Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117227370
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1117227370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu:
A.. G. F., X.. X.X.XXXX, P. XXX/XX, Ž., proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Úrad pre
územné plánovanie a výstavbu SR, Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO: 54 669
464, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Mesto Tvrdošín, Trojičné námestie 185/2, Tvrdošín,
zastúpeného advokátkou JUDr. Margitou Medveczkou, Drotárska cesta 68, Bratislava, o náhradu škody,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 18C/67/2017-265, zo dňa
19.8.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej a intervenientovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorom rozhodne samostatným uznesením po tom,
čo rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou
súdu dňa 10.11.2017 sa žalobca podľa zákona

č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci domáhal náhrady škody
vovýške296eurspríslušenstvom,zdôvodunesprávnehoúradnéhopostupuMestskéhoúraduTvrdošín
ako stavebného orgánu.

2. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že dňa 24.7.2014 podal na Mestskom úrade Tvrdošín
ako vecne a miestne príslušnom správnom orgáne ohlásenie drobnej stavby a to nového oplotenia pri
rodinnom dome žalobcu. Následne bol zamestnancom správneho orgánu vyzvaný, aby vytýčil pozemok,

ktorého je podielovým spoluvlastníkom a ktorý chce oplotiť, pričom predmetná výzva bola premietnutá
aj do vyhotoveného vytyčovacieho plánu, kde geodet uvádza túto požiadavku. Po vytýčení pozemkov a
predložení vytyčovacieho plánu ho správny orgán vyzval podaním pod sp. zn. 715/2014, aby predložil
písomný súhlas ostatných spoluvlastníkov (ktorí v zmysle listu vlastníctva sú vedení ako neznámi
a zastupuje ich Slovenský pozemkový fond) s výstavbou oplotenia. Žalobca bol názoru, že správny
orgán v tejto veci postupoval nehospodárne, proti zásade procesnej ekonómie a v rozpore s platnou
právnou úpravou. Argumentoval, že vytýčenie drobnej stavby v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej

len „Stavebný zákon“) sa vykonáva nie pred posúdením ohlásenia, ale po schválení drobnej stavby.
K vytýčeniu drobnej stavby - hranice pozemku bol teda vyzvaný predčasne a výzve nepredchádzalo
súhlasné stanovisko so stavbou. Zdôraznil, že každý správny orgán je povinný postupovať v konaní
tak, aby účastníci konania boli v čo najmenšej miere zaťažovaní dokazovaním či procesnými úkonmia zároveň, aby v rámci konania boli vynaložené čo možno najmenšie výdavky. Z korešpondencie a
následného oznámenia zo dňa 29.7.2015 ani zo spisu však nevyplynulo, že by vytýčenie pozemku bolo
podkladom pre ďalšie konanie alebo rozhodnutie, pričom vlastníctvo sa preukazuje listom vlastníctva a

nie vytýčením pozemku, ktorý stavebník špecifikuje v ohlásení parcelným číslom, číslom listu vlastníctva
na ktorom je vedený a označením katastrálneho územia. Poukázal tiež na to, že vytýčenie pozemku nie
je ani podľa Stavebného zákona a jeho vykonávacieho predpisu dokumentom, ktorý by bol potrebný pre
rozhodnutie o schválení drobnej stavby, napriek tomu si ho však mestský úrad vyžiadal.

3. Dodal, že vzhľadom na uvedené požiadal Ministerstvo dopravy a výstavby SR v rámci predbežného
prerokovaniaonáhraduškody,ktorávzmyslešpecifikáciejednotlivýchčiastkovýchpoplatkovanákladov
predstavuje sumu 296 eur, avšak žalovaná nárok neuznala, čo oznámila vo vyjadrení, ktoré mu
bolo doručené dňa 22.9.2017. Z vyjadrenia vyplynulo, že po preskúmaní spisu predloženého Mestom
Tvrdošín nebolo zistené, že by jeho súčasťou bol vytyčovací plán z vytyčovania hraníc pozemku, ktorý
správnemu orgánu doložil. Žalovaná sa nevyjadrila, či skutočne došlo k vytýčeniu hraníc pozemku, teda

sa vôbec nezaoberala dôvodnosťou vytýčenia pozemku a súladu požiadavky vytýčenia hraníc s vtedy
platnýmprávom.Malzato,žeodpoveďžalovanejtakzjavneniejedostačujúcaavonkoncomnereflektuje
dôvody, pre ktoré si uplatnil nárok na náhradu škody. Bol názoru, že pre posúdenie dôvodnosti nároku
je právne významné a nie je sporné, kedy v zmysle stavebného práva a správneho procesného práva
je možné od stavebníka žiadať vytýčenie ohlasovanej stavby (viď právne odôvodnenie žiadosti o

predbežné prerokovanie náhrady škody) a je sporné či k vytýčeniu došlo a ak áno, v akej súvislosti,
ako aj príčinná súvislosť vzniku škody s postupom Mesta Tvrdošín. Doplnil, že spornosť realizácie
vytýčenia hraníc pozemku odstránil vytyčovacím plánom, ktorý je výsledkom vytýčenia hraníc pozemku,
pričom vytýčenia sa zúčastnil zástupca Mesta Tvrdošín O. X., ktorý na mieste podpísal Protokol a jeho
prítomnosť bola zachytená aj na fotodokumentácii z vytýčenia hraníc v teréne. Vzhľadom na uvedené

mal za jednoznačné, že Mesto Tvrdošín si ako stavebný orgán predčasne a v rozpore so Stavebným
zákonom vyžiadalo vytýčenie plánovaného oplotenia. Poznamenal, že až do zamietajúcej odpovede
MestaTvrdošínkonalvdobrejviereavintenciáchpracovníkaO.X.,ktorýsaeštepredvytýčenímvyjadril,
že mestu nevadí správa zvyšných spoluvlastníkov Slovenským pozemkovým fondom a že stavbu po
vytýčení povolí, pri čom bola prítomná aj H. F.. Postup mesta označil za nesprávny úradný postup,

vedomý a motivovaný pomstou za viaceré výzvy, s ktorými sa žalobca na mesto predtým obrátil a
poukázal v nich na protiprávny stav.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
konštatoval, že podaním zo dňa 12.8.2019 Mesto Tvrdošín písomne oznámilo, že vstupuje do konania

ako intervenient na strane žalovanej. Vstup intervenienta bol sporovým stranám oznámený listom zo
dňa 5.2.2020; sporové strany vstup intervenienta nenamietali.

5. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc zo skutkových tvrdení
sporových strán ako aj z obsahu spisu stavebného úradu zistil, že žalobca dňa 24.7.2014 ohlásil

Mestu Tvrdošín drobnú stavbu - oplotenie pozemku, parcely registra „., parcely č. XX/X C. Č.. XX/X,
katastrálne územie F. P.. Mesto Tvrdošín ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods.
1 Stavebného zákona vyzvalo stavebníka - žalobcu listom č. OV/2014, zo dňa 22.8.2014, aby ohlásenú
drobnú stavbu doplnil v zmysle
§ 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. o doklad, ktorým sa preukazuje

vlastnícke alebo iné právo k pozemku, o jednoduchý situačný výkres v dvoch vyhotoveniach, ktorý
obsahuje vyznačenie umiestnenia stavby na pozemku vrátane odstupov od hraníc so susednými
pozemkami a od susedných stavieb a stavebné riešenie stavby, ako aj o údaj, či stavbu bude
uskutočňovať prostredníctvom zhotoviteľa, alebo svojpomocne a ak svojpomocne, tak je potrebné
doložiť vyhlásenie kvalifikovanej osoby, že bude zabezpečovať vedenie uskutočňovania stavby.

6. Z obsahu protokolu o vytýčení hranice pozemku vyplynulo, že dňa 7.8.2014 na základe žiadosti
žalobcu a Mesta Tvrdošín sa uskutočnilo vytýčenie hraníc medzi pozemkami registra „M. J. Č.. XX/X,
Č.. XX/X C. Č.. XXX/XXX C. K. „. J. Č.. XXX, Č.. XXX,
Č.. XXXX/XX, katastrálne územie F. P., obec V., F. Ž.Ý., v súvislosti s ohlásením drobnej stavby, o

čom bol vyhotovený vytyčovací náčrt. Listom zo dňa 9.9.2014, doručeným dňa 10.9.2014, žalobca
doplnil ohlásenie drobnej stavby o listy vlastníctva č. XXXX C. Č.. XXXX, katastrálne územie F.
P. a situačný výkres v dvoch vyhotoveniach. Následne listom zo dňa 9.9.2014, doručeným na dňa
12.9.2014, žalobca doplnil na základe výzvy č. OV/2014, zo dňa 22.8.2014 vyjadrenie, že stavbabude realizovaná podnikateľským subjektom oprávneným na uskutočňovanie drobných stavieb. Podľa
čestného prehlásenia matky žalobcu, H. F., v lete 2014 žalobcu navštívil v mieste bydliska pracovník
stavebného úradu, ktorému ukázal žalobca kam chce plot posunúť. Pracovník stavebného úradu na to

reagoval poznámkou, že aby po posunutí plota rozhodli, musí si hranicu okolo chodníka vytýčiť, pričom
vytýčenia sa chce zúčastniť.

7. Mesto Tvrdošín žalobcu opätovne vyzvalo listom č. OV/2014, zo dňa 6.10.2014, aby ohlásenú drobnú
stavbudoplnilvzmysle§5vyhláškyč.453/2000Z.z.odoklad,ktorýmsapreukazujevlastníckealeboiné

právo k pozemku, nakoľko podľa doplnených dokladov bol žalobca vlastníkom parcely registra „. parcely
č. XX/X len v 1/3 . Listom zo dňa 27.10.2014, doručeným dňa 30.10.2014, zaevidovaným Mestským
úradom Tvrdošín pod č. 952/14, žalobca doručil na základe výzvy zo dňa 6.10.2014 písomnú odpoveď
v ktorej uviedol, že ako vyplýva z obsahu listu vlastníctva č. XXXX, ostatní spoluvlastníci sú neznámi
a preto nie je možné zabezpečiť ich súhlas, eventuálne navrhol v konaní konať aj so Slovenským
pozemkovým fondom ako s účastníkom konania. Dodal, že o výstavbe oplotenia Slovenský pozemkový

fond informoval v marci 2013, avšak doklad k tomu stavebnému úradu nepredložil.

8. Podaním zo dňa 5.11.2014, doručeným Okresnej prokuratúre v Námestove dňa 6.11.2014, žalobca
podal podnet na preskúmanie postupu Mesta Tvrdošín ako stavebného úradu, v dôsledku čoho bolo
stavebné konanie prerušené až do vyrozumenia o vybavení podnetu, čo bolo žalobcovi oznámené listom

č. 715/2014, zo dňa 16.12.2014. Okresná prokuratúra v Námestove uvedený podnet Upovedomením
o spôsobe vybavenia podnetu
č. Pd 127/14/5507-7, zo dňa 5.1.2015, odložila bez prijatia prokurátorského opatrenia vzhľadom na to,
že nebol zistený zákonný rozpor postupu Mesta Tvrdošín ako stavebného úradu.

