Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100219
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka,PhD.(sudcaspravodajca)ačlenovsenátuJUDr.ViolyTakáčovej,PhD.,LL.M.aJUDr.Martina
Tisa, v právnej veci žalobcu: X. D., nar. XX. S. XXXX, bytom O. K. X, XXX XX N., proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 1441-2/2024-BA zo dňa 30. januára 2024, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. 13Sas/2/2024, zo dňa 15. januára
2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom
z 15. januára 2025, č. k. 13Sas/2/2024 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“ alebo „zákon č. 162/2015 Z.z.“)
zamietol správnu žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovanej zo dňa 30. januára 2024, číslo: 1441-2/2024-BA (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“

alebo „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) tak, že
odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov (ďalej aj ako „pobočka
žalovanej“) zo dňa 30. novembra 2023, číslo: 700-2781377623-GC04/23 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie“) vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie
a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného
do rezervného fondu solidarity, v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

2. Prvostupňovým rozhodnutím č. 700-2781377623-GC04/23 zo dňa 30. novembra 2023 pobočka
žalovanej predpísala žalobcovi za obdobie október 2020, november 2020, december 2020, január 2021
a február 2021 poistné na nemocenské poistenie v sume 16,81 Eur, poistné na starobné poistenie a
povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 68,85 Eur, poistné na invalidné poistenie v
sume 22,47 Eur, poistné na úrazové poistenie v sume 24,84 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity
v sume 18,14 Eur, spolu v sume 126,27 Eur. Vydaniu prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej

predchádzalo rozhodnutie č. 700-2711271022-GC04/22 zo dňa 28. septembra 2022, ktorým pobočka
žalovanej predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, poistné a povinné príspevky za
obdobie október 2020 až február 2021 spolu v rovnakej sume, t.j. 126,27 Eur, pretože zistila, že žalobca
do dnˇa vydania napadnutého rozhodnutia uvedené poistné a povinné príspevky uhradil v nesprávnejnižšej sume. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal, odvolanie bolo rozhodnutím žalovanej č.
55551-3/2022-BA zo dňa 21. decembra 2022 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 1771-5/2023/BA zo dňa 23. mája 2023, nariadila obnovu
konania ukončeného právoplatným rozhodnutím žalovanej č. 55551-3/2022-BA zo dňa 21. decembra
2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie pobočky žalovanej č. 700-2711271022-GC04/22 zo dňa 28.
septembra2022.Sociálnapoisťovňa,ústredieakoodvolacíorgánpodľa§223ods.2zákonač.461/2003
Z. z. spojila rozhodnutie o nariadení obnovy konania s novým rozhodnutím vo veci. Rozhodnutím č.

1771-5/2023/BA zo dňa 23. mája 2023, sa právoplatné rozhodnutie žalovanej č. 55551-3/2022-BA zo
dňa 21. decembra 2022 zrušilo a žalovaná ako odvolací orgán zrušila podľa § 218 ods. 3 zákona č.
461/2003 Z. z. aj rozhodnutie pobočky žalovanej č. 700-2711271022-GC04/22 zo dňa 28. septembra
2022 a vec vrátila pobočke žalovanej na nové prejednanie a rozhodnutie.

4. V rozhodnutí č. 1771-5/2023/BA zo dňa 23. mája 2023 sa zároveň uvádza, že rozhodnutie č. XXX XXX

XXXX X zo dnˇa 03. februára 2021 o priznaní starobného dôchodku žalobcovi, z ktorého vychádzala
aj pobočka žalovanej pri posúdení splnenia podmienky pre uplatnenie úľavy na poistnom na invalidné
poistenie za rozhodujúce obdobie, bolo vydané 3. februára 2021. Predmetné rozhodnutie však stratilo
právnu účinnosť. A to z dôvodu, že najskôr Krajský súd v Prešove, rozsudkom sp. zn. 2Sa/15/2021, zo
dňa 19. októbra 2021, zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 26. mája 2021, vydané v rámci odvolacieho konania a vec vrátil na ďalšie konanie a následne
dňa 9. mája 2023, t. j. po vydaní prvostupňového rozhodnutia, ako aj druhostupňového rozhodnutia
vo veci predpísania poistného a príspevkov za obdobie október 2020 až február 2021, žalobcovi
ako samostatne zárobkovo činnej osobe, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zrušil rozhodnutie o
priznaní starobného dôchodku zo dňa 3. februára 2021 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie, na

