Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/103/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124201786
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124201786.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.:
A.,nar.XX.XX.XXXXaB.,nar.XX.XX.XXXX,obebytomumatky,obezastúpenékolíznymopatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88, Nitra, maloleté deti rodičov: matka C.
A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, E. a otec F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H.. I. J. K. XXXX/

XX, L., zastúpený: Advokátska kancelária Sobek, s.r.o., Přerovská 938/8, Bardejov, IČO: 53 519 299,
o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zmenu úpravy styku, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24.04.2025, č.k. 54P/123/2024-120, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k.

4P/29/2019-35 zo dňa 27.03.2019, právoplatný dňa 09.04.2019 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na maloletú A. zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne a na maloletú B. zo sumy 140 eur
na sumu 200 eur mesačne, u obidvoch s účinnosťou od 01.02.2024 ( výrok I. ), zročné výživné za čas
od 01.02.2024 do 30.04.2025 v sume 750 eur na maloletú A. a v sume 900 eur na maloletú B. súd
povolil otcovi zaplatiť v splátkach na každé dieťa po 50 eur mesačne, spolu s bežným výživným do rúk
matky, pod následkom straty výhody splátok ( výrok II. ), zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s

maloletýmideťmi (výrokIII.),výrokomIV.deklaroval,ževostatnýchčastiachzostávauvedenýrozsudok
nezmenený a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 36, § 24 ods. 4, § 62 ods. 1,2,3, 4,5, § 75 ods. 1,2, § 76 ods. 1, § 78
ods. 1,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov ( ďalej „Zákon o rodine“ ) konštatujúc, že o pomeroch maloletých detí bolo rozhodnuté jednak

rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.03.2019, č. k. 4P/29/2019-35, kedy sa otec vo forme
rodičovskej dohody zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 150 eur mesačne a na
výživu mal. B. sumou 140 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a jednak
rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.02.2022, sp.zn. 4P/134/2021, ktorým bola schválená
rodičovská dohoda, podľa ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý rok v mesiaci
júl od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a v mesiaci august od 15.08. od 10:00 hod. do 31.08.

do 19:00 hod., každý párny rok od 24.12. od 10:00 hod. do 02.01 nasledujúceho kalendárneho roka do
19:00 hod., každý nepárny rok od Veľkonočného piatka od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do
18:00 hod.. Konštatoval, že v čase posledného určenia výživného maloletá A. navštevovala materskú
školu, matka mala na ňu mesačné výdavky: školné 50 eur, stravné 24 eur, oblečenie 40 eur, hračky
15 eur, hygiena 7-10 eur, zdravotná starostlivosť 5 eur, maloletá B. chodila do jaslí , matka mala na
ňu mesačné výdavky: plienky 60 eur, hygiena 25-30 eur, oblečenie 35 eur, zdravotná starostlivosť 15

eur, mlieko 100 eur. Matka bola v danom čase na materskej dovolenke, poberala materský príspevok
vo výške 350 eur, rodinné prídavky na dve deti spolu 48,68 eur, jej náklady boli: splátka úveru na auto96 eur, poistenie pre deti spolu 51 eur, mobil 24 eur, PHM 30 eur, strava 120 eur, šatstvo 10 eur, obuv
20 eur, hygiena 50 eur. Otec v čase posledného určenia výživného maloletých detí pracoval v Rakúsku
s čistým mesačným príjmom cca 1700 eur, mal náklady : ubytovanie 450 eur, odpad 50 eur, strava 200

eur, PHM 200 eur, na Slovensku platil výdavky spojené s platením nájomného za byt, internet, televíziu,
poistenie jeho aj matky, splátku úveru. Aktuálne je maloletá A. žiačkou 3. ročníka základnej školy, bola
jej diagnostikovaná astma, navštevuje krúžok pohybovej aktivity s nákladom 25 eur mesačne, matka
jej mesačne hradí stravu v škole, školský klub spolu 22 eur, maloletá B. žiačkou 1. ročníka základnej
školy, chodí na vybíjanú. Obom deťom matka hradí náklady na cestovanie do školy, učebné pomôcky a

