Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319203149
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2319203149.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia
Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová v sporovej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. E. XXX/XX,
B., zast.: JUDr. Albín Lancz, advokát, Mierová 1435/33, Galanta, proti žalovanému: SOLÁRNY DOM,
s.r.o, IČO: 47 585 650, Seredská 4090/18, Trnava, zast.: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.
r. o., IČO: 50 217 020, Ševčenkova 5, Bratislava, o 7 590 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Galanta zo 14.06.2023, č. k. 35Csp/137/2019-594, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7 590 €
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I), uložil žalobcovi povinnosť vrátiť žalovanému

fotovoltickú elektráreň s batériami, ktorú od žalovaného prevzal na základe objednávky číslo C. a
preberacieho protokolu číslo C. zo dňa 09.03.2017 (výrok II) a vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením (výrok III).

2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Na základe cenovej ponuky žalovaného, v ktorej bol produkt Hybrid popísaný nasledovne: „Tento
systém je kombináciou ON-Grid systému a OFF-Grid systému. Tento systém je obzvlášť výhodný pri
čerpaní dotácií, pretože pri čerpaní dotácií dávame prebytky do siete zadarmo, avšak pri tomto systéme
si prebytky ukladáme do batérií, odkiaľ neskôr kde už samotný výkon FV elektrárne nepostačuje na
pokrytie spotreby domu tak energiu čerpáme z batérií, a nekupujeme ju zo siete,“ došlo k uzavretiu

zmluvy o dielo č. C. z 22.11.2016 medzi objednávateľom - žalobca a jeho manželka F. C. a zhotoviteľom
- žalovaným. Na základe zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo: „Malá fotovoltaická elektráreň
pre vlastnú spotrebu na streche RD o výkone 2500 Wp, kapacite batérií 5280 Wh a príslušenstvo
Hybrid 1F Victron. Cena za realizáciu diela bola dohodnutá na 7 590 € s DPH, pričom v sume boli
zahrnuté náklady na vykonanie prác a náklady na materiál potrebný pri vykonaní týchto prác. Podľa
preberacieho protokolu č. C. žalobca svojím podpisom potvrdil dodanie a inštaláciu zariadenia typu

AS-6P30-260 Wp štandardný (PV) v počte kusov 10 pri celkovom výkone 2,6 kW a 4 kusov batérií pri
kapacite 120 Ah a celkovom výkone batérií 5,28 kWh. Za objednávateľa protokol podpísal len žalobca
09.03.2017. Podľa záručných podmienok na rube preberacieho protokolu bola záručná doba na celú
zostavu 24 mesiacov. Dňa 10.03.2017 žalovaný vystavil na meno žalobcu faktúru č. 1020170076 na
sumu 7 590 €, splatnú 15.03.2017. Suma bola riadne uhradená, pričom na čiastočnú úhradu vo výške
3 450 € žalobca čerpal príspevok na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach v

rámci operačného programu Kvalita životného prostredia. E-mailom zo 06.08.2018 žalobca oznámil
žalovanému, že vo štvrtok v podvečerných hodinách došlo k výpadku verejnej elektrickej siete.Napriek skutočnosti, že batérie vykazovali 92 % kapacity, na panely svietila červená kontrolka LOW
BATERY. Ani po vypnutí všetkých ističov nedošlo ku zmene signalizácie, tá sa zmenila až po zapnutí
elektriny. Žalovaný odpovedal 13.08.2018 oznámením termínu servisu. Listom z 19.09.2018 žalobca

požiadal žalovaného o výmenu nefunkčných batérií a opravu znefunkčneného fotovoltického systému
po jeho úmyselnom vypnutí pracovníkom žalovaného 12.09.2018. V liste uviedol, že podľa meraní
vykonaných pracovníkom žalovaného na 1. batérii bolo namerané Low Current, čo znamená, že sa
nedala zmerať, na 2. 13,06 Volts a 34,50 Ah, na 3. 13,03 Volts a 73,25 Ah a na 4. 13,08 Volts a
38 Ah. V poslednej výzve z 21.05.2019 žalobca vyzval žalovaného na odstránenie vady dodaného

diela v podobe nefunkčnosti jednej z jej primárnych systémových vlastností spočívajúcej v kumulácii
prebytkov vyrobenej elektrickej energie do batérií, ktorá nebola odstránená ani po realizácii servisných
zásahov. Žalovaný v odpovedi na výzvu uviedol, že reklamácia žalobcu bola zamietnutá a že závery
meraní a skúšok Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (ďalej len „SIEA“) realizované 27.02.2019
nezistili žiadne chyby na zariadení. Dielo považuje za bez vád a tvrdenia žalobcu za subjektívne a
irelevantné. Listom zo 07.06.2019 žalobca oznámil žalovanému, že odstupuje od zmluvy z dôvodu, že

nedošlo k vyporiadaniu nárokov z vád tovaru v podobe nefunkčnosti batérií, resp. ich nekompatibilite s
fotovoltickou elektrárňou spôsobujúcou, že batérie nedobýjajú a neposkytujú uskladnenie prebytkovej
energie pre jej použitie v čase nepostačujúceho výkonu samotnej elektrárne, hoci takýto účel a takáto
funkcionalita boli garantované zo strany dodávateľa. Zároveň žalovanému oznámil, že je pripravený
vrátiť dodané zariadenie oproti vráteniu poskytnutej kúpnej ceny v celom rozsahu. V stanovisku

k odstúpeniu od zmluvy z 19.06.2019 žalovaný uviedol, že odstúpenie od zmluvy neakceptuje,
keďže na to neexistujú žiadne relevantné dôvody. Zo znaleckého posudku č. 1/2021 vypracovaného
znalkyňou Ing. Magdalénou Kadlečíkovou, PhD., pre odbor elektrotechnika, elektrotechnické materiály,
vyplynulo, že znalkyňa dospela k záveru, že inštalácia fotovoltického zariadenia, ktoré bolo uvedené
do prevádzky 08.03.2017, nie je správna. Vada inštalácie, ktorá sa manifestovala nefunkčnosťou

