Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125237714
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6125237714.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a D. C., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F.,
t.č. G. XXX, XXX XX G., zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica, deti matky: B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. a otca: D. C., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX G., t.č. G. XXX, XXX XX G., zastúpeného zástupcom MESZÁROS
BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, IČO: 52
488 047, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca a matky proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 9P/56/2025-69 zo dňa 17.03.2025, takto

r o z h o d o l :

UznesenieokresnéhosúduvnapadnutýchvýrokochI.,II.avzávislýchvýrokochIV.aV. potvrdzuje.

Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku III. z r u š u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého
- výroku I. matka maloletých detí B. H., nar. XX.XX.XXXX je povinná dočasne prispievať na výživu
maloletého A. B. C., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám
otca, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia;
- výroku II. matka maloletých detí B. H., nar. XX.XX.XXXX je povinná dočasne prispievať na výživu
maloletého D. C., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám
otca, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia;

- výrokom III. v prevyšujúcej časti bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý;
- výrokom IV. dočasne zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/38/2024-220 zo dňa
14.01.2025 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti k maloletým deťom;
- výrokom V. určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci
samej vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 9P/56/2025.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 21.02.2025 Okresnému súdu Banská Bystrica
doručený návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorým sa
vo veci samej domáhal zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, styk upraviť nežiadal
a žiadal zaviazať matku prispievať na výživu maloletého A. B. sumou vo výške 150,- Eur mesačne a
na maloletého D. sumou vo výške 150,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám otca a jeho
zdôvodnenie.3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na otcom dňa 17.02.2025 podaný na Okresnom súde Zvolen návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd dočasne zmenil rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 32P/38/2024-220 zo dňa 14.01.2025 tak, že zaviaže matku maloletých detí

na úhradu výživného pre maloleté deti, a to pre maloletého A. B. sumou vo výške 150,- Eur mesačne
a na maloletého D. sumou vo výške 130,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám
otca a jeho zdôvodnenie.

4. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že Okresný súd Zvolen návrh otca vedený pod sp.zn.

8P/36/2025 postúpil Okresnému súdu Banská Bystrica ako miestne príslušnému na rozhodnutie,
nakoľko posledné rozhodnutie vo veci maloletých detí vydal tento súd. Okresný súd Banská Bystrica
uznesením č.k. 32P/29/2025-24 zo dňa 25.02.2025 preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Zvolen.
Spis bol doručený Okresnému súdu Zvolen dňa 10.03.2025 a konanie vo veci návrhu otca na úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom spolu s konaním o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia je vedené Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 9P/56/2025.

5. Okresný súd aplikoval ust. § 324 ods.1, § 325 ods. 1, § 330 ods.1 CSP, § 2 ods. 1, § 366 CMP v
spojení s § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti
svojho uznesenia.

6. Vo všeobecnosti okresný súd uviedol, že základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Z charakteru neodkladných
opatrení vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne

osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Súd
neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne
upraviť dané pomery. V prípade nariadenia neodkladných opatrení vo veci starostlivosti o maloleté deti
je predovšetkým potrebné osvedčiť naliehavosť situácie, a z toho vyplývajúcu potrebu úpravy práv a
povinností voči deťom, a to s ohľadom na záujem maloletých detí.

7. Po posúdení návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia mal okresný súd za osvedčené, že
návrh je dôvodný a je daná naliehavosť a potreba bezodkladnej úpravy pomerov.

8. Z návrhu otca mal okresný súd za osvedčené, že maloleté deti boli zverené neodkladným opatrením

Okresného súdu Zvolen č.k. 0PPOm/2/2025 zo dňa 23.01.2025 do osobnej starostlivosti otca. Taktiež
mal za osvedčené, že matke nebola určená vyživovacia povinnosť, ani nedošlo k zrušeniu, resp. zmene
vyživovacej povinnosti otca podľa rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica. Ďalej mal za osvedčené,
že otec ukončil pracovný pomer v dôsledku prevzatia starostlivosti o maloleté deti a jeho príjmom bola
dávka v nezamestnanosti vo výške 486,- Eur (podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 10.03.2025),

poskytovaná Sociálnou poisťovňou. Taktiež mal za osvedčené z lustrácie v Sociálnej poisťovni, že od
03.03.2025 je otec zamestnaný v spoločnosti D. D., IČO 37 277 197, Suchá nad Parnou 439, 919 01
Suchá nad Parnou.

9. Okresný súd nemal preukázanú výšku príjmov matky, mal za osvedčené, že matka maloletých nie je

zamestnaná a nepoberá žiadnu dávku poskytovanú Sociálnou poisťovňou.

