Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 21, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200213
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1021200213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,

sudkyneMgr.KristínyBabiakovejasudcuJUDr.RastislavaDlugoša,PhD.(sudcaspravodajca)vprávnej
veci žalobcu: #APAGE SATANAS, občianske združenie, so sídlom Sládkovičova 1222/73, Kysucké
Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému (sťažovateľ): Železnice Slovenskej republiky, so sídlom
Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
28480/2021/o zo dňa 05.02.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho
súdu v Bratislave č. k. BA-6S/30/2021-62 zo dňa 22.11.2023

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.

BA-6S/30/2021-62 zo dňa 22.11.2023 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podaním zo dňa 13.01.2021 požiadal o sprístupnenie informácie - kópie úplného znenia
dokumentu „Analýza a rozpracovanie alternatívnych modelov financovania ŽSR“ (ďalej aj ako „Analýza“)
k Zmluve o dielo č. 4366/2018/5400/023 zo dňa 18.12.2018 (ďalej aj ako „Zmluva o dielo“) v sume 299
000,-euruzatvorenejmedzispoločnosťouNOESISStrategies,s.r.o.aŽeleznicamiSlovenskejrepubliky.

2. Odbor komunikácie Generálneho riaditeľstva žalovaného žiadosti žalobcu nevyhovel a rozhodnutím
č. 28480/2020/O140-1 zo dňa 22.01.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) mu požadovanú
informáciu nesprístupnil, dôvodiac, že Analýza je individualizovaným a jedinečným výsledkom tvorivej
duševnej činnosti na základe použitia vedeckých a iných vysoko odborných postupov a analýz,
pričom jeho jedinečnosť je daná osobitným prínosom prejavujúcim sa najmä v celkovom usporiadaní
myšlienok, dedukcií, analytických prvkov a právnych a ekonomických názorov autorov zosobnených
v celom rozsahu Analýzy. Podľa jeho názoru Analýza ako celok napĺňa všetky znaky autorského

diela podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len „autorský zákon“). Všetky výhradné majetkové práva k Analýze ako dielu a ostatné
príslušné oprávnenia jednotlivých jej autorov vykonáva výlučne spoločnosť NOESIS Strategies, s.r.o.
ako zhotoviteľ. Prvostupňový správny orgán tiež uviedol, že toto dielo bolo zhotovené pre interné účely
a pre účely následnej implementácie riešení a východísk v rámci fungovania žalovaného a na základe
zmluvy je žalovaný oprávnený použiť dielo výlučne na horeuvedený účel v zmysle ustanovenia § 558
Obchodného zákonníka v spojení s autorským zákonom.

3. Žalovaný ako povinná osoba vyzval spoločnosť NOESIS Strategies, s.r.o., aby sa s poukazom na
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o slobode
informácií“ alebo „zákon č. 211/2000 Z. z.“) vyjadrila, či ako osoba oprávnená podľa autorského zákonaudeľuje súhlas so sprístupnením diela. Spoločnosť NOESIS Strategies, s.r.o. listom zo dňa 15.01.2021
s poskytnutím diela tretej osobe nesúhlasila.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, namietajúc nezákonný postup a

nezákonné nesprístupnenie požadovaných informácií v rozpore s právom na informácie a právom na
prístup k dokumentom.
5. Generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. 28480/2021/o zo dňa 05.02.2021 (ďalej aj ako
„preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Dospel k záveru, že sprístupnením Analýzy možno porušiť ochranu duševného vlastníctva,

a tým pre jeho sprístupnenie platí osobitný režim vyjadrený v § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode
informácií. Zdôraznil, že spoločnosť NOESIS Strategies, s.r.o. nesúhlasila so sprístupnením Analýzy a
je nositeľom všetkých majetkových práv k nej. Skutočnosť, že nositeľom majetkových práv k autorskému
dielu je právnická osoba, je podľa neho obvyklá vec. Odvolanie žalobcu podľa žalovaného smeruje
proti rozhodnutiu vo veci, ktoré nepatrí do vecnej pôsobnosti Charty základných práv Európskej únie s
ohľadom na jej čl. 51 ods. 1, a teda k porušeniu práv žalobcu v tomto smere nemohlo dôjsť. K námietke

absencie pečiatky druhostupňový správny orgán uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu bolo opečiatkované a výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje konkrétne ustanovenie
zákona o slobode informácií, na základe ktorého rozhodol o žiadosti. Žalovaný nevykonal dokazovanie
znaleckým posudkom, ako navrhoval žalobca, pretože by to bolo nadbytočné vzhľadom na spoľahlivo,
presne a úplne zistený skutočný stav veci.