akumulátorových batérií bola zistená 06.08.2018. Vadou fotovoltického zariadenia je inštalácie striedača
VICTRON ENERGY BLUE POWER EasySolar 48/3000/35, ktorého technické charakteristiky nie sú
overené. Je to vada konštrukčná. Striedač nie je opatrený označením CE, ale značkou „čínsky
export“, ktorá nie je oficiálnou európskou značkou. Striedač sa preto považuje za elektrické zariadenie,
ktoré neprešlo testovaním, hodnotením rizika, hodnotením bezpečnosti a nemá overiteľne stanovené

elektrické charakteristiky a parametre. Pre tento striedač nie je možné preukázateľne dokladovať
splnenie základných zásad bezpečnosti elektrického zariadenia a preukázať zhodu s európskymi
smernicami, technickými predpismi a normami a preto sa toto elektrické zariadenie vôbec nemalo
dostať k spotrebiteľovi. Z doplnenia znaleckého posudku č. 1/2021 vyplynulo, že 12.07.2021 znalkyňa
vykonala obhliadku elektrického zariadenia VICTRON ENERGY BLUE POWER EasySolar 48/3000/35

MPPT 150/35 (2x) inštalovaného u žalobcu. Výsledkom obhliadky bolo overenie, že označenie CE na
prístroji nie je uvedené v predpísanej forme podľa Prílohy II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 765/2008 z 09.07.2008. Po odstránení predného panela krytu striedača zistila, že pod krytom
striedača je výrobný štítok pre model EasySolar 48/3000/35-50, výrobné číslo HQ1535KULTH. Podľa
údaja PMP483026010 na výrobnom štítku je možné v internetových zdrojoch vysledovať, že zariadenie

bolo vyrobené v Indii. Obsah výrobného štítku (okrem kódu IP) nie je koncipovaný podľa európskej
normy, ktorá bola schválená CENELEC na priame používanie ako slovenská technická norma STN EN
50524:2010. Označenie elektrického zariadenia označením CE a vydanie vyhlásenia o zhode nemožno
podľa znalkyne vnímať ako formálne, keďže vypovedajú o tom, že bola posúdená zhoda s európskymi
normami, čo je podmienkou uvedenia zariadenia aj na slovenský trh. Pri výsluchu znalkyňa doplnila, že

zariadenie nie je bezpečné, nemá posúdenú bezpečnosť z hľadiska prúdu, napätia, elektromagnetickej
kompatibility a chemických vplyvov. Toto zariadenie produkuje desiatky ampérov, v dôsledku čoho môže
byť životu nebezpečné, tak pre človeka ako napr. aj pre zviera. V oficiálnom prehlásení z 15.03.2022
distribútor Neosolar, spol. s r.o. uviedol, že menič/nabíjač EasySolar 48/3000/35-50 230V-MPPT 150/35
(2x)S/N:HQ1535KULTHboldodanývofebruári2017zcentrálnehoskladuVictronEnergypreEÚaspĺňa

všetky európske požiadavky. Vyhlásenie o zhode (Declaration of Conformity z 20.04.2016) je vydané a
platné pre tento menič so sériovým číslom HQ1535KULTH. Striedač je navrhnutý a určený pre použitie
na európskom trhu, teda aj pre Slovensko. Zo súkromného znaleckého posudku č. 1/2023 predloženého
žalovaným, vypracovaného znalcom Ing. Petrom Haľkom, PhD., odbor energetika - tepelná energetika,
vykurovanie a vykurovacie zariadenia, bolo zistené, že znalec dospel k záverom, že žalobcovi bolo

dodané, nainštalované a uvedené do prevádzky zariadenie EasySolar 48/3000/35-50 230V-MPPT
150/35(2x) od spoločnosti Victron Energy B.v. Znalec nevedel posúdiť osobnou obhliadkou, či v čase
vypracovania znaleckého posudku bolo zariadenie funkčné a v prevádzke. Uviedol, že zariadenie
disponuje vyhlásením o zhode, pričom odkázal na Declaration of Conformity z 20.04.2016. Znalecuviedol, že je možné, že bolo označenie CE uvedené na obale zariadenia a že zariadenie je použiteľné
pre európsky trh z dôvodu, že disponuje vyhlásením o zhode - Declaration of Conformity.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 52 ods. 1, § 512 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 9 ods. 1 a 2,
§ 10, § 12 ods. 1, 2 a 8 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky (ďalej len
„zákon č. 264/1999“), § 2 písm. a), § 6 písm. c) až f), § 12 ods. 2, § 13 nariadenia vlády č. 148/2016
Z. z. o sprístupňovaní elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia

na trhu (ďalej len „nariadenie č. 148/2016“), § 2 písm. f), g) a h), § 6 ods. 1, 6 a 7 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 250/2007“) a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) takto:

5. Žalobca a jeho manželka ako objednávatelia a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli 22.11.2016 zmluvu
o dielo č. C., na základe ktorej žalovaný podľa cenovej ponuky dodal a namontoval na rodinnom

dome žalobcu hybridnú fotovoltickú elektráreň. Medzi žalobcom, jeho manželkou a žalovaným bola
uzavretá zmluva o dielo, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Námietka nedostatku aktívnej legitimácie
je nedôvodná. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nároky zo zodpovednosti za vady, keď v dôsledku
tvrdenej nefunkčnosti batériovej časti zariadenia a po tom, ako žalovaný tieto vady neodstránil,
žalobca odstúpil od zmluvy. Uplatnený nárok netreba posudzovať z hľadiska splnenia predpokladov

na vznik nároku zo zodpovednosti za vady, ale je možné a účelné vychádzať z odlišnej právnej
kvalifikácie, ku ktorej súd prvej inštancie dospel na náklade vykonaného znaleckého dokazovania
Ing. Magdalénou Kadlečíkovou, PhD. Podľa záverov znalkyne je súčasťou zariadenia namontovaného
u žalobcu kombinovaný hybridný striedač VICRON ENERGY BLUE POWER EasySolar 48/3000/35,
ktorý patrí k určeným výrobkom. Znalkyňa vyhodnotila označenie nachádzajúce sa na spornom