9. Listom č. 598/2015, 715/2014, zo dňa 29.7.2015, stavebný úrad oznámil žalobcovi podľa § 57 ods. 1
Stavebného zákona, že určuje, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného
povolenia. Žalobca prevzal oznámenie dňa 4.8.2015, avšak žiadosť o vydanie stavebného povolenia
ani požadované doklady k stavebnému povoleniu následne stavebnému úradu nedoručil. Súd prvej
inštancie dodal, že za deň ukončenia konania vo veci ohlásenia drobnej stavby stavebný úrad považoval

deň, kedy žalobca toto oznámenie prevzal, t. j. 4.8.2015, keďže písomné oznámenie stavebného úradu
nie je správnym rozhodnutím a nemožno sa proti nemu odvolať a v zmysle Stavebného zákona by
stavebné konanie začalo dňom, kedy by žalobca - stavebník doložil všetky doklady potrebné k vydaniu
stavebného povolenia.

10. Z obsahu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.7.2017 vyplynulo,
že žalobca si voči žalovanej, zastúpenej Ministerstvom dopravy a výstavby SR, uplatnil náhradu škody
z dôvodu nesprávneho úradného postupu Mesta Tvrdošín, vykonávajúceho kompetencie stavebného
úradu, v súvislosti s ohlásením drobnej stavby - oplotenia pozemku na parcele registra „. parcela č.
XX/X a č. XX/X, katastrálne územie F. P., vo výške 296 eur. Náhrada škody predstavovala výdavky

za vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu a výdavky s tým spojené. Žalovaná v liste zo dňa 24.8.2017
vyhodnotila nárok žalobcu ako nedôvodný, nakoľko v postupe stavebného úradu nezistila žiadne
pochybenia.

11. Súd prvej inštancie na ozrejmenie právnej stránky veci uviedol, že zodpovednosť štátu za

škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu ako i nesprávnym úradným postupom je
zodpovednosť objektívna, čo znamená, že oprávnený subjekt (poškodený) nie je povinný preukazovať
v konaní úmysel alebo nedbanlivosť, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok. Základom právneho nároku môže byť nezákonnosť
rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup, pričom nesprávnym úradným postupom sa rozumie

porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu v rámci jeho
činnosti, spravidla ide o postup nesúvisiaci s rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom
súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia ak malo byť
v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v určitej lehote, alebo nečinnosť orgánu alebo iné vady
týkajúce sa vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať činnosť štátneho

orgánu spočívajúcu v zvažovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia, zhromažďovanie
podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie zistených skutočností,
nakoľko sa jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť posudzované jedine podľa ustanovení zákona ozodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Z uvedeného vyplýva, že
za nesprávny úradný postup orgánu štátu nemožno považovať pochybenia spočívajúce v tom, že štátny
orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotí podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku tejto

skutočnosti je jeho rozhodnutie nesprávne. V takomto prípade má totiž účastník konania, v rámci ktorého
bolo rozhodnutie vydané, právo brániť sa a dosiahnuť jeho zrušenie alebo zmenu v dôsledku podania
opravného prostriedku.

12.Objasniltiež,žepopripreukázaníexistencienezákonnéhorozhodnutiaalebonesprávnehoúradného

postupu ako základu právneho nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z., žalobca musí v konaní preukázať
existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, t. j. v konaní
musí byť preukázaná vecná súvislosť príčiny a následku. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pojem škoda však zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie
nedefinuje a preto je potrebné v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy,
teda § 444 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa uhrádza „skutočná škoda a to čo poškodenému

ušlo“. Skutočná škoda znamená zmenšenie, zničenie, stratu alebo iné znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Ušlý zisk znamená zmarený
majetkový prospech.

13. Vzhľadom k tomu že škoda, ktorej náhradu si žalobca uplatňuje mala vzniknúť v súvislosti s

postupom stavebného úradu, súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnenie k zastupovaniu štátu v
predmetnom konaní svedčí Ministerstvu dopravy a výstavby SR. Dodal, že žalobca splnil hmotnoprávnu
podmienku podmieňujúcu prerokovanie nároku na súde v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko
nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnil u žalovanej prostredníctvom žiadosti zo dňa
12.7.2017, doručenej vyššie označenému ministerstvu, ako orgánu oprávnenému v predmetnej veci

konať. Zdôraznil, že predmetom sporu je nesprávny úradný postup intervenienta, ktorý mal podmieniť
súhlas k realizácii drobnej stavby - nového oplotenia, vypracovaním vytyčovacieho náčrtu, pričom daný
náčrt bol vypracovaný za účelom vytýčenia hraníc medzi pozemkami registra „. parcela č. XX/X C.
Č.. XX/X dňa 7.8.2014 pod číslom objednávky 32271093-83/2014. K realizácii vybudovania oplotenia
ako drobnej stavby nedošlo, nakoľko podľa oznámenia intervenienta zo dňa 29.7.2015, doručeného

žalobcovi dňa 4.8.2015, intervenient ako stavebný úrad určil, že drobnú stavbu je možné uskutočniť len
na základe stavebného povolenia, keďže ohlásenie drobnej stavby nemalo všetky predpísané náležitosti
podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000
Z. z.

14. Dodal, že pokiaľ ide o včasnosť uplatnenia nároku, intervenient vzniesol v konaní námietku
premlčania, nakoľko podľa jeho názoru žalobca sa o údajnej škode dozvedel najskôr dňa 7.8.2014, kedy
bol vytyčovací náčrt vytvorený, a tak premlčacia lehota začala plynúť dňom 8.8.2014 a pri zohľadnení
lehoty, v rámci ktorej prebiehalo predbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,
premlčacia lehota uplynula a právo sa premlčalo dňa 17.10.2017, keďže žaloba bola podaná dňa

10.11.2017. Súd prvej inštancie uviedol, že na rozdiel od argumentácie intervenienta dospel k záveru, že
premlčacia lehota na uplatnenie nároku začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k doručeniu
oznámenia intervenienta - stavebného úradu zo dňa 29.7.2015, v súvislosti s čím sa žalobca dozvedel,
že drobnú stavbu na základe ohlásenia nebude môcť uskutočniť.

