to nemení na skutočnosti,
že na KSK prešlo vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zo zákona a to s účinnosťou od
01.01.2003. V prípade delimitačného protokolu o prechode majetku podľa zák. č. 446/2001 Z.z. ide len
o administratívny úkon potvrdzujúci prechod majetku zo zákona.
22.2.2 Vyjadrenie žalobcu bolo právnej zástupkyni žalovaného 1/ doručené dňa 23.07.2025, právnej

zástupkyni žalovanej 2/ dňa 29.07.2025 a žalovanému 3/ dňa 22.07.2025.
22.3 Žalovaný 1/ sa k výzve odvolacieho súdu, ktorá bola jeho právnej zástupkyni doručená dňa
23.07.2025 nevyjadril.
22.4.1 Žalovaná 2/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 01.08.2025 uviedla, že nesúhlasí s použitím
ust. § 3a ods. 1. § 5a ods. 2 zák. č. 446/2001 Z.z., pretože v čase, kedy bol urobený žalobcom
predložený delimitačný protokol, t.j. 01.01.2003 sa tieto ustanovenia, ktoré chce súd použiť v cit.

zákone nenachádzali. Rovnako nesúhlasila s použitím cit. zákona platného v čase 01.01.2003, nakoľko
žalobca mohol v čase podania žaloby dňa 28.09.2005 predložiť delimitačný protokol. Nakoľko žaloba
bola podaná subjektom Nemocnica s poliklinikou svätej N., C., IČO: 17335922, tak neobstojí tvrdenie
súčasného žalobcu, že prešiel majetok delimitačným protokolom na neho. V predloženom delimitačnom
protokole absentujú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Zároveň žiadala o predloženie originálu

delimitačného protokolu zo dňa 01.01.2003. Naďalej spochybnila aktívnu legitimáciu žalobcu.
22.4.2 Vyjadrenie žalovanej 2/ bolo žalobcovi doručené dňa 04.08.2025, právnej zástupkyni žalovaného
1/ dňa 20.08.2025 a žalovanému 3/ dňa 05.08.2025.
22.5.1 Žalovaný 3/ podaním doručeným súdu dňa 14.07.2025 oznámil, že berie možnú zmenu právnych
predpisov pre posudzovanie sporu na vedomie, avšak sa k nej nevyjadruje.

22.5.2 Vyjadrenie žalovaného 3/ bolo žalobcovi doručené dňa 15.07.2025, právnej zástupkyni
žalovaného 1/ dňa 23.07.2025 a právnej zástupkyni žalovanej 2/ dňa 29.07.2025.
22.6.1 Žalovaný 3/ podaním doručeným súdu dňa 22.07.2025 oznámil, že záložné práva žalovaného
3/ k sporným nehnuteľnostiam, pre ktorých existenciu bola v čase podania žaloby daná jeho pasívna
legitimácia, zanikli, o čom súdu predložil výpis LV č. XXXX a XXXX.

22.6.2 Vyjadrenie žalovaného 3/ bolo žalobcovi doručené dňa 23.07.2025, právnej zástupkyni
žalovaného 1/ dňa 23.07.2025 a právnej zástupkyni žalovanej 2/ dňa 29.07.2025.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

24. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie,

preto odvolací súd rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 CSP).

25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.08.2025 o 9.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 19.08.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. §

219 ods. 1, 3 CSP.

26. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ podali odvolanie dňa 17.02.2016, 18.02.2016 a 08.02.2016, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

27. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

29.Keďžeodvolaniabolipodanéeštepred01.07.2016,podmienkyprípustnostiodvolania,akoajdôvody
odvolania, bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O.s.p..30. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej

istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj o potrebe
ústavne konformného i eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

31. Odvolatelia namietali odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t.j. že neboli splnené

podmienky konania, ust. § 205 ods. 2 písm. b/, t.j. že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. §

205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p..

33. Podstatou odvolacích námietok žalovaných bola námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a nesprávne právne posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

34. Predmetom konania po vrátení veci dovolacím súdom zostalo určenie ne/platnosti kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj určenie ne/platnosti
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalovanou 2/
a žalovaným 3/ a súvisiaci výrok o náhrade trov konania.

