Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124206095
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124206095.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, C. D. E.,
zastúpeného JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 27/32,
proti žalovanej: B. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XXX, I., o obnovu konania, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. mája 2025, č. k. 12C/27/2024-14, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobu odmietol a výrokom II. žalovanej
nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca
sa podanou žalobou domáhal povolenia obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.

zn. 17C/32/2019. V uvedenom konaní rozsudkom zo dňa 05.10.2021, č. k. 17C/32/2019-172,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.06.2022, č. k. 5Co/28/2022-259, ktorý
nadobudol právoplatnosť 21.06.2022, bolo rozhodnuté o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam, a to rodinného domu súp. č. XXX a pozemkov C KN
parc. č. XXX/X, XXX/X J. XXX/X, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. Skalka nad Váhom tak, že
všetky nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu za finančnú náhradu žalovanej

vo výške 40.000,- eur. Žalobca podal návrh na povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP
s tým, že v danom prípade ide o skutočnosť, že konaním žalovanej pri uzatváraní
kúpnej zmluvy formou Notárskej zápisnice zo dňa 22.04.2013, č. N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX došlo
k spáchaniu trestného činu, keďže on nikdy nechcel darovať ani predať žiadny podiel na predmetných
nehnuteľnostiach,naviac, priuzatváraníkúpnejzmluvyjednalpodnátlakomvtiesniazmluva
bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok, keď kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve vo

výške 9.958,- eur bola iba zlomkom skutočnej ceny podielu X/XX-XX prevedených nehnuteľností a táto
mu ani nebola nikdy vyplatená, tak ako je uvedené v kúpnej zmluve. Uviedol, že žalovaná predmetnou
kúpnou zmluvou sledovala nečestné záujmy obrať ho o podiel na rodinnom dome s pozemkami a neskôr
z týchto nehnuteľností čerpať finančné prostriedky za vyporiadanie spoluvlastníctva, a tak sa
bezdôvodne obohatiť. Po porade so súčasným právnym zástupcom sa dozvedel, že uvedeným konaním
došlo zo strany žalovanej k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1

Trestného zákona, preto na ňu podal dňa 09.05.2024 (nesprávne uvedený rok 2021 - pozn. odv. súdu)
na polícii trestné oznámenie. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 397
písm. a), § 403 ods. 1, 2, § 413 ods. 1 písm. a), ods. 2 CSP. Uviedol, že podľa § 403 ods. 1, 2 CSP
najskôr skúmal, či žalobca podal žalobu na obnovu konania včas. Podľa ods. 1 cit. ustanovenia v prvom
rade skúmal dodržanie subjektívnej 3-mesačnej lehoty. Žalobca v žalobe o obnovu konania
tvrdil, že sa dozvedel, že uvedeným konaním žalovanej došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného

činu podvodu až od svojho terajšieho právneho zástupcu a dňa 09.05.2021 (správne 09.05.2024)
podal trestné oznámenie na políciu. Súd z obsahu spisu sp. zn. 17C/32/2019 zistil, že B. F. podalaako žalobkyňa v uvedenom konaní žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
predmetných nehnuteľností proti A. B. dňa 25.07.2019. Žaloba bola žalovanému doručená súdom na
písomné vyjadrenie, v ktorom vyjadrení zo dňa 08.01.2020 uviedol pod čl. II., že so žalobkyňou B. F. žili

v minulosti ako druh a družka, ona ho dobrovoľne opustila. Počas spolužitia bral na svoje meno rôzne
pôžičky, ktorých sumy využívala žalobkyňa pre seba a sú písané iba na neho. Žalobkyňa si nemohla
brať ďalšie pôžičky, keďže už mala niekoľko úverov, ktoré nevládala splácať a dostala sa do registra
neplatičov. Na jej naliehanie ho nútila na ňu previesť darom časť predmetných nehnuteľností - dom súp.
č. XXX. Túto nehnuteľnosť on dostal darom v rozostavanom stave od svojich rodičov a dostaval za