15. Poukázal tiež na to, že podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody je preukázanie v danom
prípade nesprávneho úradného postupu ako základu právneho nároku, rovnako aj preukázanie škody
a príčinnej súvislosti medzi nimi. Dôvodil, že vzhľadom na variabilitu stavieb a im podobných zariadení
rozhodovaciučinnosťopožiadavkeanutnostistavebnéhopovolenia(stavebnékonanie)aleboohlásenia
drobnej stavby (ohlasovacie konanie) zákonodarca ponechal stavebnému úradu, čo nepochybne

vyplýva z § 57 ods. 1 Stavebného zákona, teda i rozhodnutie či bude alebo nebude prebiehať stavebné
konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie správneho orgánu, alebo či stavebníkovi stačí drobnú
stavbu len ohlásiť (ohlasovacie alebo zjednodušené konanie). Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade
ohlásenia drobnej stavby nejde o stavebné konanie, ktorého výsledkom má byť vydanie stavebného
povolenia, ale ide len o postup stavebného úradu v prípadoch predpokladaných zákonodarcom, v

ktorých nie je potrebné, aby prebehlo stavebné konanie, ktorého výsledkom by malo byť vydanie
rozhodnutia - stavebného povolenia a v ktorých sa konanie na správnom orgáne končí len doručením
oznámenia stavebníkom, že voči ohlásenej drobnej stavbe nemá námietky, prípadne oznámením, že niesúsplnenépodmienkypreohlasovaciekonanieastavbujemožnéuskutočniťlennazákladestavebného
konania.

16. Dal do pozornosti, že v konaní bolo preukázané, že stavebník pri samotnom ohlásení drobnej
stavby stavebnému úradu nepredložil potrebné doklady a preto bol stavebným úradom vyzvaný dňa
22.8.2014 okrem iného k predloženiu situačného výkresu a dokladu o vlastníctve alebo iného práva
k pozemku. Žalobca na základe uvedenej výzvy predložil situačný výkres a listy vlastníctva, i keď v
tom čase disponoval vytyčovacím náčrtom (vyhotoveným dňa 7.8.2014), o ktorom tvrdil, že ho mal

vyhotoviť z podnetu stavebného úradu. Uvedený náčrt však stavebnému úradu nepredložil a nepredložil
ho ani dodatočne, nakoľko tento nebol súčasťou spisového materiálu stavebného úradu a nebola o ňom
zmienka ani v jednom z vyjadrení žalovanej k žalobe alebo k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Doplnil, že súčasťou spisu stavebného úradu nebola ani požiadavka stavebného úradu na vyhotovenie
a predloženie vytyčovacieho náčrtu žalobcom, ako podmienka pre odsúhlasenie drobnej stavby, ani
objednávka, na základe ktorej by stavebný úrad oficiálne participoval na vyhotovení vytyčovacieho

náčrtu.

17. Poukázal na to, že podľa stavebného zákona sa vytyčovací náčrt spravidla vyžaduje pri stavbách
uskutočňovaných na základe stavebného povolenia, avšak Stavebný zákon v § 75 a v § 75a nevylučuje
požiadavku vytyčovacieho náčrtu aj pri stavbách drobných alebo jednoduchých, dočasných; tu však

spravidla stavebný úrad upúšťa od vytýčenia stavby. Pod vytýčením sa rozumejú úkony, ktorými sa na
danom pozemku v súlade s projektovou dokumentáciou vyznačia tzv. geometrické prvky, ktoré výstavbu
umožňujú a od vytýčenia sa následne odvíjajú aj ďalšie práce napr. pri realizácii a výkope základov.
Uvedené znamená, že vytyčovací náčrt tvorí jeden z podkladov pre rozhodnutie stavebného úradu o
realizáciistavby,abynedošlokzásahomdovlastníckychaleboinýchprávaprávomchránenýchzáujmov

iných osôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy a či nebudú porušené všeobecne záväzné právne
predpisy.

18. Sumarizujúc uviedol, že v danom prípade nebolo preukázané, že by žalovaná žalobcovi uložila
povinnosť predložiť vytyčovací náčrt, pričom aj keby tak urobila, takýto postup nemožno označiť za

nesprávny, nakoľko zákon takýto postup umožňuje bez ohľadu na výsledok rozhodnutia stavebného
úradu o povolení stavby. Zároveň dospel k záveru, že vzhľadom k vyššie uvedenému škoda žalobcovi
nevznikla, resp. náklady spojené s vytyčovacím náčrtom nemožno považovať za škodu v príčinnej
súvislosti s postupom stavebného úradu vo veci ohlásenia drobnej stavby; navyše samotný vytyčovací
náčrt môže ďalej žalobca použiť pre potreby stavebného konania v súvislosti s oznámením stavebného

úradu zo dňa 29.7.2015, že stavbu je možné realizovať len v stavebnom konaní.

19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že uplatnený nárok
žalobcu nie je oprávnený z dôvodu absencie základu právneho nároku, ktorý by bol v príčinnej súvislosti
so žalobcom tvrdenou škodou, keď prisvedčil argumentácii žalovanej, že v konaní žalobca nepreukázal

splnenie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., preto za
použitia § 3 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 4, § 15, § 16, § 17 ods. 1,
§ 19 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., § 57 ods. 1, ods. 2, § 75 a § 75a Stavebného zákona a § 5
ods. 1, ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z. žalobu zamietol ako nedôvodnú, a to aj vo vzťahu k ostatným
nákladom, keďže tieto znáša stavebník v zmysle Stavebného zákona a vykonávacích predpisov sám.