35. Vo vzťahu k odvolacej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd uvádza,
že pokiaľ ide o vzájomný vzťah naliehavého právneho záujmu a vecnej legitimácie, táto otázka bola
už riešená vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súdna prax sa ustálila
v názore, že naliehavý právny záujem a vecná legitimácia môžu byť úzko prepojené, ale zároveň sa
jedná o dve rôzne podmienky úspešnosti určovacích žalôb (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 9Cdo/134/2021, 9Cdo/105/2021 a 4Cdo/134/2020).

36. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva. Vecne legitimovaný je ten,
kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje. Všeobecne možno
uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, keď jeden účastník

občianskehosúdnehokonania(navrhovateľ)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo
právo je či nie je, má vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré
v konaní ide, alebo ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka. Vecnú

legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nemajú výlučne len tí, ktorí
sú účastníkmi sporného vzťahu alebo práva; prípustné je tiež určenie právneho vzťahu alebo práva,
ktorých sa navrhovateľ z hľadiska hmotného práva nezúčastnil, ak sa právny vzťah alebo právo dotýkajú
jeho právnej sféry a ním požadované určenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie (NS SR sp.
zn. 3Cdo/51/2009).

37.Vrozhodnutísp.zn.4Cdo/172/2017NajvyššísúdSRuviedol,žepredpokladomúspešnostiurčovacej
žaloby je jednak, že stranám sporu v konaní svedčí vecná legitimácia a jednak, že na požadovanom
určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom právneho
vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určenie je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Naliehavý právny záujem
satedaviažekžaloberesp.kotázke,čiurčovaciažalobamôžebyťspôsobilýmprocesnýminštrumentom
ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého určenie z hľadiska
potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie (sp. zn. 5Cdo/136/2007).

Vecná legitimácia nie je určujúcim kritériom z hľadiska naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení, preto je nesprávny názor, že aktívna vecná legitimácia a naliehavý právny
záujem pri určovacej žalobe splývajú; práve naopak, súd je povinný posúdiť zvlášť, či každý z týchto
predpokladov úspešnosti určovacej žaloby v konaní je daný, pričom vo všeobecnosti posúdenie aktívnejvecnejlegitimáciepredchádzaposúdeniudanostinaliehavéhoprávnehozáujmu,pretožepokiaľvkonaní
nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, tento nemôže mať na požadovanom určení ani naliehavý
právnyzáujem.Nedostatokvecnejlegitimáciea/alebonedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmusúvždy

dôvodom pre zamietnutie žaloby.

38. Žalobcom v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/131/2005 bola príspevková organizácia Nemocnica s
poliklinikou sv. Barbory, so sídlom v Rožňave, Špitálska 1, IČO: 17 335 972.

39. Počas konania uznesením č. XXX/XXXX L. X. zasadnutia zastupiteľstva Košického samosprávneho
kraja zo dňa XX.XX.XXXX bolo schválené zrušenie príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou
sv. N. so sídlom v Rožňave. Zriaďovacou listinou zo dňa XX.XX.XXXX zriaďovateľ Košický samosprávny
kraj zriadil organizáciu Správu záväzkov a pohľadávok, Poštová 15, Košice, ktorej činnosťou malo byť
vymáhanie pohľadávok a úhrada záväzkov aj zrušenej Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave.
Vlastníkom nehnuteľného majetku Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, príspevkovej

organizácie, bol aj naďalej Košický samosprávny kraj na základe zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku
vyšších územných celkov, s ktorým súd prvej inštancie následne aj konal.

40. Podľa ust. § 3a ods. 1 písm. a/ zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov (ďalej
len zák. č. 446/2001 Z.z.), do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu veci

v správe právnických osôb v oblasti sociálnej pomoci, zdravotníctva a školstva, ku ktorým prechádza
zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov.

41. Podľa ust. § 5a ods. 2 zák. č. 446/2001 Z.z., odovzdávajúci subjekt, ktorý do dňa prechodu majetku
štátu mal v správe majetok štátu, ktorý podľa tohto zákona prechádza na vyšší územný celok, spíše s

vyšším územným celkom písomný protokol o odovzdaní takéhoto majetku najneskôr do dvoch mesiacov
odo dňa prechodu majetku štátu podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Protokol
obsahuje presné vymedzenie a hodnotu odovzdávaného majetku vedenú v účtovníctve a oceneného
podľa osobitného zákona a výšku oprávok tohto majetku, súvisiace majetkové práva a záväzky ku dňu
prechodu majetku štátu na vyšší územný celok; ak ide o nehnuteľnosť, protokol obsahuje aj údaje

katastra nehnuteľností podľa osobitného zákona. Protokol podpisuje štatutárny orgán subjektu, ktorý
mal v správe majetok štátu prechádzajúci podľa tohto zákona na vyšší územný celok, a štatutárny orgán
vyššieho územného celku.

42. Odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu opätovne skúmal, či žalobca preukázal

aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

43. Odvolací súd konštatuje, že Košický samosprávny kraj síce preukázal, že uznesením č. XXX/
XXXX z 9. zasadnutia zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja zo dňa XX.XX.XXXX bolo
schválenézrušeniepríspevkovejorganizácieNemocnicespoliklinikousv.N.sosídlomvRožňave,avšak

nepreukázal, že ku dňu 01.01.2004 t.j. účinnosti zák. č. 446/2001 Z.z. (§ 3a, § 5a) do jeho vlastníctva
prešiel majetok štátu v správe právnických osôb v oblasti sociálnej pomoci, zdravotníctva a školstva, ku
ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov.

44. Žalobca totiž nepreukázal existenciu protokolu, ktorý obsahoval presné vymedzenie a hodnotu

odovzdávaného majetku vedenú v účtovníctve a oceneného podľa osobitného zákona a výšku oprávok
tohto majetku, súvisiace majetkové práva a záväzky ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný
celok; ak ide o nehnuteľnosť, protokol obsahuje aj údaje katastra nehnuteľností podľa osobitného
zákona.

45. Príspevkové organizácie na území Košického samosprávneho kraja zriaďuje a zrušuje Košický
samosprávny kraj, ktorý je vlastníkom nehnuteľného majetku, ktorý dáva do správy príslušnej
príspevkovej organizácii. Naďalej ale Košický samosprávny kraj zostáva vlastníkom nehnuteľného
majetku.

46. Teda ak po zrušení príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave
právnym nástupcom sa stal Košický samosprávny kraj, ktorý je nielen zriaďovateľom príspevkovej
organizácie Nemocnice s poliklinikou v Rožňave, ale aj vlastníkom nehnuteľného a hnuteľného majetkuNemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, príspevkovej organizácie, bolo jeho povinnosťou tvrdiť
a preukázať, že ku dňu účinnosti zák. č. 446/2001 Z.z. prešiel do jeho vlastníctva aj tento majetok.

47. Žalobca v tomto smere bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu neuniesol, v dôsledku čoho
nepreukázal, že je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, t.j. že je v tomto spore
aktívne vecne legitimovaný.

48. Aj keď žalobca po výzve odvolacieho súdu uviedol, že majetok na žalobcu prešiel podľa ust.

§ 3 písm. a/ zák. č. 446/2001 Z.z. (nie § 3a cit. zák. – poznámka odvolacieho súdu) zo zákona,
odvolací súd konštatuje, že aj v prípade prechodu majetku štátu v správe právnických osôb, ku
ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov do
vlastníctva vyššieho územného celku sa vyžadovala existencia delimitačného protokolu (§ 5 ods. 2
cit. zákona) rovnako ako v prípade prechodu majetku štátu na vyššie územné celky podľa ust. §
3a ods. 1 písm. a/ cit. zákona v spojení s ust. § 5a ods. 2 cit. zákona, ktorého existenciu žalobca

nepreukázal. Ako uviedol samotný žalobca, nehnuteľnosti v správe Nemocnice s poliklinikou sv. N. C.
boli predmetom Dohody o vydaní veci uzavretej dňa 28.06.1995 medzi Nemocnicou s poliklinikou sv.
Barbory Rožňava a Opátstvom rádu premonštrátov v Jasove ako oprávnenou osobou, na základe ktorej
boli predmetné nehnuteľnosti vydané Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory Rožňava (správne Rádu
premonštrátov - Opátstvo Jasov – poznámka odvolacieho súdu). Nakoľko táto dohoda bola podpísaná

pred účinnosťou zák. č. 446/2001 Z.z. resp. č. 416/2001 Z.z. a v čase prechodu vlastníctva majetku
štátu na vyššie územné celky t.j. 01.01.2003 nebolo o predmetnej dohode právoplatne rozhodnuté
(rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.05.2004 – poznámka odvolacieho súdu), nemohli byť predmetné
nehnuteľnosti predmetom Delimitačného protokolu, o čom svedčí poznámka na delimitačnom protokole.
Ažnásledneboloprávoplatnerozhodnuté,žeprevodnehnuteľnéhomajetkunazákladeDohodyovydaní

veci z XX.XX.XXXX je absolútne neplatný.

49. Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu bol preto dôvodom pre zamietnutie žaloby
odvolacím súdom.

50. Nakoľko v priebehu odvolacieho konania došlo k zániku záložného práva na predmet sporu, odvolací
súd konštatuje, že nie je daná ani pasívna legitimácia žalovaného 3/, ktorá skutočnosť bola dôvodom
pre zamietnutie žaloby voči tomuto subjektu.

51. Pokiaľ ide o právnu otázku naliehavého právneho záujmu, tá sa spravovala v zmysle § 470 ods.2,

prvá veta CSP ustanovením § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
účinnom ku dňu začatia konania. Naliehavý právny záujem súd skúmal ku dňu začatia konania a
musel ostať zachovaný počas celého súdneho konania. Odvolací súd zistil, že pôvodná žalobkyňa ho
zdôvodnila aj priamo v žalobe tým, že ochrany sa domáha ohľadne nadväzujúcich prevodov vlastníctva
s poukazom na § 34 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon).

52. V rozhodnutí zo dňa 18. decembra 2018 sp. zn. 6Cdo/30/2018 sa najvyšší súd taktiež zaoberal
problematikou prípustnosti žalôb podľa § 137 CSP na konania začaté a neskončené predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP, pričom dospel k záveru, že „...ak bola žaloba žalobcu o určenie neplatnosti
právnych úkonov podaná na okresný súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku konajúce súdy

správne posudzovali podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho súdneho
poriadku (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP)...“. Obdobné právne závery vyplývajú aj z ďalších rozhodnutí,
a síce sp. zn. 4Cdo/17/2019 v zmysle ktorého „...podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať
neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto právna úprava však nebola v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie účinná a konajúce súdy tak musia úkony strán sporu (§ 470 ods.

2 veta prvá CSP) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v O.s.p. v znení účinnom v čase ich
uskutočnenia...“ a sp. zn. 9Cdo/7/2021 podľa ktorého „...súd musí úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 CSP)
posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v O.s.p. v znení účinnom v čase ich uskutočnenia.
Bolo preto potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému
postupu v § 80 písm. c/ O.s.p. ...“. Závery predmetných rozhodnutí je možné interpretovať aj vo vzťahu

k preskúmavanej veci. V danom prípade bola totiž žaloba podaná za ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku a preto odvolací súd ju z hľadiska jej prípustnosti posudzoval podľa § 80 písm. c/
O.s.p..53. Odvolací súd posudzoval otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu komplexne, teda
s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom sporu bola neplatnosť zmlúv na seba nadväzujúcich.

54. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9. decembra 2008, č.k. 6Co/319/2007-247 bol
zmenený rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 23. júna 2007, č.k.12C/131/2007-185 vo výroku
o určení neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi predávajúcim Opátstvom Rádu premonštrátov
v Jasove a žalovaným A. B., ktorých vklad bol povolený Správou katastra Rožňava pod č. H. XX/XX
E. H. XXXX/XX tak, že žalobu v tejto časti zamietol. V ostatnej časti zrušil rozsudok a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že aj keď zistil, že uvedené zmluvy boli
uzavretévrozpores§39OZ,nemoholsúdžalobevyhovieťprenedostatokvecnejlegitimácie -absencie
na žalovanej strane, lebo účastníkom konania nebol ďalší účastník kúpnej zmluvy Rád premonštrátov
- Opátstvo Jasov“. Táto skutočnosť však nesvedčí o platnosti predmetnej zmluvy (ktorú odvolací
súd neposudzoval). Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8C/319/99 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13Co/148/2003, bola určená neplatnosť prevodu majetku štátu (pre

rozpor so zákonom) na základe dohody o vydaní veci medzi Nemocnicou s poliklinikou sv. Barbory
v Rožňave a Opátstvom rádu Premonštrátov v Jasove, ako zmluvy pôvodnej, na ktorú nadväzovali
zmluvy, určenia neplatnosti ktorých sa následne žalobca domáhal v tomto spore.