ďalšie konanie. V zmysle § 223 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná nariadila obnovu
konania, ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 55551-3/2022-BA,
zo dňa 21. decembra 2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov,
č. 700-2711271022-GC04/22, zo dňa 28. septembra 2022, vo veci predpísania poistného a povinných
príspevkov. Zároveň rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, č. 700-2711271022-GC04/22 zo

dňa28.septembra2022,zrušilaavecvrátilaprvostupňovémuorgánunanovéprejednaniearozhodnutie
vo veci. Sociálna poisťovňa, ústredie zaviazala prvostupňový orgán, aby opätovne rozhodol vo veci
predpísania poistného a povinných príspevkov žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, až po
doriešení a opätovnom posúdení všetkých skutočností, ktoré mohli mať vplyv na povinnosť žalobcu platiť
poistné na invalidné poistenie v rozhodujúcom období. Po vyriešení všetkých relevantných sporných

otázok Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov opätovne novým v tu prejednávanej veci prvostupňovým
rozhodnutím č. 700-2781377623-GC04/23 zo dňa 30. novembra 2023, predpísala žalobcovi dlžné
poistné a povinné príspevky za rovnaké obdobie (október 2020 až február 2021), a to v rovnakej sume
(126,27 Eur) ako pôvodným zrušeným rozhodnutím.

5. V závere prvostupňového rozhodnutia pobočka žalovanej zároveň uviedla, že nakoľko bolo zistené,
že dňa 10. októbra 2022 bola zo strany žalobcu uhradená suma 126,27 Eur ako úhrada poistného a
povinných príspevkov za obdobie október 2020, november 2020, december 2020, január 2021, február
2021, ktoré poistné a povinné príspevky boli predpísané rozhodnutím č. 700-2711271022-GC04/22 zo
dňa 28. septembra 2022, nie je žalobca povinný uhradiť poistné a povinné príspevky predpísané týmto

novým prvostupňovým rozhodnutím vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov.

6. Vzhľadom na to, že žalovaná sa v odvolacom konaní s prvostupňovým rozhodnutím v plnom rozsahu
stotožnila, bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené preskúmavaným rozhodnutím č. 1441-2/2024/BA
zo dňa 30. januára 2024. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia naviac uviedla, že podľa

údajov z Finančného riaditeľstva SR žalobca vykázal za rok 2019 príjem zo živnosti, bez odpočítania
daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie v sume
62 276,16 Eur (daňové priznanie podané 09. marca 2020), t.j. vyšší ako bola zákonom ustanovená suma
pre rok 2019 (6 078,00 Eur). Na základe uvedeného žalobcovi od 01. júla 2020 do 30. júna 2021 vzniklo/
pokračovalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo

činnej osoby.

7. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia žalovaná tiež uviedla, že Sociálna poisťovňa, ústredie
zaslala žalobcovi Oznámenie o preddavkovej výplate dôchodku zo dnˇa 09. novembra 2020, ktorýmžalobcovi oznámila, že jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku nie je možné predbežne vybaviť
s konečnou platnosťou, keďže sa ešte zisťujú rozhodujúce údaje potrebné pre určenie sumy dôchodku.
Po ich zistení bude možné určiť sumu dôchodku a rozhodnúť definitívne o nároku na dôchodok. Taktiež

okrem iného uviedla, že počas preddavkového vyplácania dôchodku od 09. novembra 2020 neplynie
podľa § 116 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. lehota na vydanie
rozhodnutia o nároku na dôchodok.

8. Starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný od 19. septembra 2020, a to rozhodnutím č. XXX XXX

XXXX X zo dnˇa 03. februára 2021, rozhodnutie však stratilo právnu účinnosť. Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne po predchádzajúcom odvolacom konaní, resp. konaní vo veci správnej žaloby voči
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, rozhodnutím zo dnˇa 09. mája 2023 zrušil rozhodnutie o priznaní
starobného dôchodku zo dnˇa 03. februára 2021 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie, na ďalšie
konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dnˇa 26. mája 2023,
priznala žalobcovi starobný dôchodok od 19. septembra 2020. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu

v zákonom ustanovenej lehote odvolal. Rozhodnutie zo dnˇa 26. mája 2023 bolo potvrdené rozhodnutím
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dnˇa 25. septembra 2023.

9. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ďalej zdôraznila, že v individuálnom prípade
žalobcu,bybolozohľadneniedátumu26.mája2023naúčelyneplateniapoistnéhonainvalidnépoistenie

v rozpore so zmyslom a účelom právnej úpravy. Žalobca, ktorý v záujme ochrany svojich práv a právom
chránených záujmov využil možnosť brániť svoje práva vo veci priznania starobného dôchodku súdnou
cestou, by podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne nemal znášať negatívne dôsledky dĺžky konania,
ktorú ani on, ani Sociálna poisťovňa nemali možnosť ovplyvniť. Ak by bolo neplatenie poistného na
invalidné poistenie uplatnené až od 26. mája 2023, vznikla by potreba reparácie poistného, čomu sa

malo zákonom č. 321/2019 Z. z. zabrániť. Na účely neplatenia poistného na invalidné poistenie je preto
rozhodujúci dátum 03. februára 2021, kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku,
a to napriek tomu, že uvedené rozhodnutie bolo zrušené a nové rozhodnutie o priznaní starobného
dôchodku bolo vydané 26. mája 2023.

10. Podľa skutkového a právneho stavu veci zisteného ku dnˇu 26. septembra 2022 (dátum vydania
rozhodnutia č. 700-2711271022-GC04/22) žalobca od 01. októbra 2020 do 02. februára 2021 skrátil
odvod poistného a povinných príspevkov o sumu zodpovedajúcu poistnému na invalidné poistenie, t.j. za
október 2020, november 2020 a december 2020 o sumu 30,39 Eur mesačne, vypočítanú v sadzbe 6% z
minimálneho zákonom ustanoveného vymeriavacieho základu v sume 506,50 Eur mesačne a za január

2021 o sumu 32,76 Eur, vypočítanú v sadzbe 6% z minimálneho zákonom ustanoveného minimálneho
mesačného vymeriavacieho základu v sume 546,00 Eur a za február 2021 (za dni 01. februára 2021 a
02. februára 2021) o sumu 2,34 Eur, vypočítanú v sadzbe 6% z vymeriavacieho základu vypočítaného v
alikvotnej sume zo sumy 546,00 Eur. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, poukázané sumy za obdobie
od októbra 2020 v súlade s ustanovením § 143 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. rozdelila pomerne

podľa jednotlivých sadzieb, na základe čoho žalobcovi sa za obdobie október 2020 až január 2021
rozhodnutím č. 700-2711271022-GC04/22 nebolo predpísané len dlžné poistné na invalidné poistenie,
ale aj poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné
dôchodkové sporenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Pri opätovnom prejednaní veci Sociálna
poisťovňa, pobočka Prešov nezistila dôvody pre zmenu posúdenia výšky odvodovej povinnosti žalobcu

za október 2020 až február 2021. Predpísaním poistného a povinných príspevkov za rovnaké obdobie
a v rovnakej sume ako v pôvodnom rozhodnutí č. 700-2711271022-GC04-22 nepriamo deklarovala, že
na účely neplatenia poistného na invalidné poistenie nie je rozhodujúci dátum vydania oznámenia o
preddavkovej výplate dôchodku, ale dátum rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. Žalovaný sa
preto v rámci odvolacieho konania stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu a prvostupňové

rozhodnutie potvrdil.

11. Preddavkovú výplatu dôchodku Sociálna poisťovňa realizuje vtedy, keď je preukázané, že dôchodok
bude žiadateľovi priznaný, no stále sa ešte zisťujú niektoré skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť jeho výšku.
Oznámenieopreddavkovejvýplatedôchodkunemácharakterrozhodnutia,tedanespôsobujezáväznosť

a nezmeniteľnosť skutočností v nˇom uvedených. Preto ani nemôže zakladať právne účinky na účely
neplatenia poistného na invalidné poistenie v zmysle ustanovenia § 65a ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení zákona č. 321/2019 Z. z. v spojení s ustanovením § 128 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.
z. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov postupovala správne, keď na účely neplatenia poistného nainvalidné poistenie žalobcom ako samostatne zárobkovo činnou osobou zohľadnila dátum 03. február
2021 a nie dátum vydania informatívneho oznámenia o preddavkovej výplate dôchodku.

12. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 25. marca 2024
domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového rozhodnutia pobočky
žalovanej a vrátenia veci na nové konanie. Žalobca v správnej žalobe v žalobných bodoch uviedol (i) po
dovŕšení dôchodkového veku a jeho určení žalovaným dnˇa 19. septembra 2020 prestal platiť poistné
na invalidné poistenie v súlade s § 128 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko sa obával, že tieto

zaplatené platby poistného budú žalovaným bez súhlasu žalobcu použité na iné (vyfabrikované) platby
a penále tak, ako to bolo v minulosti a žalovaná nevrátila žalobcovi preplatok na poistnom; (ii) žiadosť
žalobcu o priznanie starobného dôchodku bola spísaná už 08. septembra 2020 a od tohto dátumu začala
žalovanej plynúť 60-dnˇová lehota na vydanie rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku; žalovaná
od žalobcu po predložení požadovaných potvrdení k žiadosti už nepožadovala žiadne doplňujúce údaje;
(iii) žalovaná zákonnú povinnosť vydať rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku do 60 dní svojvoľne

zmenila za možnosť preddavkového vyplácania dôchodku podľa § 116 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.
z.; (iv) zápis v registri podriadených sprostredkovateľov poistenia vedený Národnou bankou Slovenska
nie je osvedčením na výkon činnosti; (v) neskoré vydanie rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku
dnˇa 03. februára 2021 bolo úmyselne spôsobené žalovanou, ktorá mala vydať rozhodnutie o priznaní
starobného dôchodku najneskôr dnˇa 9. novembra 2020.

13. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedla, že (i) pri predpísaní poistného
a povinných príspevkov žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za sporné obdobie sa
postupovalo v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z.; (ii) žalobca si za obdobie od 01. októbra 2020
do 02. februára 2021 bez toho, aby vyčkal na vydanie rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku,

svojvoľne znížil odvod poistného a povinných príspevkov o sumu zodpovedajúcu poistnému na invalidné
poistenie; (iii) z ustanovenia § 65a ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., v znení zákona č. 321/2019
Z. z. vyplýva, že na účely úľavy na poistnom na invalidné poistenie je rozhodujúci iba dátum vydania
rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku a nie dátum vydania oznámenia o preddavkovej výplate
dôchodku (09. november 2020), ako to požaduje žalobca; (iv) tvrdenia žalobcu o účelovosti konania

a postupu Sociálnej poisťovne odmietla, vzhľadom na existenciu predbežnej otázky, ktorá sa vyskytla
v konaní vo veci priznania starobného dôchodku, kedy nebolo možné doriešenie sporného prípadu
zániku povinného poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby z rozhodovacieho procesu
vynechať, čím došlo k predĺženiu rozhodovacieho procesu aj v nadväzujúcich konaniach týkajúcich sa
žalobcu; (v) k otázke prieťahov v konaní žalovaná uviedla, že konanie vo veci predpisu poistného a

povinných príspevkov bolo prerušené, nakoľko nebolo možné presne a úplne zistiť skutočný stav veci,
keďže v zmysle § 193 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v konaní pokračuje, len čo odpadnú dôvody,
pre ktoré sa konanie prerušilo. Zákonná 30-dnˇová lehota sa vzťahuje len na prípad prerušenia konania,
ktoré zhodne navrhnú účastníci konania podľa § 193 ods. 2 a nejedná sa o prerušenie konania podľa
odseku 1 a 3. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol.