10. Okresný súd poukázal na to, že v konaní vo veci samej vykoná rozsiahlejšie dokazovanie za
účelom zistenia súčasných osobných, príjmových a celkových majetkových pomerov rodičov, ako aj
odôvodnených potrieb maloletých a následne rozhodne o vyživovacej povinnosti povinného rodiča.

11. Okresný súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o dočasnej úprave
vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom, ale nakoľko nemal dostatočne preukázané náklady na
maloleté deti, ani príjmy a majetkové pomery matky, rozhodol o vyživovacej povinnosti len v nevyhnutnej
mierevsúladesustanovením§366CMP,nakoľkokaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.

12. Pokiaľ otec žiadal neodkladným opatrením určiť výživné vo výške 150,- Eur na maloletého A.
B. a 130,- Eur na maloletého D., okresný súd návrh otca v prevyšujúcej časti zamietol, pretože aždokazovaním v konaní vo veci samej môžu byť spoľahlivo zistené celkové príjmové a majetkové pomery
rodičov maloletých detí, na základe čoho rozhodne o vyživovacej povinnosti povinného rodiča.

13. Okresný súd skonštatoval, že nariadené neodkladné opatrenie v prejednávanej veci je neodkladným
opatrením po začatí konania, preto v súlade s § 330 ods. 1 CSP zároveň určil, že neodkladné opatrenie
bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 9P/56/2025.

14. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka na č.l. 76 - 86 spisu v spojení s
doplnením na výzvu okresného súdu na č.l. 94 spisu datovaným dňa 1.4.2025, v ktorom uviedla, že
vyjadrenie k návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností, ktoré bolo doručené k súdu 25.3.2025, je
odvolaním voči rozhodnutiu č.k. 9P/56/2025–69. Poukázala na spolužitie s otcom maloletých detí od ich
narodenia spolu aj s jej dcérou I. I. H., na rozpory v dôsledku alkoholu otca maloletých detí, pre ktoré sa
s otcom maloletých detí rozišla a z domu, v ktorom spoločne bývali, sa vysťahovala. S deťmi a pánom

H. sa presťahovala v decembri 2023 do J. J., pričom pán H. prevzal úlohu otca detí. Vozila deti do škôlky
do G., pretože otec maloletých detí s prestupom detí na druhú škôlku nechcel súhlasiť. Deti mali čo
jesť, kde spať, učili ich, aby si po sebe poukladali hračky, omaľovánky. Boli na deti dvaja a všetko išlo
jednoduchšie, deti sa všetko rýchlo naučili a nebol problém, pokiaľ otec maloletých detí bez toho, aby
dal matke vedieť, brával chlapcov zo škôlky. Uviedla jednotlivé dátumy, kedy si otec brával chlapcov zo

škôlky. Keď chlapci boli u otca, nemala o nich žiadne informácie, vždy prišli od neho unavení. V januári
2024 podal otec návrh na zverenie chlapcov do jeho starostlivosti a matke chcel zakázať stretávanie
sa s chlapcami, pričom súd v J. J. rozhodol, že matka má v starostlivosti chlapcov a otec má platiť
výživné na A. v sume 160,- Eur, na D. v sume 130,- Eur a určil aj zročné výživné. Matka s partnerom
dodržiavali denný režim chlapcov, od septembra 2024, kedy začali chodiť do škôlky, ho upravili, no keď

boli chlapci u otca, ten ho nedodržiaval a nedodržiava dodnes. Otec mal chlapcov od 22.12.2024 do
27.12. 2024, pričom v januári, po prázdninách, chlapci išli do škôlky a otec posielal za nimi pána H..
Odvtedy začal mladší syn D. každý deň, keď po neho prišla do škôlky, plakať, nechcel sa prezliekať,
obúvať, nastúpiť do auta, doma začal všetko rozhadzovať, kresliť po stenách alebo po nábytku, pričom
sa mu snažili s manželom vysvetliť, že to nesmie, no on nepočúval. Dňa 22.1. D. znovu vyvádzal, robil

zle súrodencom. Snažila sa mu dohovoriť, manžel akurát prišiel domov, situáciu mu vysvetlila, avšak
D. nepočúval, a tak sa manžel nahneval, udrel D. po zadku. Vie, že to bolo neprimerané. Za pár minút
sa manžel ospravedlnil, išli spať, ráno zaviezla deti do školy a do škôlky. Dňa 23.1. po 23:00 hod.
prišli zamestnanci ÚPSVaR Zvolen, otec s kamarátmi a polícia z G., pričom deti dávno spali. Bolo jej
odovzdané uznesenie o neodkladnom opatrení, že majú vydať všetky deti, deti zobudili, tie začali plakať,

