Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/149/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424200181
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4424200181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti matky: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F., G. H. XXXX/XX,
zastúpená splnomocnencom: JUDr. Soňa Soboňová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Podzámska
8330/32 a otca: I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom J., J. K. L. XXX/XX, zastúpený splnomocnencom: Mgr.
Jana Bartošová, advokátka so sídlom Šurany, Kukučínova 23, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca,
o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/4/2024 – 158 zo dňa

26.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A.
zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 303,- eur od 11.01.2024 do 08.06.2024 a od 09.06.2024 na sumu
340,- eur, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a tým zároveň
mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/202/2018 – 154 zo dňa 14.06.2019 vo výroku
o vyživovacej povinnosti otca na maloletú A..

II. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že zvyšuje vyživovacia povinnosť otca na maloletého
C. zo sumy 100,- eur mesačne, na sumu 303,- eur od 11.01.2024, ktoré je otec povinný platiť k rukám
matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a tým zároveň mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 11P/202/2018 – 154 zo dňa 14.06.2019 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca na maloletého C..

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a v závislom IV. výroku o trovách konania z r u š
u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zmenil

rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/202/2018-154 zo dňa 14.06.2019 vo výrokoch II., IV. o
výživnom na maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX tak, že zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú A. zo sumy 150,- eur mesačne a sumy 37,50 eura mesačne na sumu 250,-
eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 100,- eur mesačne a sumy 37,50 eura mesačne na sumu
240,- eur mesačne od 11.01.2024 (I. výrok). O zročnom výživnom rozhodol tak, že zročné výživné na
maloletú A. za obdobie od 11.01.2024 do 30.04.2024 vo výške 229,71 eura zaviazal otca splácať v
splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok

od vykonateľnosti rozsudku (II. výrok) a na maloletého C. za obdobie od 11.01.2024 do 30.04.2024 vo
výške 376,80 eura zaviazal otca splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným až
do vyrovnania, pod stratou výhody splátok od vykonateľnosti rozsudku (III. výrok). O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 odsek 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 odsek 1, 3 Zákona
o rodine (ďalej aj ,,ZoR“), § 232 odsek 1, 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Mal

preukázanú zmenu pomerov na strane maloletých detí i na strane rodičov. Zmenu pomerov na strane
maloletých detí vzhliadol v tom, že od roku 2019 kedy bolo naposledy zvyšované výživné sa potreby
maloletých zvýšili hlavne v súvislosti s ich rastom, so školskou dochádzkou a tiež s mimoškolskou
činnosťou, pretože obe deti sa venujú hokeju, majú tréningy päťkrát do týždňa a chodia na turnaje aj
do zahraničia. Zvýšili sa tiež potreby detí na oblečenie, obuv, stravu a hygienické potreby. Maloletý C.

navštevuje v súčasnej dobe 7. ročník základnej školy a maloletá A. navštevuje 9. ročník základnej školy.
Na strane matky z jej z výpovede a predložených dokladov mal preukázaný jej príjem vo výške 1 632,-
eur netto mesačne, okrem ktorého poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 120,- eur mesačne,
ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Býva s maloletými deťmi v byte, ktorý vlastní. Konštatoval zvýšenie
príjmu matky od posledného rozhodovania. U otca zistil jeho priemerný mesačný čistý príjem vo výške
1 328,- eur, okrem ktorého poberá stravné náhrady v priemere vo výške 565,- eur mesačne, býva sám

v rodinnom dome, ktorý vlastní, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Aj príjem otca sa od posledného
rozhodovania o výživnom zvýšil. Dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky, preto zvýšil výživné na
maloletú A. na sumu 250,- eur mesačne a na maloletého C. na sumu 240,- eur mesačne od 11.01.2024.
Za odôvodnené výdavky na maloleté deti považoval mesačné výdavky pre maloletú A.: oblečenie 33,-
eur, strava 200,- eur, hygienické potreby spolu s kozmetikou 68,- eur, školské potreby a výlety 22,- eur,

lieky 13,- eur, mobil 12,- eur, hokej 32,- eur, výstroj, turnaje, oblečenie 75,- eur. Mesačné výdavky na
maloletého C. sú na stravu 180,- eur, oblečenie 20,- eur, školské potreby, výlety 20,- eur, hygienické
potreby 14,- eur, mobil 4,- eurá, výživové doplnky 20,- eur, voľný čas 12,- eur, hokej 144,- eur, adekvátna
čiastka na bývanie predstavuje 78,- eur mesačne na jedno dieťa. Celkové mesačné priemerné výdavky
na maloletú A. ustálil vo výške 533,- eur a na maloletého C. vo výške 492,- eur. Mal za to, že otec

môže prispievať na výživu maloletých detí vo výške 250,- a 240,- eur mesačne zo svojho priemerného
čistého mesačného zárobku 1 328,- eur a z diét, ktoré priemerne poberá o výške 565,- eur mesačne bez
ohrozenia svojho životného minima a dotknutia svojej životnej úrovne. Poukázal na životné minimum
na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime vo výške 268,88
eura mesačne, preto, ak otec zaplatí výživné v celkovej sume 490,- eur mesačne, zostane mu z jeho