14. Žalobca v následnej replike zo dnˇa 23. mája 2024 uviedol, že o starobný dôchodok požiadal dnˇa
14. októbra 2020, no žalovaná svojvoľne uviedla dátum spísania a podania žiadosti 15. októbra 2020.
Súhlasil, že žalovaná dnˇa 09. novembra 2020 oznámila žalobcovi listom, že nie je možné jeho žiadosť
s konečnou platnosťou vybaviť, pretože sa ešte zisťujú rozhodujúce údaje potrebné pre určenie sumy

dôchodku. Žalovaná však neuviedla ani v liste zo dnˇa 09. novembra 2020, aké rozhodujúce údaje bolo
potrebné zistiť a tiež ich neuviedla ani vo svojom vyjadrení k žalobe. Žalovaná ani v jedinom rozhodnutí
o zamietnutí odvolania, ani vo vyjadrení k žalobe neuviedla žiaden relevantný dôvod k neustálym
prerušovaniam konaní a k nevydaniu rozhodnutia. Žalovaná podľa žalobcu sústavne vyhodnocuje iba
dôkazy v neprospech žalobcu. Zároveň žalobca podal návrh na spojenie žaloby s novou žalobou

zapísanou pod sp. zn. 1Sas/5/2024, nakoľko obe žaloby spolu súvisia. Ide o toho istého žalobcu a toho
istého žalovaného.

15.SprávnysúdvKošiciachvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuz15.januára2025,č.k.13Sas/2/2024
k návrhu žalobcu na spojenie vecí uviedol, že nakoľko ustanovenie § 65 ods. 1 SSP nepredstavuje

obligatórnu možnosť pre správny súd, veci spolu skutkovo nesúvisia, keďže vo veci sp. zn. 1Sas/5/2024
sa preskúmava rozhodnutie ohľadom vrátenia platieb poistného a žalobcom navrhnutý postup by nebol
v záujme hospodárnosti konania, návrh na spojenie vecí zamietol.16. V úvode posúdenia správny súd poukázal na to, že právne účinky priznania starobného dôchodku
na účely neplatenia poistného na invalidné poistenie v zmysle ustanovenia § 65a ods. 1 v spojení s
ustanovením § 128 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nastávajú až dnˇom vydania rozhodnutia o priznaní

starobného dôchodku, s ohľadom na zachovanie právnej istoty poistencov a zamestnávateľov, aby sa
zabránilo reparácii vzniku a zániku sociálneho poistenia poistenca, ako aj zamestnávateľa a reparácii
poistného na sociálne poistenie, ktoré bolo zaplatené za obdobie spätného určenia dôchodkového veku
alebo spätného priznania dôchodku.

17. Ďalej správny súd skonštatoval, že (i) podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu
Prešov, č. 707-21164 je žalobca oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe
živnostenských oprávnení s dnˇom vzniku 01. augusta 2008 a 20. novembra 2012. Žalobca bol od 01.
februára 2005 sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. V súčasnosti má právne postavenie sporiteľa s výplatou dôchodku s
programovým výberom; (ii) podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky žalobca vykázal

za rok 2019 príjem zo živnosti, bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, v sume 62 276,16 Eur, t.j. vyšší ako bola zákonom ustanovená
suma pre rok 2019 (6 078,00 Eur). Na základe uvedeného žalobcovi od 01. júla 2020 do 30. júna
2021 vzniklo/pokračovalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osoby.

18. K jednotlivým žalobným námietkam správny súd predovšetkým uviedol, že bolo zákonnou
povinnosťou žalobcu platiť poistné a príspevky až do vydania rozhodnutia o priznaní starobného
dôchodku s ohľadom na znenie § 65a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Spísanie žiadosti o priznanie
starobného dôchodku nemá vplyv na právne účinky rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku.

Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba bol povinný platiť poistné aj v období október 2020,
november 2020, december 2020, január 2021, február 2021 (do 02. februára 2021, vrátane), pričom
právne účinky priznania dôchodku nastávajú dnˇom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

19. Rozhodnutím zo dnˇa 03. februára 2021 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 19. septembra

2020. Na účely neplatenia poistného na invalidné poistenie žalovaná stanovila ako rozhodujúci dátum
03. februára 2021, kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, a to napriek tomu,
že uvedené rozhodnutie bolo zrušené a nové rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku bolo vydané
26. mája 2023, pričom uvedeným postupom nedošlo k nezákonnému zásahu do práv a oprávnených
záujmov žalobcu. Žalobca by nemal znášať negatívne dôsledky dĺžky konania, ktorú ani on, ani Sociálna

poisťovňa nemali možnosť ovplyvniť.