manžel odprevadil deti von a deti odovzdali. Od 24.1. do 30.1. jej otec maloletých detí neodpisoval,
neinformoval ju o chlapcoch, až následne napísal sms, že sa hrajú. Ďalej popísala stav po 04.02.2025 s
tým, že od 13.02. ako jej deti zobrali, tieto nevidela, otcovi píše sms každý deň, no odpovedá málo. Otec
detí jej neumožňuje stretnúť sa s deťmi a neodpovedá na sms. Žiadala, aby sa stretli na neutrálnej pôde,
aby mohla s deťmi trávi čas a pohrať sa s nimi, pričom kontaktovala aj pracovníčku ÚPSVaR vo Zvolene,

či by nemohli spraviť stretnutie, na ktorom by boli deti, pretože jej otec nedovolí sa stretávať s deťmi.
Na fotkách zo škôlky vidieť, že syn A. chodí do škôlky unavený. Nesúhlasila s tvrdeniami uvedenými v
návrhu na úpravu práv a povinností s maloletými deťmi. Mala za to, že otcovi nejde o dobro detí, ale o
to, aby ublížil matke, že ho opustila kvôli jeho správaniu a kvôli alkoholu. Rada by dostala deti naspäť do
osobnej starostlivosti, aby mali znovu svoj denný režim a nemuseli sa pozerať na otca a jeho kamarátov

ako holdujú alkoholu.
K uzneseniu, ktoré jej bolo doručené 21.3.2025 uviedla, že otec jej neplatí od februára 2025 ani
zameškané výživné, ktoré má splácať po 50,- Eur na A. a 50,- Eur na D., chlapci nemajú zaplatené
výdavky na škôlku. Je zaevidovaná na úrade práce a nepoberá žiadne príspevky od štátu, takže nemá z
čoho prispievať na deti. Pokiaľ otec špecifikoval príjmy a výdavky, a to strava 250,- Eur, strava detí 300,-

Eur + 25,- Eur + 50,- Eur spolu 625,- Eur mesačne, je to celkovo vysoká suma. Stravu v škôlke otec
neuhrádza a ani matka, pretože nemá z čoho. Podľa matky suma, ktorú otec maloletých detí uviedol
ako výdavky, je prehnaná. Na súde v Banskej Bystrici uvádzal nižšie výdavky ako teraz, a to bol v tej
dobe zamestnaný u pána K.. Matka naposledy uhradila výdavky na škôlku 17.02.2025. Dodala, že
maloleté deti ľúbi aj s manželom a bola by rada, keby sa vrátili domov. Matka s manželom spolupracujú

so psychologičkou zo školy, s Centrom sociálnych služieb Dalia a zamestnankyňou ÚPSVaR Detva.
Vpodanízodňa01.04.2025(č.l.94spisu)doplnila,žeod03.03.2025jeotecmaloletýchdetízamestnaný
v spoločnosti D. D., IČO: 37 277 197. V škôlke, ktorú maloleté deti navštevujú, sa mal otec vyjadriť,
že matka nemôže navštíviť chlapcov. Škôlka pridala do aplikácie Edupage ďalšie fotky, na ktorých jevidno, ako je A. unavený, smutný. Otec sa presťahoval s deťmi na adresu G. XX, G. XXX, ktorú zmenu
adresy si sama zistila. Uviedla, že je obyčajný človek, matka štyroch detí, no deti nie sú hračky, aby
si ich pohadzovali medzi sebou. Keď boli deti u nej doma, starala sa o nich s manželom a teraz otec

zavezie deti do škôlky, poobede pre nich ide pán H. a kto vie, kto ešte s nimi je a kde sú, pokiaľ sa otec
vráti z práce. Ktovie kedy chodia spať, keď na fotkách je A. strapatý, vyčerpaný, má alergiu, o ktorej
pravdepodobne otec ani nevie. S manželom hľadajú podnájom, v ktorom by mohli deti mať svoju izbu,
zariadenie, veci a hračky pre nich majú. K odvolaniu pripojila fotokópiu fotiek a SMS správ.
Následnematka,navýzvuokresnéhosúdu,uskutočnilaďalšiepodanie,osobnepodané dňa20.05.2025

