Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-7C/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201598
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2719201598.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcov: X. A. W., C.. XX.XX.XXXX,

D. S. U. X X., O., X. T. W., C.. XX.XX.XXXX, D. S. U. X X., O., X. Y.. U. I., C.. XX.XX.XXXX, D. S. U. X
X., O., X. S. S., C.. XX.XX.XXXX, D. S. W. XX, O., všetci žalobcovia zastúpení: Bukovinský & Chlipala,
s.r.o., so sídlom Svätoplukova 30, Bratislava 821 08, IČO: 35 918 098 proti žalovanému: Mesto Skalica,
so sídlom Nám. slobody 145/10, 909 01 Skalica, IČO: 00 309 982, zastúpenému: Advokátska kancelária
IURISTHALIA s.r.o., so sídlom Majakovského 9, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 04, IČO: 54
199 808, o náhradu škody vo výške 16.991,76 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcom 1. až 4. v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1., 2., 3. a 4. (ďalej len ako „žalobcovia“) sa žalobou doručenou súdu dňa 07.11.2019
domáhali náhrady škody zaplatením celkovej sumy 16.991,76 eura s príslušenstvom tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť a) žalobcovi 1. sumu 2.470,08 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z
tejto sumy od 30.10.2019 do zaplatenia, b) žalobcovi 2. sumu 2.470,08 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 30.10.2019 do zaplatenia, c) žalobcovi 3. sumu 4.561,68 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 30.10.2019 do zaplatenia, d) žalobcovi 4.

sumu 7.489,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 30.10.2019 do
zaplatenia.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že mestské zastupiteľstvo v Skalici (ďalej len „MsZ“) na návrh
vtedajšieho primátora prijalo uznesenie MsZ č. 171/2008 z 19.06.2008 (ďalej len ako „sporné
uznesenie“ alebo „predmetné uznesenie“), ktoré určilo náležitosti verejnej dávky na krytie nákladov
na spolufinancovanie infraštruktúry pre individuálnu bytovú výstavbu v lokalite I. I., jeho prijatiu

predchádzalo niekoľko súvisiacich uznesení a nadväzovala naň celá rada ďalších uznesení MsZ. V
žalobe bolo uvedené, že žalobcovia uhradili tzv. verejnú dávku žalovanému, a to žalobcovia 1. a 2. vo
výške 4.940,16 €, žalobca 3. vo výške 4.561,68 € a žalobca 4. vo výške 7.489,92 €. Právne bola žaloba
odôvodnená poukazom na zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Žalobcovia ďalej v žalobe uviedli, že z obsahu sporného
uzneseniaakoajzozápisniceztohtozasadnutiajezrejmé,žeprimátorpripredkladanínávrhuuznesenia
a mestské zastupiteľstvo pri schvaľovaní uznesenia konali v domnení, že realizujú samosprávnu

pôsobnosť mesta Skalica na základe zákona č. 369/1990 Zb., primátor ako aj mestské zastupiteľstvo
prekročili svoje právomoci, navrhnutie, prerokovanie a schválenie uznesenia MsZ č. 171/2008 z
19.06.2008 ako aj následné uplatňovanie v jednotlivých prípadoch bolo a je nesprávnym úradným
postupom. Žalobcovia uviedli, že zákonná úprava ust. § 11 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. vznení účinnom v čase navrhnutia, prerokovania a schválenia sporného uznesenia, t.j. určovať náležitosti
miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky bolo
zjavným legislatívnym opomenutím (z historického kontextu) a celý inštitút tzv. verejnej dávky mal byť

zo zákona č. 369/1990 Zb. úplne vypustený. Žalovaný nemal kompetenciu tzv. verejnú dávku zaviesť a
vyberať, a teda došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa žalobcov je nezákonným a nesprávnym
úradným postupom aj taký postup, keď by obec obchádzala zákonný postup prijímania všeobecne
záväzných nariadení (Čl. 68 Ústavy SR) a ukladala by povinnosti prostými uzneseniami obecného
zastupiteľstva, a to dokonca bez ohľadu na to, či v danej veci má kompetenciu alebo nie. V bode

30. žaloby bol nesprávny úradný postup žalovaného definovaný žalobcami takto: a) nesprávny úradný
postup primátora mesta Skalica: bez zodpovedajúcej právnej analýzy vypracoval a predložil mestskému
zastupiteľstvu na prerokovanie a schválenie návrh uznesenia o určení náležitostí verejnej dávky a
napriek zjavným pochybnostiam o kompetencii (ako vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia) návrh nestiahol
a nechal o ňom hlasovať a že po schválení návrhu uplatňoval uznesenie mestského zastupiteľstva v
Skalici č. 171/2008 z 19.06.2008 v jednotlivých prípadoch a to aj vo vzťahu k žalobcom, b) nesprávny

úradný postup mestského zastupiteľstva mesta Skalica: predmetný návrh nevrátil primátorovi, že si
nezabezpečil zodpovedajúcu právnu analýzu a napriek zjavným pochybnostiam o kompetencii (ako
vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia) návrh uznesenia o určení náležitostí verejnej dávky dňa 19.06.2008
schválil ako uznesenie č. 171/2008. Podľa žalobcov bolo sporné uznesenie nezákonné navyše aj z toho
dôvodu, že uhradenie verejnej dávky bolo podmienkou pre vydanie územného rozhodnutia a následne

stavebného povolenia s možnosťou pripojiť sa na verejné inžinierske siete, čo výslovne konštatoval aj
prokurátor v upozornení zn. Pd 60/16/2206-10, na základe ktorého mestské zastupiteľstvo uznesením
č. 159/2016 z 15.11.2016 túto časť zo sporného uznesenia vypustilo. Žalobcovia poukázali na novelu
vykonanú zákonom č. 70/2018 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 369/1990 Zb., keď s účinnosťou
od 01.04.2018 sa vypustilo z § 11 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. „a verejnej dávky a rozhodovať

o prijatí úveru alebo pôžičky“. Žalobcovia uviedli, že listom zo dňa 06.05.2019 požiadali primátorku
mesta Skalica ako osobu oprávnenú konať podľa § 11 psím. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné
prerokovanie nárokov na náhradu škody (§ 15 tohto zákona), tento jej bol doručený dňa 07.05.2019, dňa
30.10.2019 im bola doručená odpoveď žalovaného zo dňa 29.10.2019, v ktorom bolo uvedené, že nie sú
splnené zákonné podmienky na priznanie nároku na náhradu škody žalobcom. Čo sa týka určenia výšky

škody, žalobcovia v žalobe uviedli, že každý zo žalobcov zaplatil tzv. verejnú dávku prostredníctvom
tretej osoby, škoda vznikla vo výške uhradenej verejnej dávky. Úrok z omeškania si žalobcovia uplatnili
odo dňa 30.1.2019, t.j. odo dňa doručenia odpovede žalovaného. Podľa žalobcov sú splnené všetky
zákonné podmienky na náhradu škody žalobcov v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov
mesta Skalica, za ktoré zodpovedá žalovaný, pričom medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného

a vznikom škody na strane žalobcov je príčinná súvislosť, pretože nebyť nesprávneho úradného
postupu orgánov mesta Skalica, žalobcovia by žiadnu miestnu daň, miestny poplatok či inú úhradu
verejnoprávneho charakteru neboli povinní zaplatiť.

3.Žalobcoviaokremvyššieuvedenýchskutočnostívžalobeformálneneoznačiližiadnedôkazy.Kžalobe

pripojili listiny, a to: kúpnu zmluvu č. 01/2018 z 2.7.2018, kúpnu zmluvu č. 07/2017 z 4.10.2017, dohodu
o úhrade verejnej dávky z 11.8.2016, kúpnu zmluvu z 12.10.2009, uznesenie MsZ č. 171/2008 a iné,
dohodu o ukončení dohody o úhrade verejnej dávky z 1.12.2017, darovaciu zmluvu z 22.6.2016 a
18.10.2016, zmluvu o spolupráci z 7.11.2007 a dodatok k nej, kúpnu zmluvu z 18.9.2008 s prílohou
a dodatkom k nej, dohodu o úhrade verejnej dávky z 9.10.2013 a 10.11.2017, pozmeňujúci návrh

poslancov NS SR -tlač 755, zápisnicu z mestského zastupiteľstva z 19.6.2008 a z 15.11.2016, podnet
prokurátora č. Pd 60/16/2206-9 z 05.10.2016, výber uznesení MsZ v Skalici s vyberaním verejnej dávky,
oznámenie k žiadosti o predbežné prerokovanie z 29.10.2019.

