Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203506
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124203506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v
spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanej:
A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, právne zastúpená spoločnosťou LEGALINK s.r.o., so
sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 53, o zaplatenie 2.834,44 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 45Csp/39/2024-318 zo dňa 13. júna 2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie)
žalobu žalobcu zamietol.

2.Východiskovouviedol,ževdanejvecinazákladedovolaniažalobcuNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
svojim uznesením č. k. 5Cdo/128/2022 zo dňa 30. januára 2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v
Žiline z 31. januára 2022 sp. zn. 10CoCsp/58/2021 a rozsudok Okresného súdu Žilina z 13. júla 2021

č. k. 13Csp/49/2020-178 a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie, keď konštatoval, že
nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v
spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej
splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. V tejto súvislosti vyslovil
záver, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého
zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu
ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v
lehote uvedených 3 mesiacov
od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ
s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka) (R 29/2023).

3. Následne, po opätovnom prejednaní veci súd prvej inštancie za nesporné ustálil, že právny

predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 21.7.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere označenú ako
zmluva o spotrebiteľskom E. Expres úvere č. 1011 4013 15RSU, na základe ktorej (zmluvy) bol žalovanej
poskytnutý bezúčelový klasický spotrebiteľský úvervo výške 2.700 eur za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 11,90 % ročne, pričom boli dohodnuté mesačné
splátky vo výške 52,65 eur s termínom splatnosti prvej splátky 21.8.2015, ďalšie splátky splatné vždy 21.
dňa v tom ktorom mesiaci s konečnou splatnosťou úveru 21.7.2021 pričom počet splátok bol dohodnutý

na 72.
4. Žalovaná v dohodnutých lehotách splátky nesplácala, z ktorého dôvodu ju právny predchodca
žalobcu listom označeným ako posledná výzva pred zosplatnením vyzval na úhradu čiastky ku dňu
24.12.2016 vo výške 393,82 eur a upozornil ju, že v prípade nevyrovnania týchto záväzkov môže byť
predmetnýúvervyhlásenýzapredčasnesplatný.Tátovýzva(zodňa25.12.2016)bolavrátenáprávnemu

predchodcovi žalobcu ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Dňa 3.2.2017 vyhlásil právny predchodca
žalobcu predmetný úver za predčasne splatný. Toto vyhlásenie prevzala žalovaná 14.2.2017

5. Okresný súd v tejto spojitosti konštatoval, že z výzvy právneho predchodcu žalobcu učinenej podľa
§ 53 ods.9 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako OZ) dňa 25.12.2016 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu v tejto výzve iba uviedol, že žalovaná mešká so splátkami.

Vo výzve je uvedená iba celková výška omeškania v sume 393,82 eur. Jednoznačne teda
v tejto výzve absentuje uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou bola žalovaná v omeškaní.
6. Podľa súdu prvej inštancie výzva prezumovaná v ustanovení § 53 ods. 9 OZ je jednostranným
právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu)
splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod

na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne
preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a
platnosť tohto úkonu.
7. Okresný súd preto s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2Cdo/266/2000,
7Cdo/26/2017, 4Cdo/75/2020) uzavrel, že z hľadiska obsahu predmetná výzva nespĺňa náležitosti

kvalifikovanej výzvy, nakoľko neobsahuje špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou bola žalovaná v
omeškaní. Posudzované zosplatnenie úveru
v je preto neplatné, v dôsledku čoho žalobca nie je nositeľom aktívnej legitimácie vo vzťahu
k uplatnenej pohľadávke, keďže v zmysle ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách, môže banka postúpiť iba
splatnú pohľadávku. Pre nadbytočnosť sa už nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, že procesne úspešnej
žalovanej priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny v podobe vyhovenia

žalobe v plnom rozsahu.
10. Primárne rozsudku vytýkal nepreskúmateľnosť a zmätočnosť, nakoľko v právnej úprave, t. j. v ust.
53 ods. 9 OZ, sa ani teraz, ani v minulosti, explicitne neuvádza povinnosť veriteľa uviesť splátku, so
zaplatením ktorej je dlžník v omeškaní (a teda pre nezaplatenie ktorej môže dôjsť k predčasnému
zosplatneniu úveru). Závery okresného súdu sú o to prekvapivejšie, že v predmetnej veci už aj dovolací

