Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123011795
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1123011795.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného F. G. pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia § 348 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 43T/14/2023 zo dňa 16.04.2024, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 29.10.2024, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku a § 2 ods. 1 Trestného zákona z r u
š u j e prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

F. G., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom H.,

u k l a d á

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 43T/14/2023 zo dňa 16.04.2024 bol obžalovaný F. G.
uznaný za vinného zo spáchania dvoch prečinov marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1/obžalovaný napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V pod sp.
zn. 0T/177/2022 zo dňa 02.09.2022 právoplatným dňa 02.09.2022, ktorým bol odsúdený, uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a výzvu na nástup výkonu trestu
Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 0T/177/2022 zo dňa 02.09.2022 si prevzal osobne dňa
02.09.2022, kde bolo uvedené, že má nastúpiť na výkon vyššie uvedeného trestu najneskôr v priebehu
dňa 19.09.2022 do Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava,
Chorvátska 5, bez vážneho dôvodu do výkonu trestu nenastúpil, a to až do dňa 31.10.2022, kedy bol

dodaný do ústavu na výkon trestu odňatia slobody políciou,

2/obžalovaný napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
6T/133/2020 zo dňa 16.11.2020, právoplatným a vykonateľným dňa 09.03.2021 uložený trest zákazupobytu na území hlavného mesta SR Bratislavy na dobu troch rokov (so započítaním začal plynúť od
08.05.2020) sa najmenej dňa 26.10.2022 v čase o 09.46 hod., kedy bol operátorom linky tiesňového
volania 155 KOS ZZS Bratislava vyslaná ambulancia záchrannej zdravotnej služby RZP Ružinov 1/

URGENT 108, na ulicu Trnavské cesta 182/110 - Martinský cintorín Bratislava k obvinenému, bez
povolenia a bez vážneho dôvodu zdržiaval v mieste, na ktorý sa tento zákaz vzťahuje.

Za to mu bol podľa § 348 ods. 1, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods.

ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Protitomutorozsudkupodalobžalovanýihneďpojehovyhlásení odvolaniesmerujúceprotivýrokuovine
a treste, ktoré písomne odôvodnil vlastným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.05.2024
ako i prostredníctvom obhajcu, a to podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.05.2024.

Obžalovaný v podanom odvolaní uviedol, že sa necíti byť vinným a nesúhlasí ani s nepodmienečným
trestnom odňatia slobody. Zároveň upozornil na chybu v obžalobe, kde sa uvádza, že nerešpektoval
trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/133/2020, právoplatný dňa 09.03.2021, čo je
ale neexistujúci trestný rozkaz.

Obhajca v odôvodnení odvolania uviedol, že obžalovaný v žiadosti o odklad výkonu trestu odňatia
slobody uviedol adresu, na akú mu má súd zasielať písomnosti. Súd mu však výzvu na doloženie
lekárskych správ poslal nie na jeho adresu, ale na adresu jeho matky. To bol aj skutočný dôvod,
prečo nemohol súdu doložiť lekárske správy. Jeho matka pritom nemala splnomocnenie na preberanie
zásielok. K druhému stíhanému skutku uviedol, že do Bratislavy chodil obžalovaný na pravidelné

lekárskekontrolynaKramáre,pričomtakútokontrolumalmaťajvmesiacioktóber.Tobolajdôvod,prečo
sa nachádzal v Bratislave, do ktorej inak nechodil. Obžalovaný v daný deň volal lekárovi. Nepamätal
si však na podrobnosti ako sa dostal do intoxikovaného stavu. Obhajca žiadal, aby odvolací súd
obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol
súdom prvého stupňa odsúdený.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo doručované v
súlade s § 314 Trestného poriadku.

Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho

napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto
nariadil verejné zasadnutie.

Obžalovanému nebolo možné doručiť upovedomenie o verejnom zasadnutí, a preto mu bol podľa §
293 ods. 4 Trestného poriadku ustanovený obhajca. Verejné zasadnutie sa vykonalo za prítomnosti

prokurátora a ustanoveného obhajcu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol
obžalovaného oslobodiť spod podanej obžaloby.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonnýmspôsobom,akoajdôkazyprípustnépodľa§119ods.5podľasvojhovnútornéhopresvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, aj
ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, alebo ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre

páchateľa priaznivejší.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého

následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané
v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje
absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného vo výroku o vine je nedôvodné. Výrok o treste je však vzhľadom na zmenu
Trestného zákona nesprávny a uložený trest je neprimerane prísny. Tieto pochybenia bolo potrebné

rozhodnutím odvolacieho súdu korigovať.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom
pojednávaní vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v
súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a tieto súd prvého stupňa správne vyhodnotil tak,

ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 10.05.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II obžalobu na F. G. pre dva prečiny

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona na
totožnom skutkom základe, aký je uvedený v úvodnej časti tohto odôvodnenia.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.04.2024 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul
obžalovaného F. G., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka O. M. a podľa §

269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.

Obhajoba obžalovaného vo vzťahu k prvému skutku obžaloby spočívala v tom, že on požiadal o odklad
nástupu trestu odňatia slobody a v žiadosti uviedol, na akú adresu mu má súd zasielať písomnosti.
Súd mu výzvu na doloženie lekárskej správy poslal nie na jeho adresu, ale na adresu jeho matky, ktorú

uviedol v žiadosti. Nakoľko jeho matka nemala splnomocnenie na preberanie zásielok, k výzve súdu
sa nedostal a nemohol preto ani doložiť lekársku správu. Od súdu dostal len rozhodnutie, že mu bola
žiadosť o odklad zamietnutá, ale on bol už vtedy vo výkone trestu odňatia slobody. K druhému skutku
uviedol, že do Bratislavy chodil pravidelne na lekárske kontroly na Kramáre a v októbri mal mať kontrolu.
Pravdepodobne preto bol v Bratislave, lebo inak tam nechodí. Uviedol, že v deň skutku volal lekárovi,
netuší však, ako sa dostal do intoxikovaného stavu.