Dodal, že nič na tom nemení ani čestné prehlásenie matky žalobcu, ktoré je irelevantné vo vzťahu k
právnej úprave a zisteným skutkovým okolnostiam. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanej ako aj intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

20. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a
žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§
393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

21. Po stručnej rekapitulácii dôvodov nároku namietal vnútornú rozpornosť napadnutého rozsudku, v
ktorom súd prvej inštancie v ods. 69 konštatoval, že nebolo preukázané, že by mu žalovaná uložila
povinnosť predložiť vytyčovací náčrt, avšak v ods. 50 uviedol, že z obsahu protokolu o vytýčení zistil,že dňa 7.8.2014 na základe žiadosti žalobcu a Mesta Tvrdošín sa uskutočnilo vytýčenie. Zdôraznil,
že ak súd prvej inštancie uviedol, že škoda žalobcovi nevznikla, lebo vytyčovací náčrt môže použiť aj
neskôr pre iné konanie, táto úvaha vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu, keďže vytýčenie

sa vykonalo drevenými kolíkmi, ktoré majú obmedzenú životnosť, naviac Mesto Tvrdošín počas zimnej
údržby nahŕňa pluhom na pozemok kopy snehu, čím došlo hneď po prvej zime k strate kolíkov,
bez ktorých je vytyčovací náčrt nepoužiteľný. Bol názoru, že súd prvej inštancie prehliadol zásadnú
skutočnosť, že v roku 2020 Telekom vybudoval na mieste, kde malo pôvodne stáť oplotenie, podzemné
vedenie optického kábla, teda je veľmi otázne, či z dôvodu ochranného pásma bude možná výstavba

oplotenia.

22. Argumentoval, že doložil čestné prehlásenie H. F., podľa ktorej si O. X. vyžiadal vytýčenie hraníc
pozemku, avšak súd prvej inštancie tento dôkaz hodnotil vágne, neurčito, bez toho, aby hodnotenie
súviselo aj s obsahom Protokolu vytyčovacieho náčrtu, nerozporovanou prítomnosťou menovaného na
vytýčení, podpisom menovaného na Protokole, ako aj s navrhovanými, ale nevykonanými dôkazmi.

Zdôraznil, že skutočnosť, že v spise nie je úradný záznam o vyžiadanom vytýčení parcely, nemôže sama
o sebe poprieť všetky produkované dôkazy a skutkové tvrdenia, keď rovnako v spise nie je ani úradný
záznam o osobnej návšteva O. X. po ohlásení stavby a tiež pri následnom vytýčení parcely v teréne, hoci
nebolo žalovanou či intervenientom spochybnené, že tam bol a na vytyčovacom náčrte je jeho podpis a
aj geodet uviedol, že vytýčenie bolo vykonané na žiadosť Mesta Tvrdošín. Prístup súdu prvej inštancie

k týmto dôkazom označil za formalistický a arbitrárny, keď opomenul, že správny orgán môže účastníka
konania vyzvať aj ústne a nariadiť mu povinnosť, a to, že neurobí o tom úradný záznam, ho nezbavuje
zodpovednosti a ani nemôže byť na úkor žalobcu v konaní o náhradu škody.

23. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že správny

orgán sa ani nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu. Dôvodil, že § 75 ods. 1 Stavebného
zákona jasne uvažuje s vytýčením pred začatím stavby, zmeny stavby či terénnych úprav, pričom
§ 75 ods. 3 jasne inštruuje geodeta, aby vytýčenie vykonal v súlade so stavebným povolením, čiže
očividne vytýčeniu predchádza stavebné povolenie, nie naopak. Mal za to, že bola súdom prvej inštancie
opomenutá zásada procesnej ekonómie, v zmysle ktorej správny orgán má voliť postup, ktorý vedie

k rýchlemu, hospodárnemu prejednaniu veci, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva
žiadnu odpoveď, na základe čoho považoval súd prvej inštancie postup správneho orgánu za účelný
a hospodárny. Argumentoval, že už pri ohlásení predložil list vlastníctva a snímku z katastrálnej mapy
s perom vyznačenou trasou výstavby posunutého oplotenia, pričom už z uvedeného bolo jasné, že je
vlastníkom prikúpeného pozemku v podiele 1/3 a tento chce oplotiť a s touto situáciou mal konfrontovať

žiadosť správneho orgánu o vytýčenie pozemku v teréne.

24. Dodal, že vytyčovací náčrt je len priemetom vytyčovacích kolíkov v teréne, ktorými sa kopíruje
hranica parcely a nezobrazuje trasu oplotenia, ktorú si stavebník môže posúvať ľubovoľne aj do vnútra
vytýčenej parcely, čiže pre posúdenie ohlásenia stavby je vytyčovací náčrt parcely (nie stavby), ako

aj fyzické vytýčenie parcely v teréne nadbytočné, v rozpore s procesnou ekonómiou a predbieha
predpoklady uvedené v § 75 ods. 3 Stavebného zákona. O. X. sa teda nemal domáhať vytýčenia parcely
v teréne vytyčovacími kolíkmi, ku ktorej požiadavke absentuje nielen zákonný predpoklad, ale je aj v
rozpore s procesnou ekonómiou, pričom postup či už mimo zákonného vymedzenia, alebo v rozpore s
ekonómiou,jenesprávnymúradnýmpostupom.Súdprvejinštancietakdospelknesprávnemuprávnemu

záveru o správnosti úradného postupu správneho orgánu. Kritike mal podrobiť aj skutočnosť, že očividne
spis nie je úplný, nakoľko absentujú úradné záznamy o miestnej obhliadke O. X.Á. ako aj jeho účasti na
fyzickom vytýčení parcely, keď neúplné vedenie spisu mala byť priťažujúca okolnosť na vrub žalovanej
a intervenienta. Zdôraznil, že aj súvisiace náklady vynaložené za účelom vytýčenia v teréne, ako sú
napríklad cestovné, administratívne výdavky, kolky, poštovné, treba subsumovať pod škodu. Bol názoru,

že úvaha súdu prvej inštancie o tom ako si účastník konania sám znáša všetky trovy konania by viedla
k stavu, ktorý je v rozpore s elementárnym právom a spravodlivosťou. Záverom uviedol, že ak vytýčeniu
parcely v teréne malo predchádzať súhlasné stanovisko s výstavbou oplotenia, tak je zrejmé, že aj
súvisiace výdavky boli vynaložené bezúčelne a nebyť nesprávneho úradného postupu, nebol by tieto
výdavky vynaložil.

25. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu odmietla odvolacie námietky žalobcu ako nepodložené
a neodôvodnené, stotožnila sa s napadnutým rozsudkom a poukázala na fakt, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno preukázania uplatneného nároku na náhradu škody.26. Intervenient vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu mal za to, že súd prvej inštancie skutkový stav
zistil úplne a dostatočne; odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné a neopodstatnené. Uviedol, že

žalobca ako vlastník parcely registra „. parcela č. XX/X a ďalších susedných parciel v katastrálnom
území F. P., okres V., kúpil podiel 1/3 v susednej nehnuteľnosti parcela č. XX/X a mal zámer oplotiť dané
nehnuteľnosti, vrátane nehnuteľnosti, v ktorej je len 1/3 spoluvlastníkom. Intervenient zotrval na tom,
že ohlásenie drobnej stavby žalobcom bolo zmätočné, neúplné a bol viackrát vyzývaný na doplnenie
ohlásenia. Podotkol, že zoznam dokladov potrebných k ohláseniu drobnej stavby je zverejnený aj na

webovej stránke Mesta Tvrdošín ako stavebného úradu a teda žalobca si mal byť vedomý, že ohlásenie
je neúplné, pričom napriek niekoľkonásobným výzvam doklady nedoplnil a preto postup stavebného
úradu považoval za správny.

27. Odmietol tvrdenie žalobcu o rozpornosti napadnutého rozsudku a bol názoru, že z odseku 50
rozsudku, ani z celého obsahu spisu nevyplynula povinnosť vyhotoviť vytyčovací náčrt, k čomu poukázal

aj na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 2.7.2021, kde na otázku súdu prvej inštancie uviedol, že
„...pokiaľ ide o vytyčovací náčrt, k tomuto nebol oficiálne vyzvaný zo strany mesta Tvrdošín, ale bolo mu
povedané J.. X.Á., zástupcom stavebného úradu, že vytýčenie hranice pozemku pre potreby výstavby
oplotenia je potrebné s ohľadom na pozemok č. XX/X, XXX/XXX C. XX/X. Rovnaký názor som zdieľal aj
ja, lebo takto mal viesť mnou zamýšľaný plot.“ S ohľadom na uvedené mal za zrejmé, že žalobca nebol

nútený nechať vyhotoviť vytyčovací náčrt, jeho potreba vyvstávala zo zamýšľaného umiestnenia plotu.
Doklady od geodeta považoval za rozporné, nakoľko v protokole bolo uvedené, že išlo o žiadosť žalobcu
aj Mesta Tvrdošín, ale na faktúre, ktorú žalobca doložil v konaní bolo uvedené, že išlo len o žiadosť
Mesta Tvrdošín, pričom ani parcely sa v týchto dokumentoch úplne nezhodovali. Dal do pozornosti, že
nedisponuje žiadnou objednávkou na vytyčovacie práce u uvedeného geodeta a mal za evidentné, že

objednávateľom vytyčovacieho náčrtu bol žalobca, ktorý zaň aj zaplatil.

28.Dôvodil,žeuvedenéskutočnostisúajtakbezprávnehovýznamu,pretožespoukazomna§57ods.1
a § 75a Stavebného zákona, ak by aj stavebný úrad požiadal žalobcu o vytýčenie, nebolo by to v rozpore
so Stavebným zákonom. Zdôraznil, že šlo o drobnú stavbu, pri ktorej by sa kolaudačné rozhodnutie

nevydávalo, a preto bolo potrebné mať vytýčenie v dokumentácii stavebného úradu. Od vytýčenia
nemohol stavebný úrad upustiť, nakoľko postavením plotu na nesprávnom mieste by mohlo dôjsť k sporu
o hranicu pozemkov, resp. k ohrozeniu verejných záujmov, keďže plot mal byť postavený buď na hranici
pozemkov (podľa opisu v ohlásení) alebo na pozemku, ktorý slúži ako verejné priestranstvo (podľa
situačného nákresu v ohlásení), ktorého stavebník nie je výlučným vlastníkom, preto stavebný úrad

požadoval protokolárne vytýčenie vlastníckej hranice. Bol názoru, že stavebný úrad v konaní postupoval
podľa zásad, ktoré vyplývajú zo stavebného zákona a správneho poriadku, a teda postupoval zákonne a
dôvodne. Poukázal na § 44 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č.
461/2009 Z. z. a dočasný charakter drevených kolíkov osadených pri vytýčení, z ktorých mal za zrejmé,
že žalobca rátal s tým, že ohláseniu bude vyhovené, avšak takéto vnímanie označil za neprípustné, lebo

možné je vždy aj negatívne stanovisko.

