Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201173
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD., v právnej veci žalobkyne: FERONA Slovakia, a.s., so sídlom Bytčická 12, Žilina, IČO: 36 401
137, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Ľubica Masárová, so sídlom Landererova 6, Bratislava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101480191/2019 zo dňa 17. júna 2019, o kasačnej
sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/189/2019-108 zo dňa 19.
septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.
BA-1S/189/2019-108 zo dňa 19. septembra 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až
december 2013, o ktorej vyhotovil protokol č. 100521127/2018 zo dňa 9. marca 2018 (ďalej len
„protokol“).

2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane
rozhodnutím č. 102583865/2018 zo dňa 13. decembra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 95.308,43 € na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 101480191/2019 zo dňa 17. júna 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“
alebo „žalované rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
4. Žalovaný a správca dane v predmetných veciach neuznali žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie
dane v súvislosti s dodaniami plechu valcovaného za tepla rôznych rozmerov od spoločnosti PRO

METAL SYSTEM, s.r.o.
5. Žalovaný dal do pozornosti, že podľa dokladov predložených žalobkyňou táto mala v zdaňovacom
období január 2013 predať odberateľovi Sabov Project Group Kft. tovar s oslobodením od dane, ktorý
predtým nakúpila od jediného dodávateľa - spoločnosti PRO METAL SYSTEM, s.r.o. Z vykonaného
MVI k spoločnosti Sabov Project Group Kft. správca dane zistil, že predmetná spoločnosť nepriznala
nadobudnutie tovaru od žalobkyne za zdaňovacie obdobie 1Q/2013. Získaním odpovedí z MVI
vykonaného v daňovej kontrole žalobkyne za zdaňovacie obdobia júl až december 2012 správca dane

zistil, že spoločnosť Sabov Project Group Kft. nevykonávala ekonomickú činnosť, neplatila prevádzkové
náklady, platila iba jedného zamestnanca, nemala žiadny základný majetok. Obchodné transakcie
nemali byť realizované partnermi uvedenými na faktúrach, hlavným cieľom bolo získanie odpočítania
dane. Nadobudnutie tovaru nebolo potvrdené, faktúry boli fiktívne, neboli autentické.6. Správca dane zo spisu daňového subjektu PRO METAL SYSTEM, s.r.o. zabezpečil kópie faktúr
od dodávateľa spoločnosti VOMEX Trade, spol. s r.o. Porovnaním údajov na faktúrach (hmotností a
priemerov plechov) správca dane zistil, že ide o totožný tovar, ktorý bol následne predaný žalobkyni. Zo

spisu spoločnosti VOMEX Trade, spol. s r.o. zabezpečil správca dane výpis zo skladovej evidencie a
faktúry od dodávateľa BH Trading, s.r.o. Porovnaním údajov na faktúrach správca dane zistil, že ide o
totožný tovar, ktorý bol následne predaný žalobkyni. Spoločnosť BH Trading, s.r.o. bola 11. októbra 2013
zrušená bez likvidácie, 18. apríla 2013 sa jej konateľom stal pán Miralem Djendjic, Bosna a Hercegovina.
7. Z daňového spisu spoločnosti VOMEX Trade, spol. s r.o. správca dane zabezpečil protokol z daňovej

kontroly, kde bol obsiahnutý výsluch Ing. Jany Fígľovej - bývalej konateľky spoločnosti BH Trading, s.r.o.
Tá uviedla, že spoločnosť nemala majetok, len jednu administratívnu pracovníčku a nemala prenajaté
ani skladovacie priestory. Tovar odoberala od spoločnosti SPIDERS, s.r.o., obchody boli dojednávané
telefonicky, ak neboli problémy, pri dodaní nebola prítomná. K vykládke tovaru nedochádzalo, k predaju
tovaru dochádzalo priamo na kamióne, tovar bol predaný spoločnosti VOMEX Trade, spol. s r.o. a
táto spoločnosť si potom riešila aj vykládku. Doklady boli odovzdané novému konateľovi - Miralemovi

Djenadjicovi. Spoločnosť SPIDERS, s.r.o. bola dňa 11. októbra 2013 zrušená bez likvidácie, dňa 18.
apríla 2013 sa stal jej konateľom pán Miralem Djenadjic, Bosna a Hercegovina.
8. Z daňového spisu spoločnosti PRO METAL SYSTEM, s.r.o. zabezpečil správca dane protokol z
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január až október 2013. V tomto bola obsiahnutá odpoveď na
MVI, v rámci ktorej správca dane zabezpečil vypočutie pána Miralema Djenadjica. Ten uviedol, že si nie

je vedomý svojho postavenia ako konateľa obchodných spoločností. Bol na území Slovenskej republiky,
robil stavebné práce a pán S. Y. mu ponúkol finančné prostriedky za zapísanie ako člena humanitárnej
organizácie. Túto ponuku prijal, bol trikrát v Košiciach, kde u notára podpísal papiere v slovenskom
jazyku a myslel si, že išlo o potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov.
9. Zo systému VIES správca dane zistil, že spoločnosť SPIDERS, s.r.o. mala tovar nadobudnúť od

maďarského dodávateľa Budafer Kft. v období december 2012 a január 2013. Zo spisu daňovej kontroly
žalobkyne za zdaňovacie obdobie júl až december 2012 správa dane zabezpečil odpoveď na žiadosť
o MVI s faktúrami a CMR dokladmi týkajúcimi sa dodania od spoločnosti Budafer Kft. pre spoločnosť
SPIDERS, s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2012. Porovnaním faktúr správca dane zistil, že ide
o totožný tovar, ktorý spoločnosť BH Trading, s.r.o. následne predala spoločnosti VOMEX Trade, spol. s