(č.l. 129 spisu), v ktorom o.i. uviedla, že dňa 07.05.2025 zaplatila stravu v škôlke dokopy v sume
80,- Eur. Potvrdila, že otcovi neposlala žiadne peniaze na deti, no veľakrát sa cez sms pýtala, či deti
niečo nepotrebujú. Chlapci majú v škôlke nedoplatky, a to maloletý A. od mesiaca marec a maloletý
D. od mesiaca február. Riaditeľka sa mala vyjadriť, že ak budú mať za dva mesiace nezaplatené
poplatky, nezoberie ich do škôlky. Ďalej popísala situácie v škôlke v dňoch 05.05.2025 a 06.05.2025.
Uviedla, že od 12.05.2025 podpísala nájomnú zmluvu na dvojizbový byt v J. J., že s manželom majú

dohodu o vykonaní opatrení SPODKaSK ambulantnou/terénnou formou v Centre pre deti a rodiny Dalia
- Centrum Sociálnych služieb KA platnú od 20.3.2025, a taktiež plán sociálnej práce s rodinou dieťaťa,
ktorého cieľom je sanácia rodinného prostredia. Deti jej chýbajú a ľúbi ich. Žiadala, aby sa deti vrátili
do jej osobnej starostlivosti. Zároveň žiadala, aby uvedené podanie bolo vnímané aj ako odvolanie a
aj vyjadrenie k návrhu otca.

15. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom
zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP a § 62 CMP. Podľa otca je rozhodnutie
nesprávne a nezákonné, pretože hoci v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vyžadované
tak rozsiahle dokazovanie, ako vo veci samej a rozhodnutie má iba dočasný charakter, okresný súd

sa nedostatočne venoval zisťovaniu skutočností podstatných pre jeho rozhodnutie a skutočnosti, ktoré
mal osvedčené nehodnotil správne, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Ak okresný súd
rozhodnutie odôvodnil o. i. tým, že mal z lustrácie v Sociálnej poisťovni osvedčené, že otec je od 03.03
2025 zamestnaný a do tohto času, t.j. do dňa 31.01.2025, kedy ukončil svoj pracovný pomer, poberal
dávku v nezamestnanosti vo výške 486,- Eur, ako aj, že nemal preukázanú výšku príjmov matky, ale

mal osvedčené, že nie je zamestnaná a nepoberá žiadnu dávku poskytovanú Sociálnou poisťovňou, tak
Sociálna poisťovňa nie je jedinou inštitúciou, prostredníctvom ktorej štát zabezpečuje podporu pre osoby
bez príjmu v prípade nezamestnanosti. Okrem dávky v nezamestnanosti existujú aj iné formy štátnej
podpory. Podľa otca okresný súd mohol a mal adresovať žiadosť o súčinnosť a zisťovať možný príjem
matky aj od ďalších inštitúcii za účelom zistenia, či je alebo nie je poberateľkou iných foriem sociálnych

dávok. Tým, že matka sa starala o všetky jej štyri maloleté deti, určite poberala aj prídavky na deti v
sume 60,- Eur na každé dieťa zvlášť, čo spolu činí 240,- Eur mesačne. Tieto prídavky mohla poberať aj
v čase, keď jej boli deti už odobraté, nakoľko otec o poberanie týchto prídavkov požiadal len v mesiaci
marec 2025 a rovnako tak, keďže najmladšie dieťa matky A. L. má len 2 roky, určite matka poberala
rodičovský príspevok na toto najmladšie dieťa, do akého času, však otcovi známe nie je. Z pohľadu

ochrany práv maloletých detí považoval za nedostatočné, že okresný súd nevykonal všetky potrebné
a dostupné kroky k tomu, aby si osvedčil relevantné skutočnosti týkajúce sa príjmových a majetkových
pomerov matky. Matka je vydatá, má manžela, ktorý má voči nej vyživovaciu povinnosť, a teda je
nesprávne a nespravodlivé, že súd nariadeným neodkladným opatrením zaviazal matku prispievať na
výživu maloletých detí vo výške 30 % životného minima len preto, že nemal pri rozhodovaní v tejto veci

dostatok informácii o tom, či a aký príjem matka dosahuje. Okresný súd aj z vlastnej činnosti mohol
zistiť, že otec má v súčasnosti v náhradnej starostlivosti aj dcéru matky I. I., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len
„I. I.“), a to uznesením Okresného súdu Zvolen sp.zn. 9PPOm/1/2025 zo dňa 18.02.2025, teda už cca
mesiac pred rozhodovaním v tejto veci. Podľa otca, pokiaľ je matka vydatá a so svojím manželom aj žije
v spoločnej domácnosti, má nepochybne lepšie osobné a aj príjmové možnosti na znášanie výdavkov

