Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 20C/66/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222203286
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Desana Janíčková Rusnáková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2222203286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou v spore žalobcov 1/ G.

W., nar. XX.XX.XXXX, 2/ H. W., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom Š., S. XX, zastúpených Mgr. Róbertom
Vančom, advokátom so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., IČO 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o určenie, že úver je bezúročný a
bez poplatkov a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX,
uzavretej medzi žalovaným pod obchodným menom PROFIREAL SLOVAKIA, spol. s r. o. ako veriteľom

a žalobcami ako dlžníkmi, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Určuje, že sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami

A/ dohoda o zrážkach zo mzdy inkorporovaná v ods. 7 zmluvy uvedenej vo výroku I.,

B/ zmluvné dojednania k zmluve uvedenej vo výroku I, konkrétne:

1/včl.5ods.5.1vznení"Zmluvnáodmenazaposkytnutieúveru,resp.každéhorevolvingujeurčenáako
rozdiel medzi schválenou nominálnou výškou úveru, resp. každého revolvingu a poskytnutou čiastkou
úveru, resp. každého revolvingu. Poskytnutou čiastkou v prípade úveru sa rozumie suma vyplatená
Dlžníkovi po započítaní vykonanom podľa čl. 10 ods. 10.1. Poskytnutou čiastkou v prípade revolvingu
sa rozumie suma vyplatená Dlžníkovi po započítaní vykonanom podľa čl. 10 ods. 10.2."

2/ v čl. 6 ods. 6.1. v znení "Dlžník svojim podpisom na tejto Zmluve o RÚ potvrdzuje, že v deň podpisu

tejto Zmluvy o RÚ vystavil a odovzdal Veriteľovi 1 (jednu) vlastnú blankozmenku, v ktorej nie sú uvedené
nasledujúce údaje:
a) Suma zmenky
b) Údaj splatnosti zmenky
Zmenka je vystavená na rad Veriteľa (ďalej len "blankozmenka")."

3/ v čl. 14 ods. 14.1. v znení "V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) so splnením

akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ je Veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú
pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania."

4/ v čl. 14 ods. 14.2. v znení "V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou
splátky úveru alebo jej časti o viac ako:
a) 15 (pätnásť) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty
uvedenej v čl. 14 ods. 14.1 tejto Zmluvy o RÚ úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5 % z výšky dlžnej

splátky a ďalejb) 30 (tridsať) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty
uvedenej v čl. 14 ods. 14.1 a 14.2 písm. a) tejto Zmluvy o RÚ úhradu zmluvnej pokuty vo výške 10 %
z výšky dlžnej splátky."

5/ v čl. 14 ods. 14.2. v znení "V prípade akéhokoľvek porušenia tejto Zmluvy o RÚ špecifikovaného v čl.
13 ods. 13.1 je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1 a 14.2
úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru."

6/ v čl. 18 ods. 18.2., bode 18.2.1 v znení "Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či
neplatnostiZmluvyoRÚbudúriešenéaskonečnouplatnosťourozhodnutévpísomnomrozhodcovskom
konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov...."

III. Žalovaný je titulom bezdôvodného obohatenia povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 3.100 € s 5%

ročným úrokom z omeškania od 18.10.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je titulom finančného zadosťučinenia povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 2.200 €, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobcovia 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

VI. Súd zároveň opravuje výrok II. písm. B bod 5/ tak, že tento správne znie:
5/ v čl. 14 ods. 14.3. v znení "V prípade akéhokoľvek porušenia tejto Zmluvy o RÚ špecifikovaného v čl.
13 ods. 13.1 je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1 a 14.2

úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru."

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 2.10.2022 sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru označeného vo výroku I., určenia neprijateľných zmluvných podmienok tam
uvedenej úverovej zmluvy, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom sumu 3.100 € s

príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a sumu 2.200 € titulom finančného zadosťučinenia,
a priznania nároku na náhradu trov konania pre prípad úspechu každého čiastkového návrhu.
2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavreli s právnym predchodcom žalovaného
(PROFIREALSLOVAKIA,spol.sr.o.)zmluvuorevolvingovomúvere,nazákladektorejimbolposkytnutý
spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy bola i dohoda o zrážkach zo mzdy, zahrnutá priamo v texte zmluvy.

Žalobcovia čerpali úver vo výške 1.991,64 € (60.000 Sk), celkovo mali zaň zaplatiť 4.330,61 € (130.464
Sk). Dvoma faktúrami z XX.XX.XXXX si však žalovaný uplatnil voči žalobcom zmluvné pokuty, jednu vo
výške 50,65 € (1.526 Sk; za omeškanie so splátkami) a druhú vo výške 2.165,31 € (65.232 Sk; „50%
z nominálnej hodnoty pôžičky“). S pokutami mali žalobcovia zaplatiť až 6.495,92 €, čo je o 200% viac
ako suma poskytnutého úveru. Keďže žalobcovi 1/ boli vykonávané aj zrážky zo mzdy, v skutočnosti