r.o. Rovnako zabezpečil správca dane odpoveď na MVI z daňovej kontroly v spoločnosti VOMEX Trade,
spol. s r.o. k dodaniam tovaru od spoločnosti Budafer Kft. pre spoločnosť SPIDERS, s.r.o. v obdobiach
od januára do marca 2013.
10. Podľa predložených dokladov bol tovar nakladaný na adrese Dunakeszi, Maďarsko a vykladaný na
adrese Areál Stelmo, pri Krásnej 4, 040 22 Košice v zmysle dodacích podmienok CPT (preprava platená

po miesto). Prepravu zabezpečoval dodávateľ Budafer Kft. Zo zabezpečenej odpovede cez MVI je tiež
zrejmé, že podľa účtovníctva spoločnosti Budafer Ltd. všetky plechy predané spoločnosti SPIDERS,
s.r.o. boli nakúpené od spoločnosti METALO INVEST Kft.
11. Správca dane porovnaním množstiev a typov fakturovaného tovaru (plechov) zistil, že na
odberateľských faktúrach sa v priebehu 6 mesiacov opakovane vyskytujú tie isté hmotnosti a

rozmery plechov. Plechy v identických hmotnostiach sa v priebehu šiestich mesiacov vyfakturovali pre
odberateľov žalobkyne (spoločnosti Sabov Project Group Kft. alebo VAF Trade System Kft.) celkovo
sedemkrát - 21.-23. novembra 2012, 11.-13. decembra 2012, 8. až 15. januára 2013, 28. až 31. januára
2013, 18. až 21. februára 2013, 11. až 20. marca 2013 a 2. až 8. apríla 2013.
12. Žalovaný sa stotožnil so správcom dane v tom, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že ten

istý tovar sa niekoľkokrát fakturoval v karuselových fakturačných reťazcoch. Pri preverovaní zisteného
obchodného reťazca sa nepodarilo zistiť, kto je výrobcom plechov (pôvod tovaru) a ani konečného
spotrebiteľa. Spoločnosť SPIDERS, s.r.o. vystupuje ako prvý v reťazci slovenských obchodných
spoločností, a to v postavení tzv. zmiznutého obchodníka. Je nekontaktná, prijíma faktúry zo zahraničia
a so správcom dane nekomunikuje. Ďalšie spoločnosti (BH Trading, s.r.o., VOMEX Trade, spol. s r.o.

a PRO METAL SYSTEM, s.r.o.) vykazujú znaky tzv. nárazníka - prijímajú faktúry od nekontaktného
subjektu, prefakturujú ten istý objem a sortiment tovaru s malým navýšením ceny. Na konci reťazca je
žalobkyňa v postavení tzv. brokera - dodávateľa do iného členského štátu, ktorá vykazuje nadmerný
odpočet DPH a znižuje si vlastnú daňovú povinnosť.
13. Podľa názoru žalovaného a správcu dane žalobkyňa mohla vedieť, na akých obchodných

transakciách sa zúčastňuje, keďže ten istý tovar v rovnakých hmotnostiach a rozmeroch niekoľkokrát
nakúpila od dodávateľa PRO METAL SYSTEM, s.r.o. a predala spoločnosti Sabov Project Group
Kft. Na základe zistených skutočností bol zdokumentovaný tzv. podvod v rámci spoločenstva typu
„kolotoč“. Žalobkyňa bola súčasťou reťazca, ktorého cieľom bolo uplatniť právo na odpočítanie dane.Išlo o uzatvorený kruh transakcií s rovnakým tovarom, pričom jednotlivé dodania nemali samostatný
ekonomický význam - ich cieľom bolo uplatniť nadmerný odpočet, resp. ponížiť daňovú povinnosť.
Správca dane a žalovaný tak neuznali žalobkyni právo na odpočítanie dane, pretože sa preukázalo, že

sa zúčastnila na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.
14. Správca dane vypočul aj svedkov L.. R. B., R.. L. Z. a pána Y. Z. (zamestnancov žalobkyne). Pani B.
uviedla k odberateľovi Sabov Project Group Kft., že sa nestretla so zástupcom predmetnej spoločnosti,
keďžeobchodnétransakcievtejtovecidojednávalovedeniespoločnosti.DodávateľskúspoločnosťPRO
METAL SYSTEM, s.r.o. nepoznala. Pán Z. popísal všeobecný model obchodovania žalobkyne - priebeh

nákupu bez konkretizácie dodávateľa, pričom s dodávateľmi sa osobne nestretol. Rokovania prebiehali
u žalobkyne, telefonicky a e-mailom. Svedok si pamätal na spoločnosť PRO METAL SYSTEM, s.r.o.,
fyzicky sa s nimi nestretol, pričom predaj spoločnosti Sabov Project Group Kft. malo na starosti vedenie
spoločnosti. Pán Z. uviedol, že väčšinu času sa zdržiaval priamo na sklade. Svedok uviedol, že nebolo
nezvyčajné, keď nadobudnutý tovar určitého dodávateľa bol ďalej dodaný konkrétnemu odberateľovi.
Mal na starosti logistiku a efektívne uskladňovanie tovaru. Na obchody so spoločnosťami PRO METAL