II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie

6. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, požadujúc jeho zrušenie, ako aj
zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie

konanie. Namietol nezákonný postup vyúsťujúci do nezákonných rozhodnutí, ktoré sú podľa jeho názoru
v rozpore s právom na prístup k informáciám. Namietal porušenie čl. 41 a čl. 42 Charty základných práv
Európskej únie a tiež to, že vo výroku druhostupňového rozhodnutia absentuje zákonné ustanovenie,
podľa ktorého mu nebola informácia sprístupnená, pričom chýba aj odtlačok pečiatky na rozhodnutí.
Preventívne namietal, že vo veci konal funkčne nepríslušný správny orgán.

7. Žalobca ďalej rozvinul názor, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože požadovanej
informácii neoprávnene priznal ochranu podľa autorského zákona. Namietal, že spoločnosť NOESIS
Strategies, s.r.o. nie je autorom diela, tým môže byť len fyzická osoba alebo skupina fyzických osôb.
Požadovaná informácia bola zakúpená za verejné zdroje (z majetku štátu v prospech spoločnosti ako

celku) a bol daný konkludentný súhlas na zverejnenie. Informácie sprístupnené verejnosti za účelom
verejnej kontroly nakladania s majetkom žalovaného a štátu nemôžu tvoriť neoprávnený zásah do
autorského práva a ochrany diela. Žalobca ďalej tvrdil, že Analýza obsahuje aj informácie, ktoré nie
sú autorským zákonom ani Obchodným zákonníkom chránené a povinná osoba ich bola povinná
sprístupniť. Navrhol pribrať do konania znalca za účelom preverenia tejto skutočnosti.

8. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-6S/30/2021-62 zo dňa
22.11.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Ako spornú správny súd identifikoval otázku, či na zverejnenie požadovaná Analýza je autorským
dielom a či jej sprístupneniu bráni zákonná prekážka § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií.

10. Správny súd mal za nesporné, že žalovaný je povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona o slobode
informácií, pretože bol založený Ministerstvom dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky

na základe zákona č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky ako právny nástupca Železníc
Slovenskej republiky, š. p., na dobu neurčitú a má majetkovú účasť štátu.

11. Správny súd upriamil pozornosť na Zmluvu o dielo, uzatvorenú medzi žalovaným ako
objednávateľom a spoločnosťou NOESIS Strategies, s.r.o., ako zhotoviteľom podľa § 536 a nasl.

Obchodného zákonníka. Táto podľa neho neobsahuje žiadne zmluvné dojednania a podmienky, ktoré
by obmedzovali, resp. vylučovali sprístupňovanie informácií tretím osobám z dôvodu obmedzenia
autorským zákonom. Z uvedenej zmluvy podľa správneho súdu nevyplýva, že zhotoviteľ sa zaväzuje
zhotoviť autorské dielo v zmysle autorského zákona. Zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť dielo v súlade sozákonom č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, vyhláškou Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 205/2010 Z.
z. o určených technických zariadeniach a určených činnostiach a činnostiach na určených technických

zariadeniach v znení neskorších predpisov a vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými
a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v
znení neskorších predpisov. Hoci sa uzatvorená zmluva nazýva „Zmluvou o dielo“, bez ďalšieho to

podľa správneho súdu neznamená, že predmetom je zhotovenie autorského diela v zmysle autorského
zákona. Správny súd pripomenul, že ustanovenie § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
bola Zmluva o dielo uzavretá, je koncipované pomerne všeobecne a dielo nedefinuje za každých
okolností ako autorské dielo (Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava

alebo úprava stavby alebo jej časti).

12. Následne sa správny súd zaoberal otázkou, či na predmetnú Analýzu možno aplikovať ustanovenia
autorského zákona. Poukázal na to, že ustanovenie § 3 ods. 1 autorského zákona definuje dielo ako
dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti

autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia
alebo mieru jeho dokončenia. Podľa názoru správneho súdu vyhotovená Analýza podmienky diela podľa
citovaného ustanovenia nespĺňa; navyše, ako autorské dielo nie je definovaná ani v samotnej Zmluve o
dielo a nie je zrejmé, aké konkrétne vedecké postupy boli pri nej použité (žalovaný ich nekonkretizuje).
Autorským dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne

dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo
iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1 (§ 3 ods. 2
autorského zákona).

