Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119010408
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8119010408.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa, na verejnom zasadnutí konanom dňa
24.09.2025 v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 09.04.2025, sp.
zn. 33T/24/2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 09.04.2025, sp. zn. 33T/24/2019 bol
obžalovaný A. B. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Tr. zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona
a v bode I. aj podľa § 364 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, na

tom skutkovom základe, že

- dňa 01.05.2017 v čase okolo 09:00 hod. na rómskej osade zvanej ,,C.“ v obci D., okr. B. verejne
a na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom
D. G. XXX, okr. B. a to tak, že tohto najmenej jedenkrát udrel drevenou palicou do oblasti tváre, čím
takto poškodenému E. F. spôsobil ľahké zranenia, a to tržnopomliaždenú ranu na hornej pere vpravo

prenikajúcu do ústnej dutiny, tržnopomliaždenú ranu na dolnej pere vpravo, vykývanie zuba č. 14 a zuba
č. 13 ťažkého stupňa, odlomenie korunky zuba č. 15, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie
spojené s práceneschopnosťou od 01.05.2017 do 14.05.2017

- dňa 30.04.2017 v čase okolo 19:00 hod. na rómskej osade zvanej ,,C.“ v obci D., okr. B. verejne a na
mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom D. G.

XXX, okr. B. a to tak, že tohto najmenej jedenkrát udrel dreveným poriskom od lopaty po lakti pravej ruky,
čím takto poškodenému H. I. spôsobil zlomeninu vnútorného lakťového kĺbu, ktoré zranenia si vyžiadali
lekárske ošetrenie spojené s práceneschopnosťou od 30.04.2017 do 28.05.2017.

Za uvedený skutok obžalovanému súd uložil podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024,
v spojitosti s § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6

mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 16 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v trvaní 18 mesiacov.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Prešov zo dňa 03.03.2025, sp. zn. 6T/5/2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného H. I. a poškodeného E. F. odkázal so svojimi nárokmi na
náhradu škody na civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými
prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajcu dňa 12.06.2025, podal
odvolanie obžalovaný. Namietal, že rozsudok považuje za nezákonný, vecne nesprávny, svojvoľný
a zjavne arbitrárny. Od vznesenia obvinenia namieta a argumentuje, že nenapadol ani jedného
poškodeného. Namieta závažné pochybenie súdu, ktorý napriek návrhu obhajoby odmietol vykonať
viacero dôkazov a zabezpečiť ďalšie podstatné dôkazy, ktoré smerovali k preukazovaniu jeho obrany.

Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku len stručne uviedol, že odmietol vykonať dôkazy navrhnuté
klientom z dôvodu ich nepotrebnosti, lebo skutkový stav bol preukázaný inými dôkazmi, kde takéto
odôvodnenie je v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR neprípustné a ide o porušenie
práva na obhajobu. V tomto smere ide o svojvôľu súdu a absentuje riadne odôvodnenie odmietnutia
vykonania týchto dôkazov, pričom navrhol vykonať dôkazy výsluchom svedka J. K., starostu obce D., k

osobám obžalovaného A. B. a poškodeného E. F. a vzťahov medzi ich rodinami, vypočuť znalca E. B.
L. k obsahu znaleckého posudku č. 070/2017, oboznámiť a prečítať zápisnice o konfrontáciách medzi
poškodeným E. F. a obvineným A. B., obvineným A. B. a svedkom E. F., obvineným A. B. a svedkom M.,
obvineným A. B. a svedkom J. F., znalecký posudok 070/217 vypracovaný E. L., záznam vyšetrovateľa
PZ zo dňa 14.07.2017, všetky pokyny a opatrenia Okresnej prokuratúry Prešov, všetky úradné

záznamy vyšetrovateľa, prehratie obrazovo-zvukového záznamu, ktorý bol odvysielaný v televíznom
spravodajstve TV JOJ, relácia Kriminoviny dňa 01.05.2017, vyžiadať a oboznámiť priestupkový spis
vedený na Okresnom úrade Prešov pod. sp. zn. OU-PO-OVVS2-2017/028382 PR 2017/966/Ha, pretože
v tejto veci vypovedal poškodený E. F. a k skutku sa mal vyjadrovať inak ako sa vyjadruje v tejto trestnej
veci. Namietal svojvoľné hodnotenie svedeckých výpovedí, pretože tzv. usvedčujúci svedkovia zo strany