súd (Uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/128/2022 z 30.1.2024) pomerne detailne posudzoval predmetné
ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, pričom žiadnu takúto povinnosť veriteľa (explicitná povinnosť veriteľa uviesť
splátku, pre ktorú veriteľ zosplatňuje) nekonštatoval.
11. Odvolateľ v danej súvislosti zdôraznil, že predmetnú právnu otázku už Najvyšší súd SR zodpovedal
v prospech výkladu žalobcu, konkrétne v rámci uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022

z 30.1.2024 podľa ktorého : „Dovolací súd sa nestotožňuje
s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza
k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto
povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá“. Okrem toho, Najvyšší
súd SR posudzoval podmienky platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pri spotrebiteľských úveroch

aj v súvislosti s inou právnou otázkou – premlčaním (napr. uznesenie z 29. novembra 2022, sp. zn.
7Cdo/268/2020), kde nedospel k právnemu záveru, podľa ktorého by musela byť výzva podľa § 53 ods.
9 OZ kvalifikovaná v tom zmysle, že by musela uvádzať splátku, pre ktorú veriteľ plánuje v budúcnosti
zosplatniť úver. Hoci Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozhodnutí neodpovedal priamo
na túto otázku (či je veriteľ v podaní, ktorým sa právo na mimoriadne zosplatnenie uplatňuje povinný

uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky), zastal
podľa názoru žalobcu právny názor, že vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej dochádza
k uplatneniu uvedeného práva veriteľom nie je náležitosťou takéhoto právneho úkonu.12. Podľa žalobcu je podstatnou právnou skutočnosťou v čase vyhlásenia splatnosti výlučne to, či veriteľ
mal splnené podmienky pre vyhlásenie splatnosti podľa oboch dotknutých ust. § 53 ods. 9 OZ ako aj §
565OZ,pričomvtomtokonkrétnomprípadenebolosporné,žetietopodmienkysplnenéboli.Špecifikácia

splátky by bola o. i. nadbytočná – keďže z platnej právnej úpravy a aktuálnej rozhodovacej praxe NS
SR jednoznačne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky pre
nesplnenie ktorej veriteľ zosplatnil celý úver.
13. Odvolateľ tiež pripomenul, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2020, sp. zn.
4Cdo 9/2017: „Podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho

úkonu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07.“ Ak sú podmienky pre
vyhlásenie splatnosti v čase vyhlásenia splatnosti splnené, súd nemá vytvárať priestor pre viacstranné
výklady, prílišne formalizovať súkromnoprávny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom a už vonkoncom nemá
preferovať výklad smerujúci k neplatnosti právneho úkonu (vyhlásenia splatnosti).
14. Osobitne žalobca poukázal na skutočnosť, že v predmetnej výzve podľa § 53 ods. 9 OZ je číselne
vyjadrené, s ktorými splátkami (v akej výške) bol žalovaný v omeškaní

ku dňu jej vyhotovenia. Ak výzva zo dňa 25.12.2016 uvádza ku dňu 24.12.2016 dlžnú sumu vo výške
393,82 eur a zmluvne dohodnutá splátka bola vo výške 52,65 eur mesačne, potom je jednoduchým
matematickým prepočtom zrejmé, že k 24.12.2016 bol žalovaný v omeškaní
s plnením najmenej 7-ich splátok (393,82/52,65) – napokon, kto iný, ako samotný dlžník najlepšie vie,
kedy prestal splácať úver (s ktorou splátkou sa dostal do omeškania). Okrem toho, aj samotná výzva

konkrétne uvádza, že dlžník je v omeškaní s plnením viac ako 3-och splátok. Žalobca zároveň súdu
doručil platobnú históriu (výpis z úveru) ako aj špecifikáciu nároku. Ak však súd vyžaduje aj uvedenie
toho„ktorásplátkazakladádôvodnavyhláseniepredčasnejsplatnostiúveru“,taktotouvedeniezostrany
veriteľa je nie len nadbytočné a ničím nevyžiadané, ale aj nelogické, nakoľko veriteľ nie je automaticky
povinný vyhlásiť mimoriadnu splatnosť po odoslaní výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ. Vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť je právom veriteľa (nie povinnosťou). Môže sa teda rozhodnúť vyhlásiť splatnosť aj neskôr,
pričom jeho právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť sa mu obnovuje každou ďalšou omeškanou splátkou,
s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
15. Z textu predložených výziev je zrejmé, že nimi postupca žiadal úhradu dlžnej sumy – v prípade
zosplatňujúcej výzvy úhradu celej dlžnej sumy, s vyšpecifikovaním všetkých podstatných platobných

(a iných) údajov. Keďže k postúpeniu došlo viac ako 90 dní po tej-ktorej výzve (konkrétne vo vzťahu
k zosplatňujúcej viac ako 2 roky), žalobca považuje splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách za nesporné a preukázané.
Zuvedenéhovyplýva,ženiejepotrebné,abyveriteľrealizovalvsúvislostisozosplatnenímapostúpením
pohľadávky dve samostatné výzvy (jednu podľa § 565 OZ resp. § 53 ods. 9 OZ a druhú podľa § 92 ods.

