Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 9, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124241572
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6124241572.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 49C/38/2024

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu:
Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava – Staré Mesto, IČO 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so

sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO 42 174 856, o zaplatenie 168
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

2 49C/38/2024

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 168 eur, spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9,5 % ročne zo sumy 168 eur od 02.02.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

o d ô v o d n e n i e :

12 49C/38/2024

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 27. 02. 2024 sa žalobca domáhal proti

žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 168 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 168 eur od 02. 02. 2024 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 19.12.2023 došlo v A. k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E.. K vzniku škody malo dôjsť prevádzkou motorového vozidla

povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený mal nechať poškodené motorové vozidlo za
účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne malo nadväzovať uzavretie
Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1678/2023 zo dňa 19.12.2023, na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 19.12.2023 do8.1.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do doručenia oznámenia o totálnej
škode žalovaným, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik
škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a

nájom náhradného motorového vozidla mal byť pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla mal vystaviť žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXX splatnú dňa 23.01.2024 na
sumu 1206,08 EUR s DPH za 21 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume
mal byť zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
sumamalapredstavovaťnákladynanájomnáhradnéhovozidla,zaktorýchnáhradunesiezodpovednosť

poistenec žalovaného. Poškodený mal odplatne postúpiť svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému
titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na
žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s
pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5.
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.01.2024 mala vzniknúť voči žalovanému pohľadávka vo
výške 1206,08 EUR s DPH, ktorej postúpenie poškodený mal oznámiť žalovanému. Žalobca mal

vyzvať žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá
pohľadávka mu mala byť postúpená poškodeným. Žalovaný mal dňa 17.01.2024 poskytnúť žalobcovi
poistné plnenie vo výške 1038,08 EUR. Žalovaný mal postupovať v rozpore so svojimi zákonnými
povinnosťami a poistné plnenie mal krátiť nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k
tomu, že žalovaný nemal poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke

žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané
poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej
udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, má byť žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie
návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi
na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením

zo strany žalovaného. Žalovaný sa mal dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi
akopostupníkovivcelosti,ktorébolpovinnýposkytnúťžalobcovinajneskôrdo01.02.2024podľaust.§11
ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný mal skončiť šetrenie poistnej udalosti dňa 17.01.2024 podľa oznámenia
o poskytnutí poistného plnenia. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch mala
ustáliťsúdnaprax,vzmyslektorejzmluvaopostúpenípohľadávkymápredstavovaťto,žedošlokúhrade

faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených
na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému má zostať zachovaný, mala sa zmeniť len osoba
oprávnenádomáhaťsauspokojeniapredmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípademábyťžalovaný,
nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku
škody. Poškodený sa mal dostať do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo

za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento
stav nemal byť výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného mala spočívať v tom,
že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený
donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za
používanie náhradného motorového vozidla má reparovať poškodenému stav, keď nemohol z titulu

poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemá byť možné spravodlivo
očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný
štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej
dopravy a preto mu nemá byť možné vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie
prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby malo byť v priamej príčinnej súvislosti s

predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti
dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla má byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie
poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému. Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla má predstavovať skutočnú
škodu, právo na náhradu ktorej malo byť platne postúpené na žalobcu a malo byť poškodeným nutne

a účelne vynaložené, keďže mali byť vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol
užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si mal
prenajať porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe
povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu
na zaplatenie úrokov z omeškania poukazoval na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej

republikyvyslovenévNálezeÚstavnéhosúduSRzodňa14.10.2021,sp.zn.III.ÚS309/2020-33,ktorým
bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017.3. Žalobca ako listinné dôkazy spolu so žalobou predložil zmluvu o nájme dopravného prostriedku,
protokol o prenájme náhradného vozidla, čestné prehlásenie poškodeného, faktúru vystavenú žalobcom
pre poškodeného, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 01. 2024, oznámenie o postúpení

pohľadávky z 08. 01. 2024, uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 08. 01. 2024,
doklad o úhrade vykonanej zo strany žalovaného dňa 17. 01. 2024.

4. Okresný súd Banská Bystrica návrhu žalobcu vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn.
18Up/433/2024 zo dňa 05. 03. 2024.

5. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu
odpor (na č. l. 21 rub – 22 spisu), ktorý odôvodnil tým, že z dôvodu nejasností, ako mohol žalobca
vedieť dĺžku doby, ktorú bude autoservis potrebovať na vykonanie opráv na poškodenom vozidle
rozporuje skutkový dej tak, ako ho žalobca v návrhu popisoval. Domnieval sa, že poškodený pristúpil
k výberu požičovne vozidiel vlastnenej žalobcom výlučne z dôvodu, že mu žalobca svoju službu

prezentoval ako bezplatnú. Za účelom ozrejmenia skutočného priebehu udalostí po dopravnej nehode
a k spôsobu výberu náhradného vozidla navrhoval výsluch poškodeného, ktorým je B. C.. Tvrdenie
žalobcu, že poškodený sa dozvedel o totálnej škode na svojom vozidle až 08.01.2024 považoval za
nepravdivé. Poverený likvidátor za účelom poskytnutia tejto informácie poškodeného mal kontaktovať
už 05.01.2024. Žalovaný mal vykonať šetrenie poistnej udalosti, pričom žalobcovi priznal náhradu za

nájom náhradného vozidla zodpovedajúcu 18 dňom. Žalovaný mal krátiť náklady nájmu náhradného
vozidla v rozsahu 3 dní, a to z toho dôvodu, že poškodený sa dozvedel už 05.01.2024, že oprava
jeho vozidla je ekonomicky nerentabilná a k oprave nakoniec nedôjde. Žalovaný pri vyššie popísanom
procese likvidácie poistnej udalosti postupoval tak, že zohľadnil kritériá nutnosti a účelnosti trvania dĺžky
prenájmu náhradného vozidla. Krátená suma má predstavovať cenu nájmu náhradného vozidla na 3

dni (á 56 eur), t.j. za dni 6., 7. a 8. január 2024. Žalovaný tak nenahradil celú fakturovanú sumu za
nájom náhradného vozidla, pretože krátená časť nákladov zodpovedala tej skutočnosti, že poškodený
bol už 05.01.2024 (posledný deň prenájmu) oboznámený o totálnej škode. Vylučoval konštatovanie
žalobcu o tom, že žalovaný ako poisťovateľ vinníka dopravnej nehody, je povinný vždy poskytnúť poistné
plnenie vo výške zodpovedajúcej výške pohľadávky, ktorú poškodený postúpil na žalobcu. Žalobca

má svojimi praktikami zavádzať poškodených z dopravných nehôd a škodových udalostí, pretože
svoje služby im má prezentovať ako bezplatné. Týmto spôsobom má poškodeným zasahovať do ich
výberu poskytovateľa náhradného vozidla vzhľadom k ich ekonomickým a geografickým možnostiam.
V prípade, že žalovaný uplatní voči škodcovi právo regresu, tento má vychádzať z celkovej žalovaným
plnenej sumy.

6. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu
platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods.
1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP,
Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 25. 04. 2024 predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina

ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že vzhľadom na miesto vzniku poistnej udalosti má
byť pre zisťovanie pomerov v danom mieste vhodnejšie i hospodárnejšie, aby konanie prebiehalo na
Okresnom súde Žilina. Žalovaný má mať v uvedenom mieste pobočku, čo má prispievať k zachovaniu

jeho procesných práv v konaní. K navrhovanej miestnej príslušnosti poukazoval na uznesenia Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 19.12.2018, sp. zn. 11NcC/23/2018 a zo dňa 27.02.2018, sp. zn. 2Ncb/3/2018.
Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá mať oporu v skutkovom ani právnom stave a má byť
produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný mal opakovane
uplatňovať rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom

alebo obdobnom skutkovom základe. Zmluva o nájme sa má vždy uzatvárať na začiatku nájmu, pri
odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná zmluva slúži nie len na účely uplatnenia poistného plnenia,
ale má zakladať záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. V prípade, že by nájomca
odmietol vrátiť zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v rozpore
s dohodnutými podmienkami, zmluva o nájme má byť právnym titulom žalobcu voči poškodenému