spojených so zabezpečovaním životných potrieb detí. Keďže boli matke odobraté všetky jej štyri deti,
ktoré mala vo svojej starostlivosti, ubudli jej všetky výdavky spojené s uspokojovaním ich základných
životných potrieb. Otec v súčasnosti zabezpečuje spolu trom deťom bývanie, stravu a znáša všetky
výdavky spojené s predprimárnym vzdelávaním D. a A., ako aj so školským vzdelávaním I. I.. V dôsledku
vzniknutej ťaživej situácie bol nútený vzdať sa lepšie plateného zamestnania, kde pracoval ako vodič

kamiónovej dopravy v zahraničí, v ktorej práci dosahoval čistý mesačný príjem vo výške cca 1.500,-
Eur netto. Zamestnal sa ako vodič z povolania vo F., aby mohol zabezpečovať každodennú starostlivosť
nielen o dve svoje maloleté biologické deti, ktoré má s matkou, ale aj o jedno ďalšie dieťa matky. V
súčasnosti dosahuje mesačný príjem vo výške cca 1.000,- Eur netto. Vzhľadom na túto situáciu, čelíexistenčným ťažkostiam spôsobeným zníženým príjmom. Otec nedokáže deti vyživiť bez primeraného
príspevkumatky,máobrovskúobavuachcepredísťtomu,abysarovnakoakosestramatky,muselvzdať
starostlivosti o deti a umiestniť ich do detského domova. V tejto mimoriadne ťaživej životnej situácii sa

mal súd riadiť princípom materiálnej pravdy, ktorá mu ukladá povinnosť zistiť skutočný stav veci, k čomu
nedošlo. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že nemal dostatočne preukázané náklady na maloleté
deti.Hlavnýmúčelomaprioritoupodanianávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniabolozabezpečiť,
aby súd čo najskôr rozhodol o vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom, pretože otcovi
svedčala povinnosť prispievať matke na výživu oboch detí mesačne sumu 380,- Eur spolu s dlžným

výživným. Preto bolo nevyhnutné, aby súd konal promptne, zrušil povinnosť otca prispievať na výživu
detí k rukám matky a práve, aby matku zaviazal prispievať na výživu detí k rukám otca, nakoľko deti sa
nachádzajúodkoncajanuáravdomácnostiotca.Knávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapripojil
ako prílohu tzv. špecifikáciu jeho príjmov a výdavkov spolu s výpismi jednotlivých platieb z účtu, ktoré
pre krátkosť času dokázal zabezpečiť. Podľa otca nie je nijak špeciálne potrebné preukazovať, že má
v súčasnosti s maloletými deťmi výdavky spojené so zakupovaním pohonných hmôt, so zabezpečením

dopravy detí do a zo školských zariadení, so zabezpečením stravy pre deti, pričom je nepochybné, že
náklady na stravu predstavujú minimálne 5,- Eur denne na jedno dieťa a potrebné je tiež zohľadniť
aj ďalšie výdavky spojené s bežnou starostlivosťou o deti. Otcom požadovaný príspevok na výživu
maloletých detí v neodkladnom opatrení zodpovedá reálnym a nevyhnutným nákladom na výživu detí,
a to minimálne vo forme stravnej jednotky vo výške cca 5,- Eur na deň a na jedno dieťa. Tiež výpisom z

účtu preukázal, že spláca úvery, ktoré si otec zobral ešte v čase, keď žil s matkou, pretože zatiaľ čo on bol
pracovne cez týždeň v zahraničí, matka bola doma s deťmi a peňažné prostriedky, ktoré otec nechával
matke pri odchode do práce na uspokojovanie základných potrieb detí matka vždy minula na iné veci,
bol nútený zadĺžiť sa, aby mohol uspokojovať základné potreby detí, pretože matka v tom čase míňala
peniaze na omamné látky. Vzhľadom na otcove príjmové pomery si v súčasnosti musel ponížiť splátky

jednotlivých úverov. Má dôvodné pochybnosti, že si matka bude plniť voči deťom vyživovaciu povinnosť,
nakoľko finančné prostriedky, ktoré by mohla použiť na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti, bude
používať pravdepodobne na iné výdavky, ako napríklad spojené so zakupovaním alkoholu, ktorý je v
domácnosti matky dlhodobo požívaný, čo povedala sama maloletá I. I. pri rozhovore v rámci šetrenia
pomerov zo dňa 03.02.2025. Ak by však súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletých detí aspoň

vo výške, ktorá by čiastočne pokrývala nemalé výdavky, ktoré je nevyhnutné vynakladať na výživu a
výchovu detí, otec môže požiadať, po splnení podmienok, príslušný orgán o poskytovanie náhradného
výživného zo strany štátu. Zo špecifikácie príjmov a výdavkov je preukázané, že otec má vyživovaciu
povinnosť voči dcére z predchádzajúceho vzťahu mesačne v sume 200,- Eur. Tiež nie je nutné špeciálne
preukazovať výdavky spojené s návštevou detí v školských zariadeniach. Navyše otec má od učiteliek