financie z predaja svojho bytu. Notárka im odporučila prevod vykonať formou kúpnej zmluvy, tak uzavreli
22.04.2013 kúpnu zmluvou formou notárskej zápisnice s kúpnou cenou 9.958,- eur za podiel X/XX-XX
žalobkyni. V tom čase spolu žili ako druh a družka a žalobkyňa mu nikdy takúto
kúpnu cenu nevyplatila napriek tomu, že v kúpnej zmluve je uvedené, že tak učinila. Po tomto prevode
žalobkyňa do domu nasťahovala syna a dcéru s rodinou a v dome nastalo pre neho
peklo. On sa až neskôr pri konzultácii s právnikom po uplynutí doby 3 rokov dozvedel, že

bol pravdepodobne aktérom tzv. simulovaného právneho úkonu a podľa neho tým boli porušené dobré
mravy. Domnieval sa, že žalobkyňa už v tom čase „chcela zarobiť na ich vzťahu“ pýtaním si takmer
polovice hodnoty nehnuteľností, najskôr sumy 28.000,- eur, potom sumy 30.000,- eur a v žalobe sumy
40.000,- eur. Súd konštatoval, že žalobca podal žalobu na obnovu konania oneskorene
po uplynutí 3-mesačnej subjektívnej lehoty podľa § 403 ods. 1 CSP, preto žalobu odmietol podľa § 413

ods. 1 písm. a) CSP. Uviedol, že žalobca už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.01.2020 v spore
sp. zn. 17C/32/2019 uviedol obsahovo tie isté skutočnosti, ktoré uvádza v žalobe na povolenie obnovy
konania. Z uvedeného vyplýva, že jednak nejde o nové skutočnosti (uviedol ich už
v pôvodnom konaní) a zároveň návrh na obnovu konania bol podaný po uplynutí 3 mesiacov, odkedy
vedel o uvádzaných „nových“ skutočnostiach. Novou skutočnosťou v danom

prípade je správanie sa žalovanej a nie právne posúdenie správania sa žalovanou súčasným
advokátom a podanie trestného oznámenia na žalovanú za toto správanie zo dňa 09.05.0024. Žalobca si
zobral advokáta v pôvodnom konaní dňa 08.06.2020 a tento podal dňa 10.06.2020 za neho v pôvodnom
konaní vzájomný návrh na určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy z uvedených dôvodov, ako
aj z dôvodu, že žalovaná nemala žiadny úmysel kúpnu cenu zaplatiť, ani ju nezaplatila, on konal pod

nátlakom žalovanej, nešlo o jeho slobodnú a vážnu vôľu. Subjektívna 3-mesačná lehota od podania v
pôvodnom konaní, doručeného súdu dňa 10.06.2020, uplynula dňa 10.09.2020 a žalobca podal žalobu
na obnovu konania na súd dňa 10.05.2024, teda po uplynutí 3-mesačnej subjektívnej zákonnej lehoty
podľa § 403 ods. 1 CSP. Pritom v zmysle ust. § 405 CSP odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby
na obnovu konania nie je prípustné. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že úspešnej žalovanej

nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy konania nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Bol toho
názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b) CSP), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods.1písm.f)CSP),rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal na to, že súd odôvodnil odmietnutie žaloby na obnovu konania
jednak tým, že nejde o nové skutočnosti, ktoré uviedol v žalobe (mal ich uviesť už v pôvodnom konaní)

a zároveň nebola podľa názoru súdu dodržaná zákonom stanovená subjektívna lehota na podanie
žaloby na obnovu konania v zmysle § 403 ods. 1 CSP, teda lehota troch mesiacov, ktorá sa počíta odo
dňa, keď sa ten, kto navrhuje obnovu, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť. Súd v uznesení uviedol, že novou skutočnosťou je v danom prípade správanie sa
žalovanej a nie právne posúdenie správania sa žalovanou súčasným advokátom a podanie

trestného oznámenia na žalovanú za toto správanie zo dňa 09.05.2024. Okresný súd spojil začiatok
plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania s dátumom podania vzájomného
návrhu, ktorý podal v pôvodnom konaní dňa 10.06.2020, a
ktorým sa domáhal určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalovaná nemala žiadny
úmysel zaplatiť kúpnu cenu, ani ju nezaplatila a on konal pod nátlakom žalovanej, pričom nešlo o jeho