celkového príjmu vrátane diét spolu vo výške 1 893,- eur ešte dostatok finančných prostriedkov na
pokrytie svojej výživy, na reprodukciu svojej pracovnej sily, pokrytie svojich výdavkov a nebude dotknutá
jeho životná úroveň. Pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil aj príjem matky, ktorý je vyšší od posledného
rozhodnutia, pričom matka okrem pravidelného financovania potrieb maloletých detí sa na ich výžive
podieľa aj osobnou starostlivosťou. Zohľadnil riadne stretávanie sa otca s maloletými, ako aj prispievanie

nad rámec výživného v súvislosti s hokejovou športovou činnosťou detí, čo potvrdili deti aj ich matka.
Preto zmenil rozsudok v časti výšky výživného, aj v časti prispievania na spoločný účet na športovú
činnosť detí a tieto náklady zahrnul do zvýšeného výživného, ktoré je primerané veku a potrebám
oboch maloletých detí, ktoré majú zvýšené výdavky v súvislosti s fyzickým rastom aj s hokejom. Takto
určené výživné zo strany otca, spolu s rodinnými prídavkami, ako aj vyživovacou povinnosťou zo strany

matky, ktorá má príjem približne rovnaký ako otec a tiež by mala rovnakou čiastkou prispievať na výživu
detí, bude primerane pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí tak, aby životná úroveň rodičov
a maloletých detí bola približne rovnaká a tiež zohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
oboch rodičov. Výživné zvýšil od podania návrhu matky, teda od 11.01.2024, pretože nevzhliadol dôvody
na zvýšenie výživného od vyhlásenia rozsudku. Otcovi vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom za

obdobie od 11.01.2024 do 30.04.2024 na maloletú A. vo výške 229,71 eura (za január 2024 vo výške
42,21 eura + 3 mesiace x 62,50 eura) a na maloletého C. vo výške 376,80 eura (za január 2024 vo
výške 69,30 eura + 3 mesiace x 102,50 eura), keďže mal preukázané platenie bežného výživného otcom
a tiež sumy 75,- eur mesačne, na ktorej sa v predchádzajúcom konaní rodičia dohodli, z ktorej sumy na
každé dieťa pripadala suma 37,50 eura mesačne Nedoplatky povolil otcovi splácať v splátkach po 50,-

eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pretože príjem otca ani jeho
majetkové pomery nedovoľujú otcovi zaplatiť zročné výživné naraz.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. na sumu 340,-
eur mesačne a na maloletého C. na sumu 300,- eur mesačne počnúc od 11.01.2024.5. Namietala nepreskúmateľnosť, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci
prvoinštančnýmsúdom,pričompoukázalanaňouvyčíslenévýdavkynašportovúčinnosťdetízaobdobie
mesiacajanuáražapríl2024,celkovovsume1858,07eura,tedapribližnemesačne464,52eura,pričom

do času podania odvolania sa výdavky zvýšili na celkovú sumu 2 719,07 eura), ktoré vynakladá výlučne
sama na hokejovú činnosť maloletých a v týchto výdavkoch nie sú zahrnuté ďalšie výdavky, ktoré znáša
na deti v súvislosti so stravou, ošatením, školskými pomôckami, školskými aktivitami a pod., ktoré boli
v konaní vyčíslené ku dňu podania návrhu na sumu cca 556,- eur na maloletú A. a na sumu 482,- eur na
maloletého C.. Tiež poukázala na svoje ďalšie výdavky s platením hypotéky ohľadne vlastníctva svojho

bytu, kde sa jej splátky uplynutím fixácie zvýšili od mesiaca jún 2024 z pôvodnej splátky vo výške 198,-
eur na sumu 311,- eur mesačne, pričom v byte býva s deťmi sama, takže musí samostatne znášať
náklady bývania za seba, ako aj za deti. Prvoinštančný súd sa nikde nepozastavil nad tým, z čoho má
uhrádzať všetky náklady na bývanie, na deti a ich športovú činnosť z finančných prostriedkov, ktoré má
k dispozícii. Naopak u otca prvoinštančný súd zohľadnil, že po zaplatení výživného spolu vo výške 490,-
eur mu zostane dostatok financií na pokrytie svojich nákladov, avšak u nej sa o takomto luxuse nedá ani

uvažovať, keďže z príjmu vo výške 1 632,- eur a rodinných prídavkov vo výške 120,- eur, či výživného,
jej zostane po odpočítaní nákladov na hokejovú činnosť detí vo výške 465,- eur mesačne, nákladov na
maloletú A. vo výške 556,- eur mesačne a na maloletého C. vo výške 482,- eur mesačne, po zaplatení
hypotéky a nákladov spojených s užívaním bytu či po zaplatení spotrebného úveru na zaobstaranie
motorovéhovozidlavovýške78,99euramesačne,celkovosuma124,38eurmesačne,ktoránedosahuje

ani sumu životného minima. Príspevok na stravu na maloletú A. vo výške 40,- eur mesačne, poberaný
prejejlaktózovúintoleranciuzMestaNovéZámkybolsúčinnosťouk30.06.2024zrušený.Prvoinštančný
súdsvojeúvahyohľadnejejpríjmovavýdavkovžiadnymspôsobomnezdôvodnil,neuviedolanizákladné
výpočty, hoci príjmy, ako aj jej výdavky, riadne popísal a vyčíslil, z ktorého dôvodu je v predmetnej časti
napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, jeho závery sú nezákonné a nesprávne. Pokiaľ prvoinštančný