4. Žalovaný sa k doručenej žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 19.12.2019, v ktorom uviedol, že

popiera všetky tvrdenia žalobcov, odmieta opodstatnenosť nárokov žalobcov, tvrdenia žalobcov označil
za nepravdivé, nerelevantné a častokrát neopodstatnené. Podľa žalovaného žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno vo vzťahu k vzniku škody, tvrdenia žalobcov nemajú oporu v predložených listinách.
Podľa žalovaného nie sú splnené predpoklady na náhradu škody žalobcom údajným nesprávnym
úradným postupom žalovaného. Vo vzťahu ku škode uviedol, že táto je v právnej teórii definovaná ako

ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetku a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Žalovaný uviedol, že neboli to žalobcovia 1., 2. a 3.,
ktorí mali uhradiť verejné dávky v zmysle sporného uznesenia, ale spoločnosť ARS invest, s.r.o., IČO:
36 268 607, ktorá v zmysle Dohody o úhrade verejnej dávky (ďalej len ako „VD“) žalovanému poskytlafinančnú zábezpeku na zaplatenie VD pred správoplatnením stavebného povolenia. Po zaplatení VD
zákazníkmi (v tomto prípade žalobcom 1., 2. a 3.) spoločnosti ARS invest, s.r.o. na jej účet, nemal
už žalovaný finančnú zábezpeku vracať spoločnosti ARS invest, s.r.o., ale malo dôjsť k zaúčtovaniu

sumy v účtovníctve žalovaného a spoločnosti ARS invest, s.r.o. V skutočnosti tak došlo k zaplateniu
VD spoločnosťou ARS invest, s.r.o., ktorá zložením zábezpeky simulovala zaplatenie VD. Uhradenie
VD spoločnosťou ARS invest, s.r.o. bolo deklarované v kúpnej zmluve zo dňa 2.7.2018 a 4.10.2017
(dávka bola uhradená už dňa 21.03.2017). Skutočnosť, že žalobcovia 1. až 3. uzatvorili kúpne zmluvy
so spoločnosťou ARS Invest, s.r.o., v ktorých bola kúpna cena rozdelená na: a) cenu za stavbu, b)

cenu za pozemok, c) cenu za verejnú dávku, je v súvislosti s úhradou VD podľa sporného uznesenia
irelevantná, pretože žalobcami 1., 2. a 3. neboli žalovanému vyplatené žiadne finančné prostriedky
týkajúce sa VD v zmysle sporného uznesenia. Výška, rozdelenie, označenie/názov časti kúpnej ceny
je v dispozícii zmluvných strán pri kúpe, resp. predaji, a teda dohoda o kúpnej cene bola inter partes
vecou kupujúcich - žalobcov 1., 2. a 3. a predávajúceho - ARS invest. Žalobca 4. uzavrel obdobnú kúpnu
zmluvu so spoločnosťou Reality SI, a.s., IČO: 36 718 084 dňa 12.10.2009, pričom uhradenie kúpnej ceny

(súčasťou bola VD) si dohodli na účet Reality SI, a.s. Žalobca 4. tak žiadne VD žalovanému nezaplatil,
napriek označenie časti kúpnej ceny ako verejná dávka. Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno
a nepreukázali existenciu škody. Medzi žalobcami a žalovaným neexistoval žiaden vzťah týkajúci sa
nároku uplatneného žalobou - verejných dávok, preto žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcov. Podľa žalovaného je súčasne nárok žalobcu 4. premlčaný, z tohto dôvodu vzniesol námietku

premlčania vo vzťahu k sume 7.489,92 €, ktorú si uplatňuje žalobca 4. Podľa žalovaného sa žalobcovia
v zmysle obsahu ich žaloby domáhajú náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, preto
zo strany žalobcov došlo k nesprávnej identifikácii ich nároku. Zo žalobcami opísaného nesprávneho
úradného postupu v bode 30. žaloby nie je žalovanému zrejmé, v čom spočíva nesprávnosť, resp.
nezákonnosť tohto postupu. Podľa žalovaného žalobcovia neuviedli, prečo by primátor ne/mal dávať

vypracovávať právnu analýzu pred podaním návrhu na vydanie uznesenia, resp. z čoho vyplýva pre
neho takáto povinnosť. Podľa žalovaného povinnosť si zabezpečovať právnu analýzu nie je daná
ani na strane mestského zastupiteľstva a už vôbec nie sa ňou riadiť. Sporné uznesenie bolo riadne
a zákonne prijaté v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb., čo potvrdil aj prokurátor v oznámení o
vybavení podnetu zo dňa 05.10.2016. Nesprávny úradný postup nebol ani v procese výkonu sporného

uznesenia. Sporné uznesenie nebolo zrušené, vzťahuje na naň prezumpcia správnosti (nález ÚS SR,
sp. zn. I. ÚS 95/03). Preskúmavať možno správne akty zásadne len so zreteľom k tomu, či sa jedná
o akty nulitné. Preskúmanie správnych aktov, v tomto prípade uznesenia mestského zastupiteľstva, je
predmetom tzv. správneho súdnictva, nie je možné ich preskúmať z hľadiska vadnosti a zákonnosti v
rámci civilného konania. Ak by súd posudzoval namiesto nesprávneho úradného postupu nezákonnosť

rozhodnutia (sporného uznesenia), nie sú nato splnené podmienky (§ 6 zákona č. 514/2003 Z.z.),
sporné uznesenie je naďalej platné a nebolo zrušené. Žalovaný v závere vyjadrenia k žalobe uviedol,
že existencia príčinnej súvislosti je jedným z nevyhnutných predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu, pričom atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej
príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí

byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Škodlivý následok nemusí
byť vždy vyvolaný jedinou príčinou, môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom
následku, vždy však musí ísť o vecnú súvislosť, nie je rozhodujúce časové hľadisko. Otázka príčinnej
súvislosti je otázkou skutkovou (nie právnou), ktorá musí byť riešená v konkrétnych súvislostiach.
Podľa rozhodovacej praxe súdov nemožno zodpovednosť robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.

Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu príčinnej súvislosti znášajú žalobcovia, čo podľa žalovaného
nepreukázali, nakoľko z predložených dôkazov je zrejmé, že žalobcovia nezaplatili verejnú dávku v
zmysle sporného uznesenia žalovanému. Z tohto dôvodu nemožno žalobcom priznať nárok na náhradu
škody, podaná žaloba je nedôvodná. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný okrem vyššie uvedených skutočností (bod 4. tohto odôvodnenia) označil tieto dôkazy:
dohoda o úhrade verejnej dávky z 11.08.2016, kúpna zmluva č. 01/2018 z 2.7.2018, kúpna zmluva č.
07/2017 z 4.10.2017 a kúpna zmluva zo dňa 12.10.2009, podnet na vydanie upozornenia prokurátora
- oznámenie o vybavení podnetu zn. Pd 60/16/2206-9 z 05.10.2016.

6. Žalobcovia vo svojej replike (podanie zo dňa 22.01.2020) namietli skutočnosti uvedené žalovaným
vo vyjadrení k žalobe v rámci jeho procesnej obrany, poukázali na to, že žalovaný okrem dôkazov
predložených žalobcami neoznačili a nepredložili žiadne iné dôkazy, a teda súd by na akékoľvek neskôr
predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusel prihliadnuť. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnémupostupu žalobcovia v replike uviedli, že je vylúčené, aby nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 zákona
č. 514/2003 Z.z. bolo sporné uznesenie č. 171/2008 zo dňa 19.06.2008, pretože nejde o individuálny
správny akt, toto uznesenie nie je adresované konkrétnym subjektom (všeobecnosť subjektu). Pojem

nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pokrýva (ako „iný nezákonný
zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb“) všetky ostatné situácie
protiprávneho konania pri výkone verejnej moci, ktoré nemožno podradiť pod nezákonné rozhodnutie
v zmysle §§ 5 a 6 tohto zákona. Žalobcovia poukázali vo vzťahu k výkladu pojmu nesprávny úradný
postup na viaceré rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/60/2003, NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2004 ako i na

odbornúpublikáciu(W..Q.).Žalobcoviavreplikeďalejuviedli,žespresňujúpredmetnýnesprávnyúradný
postup takto: a) nesprávny úradný postup primátora mesta Skalica: pri vypracovaní návrhu uznesenia
o určení náležitostí verejnej dávky a pri jeho predložení mestskému zastupiteľstvu prekročil svoju
ústavnú a zákonnú právomoc, ako aj ústavnú a zákonnú právomoc mestského zastupiteľstva; napriek
zjavným pochybnostiam o právomoci (ako vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia) tento návrh nestiahol a
nechal o ňom hlasovať; po schválení návrhu uplatňoval uznesenie mestského zastupiteľstva v Skalici

č. 171/2008 z 19.06.2008 v jednotlivých prípadoch a to aj vo vzťahu k žalobcom, b) nesprávny úradný
postup mestského zastupiteľstva mesta Skalica: predmetný návrh nevrátil primátorovi mesta Skalica
pre nedostatok právomoci na jeho prejednania a hlasovanie o ňom; napriek zjavným pochybnostiam o
právomoci (ako vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia) tento návrh uznesenia o určení náležitostí verejnej
dávkydňa19.06.2008schválilakouznesenieč.171/2008.Podľažalobcovspornéuzneseniemestského

zastupiteľstva č. 171/2008 zo dňa 19.06.2008 predstavovalo len zdanlivý právny akt („paakt“), pretože
mestské zastupiteľstvo nemalo na jeho prerokovanie a schválenie ústavnú a zákonnú právomoc. Bol
to žalovaný, ktorý zmluvne zaviazal developerské spoločnosti ARS invest a Reality SI vybrať VD od
klientov týchto spoločností ako budúcich majiteľov pozemkov, ktorí boli postavení pred „hotovú vec“, keď
v kúpnej zmluve bola ako časť kúpnej ceny uvedená verejná dávka. Žalobcovia zopakovali, že im vznikla

škoda, je daná ich aktívna vecná legitimácia v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., je tu aj daná
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánov žalovaného a vznikom škody, pretože
nebyť tohto nesprávneho úradného postupu, žalobcovia by žiadnu úhradu VD neplatili. Podľa žalobcov
je námietka premlčania vo vzťahu k žalobcovi 4. neopodstatnená, neurčitá; k premlčaniu nedošlo.

7. Žalobcovia vo svojej replike označili tieto dôkazy: výsluch svedkov (Y.. S.I., Y.. S., Y.. N., B.. I., Y..
S., B.. A., B., W.. I., Y.. M., W.. I., B.. T.) a súčasne žiadal predložiť a vykonať dokazovanie listinami:
konsolidované účtovné závierky za r. 2008 až 2018 z vyznačením účtovanie tzv. verejnej dávky.