rodiny F., kde patria aj obaja poškodení, klamali v prípravnom konaní, kde ich za svedkov označil iný
príbuzný, N. F., ktorý ani svedkom nikdy nebol, ktorí na hlavnom pojednávaní jasne vypovedali o tom,
že svedkami ani neboli, pretože boli niekde inde, niečo iné robili, resp. videli iba konflikt množstva ľudí
a ohadzovačku kameňmi. Súd prvej inštancie toto vyhodnotil krajne nelogicky a nesprávne, pretože
bolo zrejmé, že tzv. usvedčujúci svedkovia zo strany rodiny F., kde patria aj obaja poškodení, klamali

v prípravnom konaní, boli preparovaní zo strany príbuzného N. F., ktorý ich za svedkov označil aj keď
neboli svedkami, pričom na hlavnom pojednávaní vôbec neuvádzali to, že by boli svedkami, ale uvádzali
to, že oni ani neboli na mieste činu, pretože boli niekde inde, niečo iné robili, resp. iba videli konflikt
množstva ľudí a ohadzovačku kameňmi. Naproti tomu tzv. vyviňujúci svedkovia zo strany B. vypovedali
konzistentne v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní o konflikte množstva ľudí a ohadzovačke

kameňmi, pričom drobné rozdiely boli spôsobené odstupom času. Dáva do pozornosti, že nie je sporným
to, že v predmetných dňoch došlo k hromadným bitkám medzi Rómami v osade. Nie je sporné ani
to, že viaceré osoby pri týchto bitkách utrpeli zranenia. Podstatné je to, že dvaja poškodení, F. a I.
uvádzajú, že boli napadnutí z jeho strany, kde k týmto útokom došlo v čase, keď v osade bol pokoj a
neprebieha žiadna bitka. Obaja poškodení klamali o tom, ako presne, kde, kedy a akým spôsobom im

boli spôsobené zranenia. To, že poškodený I. klamal pred súdom je zrejmé z lekárskej správy zo dňa
17.05.2017, v ktorej H. I. o pôvode a spôsobe zranenia uviedol, že k nemu došlo pri hromadnej bitke v
osade, kde ho udreli palicou do oblasti lakťa pravej ruky. Tento samotný opis vylučuje pravdivosť jeho
tvrdení o tom, že ho mal napadnúť on, a že to bolo vtedy, keď bol osamote na nejakej panelovej ceste
v osade. Obaja poškodení označili, nie priamo oni, ale ich príbuzný N. F., pozoruhodným spôsobom

vyšetrovateľovi E., desať svedkov, ktorí mali vidieť, ako došlo k útokom na oboch poškodených. Títo
svedkovia boli vypočutí v prípravnom konaní, kde uvádzali, že na vlastné oči videli, ako mal napadnúť
oboch poškodených a spôsobil im zranenia. Títo svedkovia boli vypočutí aj na hlavných pojednávaniach
s tým, že ich výpovede boli prakticky úplne opačné a tvrdili, že nič nevideli, nevedeli sa k tomu vôbec
vyjadriť a spomínali hromadné bitky a že tieto osoby sa zúčastnili hromadných bitiek, kde lietali kamene,

palice a pod. Je zrejmé, že týchto svedkov naviedol na krivú výpoveď N. F., ktorý organizoval týchto
svedkov a navštívil vyšetrovateľa E., ktorý o takejto návšteve spísal úradný záznam, ktorý obsahoval aj
druhý bod a to, že viacerých svedkov jeho obhajca naviedol na krivú výpoveď v kancelárii v konkrétnom
čase od - do. V tejto súvislosti prebehlo samostatné trestné konanie, kde boli vypočutí viacerí svedkovia,členovia rodiny F., kde došlo k oslobodeniu spod obžaloby z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok sa
stal a že všetky osoby uvádzali nepravdu o stretnutí s obhajcom, čiže existuje právoplatné rozhodnutie
o tom, že členovia rodiny F. klamú pred OČTK a súdmi, pričom ide o tých členov, ktorí boli vypočutí

