Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120309588
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6120309588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpeného
JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom Nám. 1. mája 11, Rožňava, IČO 35 545 003, proti
žalovanému E. F. G., miestom podnikania H. XXXX/XXX, I., IČO XX XXX XXX, zastúpenému JUDr.
Martinou Kočíkovou Šiškovou, advokátkou so sídlom Kapitulská 26, Trnava, IČO 50 323 113, o
zaplatenie17.733,-eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčín
č.k. PB-6Csp/40/2020-600 zo dňa 28. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.733,-
eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 10.04.2020 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá

súdny úradník (výrok II.) a štátu priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, ktorú náhradu trov konania uložil žalovanému zaplatiť štátu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o
výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (výrok III.). Súd
rozhodol podľa § 262,
§ 536, § 546 ods. 1, § 548, § 344, § 345, § 346, § 349 ods. 1, § 351, § 365 ods. 1, 4, § 369
ods. 1, 2, 3, § 502 ods. 1, 2, Obchodného zákonníka a § 52, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, 3, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ako objednávateľ
a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 02.03.2019 zmluvu o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorou sa žalovaný zaviazal pre žalobcu realizovať stavbu do štádia „holodom“ podľa
projektovej dokumentácie do 31.10.2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola príloha č. 1 zo dňa
02.03.2019. Žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému celkovú cenu diela 82.800,- eur spôsobom
špecifikovaným v uvedenej prílohe č. 1 zmluvy. Žalobca uhradil žalovanému za zrealizované práce

celkovo 77.661,- eur. Žalovaný nevykonal dielo
v dojednanom termíne do 31.10.2019 a žalobca od zmluvy odstúpil listom zo dňa 25.02.2020 doručeným
žalovanému dňa 09.04.2020. V konaní bolo sporným, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, resp. či
zo strany žalovaného došlo k omeškaniu s plnením povinnosti vykonať pre žalobcu dielo riadne a včas,resp. k podstatnému porušeniu jeho povinnosti alebo či k omeškaniu s plnením (úhradou 5. fakturácie)
došlo zo strany žalobcu, pre ktoré mal žalovaný pozastaviť výkon stavebných prác. Sporným bol
rozsah a hodnota vykonaných prác zo strany žalovaného do odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie

ustálil, že zmluvou o dielo sa zmluvné strany dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Nakoľko má zmluva o dielo spotrebiteľský charakter, súd prvej
inštancie konštatoval, že aj keď sú ustanovenia zmluvy o dielo, z ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok
titulom odstúpenia od zmluvy dohodnuté podľa Obchodného zákonníka, nie sú
v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, preto súd prvej inštancie na žalobcom uplatnené nároky

aplikoval ustanovenia zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca
v konaní tvrdil, že celkovo žalovanému uhradil za práce v zmysle zmluvy o dielo (vrátane prác naviac)
sumu 77.661,- eur, avšak žalovaný prestal vykonávať práce na stavbe, hoci tieto mal zaplatené.
Žalovaný namietal uvedené tvrdenie žalobcu a uviedol, že dokončil dielo vrátane 4. fakturácie, pričom
dielo ďalej nerealizoval z dôvodu, že mu nebola uhradená cena 5. fakturácie.

3.Súdprvejinštancievkonanívykonalznaleckédokazovanie,zktoréhomalzapreukázané,žežalovaný
nesplnil podmienky 1. fakturácie, keď nepredložil žalobcovi vyúčtovanie v dielčích faktúrach a náklady
na materiál. Práce 2. a 3. fakturácie boli realizované, avšak práce 4. fakturácie neboli realizované v
celom rozsahu - chýba realizácia dažďových zvodov. Tiež žalovaný nezrealizoval všetky stavebné práce
v zmysle 5. fakturácie - nebola dodaná a osadená garážová brána a ďalšie súvisiace práce a dodávky.

Pokiaľ teda žalobca uhradil žalovanému za práce v zmysle zmluvy o dielo (vrátane prác naviac) sumu
77.661,- eur a podľa znaleckého posudku boli vykonané práce kompletne len po 3. fakturáciu (vrátane)
a len čiastočne boli vykonané práce 4. a 5. fakturácie, pričom k porušeniu povinností zo strany
žalovaného došlo už v rámci 1. fakturácie (keď nepredložil žalobcovi riadne vyúčtovanie), pričom
hodnota prác vrátane materiálu vykonaných žalovaným (vrátane prác naviac) predstavovala sumu

47.916,47 eur je zrejmé, že do omeškania s plnením povinnosti riadne
a včas v zmysle § 365 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka sa dostal žalovaný a nie žalobca, pričom
toto omeškanie možno považovať za podstatné, keďže bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na
účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu (stavba rodinného domu do stanoveného termínu), že žalobca
nebude mať záujem na plnení povinností pri takomto porušení. Podľa súdu prvej inštancie žalobca preto

dôvodne odstúpil od zmluvy v zmysle § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný v presvedčení, že
vykonal všetky práce v zmysle zmluvy riadne a včas
a že žalobca mu dlhuje peniaze za niektoré vykonané práce, resp. plnenie na pokrytie ďalších prác,
ukončil realizáciu diela a vyhlásil, že svoj záväzok nesplní. Nebolo preukázané, že by
k omeškaniu diela prispel žalobca svojím konaním. Naopak bolo preukázané, že omeškanie zhotovenia

diela bolo zapríčinené činnosťou/nečinnosťou žalovaného, a to už od počiatku vykonávania diela. Súd
prvej inštancie obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že nedošlo
k omeškaniu z jeho strany, považoval za nedôvodnú a bez príčinnej súvislosti k následku neukončenia
diela riadne a včas. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal usporiadaním vzťahov strán sporu
tak, že každá zo zmluvných strán bola povinná druhej strane vrátiť prijaté plnenie. V konaní bolo

preukázané, že poskytnutá záloha žalobcom presiahla vykonané práce, keďže hodnota prác vrátane
materiálu vykonaných žalovaným (vrátane prác naviac) predstavovala sumu 47.916,47 eur (hodnota
prác realizovaných v zmysle zmluvy 44.115,52 eur + hodnota vykonaných prác naviac 3.800,95 eur) a
žalobca uhradil žalovanému celkom sumu 77.661,- eur (za práce vykonané v zmysle zmluvy vrátane
prác naviac). Z uvedeného bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný dlhuje žalobcovi sumu

29.744,53 eur. Keďže žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu len sumy 17.733,- eur, v
zmysle zásady „non ultra petita“ súd žalobe vyhovel a v zmysle žalobného návrhu žalovaného zaviazal
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 17.733,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 5% ročne od
10.04.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému.