zaplatili až 9.042,09 €, čo znamená, že úver preplatili o vyše 350% (o 7.050,45). Uplatnená výška úrokov
i zmluvných pokút je tak bezpochyby úžernícka.
3. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) za úver mala byť podľa zmluvy 75,24% a predpokladaná
RPMN po poskytnutí revolvingu 66,45%. Zo zmluvy pritom nemožno určiť, akým spôsobom boli tieto
hodnoty vypočítané. Uvedenie dvoch rôznych údajov je navyše nezrozumiteľné a zmätočné, a teda

neplatné (napr. rozsudok KS v Žiline sp. zn. 6Co/211/2014). Prvá RPMN je kvôli svojej výške neplatná
aj pre rozpor dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka; OZ). Uvedenie dvoch rôznych výšok
RPMN má rovnaký dôsledok, ako by táto hodnota nebola uvedená vôbec, t.j. zakladá bezúročnosť a
bezoplatkovosť úveru.
4. Žalovaný si ako poskytovateľ úverov musí byť týchto skutočností vedomý, pričom má povinnosť riadiť

sa pri uzatváraní zmlúv príslušnými ustanoveniami súvisiacich právnych predpisov. Tiež si musí byť
vedomý následkov ich prípadného nedodržania. Jeho konanie voči žalobcom nasvedčuje minimálne
nepriamemu úmyslu získať majetkový prospech, preto vzhľadom na sumu, ktorú plneniami žalobcov
získal, si žalobcovia voči nemu uplatňujú nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia.
5. Okrem vád RPMN úverová zmluva obsahuje celý rad neprijateľných podmienok v zmysle § 53 ods. 1

OZ (uvedené vo výroku II., pozn. súdu). K viacerým sa už súdy SR opakovane vyjadrili (napr. v prípadedohody o zrážkach zo mzdy k potrebe dojednania možnosti jej zrušenia aj spotrebiteľom OS Poprad v
rozsudku sp. zn. 21C/263/2013), pričom sa zhodli na to, že takéto podmienky, spôsobujúce nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, sú v rozpore s ustanovením § 53

ods. 1 OZ. Z týchto dôvodov si žalobcovi voči žalovanému uplatňujú aj nárok na zaplatenie primeraného
zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v spojení
s § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku (C.s.p.).
6. Nárok na náhradu trov konania si žalobcovia uplatnili za každý čiastkový návrh (petit) samostatne.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
2/. Uviedol, že povaha jeho právneho pomeru voči žalobcovi je určená § 533 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj len „OZ“) tak, že spoločne a nerozdielne je iba zaviazaným spolu s dlžníkom
(žalobcom 1/) na plnenie jeho záväzku; nie je však zmluvnou stranou ako dlžník ani mu nepatria práva
a povinnosti dlžníka v celom rozsahu. Aj keď zrejme ide o manželku žalobcu 1/, do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (BSM) nepatria pohľadávky ani záväzky riadiace sa všeobecným právnym

režimom záväzkových vzťahov. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu 2/ vyplýva aj z legálnej definície
spotrebiteľapodľa§3ods.2zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverocha§52ods.3OZvznení
účinnom k 30.11.2007. Ani samotná žaloba neobsahuje tvrdenia, ktoré by jej existenciu odôvodňovali.
8. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a zároveň vydania
bezdôvodného obohatenia, je určujúci výrok iba predbežnou otázkou, o ktorej sa samostatným

výrokom nerozhoduje (R 61/1965), preto je takéto určenie neprípustné. Všeobecne použiteľné a
procesne neobmedzené právo domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy neupravuje ani zákon
č. 279/2017 Z.z. (novela zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), ktorý síce umožňuje
podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, to ale neznamená zrušenie procesných

podmienok pre prípustnosť žaloby o určenie, ale výhradne len spôsob splnenia jednej z podmienok
prípustnosti v zmysle § 137 C.s.p.
9. Ohľadne tvrdení žalobcov o nedostatkoch RPMN v zmluve žalovaný uviedol, že ustanovenie § 4
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 30.11.2007 vyžadovalo uviesť výšku RPMN pod
sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V zmluve však RPMN uvedená je, pričom dva rôzne

údaje sa týkajú iných úverových prostriedkov. RPMN za úver vo výške 75,24% sa vzťahuje na prvý
čerpaný úver v poradí. Predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu vo výške 66,45% sa vzťahuje na
čerpanie revolvingu ako druhého, resp. ďalšieho úveru v poradí, ak by bol čerpaný. Nie je preto dôvodný
argument žalobcov o zmätočnosti či nezrozumiteľnosti týchto údajov. Pokiaľ ide o výšku RPMN, táto nie
je predmetom dohody zmluvných strán, ale sa vypočítava - v tomto prípade spôsobom podľa § 2 písm.

d/ zákona č. 258/2001 Z.z. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru
vyplýva výhradne z toho, že RPMN možno definitívne určiť až po schválení úveru (uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/839/2015). Na základe uvedeného nie sú dôvodné argumenty žalobcov o
bezúročnosti úveru (keďže RPMN bola riadne určená) či neplatnosti RPMN pre rozpor s dobrými mravmi
(keďže táto sa nedohaduje).

10. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcov o výške uhradenej sumy 9.042,09 €, nakoľko podľa neho nie
je zrejmé, na čom žalobcovia toto tvrdenie založili. Žalobcovia zjavne za odplatu úveru považujú
aj sankcie predstavujúce právny dôsledok nesplácania, čo je však nesprávne. Primeranosť plnenia
či protiplnenia možno vyvodzovať len z údajov daných v čase uzavretia zmluvy, nie aj z údajov
vyplývajúcich z dlhodobého porušovania zmluvných poviností. Vzorcom pre výpočet úrokovej sadzby

možno po dosadení zmluvných údajov predmetnej úverovej zmluvy (poskytnutá suma 1.991,46 €,
celková suma na zaplatenie 4.330,61 €, doba splácania 3 roky) dostať výšku úrokovej sadzby 29,55%
ročne, čo je primeraná hodnota. Zmluvnú pokutu ako sankciu za neplnenie svojich zmluvných povinností
možno dojednať pevnou čiastkou alebo sadzbou (percentom) za určené obdobie. Súdna prax pripúšťa
zmluvnú pokutu vo výške 0,25% z istiny za každý deň omeškania (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.

zn. 5Co/16/2010), ale aj 1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Obdo/39/2010).
11.Vovzťahukurčeniuneprijateľnostijednotlivýchzmluvnýchpodmienoksažalovanínemôžuodvolávať
na § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom k 30.11.2007, pretože zmluvy o spotrebiteľských úveroch neboli k
tomuto dňu spotrebiteľskými zmluvami v zmysle cit. ust. OZ. Navyše na požadovanom určení žalobcovia

nepreukázali právny záujem, a ani neuviedli, prečo by mali byť jednotlivé podmienky neprijateľné, čím
si nesplnili povinnosť tvrdenia.
12. Žalobca sa vyjadril i k niektorým zmluvným podmienkam. Vo vzťahu k zmenke vtedy účinný zákon
č. 258/2001 Z.z. upravoval náležitosti zmenky či šeku na účely splatenia úveru (§ 4 ods. 3 a 7), pretodohoda o použití zmenky nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Od 1.1.2011 sa ale už táto možnosť
nepripúšťa, preto žalobcovia nemôžu mať záujem na súvisiacom určení.
13. Argumentácia týkajúca sa zmluvnej odmeny (výrok II písm. B bod 1/; pozn. súdu) je formulovaná

nejasne, preto sa k nej žalovaný nevie vyjadriť. To isté platí pre argumentáciu k podmienkam týkajúcim
sa zmluvnej pokuty a rozhodcovského konania (výrok II písm. B bod 3/, 4/, 5/ a 6/; pozn. súdu). Vo
vzťahu k rozhodcovskému konaniu je však návrh žalobcov neaktuálny najmenej od 1.1.2015 v dôsledku
novely zákona č. 335/2014 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pretože pre využitie rozhodcovského konania
neboli v danom vzťahu splnené objektívne podmienky.

14. Dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať nemožno, nakoľko od
23.12.2015 ide o zákonom povolený spôsob zabezpečenia záväzku (§ 9 ods. 13 zákona č. 129/2010
Z.z.), čo vyplýva aj z niektorých súdnych rozhodnutí (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 6Co/142/2016).
15. Primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sa žalobcovia domáhajú, je nedôvodné, nakoľko zo
žaloby nie je zrejmý jeho základ ani výška. Zároveň ide o premlčaný nárok, pretože mohol byť uplatnený

už od 30.11.2007 a premlčacia doba je v tomto prípade tri roky.
16. Zo všetkých uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

17. Žalobcovia v reakcii (replike) na vyjadrenie žalovaného poukázali na obsah žaloby, ktorého sa
pridržali. Nestotožnili sa s názorom žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/,

nakoľko ten nepristupoval k záväzku žalobcu 1/ (§ 533 OZ), ale spolu s ním, počas trvania manželstva,
uzatvoril úverovú zmluvu, a teda bol spoludlžníkom od počiatku, pričom aj prostriedky použité na
splácanie úveru patrili do BSM. Tak ako sa žalovaný môže domáhať plnenia od ktoréhokoľvek zo
žalobcov, aj každý z nich sa môže voči žalovanému domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.
18. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplýva s ustanovenia § 137

C.s.p. s poukazom na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., preto o prípustnosti takejto žaloby nie dôvod
pochybovať.
19. Povinnosť uviesť RPMN úveru vyplývala veriteľovi pri predmetnej úverovej zmluve z § 4 ods.
2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z., pričom jej neuvedenie bolo sankcionované bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru. Keďže zmluva obsahovala viacero rôznych číselných vyjadrení RPMN,

žalobcom ako spotrebiteľom nemohlo byť z tohto dôvodu jasné, aká je jej skutočná výška. Žalobcovia
poukázali na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9.12.2019 vo veci C - 290/19, podľa ktorého „Článok
10 ods. 2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, zmenenej Smernicou komisie 2011/90/
EÚ zo 14.11.2011, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom

úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu
a najvyššiu hodnotu.“ Vzhľadom na takýto výklad podľa žalobcov nie je prípustné uvedenie viacerých
rôznych údajov o výške RPMN za úver, a to dokonca takým spôsobom, že po podpise návrhu zmluvy zo
strany spotrebiteľa dôjde (po schválení úveru) k zmene RPMN veriteľom bez toho, s tým aby spotrebiteľ
vyjadril svoj súhlas.