Aj odvolací súd dospel k záveru, že niet žiadnych rozumných dôvodov pre spochybňovanie skutkových
záverov súdu prvého stupňa o vine obžalovaného zo spáchania obidvoch skutkov marenia výkonu
úradného rozhodnutia.

Obžalovaný v bode 1/ obžaloby maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil
výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom. Obžalovaný si riadne prevzal výzvu na nástup
do výkonu trestu odňatia slobody a bol oboznámený aj s termínom nástupu do výkonu trestu. Samotné
podanie žiadosti o odklad výkonu trestu nemá odkladný účinok. To, že si obžalovaný neprevzal výzvu
súdu na predloženie lekárskych správ ani na ním uvedenej adrese, len potvrdzuje ľahostajné správanie

sa obžalovaného. Je úplne bez významu, že jeho matka nedisponovala splnomocnením na preberanie
pošty, keďže to bol práve obžalovaný, ktorý si mal zásielku osobne prevziať a bol to práve on, ktorý
súdu oznámil, kam mu majú byť zásielky doručované. Ak si teda zásielku neprebral ani na ním uvedenej
adrese, nemôže byť táto okolnosť vysvetľovaná v jeho prospech. Rovnako správny bol aj záver súdu
prvého stupňa o tom, že obžalovaný sa bez povolenia a bez vážneho dôvodu zdržiaval v mieste, na ktoré

sa vzťahoval trest zákazu pobytu. Obrana obžalovaného, že do Bratislavy pricestoval dňa 26.10.2022
iba z dôvodu, že mal naplánované pravidelné lekárske vyšetrenie, bola vyvrátená správami MUDr. N.
z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 09.04.2024 a
09.04.2024, ktorý uviedol, že obžalovaný sa dňa 26.10.2022 na vyšetrenie nedostavil. Kontrolu mal
naplánovanú na deň 07.10.2022, ale ani tejto kontroly sa nezúčastnil. Či mal mať kontrolu v rozmedzí

dní 25.10.2022 do 27.10.2022 ošetrujúci lekár nevedel jednoznačne potvrdiť vzhľadom na dlhý časový
úsek od spáchaného skutku. K pobytu obžalovaného v Bratislave odvolací súd ešte dodáva, že aj keby
bol obžalovaný dňa 26.10.2022 mienil podstúpiť neplánované lekárske vyšetrenie v súvislosti s jeho
diagnózou, tak jeho pobyt by mohol byť akceptovaný nanajvýš tak do času jeho intoxikácie, pretože po
tomto momente by už ani jeho vyšetrenie na Klinike infektológie a geografickej medicíny neprichádzalo

do úvahy. Ako nesprávna sa ukázala aj argumentácia obžalovaného o nesprávnej spisovej značke,
keďže z odpisu registra trestov vyplýva, že trest zákazu pobytu na území hlavného mesta Bratislavy bol
obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/133/2020 zo dňa
16.11.2020, právoplatným dňa 09.03.2021.

Všetky skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú preto správne a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré
bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal súd prvého
stupňa na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností
nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe podanej na F. G..
Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, logickým spôsobom, ktorému

nemožno nič vytknúť. Na tomto podklade potom súd prvého stupňa vyvodil z dôkazov o podstate trestnej
činnosti správne skutkové zistenia.

Odvolací súd tak ku skutkovým záverom súhrne uvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď
neuveril obhajobe obžalovaného, pretože túto vyvracajú vykonané dôkazy, a to v celom rozsahu. Na

základe vyššie rozvedených úvah ani odvolací súd nevzhliadol žiadne rozumné pochybnosti o tom, že ku
skutkom došlo tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku, a to na základe vykonaného dokazovania,
v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a jednoznačne
usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného F. G..Pri preskúmavaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
správne určil priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona a podľa § 38

ods. 4 Trestného zákona správne zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu. Zároveň je ale odvolací súd poukazuje na to, že počnúc dňom 06.08.2024 nadobudol účinnosť
Trestný zákon, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší, a to z dôvodu, že pri ukladaní trestu už konajúci
súd nemusí obligatórne zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu z dôvodu prevahy
priťažujúcich okolností. Za týchto okolností je preto výrok o treste v rozpore so zákonom a bolo ho nutné

zrušiť. Druhým dôvodom na zrušenie výroku o treste bola aj jeho výmera, ktorú odvolací súd považoval
za neprimerane prísnu. Spáchané trestné činy je potrebné vnímať ako sekundárnu kriminalitu, ktorá
musímaťsvojodrazajvprimeranomvýrokuotreste.Priurčovanívýmerytrestuodvolacísúdprihliadolaj
na menšiu spoločenskú nebezpečnosť stíhaného konania a dospel k záveru, že pre účely spravodlivého
a vyváženého potrestania obžalovaného bude dostatočný aj trest odňatia slobody kratšieho trvania v
porovnaní s trestom uloženým súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného zákona zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a korigoval pochybenie súdu prvého stupňa na podklade § 322 ods. 3 Trestného
poriadku tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov. Ohľadne výroku
o zaradení do ústavu na výkonu trestu odňatia slobody rozhodol odvolací súd rovnako ako súd prvého

stupňa, pretože obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin. Uložený druh trestu, rozsah a zaradenie obžalovaného do príslušného ústavu
na výkon trestu zodpovedá zákonným kritériám pre ukladanie trestu a zabezpečí naplnenie ochrannej,
represívnej aj výchovnej funkcie trestu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.