4. Následne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s námietkami žalovaného vznesenými
v konaní voči znaleckému posudku a konštatoval, že znalec riadne splnil znaleckú úlohu, vypracoval
podrobne prepracovaný, obsiahly, zrozumiteľný znalecký posudok, riadne zodpovedal na všetky súdom
položené otázky, vysporiadal sa s námietkam žalovaného podanými písomne a aj pri výsluchu pred
súdom. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v konaní bolo podstatné stanovenie hodnoty prác vrátane

materiálu vykonaných žalovaným v zmysle zmluvy o dielo vrátane prác naviac, ktorú súdom zadanú
úlohu znalec riadne splnil, pričom otázka východiskovej, technickej či všeobecnej hodnoty stavby bola
pre konanie irelevantná. Pri stanovení ceny vykonaných prác znalec vychádzal zo zhodných tvrdení
sporových stránna mieste samom, tiež z projektovej dokumentácie, dokladov zo spisu a doloženej fotodokumentácie
stavby. Následne znalec stanovil hodnotu prác vrátane materiálu vykonaných žalovaným v zmysle
zmluvy o dielo vrátane prác naviac za použitia štandardov firmy D., A.. J. (software Cenros 4).

Znaleckým dokazovaním bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že zo strany žalovaného
neboli vôbec realizované, prípadne neboli zrealizované v rozsahu a hodnote, v akej ich žalovaný
žalobcovi vyúčtoval: dažďové zvody, garážová brána, pri hrubých rozvodov vody nebola vykonaná
žiadna tlaková skúška vodovodného potrubia, skúšky tesnosti kanalizácie, revízne skúšky elektro a
bleskozvodu, revízia komína, nebol zrealizovaný drevený trámový strop nad prízemím vrátane kotvenia

trámov do stužujúceho venca (dodané boli len drevené stropnice). Žalovaný nevedel predložiť rozbor
ceny materiálov, hodnotu práce, nebol vykonaný stavebný dozor, stavebný denník, projekt skutočného
vyhotovenia stavby, žalovaný nerealizoval stavbu v súlade so štandardmi
v oblasti stavebníctva, vykonaná bola neodborná väzba tehál, nebola realizovaná dodávka
a montáž garážovej brány, finálna povrchová úprava fasády ušľachtilou omietkou, konečná povrchová
úpravafasádyvúrovnisokla,nebolaukončenádodávkaamontáždažďovýchzvodov,nebolivyhotovené

vrstvy podláh po finálnu nášľapnú vrstvu podlahy (teda minimálne tepelná izolácia, cementový poter,
podlahové elektrické vykurovanie), nebol realizovaný drevený trámový strop nad prízemím, vnútorné
omietky stien, sadrokartónové podhľady pod stropom prízemia, neboli osadené vnútorné a vonkajšie
parapetné dosky. Znalec v znaleckom posudku špecifikoval nevykonané práce, a to vodorovné nosné
konštrukcie - drevený trámový strop nad prízemím vrátane pochôdznej OSB dosky, vrstva tepelnej

izolácie v strope nad prízemím, dodávka a osadenie garážovej brány, nosné a ostatné vrstvy podláh
až po cementový poter vrátane, elektrické podlahové vykurovanie s termostatmi v miestnostiach,
vnútorné omietky stien, sadrokartónové konštrukcie - podhľad na prízemí, zateplenie fasády kontaktným
zatepľovacím systémom s hrúbkou izolantu 150 mm EPS a omietkou, vnútorné a vonkajšie parapety
okien, bleskozvod, časť klampiarskych konštrukcií (dažďové zvody), prípojka NN elektro v zmysle PD,

kanalizačná prípojka v zmysle PD. Žalobca predložil súdu prvej inštancie dôkazy o realizácii prác, ktoré
si zabezpečoval sám - elektrickú prípojku, pričom svedok Kremeň pri výsluchu popísal, ktoré práce
realizoval na požiadanie žalovaného (práce týkajúce sa hrubej elektroinštalácie) a tiež popísal práce,
ktoré vykonal na požiadanie žalobcu (ďalšie práce týkajúce sa elektroinštalácie), exteriérové žalúzie,
čerpadlo, garážovú bránu, parapety na okná, zvody dažďovej vody a práce na dokončení strechy. Pokiaľ

žalovaný tvrdil, že tieto práce vo vyúčtovanej hodnote a rozsahu vykonal, bolo na ňom, aby dôkazné
bremeno na preukázanie týchto tvrdení uniesol.