20. Ohľadne zmluvnej pokuty žalobcovia poukázali na skutočnosť, že žalovaný mal pre prípad porušenia
úverovej zmluvy druhou stranou svoju pohľadávku zabezpečenú ustanoveniami bodu 14.1., 14.2. a
14.3. zmluvy. Už len prvé z týchto dojednaní ho oprávňovalo požadovať zmluvnú pokutu vo výške
0,2% denne z výšky splátky, čo predstavuje 73% ročne. Keďže medzi stranami bola dojednaná aj
dohoda o zrážkach zo mzdy, išlo o viacnásobné zabezpečenie úveru, ktoré je neprijateľné a ktoré

zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Takýto
záver vyslovil napr. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí zo 14.10.2015 sp. zn. 1Cob/6/2014. Výška
úrokov i zmluvných pokút, ktoré si žalovaný voči žalobcom uplatnil, je zároveň absolútne neprimeraná,
až úžernícka. K zrážkam zo mzdy žalobcovia poukázali na § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007
Z.z., pričom zdôraznili, že osobitná dohoda o zrážkach medzi zmluvnými stranami dojednaná nebola a

žalobcovia mohli úverovú zmluvu len prijať alebo odmietnuť ako celok.
21. K tvrdeniu žalovaného, že na úverovú zmluvu sa nevzťahuje ustanovenie § 52 ods. 1 OZ o
spotrebiteľských zmluvách v znení účinnom k 30.11.2007 žalobcovia uviedli, že novela OZ (zákon
č. 568/2007 Z.z.) účinná od 1.1.2008 rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv aj na zmluvné typy v
OZ neupravené, pričom podľa prechodných ustanovení (§ 879j OZ) sa novou úpravou spravujú aj

právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008. Žaloba v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok
predstavujeefektívnyprocesnýprostriedokprezabezpečenieochranyjehoprávvdôsledkunedodržania
povinnosti dodávateľa uviesť v zmluve všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č.258/2001 Z.z. V týchto prípadoch nie je ani potrebné preukazovať naliehavý právny záujem (rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR z 30.1.2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017 a z 28.3.2019 sp. zn. 6Cdo/27/2018).
22. Rozhodcovská doložka, ktorá bola inkorporovaná do úverovej zmluvy bez toho, aby bola so

spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá od neho vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil v
prípade podania žaloby dodávateľom na rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní, sa podľa súdnej
praxe považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z
29.6.2016 sp. zn. 3Co/132/2014). Pre platnosť rozhodcovskej doložky sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ
vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby prípadné vzájomné spory so zmluvou súvisiace

mohol prejednať a rozhodnúť všeobecný súd (nález Ústavného súdu SR z 11.6.2019 sp. zn. III. ÚS
438/2018).
23. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré žalobcovia žiadajú, im vyplýva z § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., pričom „Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie
zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva

alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa
konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z
bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami

spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.
Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od
nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa
oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti
alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo

spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,
ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť
finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého
jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
z 30.1.2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017). V danom prípade výška finančného zadosťučinenia uplatnená

žalobcami zohľadňuje výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného, nadmerné uplatnenie sankčných
mechanizmovžalovaným,množstvoneprijateľnýchpodmienokúverovejzmluvyatiežpsychickévypätie,
ktoré žalobcovia v súvislosti s konaním znášali.

24. Žalovaný v následnej reakcii (duplike) zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, vrátane

dôvodov. K výške RPMN vzťahujúcej sa na úverovú zmluvu doplnil, že v čase jej uzavretia bola u neho
vykonaná opakovaná kontrola Slovenskej obchodnej inšpekcie, zameraná na dodržanie maximálnej
výšky RPMN (a zároveň odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru; nariadenie vlády SR č.
238/2008 Z.z.), pričom pochybenia zistené neboli; na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný predložil súdu
inšpekčnézáznamyInšpektorátuSlovenskejobchodnejinšpekciesosídlomvBratislavepreBratislavský

kraj zo 7.8.2009, 16.10.2009 a 20.1.2010, z ktorých vyplýva, že pri kontrolovaných zmluvách táto výška
prekročená nebola.
25. Zdôraznil, že úverová zmluva v čase jej uzavretia nebola spotrebiteľskou zmluvou v zmysle OZ.
Novelu OZ (zákon č. 568/2007 Z.z.) účinnú od 1.1.2008, rozširujúcu definíciu spotrebiteľských zmlúv aj
na zmluvné typy v OZ neupravené, nemožno vykladať retroaktívne, a podľa jej prechodných ustanovení