13. V zmysle § 13 ods. 1 autorského zákona je autorom fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Analýzu

v predmetnej veci mala vytvoriť právnická osoba (NOESIS Strategies, s.r.o.) aj za použitia prípadných
subdodávateľov. Ani na základe tohto ustanovenia nemôže byť podľa správneho súdu Analýze priznaná
ochrana podľa autorského práva zákona. Autorom diela môže byť výlučne fyzická osoba a nie právnická
osoba; autorský zákon v tejto súvislosti nepripúšťa žiadnu výnimku. Správny súd v tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti je potrebné odlišovať od

netvorivej činnosti, ako napríklad výsledky meraní, nákresy, výpočty podľa vopred daných vzorcov alebo
postupov, čo sa pri takejto Analýze vzhľadom na jej predmet predpokladá. Vzhľadom na uvedené sa
správny súd nestotožnil ani s námietkou žalovaného ohľadom zamestnaneckého diela, nakoľko nie je
splnenázákonnápodmienkadefiníciediela,pričomzopakoval,žedielovzmysleObchodnéhozákonníka
bez ďalšieho ešte nepredstavuje dielo v zmysle autorského zákona.

14. Správny súd ďalej upriamil pozornosť na článok VIII. Zmluvy o dielo s názvom „Povinnosti
zhotoviteľa“, ktorý v súvislosti s priamymi dodávateľmi upravuje oprávnenie zhotoviteľa poveriť časťou
realizácie diela subdodávateľmi uvedenými v Prílohe č. 5 Zmluvy o dielo. Príloha č. 5 uvádza zoznam
priamych subdodávateľov s uvedením predmetu subdodávky, ako napríklad Strategické a analytické

poradenstvo pri železničnej infraštruktúre v súvislosti s financovaním bez uvedenia oprávnenej osoby.
Z uvedeného podľa správneho súdu takisto vyplýva, že nemôže ísť o zamestnanecké dielo, nakoľko v
tomto prípade absentuje základný vzťah zamestnávateľa a zamestnanca založený pracovnou zmluvou,
resp. obdobný pracovný vzťah, a teda pôvodným nositeľom práv nie je zamestnanec zhotoviteľa. Ide
o obchodný záväzkový vzťah. Preto je argument žalovaného o nesprístupnení požadovanej informácie

z dôvodu autorskej ochrany diela (§ 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií) bezpredmetný a
predstavuje nesprávne právne posúdenie veci.

15. Správny súd poukázal na čl. IX ods. 6 Zmluvy o dielo, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli,
že všetky technické, cenové, odborné informácie a iné skutočnosti, s ktorými objednávateľ oboznámil

zhotoviteľa počas plnenia predmetu zmluvy, sú predmetom obchodného tajomstva a nebudú poskytnuté
tretej osobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa. Tento záväzok zostáva v
platnosti aj po ukončení plnenia podľa zmluvy, a to bez časového obmedzenia. Z uvedeného možno
podľa správneho súdu dospieť k záveru, že je potrebné posudzovať najmä otázku obchodnéhotajomstva. Zákon o slobode informácií upravuje režim ne/sprístupňovania informácií majúcich povahu
obchodného tajomstva v inom ustanovení než v prípade kolízie s autorskými právami, a to v § 10, podľa
ktorého informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. Avšak v zmysle §

10 ods. 2 písm. c) zákona o slobode informácií porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie
je najmä sprístupnenie informácie, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania
verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného
celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s
finančnými prostriedkami Európskej únie.

16. K pojmu „verejné prostriedky“ správny súd uviedol, že nie je v zákone o slobode informácií
výslovne definovaný. Legálnu definíciu pojmu „verejné prostriedky“ však obsahuje zákon č. 523/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“). Verejnými prostriedkami sa na účely tohto
zákona rozumejú finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými

prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii (§ 2 písm. a) zákona č.
523/2004 Z. z.). Subjekty, ktoré hospodária s verejnými prostriedkami, sú zapísané v registri organizácií
vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky (§ 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.). Správny súd
skonštatoval, že Železnice Slovenskej republiky sú evidované v registri organizácií Štatistického úradu
Slovenskej republiky ako štátom vlastnená spoločnosť, z čoho vyplýva, že sú subjektom hospodáriacim

s verejnými prostriedkami. Z uvedených dôvodov bol žalovaný povinný sa zaoberať ustanovením § 10
zákona o slobode informácií a vyhodnocovať, či požadovanú informáciu v jeho intenciách sprístupní
alebonesprístupníajsohľadomnahospodáreniesverejnýmiprostriedkami.Žalovanýsavšakpostupom
podľa ustanovenia § 10 zákona o slobode informácií nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia tento postoj
ani nevysvetlil, čo je podľa správneho súdu tiež dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia.