aj v tomto konaní. Poukazuje na to, že rovnaké konanie rodiny F., teda modus operandi, nastal aj vo
vzťahu k nemu, ktorého si vybrali za útočníka a nepravdivosť týchto tvrdení bola preukázaná na hlavných
pojednávaniach, kde svedkovia úplne inak uvádzajú skutočnosti o útoku na F. a I., kto tam pribehol, aké
osoby tam boli a pomáhali im odtiaľ, odťahovali ich, kam ich odviedli, kto tam bol, kto sa o nich ďalej
staral. Na druhej strane uvádzal, že poškodených nenapadol tým spôsobom, ako to bolo uvádzané,

potvrdzoval, že tam boli hromadné bitky, lietali palice, kamene, kde došlo k zraneniam viacerých osôb,
vrátane aj jeho samého. Výpoveď znalca E. K. a jeho znalecký posudok sú bez akejkoľvek hodnoty a
validity, pretože znalec formuloval svoje závery len s poukazom na výpovede tzv. usvedčujúcich svedkov
z prípravného konania a neprečítal si ich výpovede z hlavných pojednávaní, tieto ani nespomína v
znaleckom posudku a tým pádom nereflektoval na zmenu výpovede usvedčujúcich svedkov. Navyše,
znalec E. L. v znaleckých posudkoch a vo výpovediach v prípravnom konaní uviedol, že zranenia

poškodených mohli byť spôsobené letiacimi predmetmi ako kameň, či porisko. Vzhľadom na uvedené
má za to, že nedošlo k preukázaniu toho, aby práve on spôsobil zranenia poškodeným a aby za ne
zodpovedal, preto je potrebné za daného stavu aplikovať zásadu in dubio pro reo, v pochybnostiach v
prospech obžalovaného, a na základe toho ho oslobodiť spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, aby
sa dopustil stíhaných skutkov. Z uvedeného dôvodu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo ho oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoréneboliodvolaniamivytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že v tejto veci existujú štyri skupiny

dôkazov, jedna skupina sú výpovede svedkov, ktoré podporujú tvrdenie obžalovaného, druhá skupina
vyznieva v jeho neprospech, tretia skupina dôkazov predstavuje výpovede svedkov, ktorí neboli
priamymi svedkami a ktorí sa k danému skutku vyjadriť nevedeli a existuje aj štvrtá skupina svedkov,
ktorí v podstate iba vnímali, že poškodený E. F. je zranený. Obžalovaného A. B., pokiaľ ide o spôsob
vzniku poranení poškodeného E. F., usvedčuje najmä výpoveď samotného poškodeného E. F., ktorý

popísal priebeh a okolnosti skutku, keď v podstate popísal, že ho obžalovaný udrel drevenou palicou
do pravej časti tváre, on okamžite spadol na zem a bol otrasený, kde ho zároveň obžalovaný udrel
do ľavej nohy v oblasti členka. Obžalovaného B. z daného skutku usvedčujú aj ostatní svedkovia, a to
najmä M. M., C. F., H. F., E. F., L. I., J. F. a E. F., ktorí v podstate v obdobných intenciách popísali, že
obžalovaný A. B. udrel poškodeného palicou do oblasti tváre, kde ich výpovede sú potom vo svojom

súhrne v súlade so skutkovou vetou vzneseného obvinenia, aj keď je tu aj skupina svedkov, M. B., J.
B., E. O., C. B. a E. B., ktorí vypovedali v prospech obžalovaného a v podstate zhodne vyvracajú tú
skutočnosť, že by obžalovaný napadol poškodeného F., opisujúc zhodne vzájomné hádzanie kameňov
a nie napadnutie poškodeného obžalovaným palicou. Zároveň súd poukazuje na to, že aj keď boli
nejaké rozpory vo výpovediach svedkov usvedčujúcich obžalovaného na hlavnom pojednávaní oproti

prípravnému konaniu, ale v prípravnom konaní, kedy boli bezprostredne po skutku títo svedkovia
vypočutí, ucelene, neodporujúc si, vypovedali o priebehu skutku, pričom súd prihliadol aj na odstup času,
pri uznaní viny zobral do úvahy práve tieto výpovede a výpovede svedkov, ktorí vypovedali v prospech
obžalovaného vyhodnotil za výpovede učinené v snahe mu pomôcť, lebo výpovede svedkov, ktorí
usvedčujú obžalovaného A. B. sú podporené aj znaleckým dokazovaním, čím bola zároveň vyvrátená