v škôlke vedomosť, že matka po vydaní rozhodnutia súdu v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp.zn. 32P/38/2024, kedy boli o. i. deti zverené do osobnej starostlivosti
matky a súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí, neplatila poplatky spojené s návštevou
škôlky detí, rovnako, ako tomu bolo aj v minulosti, kedy musel tieto tzv. dlžoby v škôlke zaplatiť otec.
Preto okresný súd nepostupoval správne, keď tvrdí, že nemal osvedčené výdavky, ktoré je nutné znášať

pri starostlivosti o deti. Určením výživného na deti len vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, tak okresný súd dostal otca do situácie, kedy
dnes pri jeho príjme 1.000,- Eur mesačne zaplatí v súčasnosti znížené splátky úverov vo výške cca
225,- Eur, výživné na dcéru z predchádzajúceho vzťahu vo výške 200,- Eur, úhrady spojené s užívaním
nájomného bytu, ktorý bol otcovi pridelený v polovici mesiaca marec 2025, o čom otec prikladá v prílohe

zmluvu o nájme bytu, s ktorým sú spojené výdavky na úhrady vo výške 256,75 Eur, ďalej zaplatí plyn a
elektrinu v byte spolu vo výške 80,- Eur a na celé živobytie mu aj napriek poníženým splátkam úverov
zostane len necelých 300,- Eur, z ktorých má hradiť poplatky spojené s návštevou školských zariadení
detí, stravu, ošatenie, cestovné výdavky na zabezpečenie dopravy detí do a zo školských zariadení a
do práce a pod.. Obáva sa, že sa ocitne na okraji existenčnej krízy, kedy nebude schopný najmä po

finančnej stránke zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, bude ich musieť umiestniť do detského
domova, zatiaľ čo matka, ktorá túto situáciu spôsobila aj s jej manželom, bude mať neprimerane lepšiu
situáciu akú mala, keď boli deti v jej osobnej starostlivosti. Podľa otca došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci a v konečnom dôsledku aj k porušeniu princípu najlepšieho záujmu dieťaťa, a preto
navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a rozhodnúť v zmysle petitu odvolacieho návrhu.

16. Postupom okresného súdu, a to podľa pokynu zo dňa 21.05.2025 (č.l. 134 spisu) bolo odvolanie
matky vrátane doplnení doručené otcovi prostredníctvom zástupcu, odvolanie otca bolo doručené matke
a kolíznemu opatrovníkovi, ktorí možnosť vyjadriť sa nevyužili.17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to rodičmi maloletých detí, postupom bez nariadenia

pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario prejednal vec za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP
a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP a vo výroku III., ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnutý (voči ktorému matka ani nebola osobou oprávnenou na podanie odvolania podľa § 386 písm.
b) CSP) zrušil podľa ust. § 389 ods.1 písm. d) CSP v spojení s § 2 ods.1 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté

hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

18. Predmetom konania na súde prvej inštancie je okrem návrhu otca vo veci samej, a to na zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by dočasne zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/38/2024-220 zo dňa
14.01.2025 tak, že matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. sumou 150,- Eur mesačne a

na maloletého D. sumou 130,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (č.l. 29 - 30 spisu) otec kládol dôraz na to, že
vsúčasnostiznášavšetkyvýdavkyspojenésostarostlivosťouomaloletédeti, napriekčomujezaviazaný
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica uhrádzať matke výživné a zameškané výživné, z ktorého
dôvodu žiadal zrušiť túto otcovi uloženú povinnosť a matke uložiť povinnosť prispievať na deti výživným.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky
a otca maloletých detí, ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď výrokmi I. a II. uložil matke maloletých detí prispievať na výživu
maloletého A. a maloletého D. výživným mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, výrokom III. v prevyšujúcej časti návrh otca
na nariadené neodkladného opatrenia zamietol v spojení so závislými výrokmi IV. a V., ktorým dočasne
došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/38/2024-220 zo dňa 14.01.2025
v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a o trvaní neodkladného opatrenia
do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.

9P/56/2025.