17. Námietku týkajúcu sa absencie úradnej pečiatky na rozhodnutiach správnych orgánov správny súd
vzhľadom na obsah administratívneho spisu vyhodnotil ako nedôvodnú.

18. K námietke, že vo výroku rozhodnutia žalovaný neuviedol, ktoré ustanovenie je dôvodom odopretia

sprístupnenia informácie, správny súd zistil, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje vo výroku
ustanovenie zákona o slobode informácií, podľa ktorého nebola informácia sprístupnená (§ 11 ods. 1
písm. c) zákona o slobode informácií), hoci to ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) vyžaduje. Ide
o vadu rozhodnutia spôsobujúcu jeho nepreskúmateľnosť a tým aj prekážku pre žalobcu z hľadiska

identifikácie právnej normy, podľa ktorej mu nebola informácia sprístupnená. Správny poriadok v
citovanom ustanovení vyžaduje, aby bolo ustanovenie zákona uvedené vo výroku rozhodnutia, nemôže
to zhojiť uvedenie ustanovenia len v odôvodnení rozhodnutia. Na druhej strane, v preskúmavanom
rozhodnutí sa už vo výroku nachádza ustanovenie zákona, podľa ktorého druhostupňový správny orgán
rozhodol, a v tomto prípade k vade výroku neprišlo.

19. K námietke porušenia čl. 41 a čl. 42 Charty základných práv Európskej únie správny súd uviedol,
že v predmetnej veci orgány verejnej správy neaplikovali právo Európskej únie, preto nemohlo dôjsť k
porušeniu namietaných práv žalobcu dôjsť.

20. K námietke o nedostatku funkčnej príslušnosti orgánu rozhodujúceho o odvolaní správny súd
uviedol, že vecnú a funkčnú príslušnosť útvarov Železníc Slovenskej republiky bližšie špecifikuje
nariadenie generálneho riaditeľa železníc č. 4/2006 o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého
prvostupňovým orgánom je Odbor komunikácie Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky
a o odvolaní proti jeho rozhodnutiu rozhoduje generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky. Z obsahu

administratívneho aj súdneho spisu vyplýva, že uvedený postup bol v prípade žalobcu dodržaný.

21. Správny súd uzavrel, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie orgánu verenej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže sa
nezaoberali otázkou obchodného tajomstva, ale nesprávne otázkou ochrany autorského práva, čo

spôsobuje ich nezákonnosť a dôvod na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) s vrátením veci orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej

22. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu

podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) SSP. Namietol nevykonanie riadneho dokazovania správnym
súdom pred vyhlásením rozsudku. Analýza, ktorá nie je súčasťou administratívneho ani súdneho
spisu, je podľa názoru sťažovateľa rozhodujúcim dôkazným prostriedkom pre zodpovedanie otázky, či
požadovaná informácia je alebo nie je autorským dielom. Pre prijatie záveru, či Analýza je alebo nie je
autorským dielom, nestačí podľa sťažovateľa vychádzať len zo znenia Zmluvy o dielo, keďže tá sama

osebenemôžepridieletypuAnalýzaurčiť,čidieloje,aleboniejeautorskédielo.VZmluveodielototižnie
je uvedené, že zhotoviteľ má postupovať pri vypracovaní analýzy len takým spôsobom, aby výsledkom
nebolo autorské dielo. Tým, že dôkaz Analýzou nebol vykonaný, sa k nemu sťažovateľ nemohol počas
súdneho konania vyjadriť a predniesť svoju argumentáciu. Okrem toho podľa sťažovateľa mal byť k
obsahu Analýzy z hľadiska jej autorskoprávnej ochrany vypočutý aj zástupca nositeľa majetkových práv
- spoločnosť NOESIS Strategies, s.r.o. Namietaný postup správneho súdu bol v rozpore so zásadami

správneho súdneho konania a právom sťažovateľa na spravodlivý proces, čím je naplnený sťažnostný
dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

23. Nevykonanie Analýzy ako dôkazu je podľa sťažovateľa v príčinnej súvislosti s ďalšou namietanou
vadou, spočívajúcou v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Konštatácia správneho súdu, že

Analýza nie je autorským dielom, nie je podporená odkazom na žiadne konkrétne state (úryvky) z tejto
Analýzy. Odôvodnenie napadnutého rozsudku tak nespĺňa kritériá naň kladené, keďže nedáva jasnú a
zrozumiteľnú odpoveď na otázku, prečo podľa názoru správneho súdu nie je Analýza autorským dielom.