na základe ktorého sa môže domáhať svojich práv, preto sa má zmluva vždy podpisovať pri prevzatí
náhradného vozidla, nakoľko v prípade sporu by ju poškodený nepodpísal. Žalobca v čase začatia
nájmu nevie, koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej
udalosti má byť v každom jednotlivom prípade odlišná, preto sa dátum vrátenia vozidla poškodenýmnájomcovidozmluvyvpisujepoukončenínájmu,načomámaťžalobcašpeciálnevyhotovenýpočítačový
program. Pri podpise nájomnej zmluvy majú byť v zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného
vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne sa vloží len doba do kedy nájom trval,

v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a
miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže
byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania
nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú
skutočnosť, z ktorej je možné zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto

dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť
nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca mali dohodnúť na podstatných
náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani
prenajímateľzvyčajnenevedia,čibudepoistnáudalosťriešenáakototálnaškodaalebočidôjdekoprave
poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové
obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto

doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané.
Poškodený mal prísť o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením,
ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo mal využívať poškodený na ten istý
účel ako svoje vlastné vozidlo, nemalo byť možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre
protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho

zaužívaného spôsobu fungovania. Mail, v ktorom poistná udalosť bola ukončená ako totálna škoda
spolu s oznámením, že je potrebné odovzdať náhradné vozidlo, mal byť poškodenému doručený až
dňa 08.01.2024, kedy malo dôjsť aj k vráteniu náhradného vozidla. Táto skutočnosť má vyplývať aj
zo žalobcom predloženého čestného prehlásenia poškodeného B. C.. Za nadbytočný a nehospodárny
považoval aj výsluch poškodeného, nakoľko skutočnosti, ktoré chce žalovaný týmto získať, majú byť

irelevantné, nakoľko má byť na vôli poškodeného, ktorú autopožičovňu si na prenájom náhradného
vozidla vyberie. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu (a to podľa
okolností konkrétneho prípadu buď opravou poškodeného vozidla, alebo vyplatením ceny poškodeného
vozidla), protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom
nutné vynaložiť, má byť možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou

škodou. K reparácii vzniknutej škody v súvislosti so zásadou restitutio in integrum však dôjde až vtedy,
keď bude vyplatená čiastka zodpovedajúca obvyklej cene poškodeného vozidla. Náklady za prenájom
náhradného vozidla sa majú považovať za účelne vynakladané minimálne do doby, keď bola škoda
na vozidle reparovaná, a to vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode. Náklady na prenájom
náhradného vozidla má byť nevyhnutné považovať za nutne a účelne vynaložené až do samotnej

doby vyplatenia poistného plnenia, keďže až do poskytnutia poistného plnenia je poškodený naďalej
obmedzený vo výkone jeho vlastníckeho práva bez vlastného zavinenia, pričom nemá k dispozícii ani
svoje opravené vozidlo a ani poskytnuté poistné plnenie zaň. Napriek tomu však poškodený v tomto
prípade mal ukončiť prenájom a vrátiť náhradné vozidlo už po doručení mailového oznámenia o totálnej
škode poisťovňou, a to dňa 08.01.2024. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami poukazoval na závery

vyplývajúceználezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS602/2022zo16.februára2023,
ktoré majú byť aplikovateľné aj na predmetnú vec, a z ktorých vyplýva, že poškodený, ktorému vznikla
na motorovom vozidle totálna škoda by nemal byť v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla
škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov
možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie.

8. Dňa 28. 05. 2024 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného (na č. l. 54 – 55 spisu), v ktorom
uviedol, že žalobca založil tzv. osobitnú miestnu príslušnosť súdu podľa ustanovenia § 19 písm. b)
Civilného sporového poriadku. S poukazom na ustanovenie § 41 Civilného sporového poriadku namietal
založenie osobitnej miestnej príslušnosti súdu. Napriek skutočnosti, že došlo k postúpeniu pohľadávky z

titulu náhrady škody mal zato, že v predmetnej právnej veci ide o spor medzi poisťovňou a spoločnosťou,
ktorá sa zaoberá likvidáciou poistných udalostí ako „podnikateľský profesionál“, kedy jediným cieľom
žalobcu má byť výplata poistného plnenia zo systému povinného zmluvného poistenia a nie priamo
náhrada škody ako taká. Pre určenie miestnej príslušnosti nemá byť rozhodné miesto vzniku škodovej
udalosti. V predmetnej veci nemá ísť primárne o ochranu poškodeného, ale o príjem z podnikania