slobodnú a vážnu vôľu. Subjektívna 3-mesačná lehota tak podľa súdu uplynula 10.09.2020, a keďže
on podal žalobu na obnovu konania 10.05.2024, súd podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP žalobu odmietol
ako oneskorene podanú. Názor súdu prvej inštancie o nedodržaní zákonom stanovenej subjektívnej
lehoty na podanie žaloby na obnovu konania považuje za nesprávny a nezákonný. Poukázal na to,že obnova konania je v občianskom súdnom konaní mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je
spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Účelom zakotvenia obnovy
konaniadosystémumimoriadnychopravnýchprostriedkovjeumožniťúčastníkovikonanianovékonanie

s novým rozhodnutím vo veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova
konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého
rozhodnutia vychádzalo. Jedným z kritérií prípustnosti obnovy konania je dodržanie zákonnej lehoty na
podanie návrhu na obnovu konania. Podľa platnej a účinnej zákonnej úpravy možno návrh na obnovu
konania podať v subjektívnej trojmesačnej lehote plynúcej od času, keď sa účastník dozvedel o dôvode

obnovy, alebo od času, keď tento dôvod mohol uplatniť. Zákon teda spája počiatok plynutia subjektívnej
lehoty na podanie žaloby na obnovu konania so subjektívnym momentom dozvedenia sa o dôvode
obnovy alebo s momentom, kedy bolo možné dôvod obnovy uplatniť. V danej veci
sa on dozvedel po porade so svojím súčasným právnym zástupcom, že uvedeným konaním
žalovanej došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 a
nasl. Trestného zákona, prípadne ďalších trestných činov, a preto podal 09.05.2024 na OO PZ Trenčín

trestné oznámenie. Je presvedčený, že od tohto momentu je nutné počítať začiatok plynutia subjektívnej
trojmesačnej lehoty. Rovnako bol toho názoru, že trojmesačná subjektívna lehota nemohla začať plynúť
pred právoplatnosťou skončenia pôvodného konania. Súdom stanovená subjektívna lehota preto podľa
neho nemá oporu v zákone a rozhodnutie súdu založené na takomto názore je arbitrárne a nezákonné.

3. K odvolaniu žalobcu podala písomné vyjadrenie žalovaná, ktorá navrhla uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že hoci sa sčasti stotožňuje s námietkou žalobcu v
odvolaní o nesprávnom určení začiatku plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby o obnovu konania
v jeho odôvodnení, čo do výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie žalobu odmietol, považuje
toto rozhodnutie za správne v celom rozsahu. Súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosti,

o ktorých žalobca v žalobe tvrdí, že sú novými skutočnosťami, novými nie sú, keďže rovnaké skutočnosti,
tvrdenia a argumenty už použil v pôvodnom konaní sp. zn. 17C/32/2019, ktorého obnovy
sa domáha. Tieto vyjadril vo svojich písomných podaniach, ako aj v ústnych vyjadreniach pred súdom,
exaktne ich vyjadril v podaní označenom ako vzájomná žaloba, ktoré bolo
súdu v pôvodnom konaní doručené dňa 10.06.2020 a súd sa s týmito akože „novými“ skutočnosťami v

pôvodnom konaní riadne zaoberal a aj náležite vyporiadal pri svojom rozhodovaní. Rovnako sa s nimi
zaoberal aj odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku. Zdôraznila, že ako správne
uviedol súd v odôvodnení uznesenia, novou skutočnosťou v danom prípade je (mohlo by
byť) jej správanie a nie právne posúdenie takéhoto správania súčasným advokátom žalobcu a podanie
trestného oznámenia na ňu za takéto správanie dňa 09.05.2024. S týmto sa v plnom rozsahu stotožňuje

a doplnila, že žalobca na ňu podáva šikanózne trestné oznámenia, na základe ktorých však doposiaľ
nie je vedené žiadne trestné stíhanie a tieto boli pre ich nedôvodnosť odmietnuté. Ďalej uviedla, že
súd prvej inštancie podľa jej názoru zrejme nesprávne určil začiatok plynutia subjektívnej 3-mesačnej
lehoty na podanie žaloby o obnovu konania na deň 10.09.2020, avšak dospel k správnemu záveru, že
žalobca podal žalobu o obnovu konania oneskorene. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalobca

v pôvodnom konaní uplatnil obsahovo rovnaké skutočnosti, týkajúce sa strany a predmetu pôvodného
konania, a to vo vzájomnom žalobnom návrhu zo dňa 10.06.2020, od ktorého momentu mu boli tieto
skutočnosti známe a z časového hľadiska ich mohol uplatniť na účely žaloby na obnovu konania najskôr
dňa 22.06.2022 a najneskôr dňa 22.09.2022. Takže, aj keby sa začiatok lehoty „posunul“ na
deň nasledujúci po právoplatnom skončení pôvodného konania, kedy dôvod obnovy mohol objektívne

po prvýkrát uplatniť, dospeje sa k rovnakému záveru ako dospel súd prvej inštancie, že 3-
mesačná lehota žalobcovi dávno uplynula a žalobu podal oneskorene. Žalobca mal pritom v pôvodnom
konaní právneho zástupcu, už vtedy mohol uplatniť všetky dostupné právne prostriedky pre uplatnenie
svojich práv a nárokov, pričom sa nemôže teraz vyhovárať na to, že jeho súčasný advokát mu
dal iné (ďalšie) právne poradenstvo a stanovisko, avšak na tom istom skutkovom základe, ktorý žalobca

tvrdil aj pred piatimi rokmi. Dodala, že žiadny orgán nevyhodnotil jej konanie ohľadne uzavretia kúpnej
zmluvy na dotknutý spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam ako protiprávne. Ako už uviedla, nie je tu
ani dôvodné podozrenie z údajnej trestnej činnosti, ktorú tvrdí len žalobca, čím chce doslova zneužiť
právo. V danom prípade možno dôjsť k spoľahlivému záveru, že žalobca v podanej žalobe na obnovu
konania neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy týkajúce sa strán alebo predmetu pôvodného

konania, ktoré by bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, alebo ktoré sa nemohli vykonať
v pôvodnom konaní a privodili by pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Neexistujú pritom ani ďalšie
dôvody obnovy konania v zmysle § 397 CSP. Všetky ním tvrdené a namietané skutočnosti, a to, že nemal
úmysel na ňu previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, že konal pod nátlakom, že nešlo o jeho slobodnúa vážnu vôľu a že ona nemala úmysel zaplatiť kúpnu cenu a ani ju nezaplatila a ďalšie, boli známe
už v pôvodnom konaní, v ktorom sa ich žalobca neúspešne dovolával (rozsudok napadnutý žalobou
na obnovu konania bol potvrdený v odvolacom konaní). Tieto skutočnosti boli

žalobcovi v priebehu pôvodného konania nielenže známe, ale boli v ňom aj riadne uplatnené, pričom nič
nové v tejto súvislosti nevyšlo najavo, ani pokiaľ ide o prípadné trestnoprávne posúdenie jej konania, ku
ktorému nedošlo. Subjektívne hodnotenie zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu nie sú v tomto
prípade rozhodujúce a sami o sebe nezakladajú novú skutočnosť, ani nový dôkaz.
Podanie trestného oznámenia takisto nemôže byť novou skutočnosťou, či dôkazom, ani relevantnou

skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia 3-mesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania tak, ako to vo svojom odvolaní tvrdí žalobca.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobcu na obnovu konania ako podanú oneskorene, keď dospel
k záveru, že nebola dodržaná subjektívna 3-mesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania
v zmysle § 403 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a v celom rozsahu sa
stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia, na ktoré podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:
7. Podľa § 397 písm. a) CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

8. Podľa § 403 ods. 1, 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho

mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

9. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom. Keďže zasahuje do
právoplatného rozhodnutia, zákon jeho prípustnosť viaže na splnenie viacerých podmienok. Dôvody

prípustnosti obnovy konania sú presne vymedzené v ust. § 397 CSP. Ďalšími podmienkami sú zákonom
stanovená subjektívna a objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania, ale nepochybne aj
osobitné náležitosti žaloby a príslušnosť súdu na jeho prejednanie.

10. Zo zákonných ustanovení upravujúcich obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku

vyplýva, že konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich súd skúma, či je obnova konania
procesne prípustná; žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie, alebo ho odmietne.
Druhá fáza predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej
prípustnosti žaloby na obnovu konania je dodržanie subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie takejto
žaloby. Pokiaľ nie sú splnené predpoklady na povolenie obnovy konania, nie je možné sa zaoberať

vecou samou.