(§ 879j OZ) sa síce novou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008, avšak ich vznik
a nároky sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
26. K dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný doplnil, že ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č.
250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť 1.5.2014, pričom ho tiež nemožno aplikovať retroaktívne, nakoľko
podľa prechodného ustanovenia § 29b cit. zákona sa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014;
vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú
podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v r. 2007.
27. K nároku na primerané finančné zadosťučinenie a súvisiacemu žalobcami citovanému rozhodnutiu

NajvyššiehosúduSRz30.1.2019sp.zn.6Cdo/127/2017žalovanýuviedol,ževychádzajúczuvedeného
rozhodnutia je podstatnou skutočnosť, že uplatneniu takéhoto nároku nemusí predchádzať právoplatne
skončené konanie, na základe ktorého by bolo možné taký nárok uplatniť. V takom prípade je potrebnéposudzovať začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 101 OZ, t.j. tak, ako žalovaný uviedol v
predchádzajúcom vyjadrení.

28. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcov a listinnými dôkazmi - Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „žiadosť/zmluva“) z
XX.XX.XXXX, súvisiace Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL
SLOVAKIA, spol. s r.o. (ďalej len „zmluvné dojednania“), faktúry žalovaného č. XXXXXXXXX
a XXXXXXXXX (obe splatné 7.12.2008), inšpekčné záznamy Inšpektorátu Slovenskej obchodnej

inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj zo 7.8.2009, 16.10.2009 a 20.1.2010, prehľad
platieb žalobcov vyhotovených žalobcami ku dňu podania žaloby a k 15.9.2023, prehľad platieb žalobcov
vyhotovených žalovaným k 28.10.2021, potvrdenie zamestnávateľa žalobcu 1/ o zrážkach z jeho mzdy
k 1.3.2022, a zistil tento skutkový stav:

29. Keďže žalovaný opakovane namietal neexistenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 2/ v konaní,

súd najprv považoval za potrebné vysporiadať sa s touto otázkou, pričom k nej uvádza:
30. Dňa XX.XX.XXX7 uzavrel žalovaný (ako veriteľ, pod obchodným menom PROFIREAL SLOVAKIA,
spol. s r.o.) a žalobcovia zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.
31. Ako „dlžník“ je v žiadosti/zmluve označený žalobca 1/ (bod 2.). Žalobca 2/ (manželka žalobcu 1/) je
v tlačive označený ako „spoludlžník 1“ (bod 3.). Keďže zmluva bola uzavretá podnikateľským subjektom

na jednej a fyzickými osobami na druhej strane, vzťahuje sa na ňu všeobecná úprava záväzkov v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (OZ).
32. Podľa § 511 ods. 1 OZ, účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak právnym predpisom alebo
rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že
viacdlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne,jeveriteľoprávnenýpožadovať

plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
33. Podľa § 533 cit. zákona kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

34. Z obsahu zmluvy celkom jednoznačne vyplýva, že pri jej uzavretí zmluvné strany postupovali práve
podľa § 511 ods. 1 OZ, keď sa dohodli na tom, že dlžník (žalobca 1/) aj spoludlžník 1/ (žalobca 2/) majú
veriteľovi (žalovanému) plniť dlh spoločne a nerozdielne. Nešlo o prípad, kedy by spoludlžník 1/ (žalobca
2/) pristupoval k už existujúcemu záväzku dlžníka (žalobcu 1/), a to dokonca bez jeho súhlasu - taký
postup by ani nebol možný, nakoľko záväzok podpisom zmluvy iba vznikal, pričom zmluvu podpisovali

obaja žalobcovia súčasne. Zmluvu žalobcovia uzatvárali za trvania manželstva a prostriedky použité
na splácanie úveru patrili do ich BSM (konkrétne išlo o mzdu žalobcu 1/, ako bude uvedené ďalej). Za
týchto okolností je aktívne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby tak dlžník, ako aj spoludlžník
- teda ktorýkoľvek zo žalobcov alebo obaja spoločne.

35. Žalovaný sa zmluvou zaviazal poskytnúť žalobcom revolvingový úver 60.000 Sk (1.991,64 €),
ktorý mali splatiť v 36-tich mesačných splátkach po 3.624 Sk (120,29 €), splatných vždy k 16. dňu v
mesiaci. „Zmluvná odmena“ bola uvedená vo výške 70.464 Sk (2.338,98 €) a „zmluvná odmena za
poskytnutierevolvingu“vovýške50.446Sk(1.674,5€)Celkovásumanavráteniepredstavovala130.464
Sk (4.330,61 €); čo znamená, že skutočná výška zmluvnej odmeny musela byť 70.464 Sk (2.338,98

€), lebo 130.464 - 60.000 = 70.464. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená ako
„RPMN za úver“ vo výške 75,24% aj ako „predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu“ vo
výške 66,45%.
36. Súčasťou textu zmluvy (bod 7.) bola „dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov),“ ktorá oprávňovala
veriteľa požiadať zamestnávateľa dlžníka i spoludlžníkov (čo opäť potvrdzuje postavenie žalobcu 2/

ako súd uviedol vyššie) vykonávať v jeho prospech zrážky z ich mzdy, pričom súčasťou pohľadávky
veriteľa mal byť „úver, prípadné revolvingy a príslušenstvo, zmluvné pokuty a náklady súdneho či
rozhodcovského konania.“ Z textu zmluvy nevyplýva, že by dlžníci mali možnosť dohodu o zrážkach
zo mzdy odmietnuť (nie je pri nej napr. vyznačené miesto na vyjadrenie súhlasu/nesúhlasu a podpis
dlžníkov vzťahujúci sa k tomuto vyjadreniu).