SYSTEM, s.r.o. a Sabov Project Group Kft. si nepamätal, názvy spoločností mu nič nehovorili, tovar asi
nebol fyzicky nakladaný v sklade žalobkyne.
15. Podľa žalovaného a správcu dane sa svedkovia vyjadrili k štandardnému obchodnému postupu
žalobkyne, k obchodom so spoločnosťou Sabov Project Group Kft. nepodali žiadne informácie
vyvracajúce zistenia správcu dane. Vykonávali len niektoré čiastkové úkony podľa pracovného

zaradenia, nemali však vedomosti o celkovom obchode (od nadviazania obchodnej spolupráce, nákup
tovar, prepravu, naskladnenie, nadviazanie spolupráce s odberateľom, predaj tovaru až po prepravu a
vyskladnenie u odberateľa). Žiaden zo svedkov sa nestretol s obchodnými spoločnosťami zúčastnenými
nadeklarovanomobchode.Hocivyššieuvedenésamoosebepodľažalovanéhonemusíbyťnezvyčajné,
ak to pristupuje k skutočnosti, že išlo o obchod so stále rovnakým tovarom od určitého dodávateľa pre

určitého zahraničného odberateľa, je tomu inak. Spoločnosti vystupujúce ako odberatelia vykazovali
rovnaké znaky - nepodávali daňové priznania, nepriznali nadobudnutie, nekomunikovali so správcom
dane. Preto žalovaný neakceptoval argumentáciu žalobkyne, že konala v dobrej viere. Svojím konaním
bola žalobkyňa naopak zapojená do podvodu a o svojom zapojení minimálne mohla a mala vedieť, ak o
ňomdokoncanevedela.Správcadanetiežpoukázalnainýprístupžalobkynekpreverovanýmdodávkam

ako k iným bežným dodávkam. Rovnako svedecké výpovede zamestnancov žalobkyne svedčia o
tom, že tieto dodávky neboli v bežnom režime, nevedeli sa k nim vyjadriť, obchodných partnerov si
nepamätali, s ich zástupcami sa nestretli. Napriek tomu však vedeli podrobne popísať mechanizmus
obchodovania žalobkyne vo všeobecnosti, pričom pri konkrétnych otázkach bol proces obchodovania
so spoločnosťami PRO METAL SYSTEM, s.r.o. a Sabov Project Group Kft. odlišný.

16. Žalovaný dal do pozornosti, že od žalobkyne možno požadovať, aby prijala všetky opatrenia, aby sa
uistila, že sa nezúčastňuje plnenia poznačeného daňovým podvodom. Sám daňový subjekt je povinný
preukázať, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči
zdaniteľných obchodov, ktoré zneužívajú právo vyplývajúce zo zásady neutrality DPH. Vychádzajúc
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009 žalovaný konštatoval, že

základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán
obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými sú napĺňané
definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Daňové
subjekty musia postupovať v dobrej viere - musia venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným
mechanizmom.

17. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správca dane nevykonal výsluchy svedkov R.. V. M., G. Z. a
pani W. (zamestnancov a funkcionárov žalobkyne) vo vyrubovacom konaní, žalovaný tejto námietke
nevyhovel. Žalobkyňa bola už počas daňovej kontroly oboznámená s pochybnosťami správcu dane a
jeho zisteniami. Už v tejto fáze mohla navrhnúť výsluch svedkov - najneskôr vo vyjadrení k protokolu.
Dodatočné navrhnutie vypočutia týchto svedkov až vo vyrubovacom konaní považoval preto správca

dane za účelové a nemajúce oporu v § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“).
II.
Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

18. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu, požadujúc zrušenie rozhodnutia
žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie.
19. Žalobkyňa v podstatnom namietala, že materiálna existencia tovaru, ktorý mal byť dodávaný v
spochybnených obchodoch, nebola zo strany správcu dane a žalovaného spochybnená. Rovnakonebolo spochybnené, že žalobkyňa obstarala na svoj účet prepravu tovaru k svojmu odberateľovi -
Sabov Projekt Group Kft, pričom preverovaním bola táto preprava aj potvrdená. Žalobkyňa si pritom vo
vzťahukpreverovanýmobchodomsplnilavšetkysvojedaňovépovinnosti,obdobneakojejsubdodávateľ

spoločnosť VOMEX Trade, spol. s r.o. Orgány finančnej správy pritom založili neuznanie uplatneného
práva žalobkyne na odpočítanie dane pri obchodoch so spoločnosťou PRO METAL SYSTEM, s.r.o. na
tom, že malo ísť o „uzavretý fakturačný tok“ bez samostatného ekonomického významu. S poukazom na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-354/03, C-355/03, C-484/03 žalobkyňa uviedla, že právo
platiteľa dane na odpočítanie dane nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci je iné

plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, a ktoré je bez toho, aby to platiteľ
dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Pokiaľ preto správca dane
a žalovaný založili svoje rozhodnutia len na zistení o uzatvorenom okruhu obchodujúcich subjektov,
bez preukázania vedomostnej stránky žalobkyne, postupovali v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie.
20. Tovar, s ktorým žalobkyňa obchodovala, patrí k štandardným komoditám, s ktorými obchoduje.