8. Žalovaný vo svojej duplike (podanie zo dňa 27.02.2020) vo vzťahu ku žalobcami namietanej

koncentrácii uviedol, že úplné dôsledky sudcovskej koncentrácie konania nastávajú v zásade až po
doručení vyjadrenia k duplike (pozn. súdu - správne malo byť k replike - ako /opätovného/ vyjadrenia
žalujúcej strany k vyjadreniu žalovanej strany k žalobe), preto je táto námietka žalobcov irelevantná.
Žalobcami tvrdený nedostatok právomoci žalovaného na vydanie sporného uznesenia je potrebné
odmietnuť, a to s poukazom na ust. § 11 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. v znení účinnom

do 14.10.2008. Podľa žalovaného sporné uznesenie nepredstavuje tzv. paakt, ale predstavuje naďalej
platné a účinné rozhodnutie až do rozhodnutia o jeho zrušení pre nezákonnosť (IV. ÚS 159/2012, NS
SR 1Cdo/16/2005). Podľa žalovaného nie je daný nárok ani na náhradu škody z nesprávneho úradného
postupu, pretože takéhoto nároku by bolo možné sa domáhať vtedy, ak by išlo o nesprávny úradný
postup, ktorého výsledkom nie je rozhodnutie. Žalovaný namietal neurčitosť a zmätočnosť vymedzenia

nesprávneho úradného postupu žalobcami, t.j. ktoré konkrétne pravidlá, či právne normy mali byť v
postupe žalovaného porušené. Žalovaný opätovne argumentoval a poukazoval (vo vzťahu k tvrdenej
nezákonnosti sporného uznesenia) Upozornením prokurátora sp. zn. Pd/60/16/2206 zo dňa 5.10.2016.
Žalovaný ďalej uviedol, že nárok žalobcov na náhradu škody považuje za rozporný s dobrými mravmi
(§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože verejná dávka (ktorej vrátenia sa fakticky žalobcovia domáhajú)

bola použitá na vybudovanie sietí v lokalite I. na účely výstavby novej zástavby rodinných domov,
pričom vlastníkmi boli alebo sú aj v súčasnosti aj žalobcovia. Žalobcom nevznikla škoda, naopak,
dochádza denne k profitovaniu z toho, že došlo k výberu verejných dávok, čoho dôsledkom bol rozvoj
dotknutého územia. Žalovaný má za to, že schválením a výberom verejnej dávky sa jednoznačne
sledoval legitímny cieľ použiť verejnú dávku v primeranej a odôvodnenej výške na vhodný rozvoj

dotknutého územia Mesta Skalica. Žalovaný zotrval na svojej obrane vo vzťahu k nedostatku aktívnej
vecnej legitimácii a nedostatku príčinnej súvislosti. Podľa žalovaného žalobcovia nepreukázali, že ak
by verejná dávka nebola súčasťou kúpnej ceny, tak by kúpna cena bola iná (nižšia), z čoho možno
vyvodiť zjavnú pochybnosť o príčinnej súvislosti. Vo vzťahu k námietke premlčania u žalobcu 4. žalovanýuviedol, že žalobcovi 4. začala plynúť subjektívna trojročná premlčacia lehota dňom, keď sa o škode
dozvedel, čo bolo dňa 12.10.2009 (v deň podpisu kúpnej zmluvy a úhrady verejnej dávky na účet
developerskej spoločnosti), táto lehota uplynula dňa 12.10.2012 (NS SR 5 MCdo 13/2010 z 20.3.2012,

NS SR 25Cdo/754/2003 z 22.4.2004). Žalovaný v rámci procesnej obrany vzniesol námietku k návrhom
žalobcov na vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov, a to s výnimkou Y.. S. X. Y.. S., nakoľko
žalobcovia v návrhu vôbec neuvádzajú, ktoré konkrétne skutočnosti (tvrdenia) sa majú výsluchom
preukázať.

9. Žalovaný vo svojej duplike označil tieto dôkazy: upozornenia prokurátora zn. Pd 60/16/2206-10 z
05.10.2016, podklad k výpočtu verejnej dávky, dokumenty predložené do konania sp. zn. ORP-279/VYS-
SI-2016, sumárny prehľad navýšenia základného imania spoločnosti SMM, s.r.o., výsluch svedkov (Y..
S., Y.. A.), výsluch žalobcov.

10. Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 17.7.2020 uviedli, že žalovaný (s poukazom na tabuľku

obsiahnutú v podaní a získanú od žalovaného) jednoznačne potvrdil, že vo svojom účtovníctve eviduje
k jednotlivým pozemkom žalobcov presné sumy úhrad titulom tzv. verejnej dávky od developera ARS
Invest,s.r.o.(úhradadňa22.3.2017),resp.RealitySI,a.s.(zápočetpohľadávkyzodňa18.09.2008),tieto
úhrady predchádzali vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcami a týmito developermi. Podľa žalobcov
sa príčinná súvislosť neprerušuje, ak k pôvodnej príčine pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri

vzniku následku, za predpokladu, že pôvodná príčina je takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku
nebolo došlo. K prerušeniu príčinnej súvislosti by došlo len vtedy, ak by nová skutočnosť pôsobila ako
výlučná a samostatná príčina, ktorá by následok spôsobila bez ohľadu na pôvodnú príčinu (poukaz na R
37/1975, ako i na 6MCdo 11/2010 z 31.1.2012, KS Košice sp. zn. 1Co/46/2009 z 29.4.2010, nález ÚS SR
II. ÚS 716/2016 z 24.10.2017). Podľa žalobcov je irelevantné, či tzv. verejnú dávku uhradili priamo Mestu

Skalica alebo Mestu Skalica prostredníctvom developerských spoločností ARS invest, resp. Reality SI.
V závere uviedli, že netrvajú na vykonaní dokazovania výsluchom svedkyne: B.. T. a ani na vykonaní
dokazovania listinami: konsolidované účtovné závierky za r. 2008 až 2018.

11. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 28.08.2020 zotrval na tom, že žalobcom nemohla vzniknúť škoda,

keďže žalovaný vybudoval infraštruktúru, ktorú žalobcovia ako vlastníci nehnuteľností užívajú. Žalovaný
sa ďalej vyjadril k hodnote tejto investície, ako aj k spôsobu výpočtu spornej verejnej dávky. Žalovaný
uviedol, že zo žalobcami predloženej tabuľky v ich vyjadrení vyplýva, že tzv. verejnú dávku žalovanému
nehradili žalobcovia, ale tzv. developeri, preto žalobcovia nie sú oprávnení požadovať náhradu škody.
Konanie developerov nemožno považovať za konanie žalovaného.

12. Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 19.10.2021 uviedli, že pre spor nie je podstatné, aké náklady
v súvislosti s výstavbou a prevádzkou lokality I. vynaložil, bola to zákonná povinnosť žalovaného v
zmysle zákona č. 369/1990 Zb. a zákona č. 583/2004 Z.z., pričom časť z týchto nákladov dostal žalovaný
späť. Zodpovednosť žalovaného nie je v tomto spore zmluvnou zodpovednosťou, ale zodpovednosťou

z nesprávneho úradného postupu. Žalobcovia ďalej zopakovali ich argumentáciu uvedenú v ich
predošlých podaniach.

13. Okresný súd Skalica rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 7C/7/2019 zo dňa 26.10.2021 (č.l.
562 spisu) tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcom 1.až 4.

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zamietnutie žaloby bolo odôvodnené vo vzťahu k
žalobcovi 4. uplynutím premlčacej lehoty stanovenej § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a vznesenou
námietkou premlčania žalovaným, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú. Zamietnutie žaloby žalobcov 1.
až 3. bolo súdom odôvodnené tým, že ako osoby, ktorým mala byť spôsobená škoda nesprávnym
úradným postupom, neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi nimi

tvrdeným nesprávnom úradným postupom (definovanom v žalobe a následne v ich replike) a vzniknutou
(skutočnou) škodou. Podľa súdu žalobcovia 1. až 3. v zmysle vyššie uvedeného nepreukázali, že by
sa ich majetok titulom úhrady tzv. verejnej dávky zmenšil. Zo zisteného skutkového stavu (kúpnych
zmlúv zo dňa 2.7.2018 a 4.10.2017) síce vyplýva (nakoľko to nebolo ani sporným), že žalobcovia
1. až 3. uhradili tzv. verejnú dávku, táto ale bola súčasť kúpnej ceny za predmet kúpnej zmluvy, z

čoho možno vyvodiť ten záver, že za zaplatenie kúpnej ceny (vrátane tzv. verejnej dávky) dostali
majetkovú protihodnotu predstavujúcu predmet zmluvy (predmetné nehnuteľnosti). Ďalej súd uviedol, že
priamou, bezprostrednou príčinou vzniku (tvrdenej) škody na strane žalobcov bolo splnenie ich zmluvnej
povinnosti - uhradenie kúpnej ceny za predmet kúpnej zmluvy, pričom vzťah príčiny a následku musíbyť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (k tomu rozsudok
NS SR sp. zn. 5Cdo/126/2009 zo dňa 30.6.2010). Súd taktiež uviedol, že nakoľko práve existencia
príčinnej súvislosti podľa súdu splnená nebola, bolo bez právneho významu sa zaoberať tým, či na

strane žalovaného bol postup (určený žalobou, resp. replikou) nesprávnym úradným postupom v zmysle
§ 14 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko by to nemalo vplyv na konečné právne posúdenie nároku
žalobcov ako nedôvodného.

14. Proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 26.10.2021 podali odvolanie žalobcovia. O odvolaní

bolo rozhodnuté Krajským súdom v Trnave uznesením č.k. 24Co/24/2022 - 714 zo dňa 22.05.2023
(ďalej ako „odvolací súd“) tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolací súd v rozhodnutí okrem iného uviedol, že posúdenie esenciálnej otázky majúcej
vplyv na dôvodnosť nároku, a to, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany žalovaného, a
teda že nárok na náhradu škody, ktorej sa žalobcovia domáhajú má charakter škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci, v napadnutom rozsudku absentuje. Bez toho, aby sa súd prvej inštancie zaoberal

nastolenou otázkou, je vylúčené subsumovať nárok bez ďalšieho pod ustanovenia zák. č. 514/2003
Z. z. a skúmať príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom (zjednodušene
povedané, kde niet príčiny, niet následku). Súd sa musí ako otázkou predbežnou zaoberať otázkou
zákonnosti predmetného uznesenia, pričom s poukazom na zákon č. 453/2001 Z.z. odvolací súd
uviedol, že zavedenia verejnej dávky sa hlasovanie obyvateľom obce netýkalo, a teda v čase prijatie

predmetného uznesenia dňa 19.06.2008 zákon o obecnom zriadení umožňoval podľa § 11 ods. 4 písm.
e) zákona o obecnom zriadení obecnému zastupiteľstvu určovať náležitosti verejnej dávky bez potreby
hlasovania obyvateľov obce. Podľa odvolacieho súdu je pre meritum veci rozhodujúce ustáliť (vzhľadom
naprávnuargumentáciužalujúcejstranynainštitútverejnejdávkyvústavnoprávnomkontexte),čipostup
žalovaného bol v súlade s právnymi predpismi účinnými ku dňu 19.6.2008 alebo nie. Odvolací súd

ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania Dohodou o úhrade verejnej dávky zo dňa 11.08.2016 súd
nevyvodil potrebné skutkové zistenia relevantné pre právne posúdenie veci. Tu odvolací súd dal do
pozornosti ust. § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení účinnom v čase prijatia predmetného uznesenia,
podľa ktorého obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce
a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak

takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Súčasne
zásadný význam má ust. § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, z ktorého vyplýva, že ak zákon pri
úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že
ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Citované ustanovenia stanovujú zákonný rámec, kedy je
prípustné, aby úkony pri výkone samosprávnej pôsobnosti (prípadne prenesenej pôsobnosti štátnej

správy), akým je nepochybne aj vyberanie verejnej dávky, boli zverené inej právnickej osobe. V tomto
smere sa odvolací súd nestotožnil s názorom odvolateľov, že ide o príkaznú zmluvu podľa § 724 a
nasl. OZ, prípadne zmluvu v prospech tretej osoby v zmysle § 50 OZ. Úkony pri výkone verejnej
správy sú rýdzo verejnoprávnej povahy, je preto vylúčené pri vyberaní verejnej dávky aplikovať inštitúty
súkromného práva, pretože poverenie na úkon pri výkone verejnej správy je prípustné len vtedy, ak

takéto úkony sú priamo zverené právnickej alebo fyzickej osobe na základe zákona, alebo pri výkone
prenesenej pôsobnosti štátnej správy (takisto na základe zákona). V opačnom prípade môže úkony
pri výkone verejnej správy vykonávať len obec sama (prostredníctvom orgánov na to poverených)
pri výkone samosprávy obce. Súd prvej inštancie však Dohodu o úhrade verejnej dávky neposúdil z
hľadiska platnosti a zákonnej prípustnosti tohto právneho úkonu, nemohol preto dospieť ani k záveru, či

postup žalovaného vykazoval znaky zákonnosti a či potencionálne týmto postupom mohla byť žalobcom
spôsobená škoda. Nastolená otázka má zásadný dopad aj na hľadisko posúdenia otázky, ktorý subjekt
bol prijímateľom finančných prostriedkov, ktoré žalobcovia považujú za neoprávnene prijatú verejnú
dávku, resp. kedy a ktorým subjektom došlo k vybratiu a úhrade verejnej dávky. Podstatné bude podľa
odvolacieho súdu posúdenie aj toho, či uhradením finančnej zábezpeky na verejnú dávku zo strany

developerov došlo k úhrade (vybratiu) verejnej dávky od subjektu definovaného v uznesení MsZ Skalica
č. 171/2008, alebo či k vybratiu verejnej dávky došlo až úhradou verejnej dávky samotnými žalobcami
v prospech developera a aký charakter mala platba žalobcov v prospech developerov. Pokiaľ by boli
správne závery súdu prvej inštancie o tom, že príčinou vzniku škody bolo uhradenie kúpnej ceny, bolo
potrebné aplikovať ust. § 451 a nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení, nakoľko v prípade developera nejde

o orgán územnej samosprávy a nie ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej
moci. Pokiaľ ide o otázku premlčania nároku žalobcu 4., tu odvolací súd poukázal na to, že tejto otázke
bude potrebné sa venovať až po tom, ako súd právne posúdi všetky vyššie uvedené otázky (bod 24.
až 27. odôvodnenia). V závere odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovnerozhodnúťonárokužalobcov,pričomjeviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu(§391ods.2CSP).
Je potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových tvrdení strán a nimi navrhnutých dôkazov najmä
so zameraním na posúdenie, či došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu úradnému postupu a či došlo

na strane žalobcov k vzniku škody. Ak áno, bude potrebné sa zaoberať príčinnou súvislosťou medzi
vznikom škody a nesprávnym úradným postupom a následne aj otázkou premlčania nároku žalobcov.
Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP,
a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich
sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade

s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli vyčerpávajúco
a logicky vysvetlené, nevzbudzujúce pochybnosti o dôvodoch samotného rozhodnutia.

15. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Súd po vrátení veci (odvolacím súdom) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie nariadil na prejednanie
veci samej pojednávanie.

17. Žalobcovia sa vo svojom písomnom podaní zo dňa 31.8.2023 vyjadrili k uznesenie odvolacieho

súdu, k interpretácii zákona o obecnom zriadení, s tým, že (ako hypotetický záver?) zo znenia § 11
ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení pre mestské zastupiteľstvo mohla vyplývať výlučne len
kompetencia určovať náležitosti VD, ale nie kompetencia rozhodovať o zavedení VD, túto kompetenciu
nemal ani primátor. Podľa žalobcov malo novelizáciou zákona o obecnom zriadení zákonom č. 453/2001
Z.z. jednoznačne dôjsť k úplnému vypusteniu inštitútu tzv. verejnej dávky, žiaľ v zákone ostal aj po

tejto novele omylom ponechaný v jedinom ustanovení tohto zákona, a to § 11 ods. 4 písm. e), pričom
predmetná novela plne odstránila celú zákonnú konštrukciu spojenú s tzv. verejnou dávkou. Preto ust.
§ 11 ods. 4 písm. e) v znení účinnom k 19.06.2008 predstavovalo legislatívny exces. Poukázal ďalej
na to, že samotný Štatút Mesta Skalica v znej účinnom k 19.06.2008 výslovne uvádzal, že o zavedení
verejnej dávky rozhodujú obyvatelia mesta hlasovaním. Žalovaný tak v súvislosti s VD konal nielen v

rozpore so zákonom so zákonom o obecnom zriadení ale aj v rozpore s vlastným štatútom, čo je tiež
súčasťou nesprávneho úradného postupu. K nemožnosti aplikovať inštitút bezdôvodného obohatenia
žalobcovia uviedli, že v prípade nárokov žalobcov proti žalovanému nemožno uvažovať o bezdôvodnom
obohatení, ale len o náhrade škody titulom nesprávneho úradného postupu. Bezdôvodné obohatenie
je možnú uplatniť len v súkromnoprávnych vzťahoch, pričom konanie žalovaného v súvislosti s VD má

verejnoprávnu povahu. Pri konkurencii nároku na náhradu škody a nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia poukázal na rozhodnutie R 1/1979, Cpj 37/78 (potvrdené R 25/1986) ako neprekonané
judikáty, v zmysle ktorých má prednosť nárok na náhradu škody. Žalobcovi ďalej uviedli, že žalobcovia
uhradili verejnú dávku developerom, no vo vzťahu k nim neexistuje žiadny právny základ, o ktorý
by žalobcovia prípadne mohli oprieť akýkoľvek nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti

developerom. Uviedol, že developeri boli zo strany žalovaného použití a poverení na výber tzv. verejnej
dávky od klientov developerov (vrátane žalobcov), k čomu slúžili aj osobitné zmluvné vzťahy medzi
developermi a žalovaným (pri ARS invest to bola Dohoda o úhrade verejnej dávky z 11.08.2016 a
pri Reality SI to bola Kúpna zmluva z 19.09.2008 v znení dodatku č. 1 z 25.09.2008 v spojení s jej
prílohami č. 1a 2 - predloženú súdu spolu so žalobou). Developeri si z hodnoty tzv. verejnej dávky pre

seba neponechali vôbec nič a táto v celosti skončila u žalovaného, preto u developerov bezdôvodné
obohatenie neprichádza do úvahy. V písomnom podaní zo dňa 4.10.2023 žalobcovia okrem iného
sumarizovalinavrhnutéanevykonané,resp.nevyhodnotenédôkazy,podalisúčasnenávrhnavykonanie
dôkazov (časť III. podania ako i v podaní zo dňa 11.4.2024) a súčasne navrhli pripustenie zmeny žaloby
(časť IV. podania) v spojení s ich podaním zo dňa 23.10.20 a 31.10.2023.

18. Okresný súd Senica uznesením sp. zn. SI-7C/17/2019 zo dňa 14.12.2023 (č.l. 933), právoplatným
dňa 17.12.2023, pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v doplnení rozhodujúcich skutočností takto:

„ Žalobcovia nesprávny úradný postup žalovaného vymedzujú nasledovne:

Nesprávny úradný postup primátora mesta Skalica spočíva v tom, že
(i) pri vypracovaní návrhu uznesenia o určení náležitostí verejnej dávky a pri jeho predložení mestskému
zastupiteľstvu prekročil svoju ústavnú a zákonnú právomoc, ako aj ústavnú a zákonnú právomocmestského zastupiteľstva a konal aj v rozpore s platným Štatútom mesta Skalica, ktorý vyžadoval na
zavedenie verejnej dávky rozhodnutie obyvateľov mesta hlasovaním,
(ii) napriek zjavným pochybnostiam o právomoci (ako vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia), ktoré sa

okrem iného týkali aj rozporu s platným Štatútom mesta Skalica, tento návrh nestiahol a nechal o ňom
hlasovať,
(iii) po schválení návrhu uplatňoval uznesenie mestského zastupiteľstva v Skalici č. 171/2008 z
19.06.2008 v jednotlivých prípadov (vyberal verejnú dávku) a to aj vo vzťahu k žalobcom a to
prostredníctvom zmluvne zapojených developerov, ARS Invest a Reality SI, s neprípustným využitím

súkromnoprávnych inštitútov (napr. započítanie, zábezpeka) a konal aj v rozpore s platným Štatútom
mesta Skalica, ktorý vyžadoval na zavedenie verejnej dávky rozhodnutie obyvateľov mesta hlasovaním.