24. Tvrdeniu správneho súdu, že Zmluva o dielo uzatvorená medzi žalovaným ako objednávateľom

a spoločnosťou NOESIS Strategies, s.r.o. ako zhotoviteľom neobsahuje žiadne zmluvné dojednania a
podmienky, ktoré by obmedzovali, resp. vylučovali sprístupňovanie informácií tretím osobám z dôvodu
obmedzenia autorským zákonom, ako aj tvrdeniu, že zhotoviteľ sa zaväzuje zhotoviť autorské dielo
v zmysle autorského zákona, sťažovateľ oponoval argumentáciou, že dielo sa nestáva autorským
dielom na základe toho, a) ako je pomenovaná zmluva, na základe ktorej bolo vykonané, alebo b)

či sa v názve zmluvy výslovne odkazuje na predpisy z oblasti autorského práva, alebo c) či je dielo
označené ako autorské dielo v zmluve o dielo, ale stáva sa ním vtedy, keď spĺňa materiálne znaky
autorského diela podľa autorského zákona. Správny súd dospel k záveru, že Analýza nie je autorským
dielom, najmä na základe úvahy, že autorom autorského diela môže byť len fyzická osoba. V tejto
súvislosti však podľa sťažovateľa opomenul tú zásadnú skutočnosť, že zhotoviteľom Analýzy z hľadiska

Zmluvy o dielo bola právnická osoba. Na to, aby mohla spoločnosť NOESIS Strategies, s.r.o. riadne
dodať sťažovateľovi Analýzu, musela byť, bola a stále je nositeľom majetkových práv k predmetnej
Analýze. Sťažovateľ prezentoval názor, že nositeľom majetkových práv k autorským dielam môžu byť
podľa autorského zákona aj právnické osoby, čo je v praxi pomerne obvyklé. Sprístupnenie Analýzy aj
spôsobom požadovaným žalobcom by bolo výkonom majetkových práv k Analýze podľa § 19 autorského

zákona. V Zmluve o dielo nie je daná možnosť, aby sťažovateľ poskytoval sublicenciu k Analýze tretej
osobeaaniniejeoprávnenývyhotoviťrozmnoženinuAnalýzyatútoposkytovaťtretímosobám,prípadne
inýmspôsobompoužívaťdielotak,žehosprístupnítretejosobe.Sťažovateľtedapodľavlastnéhonázoru
postupoval správne, keď v súlade s § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií Analýzu žalobcovi
nesprístupnil.

25. Názoru správneho súdu, že v prípade Analýzy nemôže ísť o zamestnanecké dielo z dôvodu, že na
jej tvorbe participovali subjekty (subdodávatelia), ktoré neboli fyzickými osobami a neboli v pracovnom
pomere k sťažovateľovi, oponoval sťažovateľ poukazom na ustanovenie § 90 ods. 2 autorského zákona
tým, že sa na jej vypracovaní podieľali aj osoby, ktoré pri vykonaní diela pre právnickú osobu vykonávajú

toto dielo ako zamestnanecké dielo. Rovnako na to, aby spoločnosť NOESIS Strategies, s.r.o., mohla
riadne odovzdať dielo sťažovateľovi, je nepochybné, že musela byť nositeľom majetkových práv k
Analýze ako celku v takom rozsahu, aby bola oprávnená udeliť sťažovateľovi súhlas na použitie diela
- Analýzy - v rozsahu vyplývajúcom zo Zmluvy o dielo. Sťažovateľ v tejto súvislosti zdôraznil, že
preňho nie je podstatné, akým spôsobom si zhotoviteľ ošetril to, že mohol dať súhlas na použitie

Analýzy v rozsahu Zmluvy o dielo sťažovateľovi. Sťažovateľ však zdôraznil, že žiadny subdodávateľ, či
zamestnanec zhotoviteľa doposiaľ nevzniesol voči sťažovateľovi žiadny nárok, ktorého predmetom by
bolo spochybnenie oprávnenia spoločnosti NOESIS Strategies, s.r.o. dodať sťažovateľovi Analýzu.26. K poukazu správneho súdu na čl. IX ods. 6 Zmluvy o dielo, predmetom ktorého je otázka zachovania
obchodného tajomstva a naň nadväzujúcu úvahu správneho súdu, že žiadosť žalobcu bolo potrebné
posudzovať a vybaviť v intenciách ustanovenia § 10 zákona o slobode informácií, sťažovateľ uviedol,

že podľa jeho názoru nie sú pre posudzovanie žiadosti žalobcu o sprístupnenie Analýzy relevantné
vyššie citované ustanovenia Zmluvy o dielo, nakoľko upravujú otázku informácií a iných skutočností,
ktoré v súvislosti s realizáciou diela odovzdal sťažovateľ zhotoviteľovi (a nie zhotoviteľ sťažovateľovi!!!),
z čoho nemožno vyvodzovať nič o tom, či aj výstup - Analýza - je, alebo nie je predmetom obchodného
tajomstva.

27. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalobca. Kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú
zamietnuť, zároveň priznať náhradu trov konania. Poukázal na to, že sťažovateľ mohol v konaní pred
správnym súdom kedykoľvek podať návrh na vykonanie dôkazu Analýzou, preto nemôže prenášať
zodpovednosť za nevykonanie tohto dôkazu na správny súd. Žalobca zdôraznil, že Analýza bola
získaná za verejné prostriedky a preto nemôže požívať výnimku z povinnosti zverejnenia ani na základe

autorského zákona ani s poukazom na ochranu obchodného tajomstva.

IV. Posúdenie kasačného súdu

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) ako súd kasačný

(§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý
rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že
kasačná sťažnosť je dôvodná.

29. Spornou otázkou, k zodpovedaniu ktorej bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, je posúdenie
korektnosti správnym súdom aplikovaného dôvodu zrušenia preskúmavaného rozhodnutia na podklade
správnej žaloby. Preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú podľa
správneho súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže sa nezaoberali otázkou obchodného
tajomstva, ale nesprávne otázkou ochrany autorského práva, keď správny súd povinnou osobou

uvedený dôvod nesprístupnenia informácie - možné porušenie autorských práv - neakceptoval.

30. Kasačný súd pripomína (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo
dňa16.12.2021,bod29)akcentsúdnejpraxenapotrebureštriktívnehovýkladuprípustnostiobmedzenia
práva na informácie. Obmedzenie práva na informácie, ktoré spadá do kategórie základných práv a

slobôd, je možné výlučne za splnenia troch podmienok, a to zákonnosti (zásah do tohto práva možno
vykonať len na základe zákona a v súlade s ním), legitímnosti cieľa (Ústava SR taxatívne vymenúva
dôvody obmedzenia práva na informácie) a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti.
Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto zmysle uvádza, že cit.: „(...) Ústava podľa čl. 26 zaručuje
osobitnú ochranu slobody prejavu aj práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie. Okrem

všeobecných podmienok, ktoré sa pri obmedzovaní všetkých základných práv a slobôd musia dodržať
podľa čl. 13 ústavy, sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa
môže obmedziť, iba ak sa splnia osobitné podmienky podľa čl. 26 ods. 4 ústavy. Obmedzenie práva
na informácie v súlade s Ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a
dve kumulatívne materiálne podmienky. Ústava za nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia

všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Formálna podmienka
znamená, že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona. Termínom „zákon“
sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne
záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. ÚS 28/96). ... Prvou materiálnou
podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním

musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej
materiálnej podmienky stačí preukázanie existencie jedného z citovaných záujmov. Druhou materiálnou
podmienkou je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.“ (PL. ÚS 15/98).

31. Rozhodovacia prax súdov (rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa

16.12.2021, bod 30) požaduje zabezpečenie materiálneho prístupu k informáciám. Pri nesprístupnení
informácie nepostačuje len splnenie formálnej podmienky ochrany určitej informácie, t. j. odkaz na
príslušnú právnu normu, ale aj materiálnej podmienky označenia informácie za chránenú, teda náležité
objasnenie, prečo naozaj existuje potreba danú informáciu chrániť a či tento dôvod v čase podaniažiadostistáletrváačisaochranavzťahujenacelúinformáciualebolennajejčasť(rozsudokNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 21.04.2010). Ak aj je identifikované zákonné
obmedzenie, je potrebné i v rámci takéhoto zákonného obmedzenia vykonať správnu úvahu, či niektoré

čiastkové informácie nemožno žiadateľovi sprístupniť (IV. ÚS 464/2010).