5. Súd prvej inštancie záverom poukázal na to, že konkrétne množstvo a druh stavebných výrobkov a
rozsah stavebných prác mali byť vyšpecifikované v prílohe zmluvy o dielo

s názvom projektová dokumentácia, avšak táto príloha s uvedeným názvom a špecifikáciou sa v spise
nenachádza. Jedinou prílohou zmluvy je označená ako príloha č. 1 popisujúca celkom sedem fakturácii
s neúplným popisom plnenia daného fakturačného celku. Z písomného vyjadrenia znalca vyplýva,
že zhotoviteľ vykonal dielo sčasti neodborne a nedodržal povinnosť odovzdať objednávateľovi diela
predpísanú dokumentáciu - dokladovú časť a projektovú časť. K zmluve nebol predložený a v spise

sa nenachádza žiadny písomný dodatok k prácam naviac. Za práce naviac zhotoviteľ považuje aj práce,
ktoré boli vykonané na tej časti stavby, ktorá je zakreslená v projektovej dokumentácii (sporné posúdenie
terasy za rodinný dom). Zhotoviteľ nepredložil stavebný denník a podľa jeho vyjadrení na miestnom
šetrení dňa 25.10.2022 a dňa 01.03.2023 stavebný denník neviedol, nevyhotovoval záznamy o stavbe,
nespísal žiadny preberací protokol diela alebo časti diela. Zhotoviteľ nemal na stavbe zodpovednú osobu

stavbyvedúceho a uviedol, že práce na stavbe koordinoval on sám, hoci na vedenie stavby je potrebná
odborná spôsobilosť a je viazanou živnosťou. Odborné práce na stavbe mali vykonávať pracovníci, ktorí
majú vystavený živnostenský list, avšak túto skutočnosť nebolo možné skontrolovať. Znalec vykonal
odhad hodnoty stavebných prác tak, akoby mali byť práce vykonané v celom rozsahu a kvalite, t.j.
nevykonal odpočet nekvality, vykonal popis nekvalitných prác. Z uvedeného sa dalo predpokladať, že

dlh žalovaného voči žalobcovi by pri zohľadnení nekvality vykonaných prác vrátane nežalovanej dlžnej
sumy by bol oveľa vyšší.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania. Podľa
žalovaného súd prvej inštancie priznal žalobcovi viac práv, ako mu patrí, nakoľko žalobca bol ten, kto
porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvyo dielo namiesto toho, aby bol povinný doplatiť žalovanému dlžnú sumu súd rozhodol tak, že žalovaný
mal žalobcovi zrealizovať dielo doslova za náklady. Uviedol, že žalobca bol ten, kto chcel od žalovaného,
aby nepredkladal žiadne doklady za účelom získania výhody spočívajúcej v nižšej cene za materiál a

prácu. Žalovaný žalobcovi nepredložil relevantné doklady z dôvodu, že žalobca o ne nikdy nežiadal,
žalovanýnemaldôvodapovinnosťpredkladaťžalobcoviakékoľvekfaktúryadokladyodmateriálov,ktoré
použil alebo faktúry za práce, ktoré preňho vykonávali subdodávatelia. Žalobca chcel na stavbe ušetriť,
preto chcel všetko tzv. na čierno. Povinnosťou žalovaného bolo postaviť stavbu a povinnosťou žalobcu
bolo postupne hradiť splátky, pričom žalobca svoju povinnosť prestal plniť. Namietal vypracovaný

znalecký posudok, nakoľko znalec nevychádzal z reálneho stavu, ale z dohadov. Znalec sám vyslovil, že
nevedel, čo bolo a nebolo zrealizované, nevedel aké materiály boli použité a pri oceňovaní vychádzal len
ztoho,čosimyslel,žebyasimohlobyťprivýstavbepoužité.Znalecneprihliadalnato,žemedzistranami
sporu nebolo dojednané, že by mal žalovaný oznámiť žalobcovi, aké materiály a tovar pri realizácii
diela použil, preto súd a znalec tieto informácie nemali od žalovaného žiadať. Bolo na žalovanom, aké
materiály na stavbu použije. Znalec neurčil hodnotu stavby s prihliadnutím aj na zisk, ale určil v posudku

trisumystým,žeanijednasanedáprerozhodnutievovecipoužiť.Považovalzanereálne,abyzhotoviteľ
realizoval dielo tak, že by objednávateľ uhradil len náklady na materiál a cenu práce bez toho, aby sa
neprihliadalo na to, že zhotoviteľ musí mať na každej zákazke zisk. Znalec nevedel posúdiť rozsah prác
keď nevedel, ako sa stavba realizovala z časového hľadiska a nevedel aké boli podmienky pri realizácii
výstavby. Žalobca od žalovaného nikdy nežiadal položkovitý

apodrobnýrozpočet,nemalžiadnepožiadavkynakonkrétnymateriál,ktorýbymalbyťnastavbepoužitý,
preto bolo vecou žalovaného, z akých materiálov bude stavba postavená a aká bude suma tovaru, ktorý
si žalovaný objednal za účelom realizácie diela. Súd znemožnil
a ukrátil svojím rozhodnutím žalovaného o dosiahnutie zisku. Namietal spôsob realizácie znaleckého
posudku, postup znalca a jeho závery s tým, že mala byť zistená reálna hodnota stavby do štádia,

v ktorom došlo k prerušeniu realizácie diela. Žalovaný sa rozhodnutím súdu prvej inštancie dostal do
pozície poškodeného, pretože mu bolo zo strany súdu odopreté dosiahnuť zisk a dostal sa do straty.
Znalec vyžadoval od žalovaného položkovité a podrobné označenie presných stavebných materiálov
použitých na stavbe, pričom uvedené nebolo medzi stranami dohodnuté a meniť podmienky zmluvy
počas konania na súde považoval za neprijateľný spôsob postupu súdu. Súd sa nemal zaoberať tým,

aké materiály boli použité, ale mal určiť len či bola dokončená konkrétna etapa diela v zmysle prílohy č.
1 zmluvy o dielo. Cenu práce určenú znalcom považoval za absolútne nereálnu. Žalovaný tvrdil, že bol
sprostredkovateľom realizácii diela a všetky stavebné práce, ktoré si vyžadovali odbornú kvalifikáciu,
boli realizované odborne spôsobilými osobami, čo nebol povinný preukazovať. Súd mal vychádzať z
dohody zmluvných strán a nemal posudzovať vec tak, ako keby žalovaný nedodržal pokyny žalobcu