Nesprávny úradný postup mestského zastupiteľstva v Skalici spočíva v tom, že
(i) predmetný návrh nevrátil späť primátorovi mesta Skalica pre nedostatok právomoci na jeho
prejednanie a hlasovanie o ňom,

(ii) napriek zjavným pochybnostiam o právomoci (ako vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia), ktoré sa
okrem iného týkali aj rozporu s platným Štatútom mesta Skalica, tento návrh uznesenia o určení
náležitostí verejnej dávky dňa 19.06.2008 schválil ako uznesenie č. 171/2008.“

19. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 10.4.2024 uviedol, že zmenou žaloby došlo k

značnému modifikovaniu vymedzeného nesprávneho úradného postupu, ktorý však nebol predmetom
predbežného prerokovania v zmysle § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z., a tohto dôvodu nemožno
žalobe vyhovieť. Súčasne vzniesol námietku premlčania voči všetkým nárokom žalobcov (nad rámec
doteraz ním uvedeného), a to s poukazom na zmenu žaloby, odvodzujúc to dátumom rozhodnutia súdu
dňa 14.12.2023. Poukázal na prednosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia oproti nároku na

náhradu škody. Zopakoval, že žalovaný od žalobcov žiadne plnenie neprijal. Ak žalobcovia plnili tretej
osobe, na ktoré nemala nárok, tak prípadné vrátenie tohto plnenia sú oprávnení požadovať jedine od
tejto tretej osoby. Pre prípad posúdenia uplatneného nároku ako bezdôvodného obohatenia vzniesol
žalovaný námietku premlčania. Vo vzťahu k namietanému rozporu konania žalovaného so Štatútom
Mesta Skalica z 12.1.1995 uviedol, že v jeho § 25 je doslovná citácia zákona o obecnom zriadení

platného a účinného v čase prijímania Štatútu, pričom tento Štatút na neskoršiu legislatívnu zmenu
zákonom č. 453/2001 Z.z. už nezareagoval. Pri tomto rozpore je potrebné vychádzať zo znenia vtedy
účinného zákona.

20. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávania, na ktorých sa vyjadrili sporové strany, resp.

ich zástupcovia. Ich vyjadrenia boli v súlade s písomnými podaniami v tomto spore.

21. Súd na pojednávaní určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné
právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“).

Predbežné právne posúdenie sporu bolo zo strany súdu uvedené aj na ostatnom pojednávaní (dňa
12.3.2024).

22. Medzi stranami nebolo sporným uzatvorenie predmetných kúpnych zmlúv žalobcami zo dňa
2.7.2018, 4.10.2017 a 12.10.2009, ani uzatvorenie Dohody o úhrade verejnej dávky zo dňa 11.8.2016,

taktiež nebolo sporným uhradenie kúpnych cien žalobcami titulom predmetných kúpnych zmlúv
predávajúcim (developerom), ani predloženie primátorom na schválenie a následné schválenie
sporného uznesenia MsZ č. 171/2008 z 19.6.2008, ani ostatné podstatné skutkové tvrdenia vyplývajúce
z obsahu podaní sporových strán, sporným bolo právne posúdenie dôvodnosti nároku žalobcov na
náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovaného, resp. jeho orgánov (primátor a

mestské zastupiteľstvo). Nesporným bol aj postup (žalobcami označený ako nesprávny úradný postup)
tak ako bol žalobcami definovaný u primátora a mestského zastupiteľstva v žalobe zo dňa 6.11.2019 ako
i v replike žalobcov zo dňa 22.01.2020, sporným bolo opätovne právne posúdenie tohto postupu ako
nesprávneho úradného postupu. Väčšina týchto nesporných podstatných skutkových tvrdení vyplýva (je
preukázaná) z predložených listinných dôkazov, ktorých obsah bude súdom uvedený osobitne.

23. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi žalobcov 3. a 4. (žalovaný už netrval na výsluchu žalobcov 1.
a 2.), výsluchom svedka (S.), listinami predloženými sporovými stranami (kúpne zmluvy z 2.7.2019,
4.10.2017, z 12.10.2009, 18.9.2008 a dodatkom k nej, dohoda o úhrade verejnej dávky z 11.8.2016,uzneseniami MsZ č. 171/2008, 120/2007, 228/2008, dohodou o ukončení dohody o úhrade VD z
1.12.2017, darovacou zmluvou z 22.6.2016 a 18.10.2016, zmluvou o spolupráci z 7.11.2017 a dodatkom
k nej, dohodou o úhrade VD z 9.10.2013 a 10.11.2014, pozmeňovacím návrhom poslancov, zápisnicou

zo zasadnutia MsZ z 19.6.2008 a 15.11.2016, listom okresného prokurátora o vybavení podnetu z
5.10.2016 a upozornením z 5.10.2016, výberom uznesení MsZ, výpisom uznesenia zo zasadnutia MsZ
z 16.2.2011 a 20.6.2008, návrhom Mesta Skalica na riešenie financovania infraštruktúry z 6.3.2008,
žiadosťou o schválenie zámeru výstavby z 29.2.2008, materiálom k rokovaniu MsZ z 19.6.2008, návrh
z 19.6.2008 ohľadom navýšenie základného imania SMM s.r.o., návrhom uznesenia MsZ z 11.12.2008,

ŠtatútomMestaSkalicazodňa12.1.1995,faktúrouč.2017057zodňa3.10.2017,faktúrouč.2018018zo
dňa 30.5.2018, príkazom na úhradu z 6.10.2017, výpisom LV č. XXXXX pre obec a k.ú. O. k 12.3.2019.
Nad uvedený rozsah súd dokazovanie nevykonal (to sa týka aj návrhov žalobcov zo dňa 4.10.2023
a 11.4.2024), čo bolo zástupcom sporových strán na pojednávaní zo strany súdu uvedené, ako aj
odôvodnené, nakoľko vykonanie ďalších navrhnutých dôkazov súd považoval za nadbytočné (k tomu
rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/107/2019 zo dňa 31.03.2021).

24. Súd pri rozhodovaní sporu vychádzal z nasledovných dôkazov: výsluchu žalobcov 3. a 4., z listín:
kúpna zmluva č. 01/2018 z 2.7.2018, kúpna zmluva č. 07/2017 z 4.10.2017, kúpna zmluva z 12.10.2009,
dohoda o úhrade verejnej dávky z 11.8.2016, 9.10.2013, 10.11.2014 a jej ukončením z 1.12.2017,
uznesenie MsZ č. 171/2008, zápisnice zo zasadnutia MsZ z 19.6.2008 a 15.11.2016, oznámenie

o vybavení podnetu okresného prokurátora č. Pd 60/16/2206-9 zo dňa 5.10.2016 a upozornenie
prokurátora Pd 60/16/2206-10 z 5.10.2016, oznámenie žalovaného k žiadosti o predbežné prerokovanie
nárokov žalobcov z 29.10.2019, z ktorých zistil tento skutkový stav veci:

25. Z kúpnej zmluvy č. 01/2018 zo dňa 02.07.2018 vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalobcami 1.

a 2. ako kupujúcimi a spoločnosťou: ARS invest, spol. s r.o., IČO: 36 268 607 ako predávajúcim,
jej predmetom bol prevod nehnuteľností (pozemkov i stavby-rozostavaný rodinný dom) z vlastníctva
predávajúceho do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1. a 2. (každému z nich o veľkosti podielu 1).
V Čl. III zmluvy bola kúpna cena uvedená vo výške 121.950,32 € vrátane DPH a verejnej dávky. Kúpna
cena bola ďalej rozčlenená na kúpnu cenu za stavbu v sume 111.249,12 € s DPH, za pozemky v sume

5.761,04€vrátaneDPH(23,23€ám2),stým,žekupujúcisúpovinníuhradiťpoprikúpnejcenepozemku
aj verejnú dávku v sume 4.940,16 € (to je 19,92 € á m2) určenú pre Mesto Skalica (Verejná dávka je
platba Mestu Skalica daná uznesením MsZ č. 171/2008 zo dňa 19.06.2008 za zriadenie infraštruktúry).
V zmluve bolo uvedené, že na základe Dohody o úhrade verejnej dávky zo dňa 11.08.2016 medzi
predávajúcim a Mestom Skalica bola verejná dávka za prevádzaný pozemok uhradená dňa 21.03.2017.

Splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá tak, že záloha zložená kupujúcimi pre predávajúceho vo výške
96.030,-€ sa zaúčtovala na úhradu časti kúpnej ceny dňom 30.05.2018 a zvyšok kúpnej ceny v sume
25.920,32 € bol uhradený 31.05.2018 a dňa 6.6.2018.

26. Z kúpnej zmluvy č. 07/2017 zo dňa 04.10.2017 vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalobcom 3. ako

kupujúcim a spoločnosťou: ARS invest, spol. s r.o., IČO: 36 268 607 ako predávajúcim, jej predmetom
bol prevod nehnuteľností (pozemkov i stavby - rozostavaný rodinný dom) z vlastníctva predávajúceho
do vlastníctva žalobcu 3. V Čl. III zmluvy bola kúpna cena uvedená vo výške 73.231,35 € vrátane DPH
a verejnej dávky. Kúpna cena bola ďalej rozčlenená na kúpnu cenu za stavbu v sume 63.350 € s DPH,
za pozemky v sume 5.319,67 € vrátane DPH (23,23 € á m2), s tým, že kupujúci je povinný uhradiť

popri kúpnej cene pozemku aj verejnú dávku v sume 4.561,68 € (to je 19,92 € á m2) určenú pre Mesto
Skalica (Verejná dávka je platba Mestu Skalica daná uznesením MsZ č. 171/2008 zo dňa 19.06.2008
za zriadenie infraštruktúry). V zmluve bolo uvedené, že na základe Dohody o úhrade verejnej dávky
zo dňa 11.08.2016 medzi predávajúcim a Mestom Skalica bola verejná dávka za prevádzaný pozemok
uhradená dňa 21.03.2017. Splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá tak, že záloha zložená kupujúcim pre

predávajúceho vo výške 21.340,-€ sa zaúčtovala na úhradu časti kúpnej ceny dňom uzatvorenia tejto
kúpnej zmluvy a zvyšok kúpnej ceny v sume 51.891,35 € zaplatí kupujúci najneskôr do jedného mesiaca
od uzavretia tejto kúpnej zmluvy.

27. Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2009 vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalobcom 4. ako kupujúcim

a spoločnosťou: Reality SI, a.s., IČO: 36 718 084 ako predávajúcim, jej predmetom bol prevod
nehnuteľnosti (pozemku) z vlastníctva predávajúceho do vlastníctva žalobcu 4. V Čl. II zmluvy bolo
dojednanie zmluvných strán na tom, že sa dohodli na kúpnej cene za 1 m2 43,15 €, pričom táto čiastka
sa skladá zo 23,23 € vrátane DPH - čo je cena za 1 m2 pozemku a 19,92 € - verejná dávka na zriadenieinfraštruktúry ako platba Mestu Skalica daná uznesením MsZ č. 171/2008 zo dňa 19.06.2008. Cena
pozemku s verejnou dávkou bola uvedená vo výške 16.224,40 € s DPH, z čoho VD činí sumu 7.489,92
€. Kupujúci sa v zmluve zaviazal zaplatiť kúpnu cenu vo výške 16.224,40 € v deň podpisu zmluvy na

účet predávajúceho. Zmluva bola žalobcom 4. ako kupujúcim podpísaná dňa 12.10.2009.

28. Z Dohody o úhrade verejnej dávky zo dňa 11.8.2016 vyplýva, že bola uzatvorená medzi
spoločnosťou: ARS invest, spol. s r.o., IČO: 36 268 607 a žalovaným, jej predmetom bola dohoda
zmluvných strán, že verejnú dávku Mestu Skalica za pozemky budú Mestu Skalica platiť klienti

spoločnosti: ARS invest, spol. s r.o., IČO: 36 268 607 ako budúci majitelia pozemkov. Pozemky boli
v dohode identifikované, výška verejnej dávky bola uvedená vo výške 19,92 €/m2, v celkovej sume
103.185,60 €, ktorú zaplatia klienti spoločnosti ARS invest, spol. s r.o. po podpise kúpnej zmluvy, s tým,
že spoločnosť ARS invest, spol. s r.o., poskytne finančnú zábezpeku v prospech svojich klientov Mestu
Skalica vo výške 103.185,60 €, s tým že po zaplatení VD klientom priamo na bankový účet spoločnosti
ARS invest, spol. s r.o. nebude Mesto Skalica poskytnutú zábezpeku vracať spoločnosti ARS invest,

spol. s r.o., zmluvné strany si túto finančnú zábezpeku v účtovníctve zaúčtujú interne. Zmluvné strany
sa dňa 01.12.2017 písomne dohodli na ukončení Dohody o úhrade verejnej dávky zo dňa 11.8.2016 ku
dňu účinnosti tejto dohody. Zhodný bol vo svojej podstate aj obsah Dohody o úhrade verejnej dávky zo
dňa 09.10.2013 uzatvorenej totožnými subjektami, ako i zo dňa 10.11.2014.

29. Z Uznesenia MsZ v Skalici č. 171/2008 zo dňa 19.06.2008 vyplýva, že bolo jednohlasne schválené
a mestské zastupiteľstvo ním určilo s odkazom na § 11 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. a § 15
ods. 2 písm. e) Štatútu Mesta Skalica náležitosti verejnej dávky na krytie nákladov na spolufinancovanie
infraštruktúry pre individuálnu bytovú výstavbu v lokalite I. I.. Táto povinnosť sa vzťahovala na každého
vlastníka pozemku v lokalite I. I., ktorý plánuje na pozemku realizovať výstavbu, výška verejnej dávky

bola určená v sume 600,-Sk/m2 pozemku. Prijatie uznesenie vyplýva aj zo Zápisnice zo zasadnutia
Mestského zastupiteľstva zo dňa 19.06.2008 (bod 19.), predložený materiál bol vysvetlený (doplnený)
primátorom mesta, diskusia sa viedla či daný postup nie/je v súlade so Štatútom mesta. Zo zápisnice
zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva zo dňa 15.11.2016 (bod 5.) vyplýva, že zobralo na vedomie a
vyhovelo upozorneniu prokurátora Pd 60/16/2206-10, t.j. zrušilo časť uznesenia MsZ č. 171/2008 zo dňa

19.06.2008 v časti, v ktorej bolo uvedené, že uhradenie verejnej dávky v plnom rozsahu je podmienkou
prevydanieúzemnéhorozhodnutiaanáslednestavebnéhopovoleniasmožnosťousapripojiťnaverejné
inžinierske siete.

30.ZoznámeniaovybavenípodnetuokresnejprokurátorkySkalicač.Pd60/16/2206-9zodňa5.10.2016

vyplýva, že bolo oznámené osobe dávajúcej podnet na preskúmanie zákonnosti sporného uznesenia
akým spôsobom bol vybavený, bol uvedený záver, že napadnutým sporným uznesením č. 171/2008 z
19.06.2008 mestské zastupiteľstvo jeho prijatím nezákonne zasiahlo do právomoci stavebnému úradu
a to v konkrétne v časti uvedenia úhrady verejnej dávky v plnom rozsahu ako podmienky pre vydanie
územného rozhodnutia a následne stavebného povolenia s možnosťou sa pripojiť na verejné inžinierske

siete. Súčasne bolo uvedené, že voči napadnutému uzneseniu nie je možné podať protest prokurátora z
dôvodu uplynutia 3-ročnej lehoty (§ 26 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z.), s tým, že zo strany prokurátora
bude Mestskému zastupiteľstvu podané upozornenie prokurátora, čo bolo aj vykonané listinou okresnej
prokurátorky Skalica č. Pd 60/16/2206-10 zo dňa 5.10.2016 (totožného obsahového znenia čo do svojej
podstaty). Súčasne tam bolo uvedené, že preskúmaním napadnutého uznesenia z formálnej stránky

procesu jeho prijatia nebolo porušené ustanovenie zákona o obecnom zriadení.

31. Z písomnosti žalovaného zo dňa 29.10.2019 označenej ako Oznámenie k žiadosti o predbežné
prerokovanie nárokov na náhradu škody v úhrnnej výške 16.991,76 € s prísl. vyplýva, že ňou žalovaný
žiadateľom - žalobcom 1. až 4. (zastúpených zástupcom) oznámil, že dňa 7.5.2019 mu bola doručená

predmetná žiadosť, pričom mesto dospelo k záveru, že žiadatelia svoj nárok na priznanie náhrady škody
neosvedčili dostatočným spôsobom, nie sú splnené zákonné podmienky nároku žiadateľov. Z tohto
dôvodu ich nárok nebude uspokojený.

32. Z výsluchu žalobcu 3. vyplýva, že kúpnu zmluvu uzatváral so spoločnosťou ARS invest, nakoľko mal

záujem o kúpu pozemku s domov v oblasti I. Na finálnej cene sa dohodli, jej súčasťou bolo uhradenie
verejnej dávky, ktorú musí uhradiť, inak nemohlo dôjsť k predaju. Developer uviedol žalobcovi 3., že túto
verejnú dávku musel uhradiť, preto mu (developerovi) ju musím uhradiť. Vedel, že verejná dávka je za
vybudovanie infraštruktúry. Kúpnu zmluvu pripravila spoločnosť ARS invest.33. Z výsluchu žalobcu 4. vyplýva, že kúpnu zmluvu uzatváral so spoločnosťou Reality SI, nakoľko
mal záujem o kúpu pozemku v danej lokalite. Vedel, že verejná dávka je za vybudovanie infraštruktúry.

Potvrdil, že verenú dávku uhrádzal developerovi.

34. Zástupca žalobcov v záverečnej reči uviedol, že nároky žalobcov v tomto konaní smerujú proti
mestu Skalica ako orgánu verejnej moci, ktoré však nebolo oprávnené ani určovať náležitosti verejnej
dávky ako to spravilo uznesením z 19.6.2008 mestské zastupiteľstvo a nebolo ani oprávnené verejnú

dávku vyberať od svojich obyvateľov. Poukázal na ich analýzu príslušných ustanovení zákona o
obecnom zriadení, pričom tento ich výklad bol podporený a potvrdený samotným zákonodarcom, ktorý
novelou zákona o obecnom zriadení z roku 2018 vypustil akúkoľvek zmienku o verejnej dávke zo
zákona o obecnom zriadení. Upozornil na skutočnosť, že aj príslušná prokuratúra v časti predmetného
uznesenia mestského zastupiteľstva z 19.6.2008 konštatovala jeho rozpor zo zákonom, konkrétne
v časti že úhrada verejnej dávky je podmienkou vydania územného stavebného povolenia, a tiež

pripojenia na verejné inžinierske siete. Žalobcovia verejnú dávku platili developerom, od ktorých kupovali
nehnuteľnosti a súčasťou položky na úhradu v zmluve mali všetci žalobcovia aj verejnú dávku s odkazom
na uznesenie mestského zastupiteľstva z 19.6.2008. K tejto úhrade verejnej dávky developeri neúčtovali
DPH z čoho vyplývajú dva následky. Jeden, že nebolo z ich strany poskytnuté žalobcom žiadne plnenie a
druhý - takýto spôsob úhrady bez DPH sa využíva pri tzv. prefakturácii kedy jeden subjekt napr. advokát

platí poplatok za iný subjekt napr. klienta. Jediným dôvodom prečo žalobcovia v tomto konaní uhrádzali
verejnú dávku developerom boli zmluvné vzťahy a záväzky medzi žalovaným a developermi. Tieto
skutočnosti nijako neprerušujú príčinnú súvislosť ako základnú podmienku zodpovednosti za škodu,
nakoľko nevyhnutnou a základnou príčinou úhrady verejnej dávky zo strany žalobcov bol zavedenie
tohto inštitútu mestom Skalica a jeho orgánmi a vyberanie tejto verejnej dávky zo strany mesta Skalica