krúžky. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok cca 330 eur, prídavky
na tri deti v sume 180 eur + výživné. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému M. L., nar.
XX.XX.XXXX, žije v domácnosti s maloletými deťmi a priateľom A. L., ktorý pracuje ako živnostník v
oblasti stavebníctva. Výdavky matky sú: elektrika a plyn 142 eur, hypotéka v N. + úver platí priateľ. Otec
je aktuálne zamestnaný vo firme O. K.. na prevádzke N. P. s priemerným čistým mesačným príjmom cca
1500 eur, ubytovanie aj dopravu má zabezpečené zamestnávateľom. Výdavky otca sú: Orange 36 eur-

pôjde hore na 44-45 eur, inkaso byt 210-223 eur, hypotéka-splátka 125 eur, strava a drogéria v zahraničí
450 eur, otcovi nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť.

3. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel
k záveru o dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom.

Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane maloletých detí
ako aj ich rodičov. Maloletá A. bola v čase poslednej úpravy výživného v materskej škole, v súčasnosti
je v treťom ročníku základnej školy, B. v čase poslednej úpravy výživného chodila do detských jaslí a v
súčasnosti je v prvom ročníku základnej školy. Za uvedenú dobu maloleté deti vyrástli a potrebujú viac
finančných prostriedkov na úhradu ich odôvodnených potrieb. Od posledného rozhodnutia o výžinom

prešla doba piatich rokov, čo možno v súdnej praxi považovať za dobu, kedy pokiaľ sa nezmenia
pomery na strane účastníkov, možno rozhodovať o zvýšení vyživovacej povinnosti z dôvodu, že sa
zmenil fyzický stav detí v tom, že tieto vyrástli a zvýšili sa ich celkové náklady na zaopatrenie z titulu
zakupovania väčších konfekčných veľkostí, ako aj zadovažovaním väčšieho množstva stravy. U otca
došlo k zmene pomerov v tom, že od 07.12.2023 pracuje ako pomocný pracovník v nemeckej firme N.,

kde má ubytovanie a dopravu zabezpečené zamestnávateľom a kde dosahuje priemerný čistý mesačný
príjem cca 1500 eur. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému L. L., nar. XX.XX.XXXX, s
ktorým je aktuálne na rodičovskej dovolenke. Podľa názoru súdu prvej inštancie odôvodnené potreby
maloletých detí prezentované v priebehu konania nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom
veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, pričom výživné 200 eur mesačne na každé z maloletých

detí pokrýva nielen nevyhnutné životné potreby maloletých detí, ale aj ich ďalšie potreby prospešné
pre rast, vývin, školskú dochádzku, záujmovú činnosť a pod. S prihliadnutím na majetkové pomery
oboch rodičov, ich príjmy a osobnú starostlivosť matky o maloleté deti považoval výživné 200 eur na
každé z maloletých detí nateraz za primerané. Zdôraznil, že otec maloletých detí je schopný zo svojho
príjmu platiť výživné v tejto výške, pričom príjem matky, ktorá sa o deti osobne stará, nie je dostatočný

na to, aby mohla v plnej miere uspokojovať všetky potreby detí. Určené výživné rešpektuje zásadu
rovnakej životnej úrovne všetkých členov rodiny a potrebu uspokojenia všetkých nevyhnutných potrieb
detí. Počiatok vyživovacej povinnosti určil súd od 01.02.2024, teda odo dňa začatia mesiaca, v ktorom
bol podaný návrh na začatie konania. Súd vzal pri rozhodovaní do úvahy aj vývoj životných nákladov,
ktorý sa ale vzhľadom na aktuálnu geopolitickú situáciu ako vysoká inflácia, nárast cien potravín, služieb,

energií, dotýka každého.

4. Keďže výživné na maloleté deti bolo zvýšené odo dňa mesiaca, v ktorom bol podaný návrh, súd prvej
inštancie rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 01.02.2024 do 30.04.2025, ktoré na maloletú
A. predstavuje sumu vo výške 750 eur (15 mesiacov x 50 eur) a na maloletú B. sumu vo výške 900

eur (15 mesiacov x 60 eur), pričom dlh na výživnom umožnil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po
50 eur na každé z maloletých detí spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pre
nezaplatenie čo i len jednej splátky.

5. Návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi zamietol, nakoľko otec požadoval zmenu v

tom, aby sa matka podieľala na dochádzaní detí za otcom do L. spôsobom, že ich jednu cestu odvezie
ona. Podľa názoru súdu prvej inštancie, keďže je styk upravený 3x do roka, je možné, aby si to otec
zariadil tak, že si pre deti príde aj ich donesie, pričom on bude znášať náklady na cestu. Vzhľadom napočet stretnutí detí s otcom počas roka nepovažoval za spravodlivé dávať na ťarchu matky, aby ich
za otcom dopravovala.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej
„ C.m.p.“).

7. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote otec namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky
konania, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Konštatoval, že aj keď matka podala návrh na zvýšenie výživného na súd dňa 12.02.2024, súd
prvej inštancie z neznámych dôvodov účinnosť zvýšenia výživného stanovil od 01.02.2024 a v prvom

výroku rozsudku neuviedol, ktorý výrok rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.03.2019, č.k.
4P/29/2019-35 sa má jeho rozhodnutím zmeniť ( prvý výrok rozsudku je tak zmätočný a nevykonateľný ).
V druhom výroku rozsudku súd prvej inštancie neuviedol, od akého okamihu by mala byť úhrada
splátky vykonávaná, a ani do kedy majú byť splátky hradené, čím je aj tento výrok zmätočný, neurčitý
a nevykonateľný. Súd prvej inštancie v bode 1 zhrnul skutočnosti uvedené matkou v návrhu na

zvýšenie výživného. Pri maloletej B. matka neuviedla žiadne zvýšené náklady a tieto nie sú uvedené ani
v rozsudku. Pri maloletej A. matka uviedla, že má veľa záujmov, avšak upresnila len krúžok pohybovej
aktivity s nákladmi 25 eur mesačne. Podľa otca nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil súd pri zvyšovaní
výživného, ak v rozhodnutí neboli uvedené sumy výdavkov ( potvrdené sú len výdavky na A. 25 eur
na krúžok a 22 eur na stravu a školský klub ), matka sa snaží zvýšeným výživným pokryť aj svoje

náklady, pričom zo zistených pomerov na jej strane je zrejmé, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom,
s ktorým si delia náklady na domácnosť minimálne na polovicu. Súd síce konštatuje zmenu pomerov
postúpením detí z jaslí, resp. škôlky do školy, táto slovná argumentácia bez relevantného zdôvodnenia
a preukázania však nemôže obstáť. Súd prvej inštancie len skonštatoval všeobecné výdavky matky
a všeobecné výdavky na maloleté deti, či predpoklad ich zvýšenia, u otca však nezohľadnil kolísavosť

ním dosahovaného príjmu, v ktorom sú za rok 2025 zahrnuté aj diéty – cestovné náhrady a stravné,
predstavujúce peňažnú kompenzáciu výdavku zamestnanca, ktorý je vyslaný na pracovnú cestu. Súd
nezohľadnil, že otec pracuje na turnusy, keď je doma, jeho príjem sa zníži, keďže pracuje v zahraničí
u slovenského zamestnávateľa, v zahraničí môže pracovať maximálne 18 mesiacov a potom musí byť
minimálne tri mesiace na Slovensku, kedy sa jeho príjem zníži buď na minimum alebo do 900 eur. Príjem

otca v porovnaní s predošlým stavom poklesol a jeho výdavky vzrástli.

8. Otec sa v odvolaní stotožnil s názorom súdu k správnemu určeniu rozsahu vyživovacej povinnosti,
kedy je dôležité vyhodnotenie všetkých zákonných kritérií pre určenie výšky vyživovacej povinnosti
rodiča k deťom, ktoré však v danom prípade neaplikoval. V rozhodnutí len skonštatoval, ktorý z rodičov

má aké príjmy, aké deklaroval predpokladané výdaje a zhrnul nevyhnutné náklady na maloleté deti,
ktoré sú podstatne nižšie ako určené výživné. Akým spôsobom dospel k sume po 200 eur ako výške
výživného a k sume dlžného výživného už neuviedol a z jeho odôvodnenia to nie je ani zrejmé. Za
situácie, kedy od posledného určenia výživného sa príjem matky zvýšil, resp. mohol byť podstatne
vyšší, ak by sa nerozhodla mať ďalšie dieťa, príjem otca sa znížil a znížili sa aj výdavky na maloleté,