súd konštatoval, že otec prispieva deťom nad rámec výživného na športovú hokejovú činnosť, ale
poukázala na vyjadrenie otca, že po zvýšení výživného nebude deťom nad rámec výživného na hokej
prispievať, čo podporil tým, že od januára 2024, teda od podania návrhu až doposiaľ deťom prispel na
hokej kúpou 1 ks chráničov na lakte pre maloletého C. v hodnote 75,- eur a po vyhlásení rozsudku dňa
28.04.2024, keď sa maloletý C. zúčastnil hokejového zápasu v Pezinku, a to v čase, keď mal byť u otca,

tento odmietol maloletému uhradiť sumu 40,- eur za účasť na zápase, maloletý C. k otcovi na víkend
nešiel a na zápas ho musela odviezť ona, pričom okrem účastníckeho poplatku uhradila aj cestovné
za cestu do Pezinka a späť. Z postoja otca vyplýva, že sa odmieta podieľať na hokejových výdavkoch
maloletých detí, keďže súd mu žiadnu takúto povinnosť neuložil, dokonca danú povinnosť v danom
smere zrušil. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého výpočtu prvoinštančný súd

dospel k záveru, že zvýšené výživné bude pokrývať náklady súvisiace s výchovou a starostlivosťou
o maloleté deti. Tiež poukázala na postoj otca, ktorý napriek ich dohode o úhrade rovným dielom
maloletému C. turnaja vo Francúzsku vo výške 950,- eur, vedúcemu mužstva oznámil neochotu podieľať
sa na tomto výdavku, preto bola nútená si túto sumu požičať a maloletému turnaj zaplatiť. Po spoločnej
dohode ohľadne maloletého C. požiadali o jeho prestup do hokejového klubu v Nitre, s čím sa náklady na

jeho športovú činnosť zvýšia na pohonné hmoty na cestu E. F. – Nitra a späť trikrát do týždňa na tréning
a každú sobotu na zápas, pričom otec matku vyrozumel, že náklady na transport maloletého budú v jej
réžii. Jej výdavky na hokejovú športovú činnosť maloletých sú neporovnateľne vyššie ako výdavky otca.
Poukázala na odporovanie si tvrdení prvoinštančného súdu, ktorý na jednej strane konštatuje, že v jej
prípade sa pri financovaní potrieb detí zohľadňuje aj osobná starostlivosť, no na druhej strane uvádza,

že by sa mala podieľať na úhrade nákladov detí v rovnakej výške ako otec, teda v ustálenej výške
490 eur. V danom smere dala do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.11.2014, sp.
zn. 5CoP/2/2014. Osobný výkon starostlivosti je obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky
výživného, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Čím je
miera faktického zapojenia rodiča do starostlivosti vyššia, tým nižšia bude čiastka ním poskytovaného

výživného. Bolo preukázané, že otec sa stretáva s deťmi len sporadicky, najmä cez víkendy, nad rámec
úhrady niektorých výdavkov za hokejovú činnosť detí otec ani v minulosti neprispel, čo napokon sám aj
potvrdil, ktorú skutočnosť prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku pri určení výšky vyživovacej
povinnosti otca nezohľadnil, v dôsledku čoho je rozsudok nezákonný. Uvedenú skutočnosť nezohľadnil,
a to napriek tomu, že výživné na maloleté deti po piatich rokoch od vydania posledného rozsudku vo

veci zvýšil len o zanedbateľné čiastky, ktorý svoj postup nijako nezdôvodnil, preto je napadnutý rozsudok
nepreskúmateľný, a to aj v časti vyčíslenia príjmov otca, keď prvoinštančný súd v niektorých častiach
rozsudku sa opiera o jeho príjem vo výške 1 328,- eur, teda bez cestovných náhrad (tzv. „diét“) a na iných
miestach uvádza jeho príjem spolu s diétami. K námietkam otca ohľadne započítania cestovných náhraddo príjmov otca, keďže tieto majú podľa jeho názoru slúžiť výlučne jeho potrebám počas ciest mimo
územia SR, bol prvoinštančný súd odkázaný na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.03.2017,
sp. zn. 3CoP/1/2017, pričom nie je zrejmé, ako sa prvoinštančný súd riadil právnym názorom (§ 75 ods. 1

druhá veta ZoR), keďže sa k záverom spomenutého rozsudku bližšie nevyjadruje a ani naň nereflektuje.
Ak by prvoinštančný súd vychádzal z príjmu otca vrátane diét v celkovej výške 1 893,- eur, v zmysle
Metodiky MS SR pre výpočet výživného rodičov k deťom (ďalej aj „metodika“) by výživné na maloletú A.
malo predstavovať 16 % z príjmu otca, teda sumu 303,- eur a na maloletého C. taktiež 16 % z príjmu
otca, t.j. 303,- eur, spolu výživné na obe deti by malo byť určené vo výške 606,- eur. Otec má byť teda

zaviazaný vyživovacou povinnosťou vo výške 32 % a nie 30 %, ako nesprávne uvádzal na pojednávaní,
zrejme vychádzajúc z príkladu 1 na strane 56 metodiky, ktorý sa však vzťahuje na vyživovacie povinnosti
vo výške 14 % a 16 % z príjmu, teda spolu 30 %. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti úvah
o zvýšení výživného a o čiastke je absolútne vágne, absentuje celková presvedčivosť rozhodnutia
aneposkytujedostatočnýpodkladprepochopeniezáverovprvoinštančnéhosúdu.Závažnouokolnosťou
je aj to, že maloletá A. od septembra nastupuje na strednú školu, a i keď prvoinštančný súd vychádzal pri

určovaní vyživovacej povinnosti z aktuálneho stavu, vzhľadom na napadnutie rozhodnutia odvolaním,
bude v čase rozhodovania o ňom už študentkou strednej školy, v dôsledku čoho podľa metodiky jej bude
prináležať výživné vo výške 18 % z príjmu, to znamená v sume 341,- eur, ktorá spolu s výživným na
maloletého C. nebude pre otca likvidačná.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