alebo žeby sa odchýlil od toho, ako sa strany dohodli. Žalovaný žiadnym spôsobom neporušil zmluvu
a prerušil realizáciu diela výlučne z dôvodu nezaplatenia 5. faktúry žalobcom. Žalobca dovtedy konanie
a postup žalovaného nenamietal, faktúry podpísal a vyplatil, námietky začal vznášať až potom, ako
nemal financie na dokončenie stavby. Z faktúry za 5. etapu v sume 16.400,- eur žalobca uhradil len
časť v sume 10.000,- eur. Žalobca mal uhrádzať faktúry po dokončení prác a tým, že uhradil z 5. faktúry

sumu 10.000,- eur de facto potvrdil, že 5. etapa bola dokončená. Vzhľadom k tomu nemôže žalobca a
ani súd tvrdiť bez dôkazu, že by dielo nebolo dokončené po 5. fakturáciu. Žalobca nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že by tieto práce realizoval niekto iný ako žalovaný. Znalec nevidel práce naviac, ktoré
sa realizovali - studňa, žumpa, rozvody, elektrika, podlahy a napriek tomu sa vyjadroval k cene za
materiál a cene práce za tieto práce naviac, čo žalovaný považoval za neprijateľné. Podľa žalovaného

garážová brána nikdy nebýva súčasťou holodomu, pretože garáž, aj keď je súčasťou stavby, už nepatrí
k domu a ide o práce naviac, ktoré nesúvisia s domom. Žalobca vždy uhradil faktúry až potom, ako
bola dokončená konkrétna etapa, a teda už len podpísanie faktúry preukazuje to, že časť diela v zmysle
konkrétnej etapy bola realizovaná riadne a včas, pretože inak by žalobca faktúru neuhradil a namietal
nedokončenie.Projektovádokumentáciabolalenorientačná,pretožesámžalobcapočasrealizáciediela

menil veci, ktoré boli v projektovej dokumentácii nakreslené. Súd prvej inštancie vyslovil záver, že suma
44.115,52 eur s DPH je odhad hodnoty zhotoviteľom skutočne dodaných stavebných prác a materiálov
rozostavanej stavby rodinného domu, avšak uvedený záver vychádza z nesprávnych zistení. Znalec
nevedel aké materiály boli použité a vychádzal len z toho, čo si myslel a neprihliadal na to, že by mal
žalovaný dosiahnuť zisk. Podľa žalovaného žalobca potvrdil dokončenie aj 5. etapy realizácie diela, teda

dokončenie okien, dvere, ukončenie hrubých rozvodov elektrických a vodovodných rozvodov. Mal za
to, že cena diela bola zmluvne dohodnutá a súd prvej inštancie nemohol nahradiť dohodu zmluvných
strán svojím výkladom. Podľa žalovaného pre účely súdneho konania bola podstatná suma označená
ako technická hodnota stavby, pretože to je suma, ktorá predstavuje skutočnú technickú hodnotu,a teda hodnotu, ktorá vznikla po dokončení jednotlivých etáp a v ktorej je zohľadnené aj technické
zhodnotenie stavby v rámci jednotlivých etáp dokončenia, pretože hodnota materiálov a ceny práce je
iná ako bola skutočná hodnota stavby, ktorú by bolo možné predať na trhu. Táto cena mala byť pre súd

rozhodujúca. Mal za to, že žalobca bol v omeškaní so zaplatením splátky, preto bolo právom žalovaného
prerušiť všetky stavebné práce. Suma zaplatená žalobcom 77.661,- eur nepokrýva ani náklady skutočne
vynaložené pri realizácii diela a mal za to, že žalobca je ten, kto žalovanému dlží v zmysle zmluvy o
dielo minimálne sumu 6.400,- eur ako doplatok z 5. fakturácie. Naďalej trval na tom, že sám žalovaný
chcel všetko bez faktúr a bločkov za účelom zníženia ceny diela, pričom žalovaný chcel v dobrej viere

žalobcovi pomôcť a tejto žiadosti žalobcu vyhovel. Za to, že neexistuje stavebný denník, že nie sú všetky
prácepokladničnedokladovanézodpovedásámžalobca,ktorýouvedenýpostupžiadalaterazzneužíva
situáciu. Stavba nebola dokončená
v zmysle zmluvy o dielo výlučne z dôvodu na strane žalobcu, ktorý sám nedodržal podmienky zmluvy.
Predmetnú stavbu znalec neohliadol použitím akejkoľvek techniky, neustále od žalovaného žiadal
predloženie presného rozpisu použitých materiálov a znalec mal skúmať len to, či boli vykonané práce

v zmysle prílohy č. 1 v 5. fakturácii. Žalovaný mal za to, že súd nemal zhotoviteľa zaviazať na realizáciu
diela len za náklady ale mal posúdiť to, či suma, ktorú zaplatil žalobca, zodpovedá tomu, čo bolo
zrealizované. Znalec nevedel určiť aké materiály
a tovar boli použité na realizáciu diela, nevedel aká bola cena práce a čo všetko sa fakticky na stavbe
spravilo, preto je znalecký posudok nerelevantný a nemožno ho považovať za dôkazný prostriedok pre

jeho nejasnosť a zavádzajúci charakter. Vzhľadom k tomu, že všeobecná hodnota nezahŕňa hodnotu
prác a ide len o hodnotu materiálu, tak mala byť pre súd východisková a podstatná technická hodnota
stavby. Znalec určil východiskovú hodnotu na sumu 70.511,27 eur s DPH, ktorá nezahŕňa práce naviac.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nezaplatil žalovanému nič naviac a zaplatil len to, čo bolo reálne
urobené.

7. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za správne a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Žalovaný nešpecifikoval, v čom mal
súd znemožniť žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva do takej miery, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd vykonal dôkazy navrhované žalobcom a žalovaným a

žiadnedôkazy,ktorébyžalovanýnavrhovalaktorébysúdnevykonal,žalovanýneuviedol.Podľažalobcu
súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Považoval za absurdnú argumentáciu
žalovaného,žežalobcabolten,ktochce,abyžalovanýnepredkladalžiadnedôkazyaúlohoužalovaného
bolo iba postaviť stavbu a žalobca mal uhradiť dojednané splátky. Žalovaný ako zhotoviteľ, ktorý

stavbu realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, je zo zákona povinný zdokumentovať stavbu a
účtovníctvo tak, aby bol schopný všetky dokumenty nielen žalobcovi, ale aj súdu a znalcovi kedykoľvek
preukázať. Podľa žalobcu z posudku vyplynuli skutočnosti, ktoré sú pre meritórne rozhodnutie kľúčové.
Za neprijateľné považoval aj tvrdenie žalovaného, že rozhodnutím súdu bolo žalovanému odopreté
dosiahnutie zisku a dostal sa do straty. Žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedá za dielo ako celok, t.j. aj

za práce svojich subdodávateľov, čo nezbavovalo žalovaného povinnosti realizovať dielo riadne a včas.
Spôsob vykonania diela prostredníctvom subdodávateľov nemal vplyv na zodpovednosť zhotoviteľa vo
vzťahu k objednávateľovi a na to, že zhotoviteľ vykoná dielo na vlastné nebezpečenstvo. Predmetom
sporu bolo vrátenie poskytnutého plnenia zálohy žalobcom za práce, ktoré do odstúpenia od zmluvy
žalovaný nevykonal, ale zálohu prevzal. Nárok vyplýva zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou

o dielo zo dňa 02.03.2019, v zmysle, ktorej sa žalovaný zaviazal ako zhotoviteľ vyhotoviť dielo -
novostavbu rodinného domu do štádia holodom. Žalovaný dielo nezrealizoval ako sa zaviazal jeho
riadnym ukončením a odovzdaním, termín ukončenia diela bol dohodnutý na 31.10.2019 a cena diela
bola dohodnutá v sume 82.000,- eur. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca
ako objednávateľ odstúpil od zmluvy, nakoľko žalovaný dielo nevykonal riadne, nebolo včas hotové a

žalovaný nevykonal nápravu ani na výzvu žalobcu
s upozornením, že žalobca od zmluvy odstúpi. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný napriek tomu,
že mal poskytnuté preddavky, dielo nedokončil a práce, ktoré vykonal, vykonal na škodu žalobcu
neodborne, nedodržal ustanovenia príslušných noriem a technické postupy, nekvalitne, nie v súlade so
štandardmi v oblasti stavebníctva a súlade s technickými a technologickými predpismi výrobcu. Znalec

v zmysle zadania znaleckého posudku súdom jednoznačne uviedol a položkovito rozpísal jednotlivé
stavebné práce a určil ich hodnotu vrátane materiálu, ktoré zo stavebných prác žalovaný vykonal, ktoré
nevykonal a ktoré sú naviac prácami. Znalec určil, že žalovaný vykonal stavebné práce na základe
zmluvyvspojenísprílohouč.1podľazákladnéhorozpočtu(sprípojkaminainžinierskesiete-elektrika)vsume 44.115,52 eur, vykonal naviac práce - terasa, exteriérové žalúzie, studňa, žumpa v sume 3.800,95
eur, spolu 47.916,47 eur. Žalovaný nevykonal stavebné práce v rozsahu 38.684,48 eur, čo je rozdiel
ceny diela a ceny vykonaných prác vo vzťahu k celkovej cene diela, žalobca zaplatil žalovanému celkom

77.661,- eur a rozdiel, ktorý vznikol na škodu žalobcu je vo výške 29.744,53 eur. Tým, že žalobca
zaplatil žalovanému sumu 77.661,- eur a žalovaný vykonal stavebné práce v sume 38.684,48 eur,
je rozdiel v neprospech žalobcu vo výške 29.744,53 eur. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval od
žalovaného sumu 17.733,- eur, ktorá je podstatne nižšia než suma predstavujúca rozdiel vykonaných
prácach. Stavba bola úplne dokončená do 3. fakturácie vrátane. Nebola splnená 1. fakturácia a

stavba do 4. a 5. fakturácie bola vyhotovená len čiastočne. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia ani v
podanom odvolaní nevyvrátil. Znalec prijal záver, že faktúry, ktoré vystavil žalovaný žalobcovi, sú
neskontrolovateľné, nakoľko neobsahujú podrobne rozpísané položky a merné jednotky. Žalovaný
nevedel predložiť bližší rozbor ceny hodnoty materiálov, hodnoty práce, doklady k zabudovaným
materiálom, stavebný denník, záznamy o stavbe, preberací protokol ani časti diela a nemal na stavbe
zodpovednú osobu stavbyvedúceho. Za naviac práce zhotoviteľ považoval aj práce na tej časti stavby,

ktorá bola zakreslená v projektovej dokumentácii a žiadny dodatok k prácam naviac nebol predložený.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho
konania.

8. Ďalšie písomné vyjadrenia v spore neboli podané.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatňovaný nárok v celom rozsahu titulom povinnosti
žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie po zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy
o dielo v súlade s § 351 Obchodného zákonníka.

11. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalovaný namietal nesprávne skutkové

a právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, nesprávny procesný postup
a nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností, čím uplatnil vo
svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), e), f)
a h) CSP.

12. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie
súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Ústavnoprávna doktrína považuje
právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť

hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na prípadné ďalšie pochybenia, otázka zvrátenia alebo
nápravy nesprávneho postupu v ďalšom priebehu konania, následky pochybenia na kvalitu konania ako
celku atď.).

13. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je

úlohou a doménou súdu. Súd v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP jednoznačne pochybí, ak zamietne
návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého
vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže
nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej
a možnej miery zistenia skutkového stavu.

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne prihliada na
skutočnosti, ktoré neboli preukázané, alebo nevyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosťa pravdivosť získaných poznatkov.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôvodnosť
odstúpenia od zmluvy žalobcom a tvrdil, že žalobca bol tým, kto porušil svoje zmluvné povinnosti. Súd
prvej inštancie pri posúdení uvedenej otázky vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania ohľadom
nesplnenia prác žalovaným zaradených do 4. a 5. fakturácie.

17. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že

zmluvné strany uzavreli dňa 02.03.2019 zmluvu o dielo, ktorou sa žalovaný zaviazal realizovať pre
žalobcu stavbu do štádia „holodom“ podľa projektovej dokumentácie do 31.10.2019 za celkovú cenu
diela 82.800,- eur s tým, že spôsob financovania diela je upravený v prílohe č. 1 zmluvy. Žalobca
žalovanému do odstúpenia od zmluvy uhradil celkovo 77.661,- eur. Žalovaný prevzal zálohu za materiál
(1. fakturácia), avšak žalobcovi po uskutočnení prác na jednotlivých etapách prác na diele nevyúčtoval

materiál v dielčích faktúrach. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že túto povinnosť nemal,
odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie, že na splnenie uvedenej povinnosti sa
žalovaný zmluvne zaviazal (príloha č. 1 zmluvy), avšak túto svoju povinnosť nesplnil a za jej nesplnenie
žalovaným nenesie zodpovednosť žalobca ani v prípade, ak o predloženie týchto faktúr od žalovaného
po uzavretí zmluvy o dielo nežiadal. Z vykonaného dokazovania ďalej súd prvej inštancie zistil, že

zmluva o dielo napriek zneniu čl. II ods. 1 neobsahovala záväznú prílohu Projektovú dokumentáciu,
v ktorej malo byť špecifikované konkrétne množstvo a druh stavebných výrobkov a rozsah stavebných
prác potrebných na vykonanie diela, pričom v prílohe č. 1 zmluvy boli jednotlivé plnenia fakturačných
celkov popísané neúplne, v konaní nebol predložený stavebný denník ani záznamy o stavbe, zhotoviteľ
nemalnastavbezodpovednúosobustavbyvedúceho,nespísalpreberacíprotokoldielaalebočastidiela,

neodovzdal žalobcovi predpísanú dokumentáciu – dokladovú a projektovú časť (projekt skutočného
vyhotovenia stavby), po zabudovaní materiálov do stavby nepredložil certifikáty a prehlásenia o ich
zhode a nepredložil žiaden písomný dodatok k prácam naviac. Vykonaným znaleckým dokazovaním
súd prvej inštancie zistil, že práce 2. a 3. fakturácie boli realizované. Predmetom 2. fakturácie podľa
prílohy č. 1 bolo zhotovenie základovej dosky, pričom znalec do takto označených prác zaradil výkopy,

základové pásy, ležatú kanalizáciu, prípojky vody
v základoch, vyhotovenie podkladných betónových základových konštrukcií a vodovodnej izolácií
proti vode a pod zvislými nosnými, obvodovými a prípadne deliacimi konštrukciami, pričom znalec
konštatoval, že uvedené práce boli na stavbe realizované. Predmetom
3. fakturácie podľa prílohy č. 1 bola realizácia obvodového a nosného muriva z pálenej tehly

o hrúbke 300 mm a 250 mm vrátane celoželezobetónového vencového systému v zmysle projektovej
dokumentácie a komínového systému Stadreko, pričom znalec konštatoval, že uvedené práce boli na
stavbe realizované. Predmetom 4. fakturácie podľa prílohy č.1 zmluvy bolo uskutočnenie kompletnej
realizácie strechy s betónovou krytinou Danubia EVO Carbon a podbitím z tatranského obkladu, pričom
do uvedených prác znalec zaradil aj kompletné klampiarske konštrukcie strechy, z ktorých neboli

realizované dažďové zvody. Predmetom 5. fakturácie malo byť podľa prílohy č. 1 zmluvy uskutočnenie
montáže okien a vchodových dverí Hesta Smart v bielej farbe, ukončenie hrubých elektrických
a vodovodných rozvodov v zmysle projektovej dokumentácie, do ktorej znalec zaradil aj garážovú
bránu, nakoľko malo dôjsť k uzavretiu stavby s poukazom na ustálené štandardy pri dodávke stavby do
štádia holodom. Vzhľadom k tomu, že nebol v rámci prác 3. a 4. fakturácie realizovaný drevený trámový

strop nad prízemím vrátane kotvenia trámov do stužujúceho venca (bol dodaný materiál na trámový
strop len v rozsahu drevených stropníc), nebolo možné ukončenie hrubých elektrických rozvodov,
nebola predložená tlaková skúška rozvodov vody, skúška tesnosti kanalizácie (pri hrubých vnútorných
rozvodoch vody). Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že dielo nebolo zhotovené v dojednanej
lehote do 31.10.2019, pričom žalovaný nerealizoval čiastočne práce z 4. a 5. fakturácie, a tak bol

žalovaný so splnením svojho zmluvného záväzku nie v dôsledku omeškania žalobcu v omeškaní podľa
§ 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže zmluvné strany si dojednali povinnosť žalobcu uhrádzať
platby za jednotlivé fakturácie po ich uskutočnení. Žalobca preto v súlade s § 346 ods. 1 Obchodného
zákonníka listom zo dňa 24.01.2020 (nesprávne uvedený dátum 24.07.2020) vyzval žalovaného prejeho omeškanie na pokračovanie v dokončení diela do dňa 10.02.2020. Nakoľko žalovaný v konaní
nepreukázal, že by v dokončení diela po výzve žalobcu pokračoval, súd prvej inštancie správne posúdil
odstúpenie od zmluvy žalobcom zo dňa 25.02.2020 pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti

žalovaným podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka ako oprávnené a dôvodné. Tvrdenie žalovaného,
žesvojzáväzokneplnilvdôsledkuomeškaniažalobcusčiastočnouúhradouza5.fakturáciunemáoporu
vo vykonanom dokazovaní, nakoľko nemožno vyvodzovať záver o vykonaní diela žalovaným v časti 4.
a 5. fakturácie z čiastočnej úhrady
5. fakturácie žalobcom v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Vykonaným znaleckým dokazovaním

bolo preukázané, že žalovaný nerealizoval všetky práce, ktoré mali spadať do
4. a 5. fakturácie a pokiaľ uvedené skutkové zistenie popieral a tvrdil, že tieto práce realizoval, bolo na
žalovanom, aby uniesol aj dôkazné bremeno na preukázanie týchto tvrdení.

18. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namietal nesprávny záver súdu, kedy nebolo v rozhodnutí
prihliadnuté na jeho právo na zisk, pričom mal žalovanému zhotoviť dielo len za náklady na materiál a

cenu práce. Za rozhodujúcu v spore považoval technickú hodnotu stavby. Uvedené odvolacie námietky
odvolací súd považoval za nedôvodné.

19. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne aplikoval na vzťah strán
sporu po zániku zmluvy o dielo v dôsledku odstúpenia žalobcom ustanovenie § 349

ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 351 Obchodného zákonníka, ktorým im vznikla povinnosť
vzájomne si vrátiť prijaté plnenia s tým, že žalobca bol povinný žalovanému vrátiť sumu pripadajúcu
na už vykonanú prácu (vrátane hodnoty za použitý materiál) a žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi
poskytnutú zálohu. Aktom odstúpenia od zmluvy dochádza zásadne k zániku všetkých práv a povinností
zo zmluvy s účinkom ex nunc. Ustanovenie § 351

ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje vysporiadanie vzájomného plnenia zmluvných strán, ktoré bolo
poskytnuté na základe zmluvy pred jej odstúpením. Každá zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie,
ktoré pred odstúpením prijala. Ak plnenie, ktoré bolo poskytnuté u nadobúdateľa, bolo spotrebované
alebo ho nie je možné vrátiť z iných dôvodov, je potrebné postupovať analogicky podľa § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je dobre možné vydať, čo bolo nadobudnuté, najmä

preto, že plnenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. V prípade povinnosti
vrátiť vzájomne si poskytnuté plnenia po odstúpení od zmluvy nie je možné jednej zo zmluvných
strán priznať vrátenie poskytnutého plnenia navýšeného o sumu, ktorá by mala predstavovať zisk tejto
zmluvnej strany. Zisk zhotoviteľa pri zmluve o dielo predstavuje rozdiel medzi nákladmi na zhotovenie
diela a dojednanou cenou diela, je odmenou zhotoviteľa za jeho činnosť s prihliadnutím na mieru

rizika, akou je zhotoviteľ diela zaťažený. V prípade, že dôjde k zániku zmluvy odstúpením od zmluvy
objednávateľom diela pred jeho dokončením, zaniká zhotoviteľovi diela právo na dojednanú cenu diela
z dôvodu zániku všetkých práv a povinností zo zmluvy s účinkom ex nunc a vzniká mu v súlade s §
351 ods. 1 Obchodného zákonníka právo len na vrátenie poskytnutého plnenia, ktoré v danom prípade
predstavuje sumu za poskytnutý materiál a práce, t.j. právo na vrátenie hodnoty stavebných prác a prác

naviac po odpočítaní poskytnutého plnenia (zálohy) žalobcom. V danom prípade súd prvej inštancie
vychádzal pri stanovení hodnoty stavebných prác a prác naviac zo znaleckého posudku, z ktorého zistil,
že suma 44.115,52 eur predstavuje odhad hodnoty zhotoviteľom skutočne dodaných stavebných prác
a materiálov na rozostavanej stavbe a suma 3.800,95 eur predstavuje odhad hodnoty prác, ktoré možno
definovať ako naviac práce, t.j. spolu 47.916,47 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca uhradil žalovanému

do odstúpenia od zmluvy sumu 77.661,- eur, bol žalovaným tým, kto mal vrátiť žalobcovi poskytnuté
plnenie po odpočítaní jeho plnenia v rozsahu 29.744,55 eur (uvedená suma presahuje žalovanú sumu
17.733 eur).

20. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj námietkou žalovaného týkajúcou sa

použitia technickej hodnoty stavby. Technická hodnota stavby je znalecký odhad východiskovej hodnoty
stavby zníženej o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebenia. Východisková hodnoty stavby je znalecký
odhadhodnoty,zaktorúbolomožnéhodnotenústavbunadobudnúťformouvýstavbyvčaseohodnotenia
naúrovnibezDPH.Súdprvejinštancievrozhodnutísprávnekonštatovalirelevantnosťotázkytechnickej,
východiskovej či všeobecnej hodnoty stavby v predmetnom spore, nakoľko žiadna z nich nepredstavuje

hodnotuplnenia,ktoréžalovanývynaložilnazhotoveniediela,t.j.nepredstavujejehonákladynamateriál
a práce vykonané na predmetnej stavbe. Vrátenie poskytnutých plnení predstavuje výdavky, ktoré
zmluvná strana vynaložila pri plnení svojich zmluvných záväzkov a nie hodnotu diela, ktoré vytvorila,
prípadne o ktorú sa hodnota diela zvýšila (napr. pri rekonštrukcii nehnuteľnosti môže nastať opačnásituácia, že výdavky na túto rekonštrukciu presiahnu hodnotu, o ktorú sa zvýši hodnota rekonštruovanej
nehnuteľnosti).