súd nelogicky konštatuje, že prišlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Výdavky na
maloleté matka deklarovala vo výške 72 eur ( A. ) a 52 eur ( B. ), pri poslednom určení výživného to bolo
na A. 139 eur a na B. 235 eur. Ak by sa k týmto deklarovaným výdavkom pripočítali náklady na stravu,
oblečenie, hygienické potreby v hypotetickej výške po 150 eur mesačne k deklarovaným výdavkom, išlo
by o výdavky na maloleté vo výške 222 eur, resp. 202 eur. Zaviazaním platením výživného vo výške

po 200 eur ho tak súd zaviazal hradiť niekoľko násobne vyššie výživné. Z rozhodnutia súdu nevyplýva,
že by oprávnené výdavky na maloleté deti boli vo výške po 400 eur mesačne, ktoré by rodičia znášali
rovnakým dielom, chýba v ňom relevantné a hodnoverné zdôvodnenie prípadne iného pomeru. Otec
uviedol, že jedna návšteva maloletých pre neho znamená náklady na ubytovanie a stravu cca 400 eur
na týždeň . Súd nemal za potrebné upraviť jeho styk s maloletými dcérami a jeho návrh v tejto časti

zároveň nesprávne pochopil. Nezohľadnil, že pri poslednom určení výživného bývali maloleté spoločne
s matkou v L., v súčasnosti žijú v obci E. cca 360 km od L.. Uvedené je namieste zohľadniť minimálne
v úprave styku povinnosti rodičov a to tak, že v čase začiatku styku otca s maloletými je matka povinná
maloleté odovzdať v mieste bydliska otca a otec je povinný odovzdať maloleté v čase skončenia stykumatke v mieste jej bydliska. V tejto súvislosti konštatoval, že finančná situácia mu neumožňuje si ani
len kúpiť auto, za maloletými chodieva vlakom, resp. autobusom a domnieva sa, že návrh je aj v tejto
časti dôvodný. Ani k týmto skutočnostiam sa súd v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril spôsobom, aby

bol rozsudok preskúmateľný.

9. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca stručne uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami
uvedenými v odvolaní.

10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

11. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď
v posudzovanej veci nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podaného otcom, a to bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 C.s.p. a po odvolacom prieskume dospel
k záveru o jeho dôvodnosti.

12. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 2 ods.2 C.m.p. na účely tohto zákona sa pojmy žalobca, strana a spor vykladajú ako návrh

na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods. 1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

15. Predmetom odvolacieho prieskumu je vecná a právna správnosť odvolaním otca napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 4P/29/2019-35
zo dňa 27.03.2019, právoplatný dňa 09.04.2019 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú
A. zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne a na maloletú B. zo sumy 140 eur na sumu 200 eur
mesačne, u obidvoch s účinnosťou od 01.02.2024 ( výrok I. ), zročné výživné za čas od 01.02.2024 do

30.04.2025 v sume 750 eur na maloletú A. a v sume 900 eur na maloletú B. povolil otcovi zaplatiť v
splátkach na každé dieťa po 50 eur mesačne, spolu s bežným výživným do rúk matky, pod následkom
straty výhody splátok ( výrok II. ), zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi ( výrok
III.), výrokom IV. deklaroval, že v ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok nezmenený a výrokom
V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uvedeným rozhodnutím súd

prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky s účinnosťou od podania návrhu ( t.j. od 12.02.2024 )
zvýšiť výživné na maloleté deti na sumu po 200 eur mesačne ( na ktorom zotrvala do rozhodnutia súdu )
a návrh otca zo dňa 29.10.2024, ktorým sa domáhal zmeniť ostatný rozsudok o styku tak, že počas
bežného roka sa ponecháva úprava styku na dohode rodičov, počas letných prázdnin je oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi každý rok v mesiaci júl od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod.

a v mesiaci august od 15.08. od 10:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod. s tým, že ak by sa nemohol v danom
termíne stretnúť s deťmi, matka mu umožní náhradný termín, každý párny rok od 23.12. od 10:00 hod.
do 02.01 nasledujúceho kalendárneho roka do 19:00 hod., každý nepárny rok od Veľkonočného piatka
od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod.. V priebehu pojednávania nariadeného na deň
24.04.2025 otec tento návrh korigoval tak, že „ chce aby leto zostalo ako bolo, Vianoce a Veľká noc -

styk aby zostal ako je upravený rozsudkom súdu Bardejov, ale aby jednu cestu mala na starosti matka,
druhú cestu ja “.

16. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že o pomeroch maloletých detí bolo rozhodnuté:

- rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.03.2019, č. k. 4P/29/2019-35, v ktorom boli maloleté
deti zverené do osobnej starostlivosti matky, oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetok bolo zverené obom rodičom, styk otca s maloletými nebol upravený a otcovi bola uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 150 eur mesačne a na výživu maloletej B.
sumou 140 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,

- rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.02.2022, č.k. 4P/134/2021-47, ktorým bola schválená
rodičovská dohoda, podľa ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý rok v mesiaci
júl od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a v mesiaci august od 15.08. od 10:00 hod. do 31.08.do 19:00 hod., každý párny rok od 24.12. od 10:00 hod. do 02.01 nasledujúceho kalendárneho roka
do 19:00 hod., každý nepárny rok od Veľkonočného piatka od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka
do 18:00 hod..

17. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa§62ods.4Zákonaorodinepriurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu? rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

24.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

25. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení, alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť, alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

26. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá
je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu znamenajúcou, že ak súd o veci raz rozhodol a toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Výnimočne zákon pripúšťa, aby sa
o tej istej veci jednalo znova, avšak len za prísne stanovených podmienok ( napr. použitie mimoriadneho
opravného prostriedku ), alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch, do skupiny výnimiek

ktorých patrí aj § 121 C.m.p., kedy zmenu v ňom uvedených rozhodnutí ( rozsudkov ) možno dosiahnuť
novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď
súd rozhodoval v pôvodnom konaní.

27. Osobitným predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov

podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena
pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou
pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia ( resp. aj zníženia )
výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú
zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní

o zmene výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým
došlo od predchádzajúcej úpravy , pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona
o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, či v negatívnom,
alebo pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods.1 Zákona o rodine a porovnaťokolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia,
a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania ( III. ÚS 319/2015 ). Pri posudzovaní
zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu

výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za
ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov,
ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť
ani v prípade, ak súdne rozhodnutie, naposledy upravujúce výživné na maloleté dieťa neobsahuje
dostatočné odôvodnenie v ňom upravenej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade je

súd síce viazaný výrokom rozhodnutia, avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový stav, vzťahujúci sa
k pomerom rodičov a maloletého dieťaťa, existujúceho v čase vydania ostatného rozhodnutia súdu.

28. V nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že súčasťou práva na
určitú kvalitu súdneho konania, je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne

konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a
dôkaznými návrhmi účastníkov konania ( avšak ) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( I.
ÚS 46/05). V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť
práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia
riadne odôvodniť, s odkazom na ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu

musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné záruky pre to, že
nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý
proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri
posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré

Civilný sporový poriadok (s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 1 C.m.p.) kladie na obsah odôvodnenia
rozhodnutiaavkonečnomdôsledkutakétorozhodnutiezasahujedozákladnýchprávúčastníkasúdneho
konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje
rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne, prečo
sa určitou podstatnou námietkou, resp. tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje,

porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

29. V posudzovanej veci dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k výroku I. ( a závislému
výroku II. ) o zvýšení vyživovacej povinnosti otca, nie je možné pre nedostatky riadneho odôvodnenia

rozhodnutia v smere posudzovania a vyhodnocovania skutočností právne a skutkovo podstatných pre
rozhodnutie podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, odvolacie námietky otca vo vzťahu k prijatým skutkovým
záverom a ich právnemu posúdeniu vyhodnotiť. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je
odvolací súd nútený konštatovať, že v danej veci sa súd prvej inštancie nezaoberal a dôsledne
nevyhodnocoval rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí, pri ich vyhodnocovaní sa bez opory

v konkrétnych zistených skutkových zisteniach a v rozpore s hmotnoprávnou úpravou uspokojil len
s všeobecným konštatovaním o „ zmene veku detí, ktoré prešli z jaslí, resp. materskej školy na
základnú školu, zmenil sa ich fyzický stav ( vyrástli ) a zvýšili sa ich celkové náklady na zaopatrenie
z titulu zakupovania väčších konfekčných veľkostí, ako aj zadovažovaním väčšieho množstva stravy“,
dostatočne neskúmal a nevyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov a od

nich sa odvíjajúcu úvahu o výške ich životnej úrovne, ktorou je následne limitovaný rozsah životnej
úrovne maloletých detí, a najmä tieto pre rozhodnutie zásadné skutočnosti dôsledne neporovnal
so stavom existujúcim v čase rozhodnutia súdu, ktorý v roku 2019 naposledy rozhodoval v otázke
vyživovacej povinnosti otca na maloleté.

30. Odvolací súd vyslovuje názor, že s prihliadnutím na odstup viac ako 5 rokov od posledného
rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca, je v zásade možné prisvedčiť záveru súdu prvej
inštancie o podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, odôvodnenej vekom, rozsahom
a aj skladbou ich odôvodnených potrieb, keď rozsah a skladba potrieb maloletých detí vo veku
( aktuálne ) deväť a sedem rokov na stravu, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity, je čo do rozsahu

a druhu nepochybne iná, ako náklady maloletých detí vo veku troch a jedného roka ( v ktorom veku
boli maloleté deti v čase poslednej úpravy výživného ). V tejto súvislosti však dodáva, že dôsledné
ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných
a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb ( bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť,
náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod. ), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj
so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne je nutné tieto posudzovať vo vzťahu

k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov ( so súčasným porovnaním
ich pomerov existujúcich v čase posledného rozhodnutia súdu ) so zohľadnením práva dieťaťa podieľať
sa na životnej úrovni rodičov, a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených
nákladoch maloletého dieťaťa bude podieľať každý z rodičov ( pri zohľadnení ich zárobkových
schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky,

plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a pod. ). V posudzovanej veci súd
prvej inštancie v bodoch 11,12 odôvodnenia rozhodnutia síce uviedol aké náklady na maloleté deti
prezentovala matka v čase posledného určenia výživného ( vrátane špecifických nákladov v danom čase
sa viažucich k útlemu veku ako sú plienky, mlieko a pod. ), avšak s aktuálnymi nákladmi maloletých detí
sa vôbec nezaoberal, neposudzoval ich skladbu, dôvodnosť a ani výšku, neporovnal ich s nákladmi
maloletých detí existujúcich v čase ostatného rozhodnutia súdu a plne opomenul, že pri rozhodovaní

o výživnom, resp. jeho zmene musí súd prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého dieťaťa
hradené zo štátnej sociálnej dávky – rodinných prídavkov ( viď napr. právne závery rozhodnutia NS
SR sp. zn. 3 Cdo 88/2017 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 65/2018, rozhodnutia NS SR sp.zn. 6 Cdo 192/2018 ). Pre tieto zásadné
nedostatky odôvodnenia nie je potom ani zrejmé, na základe akej úvahy súd prvej inštancie dospel

k záveru o potrebe zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na obe maloleté deti na matkou požadovanú sumu
200 eur mesačne, či vôbec a v akej miere zohľadnil pri zvyšovaní výživného nepochybný fakt, že matka
si vyživovaciu povinnosť čiastočne plní osobnou starostlivosťou o maloleté deti ( vzhľadom na ich nízky
vek ), a napokon ani z akého dôvodu zvýšil výživné na maloleté deti už od 01.02.2024 aj napriek návrhu
matky, žiadajúcej zvýšiť výživné odo dňa podania návrhu ( t.j. 12.02.2024 ).

31. Odvolací súd podotýka, že rezignácia súdu prvej inštancie na dôsledné ustálenie rozsahu
odôvodnených potrieb oboch maloletých detí ( k týmto skutočnostiam súd matku v priebehu nariadených
pojednávaní nevypočul a bez návrhu ani sám v tomto smere v rozpore s § 35 C.m.p. nedoplnil
nedokazovanie ) je pre neho nepochopiteľná a neakceptovateľná, a tento závažný nedostatok bude súd

prvej inštancie povinný odstrániť v ďalšom priebehu konania. Dáva mu do pozornosti jeho povinnosť
podľa § 35 C.m.p. zistiť skutočný stav veci, dôsledne sa zaoberať a vyporiadať s aktuálnymi nákladmi
maloletých detí a v tejto súvislosti vyžadovať od matky ich špecifikáciu čo do druhu a výšky nákladov
( a následne ich dôsledne porovnať so stavom v čase ostatného rozhodnutia o výživnom ). Dodáva, že
pričastinákladov vynakladanýchmatkounapr.naškolné,záujmovúčinnosťmaloletýchdetí, nákladyna

bývanie pripadajúce na dieťa , prípadné vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť, je plne opodstatnené
vyžadovať ich preukázanie matkou, pri iných ako je náklad na stravu, oblečenie, obuv, vreckové a pod.
je možné vychádzať z nákladov bežne vynakladaných na maloleté dieťa v porovnateľnom veku.

32. Aj keď vytknuté závažné nedostatky bez ďalšieho znamenajú, že prijaté rozhodnutie, posudzujúce

návrh matky na zvýšenie výživného, opierajúce sa o ust. § 62 ods.1,2,4,5, § 75, § 78 ods. 1 Zákona
o rodine, je nedostatočné, nezohľadňujúce a plne opomínajúce pre rozhodnutie podstatné zákonné
skutočnosti ( čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového
a právneho základu prijatého rozhodnutia ) odvolací súd ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o zmenu
pomerov na strane oboch rodičov, v prejednávanej veci súd prvej inštancie i napriek § 35 C.m.p. tieto

pomery existujúce na strane oboch rodičov v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom a v čase
aktuálneho rozhodovania, dôsledne neposudzoval. Vo vzťahu zárobkovým a majetkovým pomerom
oboch rodičov a ich zmien sa zaoberal výlučne ich aktuálnymi príjmovými pomermi a opomenul
sa zaoberať prípadnou zmenou v ich majetkových pomeroch. Z odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu
k príjmovým pomerom rodičov vyplýva, že súd prvej inštancie síce na jednej strane konštatoval aktuálny

príjem otca cca 1 500 eur netto, na strane druhej však nie je zrejmé, či vôbec a s akým výsledkom
vyhodnotil skutkové zistenia o miernom znížení príjmu dosahovaného otcom v porovnaní so stavom
v čase ostatného rozhodnutia súdu, a ani, že na úhrade nákladov domácnosti matky sa aktuálne
čiastočne spolupodieľa partner matky. Pokiaľ ide o príjem dosahovaný otcom, je možné odvolateľovi
prisvedčiť, že súd prvej inštancie prehliadol, že podľa doložených listín vzťahujúcich sa na obdobie od

12/2023 do 12/2024 ( mzdový list, správa K. O. , K. z 14.01.2025 ), takmer polovičnú časť príjmu otca
predstavuje súhrnná položka „ diéty “, t.j. cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z.z. v platnom
znení. V nadväznosti na túto argumentáciu otca však dodáva, že cestovné náhrady síce netvoria zložku
mzdy,alesúčasneovplyvňujúcelkovúmajetkovúsituáciurodiča,ktorýpotomnemíňadosahovanú mzduna úhradu tých istých nákladov. Pri tejto úvahe sa odvolací súd opiera o uznesenie Ústavného Českej
republiky sp. zn. IV. ÚS 1790/2021 z 24. 08. 2021 ( na ktorého judikatúru je možné podľa čl.2 ods.2
C.s.p. a aj s odvolaním sa na príbuznosť právneho prostredia a spoločnú právu históriu prihliadnuť),

v ktorom s odkazom na svoju skoršiu judikatúru zotrval na názore, že vyplatené cestovné náhrady, i
keď netvoria zložku mzdy, ovplyvňujú vyživovaciu povinnosť povinného rodiča a je možné ich zahrnúť
do príjmových pomerov povinného rodiča, v opačnom prípade ( pri ich nezohľadnení ) by to mohlo
mať extrémne nerozumné a nespravodlivé dôsledky. Tomuto názoru v posudzovanej veci prisvedčuje
vykonaným dokazovaním zistená skutočnosť, že zamestnávateľ otcovi pri výkone práce v zahraničí

zabezpečuje dopravu a ubytovanie.

33. Vo vzťahu k závislému výroku II. o zročnom výživnom dáva súdu prvej inštancie do pozornosti,
že v prípade, ak súd rozhoduje o dlžnom výživnom za obdobie predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu
musí zohľadniť, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti
musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené

dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného ( § 232 ods. 3,4 C.s.p. ). Hľadiskami pre úvahu súdu,
či má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška uloženej peňažnej povinnosti, platobná
schopnosťpovinného,vkonaníprejavenásnahaoplneniezáväzku,apodobne. Vzhľadom nacharakter
zostávajúceho predmetu konania ( vyživovacia povinnosť povinného rodiča k maloletým deťom ),
nie je účelom takéhoto postupu to, aby maloletým deťom boli splátky zročného výživného, na plnenie

ktorých im vznikol nárok za minulé obdobie, vyplácané neprimerane dlhé obdobie. V preskúmavanom
rozhodnutí, v ktorom súd prvej inštancie vo výroku II., povolil otcovi vyčíslené zročné výživné splácať
v určených mesačných splátkach plne absentuje korektné vysvetlenie výnimočných dôvodov, vedúcich
súd k poskytnutiu takejto možnosti ( bez významu je, že dlžné výživné by otec uhradil do cca 14-tich
mesiacov ).

34. Úvaha o nedostatočnom objasnení pre rozhodnutie podstatných skutočností platí aj vo vzťahu
k výroku III. rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku
s maloletými deťmi. V tejto súvislosti treba uviesť, že rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa
24.02.2022, č.k. 4P/134/2021-47, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej je otec

oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý rok v mesiaci júl od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07.
do 19:00 hod. a v mesiaci august od 15.08. od 10:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod., každý párny rok
od 24.12. od 10:00 hod. do 02.01 nasledujúceho kalendárneho roka do 19:00 hod., každý nepárny rok
od Veľkonočného piatka od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., neupravoval spôsob
amiestoodovzdávaniaapreberaniamaloletýchdetí predzačatímapoukončenístykuotcasmaloletými

deťmi a tento ponechával na dohodu rodičov. Podstatná a zásadná argumentácia otca, s ktorou sa
súd prvej inštancie vo vzťahu k tejto časti návrhu nezaoberal a neposudzoval ju, bola postavená na
otcom tvrdenej zmene v pomeroch všetkých účastníkov, kedy sa matka od ostatnej úpravy súdu na
základe vlastného rozhodnutia spoločne s maloletými deťmi odsťahovala z L. do E., pričom vzdialenosť
aktuálnych bydlísk oboch rodičov ( cca 360 km ) nie je zanedbateľná a ťarchu novovzniknutých nákladov

na realizáciu styku otca s maloletými deťmi znáša výlučne otec.

35. Odvolací súd napokon upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na požiadavky, kladené na výrok
rozhodnutia a jeho formuláciu. Zdôrazňuje, že výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým
sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania, ktorý musí v presnej, stručnej a úplnej

formulácii vyjadriť záver súdu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia spôsobom, aby ho bolo
prípadne možné vynútiť jeho výkonom. Rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých detí vyžaduje, aby výrok nového rozhodnutia obsahoval aj špecifikáciu
výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý, a prípadne rozsah, v akom sa pôvodné rozhodnutie mení.

36. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b/, c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky naznačené
odvolacím súdom v predchádzajúcej časti rozhodnutia, po doplnení dokazovania potrebného na zistenie
skutočného stavu veci ( § 35 C.m.p. ) opätovne o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca

na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo
ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. je povinný v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhov oboch rodičov, riadne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sazákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca, t.j. existencie
podstatnej zmeny pomerov pri porovnaní s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu,
majetkových a finančných pomerov na strane oboch rodičov a aj ustáleného rozsahu odôvodnených

potrieb maloletých detí a ich výšky pri zohľadnení ich prípadných ďalších podstatných zmien, riadne sa
vyporiada s návrhom otca na zmenu úpravy styku, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo
vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

37. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 2 ods. 1 C.m.p., § 393
ods. 2 C.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).