obrana obžalovaného. K okamihu vzniku poranenia u poškodeného E. F. je tiež potrebné poukázať
na závery znalca E. M. K. P., ktorý za pravdepodobný mechanizmus vzniku poranení označil úder
tvrdým predmetom do oblasti pravej strany úst, čo mohla byť svedkami uvádzaná drevená palica a
iný mechanizmus, teda vznik poranenia kameňom, vylúčil. Bolo preto preukázané, že k popísaným
zraneniam poškodeného E. F. došlo na základe konania obžalovaného úderom palicou a je tu daná

aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a zranením poškodeného. V tejto súvislosti súd
dodáva, že poškodený F. síce utrpel aj pomliaždenie palca pravej nohy, no k vzniku tohto poranenia
znalec pripustil aj iný mechanizmus jeho vzniku, preto súd nemajúc za preukázané, že toto poranenie
vzniklo v dôsledku konania obžalovaného, nepoňal uvedené poranenie do skutku. Pokiaľ ide o bod 2obžalovaný je usvedčovaný najmä výpoveďou H. I., ktorý tak isto opísal priebeh a okolnosti skutku a
opoznal osobu obžalovaného ako osobu, ktorá ho udrela po lakti pravej ruky, v dôsledku čoho utrpel
zlomeninu vnútorného hrboľa pravej ramennej kosti, bez posunu úlomkov a odreninu vnútornej plochy

pravého lakťového kĺbu, kde táto výpoveď korešponduje s výpoveďou svedka E. F., ktorý v obdobných
intenciách popísal konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že tento udrel I. po lakti, keď poškodený
natiahol ruku v snahe zabrániť útoku na E. F.. Aj keď obžalovaný poprel, že by napadol poškodeného
I., tiež je potrebné poukázať na závery znalca E. M. K. P., ktorý za mechanizmus vzniku poranení
uvedených vo výroku rozhodnutia označil úder tvrdým predmetom na vnútornú stranu pravého lakťa

silou strednej a väčšej intenzity a iný mechanizmus vylúčil. Bolo teda nepochybne preukázané, že k
popísaným poraneniam poškodeného I. došlo na základe konania obžalovaného a je daná príčinná
súvislosť medzi konaním obžalovaného a zranením poškodeného.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu, odvolací súd
v celom rozsahu poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako

pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa§364ods.1písm.a/,ods.2písm.e/Tr.zákonaavbode1ajpodľa§364ods.2písm.b/Tr.zákona,
s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli pred súdom prvého stupňa
vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie o ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným
spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti,

pričom tieto majú oporu aj vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje aj
krajský súd za správne, stotožnil sa s nimi a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu veci vychádzal, odvolací
súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, z dôvodu neopakovania tých istých
okolností a skutočností, odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané

procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie
obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu, a to aj s prihliadnutím
na návrhy a námietky procesných strán. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo
veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení vykonaných
dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, na vytvorenie záveru, o tom, či došlo k

spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň
vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z
ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. B. spáchal skutok tak, ako

ho ustálil súd prvého stupňa.

V prejednávanej trestnej veci je nesporné, že poškodení I. a F. utrpeli v inkriminované dni poranenia
popísané v skutkovej vete rozsudku, ako aj to, že došlo ku konfliktu medzi Rómami v rómskej osade
C. v obci D. a sporným preto ostalo to, ako a kým mali byť spôsobené zranenia poškodeným I. a