Nakúpila ho od dodávateľa v tuzemsku, tovar predala svojmu odberateľovi a obstarávala aj prepravu
tovaru odberateľovi. Žalobkyňa teda obstarala tovar za účelom použitia na svoju obvyklú ekonomickú
činnosť. Žalobkyňa nemala žiadne obchodné vzťahy s ďalšími subjektami, ktoré boli zaradené do
zisteného obchodného reťazca. Cena nakúpeného tovaru bola trhovou cenou, vo vzťahu k odberateľovi
požadovala žalobkyňa v súlade s internými smernicami platbu vopred, zabezpečovala prepravu,

predajné ceny boli rovnako porovnateľné s inými jej tovarmi. Z pohľadu žalobkyne tak išlo o
bežnú hospodársku činnosť. Medzi žalobkyňou, dodávateľom a odberateľom a ani inými subjektami
neexistovalo žiadne personálne, majetkové či iné prepojenie. Rozsah obchodov nebol z pohľadu
žalobkyne nijako významný.
21. Podľa názoru žalobkyne táto konala v dobrej viere. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie

dane je výnimkou, je povinnosťou daňových orgánov predložiť dostatočné objektívne dôkazy na
preukázanie podmienok podvodu na DPH. Založenie systému zodpovednosti bez zavinenia (pri
nepreukázaní vedomostnej stránky žalobkyne o podvode, ktorým je poznačený obchodný reťazec) by
presahovalorámecnevyhnutnýnaochranuprávverejnýchfinancií.Odžalobkynesícemožnopožadovať
vykonanie opatrení v rámci primeranej obozretnosti, avšak tieto nesmú byť používané spôsobom,

ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie dane. Z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora
Európskej únie žalobkyňa vyvodzuje, že získavanie dodatočných informácií nad rámec bežných
zavedených štandardov zdaniteľnej osoby má nastúpiť až v momente, kedy sa objavia určité indície, že
transakcia sa vymyká normálu. Objektívne dôkazy preukazujúce tento stav sú povinné predložiť orgány
finančnej správy.

22. Žalobkyňa zdôraznila, že v čase realizácie obchodných transakcií jej dodávateľ bol riadny a funkčný
subjekt, ktorý si plnil zmluvné povinnosti a aj daňové povinnosti. Nemožnosť nadviazať s odstupom času
kontakt so spoločnosťou v rámci daňovej kontroly nemôže byť podľa rozhodovacej činnosti Súdneho
dvora Európskej únie bez ďalšieho dôvodom pre nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie dane.
Správca dane nespochybnil ani dodanie tovaru odberateľovi. Pričom vo vzťahu k žalobkyni nemožno

vyvodzovať zodpovednosť za to, že si jej odberateľ nesplnil daňovú povinnosť.
23. Ak orgány finančnej správy tvrdia, že žalobkyňa sa zúčastnila uzatvoreného obchodného reťazca,
tak táto namieta, že preverení boli len dvaja z piatich odberateľov jej obchodného partnera - spoločnosti
Sabov Project Group Kft., preto záver o uzatvorenom obchodovaní s tým istým tovarom je predčasný.
V daňovom konaní bolo tiež preukázané, že tovarom boli štandardné druhy a veľkosti plechov, preto

nemuselo ísť o ten istý tovar. S týmito námietkami sa žalovaný nevysporiadal.
24. Žalobkyňa namietala, že v spise neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by žalobkyňa mala vedomosť
o ktoromkoľvek článku dodávateľského a odberateľského reťazca. Po dodaní tovaru nad ním stratila
akúkoľvek faktickú či právnu kontrolu.
25. K vypočutým svedkom žalobkyňa uviedla, že títo opísali systém obstarávania, predávania tovaru,

systém overovania a schvaľovania jednotlivých dodávateľov a odberateľov. V súlade s internými
smernicami sa overovanie partnerov realizuje na začiatku spolupráce, ako aj v jej priebehu z verejne
dostupných zdrojov (či nemajú nedoplatky, či sú registrovaní pre DPH a pod.). Aj keď so značným
časovým odstupom, jednotliví pracovníci popísali spôsob a komunikáciu s dodávateľmi a odberateľmi,
uviedli, že obchodné transakcie prebiehali štandardným spôsobom, v súlade so smernicou žalobkyne.

Realizované obchody tak boli považované za štandardné. Z výpovedí svedkov tiež vyplýva, že
dodávky rovnakého druhu, rozmerov a hmotnosti tovaru, pri obchodovaní s danou komoditou, nie
sú neštandardné. Nešlo pritom o podstatné objemy s ohľadom na celkové tržby žalobkyne. Podľa
názoru žalobkyne žalovaný bez náležitého odôvodnenia poukázal na iný prístup žalobkyne k spornýmdodávkam, než k iným bežným dodávkam. Ak žalovaný poukázal na to, že svedkovia (zamestnanci
žalobkyne) sa nestretli s obchodnými partnermi, z ich výpovedí vyplýva, že so zákazníkmi bežne
komunikujú e-mailom alebo telefonicky. Žalobkyňa preto namieta, že dodržala náležitú starostlivosť,

správca dane a žalovaný nepomenovali žiadne indície, ktoré by mali viesť žalobkyňu ako obozretný
subjekt k prijímaniu osobitných opatrení nad rámec bežnej praxe.
26. Žalobkyňa tiež namieta, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s jej argumentáciou, a tiež
nezákonné odmietnutie jej návrhov na vykonanie výsluchov svedkov - R.. M., p. Z. a p. W.. Pokiaľ
orgány finančnej správy odmietli žalobkyňou navrhované dôkazy s tým, že tieto neboli navrhnuté už

vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, žalobkyňa namieta, že takéto obmedzenie nevyplýva z
Daňového poriadku a nie je preto dôvodom na odmietnutie dôkazných návrhov žalobkyne. Navyše jej
dôkazné návrhy vychádzali zo skutkového stavu tak, ako bol dopĺňaný zisteniami správcu dane vo
vyrubovacom konaní.
27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-1S/189/2019-108 zo dňa 19.
septembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobkyne zamietol.