striedači ako nedostatočné a nevyhovujúce. Vychádzala z osobnej obhliadky zariadenia, vyhotovenej
fotodokumentácie a na ich základe vypracovala aj obrazovú analýzu a porovnanie označenia CE
(Conformité Européenne) s označením CE (China Export) uvedeným na kryte hybridného striedača
inštalovaného u žalobcu, pričom konštatovala jeho zjavnú nezhodu. Tento záver znalkyne nebol
relevantným spôsobom spochybnený ani znaleckým posudkom Ing. Petra Haľka, PhD., ktorý v

znaleckom posudku neanalyzoval označenie umiestnené na striedači, pripustil len možnosť, že riadne
označenie sa nachádzalo na obale zariadenia. Nie je možné pripustiť ani vyjadrenie oficiálneho
distribútora Neosolar, spol. s r.o., ktorý nesprávnu veľkosť/formát značky CE odôvodnil chybou tlače a
„ponúkolsa“dodaťnovúnálepkusoznačkouCEaleboobalaleboobojesosprávnymštítkom.Označenie
CE nie je len formálnym štítkom, ale znamená, že výrobok je bezpečný pre spotrebiteľa a môže sa

predávať v rámci EÚ. Toto označenie má byť viditeľné, čitateľné a nezmazateľné a umiestnené na
výrobku pred jeho uvedením na trh. Akékoľvek dodatočné prelepovanie je tak jednoznačne neprípustné.
Znalkyňa ďalej konštatovala, že nie je dostupný certifikát zhody, v dôsledku čoho nie je splnená ani
druhá povinnosť vyplývajúca výrobcovi z § 6 nariadenia vlády SR č. 148/2016 Z. z. Žalovaný v konaní
nepreukázal, že by vyhlásenie o zhode pre určený výrobok inštalovaný u žalobcu bolo vyhotovené v

štátnom jazyku alebo do štátneho jazyka preložené, čo je predpokladom pre uvedenie určeného výrobku
na trh alebo sprístupnenie na trhu v Slovenskej republike. Po prijatí záverov, že neboli splnené povinnosti
stanovené právnymi predpismi prvoinštančný súd dospel k záveru, že vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvného vzťahu treba uplatnené nároky posudzovať prednostne podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa. Žalovaný uviedol na trh a žalobcovi ako spotrebiteľovi sprístupnil výrobok, ktorý v rozpore

s ustanoveniami zákona č. 264/1999 Z. z. v spojení s nariadením vlády SR č. 48/2016 Z. z. nemal
riadne vydané európske vyhlásenie o zhode a nemal riadne umiestnené označenie CE, hoci šlo o určený
výrobok. Takýto výrobok potom napĺňa definíciu nebezpečného výrobku, v súvislosti s čím žalobcovi ako
spotrebiteľovivzmysle§6ods.7zákonaoochranespotrebiteľavznikloprávovrátiťnebezpečnývýrobok
žalovanému ako dodávateľovi a žalovanému povinnosť vziať takýto výrobok späť a najneskôr v lehote

troch pracovných dní od prevzatia výrobku vrátiť spotrebiteľovi kúpnu cenu vrátane účelne vynaložených
nákladov. Žalobca je podľa zákona oprávnený domáhať sa, aby od neho žalovaný nebezpečný výrobok,
ktorý je súčasťou diela, vzal späť a zároveň má právo domáhať sa vrátenia plnenia, ktoré žalovanému
poskytol vrátane účelne vynaložených nákladov. V danom prípade súd videl priestor a potrebu na
ústup od prílišného formalizmu pri hodnotení podaní žalobcu a ním vznesených nárokov predovšetkým

s prihliadnutím na to, že žalobcovi ako spotrebiteľovi bol sprístupnený výrobok predstavujúci riziko
ohrozenia oprávneného záujmu (života, zdravia a majetku), čo potvrdila pri výsluchu aj znalkyňa.
Súd prvej inštancie prvej inštancie preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7 590 € do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Táto suma predstavuje zmluvne dojednanú a žalobcomuhradenú cenu diela, ktorého súčasťou bol nebezpečný výrobok. Súd prvej inštancie neprihliadol na
argumentáciu žalovaného, že časť sumy, ktorá bola plnená z príspevku na využívanie obnoviteľných
zdrojov v domácnostiach, žalobcovi nepatrí. Vzťah žalobcu a tretej osoby, ktorá mu príspevok poskytla

je vzťahom nezávislým od zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného. Súčasne súd prvej inštancie uložil
žalobcovivrátiťžalovanémufotovoltickúelektráreňsbatériami,ktorúodžalovanéhoprevzalakopredmet
zmluvy o dielo. Bolo by nadbytočné ďalej sa zaoberať otázkou funkčnosti a prevádzkyschopnosti diela,
resp. jeho batériovej časti. Po prijatí záveru, že súčasťou diela je zariadenie, ktoré vôbec nemalo
byť uvedené na trh v Slovenskej republike a sprístupnené spotrebiteľovi, je bezpredmetné skúmať,

či dielo funguje v rozsahu dojednaných parametrov, resp. či žalobcom pozorované zmeny súvisia len
s obmedzenou životnosťou batérií. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalovaného na doplnenie
dokazovania výsluchom znalca Ing. Petra Haľka, PhD. a to jednak z dôvodu, že žalovaný jednoznačne
nespresnil aké skutočnosti by mal znalec svojím výsluchom objasniť a zároveň s prihliadnutím na zásadu
koncentrácie. Keďže prvoinštančný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako v plnom rozsahu
úspešnej strane priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Včasným odvolaním sa žalovaný domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietne, alebo zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol
nárok na späťvzatie výrobku žalovaným a na vrátenie plnenia poskytnutého žalovanému z dôvodu, že