žalovaného - predmetný spor nemá mať slabšiu stranu. Medzi sporovými stranami nemala nastať
priama väzba javov, na základe ktorých by malo byť možné založiť osobitnú miestnu príslušnosť podľa
ustanovenia § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku. Miestnu príslušnosť súdu má byť podľa
názoru žalovaného potrebné určiť v zmysle zásad o určovaní všeobecnej miestnej príslušnosti podľaustanovenia § 13 v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že vecne a
miestne príslušným súdom je všeobecný súd žalovaného, určený podľa sídla žalovaného, teda Mestský
súd Bratislava III. Právnemu predchodcovi žalobcu malo byť oznámené už dňa 05.01.2024, že škoda na

jeho vozidle presahuje rozsah ekonomickej racionálnej opravy a bola vyhodnotená ako totálna škoda.
Od momentu kedy poškodený získal vedomosť o rozsahu poškodenia motorového vozidla, teda o
totálnej škode, nemá byť možné považovať nájom náhradného vozidla za opodstatnený. Žalobca je
obchodnou spoločnosťou, ktorá sa špecializuje na pomoc vodičom po dopravnej nehode a v spolupráci
s autoservismi poskytujú spotrebiteľom služby spojené s riešením škodovej udalosti a prenájmom

náhradných vozidiel. Náklady týchto služieb následne žalobca má vymáhať priamo od poisťovní a to na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom. Uvedené má spôsobovať stav,
že skutočné trvanie opráv má byť defacto v rukách žalobcu a jeho zmluvných partnerov. Následne je
možné dobu prenájmu náhradného vozidla korelovať s dobou opravy poškodeného motorového vozidla.
Uvedené konanie má popierať účel povinného zmluvného poistenia. Pochybnosti o vierohodnosti
konania žalobcu majú vyplývať zo samotných dôkazov predložených žalobcom, nakoľko z dátumov na

jednotlivých dokumentoch má vyplývať, že boli vystavované dodatočne. Skutková situácia má indikovať,
že poškodený toto náhradné vozidlo nevyhnutne nepotreboval, a využil ho až na podnet žalobcu. Z
informácií na webovom sídle žalobcu má vyplývať, že si poškodený požičiaval od žalobcu vozidlo v
domnienke, že za neho nebude musieť platiť nájomné. Podľa žalovaného malo konaním žalobcu dôjsť
k simulácii právneho úkonu pôžičky, a v skutočnosti sa malo jednať o výpožičku, ktorá je bezodplatným

právnym úkonom. O týchto skutočnostiach má svedčiť podnikateľský model žalobcu, ktorý sa zameriava
na likvidáciu poistných udalostí s problematikou nárokov z nich vyplývajúcich, a má sa nimi zaoberať
ako podnikateľský profesionál. Poukazoval na nález Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 2043/17
zo dňa 14.02.2018. Podľa žalovaného uplatnený nárok zo strany žalobcu je potrebné posudzovať s
ohľadom na podstatu veci v širšom slova zmysle, nakoľko podľa neho na strane žalobcu ide o konanie

nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca nemal preukázať či poškodený naozaj potreboval
motorové vozidlo dennodenne alebo ho využíval len sporadicky. Nemala byť preukázaná nevyhnutnosť
cestovania, resp. mobility náhradným motorovým vozidlom. Nezodpovedanou otázkou malo zostať či
poškodený mal možnosť využívať aj iné motorové vozidlo.

9. Súd predmetnú vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 09. 07. 2024, a to za účasti
právnej zástupkyne žalobcu a v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalovaného, pričom
právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju a žalovaného neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým,
aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímslistinnýmidôkazminachádzajúcimisavsúdnomspise,
pričom listiny ani ich obsah neboli stranami sporu spochybnené a zistil nasledujúci skutkový stav:

10. Súd považoval za medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenia žalobcu a žalovaného (§
151 ods. 1 CSP), z ktorých zároveň vychádzal pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore (§ 186

ods. 2 CSP), keďže nemal dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti, že dňa 19. 12. 2023 došlo v A. k
dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle, ktorého držiteľom
v čase dopravnej nehody bol poškodený B. C., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „poškodený“). K vzniku
spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase nehody povinne zmluvne
poistené u žalovaného.