8 Zákona o bankách), t. j. postačuje aj len jediná výzva.
16. Je podľa odvolateľa tiež evidentné, že dovolací súd ako najvyššia súdna autorita nadväzuje na svoje
predchádzajúce rozhodnutia v tejto právnej otázke, preto rozhodnutie pojednávajúce o „samostatnej“
výzve pred postúpením možno považovať za ojedinelé,
na ktoré už dovolací súd viac nenadviazal. Logickým výkladom by bolo možné dospieť

k záveru, že sa musí jednať o výzvu na sumu, ktorú banka zamýšľa postúpiť na tretí subjekt.
V zosplatňujúcej výzve pritom pôjde vždy o celú dlžnú pohľadávku banky titulom úverového vzťahu.
Z uvedeného hľadiska potom nič nebráni tomu, aby sa za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách považovala aj výzva, ktorou sa vyhlasuje predčasná splatnosť úveru a ktorou sa zároveň
vyzýva na úhradu celej dlžnej sumy. Posledným kritériom tak zostáva zachovanej tzv. ochrannej lehoty

nepretržitého omeškania viac ako 90 kalendárnych dní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, pričom opätovne „čo len časti svojho
peňažného záväzku“ nasvedčuje záveru, že aj výzva pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ bude
spĺňať kvalifikačné kritérium pre splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Výzvou v
zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť aj oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť
sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods. 1 OZ). V konaní
bolo zároveň nesporne preukázané, že žalovaný túto objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom
predmetnej výzvy mal, keďže mu bola doručená do vlastných rúk prostredníctvom na to výslovne
splnomocneného splnomocnenca (účinky doručenia

do vlastných rúk sú zachované).

17. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaná uviedla, že sa stotožňuje so závermi
napadnutého rozsudku.18. Poukázala na viaceré rozhodnutia odvolacieho a dovolacieho („V prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby

v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil
celý dlh.“ - Rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024) súdu z ktorých vyplýva, že povinnosť
špecifikácie splátky sa dotýka nielen (i) výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ a (ii) výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách, ale aj (iii) oznámenia veriteľa, ktorým vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru.

19. V následnom písomnom stanovisku žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na ďalšie
rozhodnutia krajských súdov SR.

20. Napokon v poslednom vyjadrení žalovaná uviedla, že v danom prípade žiadna z výziev predložená
žalobcom v tomto konaní nespĺňa požiadavku tzv. kvalifikovanej výzvy. Z uvedeného dôvodu je
zosplatnenie, ako aj následne postúpenie pohľadávky na žalobcu neplatné. Odhliadnuc od toho

uplatnený nárok je premlčaný.

21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. Úvodom sa žiada vymedziť, že odvolateľom citované rozhodnutia iných krajských súdov nie sú
pre súdy konajúce v prejednávanom prípade záväzné (§ 193, eventuálne § 455 CSP). Zároveň
nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2

základných princípov CSP.
23. Ďalej platí, že žalobcom až v odvolaní prezentovaný matematický výpočet (bod 14 tohto
odôvodnenia), z ktorého má vyplývať, že žalovaná bola v omeškaní s plnením najmenej 7 splátok, je
z procesného hľadiska neakceptovateľnou novotou (§ 366 CSP).
24. Evidentne floskuloidnou je odvolacia námietka o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Dôkazom

toho je samotné odvolanie, ktoré polemizuje so závermi súdu prvej inštancie. Tie (závery/dôvody) by
však v prípade arbitrárneho rozhodnutia mali (logicky) absentovať. Odvolateľ teda/tak zamieňa svoj
subjektívny nesúhlas so závermi súdu s ich (údajnou) neexistenciou.