F.. V prejednávanej trestnej veci sa vytvorili dve skupiny dôkazov, a to na jednej strane výpoveď
obžalovaného, ktorý spáchanie skutku poprel a v súlade s jeho výpoveďou vypovedajúcich svedkov,
J. B., M. B., Q. M., E. M., E. O., C. B. a E. B., ktorí pripustili konflikt medzi Rómami v osade a
zhodne poukazovali na to, že zranenia poškodeným F. a I. mali byť spôsobené pri hromadnej bitke,
resp. ,,kameňovačke“ medzi Rómami v rómskej osade C. a na druhej strane sú tu výpovede svedkov

poškodených I. a F. a v súlade s ich výpoveďami vypovedajúcich svedkov, C. F., H. F., E. F., L. I., J.
F., M. M., J. F. a E. F., ktorí potvrdzovali, že tieto zranenia mal poškodeným spôsobiť práve obžalovaný
A. B. údermi drevenou palicou, resp. poriskom, preto odvolací súd skúmal, ktorej skupine svedkov
je potrebné uveriť, pričom, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že je potrebné uveriť
výpovediam svedkov poškodených a v súlade s ich výpoveďami vypovedajúcich svedkov, nakoľko tieto

výpovede sú podporované aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, a to najmä lekárskymi správami
poškodených a znaleckým dokazovaním, a to najmä záverom znaleckého posudku znalca E. K. P., ktorý
konštatoval, aké zranenia mali utrpieť jednotliví poškodení, pričom v prípade svedka poškodeného E. F.
konštatoval, že tieto poranenia na tvári boli spôsobené naraz, jedným úderom do oblasti pravej strany
úst, pričom poškodeným a svedkami uvádzaná drevená palica mohla byť tým predmetom a úder bol

spôsobený silou strednej intenzity s tým, že tvrdenia svedkov o údere palicou zodpovedajú medicínsky
mechanizmu úrazu a zranenia nemohli byť spôsobené kameňom, jedine že by kameň mal útočník v
ruke a ním poškodeného tresol, čo je však v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko zo žiadneho
dôkazu vo veci vykonaného nevyplýva, aby poškodený mal byť udretý do tváre kameňom inou osobou.Rovnako v prípade poškodeného H. I. znalec skonštatoval, že zranenie mu bolo spôsobené úderom
tvrdým predmetom na vnútornú stranu pravého lakťa silou strednej a väčšej intenzity a toto mohlo
vzniknúť úderom palicou, pričom objektívne toto zranenie nemohlo vzniknúť hodeným kameňom alebo

hodenou palicou, nakoľko to medicínsky nie je možné, ale musel to byť úder okrajom nejakého predmetu
a zranenie nemohlo vzniknúť ani pádom na tvrdú podložku.

Aj keď výpovede svedkov A. R. a M. R. (v rozsudku nesprávne uvedeného ako M. R.) a následne aj
svedkov J. F., Q. M. a E. M. prvostupňový súd vyhodnotil ako výpovede svedkov, ktorí sa k skutku

nevedeli vyjadriť, resp. v podstate iba vnímali, že poškodený E. F. je zranený, krajský súd má za to, že aj
keď je pravdou, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedení svedkovia samotný priebeh skutku
nevedeli opísať s tvrdením, že ho nevideli, je potrebné uviesť, že títo čiastočne potvrdzujú časť výpovede
svedka poškodeného F. o tom, ako mal hrať karty u R., kde následne mal mať konflikt s obžalovaným
A. B., ako aj časť výpovede svedka poškodeného F. o tom, že mal utrpieť zranenia v oblasti úst a v
oblasti nohy.

Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný tým, že inému úmyselne ublížil
na zdraví a fyzicky sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom, najmä tým, že napadol iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch za obdobný čin postihnutý a v bode 1. taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania, so zbraňou, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil

skutkovú podstatu žalovaného prečinu. Na základe uvedeného aj krajský súd má za to, že správne
prvostupňový súd konanie obžalovaného posúdil ako pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr.
zákona a v bode 1. aj podľa § 364 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa správne zhodnotil všetky okolnosti prípadu a
prihliadol na osobu obžalovaného, pričom správne u obžalovaného konštatoval priťažujúcu okolnosť,
že obžalovaný spáchal viac trestných činov, avšak uvedené nenašlo odraz vo výrokovej časti rozsudku.
Vzhľadom na skutočnosť, že z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol uznaný za
vinnéhorozsudkomOkresnéhosúduPrešovzodňa03.03.2025,sp.zn.6T/5/2025pretrestnýčinpodľa§