37. Súčasťou zmluvy boli tiež zmluvné dojednania, vyhotovené drobným písmom (najviac 1,5 mm, čo
aktuálna judikatúra považuje za nekalú praktiku), ktoré podrobnejšie upravovali poskytovanie úveru,
zmluvnú odmenu a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Zmluvné dojednania dlžníkov o.i.zaväzovali vystaviť a odovzdať v prospech veriteľa blankozmenku, a spory súvisiace so zmluvou riešiť
v rozhodcovskom konaní.

38. Žalobcovia sa dostali do omeškania so splátkami č. 9 a 10. Za to im žalovaný v zmysle zmluvných
dojednaní (čl. 14) dňa 27.11.2008 vyfakturoval (faktúra č. XXXXXXXXX) zmluvnú pokutu 0,2% z dlžnej
čiastky za každý deň omeškania, ako aj 5% a 10% z výšky každej splátky samostatne, spolu 1.526
Sk (50,65 €) a zároveň zmluvnú pokutu (faktúra č. XXXXXXXXX) vo výške 50% z nominálnej hodnoty
pôžičky vo výške 65.232 Sk (2.165,31) - tu nemožno opomenúť, že výška pôžičky predstavovala 60.000

Sk,ateda50%ztejtosumynemohlovžiadnomprípadepredstavovaťsumuvyššiuakopôžičkasamotná.
39. Žalobcovia uviedli, že úver si brali na splatenie iného úveru, nakoľko sa nachádzali v nepriaznivej
osobnej a finančnej situácii. Uvedomovali si, že úver preplatia, no neuvedomovali si celkovú sumu.
Splácali formou zrážok zo mzdy žalobcu 1/. Týmto spôsobom zaplatili najmenej 8.372,09 €, pričom suma
1.522,09 € vyplýva z prehľadu vyhotoveného žalovaným a týka sa obdobia od 9.1.2008 do 14.2.2010,
a suma 6.850 € vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu 1/ a týka sa obdobia od 1.11.2011 do

1.3.2022.Ďalšívýkonzrážokbolznemožnenýnazákladeneodkladnéhoopatreniasúdu(nietunajšieho).

40. V čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (XX.XX.XXXX) sa spotrebiteľské úvery spravovali
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/), a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/).

41. Náležitosti zmluvy upravoval § 4 cit. zákona; o.i. vyžadoval, aby zmluva obsahovala ročnú
percentuálnu mieru nákladov (RPMN); ak nebola uvedená, spotrebiteľský úver sa považoval za
bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/).
42. Zákon umožňoval veriteľovi použiť na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku
alebo šek, pričom si však veriteľ musel počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré

vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 7; k zmenke viď odôvodnenie k
neprijateľným podmienkam).
43. Cit. zákon v znení účinnom od 1.1.2008 rozšíril sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovoti úveru aj na
ďalšie prípady vád úverovej zmluvy (ak neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/,
k/ a l/; § 4 ods. 3), pričom novým znením sa mali spravovať aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008,

okrem ich vzniku a nárokov z nich.
44. T.č. sa úverový vzťah upravuje zákonom č. 129/2010 Z.z.
45. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 26.1.2022 sp. zn. 4Cdo/223/2020 vyslovil, že zmluva o
poskytnutíúverunainýúčelnežuvedenýv§1ods.2písm.a/zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov alebo aj bez uvedenia účelu, uzavretá za účinnosti tohto zákona
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere riadiacou sa - s výnimkami ustanovenými v § 25 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. - takýmto zákonom. Podanie žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru v režime zákona č. 258/2001 Z.z. umožňuje zákon o ochrane spotrebiteľa.
Sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.

z. v znení platnom a účinnom od 1. januára 2008 dopadá aj na úroky a poplatky z úverov dojednaných
zmluvami uzavretými pred účinnosťou zákona č. 568/2007 Z. z., na ktoré vznikne nárok po 1. januári
2008.
46. Cit. rozhodnutie NS SR dáva odpoveď na otázku (resp. pochybnosť) žalovaného, či sa žalobcovia
sa môžu domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru - s kladným výsledkom. Rovnako

rozhodnutia citované žalobcami v replike (ods. 21.). Súd len dodáva, že takéto určenie je možné aj v
zmysle § 137 písm. d/ C.s.p. v spojení s § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.
47. Pre daný prípad je súd toho názoru, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov
(výrok I.), pretože nebola splnená podmienka uvedenia RPMN, resp. jej uvedenia jednoznačne a
zrozumiteľne pre spotrebiteľa, nakoľko v zmluve sú uvedené dva rôzne údaje o jej výške. Žalovaný