29. Odmietol tvrdenia žalobcu o nevykonaní dôkazov, nakoľko nemal vedomosť, že by neboli niektoré
dôkazy vykonané a ani žalobca tieto nešpecifikoval. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o prítomnosti
O.F. X. pri vytýčení uviedol, že tieto tvrdenia nikto v konaní nerozporoval. Mal za to, že z obsahu

odvolania ani nie je možné určiť, v čom konkrétne žalobca vidí nesprávne právne posúdenie súdu.
Opätovne zdôraznil, že vytýčenie sa netýka len konaní, kde je vydávané stavebné povolenie a zdôraznil,
že stavebný úrad by nemal upustiť od vytýčenia v prípadoch drobných stavieb ako sú ploty, keď prípadná
nepresnosť v priestorovom umiestnení stavby ohrozí verejné záujmy alebo môže mať za následok
spor o hranicu pozemku. Keďže by sa v danom prípade nevydávalo kolaudačné rozhodnutie, vytýčenie

musí byť súčasťou spisu stavebného úradu. Nesúhlasil ani s poukazom žalobcu na zásadu procesnej
ekonómie, keď dodal, že žalobca opomenul, že to bol práve on, kto chcel postaviť plot na pozemku,
ktorého nie je výlučným vlastníkom, tiež mal vedomosť o dokladoch potrebných k ohláseniu a tieto
nedoložil ani po výzvach stavebného úradu. Odmietol tvrdenie žalobcu o nadbytočnosti vytyčovacieho
náčrtu a to s poukazom na potrebu predchádzania budúcim sporom o hranicu. Mal za to, že spis

stavebného úradu bol úplný a dal do pozornosti, že základnou zásadou správneho konania je, že každý
účastník si sám znáša náklady, ktoré mu v konaní vznikli.30. Zotrval na tom, že nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup a aj na vznesenej námietke
premlčania, ku ktorej uviedol, že vzhľadom k tomu, že dôvodom podania žaloby nebolo nezákonné
rozhodnutie, ale nesprávny úradný postup, nemožno odvodzovať plynutie premlčacej doby od doručenia

oznámenia stavebného úradu. Keďže za nesprávny úradný postup považoval žalobca vyžiadanie
vytyčovacieho náčrtu, o údajnej škode sa žalobca mohol dozvedieť dňa 7.8.2014, kedy bol vytyčovací
náčrt vyhotovený. Lehota na podanie žaloby tak začala plynúť dňa 8.8.2014 a neplynula od 14.7.2017
do 22.09.2017, kedy bola prerokovaná žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody; právo na náhradu škody žalobcovi sa teda premlčalo dňa 17.10.2017, avšak žalobu podal až dňa

10.11.2017. Záverom argumentoval, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania, nakoľko sa nejedná
o splatnú pohľadávku, pričom aj úroky mal za nesprávne vypočítané a nepreukázal ani vznik škody, ani
nedoložil hodnoverné dôkazy, z čoho vyčíslená škoda pozostáva.

31. Žalobca v odvolacej replike označil vyjadrenie žalovanej za neurčité, bez snahy o argumentačný
dialóg. Vo vzťahu k vyjadreniu sa intervenienta za zásadnú otázku označil ustálenie, aký skutkový

priebeh mal postup správneho orgánu a či to, čo vyžadoval, malo oporu v zákone. Poukázal na to,
že intervenient nevysvetlil, prečo sa jeho zamestnanec O. X. zúčastnil vytýčenia hraníc pozemku a
podpisoval vytyčovací náčrt, prečo podľa geodeta to bola jeho požiadavka na vytýčení, prečo o tom nie
je úradný záznam a prečo tieto skutočnosti nemajú podklad v administratívnom spise. Namietal, že sa
súd prvej inštancie nevysporiadal s ďalšou zásadnou otázkou, a to či sa nemal Mestský úrad Tvrdošín

vylúčiť z rozhodovania, ak bolo preukázané z obsahu administratívneho spisu, že intervenient po podaní
ohlásenia kontaktoval Slovenský pozemkový fond so žiadosťou o odkup zvyšného podielu k parcele,
ktorej sa ohlásenie týkalo, teda od počiatku nebol nespôsobilý postupovať a rozhodovať nestranne a
nezaujato. Zdôraznil, že škoda mu vznikla práve preto, že pod zámienkou vyhovenia ohláseniu si Mesto
Tvrdošín vyžiadalo vytýčenie pozemku, ktorý malo záujem odkúpiť.

32. Argumentoval, že nie je zrejmé, na základe akej právnej normy je súčasťou ohlásenia drobnej stavby
vytýčenie pozemku a vytyčovací náčrt, keď § 75a ods. 4 Stavebného zákona dáva zmysel len vtedy,
ak sa stavba už realizuje, čo priamo vyplýva z prvej vety, keď podľa nadradeného § 75 Stavebného
zákona sa vytýčenie vyhotoví pred začatím stavby, nie teda v rámci ohlásenia. Opomenutá zostala aj

zásada hospodárnosti konania. Považoval za bizarné, že administratívny spis očividne nebol vedený
úplne, keďže účasť O.Š. X. pri vytýčení aj pri predchádzajúcej obhliadke nebola zadokumentovaná a
absencia relevantných úradných záznamov má byť pre žalobcu priťažujúcou okolnosťou. Ozrejmil, že
ak uviedol, že nebol oficiálne vyzvaný na zameranie, myslel to v rovine písomnej výzvy, keď rovnako
oficiálne nebolo zvolané ani miestne šetrenie, ale zúčastnil sa ho. Bol názoru, že ak intervenient tvrdil,

že O. X. nenaliehal na vytýčenie, mal ho navrhnúť vypočuť alebo zabezpečiť jeho písomné vyjadrenie.
Dal do pozornosti, že súd prvej inštancie ignoroval čestné prehlásenie H. F.E. a rovnako prehliadol,
že z výpisu z listu vlastníctva vyplynulo, že parcela č. XX/X vznikla na základe geometrického plánu
vypracovaného krátko pred ohlásením, pričom si nepoložil otázku, prečo by vytyčoval parcelu, ktorá bola
vytvorená, a teda zameraná pred tým ako ju kúpil a krátko pred ohlásením, keď mal vedomosť o tom

kde siaha a neznáma to bola len pre intervenienta.

33. Intervenient v odvolacej duplike poukázal na § 153 a § 154 C. s. p. a zdôraznil, že nakoľko
dokazovanie už bolo skončené, ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku sú vylúčené, a to aj vo
vzťahu k žalobcovi. Zároveň dodal, že vyjadrenia žalobcu nesúvisia s podstatou veci a sú zavádzajúce.