55. Z uvedeného je zrejmé, že po zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých

medzi predávajúcim Opátstvom Rádu premonštrátov v Jasove a žalovaným 1/, predmetom konania
zostala v poradí ďalšia právna zmena, a to neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a
žalovanou 2/ dňa 20. augusta 2003 a neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá mala k tejto následnej zmene
akcesorický charakter.

56. Podľa rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 5/2007 pod č. R 61/2007. „Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy
o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena v zmysle
§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna

2007, sp. zn. 1 Cdo 91/2006)“.

57. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení sp. zn. 8Cdo 30/2023 poukázal na to, že ustanovenie § 34
ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) je nevyhnutné vykladať v spojení s § 36a ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie judikovaného rozhodnutia R 61/2007 v

Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2007 s. 53 : „Údaje o
právnych vzťahoch sa záznamom zapisujú do katastra nehnuteľností na základe verejných listín a iných
listín, ktoré podľa príslušných predpisov potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam (porovnaj
§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona). Ustáliť aké právne vzťahy na základe rozhodnutia o neplatnosti
zmluvy nastali, môže vyvolať obtiaže. Správa katastra totiž nie je pri zázname do katastra oprávnená

z predložených listín vyvodzovať ďalšie závery a tiež ani právna interpretácia významu rozhodnutí o
neplatnosti určitej zmluvy nemusí byť jednoduchá. Vlastníkom nemusí byť osoba, ktorá bola prevodcom
podľa neplatnej zmluvy, za stanovených podmienok (a tie mohli nastať) však dochádza k vydržaniu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Je tiež možné, že fyzická osoba, ktorá bola prevodcom, zomrela,
že právnická osoba, ktorá bola prevodcom, zanikla (buď likvidáciou alebo bez likvidácie). Je možné, že

nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva týka, bola prevedená na tretiu osobu, že pozemok bol zlúčený do iného
pozemku alebo rozdelený alebo stavba, ktorej sa zmluva týka, zanikla alebo bola prestavbou spojená
s inou stavbou. V takýchto prípadoch je potrebné riešiť zložité právne otázky dôsledkov neplatnosti
zmluvy a na to správa katastra nie je oprávnená. Autoritatívne tieto otázky môže riešiť zase iba súd.
Z uvedeného je zrejmé, že určením neplatnosti zmluvy, sa obvykle spor nevyrieši, len sa posunie do

inej roviny, a len žaloba na určenie vlastníckeho práva, prípadne žaloba na určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva po poručiteľovi (žaloba mimo konania o dedičstvo, porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2006, sp. zn. 3 Cdo 178/2006), povedie k základnému cieľu
sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu“.

58. Z uvedených dôvodov sa judikatúra prikláňa k tomu, že v prípade viacnásobných prevodov
nehnuteľností, ak pôvodná zmluva je absolútne neplatná je právnym prostriedkom ochrany pôvodného
vlastníka žaloba o určenie vlastníckeho práva. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že vlastnícke
právo sa nepremlčuje a podanie žaloby nie je viazané na žiadnu lehotu. Žaloba určenie vlastníckehopráva sa svojimi účinkami dotýka nielen titulu ale i modusu, keďže na podklade rozsudku o určení
vlastníckeho práva možno v katastri nehnuteľností vykonať záznamom zmenu vlastníka.

59. V prípade viacnásobných prevodov vlastníctva na základe absolútne neplatnej zmluvy aktuálna
rozhodovacia činnosť senátov občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR vychádza zo zásady
nemo plus iuris a z rozhodnutia veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27. apríla 2021. Nadväzujúcu judikatúru predstavuje
uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 8 Cdo/278/2019 zo dňa 29.06.2021, ktoré bolo publikované pod

č. 51 v časopise „ Zo súdnej praxe“ 6/2021, s. 250 s právnou vetou „ Na základe absolútne neplatnej
kúpnej zmluvy sa kupujúci nestal vlastníkom predávanej nehnuteľnosti, preto sa jej vlastníkom nestal
ani ten, kto - aj keď v dobrej viere v správnosť údajov katastra nehnuteľností - odvodzuje od tohto
kupujúceho (nevlastníka) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti“. V zmysle uvedeného rozhodnutia
sp. zn. 8Cdo/278/2019 právnym prostriedkom ochrany bola žaloba o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti.