žalovaný mal dodať žalobcovi nebezpečný výrobok. Napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne,
nezákonné a arbitrárne. Namietol, že súd uplatnený nárok neposudzoval z hľadiska zodpovednosti
za vady, ale vychádzal z odlišnej právnej kvalifikácie, tvrdenými vadami výrobku sa nezaoberal a
obmedzil svoje rozhodnutie iba na konštatovanie, že žalobcovi mal byť dodaný výrobok predstavujúci
riziko ohrozenia oprávneného záujmu. Tento záver oprel výlučne o znalecký posudok znalkyne, ktorého

správnosť žalovaný spochybňuje. Nielenže sa znalkyňa v rámci znaleckého dokazovania nezaoberala
úlohami podľa zadania súdu, ale vykonávala úkony nad rámec svojho zadania. Nevykonala fyzickú
obhliadku zariadenia a vychádzala len z fotiek a podkladov, najmä od žalobcu a nezohľadnila všetky
relevantné listiny od žalovaného vrátane certifikátov priamo od výrobcov. Znalkyňa od začiatku nekonala
objektívne a nestranne. Spochybnené sú aj jej závery o nedostatku CE označenia na striedači. Naviac

znalkyňa vychádzala z technických noriem a zákonov, ktoré boli v čase inštalácie buď zrušené,
alebo ešte neboli účinné. Žalovaný nesúhlasí so záverom, že označenie CE umiestnené na striedači
nezodpovedá príslušným normám, pretože závery znalkyne boli vyvrátené znaleckým posudkom Ing.
Petra Haľka, PhD. Podľa názoru žalovaného zariadenie dodané žalobcovi splnilo všetky požiadavky.
Zo znaleckého posudku znalca a ďalších dokumentov vrátane správy SIEA zo 04.03.2019 vyplýva, že

zariadenie bolo funkčné a schopné prevádzky. Rovnako neobstojí ani názor súdu prvej inštancie, že
nemožno pripustiť vyjadrenie oficiálneho distribútora Neosolar spol. s r.o. z dôvodu, že podľa názoru
súdu náprava nesprávneho označenia výrobku je neprípustná. Podľa § 7 ods. 2 písm. f) zákona č.
56/2018 Z. z. je totiž dovozca povinný vykonať potrebnú nápravu prípadných nedostatkov pri označení
výrobku značkou zhody, ktorou je označenie CE. Oficiálny distribútor Neosolar spol. s r.o. vo svojom

vyhlásení potvrdil, že dodaný striedač je určený pre európsky trh vrátane Slovenska a spĺňa všetky
európske požiadavky. Zásadne odmieta, že by sa malo jednať o „china export“ a v prípade nesprávneho
označenia ide iba o administratívnu chybu, ktoré je odstrániteľná a v žiadnom prípade nespôsobuje
jeho nefunkčnosť ani žiadne nebezpečenstvo. Nesprávne označenie výrobku môže byť maximálne
dôvodom na uloženie nápravných opatrení podľa zákona č. 56/2018 Z. z., avšak v žiadnom prípade

nespôsobuje, že ide o nebezpečný výrobok. Súd prvej inštancie, ktorý priznal nárok žalobcovi z titulu
nárokov údajne nebezpečného výrobku, konal bez toho, aby si žalobca v konaní tieto nároky uplatnil
prípadne aj zmenou žaloby, čím konal nad rámec zákona. Nejde iba o zmenu právnej kvalifikácie,
pretože súd vychádzal z úplne iných skutočností, než ktoré boli uvedené v žalobe, a prisúdil žalobcovi
nárok z iného skutkového základu a teda aj z iného právneho dôvodu. V tejto súvislosti žalovaný

odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/15/2010, podľa ktorého je súd viazaný
skutkovými stavmi a právnymi tvrdeniami žalobcov a nemôže prisúdiť iné plnenie alebo rozhodnúť na
základe iného skutkového základu. Žalovaný považuje za nesprávny aj záver súdu, že je nadbytočné
sa zaoberať otázkou funkčnosti a prevádzkyschopnosti diela. Žalovaný žalobcovi preukázateľne dodal
nielen bezpečné, ale aj plne funkčné a prevádzkyschopné zariadenie. Funkčnosť dodaného zariadenia

bola potvrdená aj závermi meraní a skúšok SIEA 27.02.2019, keďže neboli zistené žiadne vady na
zariadení (teda vrátane batériovej časti), počas kontroly pracovalo správne a do rozvodnej siete objektu
dodávalo elektrickú energiu aj po odpojení hlavného ističa objektu, zariadenie pracovalo autonómne
a dodávalo elektrickú energiu do rozvodnej siete rodinného domu. Kontrolné meranie bolo vykonanénezávislými osobami a certifikovaným meracím prístrojom s vysokou presnosťou. Znížená kapacita
batérie spôsobená pravidelným užívaním nie je vada výrobku, ale vlastnosť podliehajúca bežnému
opotrebeniu. Žalobca žiadal žalovaného iba o dodanie nových batérií, teda nie opravu dodaného

zariadenia. Keďže neboli splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy o dielo, odstúpenie od zmluvy
žalobcom je neplatné. Súd prvej inštancie odignoroval aj námietku žalovaného týkajúcu sa preklúzie
uplatneného nároku žalobcu zo zodpovednosti za vady. Žalovaný argumentuje aj nesprávnym postupom
súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom znalca
aktorýodmietolodročiťpojednávanie,naktorombolavypočutáznalkyňa.Súdnesprávneprávneposúdil

aj nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Vzhľadom na to, že zmluva o dielo bola uzavretá
obidvomimanželmi,ichspoločnékonaniepodlieharežimubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.V
danom prípade sa nemôže jednať iba o bežnú vec, ktorú by mohol vybavovať každý z manželov sám, ale
vyžaduje sa odstúpenie od zmluvy ako aj podanie žaloby zo strany obidvoch manželov. Súd nesprávne
posúdil aj námietku týkajúcu sa odstúpenia od zmluvy. Žalovaný považuje odstúpenie od zmluvy za
neplatné, pretože zariadenie preukázateľne nevykazovalo vadu, ktorá by zakladala právo žalobcu na

uplatnenie si práva zo zodpovednosti za vady, ale aj z dôvodu, že žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy
a bez uvedenia zákonného alebo zmluvného dôvodu zakladajúceho tento nárok žalobcu. Nezaoberal
sa ani námietkou žalovaného, ??že v prípade odstúpenia od zmluvy musí byť vydané všetko, čo bolo
bezdôvodným obohatením nadobudnuté, pričom bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu spočíva
nielen v dodanom zariadení, ale aj v dodaných výkonoch a dodanom materiály zo strany žalovaného.