20. Podstatou odvolacej argumentácie otca bola námietka, že okresný súd sa dostatočne nevenoval
zisťovaniu podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie a nevykonal šetrenia za účelom zistenia
príjmovej situácie matky, a tým vo veci nesprávne rozhodol. Matka v podanom odvolaní fakticky len

opisovala situáciu, ktorá predchádzala dočasnému zvereniu maloletých detí do starostlivosti otca, že
otec styk s maloletými deťmi neumožňuje (viac smerujúcu vo vzťahu ku konaniu vo veci samej). Na
jednej strane potvrdila, že otcovi žiadne peniaze nedala (okrem úhrady stravy v škôlke v sume 80,-
Eur dňa 7.5.2025), a na strane druhej namietala otcom tvrdenú výšku sumy výdavkov s tým, že je na
materskej dovolenke, preto nemôže byť zamestnaná a nedostáva žiadne peniaze od štátu.

21. Na základe odvolacích dôvodov rodičov maloletých detí krajský súd predovšetkým konštatuje, že
ako odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na
podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo, podľa súdu prvej
inštancie, potrebné návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia výrokmi I. a II. vyhovieť. Odvolací

súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa práve pre štádium
konania o nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia
byťsplnenénanariadenieneodkladnéhoopatreniaavnapadnutomuznesenídostatočnevyložil,zakých
dôvodov návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia výrokmi I. a II. uznesenia vyhovel a z akého
dôvodu v prevyšujúcej časti považoval jeho návrh za nedôvodný, s ktorým záverom sa stotožňuje za

aplikácie § 387 ods. 2 CSP. Za rešpektovania ust. § 387 ods. 3 CSP k odvolacím námietkam otca uvádza
krajský súd nasledovné závery.

22. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.24. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

26. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

27. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

28.Podľa§62ods.1až4Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

29. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou
funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má
poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa vždy riadi konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy

neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti,
ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na
osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov.
Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 veta prvá CSP) a je postačujúce, ak sú okolnosti, od ktorých

sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho
inštitútu zodpovedá práve zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí

preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť
súd o potrebe tejto neodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej
ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný

postup štandardného procesného dokazovania.

30. Neodkladné opatrenie je možné vydať za predpokladu, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad
a kedy je potrebný okamžitý zásah súdu a súčasne, keď sú aspoň osvedčené základné skutočnosti
umožňujúce záver o dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Podmienkou

nariadenia neodkladného opatrenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zásahu súdu do
pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov, je
ponechané na úvahe súdu, pričom určujúcim je aktuálny stav. Jedná sa vždy o výnimočné opatrenie,
ktorým súd nenahrádza rozhodnutie vo veci samej (jeho úlohou je len dočasná úprava pomerov) a ktoré
zároveň neslúži ako prostriedok na urýchlenie súdneho konania.

31. Zo skutkových okolností vyplynulo, že maloleté deti boli na základe rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 32P/38/2024-220 zo dňa 14.01.2025 schválenej dohody rodičov zverené do
osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok
v bežných veciach samostatne a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným, a to

na mal. A. vo výške 160,- Eur mesačne a maloletého D. vo výške 130,- Eur mesačne s tým, že
zročné výživné sa otec zaviazal splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur a bol upravený styk otca s
maloletými deťmi. Na základe návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen (ďalej len ,,ÚPSVaR“
alebo ,,úrad“) na nariadenie neodkladného opatrenia boli uznesením Okresného súdu Zvolen č.k.0PPOm/2/2025 zo dňa 23.01.2025 maloleté deti zverené do starostlivosti otca, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2025.

32. Na Okresnom súde Zvolen prebieha konanie sp.zn. 9P/56/20255 o návrhu otca na zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Tak, ako konštatoval okresný
súd v odseku 11. odôvodnenia napadnutého uznesenia, osobnú starostlivosť o maloleté deti na
základe vyššie uvedeného nariadeného neodkladného opatrenia zabezpečuje otec, matke vyživovacia
povinnosť určená nebola. Otec z dôvodu osobnej starostlivosti o maloleté deti ukončil pracovný pomer u

pôvodného zamestnávateľa a z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že jeho príjmom bola dávka
v nezamestnanosti vo výške 486,- Eur a od 03.03.2025 je zamestnaný. Okresný súd mal za zistené,
že matka nie je zamestnaná a zo Sociálnej poisťovne nepoberá žiadnu dávku, iný príjem osvedčený
nemal. Z obsahu spisového materiálu nevyplývalo, že by matka otcovi pravidelne prispievala na výživu
maloletých detí.

33. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, v zhode s okresným súdom, aj odvolací súd dospel k
záveru, že v danej veci sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP
pre uloženie povinnosti matke platiť výživné v nevyhnutnej miere, nakoľko nebolo osvedčené, že by si
matka dobrovoľne pravidelnými platbami plnila vyživovaciu povinnosť do rúk otca, avšak nie v rozsahu
požadovaným otcom maloletých detí.