11. Ďalej na základe žalobcom a žalovaným produkovaných listinných dôkazov dospel súd k
nasledujúcim skutkovým zisteniam: dňa 19. 12. 2023 uzavrel žalobca ako prenajímateľ a poškodený
ako nájomca zmluvu o nájme č. XXXX/XXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 6 spisu), ktorej
predmetom bol nájom osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, AT, EČ: F., a to na dobu od

19.12.2023 do 08.01.2024. Ďalej bolo v zmluve dojednané denné nájomné vo výške 77,- eur, zmluvné
nájomné vo výške 56 eur a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30 eur.

12. Podľa protokolu o prenájme náhradného vozidla č. XXXX/XXXX žalobcu (dôkaz produkovaný
žalobcom na č. l. 6 rub spisu) bolo osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, AT, EČV: F. XXX G.

žalobcom odovzdané a poškodeným prevzaté dňa 19. 12. 2023 a poškodeným odovzdané a žalobcom
prevzaté dňa 08. 01. 2024.13. Dňa 08. 01. 2024 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 7
rub spisu), ktorou so splatnosťou dňa 23. 01. 2024 fakturoval poškodenému za prenájom náhradného
vozidla podľa zmluvy o nájme č. XXXX/XXXX zn. Volkswagen Passat, AT, EČ: F. XXX G. za obdobie od

19. 12. 2023 do 08. 01. 2024 sumu 1 206,08 eur (21 x 56,- eur ) a poplatok za pristavenie a prevzatie
vozidla v sume 30,- eur vrátane DPH; teda spolu na úhradu sumu 1206,08 eur vrátane DPH.

14. Dňa 08. 01. 2024 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca zmluvu o postúpení
pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 8 spisu), v ktorej poškodený deklaroval, že má

peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni, ktorá rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. Škoda
Rapid, EČV: F. XXX G., vo výške 1206,08 eur s DPH z titulu jeho nároku voči žalovanému podľa ust.
§ 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné
užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 19. 12. 2023 na vozidle zn. Ford
Smax, EČV: H. XXX I. (bod 1 zmluvy). Poškodený touto zmluvou ďalej postupoval žalobcovi pohľadávku
uvedenúvbode1zmluvyažalobcasazaviazaluhradiťpoškodenémuzapostúpeniepohľadávkyodplatu

podľa bodu 4 a 5 zmluvy (bod 2 zmluvy). V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie
pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške
1206,08,- eur s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom
poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, AT, EČV: F.
XXX G.. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za

postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú,
pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a
na vlastný účet.

15. Dňa 08. 01. 2024 poškodený podpísal čestné prehlásenie (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l.

7 spisu), v ktorom uviedol, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo zn. Volkswagen Passat,
AT po dobu od 19. 12. 2023 do 08. 01. 2024 z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19. 12. 2023 servisované v autoservise. Zároveň poškodený prehlásil, že po dobu
opravyjehovozidlanemalkdispozíciižiadneinévozidloaprenájomnáhradnéhovozidlabolnevyhnutný.

16. Listom zo dňa 08. 01. 2024 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č.
l. 9 spisu) žalobca oznamoval žalovanému, že dňa 08. 01. 2024 postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 12. 2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom
náhradného vozidla vo výške 1206,08 eur s DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými

na žalobcu, čím jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o
jej plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet.

17. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 17. 01. 2024 adresovanom žalobcovi (dôkaz
produkovaný žalobcom na č. l. 10 rub - 11 spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 17. 01. 2024 ukončil

šetrenie poistnej udalosti, priznal primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla 18 dní od 19. 12.
2023 – 05. 01. 2024 a priznal poistné plnenie žalobcovi v sume 1 038,08 eur.

Súd predmetnú právnu vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

18. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické
a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky.

19. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového

plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

20. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

21. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).22. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

23. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

24. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

25. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

26. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZPZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

27. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa,
poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie

zodpovednostinaúzemíSlovenskejrepublikynazákladeosobitnéhopredpisu,f)poistenýmten,nakoho
sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla
škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

28. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

29. Podľaust.§4ods.2písm.b)ZPZP,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľza
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

30. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

32. Podľa ust. § 11 ods. 7 ZPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po

skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

33. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

34. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Súd neprihliadol na námietku miestnej nepríslušnosti, ktorú uplatnil žalovaný vo svojom vyjadrení
zo dňa 28. 05. 2024, keďže ustanovenie § 19 Civilného sporového poriadku umožňuje žalobcovi vybraťsi medzi všeobecným súdom žalovaného upraveným v ustanovení § 13 Civilného sporového poriadku
a všeobecným súdom žalovaného upraveným v § 19 CSP. Toto právo výberu je dané len žalobcovi.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v návrhu na pokračovanie v konaní, ktorý podal na Okresný súd

Banská Bystrica uviedol, že navrhuje pokračovať v konaní na Okresnom súde Žilina, predmetná vec
bola postúpená na Okresný súd Žilina. Pre výber príslušnosti súdu podľa ustanovenia § 19 písm. b)
Civilného sporového poriadku (Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.) je dôležité miesto
udalosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Toto ustanovenie je zaužívané aj z toho dôvodu, že

najmä v sporoch o náhradu škody je veľmi dôležité zistiť skutkový stav veci, ktorý je účelnejšie zisťovať
práve na mieste samom, čiže na mieste škodovej udalosti. Má to povahu aj v procesnej hospodárnosti,
rýchlosti a väčšej účinnosti súdneho konania práve v obvode ktorého došlo k škodovej udalosti. Súvisí to
aj s možnosťou vykonávania dôkazov, ktoré je možné vykonať omnoho efektívnejšie na mieste samom.
Predmetné ustanovenie Civilného sporového poriadku poriadku hovorí iba o nároku na náhradu škody,
pričom je irelevantné, z akého titulu táto škoda má vzniknúť – či je to škoda spôsobená trestným

činom, o ktorej sa nerozhodlo v adhéznom konaní, poprípade škoda z pracovnoprávnych nárokov, zo
zodpovednostizaškodualeboideoškoduspôsobenúvdôsledkupoistnejudalostiakojetovpredmetnej
sporovej veci. Pohľadávka poškodeného na náhradu škody voči žalovanému bola síce postúpená
na žalobcu, avšak uvedená skutočnosť nemení nič na tom, že predmetom sporu je nárok žalobcu
uplatnený z dôvodu vzniku škodovej udalosti, ktorá nastala v obvode Okresného súdu Žilina a z dôvodu

nárokovania sa náhrady škody, ktorá vznikla z dôvodu potreby prenajať si náhradné motorové vozidlo (v
nadväznosti na nemožnosť používať motorové vozidlo poškodeného, ktoré bolo poškodené v dôsledku
škodovej udalosti). V takom prípade mal potom žalobca možnosť voľby vybrať si na prejednanie veci
všeobecný súd žalovaného (§ 13 CSP) alebo súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá
právo na náhradu škody (§ 19 CSP). Žalobca si vybral druhú možnosť v súlade s uvedenými zákonnými

ustanoveniami a preto bola námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina podaná žalovaným
vyhodnotená zo strany súdu ako nedôvodná a súd na ňu neprihliadal.

37. Súd uvádza, že posúdil žalobcom uplatňovaný nárok ako dôvodný. Poškodený ako právny
predchodca žalobcu mal zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla uzatvorenej medzi vinníkom poistnej udalosti a žalovaným právo, aby
žalovaný za neho nahradil preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci. Súd poukazuje na to, že podľa rozhodovacej praxe súdov je skutočnou
škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Poškodený nemožnosťou používania svojho
motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných

a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla,
dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 22. 11. 2017, sp. zn. 13Cob/110/2017).

38. Súd považuje postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za

užívanie náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej
medzi žalobcom a poškodeným, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v tomto konaní.
Skutočnosť, že poškodený priamo neplnil svoj záväzok z nájomného žalobcovi, ale tento uhradil jeho
započítaním oproti pohľadávke žalobcu voči poškodenému z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky,

podľa názoru súdu nemá dopad na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody, a to s poukazom
na skutočnosť, že započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzku. Súd posúdil pohľadávku
poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla ako existujúcu
pohľadávku, ktorá vznikla poškodenému, ktorý si počas opravy poškodeného vozidla prenajal náhradné
vozidlo, v dôsledku fakturácie prenájmu náhradného vozidla zo strany žalobcu.