21. Ustanovený znalec vo vypracovanom znaleckom posudku uviedol, že s ohľadom na stupeň
dokončenia časti stavby rodinného domu pri realizovanej obhliadke nebolo možné zistiť rozsah
prác vykonaných žalovaným, preto pri určení jeho rozsahu vychádzal z projektovej dokumentácie,
zo zmluvy o dielo a jej prílohy, informácií poskytnutých stranami sporu na miestom šetrení, zo
súdneho spisu a doloženej fotodokumentácie. Znalec ustálil, že žalovaný ako zhotoviteľ s najväčšou

pravdepodobnosťou vykonal dielo v rozsahu rodinný dom - základy vrátane ležatých rozvodov vody
a kanalizácie, betónovej mazaniny a vodorovnej izolácie proti vode pod nosnými a obvodovými
stenami, zvislé nosné, obvodové a deliace konštrukcie (priečky), konštrukciu komína, vodorovné nosné
konštrukcie (stužujúce vence, preklady, dodávka materiálu na stropnú drevenú konštrukciu na prízemí,
bez prvkov kotvenia), konštrukciu krovu, krytinu a klampiarske konštrukcie (bez dažďových zvodov a
bleskozvodu), štítové steny vyhotovené z OSB dosiek na drevenej nosnej konštrukcii, výplne otvorov

(okná, vstupné dvere, terasové dvere) bez garážovej brány, hrubé vnútorné rozvody elektroinštalácie,
hrubé vnútorné rozvody vody, vnútornú kanalizáciu, prípojka NN elektro; práce, ktoré mali byť súčasťou
v zmysle zmluvy o dielo (sú zaradené ako práce naviac) - základy a betónová mazanina terasy za RD;
práce definované v spore ako práce naviac - studňa pred RD, osadenie a napojenie žumpy, príprava
pre exteriérové (vonkajšie) žalúzie. Žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že by v rámci zmluvy

o dielo poskytol žalobcovi iné ďalšie plnenie ako bolo zistené znalcom a nepredložil žiadne dôkazy
o tom, že by pri stavbe diela použil materiály vo vyššej hodnote ako odhadol znalec, resp. že by za
práce pri stavbe diela zaplatil svojím subdodávateľom vyššiu odplatu ako bola odhadnutá znalcom za
použitia oceňovacieho štandardu firmy D., A.. Žilina (software Cenkros 4). Nebolo pravdivým tvrdenie
žalovaného, že by ustanovený znalec vychádzal z dohadov. Ustanovený znalec vychádzal zo zistení pri

miestnom šetrení, z tvrdení strán, zabezpečenej fotodokumentácie, stavebných štandardov a postupov
pre zhotovenie stavieb. Skutočnosť, že znalec pred vyhotovením znaleckého posudku vyžadoval od
žalovaného označenie použitých materiálov predstavovalo výzvu žalovanému na doplnenie jeho tvrdení
čo do rozsahu poskytnutého plnenia žalobcovi a ich preukázanie. Neposkytnutie tvrdení a dôkazov
k nim sa žalovaný vystavil tomu, že pri ocenení vychádzal znalec zo smerníc, ktoré vydáva CENEKON

Bratislava v programe Cenreos 4. Vzhľadom k tomu, že žalovaný napriek výzve znalca neposkytol
požadované vstupy (informácie), nebolo možné vyhotoviť individuálnu kalkuláciu a znalec použil vstupy
z uvedeného programu (spriemerované údaje výrobcov materiálov, dodávateľov materiálov, ceny práce
a ostatných nákladov). Tvrdenie žalovaného, že uvedené položkovité označenie materiálov nebolo
zmluvnými stranami dojednané nie je pravdivé, nakoľko uvedené vyplýva z prílohy č. 1 k zmluve

a odvolací súd uvádza, že jeho neoznačením týchto prác a materiálov položkovito a nepredložením
dokladov o úhrade za práce pre svojich subdodávateľov sa žalovaný dostal do dôkaznej núdze, ktorú
nemožno pripisovať na ťarchu žalobcu. Žalovaný týmto svojím konaním neumožnil znalcovi zohľadniť
prípadné použitie drahších materiálov, tovaru a úhrady drahších prác ako vyplývajú zo štandardov
počítaných podľa softwaru Cenkros 4. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný v konaní

neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom vykonania ďalších prác a dodania ďalších
materiálov ako tých, ktoré boli zohľadnené v znaleckom posudku. Bolo povinnosťou znalca zistiť
a zohľadniť v znaleckom posudku aj práce označené ako „naviac práce“ vykonané žalovaným pre
žalobcu, nakoľko tieto predstavujú plnenie poskytnuté žalovaným žalobcovi v súvislosti so zhotovením
diela a rovnako sa na ne vzťahuje vysporiadanie vzájomných plnení podľa § 351 ods. 1 Obchodného

zákonníka.

22. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým i právnym
zisteniam,keďustálil,žepodôvodnomodstúpeníodzmluvyžalobcomvzhľadomnapomerposkytnutých
plnení bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť plnenie v žalovanej sume za použitia právnej zásady non

ultra petita spolu so žalovaným úrokom z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po
doručení odstúpenia od zmluvy, t.j. odo dňa nasledujúceho po zániku zmluvy.

23. Žalovaný v podanom odvolaní označil ako odvolací dôvod aj to, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný pre zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorý však podrobnejšie

nešpecifikoval a neuviedol, aký konkrétny dôkaz, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie mal
navrhovať, nebol súdom vykonaný a na pojednávaní dňa 28.09.2023 nemal návrhy na doplnenie
dokazovania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvedený odvolací dôvod považoval za nedôvodný.24. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku
o trovách konania, ktorý nebol vecne spochybnený, potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387
ods. 1 CSP.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).