28. Správny súd skonštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote a zhrnul v
podstatnom skutkové zistenia správcu dane a žalovaného. Konštatoval, že z vykonaného dokazovanie
má za preukázané, že jednotlivé vzťahy medzi spoločnosťami v danom reťazci, ktoré uskutočňovali
transakcie s predmetným tovarom, tvorili uzavretý kruh, v ktorom stále koloval rovnaký druh tovaru s
rovnakou hmotnosťou. Táto transakcia pritom nemala samostatný ekonomický význam, ale jej výlučným

cieľom bolo uplatniť nadmerný odpočet, prípadne znížiť daňovú povinnosť. Žalobkyňa sa svojou kúpou
a predajom zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Žalobkyňa podľa
správneho súdu vedela alebo mohla vedieť, na akom druhu obchodnej transakcie sa zúčastňuje, keďže
ten istý tovar v rovnakých hmotnostiach a rozmeroch niekoľkokrát nakúpila od dodávateľa PRO METAL
SYSTEM s.r.o. a predala spoločnosti Sabov Project Group Kft.

29. Ani vykonané výsluchy svedkov - zamestnancov žalobkyne podľa názoru správneho súdu nevyvrátili
zistenia správcu dane. Svedkovia poznali zmluvné strany a aktívne s nimi komunikovali, podieľali
sa na tvorbe zmlúv, avšak vykonávali len niektoré činnosti podľa pracovného zaradenia. Nemali
vedomosť o celkovom priebehu kontrolovaných obchodov. Podľa názoru správneho súdu žiaden dôkaz
nenasvedčuje, že žalobkyňa nemala úmysel získať daňovú výhodu vo forme uplatnenia odpočítania

DPH, a teda nepreukázala opak.
30. Správny súd poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa zneužitia
právavdaňovejoblasti(bod42napadnutéhorozsudku),rozsiahlocitovalrozhodovaciučinnosťSúdneho
dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k boju proti daňovým podvodom a
potrebeprijaťvšetkyopatrenia,ktoréjemožnéodpodnikateľovpožadovaťnazabezpečenie,abyplnenia

neboli poznačené daňovým podvodom (body 43 až 46, 48 až 51). Podľa názoru správneho súdu
mala žalobkyňa prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránila tomu, že sa stane súčasťou fiktívnych
obchodov, zneužívajúcich systém DPH a mala možnosť si riadne preveriť svojich dodávateľov, ktorí si
neplnili svoje povinnosti voči správcovi dane. Konanie žalobkyne podľa názoru správneho súdu nie je
v zhode s konaním obozretného subjektu, ktorý si riadne preverí, či potenciálny obchodný partner je

platiteľom DPH. Z celkového konania žalobkyne nie je možné konštatovať, že by konala obozretne a
v dobrej viere.
31. Prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného považoval správny súd za náležite
odôvodnené. K odmietnutiu vykonaniach výsluchov navrhovaných svedkov R.. M., p. Z. a P. W. správny
súd uviedol, že tieto dôkazy boli predložené oneskorene, žalobkyňa ich mohla predložiť už počas

daňovej kontroly.

III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
32. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“)

kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že
bude zrušené rozhodnutie žalovaného, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu
súdu na ďalšie konanie.
33. Sťažovateľka namietala, že rozsudok správneho súd je nedostatočne odôvodený, keď je postavený

v prevažnej miere na opakovaní argumentácie žalovaného a jeho právnom posúdení veci. Správny súd
nedal podľa názoru sťažovateľky odpovede na žiadne relevantné a ani elementárne skutkové a právne
otázky nastolené sťažovateľkou. Sťažovateľka poukázala na rozhodnutia Najvyššieho správneho súduSlovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/37/2022 a sp. zn. 10Sžfk/26/2021, v zmysle ktorých dôvody neuznania
uplatneného práva na odpočítanie dane nemožno kumulovať.
34. Správny súd v predmetnej veci konštatoval, že sa sťažovateľka mala dopustiť zneužitia práva v

daňovej oblasti, pričom za skutkový základ vzal to, že tovar predávaný sťažovateľkou spoločnosti Sabov
Project Group Kft bol nakúpený od jediného dodávateľa - PRO METAL SYSTEM, s.r.o. Maďarský
odberateľ pritom nepriznal nadobudnutie tovaru a bol nekontaktný. Porovnávaním faktúr tiež mali orgány
finančnej správy zistiť, že na faktúrach sa opakujú identické rozmery a hmotnosti, z čoho vyvodili, že
ide o uzatvorený obchodný reťazec s tým istým tovarom. Vedomosť sťažovateľky mala byť preukázaná

tým, že opakovane nakupovala tovar v rovnakých hmotnostiach a rozmeroch.
35. Sťažovateľka k vyššie uvedenému namietala, že správny súd sa úplne opomenul vysporiadať s jej
žalobnou argumentáciou. Najmä však s tvrdením, že nákup a predaj rovnakého druhu tovaru, rovnakých
rozmerov a hmotností nie je ničím neobvyklým pri identifikovanej obchodnej komodite s ohľadom
aj na skutočnosť, že nejde o významnú časť obchodov sťažovateľky. Opomenul tiež argumentáciu
sťažovateľky a výsluchy zamestnancov sťažovateľky, že ide o štandardný tovar, štandardného druhu,

rozmerov a váh, preto opakovanie údajov vo faktúrach ničím neodlišuje tieto obchody od iných
nespochybnených obchodov sťažovateľky. Správny súd tiež neodpovedal na námietku sťažovateľky, že
správca dane overil len dvoch odberateľov spoločnosti Sabov Project Group Kft, pričom ďalší traja boli
spochybnení len na základe nekontaktnosti - záver o uzatvorenom obchodnom reťazci je tak predčasný.
36. Správny súd sa nevysporiadal ani s odkazom sťažovateľky na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej

únie C-354/03, z ktorého vyplýva, že iba na základe zistenia dodávok v reťazci „kolotoč“ nie je
možné konštatovať spochybnenie všetkých súvisiacich transakcií - osobitne v prípade dobromyseľných
daňových subjektov.
37. V bode 42 napadnutého rozsudku následne správny súd nesprávne pričítava na zodpovednosť
sťažovateľky dôkaznú núdzu vo vzťahu k preukázaniu, že sťažovateľka nemala úmysel získať daňovú

výhodu, čo je v rozpore s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie. Dôkazné bremeno je
totiž podľa názoru sťažovateľky zásadne v prípade zneužitia práva a daňového podvodu prenesené na
orgány finančnej správy. Sťažovateľka preto nemala dôkaznú povinnosť preukazovať, že nemala úmysel
získať daňovú výhodu. Navyše správny súd ani neuviedol, akú daňovú výhodu mala sťažovateľka získať
a ktoré objektívne prvky preukazujú, že hlavným cieľom predmetného plnenia bolo získanie daňovej

výhody a už vôbec nedefinuje príslušné plnenia tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala,
keby neexistovali plnenia predstavujúce zneužitie.
38. Sťažovateľka namietala, že správny súd na jednej strane tvrdí, že z jej strany došlo k zneužitiu
práva v daňovej oblasti, následne hovorí o jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom, aby záverom jej plnenia označil za fiktívne obchody, kde malo byť povinnosťou sťažovateľky

zhromažďovať dôkazy k uskutočneniu zdaniteľných obchodov. Správny súd tak spája viaceré dôvody
neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane, jeho závery sú prekvapivé a nemajú oporu v
rozhodnutiach orgánov finančnej správy. Svoje závery správny súd ani náležite neodôvodnil.
39. Podľa názoru sťažovateľky správny súd rozsiahlo cituje rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora
Európskej únie, pričom však v jeho rozsudku absentuje argumentácia, ako ju aplikoval na prípad

sťažovateľky.
40. Pokiaľ správny súd poukázal na to, že sťažovateľka sa mala zúčastniť svojím plnením obchodného
reťazca poznačeného daňovým podvodom, neodôvodňuje naplnenie krokov tzv. Axel Kittel testu -
osobitne tzv. vedomostného testu. Samotná skutočnosť, že v obchodnom reťazci bol nakupovaný tovar o
rovnakej veľkosti, rozmeroch a hmotnosti neznamená, že sťažovateľka vedela alebo mohla vedieť, že sa

zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Ďalšie zistenia ako nekontaktnosť
obchodných partnerov a pod. síce môžu byť indíciami, avšak nie zásadnými zisteniami. Nie je pritom
ani zrejmé, kde v obchodnom reťazci malo dôjsť k daňovému úniku. Nekonanie sťažovateľky v dobrej
viere správny súd tiež odôvodňuje len všeobecne a vágne.
41. Rovnako sťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie a nedostatočné odôvodnenie

námietky nevykonania navrhovaných svedkov - R.. M., pána Z. a pani W.. Opätovne tvrdila, že právna
úprava vyrubovacieho konania výslovne nevylučuje vykonanie dôkazov navrhnutých až vo vyrubovacom
konaní. Ak aj po vypočutí svedkov vo vyrubovacom konaní správca dane vo vzťahu k odberateľovi
konštatoval, že mu neboli ozrejmené dôvody nadviazania spolupráce s odberateľom a že vypočutí
svedkovia nemali vedomosti o celej obchodnej spolupráci (v kontexte zisťovania náležitej obozretnosti),

práve v nadväznosti na toto sťažovateľka navrhla vypočutie bývalého generálneho riaditeľa v čase
realizácie obchodov a obchodného riaditeľa spoločnosti. Títo svedkovia mohli objasniť nastavenie
interných kontrolných mechanizmov a bežné obchodné podmienky. S nadväzujúcou argumentáciou sa
správny súd vôbec nevysporiadal.42. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s posúdením správneho súdu a
námietky sťažovateľky považoval za nedôvodné.

IV.
Posúdenie kasačného súdu
43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“),
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s

konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
44. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou sa kasačný súd prednostne zaoberal námietkou
zmätočnosti napadnutého rozsudku - teda námietkou jeho nedostatočného odôvodnia v miere
zasahujúcej do práva sťažovateľky na spravodlivý proces. Sťažovateľka namietala, že na svoje žalobné
námietky zo strany správneho súdu nedostala relevantnú odpoveď, pričom argumentácia správneho
súdu bola zmätočná.

45. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na
spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe
čohosúddospelksvojmurozhodnutiu.Ajkeďniejenevyhnutné,abysasúdvysporiadalsúplnevšetkými

argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu,
musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne.
46. Preskúmajúc odôvodnenie napadnutého rozsudku kasačný súd musí dať za pravdu sťažovateľke v
tom, že napadnutý rozsudok predstavuje v zásade len zhrnutie argumentácie žalovaného so zmätočnou
právnou argumentáciou správneho súdu, doplnenou výňatkami judikatúry bez ich aplikačného

prepojenia so skutkovým stavom a bez odpovede na žalobné námietky sťažovateľky.
47. Správny súd si v prvom rade jednoznačne neustálil právny dôvod, pre ktorý správca dane a žalovaný
v predmetnej veci neuznali uplatnené právo na odpočítanie dane. Správny súd totiž na jednej strane
poukazoval na to, že obchodný prípad sťažovateľky je možné posúdiť ako zneužitie práva v oblasti daní
(bod 42 napadnutého rozsudku), na druhej strane však poukazoval na to, že sťažovateľka sa svojím

plnením zúčastnila na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (bod 40 napadnutého
rozsudku). Už notorietou v ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu v oblastí daní pritom je,
že ide o dva odlišné dôvody pre odmietnutie práva na odpočítanie dane s odlišnými podmienkami,
ktoré musia preukázať orgány finančnej správy (napríklad rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. marca 2024, body 40 a 43 a iné). Aj keby uvedená

zmätočnosť sama o sebe nebola dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku, správny súd ani jeden
z týchto záverov nekonfrontoval so skutkovým stavom zisteným žalovaným a žalobnými námietkami
sťažovateľky. Neozrejmil, v akých skutkových okolnostiach vidí splnenie podmienok pre odmietnutie
práva sťažovateľky na odpočítanie dane zo sporných obchodov či už z dôvodu zneužitia práva alebo
z dôvodu účasti sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Zmätočne a

bez relevantného vysvetlenia v tomto kontexte pôsobí aj argumentácia správneho súdu smerujúca
k tomu, že sťažovateľka je subjektom, ktorý je bez ďalšieho povinný preukazovať, že nevedela o
svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom či to, že nechcela získať v
bežnom obchodnom styku neoprávnenú daňovú výhodu (bod 42 napadnutého rozsudku). Aj vo vzťahu
k námietke nevykonania dokazovania vypočutím svedkov R.. M., pána Z. a pani W., bez ohľadu na

otázku vecnej správnosti argumentácie správneho súdu a žalovaného, sa správny súd nevysporiadal
s argumentáciou sťažovateľky, že jej návrhy neboli oneskorené, ale boli odôvodnené dokazovaním
vykonaným vo vyrubovacom konaní (nemohli byť teda navrhnuté už v daňovej kontrole). Správny
súd sa v podstatnom a relevantne vysporiadal len s procesnou námietkou sťažovateľky týkajúcou sa
prekročenia maximálnej dĺžky daňovej kontroly.

48. Hoci už doteraz uvedené skutočnosti postačujú pre konštatovanie dôvodnosti kasačnej sťažnosti,
reflektujúc procesnú ekonómiu a pre potreby ďalšieho konania kasačný súd poukazuje na skutočnosť,
že správca dane a žalovaný v predmetnej veci identifikovali ako dôvod pre neuznanie sťažovateľkou
uplatneného práva na odpočítanie dane z obchodov so spoločnosťou PRO METAL SYSTEM, s.r.o.
vedomú (vedela alebo mohla vedieť) účasť sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom (body 12 a 13 tohto rozsudku). Kasačný súd pritom už vo svojej rozhodovacej činnosti
konštatoval, že orgánmi finančnej správy vymedzeným dôvodom nepriznania odpočtu DPH je správny
súd viazaný a nie je oprávnený ho v správnom súdnom konaní meniť (rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/36/2021 zo dňa 12. júla 2023, body 56 a 57).Z ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu vyplýva, že za účelom preskúmania zákonnosti
postupu orgánov finančnej správy v takomto prípade je preskúmať, či orgány finančnej správy vo svojich
rozhodnutiach poskytli odpovede (podporené skutkovými zisteniami) na otázky, (i) či v obchodnom

reťazci bol zistený daňový únik, (ii) či išlo o daňový únik podvodného charakteru, (iii) či sú plnenia
daňového subjektu s týmto plnením spojené a (iv) či daňový subjekt vedel alebo pri dodržaní náležitej
starostlivosti mohol vedieť o tom, že sa zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým
podvodom - tzv. Axel Kittel test (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Sfk/18/2023 zo dňa 30. júla 2024, body 74 a 75 a iné).

49. V predmetnej veci sťažovateľka v správnej žalobe v zásade relevantne nerozporovala splnenie
prvých troch krokov tzv. Axel Kittel testu - daňový únik bol identifikovaný na strane odberateľa
sťažovateľky - spoločnosti Sabov Project Group Kft., ktorá nepriznala intrakomunitárne dodanie a
neodviedladaň.Idenepochybneoúnikpodvodnéhocharakteru,ktorýjespojenýsobchodnýmreťazcom
sťažovateľky - odberom tovaru od spoločnosti PRO METAL SYSTEM, s.r.o. a jeho následným dodaním
spoločnosti Sabov Project Group Kft.