argumentoval tým, že tieto sa týkajú iných úverových prostriedkov, pričom „RPMN za úver“ vo výške
75,24% sa vzťahuje na prvý čerpaný úver v poradí a „predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu“ vo výške 66,45% sa vzťahuje na čerpanie revolvingu ako druhého, resp. ďalšieho úveru
v poradí, ak by bol čerpaný. Takéto tvrdenie ale nemôže obstáť, nakoľko je pre dlžníka zmätočné.Zo samotného názvu zmluvy vyplýva, že ide o zmluvu o revolvingovom úvere, preto dlžník nemá
dôvod rozlišovať medzi „prvým a „ďalším“ úverom (resp. medzi úverom a revolvingom). I keď bližšiu
úpravu revolvingu obsahuje čl. 4 zmluvných dojednaní, pri veľkosti písma a ťažšej zrozumiteľnosti textu

nemožno od dlžníka ani spravodlivo požadovať, aby si správny údaj dohľadával sám.
48. Súd v tejto súvislosti len pre úplnosť uvádza, že v prípade akceptovania argumentu žalovaného
o dvoch rôznych úverových prostriedkoch sa na žalobcov (keďže si úver brali prvý raz) mala
vzťahovať RPMN vo výške 75,24%, ktorá nezodpovedá dobrým mravom, preto by bolo toto dojednanie
neplatné a RPMN by sa považovala za neuvedenú, teda právne následky by boli rovnaké ako podľa

predchádzajúceho odseku.

49. Pokiaľ ide o jednotlivé zmluvné podmienky (výrok II.), žalovaný argumentoval tým, že ich
neprijateľnosť možno vysloviť len v spotrebiteľských zmluvách, pričom predmetná úverová zmluva bola
uzavretá v čase, keď ju Občiansky zákonník nepovažoval za spotrebiteľskú.
50. Dňa 1.1.2008 nadobudol účinnosť zákon č. 568/2007 Z.z., ktorý sa o.i. novelizovali ustanovenia §

52 až 53 o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľskou zmluvou je od t.č. každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1). Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednaniaalebodohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné

(§ 52 ods. 2). Podľa prechodného ustanovenia k novele, § 879j, sa jej ustanoveniami spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
51. V čase nadobudnutia účinnosti uvedenej novely OZ bola úverová zmluva stále živá (napokon je
taká doposiaľ), teda právny vzťah medzi jej stranami trvá; preto je potrebné prípadnú neprijateľnosť

jednotlivých zmluvných podmienok posúdiť podľa ustanovení tohto zákona.
52. Za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

53. Dohoda o zrážkach zo mzdy (výrok I. písm. A/) je v aktuálnej právnej úprave spotrebiteľských úverov

(zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov) prípustným spôsobom zabezpečenia záväzku spotrebiteľa (§
9 ods. 13); ako však uvádza i sám žalovaný, je tomu tak až od 23.12.2015 (zákon č. 438/2015 Z.z.) a
pri dodržaní zákonných náležitostí (§ 551 OZ). V čase uzavretia úverovej zmluvy takéto zabezpečenie
nebolo upravené, a teda ani zakázané, a bolo pomerne bežné. Ohľadne dohôd uzavretých v tomto

období však súdna prax opakovane vyslovila záver o ich neprijateľnosti (neplatnosti), a to z dôvodov,
ktoré sú dané aj v tomto prípade.
54. Predovšetkým dohoda o zrážkach zo mzdy je inkorporovaná v texte úverovej zmluvy, a z jej
obsahu nevyplýva, že by bola individuálne dojednaná a že by dlžníci mali možnosť ju odmietnuť; opak
veriteľ nepreukázal, a keďže ide o formulárovú zmluvu, nemožno ho ani predpokladať. Takýto postup

spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech dlžníkov a následná požiadavka jej realizácie môže
predstavovať neprimeraný zásah do ich majetkových práv, k čomu v danom prípade aj došlo, keď
žalobcovia prostredníctvom zrážok zo mzdy úver vysoko preplatili.

55. K jednotlivým zmluvným dojednaniam (výrok I. písm. B/) súd uvádza:

56. ad 1/: dojednanie čl. 5 ods. 5.1. je pre spotrebiteľa nevýhodné, keďže umožňuje veriteľovi už pri
poskytnutí úveru krátiť ním pôvodne schválenú sumu tak, že si na ňu započíta „zmluvnú odmenu“.
Na poskytovanú sumu si tiež veriteľ môže započítať svoje pohľadávky voči dlžníkovi. Dlžník tak
nemá prehľad o skutočnej výške poskytovaného úveru, zmluvnej odmeny, ani pohľadávok veriteľa.
Niekoľkonásobné započítanie mu znemožňuje orientovať sa v tom, na čo má nárok a aké má (ešte) voči