289ods.1Tr.zákona,začomuboluloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobody2mesiace,soskúšobnou
dobou 1 rok a 4 mesiace a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na 1 rok a 6 mesiacov, krajský súd
dospel k záveru, že podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov v trvaní 18 mesiacov, ktorý bol ukladaný v rámci súhrnného trestu, za súčasného zrušenia výroku

o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 03.03.2025, sp. zn. 6T/5/2025, ako aj
všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad, je možné považovať za trest primeraný a zákonný, vzhľadom na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu,
zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zákona. K uvedenému krajský súd dodáva,

že aj keď trest na spodnej hranici trestnej sadzby, vzhľadom na dva čiastkové útoky pokračujúceho
trestného činu a ukladaný súhrnný trest aj za ďalší trestný čin sa môže javiť ako nízky, je potrebné
poukázať na značný odstup času v trvaní približne 8 rokov, ktorý uplynul od spáchania skutku.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že súd odmietol vykonať dôkazy uvedené v odvolaní,

ktorých vykonanie navrhol a to výsluch znalca E. L. a oboznámenie znaleckého posudku č. 070/2017,
ako aj prečítanie zápisníc o konfrontáciách medzi obžalovaným a poškodeným F. a obžalovaným
a v odvolaní uvedenými svedkami, krajský súd v súhrnne udáva, že tieto dôkazy boli na hlavnom
pojednávaní vykonané, znalec bol na hlavnom pojednávaní vypočutý a zároveň v rámci odstraňovania
rozporov boli prečítané aj zápisnice o konfrontáciách, ku ktorým sa vypočúvané osoby mali vyjadriť. Vo

vzťahu k záznamu vyšetrovateľa PZ zo dňa 14.07.2017, pokynom a opatreniam krajskej prokuratúry a
úradným záznamom vyšetrovateľa, krajský súd v súhrnne udáva, že uvedené písomnosti nepreukazujú
skutočnosti potrebné na objasnenie veci, pričom krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle
ktorej úradné záznamy nemožno považovať za procesne použiteľný dôkaz, a to aj napriek tomu,
že ich formálna podoba zvádza k ich analogickému subsumovaniu pod listinné dôkazy. V kontexte

konštatovaného je potrebné si uvedomiť, že úradný záznam je v zásade len záznam o postupe OČTK
informatívnej povahy, pričom nie je prípustný ako dôkaz na hlavnom pojednávaní, čo konvenuje aj
ostatným záverom rozhodovacej praxe. Úradný záznam spísaný príslušníkmi PZ nemožno z uvedeného
dôvodu považovať za dôkaz použiteľný v trestnom konaní, a tak ho nie je možné ani oboznámiť nahlavnom pojednávaní jeho prečítaním ako listinný dôkaz (primerane uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 24.01.2024, sp. zn. 1Tdo/53/2023).
Vo vzťahu k návrhu obžalovaného na oboznámenia a prehratie obrazovo-zvukového záznamu

odvysielaného v televíznom spravodajstve TV JOJ, relácia Kriminoviny, krajský súd udáva, že uvedený
dôkaz nepovažuje za potrebné vykonať, nakoľko skutočnosti potrebné pre objasnenie veci boli
preukázané už vo veci vykonanými dôkazmi. Rovnako tak krajský súd nepovažoval za potrebné
vypočúvať svedka J. K. k vzťahom v obci medzi rodinami obvineného A. B. a poškodeného E. F., ani
oboznamovať priestupkový spis, v ktorom mal vypovedať poškodený E. F. z dôvodu, že negatívne

vzťahy medzi rodinami obžalovaného A. B. a poškodeného E. F. neboli spochybnené ani jednou z
uvedených strán a svedok poškodený E. F. bol v prejednávanej trestnej veci zákonným spôsobom
poučený o následkoch krivej svedeckej výpovede a vypovedal po zložení prísahy, pričom skutočnosti
potrebné na objasnenie stíhaných skutkov boli preukázané aj inými vo veci vykonanými dôkazmi.