39. Relevantným pre posúdenie nároku zo strany súdu bolo, že poškodenému v dôsledku dopravnej
nehody dňa 19. 12. 2023 vznikla na jeho motorovom vozidle zn. Ford Smax škoda. Vzhľadom na potrebu
poškodeného počas trvania opravy poškodeného vozidla využívať náhradné motorové vozidlo, súd
neuznal krátenie počtu dní, za ktoré sa malo vyplatiť nájomné za prenájom náhradného motorového

vozidla zo strany žalovaného, nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená na obdobie od 19. 12. 2023
do 08. 01. 2024 (t.j. 21 dní nájmu). Nebola dôvodná námietka žalovaného, že s prihliadnutím na e-
mail, ktorý bol zasielaný poškodenému dňa 05. 01. 2024 (na č. l. 23 spisu) a ktorým bol poškodený
vyzývaný, aby oznámil číslo účtu, nakoľko sa má jednať o totálnu škodu, bolo potrebné skrátiť dobu,za ktorú bolo priznané nájomné za náhradné motorové vozidlo do dňa odoslania predmetného e-mailu.
Predmetnú e-mailovú správu nemožno považovať za oznámenie o skončení prešetrovania poistnej
udalosti. Súd pritom poukazuje na e-mail zo dňa 08. 01. 2024 (na č. l. 35 spisu), v ktorom sa uvádza,

že poistná udalosť bola ukončená ako totálna škoda a úhrada mala byť zaslaná poškodenému na
účet servisu, v e-maili sa zároveň uvádza, že náhradné vozidlo je potrebné odovzdať. S prihliadnutím
na obsah oboch e-mailových správ je zrejmé, že oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti,
ako aj o spôsobe vybavenia škodovej udalosti predstavuje druhý z nich (e-mail zo dňa 08. 01. 2024).
V nadväznosti na pokyn žalovaného obsiahnutý v tejto e-mailovej správe potom poškodený v ten istý

deň aj náhradné motorové vozidlo vrátil. Nie je potom dôvodné, aby žalovaný krátil poistné plnenie
spočívajúce v náhrade nájomného za tri dni nájmu náhradného motorového vozidla. Súd zároveň
poukazuje na závery vyslovené Ústavným súdom SR v náleze III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16. 02. 2023,
podľa ktorých možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia
poisťovne o ukončení likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia za relevantnú, keď
kontinuálne pretrváva potreba používania motorového vozidla a s tým spojené náklady. Za oznámenie

o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne
o rozsahu poškodenia vozidla, t.j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej
udalosti postupovať. , keď poškodený ich prijatím získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.
Nebol potom podľa názoru súdu relevantný dôvod na to, aby súd krátil počet dní, po ktoré sa bolo

náhradné vozidlo prenajaté poškodenému.

40. Tá skutočnosť, že v dôsledku opravy poškodeného motorového vozidla nemal poškodený
možnosť toto vozidlo využívať a že po dobu jeho opravy nemal poškodený k dispozícii iné motorové
vozidlo, a preto bol prenájom náhradného motorového vozidla účelný a primeraný, je preukázaná

obsahom čestného prehlásenia na č. l. 7 spisu, kde poškodený uviedol tieto skutočnosti. Súd nemal
akýkoľvek dôvod tieto skutočnosti uvedené poškodeným spochybňovať. Za situácie, kedy je zrejmé,
že poškodenému na jeho motorovom vozidle, ktoré používal vznikla v dôsledku zavinenia poisteným
žalovaného škoda a z toho dôvodu bolo jeho vozidlo umiestnené do autoservisu za účelom jeho opravy,
je predsa dôvodný nárok poškodeného na použitie náhradného motorového vozidla.

41. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania produkovaný žalovaným, a to návrh na vypočutie
svedka, poškodeného B. C.. Tento dôkaz bol zamietnutý z toho dôvodu, že v súdnom spise sa
nachádzalo dostatok listinných dôkazov, na základe ktorých mohol súd vec rozhodnúť bez vykonávania
ďalšieho dokazovania, ktoré malo preukazovať rovnaké skutočnosti, ktoré boli preukázané listinnými

dôkazmi, ktorých obsah žalovaný navyše nespochybňoval. Jedná sa napr. o čestné vyhlásenie
poškodeného na č. l. 7 spisu, v ktorom uvádza, že poškodený po dobu opravy svojho motorového vozidla
nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo, pričom súd nemal dôvod spochybňovať vyhlásenie poškodeného
a nebol ani dôvod prevolávať svedka a klásť mu otázku, odpoveď na ktorú je už obsahom tohto
čestného prehlásenia. Rovnako sa v spise nachádza e-mailová komunikácia, z ktorej je zrejmé, kedy

sa poškodený dozvedel o tom, akým spôsobom mienil žalovaný posudzovať škodovú udalosť. Ostatné
skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedka skúmané, by nemali dopad na rozhodnutie súdu v tejto
veci, keďže žalovaný nesporil, že škoda na poškodenom motorovom vozidle, spôsobená pri dopravnej
nehode dňa 19. 12. 2023 bola dôvodom pre umiestnenie motorového vozidla do autoservisu. Otázky,
ktoré žiadal žalovaný klásť poškodenému v prípade, ak by ho súd ako svedka na pojednávanie predvolal

(t.j. otázky smerujúce k tomu, akým spôsobom si vyberal autoservis, ako aj spoločnosť, od ktorej si
prenajal náhradné motorové vozidlo, a aké informácie mu boli poskytnuté pri prenájme náhradného
motorového vozidla, či zisťoval ceny nájmov u iných poskytovateľov služieb, atď...) boli bez relevantnej
súvislosti s predmetom konania, keďže poškodeného nemožno zaťažiť v dôsledku poškodenia jeho
motorového vozidla nie jeho zavinením ešte aj tým, aby si robil prieskum cien a trvania opráv vozidiel

jednotlivých servisov predtým, ako svoje motorové vozidlo umiestni do servisu za účelom opravy.
Rovnako to platí aj pri výbere spoločnosti, od ktorej si prenajme náhradné motorové vozidlo. Bez
relevancie s predmetom sporu boli otázky žalovaného smerujúce k tomu, či poškodený by mohol
dosiahnuť rovnaký komfort využitím taxislužby, resp. či by bolo podľa jeho názoru s ohľadom na
počet najazdených kilometrov hospodárnejšie využiť taxislužbu, resp. kedy mu žalobca mal poskytnúť

informáciu o možnosti započítať si nárok voči nemu oproti nároku na poistné plnenie voči žalovanému,
ako aj o tom, či považoval výšku denného nájmu za primeranú. Súd ku štylizácii otázok, ktoré
právny zástupca žalovaného žiadal klásť svedkovi, hoci sa na nariadené pojednávanie ani neustanovilpoukazujezároveňnato,ževýpoveďousvedkasamajúskúmaťskutočnosti,ktorésvedokvnímalsvojimi
zmyslami, a nie svedkove názory.

42. Súd na základe vyššie uvedeného priznal žalobcovi voči žalovanému aj zostávajúcu sumu nákladov
v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla, ktoré žalovaný od poistného plnenia odpočítal,
t.j. spolu vo výške 168 eur (1206,08 eur žalobcom voči žalovanému v rámci poistnej udalosti uplatnená
suma–1038,08eur,žalovanýmnazákladevybaveniapoistnejudalostižalobcovizaplatenásumaztitulu
poistného plnenia).

43. Keďže sa žalovaný dostal s plnením žalobcovi priznanej sumy do omeškania, súd priznal žalobcovi
z priznaného žalovaného nároku aj úrok z omeškania (vo výške 9,5 % (základná úroková sadzba ECB
k 1. dňu omeškania 4,5 % + 5 percentuálnych bodov = 9,5 %), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 02. 02.
2024, t.j. od nasledujúceho dňa plynúceho od uplynutia 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej

udalosti (ktoré bolo skončené dňa 17. 01. 2024), a to podľa ust. § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj s poukazom
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021.

44. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

45. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
47. Žalobca bol v spore úspešný v plnom rozsahu, keďže mu súd priznal uplatnený nárok v celom
rozsahu. Vzhľadom na to súd rozhodol výrokom II. tohto rozsudku tak, že žalobca má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

2 49C/38/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).