veriteľovi záväzky, najmä v prípade opakovaného poskytnutia úveru.
57. ad 2/: blankozmenka je neprípustným spôsobom zabezpečenia úveru, nakoľko umožňuje veriteľovi
doplniť do nej údaje podľa svojho uváženia a tým neprimerane zasiahnuť do majetkových práv dlžníka.
58. ad 3/, 4/ a 5/: dojednané zmluvné pokuty sú neprimerane vysoké (napr. v prípade bodu 3/ by
úrok predstavoval až 73% ročne) a je možné ich dokonca kumulovať, čo žalovaný aj využil, keď pri

prvej z vystavených faktúr uplatnil voči žalobcom zmluvnú pokutu uvedenú pod 3/ 4/ a/ aj b/. Zmluvná
pokuta uvedená pod 5/ je dojednaná v absolútne neprípustnej výške (50%) a rovnako ju možno
kumulovať s ostatnými. Vznik nároku veriteľa na zmluvné pokuty aj ich výška je tiež výrazne neprimeraná
povinnostiam dlžníka, pri porušení ktorých ich možno uplatniť.59. ad 6/: rozhodcovské konanie je potrebné posudzovať podľa obdobných kritérií ako dohodu o
zrážkach zo mzdy, t.j. individuálnosť dojednania a možnosť vyjadrenia nesúhlasu. V tomto prípade ani
jedna z týchto náležitostí splnená nebola (viď rozhodnutia cit. žalobcami v ods. 22).

60. Z uvedených dôvodov boli všetky uvedené zmluvné dojednania posúdené ako neprijateľné, a teda
neplatné zmluvné podmienky (§ 53 OZ).

61. Žalobcovia sa domáhali aj vydania bezdôvodného obohatenia (výrok III.) dôvodiac tým, že na úvere,
ktorý mal byť splatený vo výške (bez úrokov a poplatkov) 1.991.64 €, zaplatili najmenej 8.372,09 €.

62. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (ods. 1).
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).
63. Vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (výrok I.) a zistení, že žalobcovia
za úver naozaj zaplatili nimi uvedenú sumu (žalovaný ju nenamietal a ďalšie úhrady súd nezistil, pričom

vychádzal z údajov žalovaného a zamestnávateľa žalobcu 1/), rozdiel predstavuje 6.380,45 €, ktorú
sumu možno kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie žalovaného získané bez právneho dôvodu, keďže
na úroky, poplatky ani zmluvné pokuty nemal právny nárok. Žalobcovia žiadali vrátiť iba časť tejto
sumy vo výške 3.100 € so zákonnými úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému (ku ktorému došlo 17.10.2022, č.l. 34 spisu, pozn. súdu).

64. Žalovaný namietal premlčanie uvedeného nároku vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v
zmysle § 101 OZ, ktorá mala začať plynúť dňom nasledujúcim po uzavretí zmluvy (t.j. 30.11.2007).
Žalobcovia však poukázali na to, že pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa uplatňuje objektívna desaťročná premlčacia doba (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.2.2022
sp. zn. 7Cdo/268/2021), ktorá sa počíta od okamihu, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o tom, že nemal

plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 28.9.2021 sp. zn. 5Cdo/29/2021). Žalobcovia vyhľadali právnu pomoc koncom r. 2021
(plnomocenstvo prvému právnemu zástupcovi bolo udelené 22.11.2021), pričom v konaní nevyšlo
najavo, že by vedomosť o neprimeranosti splátok nadobudli už skôr. Dôvodný je tak záver, že žalobu
(aj) v tejto časti podali včas.

65. Vzhľadom k uvedenému súd, v rozsahu nároku viazaný žalobou, zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcom len časť (menej ako 50%) sumy získanej bezdôvodným obohatením, spolu s príslušenstvom
(§ 517, ods. 1, 2 OZ).

66.Primeranézadosťučinenie(výrokIV.)žalobcoviažiadalinazáklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.

o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
67. Podľa cit. ustanovenia proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľamôžesaspotrebiteľprotiporušiteľovinasúdedomáhaťochranysvojhopráva....Spotrebiteľ,
ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
68. K posudzovaniu predpokladov pre priznanie tohto nároku žalobcovia argumentovali rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR z 30.1.2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017 (ods. 23), na ktoré tunajší súd v celom rozsahu
poukazuje. Výšku finančného zadosťučinenia žalobcovia vyčíslili na sumu 2.200 €, ktorú súd považuje

za primeranú vzhľadom na dĺžku trvania úverového vzťahu, uplatnenie neprimeraných sankčných
mechanizmov žalovaným a výšku ním získaného bezdôvodného obohatenia (pričom aj po vydaní časti
bezdôvodného obohatenia a zaplatení finančného zadosťučinenia žalobcom mu stále zostane suma
1.080,45€,naktorúnemáprávnynárok),atiežnapsychickévypätie,ktoréžalobcoviabolinúteníznášať.

69. O nároku na náhradu trov konania (výrok V.) rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. z dôvodu plného úspechu žalobcov v konaní.
70. Pri vyhotovovaní rozsudku súd zistil, že pri príprave na jeho vyhlásenie došlo k pisárskej chybe vo
výroku II. písm. B bod 5/, ktorú opravil postupom podľa § 224 C.s.p (výrok VI.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.