32. Sťažovateľ zdôrazňoval najmä to, že pre prijatie záveru, či Analýza je alebo nie je autorským dielom,
nestačí vychádzať len zo znenia Zmluvy o dielo, keďže tá sama osebe nemôže vopred pri diele typu
Analýza určiť, či výsledné dielo bude, alebo nebude aj autorským dielom. Hodnotiť charakter diela

len podľa vopred zadaných kritérií v Zmluve o dielo je aj podľa názoru kasačného súdu predčasné.
Zmluva o dielo ustanovovala isté minimálne parametre a štandardy, ktorým mala Analýza vo výsledku
zodpovedať. Pravdu má však sťažovateľ v tom, že Zmluva o dielo nezakazovala vyhotovenie diela
na takej (vyššej) kvalitatívnej úrovni, že by okrem požiadaviek Zmluvy o dielo súčasne spĺňalo aj
zákonné kritériá autorského diela. Ak aj nie v oblasti literatúry alebo umenia, tak určite v oblasti vedy
takáto eventualita je možná, a to v prípade, že pri spracovaní Analýzy boli použité jedinečné doposiaľ

neaplikované (neuplatnené) vedecké metódy a postupy. Úvahy správneho súdu, ktorými sa k posúdeniu
Analýzyakopotenciálnehoautorskéhodielasnažilpristupovať,súsícelogické,alesúzároveňlimitované
možnosťamivýkladuZmluvyodielobeztoho,abysasprávnysúdsAnalýzoureálneoboznámil.Vosvojej
podstate predstavujú iba predpoklad obsahu Analýzy, nie výsledok posúdenia jej skutočného obsahu.

33. Kasačný súd v tejto súvislosti pripomína podobnú kauzu, kde bola povinná osoba a následne aj
súdy v rámci správneho súdnictva konfrontované s právnym posúdením dokumentu analytickej povahy.
KrajskýsúdvTrenčínevrozsudkuč.k.13S/94/2013-56zodňa23.04.2014potom,akosinesprístupnenú
informáciu od povinnej osoby vyžiadal, pričom mu povinnou osobou z nej bola poskytnutá len časť,
skonštatoval, že „skutočnosť, že niekto je pôvodcom určitého dokumentu, automaticky neznamená, že

ide o tvorivú činnosť. Autorské dielo ako výsledok tvorivej činnosti je jedinečné a nemôže pochádzať od
nikoho iného, ako práve od autora. Ak od odlišných osôb môže pochádzať zhodný výsledok duševnej
činnosti, nejde o autorské dielo, ale ide o produkt netvorivej, rutinnej činnosti. Uvedený štvorstranový
dokument je vskutku produktom rutinnej činnosti, nemožno teda v žiadnom prípade hovoriť o autorskom
diele. Iné znalosti o právnom audite žalovaný súdu neposkytol, jeho obsah (obsah právneho auditu)

žalovaný nevymedzil ani rámcovo. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal,
že správa z právneho auditu je autorským dielom.“ Uvedený názor potvrdil Najvyšší súd Slovenskej
republiky, keď rozhodujúc o odvolaní proti citovanému rozsudku zdôraznil vo svojom rozsudku sp. zn.
8Sži/39/2014 zo dňa 19.08.2015, že „vlastným postupom tak žalovaný nepreukázal tvrdenia o povahe
dotknutého dokumentu, pričom ani v podanom odvolaní neuviedol na podporu tohto záveru žiadne

konkrétne argumenty.“

34. Z citovaných rozhodnutí vyplýva, že aj pri právnej kvalifikácii dokumentu analytickej povahy pred
posúdením, či ide alebo nejde o autorské dielo, je namieste oboznámenie sa s obsahom takéhoto
dokumentu predtým, ako správny súd ustáli právnu povahu dokumentu z hľadiska jeho skutočného a nie

iba predpokladaného obsahu. S poukazom na uvedené kasačný súd konštatuje, že správny súd tým, že
Analýzu právne posúdil ako dokument nespĺňajúci kritériá autorského diela bez toho, aby sa s obsahom
Analýzy oboznámil využitím oprávnenia podľa § 84 SSP, rozhodol o správnej žalobe predčasne, čím
zaťažil napadnutý rozsudok vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.

35. K názoru správneho súdu, že autorom Analýzy môže byť len fyzická osoba, kasačný súd upriamuje
pozornosť na to, že obsahom autorského práva sú nielen výhradné osobnostné práva, ale aj výhradné
majetkové práva. Výhradným majetkovým právom autora je právo dielo používať a udeliť tretej osobe
súhlas na jeho použitie, tzv. licencia. Uvedené upravuje § 19 autorského zákona. Ustanovenie § 19 ods.
4 autorského zákona bližšie definuje, čo za takéto „použitie diela“ je možné považovať (spracovanie