60. Z uvedených dôvodov, keďže predmetom sporu zostalo určenie neplatnosti v poradí ďalšej právnej
zmeny, a to neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ zo dňa XX.
XXXXXXX XXXX a neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá mala k tejto následnej zmene akcesorický
charakter, nie je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem.

61. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v súlade s ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu o neplatnosť
kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/, ktorej vklad bol povolený
pod sp. zn. H. – XXXX/XX a o neplatnosť záložnej zmluvy medzi žalovanou 2/ a žalovaným 3/, ktorá

mala k tejto následnej zmene akcesorický charakter, zamietol.

62. Odvolací súd zároveň zrušil súvisiace uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 04.08.2023
č.k. 12C/131/2005-915 o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania medzi žalovanou 2/
a žalobcom, zo dňa 04.08.2023 č.k. 12C/131/2005-919 o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho

konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ a o náhrade trov dovolacieho konania medzi žalobcom
a žalovaným 1/ a zo dňa 04.08.2023 č.k. 12C/131/2005-925 o náhrade trov dovolacieho konania
medzi žalobcom a žalovanou 2/ aj keď neboli odvolaním napadnuté, pretože sú závislé od rozhodnutia
vo veci samej (§ 379 CSP). Judikatúra najvyššieho súdu (M Cdo 262/2002, publikovaný pod č.
R 73/2004) sa ustálila na tom, že závislým výrokom môže byť nielen dovolaním (v tomto prípade

odvolaním) nedotknutý výrok tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom
iného, samostatného rozhodnutia v danej veci. Vydanie uvedených uznesení bolo závislé od existencie
rozhodnutia vo veci samej a zrušením rozsudku odvolacieho súdu stratili svoj podklad. Bez nadväznosti
na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie vo veci samej by zostali tieto uznesenia osamotené, strácali
by zmysel a odporovali by princípu právnej istoty (viď sp. zn. I.ÚS 549/2015, sp. zn. 1Cdo/36/2011, sp.

zn. 6Cdo/201/2012, sp. zn. 2MObdoV/4/2012 aj sp. zn. 2Obdo/4/2021).

63. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.11.2005 č.k. 12C/131/05-30 zakázal žalovaným 1/, 2/ a 3/
scudziť a zaťažiť v prospech tretích osôb nehnuteľnosti v k.ú. C. zapísané na LV č. XXXX – budova
s.č. XX na parc.č. 59/3, parc. č. 59/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2, parc. č. 59/6

– zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2, na LV č. XXXX, parc. č. 59/1 – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 773 m2, parc. č. 59/4 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 962 m2, parc. č. 59/5
– zastavané plochy o výmere 288 m2, parc. č. 59/7 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 247 m2,
parc. č. 60 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 a parc. č. 61 – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 263 m2 do právoplatného rozhodnutia o určenie neplatnosti právnych úkonov.

64. Podľa ust. § 335 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej
odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že
žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie
konanie.

65. Nakoľko v prejednávanom spore odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu
žalobcu zamietol, v súlade s ust. § 335 ods. 2 CSP rozhodol aj o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré
bolo nariadené dňa 10.11.2005, teda po začatí konania vo veci samej (28.09.2005).66.1 O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného konania, trov konania spojených
s neodkladným opatrením a odvolacieho konania) bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1,2 CSP, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Pre úplnosť je potrebné dodať, že úspech
v spore sa neposudzuje podľa navrhovaných výrokov ale podľa uplatneného nároku.
66.2 Odvolací súd pritom pri výpočte trov konania vychádza zo záveru, že pri uplatnení viacerých
samostatných nárokov sa musí ich samostatnosť prejaviť aj pri rozhodovaní o trovách konania
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 39/2011). To znamená, že aj otázku úspechu

a neúspechu v konaní toho ktorého účastníka treba hodnotiť vo vzťahu ku každému uplatnenému
nároku samostatne. Pri číselnom vyjadrení náhrady trov konania (t.j. peňažnou sumou) treba celkový
náklad týkajúci sa celého nároku, ktorý tomu ktorému účastníkovi vznikol, rozdeliť v pomere k výške
uplatňovaných dielčich nárokov a v rámci týchto dielčich nárokov posúdiť mieru úspechu a podľa nej
priznať náhradu úspešnému účastníkovi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 2. marca 2011, sp. zn. 30
Cdo 5210/2009).