Oponoval tvrdeniu žalobcu, ktorý spochybnil nestrannosť a nezaujatosť intervenienta v správnom konaní
a uviedol, že pozemok, ktorého sa stal žalobca podielovým spoluvlastníkom slúžil na verejné účely,
preto mal za pochopiteľné, že sa správny orgán pokúsil odkúpiť daný pozemok, na čo však nepotreboval
žiadne vytýčenie, rovnako ako ho nepotreboval ani žalobca, keď odkúpil 1/3 z daného pozemku. Vo
zvyšku zotrval na argumentácii vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu.

34. Žalovaná sa k odvolacej replike žalobcu nevyjadrila.

35. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.
s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.6.2025(§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

36. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, vo veci

náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu.

37. Primárne odvolací súd uvádza, že v priebehu odvolacieho konania bol zákonom
č.172/2022Z.z.novelizovanýzákonč.575/2001Z.z.oorganizáciičinnostivládyaorganizáciiústrednej
štátnej správy, v zmysle ktorého sa od 1.1.2023 miesto Ministerstva dopravy a výstavby SR ústredným
orgánom štátnej správy pre (i) územné plánovanie okrem ekologických aspektov, (ii) pre výstavbu a
(iii) pre vyvlastnenie stal Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (§ 34a a § 40al

zákona č. 575/2001 Z. z.). Nakoľko na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne
v konaní vo veci náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. súd z úradnej povinnosti (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2015, sp. zn. 8Cdo/289/2014 - R 6/2016), odvolací súd ďalej konal s
Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako s orgánom zastupujúcim žalovanú
Slovenskú republiku.

38. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Mesta
Tvrdošín vykonávajúceho kompetencie stavebného úradu, v súvislosti s ohlásením drobnej stavby -
oplotenia pozemku na parcele registra „. parcela č. XX/X a
č. XX/X, katastrálne územie F. P., spočívajúcej vo výdavkoch za vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu

hraníc pozemku a výdavkov s tým spojených, pričom za nesprávny úradný postup označil postup Mesta
Tvrdošín, ktoré si ešte pred odsúhlasením ohlásenej stavby malo vyžiadať od žalobcu vypracovanie
vytýčenia hraníc pozemku, ktorý mal byť oplotený.

39. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci

spočívalo na žalobcovi nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno preukázania kumulatívneho naplnenia
všetkých predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. a to konkrétne preukázanie nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a
príčinnej súvislosti medzi nimi.

40. Hodno uviesť, že v rámci konania o ohlásení stavby v zmysle § 57 Stavebného zákona v znení
účinnom v čase podania ohlásenia, bolo povinnosťou stavebného úradu skúmať, či ide o stavbu,
stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v
§ 55 ods. 2 Stavebného zákona, či ich realizáciou nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo iných práv
a právom chránených záujmov iných osôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú porušené

všeobecne záväzné právne predpisy a za týmto účelom bolo povinnosťou stavebného úradu ako
správneho orgánu zistiť skutočný stav veci.

41. Vzhľadom na predmetné povinnosti odvolací súd dospel k záveru, že nemožno vylúčiť možnosť
stavebného úradu vyžiadať si vytýčenie hraníc pozemku ešte pred oznámením súhlasu s ohlásenou

stavbou, resp. pred oznámením, že stavbu je možné uskutočniť len na základe stavebného konania.
Uvedenéplatíotoviac,ževprípadežalobcomohlásenejstavbybolozohláseniazrejmé,žeišloodrobnú
stavbu, nachádzajúcu sa na rozhraní viacerých parciel, kde bolo potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k
zásahu do vlastníckych alebo iných práv ďalších osôb, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie,
preto vytýčenie hraníc pozemku s ohľadom na ostatné žalobcom predložené doklady, nemožno hodnotiť

ani v rozpore so zásadou hospodárnosti. S poukazom na dané závery nebolo preto v prejednávanej veci
podstatné, či bolo vytýčenie hraníc pozemku vykonané na žiadosť intervenienta (ako stavebného úradu)
reprezentovaného zamestnancom X., nakoľko takýto postup nepredstavuje nesprávny úradný postup,
ktorý by zakladal dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.

42. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že ak Stavebný zákon v § 75 a
v § 75a nevylučuje uloženie povinnosti vytýčenia stavby aj pri drobných stavbách, v prípade vytýčenia
„len“ hraníc pozemku, ktoré inak nie je osobitne v Stavebnom zákone upravené, ani pri požiadavke
intervenienta na predloženie takéhoto vytýčenia pred oznámením súhlasu s ohlásenou stavbou,alebo určením, že stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného konania (ako tomu bolo
v prejednávanej veci), nemôže byť takáto požiadavka vyhodnotená ako predčasná a zakladajúca
nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z..

43. V nadväznosti na žalobcom uplatnenú námietku, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so
skutočnosťou, že intervenient sa ako stavebný úrad mal vylúčiť z posudzovania žalobcom ohlásenej
stavby pre zaujatosť, nakoľko mal sám záujem o odkúpenie časti predmetného pozemku odvolací súd
konštatuje, že uvedený postup intervenienta žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neoznačil ako

nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal uplatnený nárok, preto súd prvej inštancie nemal dôvod sa
s danou argumentáciou vysporiadavať.

44. Pretože žalobca v prejednávanej veci nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu ako
nevyhnutnej podmienky na priznanie nároku titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, čo nevyhnutne rezultuje do zamietnutia uplatneného nároku, argumentáciou žalobcu k

existencii škody a príčinnej súvislosti sa ďalej odvolací súd nezaoberal.
45. Nakoľko žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal
vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vo výroku vecne správny potvrdil.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej a intervenientovi na strane
žalovanej, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).