rôznymispôsobmiacestami,čiužpriamonasvojúčetaleboprostredníctvomtretíchosôb(developerov).
Aj KS v Trnave potvrdil, že realizácia verejnej moci nemôže byť prostredníctvom súkromných osôb,
ak to zákon výslovne nepredpokladá. Je potrebné si uvedomiť, že tak ako bola verejná dávka ako
právny inštitút zahrnutá do znenia do zákona o obecnom zriadení tak bola na pomyselnej úrovni s
miestnymi daňami a miestnymi poplatkami. Stále išlo o činnosť a finančné úhrady súvisiace s mestom

ako orgánom verejnej moci. Napriek tomu máme v súdnom spise zmluvy medzi mestom Skalica a
spoločnosťou ARS invest ako developerom, tiež zmluvy s mestom Skalica a spoločnosťou Reality SI,
ktoré podrobne upravujú platobný tok verejnej dávky vo vzťahu ku konkrétnym pozemkov v lokalite krivé
kúty a modifikujú zmluvným spôsobom spôsob výberu verejnej dávky s využitím aj inštitútov súkromného
práva ako je započítanie či postúpenie pohľadávky. Za týchto okolností sú splnené všetky predpoklady

zodpovednosti za škodu, a to tak nesprávny úradný postup mesta Skalica, existencia škody na strane
žalobcov a príčinná súvislosť medzi nimi. K príčinnej súvislosti uviedol, že rôzne skutočnosti nasledujúce
po sebe nemusia narúšať príčinnú súvislosť ak je s ohľadom na všetky okolnosti nepochybné, že ku
škode by nedošlo nebyť pôvodnej hlavnej príčiny. Tu je potrebné zdôrazniť, že developer v zmluvách so
žalobcami výslovne poukazoval na verejnú dávku v zmysle uznesenia z 19.6.2008 a nebyť zavedenia

verejnej dávky zo strany Mesta Skalica, takúto položku na úhradu by od žalobcov objektívne nemohol
požadovať. Obrana žalovaného v tom zmysle, že je vecou zmluvnej slobody a voľnosti čo zmluvné
strany spravia predmetom svojich zmluvných vzťahov, tak túto je potrebné odmietnuť ako neudržateľnú
a rozpornú s vykonaným dokazovaním obsahom týchto zmlúv. Tiež je potrebné odmietnuť námietku
premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, či už pôvodne voči žalobcovi 4 a jeho nároku ako aj voči ostatným

žalobcom a ich nárokom v zmysle posledného vyjadrenia žalovaného. Nároky žalobcov založené na
zákone č. 514/2003 titulom nesprávneho úradného postupu sa premlčujú len v subjektívnej trojročnej
premlčacej lehote a z vykonaného dokazovania a ani návrhov žalovaného, ktorého v tomto zmysle stíha
dôkazné bremeno, nevyplýva žiadny preukázateľný dátum, kedy sa žalobcovia o škode dozvedeli, ktorý
by zakladal úspešnosť námietky premlčania. Navrhol žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na úhradu

jednotlivých súm uplatnených žalobcom spolu s úrokmi z omeškania a tiež rozhodnúť o nároku žalobcov
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

35. Zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších
vyjadrení. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhajú náhrady škody v dôsledku nesprávneho

úradného postupu, ktorý mal v stručnosti spočívať v tom, že primátor a mestské zastupiteľstvo navrhlo
a schválilo uznesenie, ktorým vyberali verejné dávky od obyvateľov Mesta Skalica. Žalobcovia v tomto
konaní nepreukázali v čom konkrétne tento nesprávny úradný postup spočíval, keďže takýmto postupom
primátor ako aj mestské zastupiteľstvo prijímajú všetky uznesenia. Žalobcovi si len myslia, že primátor amestské zastupiteľstvo nemohli schváliť uznesenie, na základe ktorého došlo k vybratiu verejnej dávky.
Uvedená domnienka nemá oporu v platnej právnej úprave, pretože v čase kedy primátor a mestské
zastupiteľstvo pristúpili k schváleniu verejnej dávky im takého oprávnenie vyplývalo priamo zo zákona o

obecnom zriadení. Žalovaný tak v čase prijatia uznesenia konal v súlade s platným a účinným zákonom.
Akékoľvek tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uvádzajú žalobcovia, že je potrebné uvedenú problematiku
vnímať v širších súvislostiach v ústavnoprávnych rozmeroch považuje za irelevantnú. Je absolútne
irelevantné či následne došlo k zmene tohto zákona alebo nie. Vo vzťahu k protestu prokurátora
tento v rámci svojho prieskumu posúdil zákonnosť uvedeného uznesenia a v tejto časti (či mestské

zastupiteľstvo a primátor boli oprávnení navrhnúť a schváliť vyberanie verejnej dávky) ho nepovažoval
za nezákonné ani protiústavné. Tiež je potrebné zdôrazniť, že v zmysle sporného uznesenia boli na
úhradu verejnej dávky zaviazaní vlastníci pozemkov. V prejednávanej veci v danom čase boli vlastníkmi
pozemkov developerské spoločnosti, nie žalobcovia. Aj z uvedeného dôvodu developeri pristúpili k
úhrade verejnej dávky v prospech mesta. To, že následne si developeri túto verejnú dávku premietli aj
do kúpnej ceny bolo ich rozhodnutí bez ingerencie žalovaného. Žalovaný nebol účastníkom kúpnych

zmlúv, ktoré žalobcovia uzavreli s developermi ako predávajúcimi. Čo sa týka škody, žalobcovia dodnes
neuviedli, aká škoda im „de facto“ vznikla, nehnuteľnosti riadne užívajú, majú riadne vybudovanú
infraštruktúru, nie je ani zrejmé ako sa mal majetok žalobcov zmenšiť. Opätovne namietol nesprávnu
vecnú legitimáciu a zotrval na námietke premlčania. K podaniu žalôb nedošlo z dôvodu, že by sa
ktorýkoľvek zo žalobcov cítil poškodený v dôsledku nesprávneho úradného postupu, ale len preto, že

im bolo povedané a rovnako tieto osoby videli, že v inom spore boli ich „susedia“ úspešní a získali
časť kúpnej ceny späť (kontumačným rozsudkom). Podľa zástupcu nie sú splnené predpoklady na
nároku na náhradu škody v dôsledku čoho je nutné žalobu zamietnuť. Zamietnutie žaloby odôvodnil
aj tým, že odvolací súd uviedol, že mesto nemôže zveriť inak ako zákonom súkromnej obchodnej
spoločnosti vyberanie verejnej dávky. Z uvedeného dôvodu by tak bolo treba dohodu medzi mestom a

developermi považovať za neplatný právny úkon v dôsledku čoho by tak developeri plnili mestu verejnú
dávku bez právneho titulu. Z uvedeného dôvodu by tak jedine developeri vo vzťahu k mestu mohli
uplatňovať nárok z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Ak by sa teda dohoda o úhrade verejnej dávky
považovalazaneplatnú,takpotomkúpnazmluvauzavretámedzižalobcomadeveloperomjesúkromno-
právnym vzťahom, a to ako si dojednali zmluvné podmienky bolo výsledkom zmluvnej autonómie. Ak

všakžalobcoviatvrdia,žedeveloperitútoverejnúdávkunemohlivyberať,musiasitentonárokuplatňovať
priamo od nich a nie od mesta, pretože developeri by sa za takejto argumentácie bezdôvodne obohatili.
Aj s poukazom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

36. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 31.12.2008 (ďalej len ako „zákon č. 514/2003
Z.z.“ alebo „zákon o zodpovednosti za škodu“), tento zákon upravuje zodpovednosť obce a vyššieho
územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy
pri výkone samosprávy.

37. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone
samosprávy.

38. Podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za škodu podľa
odseku 1, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom.

39. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

40. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

41. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.42. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec samostatne rozhoduje a
uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej

samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo
iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

43. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ak zákon pri úprave pôsobnosti obce
neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej

pôsobnosti obce.

44. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“),
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

45. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

46. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

47. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

48. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

49. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

50. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

51. Pred vyslovením právneho názoru - záveru na dôvodnosť podanej žaloby je potrebné uviesť, že
na to, aby sa niekto stal stranou sporu, nie je potrebné, aby bol subjektom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca (resp. viacerí
žalobcovia) v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom relevantného hmotno-právneho vzťahu, z

ktorého vyplývajú určité práva a povinnosti, od existencie ktorých potom závisí prípadný úspech v spore.
Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy jedna strana sporu je subjektom práva
a druhá strana sporu je subjektom povinnosti, sa užíva pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca (v tomto prípade žalobcovia)
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Skúmanie či už aktívnej alebo pasívnej vecnej
legitimácie v sporovom konaní je povinnosťou súdu, túto skúma i bez návrhu tej ktorej strany sporu
(ex offo). Vyriešenie otázky vecnej legitimácie je prvoradým, bez jej vyriešenia súd nemôže vec ďalej

meritórne posudzovať.

52. Napriek tomu, že žalobcovia si v tomto konaní uplatnili nárok na náhradu škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z., aj s poukazom na bod 27. odôvodnenia odvolacieho súdu je potrebné uviesť, že pokiaľ by
im (na strane žalobcov) vznikla majetková ujma titulom zaplatenia súm verejnej dávky ako súčasti kúpnej

ceny, je potrebné aplikovať ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, a nie
ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, nakoľko v prípade developera
nejde o orgán územnej samosprávy. To, že žalobcovia uvádzajú, že nemajú voči developerom žiadnu
pohľadávku, a to ani titulom bezdôvodného obohatenie, ešte neznamená, že tomu tak v skutočnosti je/nie je. Tento ich argumentačný postoj môže byť daný ich motiváciou byť v spore úspešný. Súd preto
pristúpilkposúdeniutoho,čivdanomprípadejenamiesteaplikovaťustanoveniazákonač.514/2003Z.z.
onáhradeškodyaleboustanovenia§451anasl.Občianskehozákonníkaobezdôvodnomobohatenítak

ako nato poukázal odvolací súd. Posúdenie tejto otázky má v danom jednoznačnú spojitosť s otázkou
pasívnej vecnej legitimácie, a to z nasledovných dôvodov.