66.3 Predmetom sporu od jeho počiatku bola žaloba o určenie:
1/ že prevod nehnuteľného majetku vedeného Správou katastra Rožňava na LV č. XXXX a LV č. XXXX
medzi Opátstvom rádu premonštrátov v Jasove ako predávajúcim a A. B. ako kupujúcim, na základe
kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený SK Rožňava pod č. H. XX/XX a H. XXXX/XX je neplatný,
2/ že prevod nehnuteľného majetku medzi A. B. – predávajúcim a A. E. F. D. – kupujúcou, na základe

kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rožňava pod č. H. XXXX/XX je neplatný,
3/ že prevod nehnuteľného majetku medzi A. B. – predávajúcim a A. E. F. D. – kupujúcou, na základe
kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rožňava pod č. H. XXX/XX je neplatný,
4/ zmluva o zriadení záložného práva na NH majetok vedený v Správe katastra Rožňava na LV č. XXXX,
k.ú. C. H. XXX/XX A. A. B. E. I. E. je neplatná,

5/ zmluva o zriadení záložného práva na NH majetok vedený v Správe katastra Rožňava na LV č. XXXX,
k.ú. C. H. XXXX/XX medzi A. F. D. a Istrobanka a.s. je neplatná.
66.4 Celkový výsledok konania po poslednom rozhodnutí odvolacieho súdu je nasledovný: konanie
ohľadne nároku 1/ - žaloba bola zamietnutá, nároku 2/ - po rozhodnutí odvolacieho súdu žaloba
zamietnutá, nároku 3/ - žaloba zamietnutá, nároku 4/ - konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby,

nároku 5/ - po rozhodnutí odvolacieho súdu žaloba zamietnutá.

66.5 V prípade späťvzatia žaloby (nárok 4/) súd o nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa ust.
§ 256 ods. 1 CSP, ktoré predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania.
Odvolací súd poukazuje na to, že kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho

hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, t.j. akého výsledku
sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Pri posudzovaní
dôvodnosti podania žaloby sa skúma len procesné hľadisko, a to, či sa žalovaná strana zachovala v
súlade so žalobnou požiadavkou. V prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca musel
zobraťžalobuspäťpresprávaniesažalovaného1/,zčohonemožnovyvodiť,žespäťvzatiežalobyzavinil

žalovaný 1/ svojim správaním.
66.6 Žalobca vo vzťahu k žalovanému 1/ bol zo štyroch nárokov (1/,2/,3/,4/) neúspešný v celom rozsahu.
Jeho úspech tak predstavuje 0% a neúspech (úspech žalovaného 1/) predstavuje 100%, preto žalovaný
1/ má nárok na náhradu trov konania (na súde prvej inštancie, trov konania spojených s neodkladným
opatrením a náhradu trov odvolacieho konania) voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O výške

tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.
66.7 Žalobca vo vzťahu k žalovanej 2/ bol z troch nárokov (2/,3/,5/) neúspešný v celom rozsahu. Jeho
úspech tak predstavuje 0% a neúspech (úspech žalovanej 2/) predstavuje 100%, preto žalovaná 2/
má nárok na náhradu trov konania (na súde prvej inštancie, trov konania spojených s neodkladným

opatrením a náhradu trov odvolacieho konania) voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.
66.8 Žalobca vo vzťahu k žalovanému 3/ bol z dvoch nárokov (4/,5/) neúspešný v celom rozsahu,
preto žalovaný 3/ má nárok na náhradu trov konania (na súde prvej inštancie, trov konania

spojených s neodkladným opatrením a náhradu trov odvolacieho konania) voči neúspešnému žalobcovi
v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.67.1 O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 453 ods. 1,3
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
67.2 Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ boli v dovolacom konaní sp. zn. 2Cdo 71/2021 úspešní, majú preto

nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.
67.3 Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ boli v dovolacom konaní sp. zn. 8Cdo 30/2023 úspešní, majú preto
nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).