34. Odvolací dôvod otca o nedostatočnom dokazovaní ohľadom zisťovania príjmu a majetkovej situácie
matky, nebol pre štádium konania o nariadenie neodkladného opatrenia právne relevantný a priestor
na dokazovanie v požadovanom a potrebnom rozsahu bude v rámci konania o veci samej, pretože
nariadené neodkladné opatrenie je len dočasnou úpravou pomerov maloletých detí, trvanie ktorého

okresný súd obmedzil do skončenia konania vo veci samej.

35. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného neodkladným opatrením podľa § 366 CMP, je možné nariadiť
platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. Zvýrazňuje odvolací súd, že rozsah výživného
prichádzajúceho do úvahy v prípade neodkladnej úpravy, je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom vyplývajúci zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine.
To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého
dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho
konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery,
ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého

rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno
preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej
pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného
opatrenia podľa 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom
rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča a ani podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých detí.
Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorý si svoju
vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu alebo ktorého zákonná vyživovacia
povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa
dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená.

36. Pokiaľ teda otec považoval rozsah výrokmi I. a II. uznesenia okresného súdu určenej vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom za nedostatočný, tak uvedená otázka, ako správne uviedol aj okresný súd
v odseku 11. odôvodnenia, bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, v ktorom súd bude
náležite skúmať jednak odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové

pomery oboch rodičov a ich životnú úroveň a až na základe riadneho a úplného dokazovania bude môcť
určiťsumuvýživnéhonadetizodpovedajúcukritériámvzmysle§62anasl.Zákonaorodine(atoispätne
odo dňa začatia súdneho konania, ak budú na to splnené podmienky). Takto predbežne určené výživné
umožní uspokojiť aspoň základné potreby maloletých detí. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri nariadení
neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej

forme a rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej.

37. Z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v
danom prípade boli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnostimatke platiť na maloleté deti výživné, nakoľko nebolo preukázané, že by si dobrovoľne pravidelnými
mesačnými platbami do rúk otca riadne plnila vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Odvolací
súd preto považoval za dôvodné, aby bola otcovi uložená povinnosť dočasne platiť na maloleté deti

výživné v nevyhnutnej miere. V konaní doposiaľ neboli komplexne preukazované možnosti, schopnosti
a majetkové pomery rodičov. Nebolo relevantne spochybnené osvedčené zistenie, že aktuálne je matka
bez príjmu. Pokiaľ sú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca, je matka povinná prispievať na ich
výživu výživným. Za tejto situácie potom odvolací súd považoval za dôvodné výživné v nevyhnutnej
miere (§ 366 CMP) predstavujúcej 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,

podľa osobitného predpisu, keďže každý rodič je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť, aspoň v
minimálnom rozsahu, a to aj vtedy, ak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by
inak neodôvodňovali (neumožňovali) určenie výživného ani v tejto minimálnej výške.

38. Odvolací súd opätovne uvádza, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov
rodičov a maloletých detí zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo

je predmetom meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich z návrhu, resp. jeho príloh,
obsahu spisového materiálu, keďže celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča
poskytovať maloletým deťom výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča predmetom dokazovania v konaní
vo veci samej. Takto predbežne určené výživné matke spolu s prídavkami na maloleté deti a primeraným
výživným zo strany otca umožní uspokojiť aspoň základné potreby maloletých detí. Práve v konaní

vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú zistené osobné, majetkové,
zárobkové pomery na strane rodičov, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti a súd bude
môcť vo veci meritórne rozhodnúť o výške výživného, sledujúc pritom primárne záujem maloletých detí.

39. Pri riadení sa uvedenými úvahami odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch

I., II. a v závislých výrokoch IV. a V. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods.1, 2 CSP.

40. Vo vzťahu k druhému výroku rozhodnutia krajského súdu, ktorým došlo k zrušeniu výroku III.,
ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, odvolací
súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 111 a nasl. CMP konanie o výžive maloletých patrí medzi

mimosporové nenávrhové konanie patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloletých, a preto výrok III.
uznesenia okresného súdu, je výrokom nadbytočným, a preto došlo k jeho zrušeniu ( § 2 ods.1 CMP
v spojení s § 389 ods.1 písm. d) CSP).

41. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, pretože v zmysle ust. § 58 ods. 1 CMP bude

o nich rozhodnuté až v rámci rozhodnutia vo veci samej, ktorá prebieha pred okresným súdom o zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti včasnosti podaného

dovolania.