53. V konaní bolo nesporným, že žalobcovia žalovanú sumu (každý žalobca jednotlivo podľa
predmetných kúpnych zmlúv) zaplatili developerom, od ktorých kupovali nehnuteľnosti a ako súčasť

kúpnej ceny v zmluve mali všetci žalobcovia uvedenú aj verejnú dávku s odkazom na uznesenie
mestského zastupiteľstva z 19.6.2008. Uvedené tvrdili (že žalovanú sumu uhradili developerom) jednak
samotní žalobcovia, toto ich tvrdenie žalovaný nepoprel. Navyše táto skutočnosť vyplýva aj z dôkazov,
a to kúpnej zmluvy č. 01/2018 zo dňa 2.7.2018 (vo vzťahu k žalobcom 1. a 2., ktorí platili v prospech
developera ARS invest ako predávajúceho), z kúpnej zmluvy č. 07/2017 zo dňa 4.10.2017 (vo vzťahu k
žalobcovi 3., ktorý platil v prospech developera ARS invest ako predávajúceho) a z kúpnej zmluvy zo dňa

12.10.2009 (vo vzťahu k žalobcovi 4., ktorý platil v prospech developera Reality SI ako predávajúceho),
ako i výsluchu žalobcov 3. a 4. Vychádzajúc z tejto skutočnosti je potom namieste otázka, prečo
a či je možné zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy predstavujúcej (sumárne) sumy
zaplatené žalobcami ako sumy tzv. verejnej dávky v zmysle predmetného uznesenia MsZ č. 171/2008
zo dňa 19.6.2008. To, že žalovaná suma predstavuje plnenia žalobcov titulom spornej verejnej dávky

vyplýva z predmetných kúpnych zmlúv (k tomu pozri body 25.-27. tohto odôvodenie), nakoľko medzi
zmluvnými stranami bolo dojednané, že časť kúpnej ceny predstavuje práve zložka tzv. verejnej dávky
v zmysle predmetného uznesenia MsZ Skalica č. 171/2008 zo dňa 19.6.2008. Niet pochýb o tom,
že skutočná vôla týchto zmluvných strán vo vzťahu k dojednaniu kúpnej ceny, ktorej súčasťou bola
aj tzv. verejnú dávku, zodpovedala aj ich prejavenej vôli v predmetných kúpnych zmluvách. Ak by

tomu aj eventuálne tak nebolo, potom by z dôvodu neplatnosti tejto časti právneho úkonu práve aj
toto plnenie (predstavujúce žalovanú sumu) predstavovalo bezdôvodné obohatenie sa (ako majetkový
prospech získaný z neplatného právneho úkonu - § 451 ods. 2 OZ) získaný develeporeom, t.j. subjektom
odlišným od žalovaného. Ak teda žalobcovia plnili na účet developerov aj titulom tzv. verejnej dávky, je
potrebné poukázať na to, že vyberanie verejnej dávky je úkonom pri výkone samosprávnej pôsobnosti,

jedná sa o úkon rýdzo verejnoprávnej povahy, pri ktorom je vylúčené aplikovať inštitúty súkromného
práva (k tomu pozri bod 26. odôvodnenia odvolacieho súdu). Prípadné poverenie na takýto úkon pri
výkone verejnej správy je prípustné len vtedy, ak takéto úkony sú priamo zverené právnickej osobe
alebo fyzickej osobe na základe zákona. V danom prípade nebolo developerom (ARS invest, spol.
s r.o., IČO: 36 268 607 a Reality SI, a.s., IČO: 36 718 084) ako právnickým osobám priamo na

základe zákona zverené vykonávanie úkonov pri výkone verejnej správy, t.j. v tomto prípade vyberanie
verejnej dávky ako inštitútu verejného práva (na úrovni daní, poplatkov). Podľa súdu žalovaný ako
orgán územnej samosprávy vo vzťahu k tzv. verejnej dávke vyplývajúcej z predmetného uznesenia
z 19.6.2008 vystupoval ako orgán verejnej moci a nemohol túto svoju právomoc zmluvne (Dohoda o
úhrade verejnej dávky, resp. kúpna zmluva) previesť na iný podnikateľský subjekt, tzv. developerov.

Vyberanie verejnej dávky nie je súkromnoprávnym aktom (k tomu analogicky pozri napr. rozsudok NS
SR sp. zn. 3Cdo/70/2003, nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 300/07 zo dňa 14.2.2008). Ak teda nemohol
žalovaný túto svoju právomoc zmluvne previesť na tzv. developerov (ktorým žalobcovia uhradili verejnú
dávku), nemohli platným a účinným spôsobom potom títo developeri ani zmluvne od žalovaného (Mesta
Skalica) prijať túto právomoc na vyberanie tzv. verejnej. Súd preto predmetné ustanovenia kúpnych

zmlúv uzatvorenými medzi žalobcami a developermi zo dňa 2.7.2018, 4.10.2017 a 12.10.2009 v časti, v
ktorých si dojednali platenie spornej verejnej dávky práve na účet developerov vyhodnotil ako absolútne
neplatné (§§ 39, 41 Občianskeho zákonníka) pre rozpor so zákonom (§ 4 ods. 1 zákona č. 369/1990
Zb.). Potom plnenie z neplatného právneho úkonu (súd zdôrazňuje že sa jedná o časť kúpnej zmluvy vo
vzťahu k plateniu verejnej dávky) predstavuje bezdôvodné obohatenie (§ 451 Občianskeho zákonníka),

t.j. ako prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Tu však súd uvádza, že subjektmi tohto
právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia sú na jednej strane žalobcovia ako osoby na úkor ktorých
sa niekto bezdôvodne obohatil, no na strane druhej sú týmito subjektmi tzv. developeri (ako predávajúci z
predmetných kúpnych zmlúv), t.j. osoby ktoré sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatili prijatím plnenia
z neplatného právneho úkonu v rozsahu plnenia prijatého titulom spornej verejnej dávky. Podľa súdu

je potom bezpredmetným posudzovať, či spornú verejnú dávku v skutočnosti už uhradili prípadne skôr
developeri, nakoľko podstata právnej argumentácie súdu vo vzťahu k tomuto sporu by bola nezmenená
(zachovaná), t.j. developeri by nepochybne v takom prijali peňažné plnenia od žalobcov práve titulom
zaplatenia verejnej dávky napriek tomu, že už by bola nimi uhradená. Ak by bola už verejná dávkazaplatená developermi, potom by na strane developerov len opätovne a rovnako vzniklo ich bezdôvodné
obohatenie sa na úkor žalobcov. Tu súd ešte poznamenáva, že znenie predmetného uznesenia o platení
verejnej dávky, t.j. povinnosť ju zaplatiť, sa vzťahovala na každého vlastníka pozemku v lokalite I. ktorý

plánuje na pozemku realizovať výstavbu. Takéto znenie podľa súdu jednoznačne nedáva odpoveď na
otázku, či je táto povinnosť na strane každého vlastníka pozemku, ktorý plánuje realizovať výstavbu ,
čo sa rozumie pojmom „plánuje realizovať výstavbu“, pojmom „výstavba“, preto nemožno jednoznačne
ustáliť, či developerom ARS invest zložená zábezpeka verejnej dávky bola už naplnením podstaty
predmetného uznesenia, či túto povinnosť nemali aj žalobcovia 1. až 3. Napriek tomu úvaha súdu je

daná na tom, že nie je potrebné dať odpoveď na vyššie uvedenú otázku, nakoľko podstata je založená
na to, že developeri neboli subjektmi oprávnenými na výber (zaplatenie na ich účet) sumy verejnej dávky
v zmysle predmetného uznesenia.

54. Keďže však žalovaným je subjekt odlišný od developerov ako subjektov, ktoré prijali finančné
plnenie (majetkový prospech) od žalobcov titulom bezdôvodného obohatenia, v danom prípade

preto súd konštatuje, že na strane žalovaného Mesta Skalica v danom prípade nie je splnené
podmienka jeho pasívnej vecnej legitimácie, keďže nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti na
vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle §§ 451 ods. 1, § 457 Občianskeho zákonníka. Ohľadom
konkurencie nároku na náhradu škody s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia súd vo
vzťahu k argumentácii žalobcov poukazuje na rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo/184/2018 zo dňa 28.05.2020 ako najvyššej súdnej autority, v zmysle ktorého nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci (nesprávnym úradným postupom)
môže byť na súde úspešne uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal. Navyše pokiaľ má
takýto subjekt pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči osobe odlišnej od štátu (pozn.

súdu - v danom prípade aplikovateľné aj na územnú samosprávu), škoda mu ešte nevznikla, a preto
nemôže byť daná zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Na základe uvedených úvah
súd potom bez ďalšieho skúmania merita veci z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu
(v znení po pripustení jej zmeny) zamietol (výrok I.). Nebolo potom dôvodným sa preto zaoberať ani
vznesenou námietkou premlčania (aj s poukazom na bod 29. odôvodnenia odvolacieho súdu), prípadne

ostatnými námietkami vznesenými v spore.

55. Súd na záver uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany
sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
(k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09). V prípade, ak sa v odôvodnení
nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď
naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

60. O nároku na náhradu trov konania (zahrňujúcom aj trovy odvolacieho konania) súd rozhodol aj bez
návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1.
až 4. v rozsahu 100 % (výrok II.), pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3
CSP, nakoľko žalovaný je tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), keďže

žaloba žalobcov bola zamietnutá. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262
ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Senica, v piatich vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.