Žalobca túto vzájomnú povinnosť nepremietol ani do žalobného petitu.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny
a v podstate zopakoval svoje skutkové tvrdenia. Neobstojí snaha žalovaného vyhnúť sa zodpovednosti
odkazom na údajné nedostatočné preukázanie, že vada spočívala v batériovej časti, pretože znalecký

posudok hodnotí inú vadu zariadenia. Keďže žalobca nie je odborníkom na elektrotechnické zariadenia,
jeho reklamácia, kde vytýka nedostatky zariadenia a opisuje, že sa prejavujú vo vadách batérií, nemôže
predstavovať obmedzenie žalobného návrhu. Žalobca ako spotrebiteľ nie je povinný vyhľadať a presne
určiť vadu, ktorú reklamuje, s následkom straty práv z reklamácie. Ak by aj žalobca označil nesprávnu
príčinu nefunkčnosti, tak povinnosťou žalovaného bolo tento nedostatok odhaliť a vadu odstrániť.

Znalecký posudok však konštatuje, že vada striedača sa prejavila na batériovej časti. Žaloba teda
nebola koncentrovaná na konkrétnu vadu, ale na nefunkčnosť zariadenia, preto je žalobný petit v
súlade s obsahom žaloby. Rovnako neboli relevantné námietky žalovaného týkajúce sa označenia
právneho úkonu pri odstúpení od zmluvy. Žalobca disponuje riadnou aktívnou legitimáciou v tomto
spore. Nárok zo zodpovednosti za vady podlieha všeobecnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť

odo dňa, keď došlo k vytknutiu vád, preto v lehote záručnej doby treba iba uplatniť právo. Do
záručnej doby sa nezapočítava čas od uplatnenia práva až do vykonania opravy. Žalobca oznámil
existenciu nedostatkov na diele priamo dodávateľovi a uplatnil si aj konkrétny nárok z vád diela.
Žalovaný neodstránil vady ani po oznámení a žiadosti o opravu, čo potvrdzuje listom z 19.09.2018,
z ktorého je zrejmé, že žalobca reklamoval nefunkčné batérie a žiadal ich výmenu a súčasne opravu

nefunkčného fotovoltického systému. Žalobca odmieta výhrady žalovaného voči znaleckému posudku
znalkyne. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že zariadenie má konštrukčnú vadu, ktorá sa
prejavila v akumulátorovej časti a vyhadzovaním prúdového chrániča v elektrickej sieti. Zariadenie
nespĺňa podmienky prevádzky v krajinách EÚ a nemalo byť vôbec predávané a prevádzkované na
slovenskom trhu. Žalobca má pochybnosti o odbornosti znalca Ing. P. Haľka a o objektívnosti jeho

znaleckého posudku. Ani jedna jeho odpoveď neposudzuje zariadenie konkrétne inštalované u žalobcu.
Tvrdeniažalovaného,žeznalcoviúdajnenebolaumožnenáosobnáobhliadkasanezakladajúnapravde.
Závery SIEA nie sú odborným stanoviskom vydaným autorizovanou, či akreditovanou osobou a nie sú
pre znalecké posudzovanie záväzné. Ani prehlásenie distribútora Neosolar, spol. s r.o. nemá právnu
relevanciu. Žalobca nesúhlasí s tým, že okrem uloženia povinnosti vrátiť zariadenie žalovanému mal

v žalobnom petite vyjadriť aj podmienenosť tohto plnenia nárokom žalovaného na vydanie dodaných
výkonov a materiálu, keďže odstúpenie od zmluvy predstavuje nárok zo zodpovednosti za vady
v dôsledku nesplnenia si povinnosti žalovaným. Žalovanému nevzniká nárok na kompenzáciu montáže,
pretože žalobcovi vznikol nárok na odstúpenie od zmluvy kvôli vadnému a nebezpečnému zariadeniu.
Žalobca si v rámci tejto novo prezentovanej obrany žalovaného (nárok na vydanie dodaných výkonov)

uplatnil aj námietku premlčania. Žalovaný fakticky nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by
spochybnili odborné závery znalkyne Ing. M. Kadlečíkovej.8. V odvolacej replike žalovaný zopakoval svoju argumentáciu z odvolania a doplnil, že tvrdenia žalobcu,
ktorý sa snaží preniesť technický nedostatok na žalovaného, sú klamlivé. Pri obdivoch servisných
zásahoch nešlo o vadu zariadenia, ale zistené zásahy cudzou osobou. Tieto zásahy boli aj spoplatnené,

keďže sa na ne záruka nevzťahovala, čo žalobca akceptoval zaplatením faktúr. Po vykonaní kontroly
SOI a ďalších kontrolách neboli zistené žiadne nedostatky v postupe žalovaného. Ani v rámci merania
funkčnosti zariadenia SIEA 27.02.2019 neboli zistené žiadne vady. Žalobca u žalovaného reklamoval
výslovne nefunkčnosť batérií, čo bolo potvrdené aj tým, že od žalovaného požadoval dodanie nových
batérií. Aj v odstúpení od zmluvy uviedol nekompatibilitu batérií s fotovoltickou elektrárňou ako dôvod

ukončenia zmluvy. Žalobca sa snaží rozšíriť svoje nároky na ďalšie údajné vady celého zariadenia. V
danom prípade sa nejedná iba o inú formuláciu textu petitu, ale o priznanie iného práva, čo spôsobuje
procesnú vadu. Žalovaný sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že odstúpenie od zmluvy ako právny
úkon malo byť dostatočne určité. Naviac žalobca odstúpil od zmluvy po uplynutí dvojročnej záručnej
doby (listom z 10.06.2019), ktorá začala plynúť od prevzatia diela žalovaným (09.03.2017), v dôsledku
čoho jeho právo zaniklo. Na preklúziu mal súd prihliadať aj bez návrhu, napriek tomu preklúziu práva

žalobcu úplne odignoroval. Žalovaný poukazuje na to, že zákon umožňuje dodatočné zabezpečenie
zhody výrobku aj po jeho uvedení na trh, a že príslušné administratívne nedostatky, ako nesprávne
označenie alebo absencia vyhlásenia v štátnom jazyku, neznamenajú automatické stiahnutie výrobku
z trhu. K režimu odstúpenia od zmluvy žalovaný odkázal na § 457 OZ, podľa ktorého ak je zmluva
neplatná alebo zrušená vzniká medzi účastníkmi zmluvy právny vzťah z bezdôvodného obohatenia

synalagmatickej povahy. Žalovaný doplnil úradný preklad vyhlásenia výrobcu o zhode do štátneho
jazyka.