diela, spojenie diela s iným dielom, zaradenie diela do databázy podľa § 131, vyhotovenie rozmnoženiny
diela, verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela prevodom vlastníckeho práva,
vypožičaním alebo nájmom, uvedenie diela na verejnosti verejným vystavením originálu diela alebo
rozmnoženiny diela, verejným vykonaním diela, verejným prenosom diela). Súhlas podľa uvedených
ustanovení je možné udeliť aj právnickej osobe. Pre právne posúdenie spornej otázky je teda relevantné

zistenie, či zhotoviteľ disponuje niektorým z výhradných majetkových práv, čo by prichádzalo do
úvahy najmä v prípade tzv. zamestnaneckého diela, za ktoré sa považuje každé dielo, ktoré vytvorí
zamestnanec pri plnení svojich pracovných povinností (§ 90 ods. 1 autorského zákona). Pri tomtotype diela je zamestnávateľ oprávnený vykonávať majetkové práva autora bez toho, aby musel so
zamestnancom uzatvoriť osobitnú dohodu.

36. Správny súd na jednom mieste napadnutého rozsudku deklaroval, že posúdenie Analýzy so
zreteľom na možnosť, že by mohlo ísť o zamestnanecké dielo, nepovažoval za potrebné z dôvodu, že
samotná Analýza podľa neho nemá povahu autorského diela. Na inom mieste, nadväzujúc na povahu
subjektov, ktorých ako potenciálnych vykonávateľov (subdodávateľov) diela predvída Zmluva o dielo,
však uviedol, že nemôže ísť o zamestnanecké dielo, nakoľko v tomto prípade absentuje základný vzťah

zamestnávateľa a zamestnanca založený pracovnou zmluvou, resp. obdobný pracovný vzťah, a teda
pôvodným nositeľom práv nie je zamestnanec zhotoviteľa. Kasačný súd so záverom správneho súdu
nesúhlasí a považuje ho za predčasný. Podľa ustanovenia § 90 ods. 2 autorského zákona sa totiž
za zamestnanecké dielo považuje aj dielo vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných
alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom
štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto

právnickej osoby, ktorá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa. Pri výkone majetkových práv
autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom nesmie autor udeliť tretej osobe súhlas na použitie
tohto diela a autor je povinný sám sa zdržať výkonu majetkových práv k tomuto dielu. Zamestnávateľ
môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe, ak nie je dohodnuté inak.

37. Kasačný súd pripomína, že úlohou správneho súdu je preskúmavať len tie správne úvahy, ktoré
sú súčasťou rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu. Osobitne to platí aj
v prípadoch týkajúcich sa aplikácie zákona o slobode informácií. Správny súd bol teda oprávnený
posudzovať zákonnosť len tých dôvodov, ktoré žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol a ktoré
boli napadnuté správnou žalobou. Ak k súdnemu prieskumu dôvodu nesprístupnenia informácie, ktorý

sa od neho očakával, pripojil úvahy, podľa ktorých sa povinná osoba mala pri posudzovaní žiadosti
žalobcu o sprístupnenie informácie zaoberať nie otázkou ochrany autorského práva, ale otázkou
obchodného tajomstva podľa § 10 zákona č. 211/2000 Z. z., konal nad rámec svojej pôsobnosti.
Identifikácia existencie iných eventuálnych dôvodov na nesprístupnenie informácie a ich vyhodnotenie
je na žalovanom, nie na správnom súde. Nie je úlohou správneho súdu vymýšľať alternatívny právny

režim, podľa akého má alebo nemá povinná osoba posudzovať žiadosť o sprístupnenie informácie.
Preto sa otázkou ochrany obchodného tajomstva, ktorú nad rámec správnej žaloby a preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného nastolil správny súd, kasačný súd nezaoberal.

38. S poukazom na doposiaľ uvedené kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok

správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V
ďalšom konaní si správny súd postupom podľa § 84 SSP vyžiada od sťažovateľa Analýzu a podľa jej
skutočného obsahu posúdi, či v prípade tohto dokumentu, a to nielen so zreteľom na jeho obsah, ale
aj jeho autorstvo, ide alebo nejde o informáciu, sprístupnením ktorej by bolo možné porušiť ochranu
duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom, v tomto prípade autorským zákonom. Vezme

pritom do úvahy, že majetkovými právami k autorskému dielu môže disponovať aj právnická osoba, a to
či už v právnom režime podľa § 19 autorského zákona alebo v právnom režime podľa § 90 autorského
zákona. Kasačný súd pripomína, že v súlade s § 134 SSP je správny súd v tu posudzovanej veci viazaný
rozsahom a dôvodmi správnej žaloby.

39. V novom rozhodnutí správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).

40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.