7. Podstatou odvolacích námietok otca bolo nesprávne rozhodnutie, vydané v rozpore so skutočným,
ako aj právnym stavom veci, navyše prvoinštančný súd neaplikoval aktuálny právny stav týkajúci

sa určenia výživného, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
arozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Napadnutérozhodnutievčastiurčenia
výživného považoval za svojvôľu súdu, keďže vychádzal zo subjektívnych pocitov, nemajúcich oporu
v zákone, keď nejakým spôsobom neaplikoval novú metódu pri určovaní výživného, kedy má tvoriť
16 % z jeho čistého príjmu na jedno maloleté dieťa a zároveň nemá presiahnuť spolu 30 % z čistého

príjmu povinného rodiča. Prvoinštančný súd tiež nesprávne vychádzal z jeho výšky čistého príjmu,
do ktorého zahrnul aj diéty, ktoré sú mu však vyplácané na pokrytie výdavkov na stravu a hygienu
počas pracovných ciest v zahraničí, preto ich takmer všetky minie, doteraz si neodkladal bločky
z pracovných ciest, keďže to nemusel preukazovať, avšak v čase medzi pojednávaniami si tieto bločky
začal odkladať, aby mal presný prehľad o sume, ktorú minie v zahraničí z diét na stravu a hygienu a tieto

aj prvoinštančnému súdu predložil, pričom súd nevyslovil o nich žiadne pochybnosti a v napadnutom
rozhodnutí ich nespochybňoval, a to napriek tomu, že sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal,
či neuviedol prečo ani jeden z dokladov nevzal pri rozhodovaní do úvahy. Taktiež prvoinštančný súd
nevysvetlil prečo celú sumu diét, vyplácaných mu zamestnávateľom, započítal ako jeho čistý príjem,
hoci jeho papierový príjem a skutočný príjem je oveľa nižší, pričom preukázal, že diéty nemožno brať ako

jeho čistý príjem, pravidelne mesačne sa opakujúci, keďže ich výška závisí od krajiny, v ktorej vykonáva
kamiónovú prepravu a jednak sú v rámci mesiaca takmer celé minuté na stravu a hygienu v zahraničí,
keďže musí využívať verejné sprchy a verejné toalety, ktoré sú spoplatnené a tiež musí zaplatiť za
použitie sociálneho zariadenia, ak chce rannú a večernú hygienu. Stravu a pitný režim si zabezpečuje
nákupom trvalých potravín v obchode, avšak teplé jedlo a teplé nápoje si vie zabezpečiť tak, že ich

kúpi v reštaurácii alebo v kaviarni, pričom vzhľadom na ceny v Taliansku, kde najčastejšie vykonáva
kamiónovú prepravu, je bez zložitých prepočtov zrejmé, že ceny teplého jedla a nápojov v reštauráciách
sú vyššie ako na Slovensku, preto mu nemôže zostať plná výška diét k jeho výplate. Prvoinštančný
súd neaplikoval teda novú metódu pre určenie výživného – tzv. tabuľkové výživné. Z aktuálnych diét
mu v zimných mesiacoch (október až apríl) zostane cca 100,- eur mesačne a v mesiacoch máj až

september mu zostáva suma cca 50,- eur mesačne kvôli zvýšenej spotrebe na platené sprchy, ktoré
po nakládkach a vykládkach tovaru je nutné použiť, preto priemerná suma zostatku z vyplatených diét
počas roka činí sumu 79,- eur mesačne (7 mesiacov x 100,- eur + 5 mesiacov x 50,- eur / 12), z ktorého
dôvodu s pripočítaním k mzde, jeho čistý príjem činí v priemere 1 408,- eur a pri tabuľkovom výživnom
predstavuje 16 % na každé dieťa sumu výživného spolu 450,- eur, pričom podľa usmernenia ministerstva

je nutné výpočet podrobiť kontrole, kedy výživné má tvoriť maximálne 30 % čistého príjmu povinného,
v danom prípade maximálne spolu 422,40 eur. Na výživu maloletých detí je ochotný prispievať mesačne
spolu sumou 430,- eur na obe deti, ktorá suma zahŕňa aj výdavky na hokej, ktoré doteraz platil nad
rámec bežného výživného. Namietal tiež prvoinštančnému súdu, že sa nevysporiadal s jeho návrhomna určenie výživného až od vydania rozsudku a nie spätne od podania návrhu, keďže sa po celý čas
podieľal na výdavkoch maloletých detí nad rámec určeného výživného, v ktorom smere nebol medzi
stranami žiaden spor a matka danú skutočnosť opakovane potvrdila, keď v zápisnici uviedla, že uhrádza