9. V odvolacej duplike žalobca odkázal na svoje skoršie podania, v ktorých sa komplexne vysporiadava
so všetkými námietkami žalovaného a doplnil, že úradný preklad nenahrádza vyhotovenie vyhlásenia

o zhode v štátnom jazyku, pretože zadávateľom úradného prekladu bol žalovaný, čiže osoba odlišná
od výrobcu, ktorý je ako jediný oprávnený vyhlásenie o zhode vydať. Dodatočné vyhotovenie úradného
prekladu žalovaným nemení faktický stav, že vyhlásenie o zhode nie je urobené v štátnom jazyku
a nebolo urobené v čase uvedenia do prevádzky. Keďže ide o rozhodujúci doklad pre spotrebiteľa,
vyžaduje sa aj súvisiace informácie o výrobku poskytované výrobcom uvádzať v štátnom jazyku

spôsobom zrozumiteľným spotrebiteľovi. Pri uvedení výrobku na trh je nutné pripraviť technickú
dokumentáciu pred uvedením výrobku na trh a výrobky musia mať označenie CE, aby mohli byť
predávané v EÚ. Toto označenie znamená, že výrobok bol podrobený posúdeniu výrobcu a spĺňa
požiadavky EÚ na bezpečnosť, zdravie a ochranu životného prostredia. Základným nedostatkom
zariadenia inštalovaného u žalobcu je označenie „čínsky export“, ktoré vylučuje možnosť aplikácie

akéhokoľvek vyhlásenia o zhode, aj ak by bolo toto zariadenie modelovo zhodné so zariadením
uvedeným na vyhlásení.

10. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska

vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože
neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

11. Predovšetkým neobstojí odvolacia výhrada žalovaného, že súd prvej inštancie konal nad rámec
zákona a žalobného návrhu. Žalovaný si žalobou uplatnil nárok na peňažné plnenie v konkrétnej sume,

ktorú súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neprekročil. Treba síce súhlasiť s tým, že ak si žalobca
v konaní uplatní iné právo, alebo podstatne zmení alebo doplnení rozhodujúce skutočností tvrdené
v žalobe, ide o zmenu žaloby podľa (§ 140 ods. 1 a 2 CSP), o ktorej prípustnosti by mal súd prvej
inštancie rozhodnúť pred vydaním rozhodnutia vo veci samej (§ 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 a 2 CSP),
avšak porušenie tohto postupu predstavuje tzv. inú vadu v konaní podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP,

ktorá je relevantná vtedy, ak mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný netvrdí,
že súd prvej inštancie zmenu žaloby nemal pripustiť, preto ani nie je zrejmé, prečo by dôsledkom tohto
pochybenia prvoinštančného súdu mala byť nesprávnosť napadnutého rozsudku.

12. Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania, žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že

žalovaný sprístupnil žalobcovi ako spotrebiteľovi nebezpečný výrobok, v súvislosti s čím žalobcovi ako
spotrebiteľovi vzniklo právo vrátiť nebezpečný výrobok žalovanému ako dodávateľovi a žalovanému
povinnosť vrátiť spotrebiteľovi kúpnu cenu vrátane účelne vynaložených nákladov. Tento záver
vychádza zo skutkového zistenia, že na spornom výrobku – striedači nebolo umiestnené označenieCE a vyhlásenie o zhode pre striedač nebolo vyhotovené v štátnom jazyku alebo do štátneho
jazyka preložené. Žalovaný namietal, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, že sporný striedač nie je
nebezpečným výrobkom, pretože v prípade nesprávneho označenia ide iba o administratívnu chybu

a že nepreloženie vyhlásenia o zhode do štátneho jazyka môže viesť prinajhoršom k uloženiu opatrenia
alebo pokuty.

13. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva
na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného

súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v
ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Je to
predovšetkým neúspešná strana, ktorá má záujem na dostatočnom odôvodnení, pretože len vtedy má
skutočnú možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných
opravných prostriedkov. Základné náležitosti odôvodnenia rozsudku upravuje Civilný sporový poriadok
v § 220 ods. 2, ktorý o. i. vyžaduje, aby súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Dôraz sa kladie aj na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku. Napadnutý
rozsudok však požiadavkám tohto ustanovenia nevyhovuje.

14. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom k 09.03.2017 (deň dodania striedača žalobcovi), ktorý upravuje práva
spotrebiteľa spojené s nebezpečnými výrobkami. Nebezpečným výrobkom sa podľa § 2 písm. g) a h)
tohto zákona rozumie výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky zákona č. 264/1999.

15. V prejednávanej veci nie je sporné, že striedač predstavuje určený výrobok podľa § 9 ods. 1
zákona č. 264/1999 v znení účinnom do 31.03.2017. Určené výrobky sa nesmú uviesť na trh, ak
nie je preukázaná zhoda ich vlastností s technickými predpismi (§ 9 ods. 2 cit. zákona). Výrobca
alebo dovozca určeného výrobku posudzuje pred uvedením na trh zhodu jeho vlastností s technickými
požiadavkami ustanovenými technickými predpismi (§ 10 ods. 2 cit. zákona). Určené výrobky môže

výrobca alebo dovozca uviesť na trh iba po posúdení zhody ich vlastností s technickými požiadavkami
na ich bezpečnosť podľa tohto zákona a technických predpisov, a to spôsobom, ktorý zodpovedá
posudzovaniu zhody podľa § 12 (§ 10 ods. 3 cit. zákona). Posudzovanie zhody je zisťovanie, či skutočné
vlastnosti určeného výrobku zodpovedajú ustanoveným technickým požiadavkám na určený výrobok
postupmi uvedenými v tomto zákone (§ 12 ods. 1 cit. zákona). Výrobca alebo dovozca určeného výrobku

môže uviesť na trh len taký výrobok, ktorý spĺňa všetky technické požiadavky, ktoré sa na určený výrobok
vzťahujú. Pred uvedením určeného výrobku na trh je povinný vydať písomné vyhlásenie o zhode s
technickými predpismi, ak sa naň nevzťahuje § 13 ods. 6 (§ 10 ods. 4 cit. zákona). Vyhlásenie o zhode
môže výrobca alebo dovozca nahradiť označením CE (§ 13 ods. 6). Označenie možno umiestniť na
výrobok, len ak bolo vydané na výrobok alebo ak je ku každému výrobku priložené vyhlásenie o zhode

s technickými predpismi Európskych spoločenstiev (§ 21 ods. 1 druhá veta).