50. Argumentácia sťažovateľky smeruje k spochybneniu toho, či vedela, resp. mohla vedieť, že sa
svojím plnením zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Správca dane a
žalovaný stavajú v tomto smere svoje závery na (i) tom, že sťažovateľka mala obchodovať opakovane
s rovnakým druhom, typom a množstvom tovaru, (ii) neštandardnom priebehu obchodnej spolupráce,
ktorýsamalvymykaťbežnýmobchodomsťažovateľky,(iii)nedodržanínáležitejobozretnostipodnikateľa

a (iv) nekontaktnosti a nehodnovernosti obchodných partnerov sťažovateľky. Sťažovateľka naproti tomu
v správnej žalobe vo vzťahu k tomuto namietala, najmä že (i) nemohla vedieť o nejakom uzatvorenom
obchodnom reťazci, keďže nemala a nemohla mať vedomosť o subdodávateľoch tovaru a ďalších
odberateľoch tovaru v Maďarsku, (ii) neboli zistené žiadne personálne, majetkové alebo iné prepojenia
medzi sťažovateľkou a obchodnými partnermi zapojenými do obchodného reťazca, (iii) pre tovar, s

ktorým sťažovateľka obchoduje je bežné, že môže ísť o tovar v obdobných množstvách a charakteru
(nejde o neštandardný stav), navyše z hľadiska obchodov sťažovateľky išlo o menej významné
obchodné plnenia, (iv) z vykonaných svedeckých výpovedí vyplýva, že pri dojednávaní sporných
obchodov išlo o bežnú obchodnú spoluprácu, ktorá bola vykonávaná v medziach interných predpisov
sťažovateľky, (v) správca dane a žalovaný nepomenovali žiadne neštandardné okolnosti dojednania

sporných obchodov či dojednania obchodnej spolupráce, (vi) sťažovateľka si svojich obchodných
partnerovpreverilazverejnedostupnýchzdrojovanezistilapodozrivéokolnosti,čímnaplnilapožiadavku
náležitej obozretnosti, (vii) nekontaktnosť jej obchodných partnerov počas daňovej kontroly (s odstupom
času) nemôže byť dôvodom pre neuznanie odpočítania dane sťažovateľke. Tieto námietky sťažovateľka
vznáša v kontexte svojho tvrdenia, že dôkazné bremeno na preukázaní vedomostnej stránky účasti na

obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom znášajú orgány finančnej správy.
51. Práve takto formulované skutočnosti mal správny súd v predmetnej veci konfrontovať a zaujať k
ním relevantný a odôvodnený postoj - zaujať právne stanovisko či už vo vzťahu k ich dôvodnosti alebo
nedôvodnosti.
52. Kasačný súd dáva do pozornosti správneho súdu, že otázke dôkazného bremena pri preukazovaní

vedomostnej stránky daňového podvodu sa vo svojej rozhodovacej činnosti už opakovane venoval,
pričom konštatoval, že (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sfk/59/2024 zo dňa 29. mája 2025, bod 40) „preukázanie daňového úniku, jeho podvodného
charakteru, prepojiteľnosti s plneniami v prospech žalobcu ako aj vedomostnej stránky daňového
podvodu zo strany žalobcu, je dôkazným bremenom orgánov finančnej správy. Nemožno preto uznať

argumentáciu sťažovateľa, že to bol práve žalobca, ktorý mal primárne preukazovať, že o daňovom
podvode nevedel alebo vedieť nemohol. A práve v tomto prístupe je aj základná vada postupu
orgánov finančnej správy v predmetnej veci. Totiž úlohou orgánov finančnej správy v rámci tzv.
vedomostného testu je preukázať sumár takých skutočností, ktoré buď preukazujú vedomosť daňového
subjektu o daňovom podvode (úmyselné konanie) alebo takých okolností, ktoré mali a mohli (v prípade

primeranej obozretnosti) byť daňovému subjektu známe, z ktorých vyplýva podozrenie o možnej účasti
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a
59, sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 54). Až po oznámení okolností/skutočností zo
strany daňových orgánov, ktoré indikovali daňový podvod, je možné hovoriť o následnej dôkaznej

možnosti daňového subjektu vo vzťahu k preukázaniu prípadných preventívnych opatrení či osobitných
protiopatrení, ktoré vykonal, aby sa podvodu nezúčastnil (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 55), ktorými by
sa mohol vyviniť z účasti na podvode a nárok na odpočet DPH by mu tak mal byť priznaný.“53. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní tak bude opätovne sa predmetnou vecou zaoberať.
Správny súd sa vysporiada nielen s procesnými žalobnými námietkami sťažovateľky, ale aj s jej
meritórnymi námietkami konfrontujúcimi udržateľnosť orgánmi finančnej správy vymedzeného dôvodu

nepriznania daňových oprávnení v predmetnej veci. Svoje závery správny súd náležite odôvodní,
aplikujúc tak ustálenú rozhodovaciu činnosť kasačného súdu ako aj Súdneho dvora Európskej únie.
Pre úplnosť kasačný súd zdôrazňuje, že jeho závery v predmetnej veci nemožno vykladať ako pokyn
správnemu súdu pre rozhodnutie veci konkrétnym spôsobom. Správny súd je povinný závery orgánov
finančnej správy a nimi zistený skutkový stav konfrontovať so žalobnými námietkami (aj v intenciách

vyššie uvedeného) a zaujať k predmetnej veci autonómny a riadne odôvodnený právny názor.

V.
Záver
54.Sumarizujúcvyššieuvedenékasačnýsúduzatvára,žekasačnásťažnosťsťažovateľkyboladôvodná
a napadnutý rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený v miere zasahujúcej do práva

sťažovateľky na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Kasačný súd preto postupom podľa §
462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
55. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať podľa pokynov kasačného súdu vyjadrených v
bodoch 48 až 53 tohto rozsudku a vyvaruje sa pochybení zistených v tejto veci. Správny súd je viazaný
vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu (§ 469 SSP).

56. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).
57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.