11. Odvolací súd preto rovnako ako súd prvej inštancie preskúmaval procesnú prípustnosť žaloby na
obnovu konania. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je 3-
mesačná - jej začiatok je stanovený okamihom, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, mohol (vzhľadom na

prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy, resp. subjektívnym momentom,
od ktorého sa mohol dôvod obnovy uplatniť. Subjektívna, ako aj objektívna lehota
(ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia), sú lehotami zákonnými a nie
je možné ich predĺžiť ani skrátiť; zmeškanie zákonných lehôt predpísaných CSP na uplatnenie žaloby
na obnovu konania nemožno v zmysle § 405 CSP ani odpustiť. Zákon začiatok plynutia subjektívnej

lehoty pri žalobe na obnovu konania viaže na subjektívny okamih, kedy sa žalobca o dôvode
obnovy mohol dozvedieť.12. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca už v pôvodnom konaní, vedenom na Okresnom
súdevTrenčínepodsp.zn.17C/32/2019uvádzalobsahovotieistéskutočnosti,ktoréuvádzalajvžalobe
na povolenie obnovy konania. Podanie trestného oznámenia ohľadom skutku, ktorý žalobca popísal

už v pôvodnom konaní, nie je novou skutočnosťou odôvodňujúcou v tomto prípade obnovu konania.
Trestné oznámenie je len inou formou uplatnenia práv, ktoré však vychádza z identických skutočností,
ako obrana žalobcu v pôvodnom konaní. Z tohto súd prvej inštancie správne vyvodil, že nejde o nové
skutočnosti a zároveň súd správne konštatoval, že návrh na obnovu konania bol podaný po uplynutí
troch mesiacov, odkedy žalobca vedel o uvádzaných „nových skutočnostiach“. Ako vyplýva z obsahu

pôvodného spisu, ako aj zo zistenia súdu prvej inštancie, žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie
v pôvodnom konaní dňa 08.06.2020 advokáta, ktorý dňa 10.06.2020 v jeho mene v pôvodnom konaní
podal vzájomný návrh na určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodov, ktoré uvádzal
v pôvodnom konaní, ako aj z dôvodu, že žalovaná nemala žiadny úmysel kúpnu cenu zaplatiť, ani ju
nezaplatila, on konal pod nátlakom žalovanej, nešlo o jeho slobodnú a vážnu vôľu. V súlade s uvedeným
súd prvej inštancie správne konštatoval, že subjektívna 3-mesačná lehota v zmysle

§ 403 ods. 1 CSP v predmetnej veci uplynula dňa 10.09.2020 (počítajúc od podania vzájomnej žaloby
doručenej súdu prvej inštancie 10.06.2020) a pokiaľ žalobca podal žalobu na obnovu konania na súd
prvej inštancie až dňa 10.05.2024, nepochybne túto žalobu podal po uplynutí 3-mesačnej subjektívnej
zákonnej lehoty.

13. S ohľadom na uvedené je nepochybné, že v danom prípade nebola splnená lehota na podanie
žaloby na obnovu konania v zmysle ust. § 403 ods. 1 CSP, preto súd prvej inštancie dôvodne žalobu
na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP odmietol. Žalobca sa nedôvodne
a v rozpore so zákonom domnieva, že začiatok plynutia subjektívnej 3-mesačnej lehoty mal súd počítať
až od porady so svojím súčasným právnym zástupcom, resp. od podania trestného oznámenia na

žalovanú dňa 09.05.2024. Rovnako nesprávne uvádzala žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu,
že počiatok plynutia subjektívnej 3-mesačnej lehoty nastal najskôr dňa 22.06.2022, teda nasledujúci
deň po právoplatnosti rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.06.2022, č. k.
5Co/28/2022-259 nadobudol právoplatnosť dňa 21.06.2022) a najneskôr 22.09.2022. K právoplatnosti
rozhodnutia sa totiž v zmysle § 403 ods. 1 CSP viaže 3- ročná objektívna lehota na podanie žaloby na

obnovu konania a nie lehota subjektívna, ako sa nesprávne žalovaná domnieva.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá
si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a žiadne jej ani nevznikli. Preto odvolací súd žalovanej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).