16. Zo systematiky vyššie citovaných ustanovení zákona č. 264/1999 je zrejmé, že výrobca a dovozca
preberá na seba zodpovednosť za posúdenie zhody určeného výrobky buď tým, že vydá vyhlásenie
o zhode podľa § 10 ods. 4, alebo tým, že použije označenie CE. Predpokladom umiestnenia označenia

CE je síce vyhlásenie o zhode s európskymi technickými predpismi (§ 21 ods. 1 druhá veta), to však
neznamená, že použitie tohto označenia je povinné. Zákon č. 264/1999 teda vychádza z toho, že
vždy musí existovať vyhlásenie o zhode, zo žiadneho jeho ustanovenia nevyplýva, že označenie CE
je povinné.

17. Iný záver o povinnosti umiestňovania označenia CE vyplýva z nariadenia vlády č. 148/2016.
Nariadenie vlády, ktoré sa vzťahuje na elektrické zariadenia, o aké ide aj v prejednávanej veci [§ 2 písm.
a)], v znení účinnom k 09.03.2017 ukladalo výrobcovi o. i. povinnosť vydať EÚ vyhlásenie o zhode podľa
§ 12 [§ 6 písm. d)] a zároveň aj povinnosť umiestniť označenie CE podľa § 13 [§ 6 písm. e)].

18. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na práve spotrebiteľa vrátiť
nebezpečný výrobok podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ako bolo uvedené vyššie,
tento zákon vymedzuje bezpečnosť výrobku s odkazom na zákon č. 264/1999, nie na nariadenie vlády.
Zákon č. 264/1999 však umiestnenie označenia CE bezpodmienečne nevyžaduje, ale za podstatnéz hľadiska bezpečnosti výrobku považuje vyhlásenie o zhode (či už podľa § 10 ods. 4 alebo podľa §
21 ods. 1 druhej vety).

19. Obdobne to platí aj pre formálne požiadavky, ktoré na vyhlásenie o zhode kladie zákon č. 264/1999
a nariadenie vlády. Nariadenie vlády vyžaduje, aby sa vyhlásenie o zhode vyhotovilo v štátnom jazyku
alebo sa do štátneho jazyka preložilo (§ 12 ods. 2). Naproti tomu však zákon č. 264/1999 takúto
požiadavku neobsahuje.

20. Ak súd prvej inštancie za tejto situácie napokon uzavrel, že žalovaný uviedol na trh a žalobcovi ako
spotrebiteľovi sprístupnil výrobok v rozpore so zákonom č. 264/1999 „v spojení s“ nariadením vlády,
v dôsledku čoho žalobcovi ako spotrebiteľovi vzniklo podľa § 6 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa právo vrátiť nebezpečný výrobok a žalovanému o. i. povinnosť vrátiť spotrebiteľovi
kúpnu cenu, mal sa zaoberať rozdielnym prístupom týchto dvoch právnych predpisov k umiestňovaniu
označenia CE a k formálnym požiadavkám vyhlásenia o zhode. Súd prvej inštancie však namiesto

toho len jednoducho „spojil“ tieto dva predpisy a napriek výslovnému odkazu zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa len na porušenie zákon č. 264/1999 v podstate prijal záver, že aj porušenie
nariadenia vlády vyvoláva podľa zákona o ochrane spotrebiteľa rovnaký následok.

21.Súdprvejinštanciesvojmyšlienkovýpostupprivýkladevyššiecitovanýchtrochpredpisovneozrejmil,

čím znemožnil jeho preskúmanie v odvolacom konaní. Ide pritom o podstatnú otázku, od ktorej záviselo
prvoinštančné rozhodnutie. Pokiaľ mienil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založiť na právnom
závere, že žalobca má ako spotrebiteľ právo na vrátenie kúpnej ceny za nebezpečný výrobok, musí
nevyhnutne preskúmateľným spôsobom ustáliť rozsah povinností, ktorých porušenie je podmienkou
vzniku tohto práva. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je preto nedostatočné, v dôsledku čoho je

naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

22. Opodstatnené sú aj výhrady žalovaného voči spôsobu hodnotenia výsledkov znaleckého
dokazovania v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd by mal hodnotiť znalecký posudok komplexne aj
z hľadiska prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca a priebehu znaleckého

skúmania (porov. nález Ústavného súdu ČR z 30.04.2007, sp. zn. III. ÚS 299/06, na ktorý odkazuje
aj odborná literatúra k CSP, ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H.
Beck, 2016, s. 779). Takto však súd prvej inštancie pri vyhotovení odôvodnenia napadnutého rozsudku
nepostupoval.

23. Súd prvej inštancie sa v podstatnej miere opieral o znalecký posudok Ing. M. Kadlečíkovej, o jeho
doplnenie a výsluch tejto znalkyne. Na úvod sa žiada poznamenať, že neobstojí argument žalovaného,
že znalkyňa nemala vychádzať z videí, pretože na ne súd neprihliadal. Z tvrdení strán o okolnostiach
vyhotovenia sporných obrazových záznamov sa skôr javí, že nezachytávajú také prejavy osobnej
povahy,ktorébybránilivichvykonaniuakodôkazu(porov.nálezÚstavnéhosúduČRII.ÚS1774/14).Na

druhej strane však za relevantné treba považovať výhrady žalovaného, že pred vyhotovením znaleckého
posudku znalkyňa nevykonala fyzickú obhliadku sporného výrobku, stav predmetu skúmania zisťovala
iba na základe fotografií a podkladov najmä zo strany žalobcu. Práve nevykonanie obhliadky zariadenia
bolo podľa odvolacieho súdu dôvodom nesprávneho konštatovania znalkyne, že vyhlásenie o zhode,
ktoré predložil žalovaný, sa netýka skutočne inštalovaného zariadenia, ale iného modelu (bod 22