nad rámec rozsudku sumu 800,- eur ročne, čo je cca 66,- eur mesačne, pričom vo februári 2024 uhradil
na deti spolu 425,- eur, čo je 100,- eur nad rámec rozsudku, preto žiadal zohľadnenie minimálne sumy
66,- eur mesačne nad rámec pôvodného rozsudku pri rozhodovaní o zročnom výživnom.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky a otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť, keďže zvýšené výživné je adekvátne veku a odôvodneným potrebám maloletých detí,
ako aj príjmovým a majetkovým pomerom rodičov. Poukázal na zvýšenie výdavkov na odôvodnené
potreby maloletých detí od poslednej úpravy výživného v súvislosti s ich fyzickým rastom, školskou
dochádzkou, ako aj športom, pričom medzi rodičmi je narušovaná rodičovská komunikácia a deti robia
medzi nimi sprostredkovateľa, navyše maloletá A. trpí sebapoškodzovaním, v dôsledku čoho je rodine
poskytovaná krízová intervencia formou opatrení SPODaSK cez referát poradensko-psychologických

služieb a je potreba vzájomnej kooperácie medzi rodičmi.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca namietala ním nesprávnu argumentáciu ohľadom aplikácie
metodiky pri určovaní výživného, ktoré podľa otca nemá presiahnuť spolu 30 % čistého príjmu, ktorý
výpočet je zjavne nesprávny a nemôže sa na ich prípad použiť, pričom otec má byť zaviazaný

vyživovacou povinnosťou vo výške minimálne 16 % na každé maloleté dieťa z dôvodu, že maloletá
A. nastupuje od septembra na strednú školu. Ďalej uvádzala v tejto súvislosti rovnaké tvrdenia ako
v podanom odvolaní. Pokiaľ otec tvrdil, že prvoinštančný súd zahrnul do jeho čistého príjmu aj
diéty, táto skutočnosť z napadnutého rozsudku nevyplýva, na čo poukazovala v odvolaní a dôvodila
nepreskúmateľnosťou rozsudku v časti týkajúcej sa príjmov otca. Ďalej v tejto časti uvádzala opätovne

rovnaké tvrdenia a skutočnosti ako v podanom odvolaní. Bloky predložené otcom namietala už v konaní
pred prvoinštančným súdom, kedy vyčíslila, aké sumy za obdobia je možné u otca uznať ako jeho
výdavkyvzahraničí(vmesiacimarectobolamaximálnesuma80,13eur,vaprílimaximálnesuma222,31
eur), pričom na základe predložených blokov nie je možné preukázať, či ich skutočne znášal otec a či
ich vynaloženie bolo nevyhnutné a nebolo možné jeho potreby zabezpečiť aj iným spôsobom, pričom

namietala aj to, že otec predložil aj bloky za nákup potravín na Slovensku, ale nie je možné overiť, či
nákupy boli určené výslovne jeho potrebám na cesty v zahraničí alebo na zabezpečenie potrieb iných
osôb.CestovnénáhradysúpovažovanénaúčelyZákonaorodinezariadnusúčasťpríjmu,pretojenutné
na ne prihliadnuť a majú sa zohľadniť v celosti ako príjem povinného rodiča. Za nepravdivé považovala aj
tvrdenie otca o nevysporiadaní sa prvoinštančným súdom s jeho návrhom na zvýšenie výživného až od

vydaniarozhodnutiaaniespätne,keďvodvolanípoukázalanato,žepočnúcmomentompodanianávrhu
(január 2024) sa otec odmietol podieľať na akýchkoľvek výdavkoch detí presahujúcich jeho vyživovaciu
povinnosť a za celé obdobie prispel deťom zakúpením 1 ks chráničov na lakte pre C. v hodnote 75,-
eur a po vyhlásení rozhodnutia sa odmietol spolupodieľať na úhrade zvýšených nákladov so športovou
činnosťou detí.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky sa plne pridržiaval svojho vyjadrenia k jej
odvolaniu.

11. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka poukázala na v ňom neobsiahnuté

žiadne nové skutočnosti majúce podstatný význam k podanému odvolaniu, preto je dané vyjadrenie
nedostatočné a nereflektuje aktuálnu situáciu ňou popísanú v odvolaní, nezohľadňuje rozhodujúce
skutočnosti na strane účastníkov konania, ako ani na strane maloletých detí.

12. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie

bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a 66 CMP, bez potreby nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a vo výrokoch II., III.
a IV. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

13. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy na prejednávanú
vec, riadne zistil skutočný stav veci, no napriek tomu nerozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca

v správnej výške.

15.Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

17. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie

sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na
schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je
zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako
aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke

fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je
rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť
len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej

životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor,
ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce
sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,
skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť
pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na

druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové
riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho
zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne
skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.
zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo

schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,
ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v
takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať
zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

18. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jehozamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na

zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená
v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k
tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby,
ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s

uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje
v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo
na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o
rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), ale
zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré

by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a
potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

19. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné

zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení
zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.

20. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Pri rozhodovaní o zmene výživného je podstatná otázka zmena pomerov, či už na strane

oprávneného alebo povinného. Podstatná zmena pomerov zmysle § 78 ods. 1 ZoR je taká výrazná
zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia, a to či už na strane povinného
alebo oprávneného. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov, ktorá sa ustálila na tom,
že podstatnou zmenou pomerov na strane maloletých detí pri rozhodovaní o výživnom sa považuje
zmena resp. prechod dieťaťa z prvého stupňa ZŠ na druhý stupeň ZŠ alebo prechod zo základnej školy

na strednú, resp. zo strednej na vysokú. V tomto smere dochádza u dieťaťa k podstatnej zmene, ktorá
spočíva nie len vo zvýšení výdavkov spojených so štúdiom, ale aj k zvýšeniu výdavkov potrebných na
zdravý fyzický a psychický rozvoj dieťaťa.

22. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

23. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z

najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie

rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

24. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté deti rozhodované Rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky č.k. 11P/202/2018-154 zo dňa 14.06.2019, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a súd
schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej zveril maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar.

XX.XX.XXXX čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať
na ich výživu, na maloletú A. vo výške 150,- eur mesačne a na maloletého C. vo výške 100,- eur
mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Rodičia sa dohodli, že matka založí účet
v peňažnom ústave Slovenskej republiky s tým, že otec bude mať dispozičné právo k účtu a obajarodičia budú na tento účet prispievať, každý po 75,- eur mesačne s tým, že tento účet bude slúžiť na
zabezpečenie potrieb maloletých detí v súvislosti s výkonom ich športovej činnosti. Okrem toho bol
upravený styk otca s maloletými deťmi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2019. V tom čase

bola matka zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a jej priemerný mesačný čistý príjem bol 944,07
eura. Okrem toho poberala rodinné prídavky na dve deti vo výške 48,68 eura mesačne. Otec bol v tom
čase zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 943,- eur,
okrem toho mal diéty v priemere 400,- až 500,- eur mesačne. Obaja rodičia boli bez ďalších vyživovacích
povinností.

25. Pokiaľ ide o odvolacie argumenty matky, tieto považoval odvolací súd za čiastočne dôvodné, ale iba
vzhľadom na výšku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca.

26. Odvolací súd má za to, že správne prvoinštančný súd konštatoval zmenu pomerov na strane
maloletýchdetí,atovsúvislostisichrastom,školskoudochádzkou,akoajmimoškolskoučinnosťou,keď

aktuálne v čase rozhodovania prvoinštančného súdu maloletá A. navštevovala 9. ročník základnej školy
a maloletý C. 7. ročník, teda deti sú od roku 2019 staršie o viac ako 5 rokov. Ohľadne športovej činnosti
maloletých detí v rámci hokeja, odvolací súd poukazuje na to, že už v čase predchádzajúcej úpravy práv
a povinností k maloletým deťom sa tieto danej športovej činnosti venovali, avšak je nepochybné, že s ich
pribúdajúcim vekom a rastom sa výdavky na túto záujmovú činnosť detí nepochybne zvýšili. Je pravdou,

že rozhodnutie prvoinštačného súdu je pomerne stručné a nedáva odpoveď na mnohé argumenty
účastníkov konania, teda sa mohol bližšie venovať zdôvodneniu zvýšenia vyživovacej povinnosti, avšak
skutočný stav veci zistil správne, ale ustálil z neho nesprávnu sumu pre zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca. Pre tento nedostatok však nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné či
arbitrárne a už vôbec nie založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže prvoinštančný súd

aplikoval na prejednávanú vec správne právne normy.

27. Prvoinštančný súd správne ustálil odôvodnené potreby maloletých detí a správne aj pri zvyšovaní
vyživovacej povinnosti otca vychádzal nielen z jeho priemerného mesačného zárobku vo výške 1 328,-
eur, ale aj z cestovných náhrad (tzv. ,,diét“), teda v tomto smere tvrdenia matky o odporujúcich záveroch

prvoinštančného súdu pri ustálení príjmu otca ohľadne vyživovacej povinnosti otca nie sú správne.

28. Pokiaľ ide o argumenty matky ohľadne jej výdavkov na splácanie úveru na byt, ktorý vlastní, tieto
nemožno zohľadniť z hľadiska posudzovania schopností a možností rodičov pri určovaní vyživovacej
povinnosti, a teda na ne nemožno prihliadnuť pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti a na úkor povinného

rodiča. Rovnako v danom prípade osobná starostlivosť zo strany matky už vzhľadom na vek - 15 a 14
rokov maloletých detí, ktoré dospievajú, nemôže byť kompenzovaná touto starostlivosťou jej vyživovacia
povinnosť.

29. Za nesprávne závery prvoinštančného súdu považoval odvolací súd odkaz na výšku životného

minima na plnoletú fyzickú osobu z hľadiska odôvodnenia výživného zo strany otca, ktorému po
zaplatení výživného zostane dostatok finančných prostriedkov, keďže kritériá pre určovanie vyživovacej
povinnosti, resp. zvýšenia sú odlišné, neaplikuje sa zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, ale
základnými kritériami sú odôvodnené potreby detí a schopnosti a možnosti povinného rodiča, pričom
napomáha aj Metodika MS SR pre výpočet výživného, ktorá ma odporúčací charakter.

30. Je nepochybné, že zmena pomerov nastala teda nielen u maloletých detí, ale aj na strane matky,
ktorej príjem sa zvýšil o sumu 687,93 eura, príjem sa zvýšil aj u otca z pôvodných 943,- eur na sumu
1 328,- eur, výška cestovných náhrad otca vychádzajúc zo spisu o poslednej úprave výživného je o niečo
nižšia, keďže v čase poslednej úpravy výživného tieto diéty boli vyčíslené v sume približne 647,- eur,

aktuálne v sume 565,- eur v priemere ako vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa otca (na č. l. 40 spisu),
preto jeho námietka o rozdielnej výške diét v závislosti od danej krajiny, kde je vyslaný zamestnávateľom
nie je na mieste, keďže zamestnávateľ uviedol ich priemernú sumu a aj otec na pojednávaní konanom
dňa 052.02.2024 uviedol, že má danú sumu diét v priemere.

31. Poukaz matky na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ohľadne právnych záverov v ňom
vyjadrených sp. zn. 3CoP/1/2017 týkajúcich sa aj diét, je v prejednávanej veci neopodstatnený, keďže
predmetné rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorými
sú Najvyšší súd SR či Ústavný súd SR a navyše predmetné rozhodnutie vychádzalo z iných skutkovýchokolností, ako je prejednávaná vec. Uvedené však nič nemení na tom, že výšku cestovných náhrad aj
odvolací súd považoval za súčasť príjmu otca.

32. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu „určenie
výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností
každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože
kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od

prípadu k prípadu (...), preto každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa (aj plnoleté) je založené
na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady; pri
posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy
vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach
(...); v takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani
neprichádza do úvahy (...); vyriešením takto vysoko individuálnej otázky (akou je určenie konkrétneho

rozsahu vyživovacej povinnosti) sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu“ (uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/143/2019 zo dňa 11.12.2019
alebo sp.zn. 8Cdo/131/2020 zo dňa 22.07.2020); z uvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní o konkrétnej
výške výživného je súd povinný vždy dostatočne konkrétne odôvodniť, od akých konkrétnych okolností
odvodzuje výslednú výšku výživného.

33. Vzhľadom na odvolaciu námietku týkajúcu sa cestovných náhrad odvolací súd udáva, že podľa
§ 118 ods. 1 a 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu; mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu; za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné,

odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu,
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy
z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť,
peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so

zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy,
ktoré nemá charakter mzdy; za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi zo zisku o zdanení; uvedené ustanovenie o zložkách mzdy a o tom, čo sa za mzdu
nepovažuje, slúži pre účely výpočtu priemerného zárobku pre pracovnoprávne účely podľa § 134
Zákonníka práce, nie však pre účely zisťovania príjmu osoby povinnej platiť výživné; Zákon o rodine

ukladásúduv§62a§75prihliadaťnacelkovémajetkovépomerypovinnejosoby,nieurčovaťvýživnélen
zdosahovanéhozárobkuvzamestnaníaleboinéhopríjmupovinnejosoby;ikebyotecnepracoval,musel
by súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť na potenciálne možnosti takejto osoby;
správne preto okresný súd postupoval, keď pri výške výživného prihliadol aj na iné plnenia poskytované
zamestnávateľomotcovi,pretožecestovnénáhradytvoriazložkupríjmuotca;priemernýmesačnýpríjem

otca, z ktorého je potrebné pri určení jeho vyživovacej povinnosti vychádzať, je súčet jeho priemerného
mesačného zárobku a mesačne vyplácaných cestovných náhrad z dôvodu, že takúto výšku finančných
prostriedkov má otec k dispozícii na uspokojovanie svojich potrieb i keď majú cestovné náhrady
vyplácané zamestnávateľom nahradiť zamestnancovi výdavky na stravu v zahraničí, tieto náhrady nie
sú účelovo viazané v tom zmysle, že by ich poberateľ nemohol použiť na iný účel; vyplácané cestovné

náhrady jednoznačne ovplyvňujú celkové pomery otca, preto ich okresný súd správne zohľadnil pri
určení zvýšeného výživného v prospech maloletých detí.

34. Odvolací súd na potvrdenie svojho názoru, že vyplatené cestovné náhrady, i keď netvoria zložku
mzdy, ovplyvňujú vyživovaciu povinnosť povinného rodiča, poukazuje na uznesenie Ústavného Českej

republiky sp. zn. IV. ÚS 1790/2021 z 24. 08. 2021, v ktorom s odkazom na svoju skoršiu judikatúru
Ústavný súd Českej republiky zotrval na názore, že cestovné náhrady je možné zahrnúť do príjmových
pomerov povinného rodiča, v opačnom prípade (pri ich nezohľadnení) by to mohlo mať extrémne
nerozumné a nespravodlivé dôsledky. Povinní by mohli usilovať o také zamestnanie, kde by oproti
bežnej mzde disponovali vysokými cestovnými náhradami. Preto správne však postupoval súd prvej

inštancie, ak pri určení výšky výživného do príjmu otca zohľadnil aj benefity z pracovného pomeru
ako sú cestovné náhrady., lebo ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča. Z daného
dôvodu nie je vôbec podstatné aké pokladničné doklady otec predložil a nebolo potrebné sa s nimi
podrobnejšie vysporadúvať v odôvodnení prvoinštančného súdu, a túto potrebu nevidí ani odvolací súd.I keď judikatúra českého ústavného súdu nepatrí do ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít, podľa článku 2 ods. 2 základných princípov CSP, z hľadiska príbuznosti právneho prostredia je
možné (ako to bežne robí Najvyšší súd SR aj Ústavný súd SR) na judikatúru Ústavného súdu Českej

republiky prihliadnuť, pokiaľ v rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky daná
otázka riešená nebola alebo nebola riešená odlišne.

35. Preto pri príjme otca spolu vo výške 1 893,- eur vychádzajúc z Metodiky, na ktorú matka správne
v odvolaní poukázala, a ktorú súd prvej inštancie vôbec neaplikoval, v čom vidí odvolací súd pochybenie

a správnosť odvolacej námietky matky, by výživné na maloletú A. z daného príjmu otca malo činiť
minimálne 16 %, čo predstavuje sumu cca 303,- eur, avšak od 15. rokov sa toto percento zvyšuje na
18%, teda na sumu 340,- eur, a preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok z hľadiska vyživovacej
povinnosti otca na maloletú A. diferencovane, a to zo sumy 150,- eur na sumu 303,- eur od podania
návrhu do 08.06.2024 a od 09.06.2024, ktorým dňom nadobudla maloletá 15 rokov na sumu 340,- eur.
Z hľadiska formálneho výroku napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v predchádzajúcom

rozhodnutí o úprave výživného bola vyživovacia povinnosť otca vyjadrená v II. výroku, avšak vo výroku
IV. bola vyjadrená dohoda rodičov o založení účtu v peňažnom ústave SR s dispozičným právom otca
a s povinnosťou každého rodiča prispievať na tento účet sumou 75,- eur mesačne, čo však nemožno
považovať za výrok o vyživovacej povinnosti, avšak nepochybne tieto platby je potrebné zohľadniť do
zaostalého výživného.

36. Ďalšie odvolacie námietky matky považoval odvolací súd za nerelevantné.

37. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tak tieto boli relevantné len z hľadiska neaplikácie Metodiky
pre určenie výživného tak, ako uvádzala aj matka, teda súd prvej inštancie z nej nevychádzal, avšak

odvolací súd tieto námietky zohľadnil a dospel k záveru, že podľa danej Metodiky pri tzv. tabuľkovom
výpočte výživného má byť vzhľadom na ich vek a počet vyživovacích povinností výživné 16 % na každé
dieťa, pričom nie je správny argument otca, že toto výživné má tvoriť maximálne 30 % z čistého príjmu,
ide o jeho nesprávny výklad danej Metodiky. Ako matka správne uviedla, otec poukazoval príkladmo
na príklad 1 v bode 5.4 Metodiky, kde v súhrne percentuálne na obe deti by vychádzalo výživné 30 %

z čistej mzdy povinného rodiča, avšak v Metodike sú následne uvedené aj ďalšie príklady, v zmysle
ktorých nebolo možné tabuľku využiť a výživné malo byť určené podľa odôvodnených potrieb dieťaťa
a tiež možností a schopností či majetkových pomerov rodičov, keďže odôvodnené potreby príkladmo
uvedených detí boli vyššie.

38. Pokiaľ ide o odvolacie argumenty otca k cestovným náhradám, k uvedenému odvolací súd uviedol
svoj záver a na ne neprihliadal, keď uzavrel, že cestovné náhrady a ich príjem je súčasťou celkových
pomerovotca.Zaneopodstatnenýargumentpovažovalodvolacísúdajto,keďžiadalzvýšenievýživného
odvydaniarozsudkuanieodpodanianávrhuzdôvoduúdajnéhosapodieľanianavýdavkochmaloletých
detí nad rámec výživného, čo nemá opodstatnenie v právnej úprave § 77 ods. 1 Zákona o rodine,

veta druhá, keď v danom prípade začalo konanie na návrh matky, ktorá dôvodne požadovala zvýšenie
vyživovacejpovinnostiodpodanianávrhuataktotosprávneajuzavrelsúdprvejinštancie,pričomotcove
tvrdenia o prispievaní nad rámec nezakladajú dôvod pre stanovenie neskoršieho dátumu zvýšenia
vyživovacejpovinnosti,najmäzastavu,keďneprispievalnadrámecvýživnéhosumamizodpovedajúcimi
jeho majetkovým pomerom, ale aj odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré nepochybne výrazne

vzrástli. Súd prvej inštancie správne ustálil príjem otca a z takto stanoveného príjmu, ktorý pozostáva
nielen zo mzdy, ale aj z výšky cestovných náhrad, zodpovedá schopnostiam otca platiť výživné tak, ako
odvolací súd vyjadril vo výrokovej časti a zároveň zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP vo výroku I.

39. Rozsudok súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zaostalé výživné vo výrokoch II. a III., ako aj v závislom
IV.výrokuotrováchkonaniaodvolacísúdzrušilpodľa§389ods.1písm.b)CSPavdanomrozsahuvrátil
súduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie,pretoženebolojednoznačnemožnézobsahu
spisu ani z napadnutého rozsudku zistiť, aké platby otec realizoval titulom výživného od podania
návrhu, a to aj vzhľadom na zmenený postoj otca prezentovaný matkou v odvolaní, ako aj vo vyjadrení

k odvolaniu otca, ktorú skutočnosť bude potrebné prvoinštančným súdom následne zistiť. Pokiaľ ide
o povolenie splátok, v danom smere odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 232 ods. 3, 4 CSP, podľa
ktorého je lehota na plnenie 3 dni a iba v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu, pričom
súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo povolil zaostalé výživné otcovi plniť v splátkach a ani výrokováčasť výroku II. a III. nezodpovedá formulácii právnej úpravy § 232 ods. 4 CSP. Teda v danom prípade
určiť dlhšiu lehotu alebo dlžné výživné povoliť v splátkach je dôvodné iba za predpokladu zistenia zlej
finančnej situácie na strane otca a jeho neschopnosti splatiť zaostalé výživné naraz.

40. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda ustáliť zaostalé výživné otca za dobu od zvýšenia vyživovacej
povinnosti ku dňu rozhodnutia a taktiež vychádzať z paričnej lehoty, pretože s prihliadnutím na
majetkové pomery povinného rodiča tieto z obsahu spisu nateraz nepreukazujú dôvodnosť povolenia
splátok zročného výživného.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).