Vovzťahukodvolacejnámietkeobžalovanéhopoukazujúcejnaskutočnosť,žesvedkoviarodinyF.maliv

konaní klamať a svedkovia zo strany rodiny B. mali vypovedať konzistentne aj v prípravnom konaní, aj na
hlavnom pojednávaní, krajský súd udáva, že s uvedenými skutočnosťami sa vysporiadal v odôvodnení
svojho rozhodnutia, kde uviedol z akých dôvodov uveril výpovediam poškodeného a v súlade s jeho
výpoveďou vypovedajúcich svedkov a neuveril výpovediam obžalovaného a v súlade s jeho výpoveďou
vypovedajúcich svedkov.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že poškodený I. klamal pred súdom, nakoľko z lekárskej
správy zo dňa 17.05.2017 vyplýva, že uviedol, že ho mali pri hromadnej bitke v osade udrieť palicou do
oblastilakťapravejruky,krajskýsúdudáva,žejenesporné,ženapadnutiepoškodenéhoI.,saodohralov
krátkomčasovomsledeshromadnoubitkou,resp.,,kameňovačkou“,kuktorejmalodôjsťmedziRómami

v rómskej osade C. v obci D..

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že svedkovia zo strany poškodeného F. a rodiny F.
boli preparovaní zo strany príbuzného N. F., ktorý mal vyšetrovateľovi E. označiť desať svedkov, ktorí
mali uvádzať, že na vlastné oči videli, ako obžalovaný B. napadol poškodených a spôsobil im zranenia,

pričom týchto mal na krivú výpoveď naviesť N. F., ktorý týchto svedkov organizoval, krajský súd uvádza,
že uvedené skutočnosti o preparovaní a organizovaní svedkov a ich navádzaní na krivú výpoveď v
neprospech obžalovaného z vykonaného dokazovania nevyplývajú.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na to, že svedkovia rodiny F. vypovedali na

hlavnom pojednávaní inak, ako vypovedali v prípravnom konaní, krajský súd udáva, že je pravdou, že
v predmetnej trestnej veci boli rozpory medzi výpoveďami svedkov v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní, avšak uvedené rozpory neboli takého charakteru, aby súd výpovediam týchto svedkov
neuveril, s čím sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia vyššie, pričom je potrebné poukázať aj
na časový odstup, od ich výpovedí v prípravnom konaní, po ich výpovede na hlavnom pojednávaní.

Nad rámec uvedeného, vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že poškodený F. síce utrpel
aj pomliaždenie palca pravej nohy, no k vzniku tohto poranenia znalec pripustil aj iný mechanizmus
jeho vzniku, preto nemajúc za preukázané, že toto poranenie vzniklo v dôsledku konania obžalovaného,
nepoňal uvedené poranenie do skutku, odvolací súd udáva, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že nie

je možné uveriť časti výpovede svedka a časti výpovede svedka neuveriť a buď osoba svedka je ako
celok vierohodná alebo nevierohodná, z čoho následne vyplýva, že pokiaľ súd prvého stupňa vzhľadom
na vykonané dokazovanie uveril tvrdeniu svedka poškodeného F. o tom, že zranenie v oblasti tváre
mu mal spôsobiť obžalovaný B. úderom palicou do oblasti tváre, tak bolo namieste uveriť aj tvrdeniu
svedka poškodeného o tom, že takýmto spôsobom mu mal spôsobiť aj zranenia v oblasti nohy a to aj

s poukazom na výpovede ďalších svedkov, ktorí vypovedali o tom, že videli aj to, ako mal obžalovaný
poškodeného F. do nohy udrieť.

Zároveň krajskému súdu nie je zrejmé prečo, ak prvostupňový súd uznal obžalovaného B. za vinného
v bode 1. odvolaním napadnutého rozsudku aj z kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa

§ 364 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, teda že skutok mal byť spôsobený závažnejším spôsobom konania,
so zbraňou, prečo takto nekvalifikoval aj skutok v bode 2. uvedeného rozsudku, keď rovnako zranenia
poškodeného H. I. mali byť spôsobené úderom dreveným poriskom lopaty po lakti pravej ruky, teda so
zbraňou. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo podané len zo strany obžalovaného B., krajskýsúd s poukazom na zásadu zákazu reformatio in peius už uvedené pochybenia súdu prvého stupňa
napraviť nemohol, nakoľko by došlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného na základe len ním podaného
opravného prostriedku.

Na základe uvedených skutočností krajský súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne
a zákonné, odvolanie obžalovaného za nedôvodné, a preto toto odvolanie postupom podľa § 319 Tr.
poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.