napadnutého rozsudku). Z konštatovaní znalkyne, že „podľa projektu skutočného vyhotovenia by malo
ísť o model EasySolar 48/3000/35 32, podľa faktúry číslo 1020170076 a revíznej správy ide o model
EasySolar 48/3000/35 50“ (bod 21 napadnutého rozsudku) je zrejmé, že znalkyňa mala vedomosť
o rozpore medzi týmito listinami, avšak tento rozpor sa nerozhodla odstrániť miestnou obhliadkou
(prípadne inak vysvetliť), ale sa priklonila k tomu, že u žalobcu je inštalované práve to zariadenie, na

ktoré sa žalovaným predložené vyhlásenie o zhode nevzťahuje. Z výsledkov následnej obhliadky, ktorú
vykonala v rámci nariadeného doplnenia znaleckého posudku, pritom nakoniec vyplynulo, že u žalobcu
je inštalované v skutočnosti zariadenie, ktorého sa týka aj vyhlásenie o zhode predložené žalovaným.
Ďalšie pochybenie znalkyne spočíva v tom, že k obhliadke neprizvala žalovaného, ktorý sa jej preto
ani nezúčastnil. Okrem toho, že takýto postup je vo všeobecnosti nesprávny, znalkyňa tým porušila aj

svoju povinnosť uloženú jej v uznesení o nariadení znaleckého skúmania č. k. 35Csp/137/2019-164
v spojení s uznesením o nariadení doplnenia znaleckého skúmania č. k. 35Csp/137/2019-305, ktoré
nepochybne tvoria jednotu. Žalovaný tiež vo svojich podaniach zo 04.05.2022 a 22.11.2021 namietal,
že znalkyňa vychádzala z viacerých slovenských technických noriem a zákonov, ktoré boli už včase inštalácie predmetného zariadenia zrušené a niektoré z nich nadobudli platnosť a účinnosť až
po termíne inštalácie elektrického zariadenia u žalobcu a že pri vyhľadávaní informácií o existencii
vyhlásenia o zhode nekontaktovala výrobcu, ale sa spoliehala na internetové zdroje. Aj skutočnosť,

že znalkyňa nezohľadnila všetky relevantné listiny, ktoré jej predložil žalovaný na účely vypracovania
znaleckého posudku (medzi ktorými sa nachádzali aj vyhlásenia o zhode) a nerovný prístup znalkyne
ku komunikácii k obom stranám predstavujú ďalšie relevantné okolnosti, ktoré treba zohľadniť pri
komplexnom posúdení výsledkov znaleckého dokazovania. Žiadne z vyššie opísaných okolností súd
prvej inštancie pri hodnotení znaleckého posudku tejto znalkyne nevzal do úvahy, čo je opäť výrazom

nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku.

24. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôsledkami
vyplývajúcimi z § 457 OZ, aj v tomto prípade treba dať za pravdu žalovanému. Súd prvej inštancie
sa danému ustanoveniu nevenoval a nevzal do úvahy inak nespornú skutočnosť, že žalovaný dodal
žalobcovi nielen samotný výrobok, ale že jeho plnenie spočívalo aj v dodaných výkonoch a dodanom

materiály.

25. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje za okolností prejednávanej veci také
zlyhanie súdu prvej inštancie, ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom na
to odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil [§ 389 ods. 1 písm. b) CSP] a vec vrátil (§

391 ods. 1 CSP) súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok).

26. Pre úplnosť a na účely ďalšieho konania odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o námietku žalovaného,
že súd nevykonal výsluch znalca Ing. Petra Haľka, rozhodnutie o tom, aký dôkaz súd vykoná, patrí
do kompetencie súdu, ktorej uplatnenie nemá súvis s právom na spravodlivý súdny proces. Na druhej

strane však odvolací súd pripomína judikatúru najvyššieho súdu (rozhodnutie sp. zn. 4 Cz 13/82), podľa
ktorej ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi názormi o tej istej
otázke, musí vypočuť obidvoch znalcov. To platí aj za podmienok kontradiktórneho civilného sporového
konania, pretože práve výsluch znalca nie je viazaný na návrh strany (§ 208 ods. 3 CSP). Navyše,
v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, kde môže súd vykonať dokazovanie aj ex offo (§ 295

CSP). Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania znaleckým posudkom Ing. M. Kadlečíkovej,
ktoré zahŕňali aj skutkové zistenia iného, než odborného charakteru, bol výsluch znalca Ing. P. Haľka
v prejednávanej veci zrejme namieste, hoci je pravda, že ustálenie skutkového stavu v miere dostatočnej
na vykonanie znaleckej úlohy je vecou súdu (R 1/1981). Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom
žalovaného, že odstúpenie od zmluvy, ako aj podanie žaloby v prejednávanej veci je takým úkonom,

na ktorý sa vyžaduje konanie (súhlas) oboch manželov, pretože treba rozlišovať medzi kúpnou zmluvou
a zmluvou o dielo, a odkazuje na závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

27. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní (§ 391 ods. 3 CSP) vo veci samej vychádzať z vyššie
vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu a presvedčivo vysvetlí, ako vykladá vzťah medzi

uplatňovanými právnymi predpismi. Bude mať pritom na zreteli aj vyššie citovanú judikatúru (najmä
z hľadiska dokazovania podľa § 208 ods. 3 a § 295 CSP a jeho hodnotenia) a na základe nej a návrhov
strán rozhodne, aké dôkazy vykoná. Následne opätovne zhodnotí všetky vykonané dôkazy, v ich
jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP), a v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami
strán (§ 151 ods. 1 CSP), o ktorých nemá dôvodné pochybnosti (§ 185 ods. 2 a § 186 ods. 2 CSP),

ustáli rozhodný skutkový stav. Zistený skutkový stav následne podrobí novému právnemu posúdeniu, pri
ktorom bude mať na zreteli, že predmetom žaloby sú vzájomné plnenia strán, a podľa povahy zisteného
nároku vyhodnotí, či jeho priznaniu nebráni preklúzia. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní
spôsobom súladným s § 220 ods. 2 CSP a bude dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé.
Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné.