Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200657
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8718200657.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/X, XXX XX E. F. G., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban,
s.r.o., so sídlom 831 01 Bratislava - Nové Mesto, Uhrova 18, IČO: 47 254 173, proti žalovanej: H. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., D. XX, právne zastúpená: JUDr. Tibor Bašista, Advokátska kancelária,
so sídlom 058 01 Poprad, Štefánikova 8, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/6/2018-416 zo dňa 25.01.2024,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa medzitýmny rozsudok.

II. O trovách celého konania rozhodne súd I. inštancie v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým medzitýmnym rozsudkom rozhodol
tak, že:
„I. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia čo do základu je daný.
II. O výške nároku a o trovách celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.“

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil najmä tým, že žalobca žalobou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 31.1.2018 žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia v znení: „Žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu zodpovedajúcu 82,02 percentám zo sumy,
o ktorú bola zhodnotená nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej nachádzajúca sa v k.ú. J.: bytu č. X s
prísl., v bytovom dome blok B., ul. XX. K., or.č.XX,XX, súp. č. XXX, stojaci na parcelách č. XXXX a
XXXX. vchod č. XX. na ulici XX. K. v J. investíciami žalobcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku“ a priznať náhradu trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že bol ženatý s dcérou žalovanej od 02.08.2014 do 10.05.2017. Manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom okresného súdu Poprad sp.zn. 15P/85/2016 zo dňa 01.02.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2017. Žalovaná (v čase podania žaloby - poznámka súdu) je
vlastníčkou bytu č. X, vchod č. XX s príslušenstvom v bytovom dome blok B., L. XX. XXXXXXX
XXX/XX/XX, J., stojaci na parcelách č. XXXX a XXXX, zapísané na LV č. XXXX k.ú. J.. Po uzatvorení
manželstva s dcérou žalovanej sa v roku 2015 dohodli, že kúpia byt od žalovanej na ul. D. XXXX/
XX, J. (3-izbový). Z peňazí utržených za predaj bytu, žalovaná kúpi dvojizbový byt na ulici XX.

K. G. J., ktorý s bývalou manželkou zrekonštruujú, budú ho užívať a následne si byty zamenia a
vzájomnesafinančnevysporiadajú.Narekonštrukciubytubolivynaloženéfinančnéprostriedkyvovýške
19.729,61 eur, z toho bolo 3.547,80 eur z prostriedkov žalovanej. V roku 2015 investoval výlučne svoje
finančné prostriedky do rekonštrukcie bytu vo vlastníctve žalovanej a po vyčerpaní prostriedkov ďalejinvestoval do rekonštrukcie bytu aj finančné prostriedky, ktoré nadobudol za trvania manželstva. Na
základe skutkového stavu sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, titulom vloženia investícii do
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, ktorými bola predmetná nehnuteľnosť zhodnotená. Vynaložením

investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniklo vlastníkovi bezdôvodné obohatenie. V
tomto prípade ide o plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ). V zrekonštruovanom byte s manželkou a maloletým dieťaťom bývali a uhrádzali všetky
náklady spojené s užívaním bytu v súlade s uzavretou dohodou. Tento stav trval do februára 2016, kedy
mu bolo zabránené vstúpiť do bytu a odvtedy ho nemohol užívať. Od februára 2016 je v byte vymenený

zámok. Investície, ktoré vkladal do rekonštrukcie nehnuteľnosti boli určené na spoločné bývanie s už
bývalou manželkou. Účel viesť spoločnú domácnosť v zrekonštruovanom byte odpadol. Vo februári mu
už nebolo umožnené vstúpiť do bytu.
Právny zástupca žalovanej vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na
skutočnosť, že žalobca opustil rodinu, t.j. manželku pre mimomanželský vzťah v októbri 2015 a zdržiaval
sa len v M.. Rekonštrukcia dvojizbového bytu bola ukončená v júni 2015.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd v uvedenej právnej veci rozhodol medzitýmnym
rozsudkom v zmysle § 214 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko
by bolo nehospodárne v ďalšom konaní sa zaoberať výškou bezdôvodného obohatenia, vykonávať
znalecké dokazovanie. Prioritne bolo potrebné vysporiadať sa s námietkou premlčania a teda či je nárok
daný, až následne pokiaľ je nárok daný vykonať rozsiahle dokazovanie.

Uplatnený nárok žalobcu v predmetnom konaní predstavuje ním tvrdené vložené investície do bytu
č. X, vchod č. XX v bytovom dome blok B. F. L. XX. XXXXXXX XXX/XX/XX, J., zapísaný na LV č.
XXXX k.ú. J., ktorý bol v predmetnom čase vo vlastníctve žalovanej. Účelom vynaloženia tvrdených
investícii bol spoločný záujem žalobcu, žalovanej, v tom čase žalobcovej svokry a jej dcéry vytvoriť
spoločné bývanie pre manželov očakávajúcich narodenie dieťaťa, vnúčaťa. Účel rekonštrukcie bytu

nebol v konaní sporný. Vloženými investíciami tak došlo k zhodnoteniu bytu v danom čase vo vlastníctve
žalovanej. Už nasledujúce rozhodnutie žalovanej týkajúce sa zmeny vlastníckeho práva predmetného
bytu výberom formy prevodu, darovacou zmluvou dcére bolo na samotnom rozhodnutí žalovanej.
V konečnom dôsledku tak išlo o ekonomické zhodnotenie veci pre žalovanú. Tým je daná pasívna
legitimácia.

Žalobca ako subjekt, ktorý vložil investície do bytu za určitým účelom, ktorý následne odpadol, má
právo domáhať sa vrátenia týchto investícií vo forme bezdôvodného obohatenia. Lehoty na vrátenie
tohto plnenia sa odvíjajú nie od jeho poskytnutia (tzv. začiatku rekonštrukcie bytu) ale od okamihu
vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, t.j. od času, kedy právny dôvod
plnenia dodatočne odpadol, v danom prípade podľa názoru súdu vo februári 2016 v dôsledku zistenej

nemožnosti žalobcu reálne sa dostať do bytu v dôsledku výmeny zámkov, čo nebolo v konaní sporné.
Išlo teda o reálnu prekážku užívania bytu. Od daného momentu začala plynúť subjektívna dvojročná
premlčacia doba, ktorá uplynula vo februári 2018. Výmenou zámku sa žalobcovi znemožnilo užívať
predmetný byt a teda jeho investície vložené na rekonštrukciu bytu. Žaloba bola podaná včas, už v
januári 2018, teda pred uplynutím premlčacej doby.

Súd však za nepochybný, jasný a zreteľný okamih plynutia premlčacej subjektívnej doby považoval
definitívnu prekážku právneho charakteru na strane žalobcu pre užívanie bytu, právoplatnosť rozsudku
o rozvode manželstva ktorá nadobudla dňa 10.05.2017. Premlčacia doba by v takomto prípade uplynula
až 10.05.2019. Takýmto okamihom odpadol účel užívania bytu a účel pre ktorý boli investície vložené.
V oboch prípadoch tak žaloba bola podaná včas.

Súd sa nestotožnil s názorom žalovanej, že opustením spoločnej domácnosti žalobcom v októbri
2015 odpadol účel užívania bytu, investícií. Z dokazovania vyplynulo, že bývalí manželia sa snažili
manželskú krízu ustáť. Dcéra žalovanej a žalovaná nechali žalobcu uhrádzať všetky náklady spojené s
užívaním bytu až do februára 2016, čo nebolo sporné (ods. 9 tohto rozsudku). Taktiež z vyjadrení dcéry
žalovanej v Správe z poradne-psychologického procesu zo dňa 02.08.2016 (na č.l. 46 pripojeného spisu

sp.zn.15P/85/2016 oboznámené na pojednávaní dňa 10.08.2022 v danom konaní) vyplýva, že dúfa že
sa manžel k rodine vráti, verí v jeho návrat.
Súd teda dospel k právnemu záveru, na základe zistených skutočností, že objektívna trojročná
premlčacia doba bola dodržaná, ako aj subjektívna dvojročná doba. Žalobca si svoj nárok uplatnil
včas ako je vyššie odôvodnené. Teda v danom prípade premlčacia doba neplynie od poskytnutia

investícií žalobcom do bytu, čo nebolo v konaní sporné, ale až od odpadnutia účelu vloženia investícií.
Daný okamih súd posúdil právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Takýmto okamihom sa
žalobca mohol dozvedieť nepochybne, že investície, ktoré vložil do nehnuteľnosti si môže nárokovať od
žalovanej. Touto právnou skutočnosťou došlo k legitímnemu ukončeniu vzťahu medzi zaťom a svokrou,ako sporových strán. K márnemu uplynutiu premlčacej doby tak došlo 10.05.2019, žaloba bola podaná
včas dňa 30.01.2018 a preto nárok nie je premlčaný.
Trvá teda povinnosť žalovanej bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Z vyššie uvedených dôvodov

súd o nároku žalobcu či je daný rozhodol, medzitýmnym rozsudkom. Uvedené súd posúdil v zmysle
Nálezu Ústavného súdu SR zo 17.02.2016 sp.zn. I. ÚS 548/2015).

2.Protitomutorozsudkupodalavčasodvolaniežalovaná,ktoránavrhlaodvolaciemusúdu,abyrozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Svoje odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, na ktorej trvala aj na súdnom pojednávaní, ktoré sa
konalodňa25.01.2024.Zvykonanéhodokazovaniamázato,ževkonaníbolojednoznačnepreukázané,
že žalobca opustil spoločnú domácnosť v októbri 2015, čo vyplýva aj z dokazovania, ktoré prebehlo v

rámci konania na OS Poprad pod sp.zn. 15P/85/2016, pričom rekonštrukcia bytu bola ukončená v júni
roku 2015, na základe čoho je názoru, že tým, že žalobca žalobu podal dňa 31.1.2018 nebola predmetná
žaloba podaná včas, a teda bola podaná po uplynutí premlčacej doby, na základe čoho nárok, ktorý si
v tomto konaní uplatňuje, nemá žiadny právny základ.
Je toho názoru, že od ukončenia rekonštrukcie nehnuteľnosti teda, od júna 2015 začala plynúť žalobcovi

subjektívna lehota na uplatnenie si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca mal v
tom čase vedomosť o tom, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá je vlastníctvom žalovanej. Taktiež má za
to, že v konaní bolo preukázané, že rekonštrukcia bola vykonávaná z finančných prostriedkov žalovanej
a nie žalobcu.
Výrok súdu sa podľa mňa zakladá aj na nesprávnom právnom posúdení na základe týchto skutočností:

Žalobca viedol mimomanželský pomer od približne marca 2015 a v čase rozchodu s dcérou žalovanej
už žil s inou partnerkou v podnájme v M.. Dôkazy predložila dcéra žalovanej v konaní na OS Poprad
pod sp.zn. 15P/85/2016. Žalobca uviedol o rozchode, že sa ich vzťahy narušili, neuviedol však, že sa
prevalil jeho mimomanželský pomer a už v októbri 2015 sa vyjadril, že chce žiť a založiť si rodinu s
novou partnerkou, a teda už v tomto období vedel, že manželský vzťah nechce obnoviť. Toto tvrdenie

potvrdil v rámci rozvodového konania, kde sa vyjadril, že rodinu opustil a odsťahoval sa v októbri 2015.
Vo svojom vyjadrení počas tohto konania zo dňa však už uviedol, že sa vzťah snažili do decembra 2015
urovnať. Táto skutočnosť sa teda nezakladá na pravde. Dcéra žalovanej mala snahu v októbri 2015 na
stretnutí manželstvo zachrániť, ale on neprejavil záujem, nakoľko už žil s inou ženou.
Tvrdenie žalobcu, že až vo februári 2016 zistil, že sú vymenené zámky, a že dovtedy tam mohol chodiť,

sa taktiež nezakladajú na pravde. Od októbra 2015 v 2-izbovom byte prechodne bývala kamarátka dcéry
žalovanej, B. N. K., ktorá žila a pracovala v J. a na nejaký čas prišla na Slovensko, preto je logické, že
žalobca nemohol vstupovať do predmetného bytu. Následne, keďže jej nevrátil kľúče od jej 2- izbového
bytu, vymenila v decembri 2015 zámky. Jeho tvrdenie, že na to prišiel až vo februári 2016, považuje len
za účelové tvrdenie z jeho strany. So synom sa zásadne a vždy stretával len v alebo pred ich trojizbovým

bytom na D. L. G. J., nikdy nie pred alebo v dvojizbovom byte, nakoľko dcéra žalovanej aj s vnukom
bývali v trojizbovom byte a žalovaná tam bývala s nimi a pomáhala svojej dcére.
Taktiež nie je pravdou čo tvrdí žalobca ohľadom užívania bytu od októbra 2015 do februára 2016 a o
tom, že sa tam malo uskutočniť niekoľko stretnutí. V októbri 2015 sa v dvojizbovom byte uskutočnilo
jedno stretnutie dcéry žalovanej a žalobcu. Následne byt obývala B. N. K. a žalobca chodil za synom

do ich trojizbového bytu.
Nesúhlasí aj s tvrdením súdu, že zistenie žalobcu, že sa až vo februári nemohol dostať do bytu je okamih
(čas) zistenia, kedy odpadol právny dôvod plnenia a to z dôvodu, ktorý uvádza vyššie. V tom čase bývala
v byte B. N. K., a teda žalobca nemal dôvod a ani právo vstupovať do bytu. Pokiaľ súd tvrdí, že zistenie
žalobcu, že sa vymenili zámky vo februári je nesporné, musí byť toto tvrdenie podložené dôkazmi nielen

tvrdeniami žalobcu.
Nesúhlasí ani s ďalším vyjadrením súdu, že považoval za definitívnu prekážku právoplatnosť rozsudku
o rozvode, pretože si myslí, že manželstvá sa môžu rozvádzať ako pol roka, tak i niekoľko rokov a
absolútne to nesúvisí s užívaním bytu, ktorý žalobca nikdy nevlastnil, iba do určitého času (do času
odchodu od rodiny) ho užíval spolu so svojou rodinou. Dcéra žalovanej naivne verila, že rodinu zachová,

no postupne sa dozvedala skutočnosti ohľadom milenky a ich spoločnej prezentácie na verejnosti počas
manželstva, (investícií do kúpy darčekov, zaplatenia ubytovania v čase manželstva, fotografií, atď.), že
od tohto ustúpila. Súd síce uviedol, že v manželskej poradni sa snažila dcéra manželstvo zachrániť, nouž necitoval vyjadrenie žalobcu, že o záchranu nemá záujem a dal to striktne najavo slovne ako aj tým,
že pred dverami poradne sedela jeho nová partnerka.
Súd vyhodnotil, že z dokazovania vyplynulo, že sa manželia snažili krízu zažehnať. Dané tvrdenie, sa

však nezakladá na pravde nie je pravda. O manželstvo bojovala nejaký čas len dcéra žalovanej a zo
spisu o rozvode manželstva jasne vyplynulo, že žalobca sa chcel rozviesť a nesúhlasil ani s manželskou
poradňou. Súd si nedôsledne preštudoval spis o rozvode manželstva a vôbec neuviedol jasný názor
žalobcu na ich manželstvo ani to ako sa v tom čase k záchrane manželstva vyjadril.
Je taktiež toho názoru, že súd nepostupoval správne, keď si osvojil žalobcom ničím nepodložené

tvrdenia, vyhodnotil predložené dôkazy, resp. tvrdenia jednostranne v prospech žalobcu, pričom sa
nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré uvádzala žalovaná a tieto nebral do úvahy.

3. V rámci kontradiktórnych reakcií žalobca k odvolaniu žalovanej sa vyjadril a považoval rozhodnutie
súdu prvej inštancie za správne. Poukázal na to, že žalovaná opakuje svoje ničím nepodložené
nepravdivé tvrdenia, pričom poprel, že sa mal z bytu odsťahovať v októbri 2015 a že by chcel žiť s inou

partnerkou v byte v M.. Poukázal na existenciu ust. § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii. Navrhol
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu, zotrvala na dôvodoch uvedených v odvolaní a vyjadrila
nesúhlas s tvrdeniami žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, pričom podľa jej názoru žalobca počas celého

súdneho sporu neustále mení svoje tvrdenia a nároku si na niečo, čo sám nevie preukázať. Pripojila
uznesenie Okresnej prokuratúry Poprad sp.zn. 1Pv461/23/7706-12 z 27.03.2024. Dňa 16.05.2024 bolo
doložené do spisu čestné prehlásenie B. N. K., ktorá uviedla, že po dohode s terajšou vlastníčkou bytu
na ulici XX. XXXXXXX XX G. J. H. I. dočasne v tomto byte bývala v čase od októbra 2015 do 08.02.2016
kedy odletela pracovne naspäť do O. (č.l. 460 spisu).

5. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že žalovaná predkladá nové dôkazy.
Poukázal na znenie § 167 ods. 3 CSP a § 153 CSP. Poukázal na to, že tvrdenie žalovanej o tom, že
žalobca byt nemohol užívať, z dôvodu prechodného bývania kamarátky dcéry žalovanej je nepravdivé
a žalobca to popiera. Ani komunikácia z prílohy č. 14 nič také nepreukazuje. Vo zvyšku ide len

o nepodstatné fabulácie žalovanej.
Žalovaná mala možnosť v konaní navrhovať dôkazy a ak ich nenavrhla, tak musí niesť následky
vyššie spomínanej sudcovskej koncentrácie, avšak ani tieto nové tvrdenia žalovanej nijako nevyvracajú
argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorou odôvodnil napádané rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7.Jenepochybné,žedruhémuvporadírozhodnutiusúduprvejinštancievpredmetnejvecipredchádzalo

kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu, a to uznesením sp.zn. 20Co/140/2019-172 zo dňa 19.12.2019,
pričom prioritne v tomto rozhodnutí sa riešila otázka medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Poprad,
a to in concreto výroku, že nárok žalobcu je premlčaný a o nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Pre rozhodnutie v roku 2019 bolo kľúčové zhodnotenie
nehospodárneho a neúčelného postupu súdu prvej inštancie s návodom, že pokiaľ mal za to, že nárok

žalobcu je premlčaný, mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nie rozdeliť rozhodovanie o zamietnutí
žaloby na dve rozhodnutia, tak ako to vyplýva z bodu 9 tohto uznesenia.
V tomto rozhodnutí sa odvolací súd len okrajovo venoval argumentácii týkajúcej sa veci samej.

8. Podľa § 114 Občianskeho zákonníka ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane

a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani
neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.

9. Zmyslom predmetného ustanovenia je opätovne istá modifikácia v plynutí premlčacej lehoty so
zreteľom na zvýšenú ochranu v ňom definovaných subjektov.

Ustanovenie teda normuje jednak nezačatie plynutia premlčacej lehoty, a jednak spočívanie premlčacej
lehoty.
Ak ide o prípadné vzájomné záväzkové právne vzťahy medzi osobou zákonného zástupcu a ním
zastupovanej osoby, pre hroziaci konflikt záujmov, ako aj pre reálnu praktickú neuplatniteľnosť týchtopráv sa stanovuje, že ešte nezačatá premlčacia lehota nezačne plynúť, prípadne, že už začatá
premlčacia lehota spočíva, a to až do momentu, kedy sa právny vzťah zákonného zastúpenia skončí.
Týmto momentom začne prípadná premlčacia lehota plynúť alebo (v prípadoch spočívajúcej premlčacej

lehoty) začne plynúť zvyšok premlčacej lehoty.
Analogicky platia uvedené závery i na právny vzťah manželstva. Nemožno ich však analogicky aplikovať
na situácie spolu žijúcich osôb (druh a družka, prípadne iné normatívne neupravené partnerské vzťahy).

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie zodpovedal všetky otázky, ktoré považoval pre
rozhodnutie za podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej
inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
na ktoré odkazuje.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na zistení o uplatnení si nároku žalobcu riadne
a včas, tomuto zisteniu nemožno totižto nič vytýkať, pretože tak ako vyplýva z bodu 28 napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, za kľúčové považoval súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd
pre plynutie premlčacej doby moment právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu, ktorý

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2017 (č.l. 9 spisu) a premlčacia doba by v takomto prípade
uplynula až 10.05.2019, no však za stavu pokiaľ žalobca žalobu podal dňa 31.01.2018, potom odvolací
súd konštatuje rovnako ako súd prvej inštancie, že nárok žalobcu premlčaný nie je.

13. Čo sa týka nových dôkazov tvrdení uvedených v odvolaní, tieto nemohli vzhľadom na vyriešenie

kľúčovej otázky začiatku plynutia premlčacej doby dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželov,
znamenať zmenu v objasnení veci tak, ako k nej dospel súd prvej inštancie a preto na tieto dôkazy
a tvrdenia po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd aj z tohto dôvodu neprihliadal.

14. Taktiež na zmenu v objasnení veci vzhľadom na správne posúdenie námietky premlčania nemohli

mať vplyv okolnosti v režime užívania bytu, zamedzenia užívania bytu z rôznych dôvodov, tak ako to
strany sporu tvrdili v priebehu prvostupňového konania a napokon aj v odvolaní a ich kontradiktórnych
reakcií po podaní odvolania.

15. Na základe uvedeného odvolací súd medzitýmny rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP

potvrdil.

16. Vzhľadom na to, že postihnutý odvolaním bol medzitýmny rozsudok, o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).