25. Následne, už z vecného hľadiska platí, že podstatou/zmyslom aplikovanej normy je vytvorenie

možnosti pre spotrebiteľa/dlžníka predísť eventualite predčasného zosplatnia jeho dlhu (a tým vyvolanej
strate výhody splátok) a to tak, že zaplatí konkrétnu splátku,
s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace. Z uvedeného možno vyvodiť jediný akceptovateľný záver
a to nevyhnutnosť presnej/nezameniteľnej identifikácie (vo výzve) splátky, na ktorú sa viažu tak zásadné
právne dôsledky/účinky, akými sú nástup mimoriadneho zosplatnenia a začiatok plynutia premlčacej

doby. Opísané vyplýva aj z textácie relevantnej normy – najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky, resp. keď veriteľ svoje právo na predčasné zosplatnenie môže využiť len
do splatnosti ďalšej splátky (pre určenie ktorých skutočností, t. j. uplynutia 3 mesiacov, resp. ďalšej
splátky, je logicky nevyhnutné primárne poznať, ktorá splátka je tá „predchádzajúca“/relevantná).
Spornosť/nejasnosť v týchto otázkach (určenia rozhodného momentu) je totiž v zjavnom rozpore

s princípom právnej istoty (na strane spotrebiteľa).
26. Neudržateľným je preto odvolateľovo bagatelizovanie („kto iný, ako samotný dlžník najlepšie vie,
kedy prestal splácať úver“) vymedzenia (tej) splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu. Takýto výklad
by totiž skutočne oslaboval možnosť dlžníka odvrátiť zosplatnenie a následné postúpenie pohľadávky.
V zmysle druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách totiž dlžník môže odvrátiť postúpenie pohľadávky,

resp. vylúčiť možnosť využitia tohto oprávnenia bankou, ak zaplatí omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane príslušenstva. Nadväzne je zodpovedajúce účelu zákona od veriteľa/banky požadovať,
aby dotknutá výzva obsahovala presné uvedenie splátky, od ktorej sa mimoriadne zosplatnenie odvíja.
Inak (ako je tomu i v súdenej veci) výzva na zaplatenie nie je dostatočne kvalifikovaná, na základe čoho
jej nie je možné priznať relevanciu vo vzťahu k splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001

Z. z.
27. Práve opísané dôvody súčasne vylučujú, že by sa dotknuté rozhodnutie dostalo
do rozporu (ako to naznačuje odvolateľ) s preferenciou výkladu právneho úkonu (tu mimoriadneho
zosplatnenia) v prospech jeho platnosti. Ani tento – inak nepopierateľne akceptovaný/relevantný princíp,v zmysle ktorého neplatnosť nemá byť zásadou ale výnimkou – totiž nemôže automaticky (bez ďalšieho)
viesť k vylúčeniu (fakticky obsolentnosti) právnej úpravy normujúcej neplatnosť právnych úkonov, o to
viac, že v danej veci ide o spor s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl. CSP). V osobitostiach súdenej

veci potom platí, že sumár/súhrn (vyššie) pomenovaných úvah umožňuje s dostatočnou mierou istoty
konštatovať neplatnosť posudzovaného právneho úkonu. Absenciu špecifikácie/vymedzenia rozhodnej
splátky totiž považuje odvolací súd, v zhode s názorom okresného súdu, za kvalifikovaný deficit
právneho úkonu veriteľa, spôsobujúci jeho neurčitosť/neplatnosť.
28. Taktiež na konštatovaných/určujúcich záveroch nič nemení odvolateľom akcentované rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022. Odhliadnuc od ojedinelosti tam prezentovaného záveru,
označené rozhodnutie neponúka žiadne vysvetlenie (okrem konštatovania, že explicitne táto povinnosť
zo zákona veriteľovi nevyplýva), prečo konkretizácia určujúcej splátky postráda právnu relevanciu (ktorá
vyplýva z vyššie rozoberaných hľadísk), resp. neobsahuje úvahu spôsobilú vyvrátiť doterajšiu aplikačnú
prax súdov (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/224/2021, resp. 5Cdo/2/2023), ktorá pre účely
ustálenia rozhodného momentu (pre beh premlčacej doby, resp. pre zosplatenie) vychádza z konkrétnej

splátky.

29. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej/preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

30. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
otrováchprvoinštančnéhokonanianevymedzilžiadnukonkrétnunámietku.Zdanéhodôvodupotvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.

Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

31. Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP (plný procesný úspech žalovanej v odvolacom konaní). O konečnej výške týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

32. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §

429 ods. 2 CSP.