20. Preddavkovú výplatu dôchodku Sociálna poisťovňa zrealizovala, nakoľko bolo preukázané, že
dôchodok bude žalobcovi priznaný, no stále sa zisťovali niektoré skutočnosti, ktoré mohli ovplyvniť jeho
výšku. Oznámenie o preddavkovej výplate dôchodku nemalo charakter rozhodnutia a nemalo vplyv

na povinnosť platenia poistného na invalidné poistenie žalobcom ako samostatne zárobkovo činnou
osobou, keďže nespôsobovalo záväznosť a nezmeniteľnosť skutočností v nˇom uvedených na základe
riadnych opravných prostriedkov.

21. Rozhodnutie o priznaní dôchodku žalobcovi bolo vydané dnˇa 03. februára 2021, resp. dnˇa 25.

septembra2023,avšakpokiaľideopovinnosťžalobcuplatiťpoistnéapovinnépríspevky,do02.februára
2021 nebolo vydané rozhodnutie o priznaní dôchodku, preto právne účinky ohľadom zmeny skutočností
rozhodujúcich pre posúdenie zániku povinnosti žalobcu platiť poistné a povinné príspevky v období do
02. februára 2021 nenastali. Právna úvaha žalovanej o tom, že právne účinky priznania dôchodku nastali
dnˇom 03. februára 2021, hoci toto rozhodnutie o priznaní dôchodku bolo zrušené, je v prospech žalobcu

a súd nezistil, že by postupom žalobcu došlo k ohrozeniu alebo porušeniu subjektívnych práv žalobcu
v zmysle § 2 SSP.

22. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 30. januára 2024, správny súd
tak nezistil dôvody na jeho zrušenie, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom

zamietol podľa § 190 SSP. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej právo na náhradu
trov konania nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie k nej23. Proti II. a III. výroku napadnutého rozsudku správneho súdu podal žalobca dňa 28. apríla 2025 (ďalej
aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil (i) ustanovenie §

440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a (ii) § 440 ods. 1 písm. f) SSP tvrdiac, že správny súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. Sťažovateľ vo vzťahu k sťažnostnému bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP v kasačnej sťažnosti
namietal, že správny súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal žalobcom vznesenými
námietkami aplikácie ustanovení § 184, § 185 a § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa žalobcu,
ak správny súd k vzneseným námietkam v odôvodnení rozhodnutia nezaujal žiaden postoj, uvedený
postup zakladá zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutia a stáva sa nezákonným pre nedostatok dôvodov.
Sťažovateľmázato,že„správnysúdnazákladenímzistenéhoskutkovéhostavu,vecpoprávnejstránke

nesprávne právne posúdil. Neodôvodnil, prečo sa stotožnil a potvrdil správnosť a zákonnosť postupu
žalovanej pri vydaní rozhodnutia o vyplácaní starobného dôchodku žalobcovi preddávkovo podľa §116
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. kde dôchodkové dávky sa "môžu" vyplácať preddávkovo. Správny
súd nevidel v postupe žalovanej možnosť šikany žalobcu tým, že počas preddavkového vyplácania
dôchodku neplynie lehota podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., čím došlo k neoprávnenému

výberu poistného na invalidné poistenie, ktoré žalobcovi po splnení podmienky nároku na starobný
dôchodok zanikol nárok na invalidný dôchodok (§ 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Žalobca opätovne
upozorňuje na skutočnosť, že v žalobe zo dňa 24. marca 2024 poukázal na viacero prípadov šikany
žalobcu zo strany žalovanej, poukázal aj na prípad svojej manželky, ktorá požiadala o dôchodok asi
o týždeň neskôr, ako žalobca, a v priebehu pol roka jej boli vydané až tri nové rozhodnutia pri každej

zmene rozhodujúcich skutočností na určenie výšky sumy dôchodku. Podľa žalobcu v jeho veci bolo
vydané arbitrárne rozhodnutie o preddávkovom vyplácaní dôchodku z neexistujúcich dôvodov, resp. z
nedostatočne odôvodnených, arbitrárnych dôvodov.“

25. Sťažovateľ ďalej poukázal na § 3 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v

znení neskorších predpisov a v tejto súvislosti namietal porušenie svojich práv zo strany žalovanej v
konaní, ktorá podľa názoru žalobcu vo svojich rozhodnutiach prispôsobuje právne normy tak, aby boli
v neprospech sťažovateľa.

26. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, sťažovateľ poukazujúc na čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uviedol, že účastník súdneho konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom
sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a
právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné,
a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne. Sťažovateľ namietal, že

správny súd sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal a neodôvodnil sťažovateľom namietanú aplikáciu
ustanovení § 210 ods. 2, § 185 ods. 1 a ods. 2, § 116 ods. 4 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Sťažovateľ tiež poukázal na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/116/2022, podľa
ktorého na rozhodnutia Sociálnej poisťovne je potrebné nazerať i cez prizmu všeobecných právnych
zásad, medzi ktoré patrí okrem iných aj (pôvodne rímskoprávna) zásada ex iniuria ius non oritur (z

nepráva nie je možné vyvodzovať právo) či nemo turpitudinem suam allegare potest (nikto nesmie ťažiť
z vlastných protiprávnych činov). Žalobca má za to, že správny súd v odôvodnení rozhodnutia sa bez
ďalšieho stotožnil so stanoviskom žalovanej o pretrvávajúcom zisťovaní rozhodujúcich skutočností na
určenie výšky dôchodku a riadne neodôvodnil, čo bolo potrebné zisťovať. Žalobca všetky žalovanou
požadované podklady predložil dňa 8. septembra 2020, resp. na požiadanie pracovníčky žalovanej

doplnil posledné potvrdenie dňa 14. septembra 2020. Žalovaná ani správny súd náležite neodôvodnil,
z akých dôvodov bolo potrebné čakať na podpísanie žiadosti 30 dní a po podpise žiadosti zisťovať
iné skutočnosti pre správny výpočet výšky dôchodku ďalšie štyri mesiace. Výsledkom päť mesačného
"zisťovania rozhodujúcich skutočností na určenie výšky dôchodku" bolo rozhodnutie, ktorým žalovaná
nezapočítala obdobie od 1. augusta 2008 do 31. decembra 2009, a to napriek tomu, že žalobca v tomto

období bol samostatne zárobkovo činnou osobou a riadne odvádzal povinné poistné za júl, august,
september, október, november a december 2009.27. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby najvyšší správny súd rozsudok
správneho súdu zrušil a?vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil
napadnuté rozhodnutie správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovanej, ako aj pobočky žalovanej

a vec jej vráti na ďalšie konanie. Zároveň požadoval priznať právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

28. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 7. marca 2025 vyjadrila žalovaná. Žalovaná v podstatnom
uviedla, že „žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného

rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia
žalovanej.“ Sociálna poisťovňa naďalej zastáva názor, že vo veci predpísania poistného a povinných
príspevkov žalobcovi postupovala v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. a v jeho medziach. Ďalej
namietala, že oznámenie o preddavkovej výplate dôchodku zo dňa 9. novembra 2020 nemá charakter
rozhodnutia, ktoré musí spĺňať povinné náležitosti rozhodnutia v zmysle zákona o sociálnom poistení a
nemávplyvnapovinnosťplateniapoistnéhonainvalidnépoisteniežalobcom,akosamostatnezárobkovo

činnou osobou. Oznámenie, má v zmysle § 116 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. iba dočasný charakter a
jeúčinnéibadovtedy,kýmnebuderiadnerozhodnutéostarobnomdôchodku.Starobnýdôchodokmožno
priznať iba rozhodnutím o priznaní dôchodku. Žalovaná opakovane poukázala na § 128 ods. 1 písm. c)
v spojení s § 128 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a zdôraznila, že použitie uvedeného ustanovenia je
relevantné aj vo vzťahu k žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osoby.

29. Záverom žalovaná zhrnula, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok rozhodnutím zo dňa
3. februára 2021. Hoci bolo uvedené rozhodnutie následne krajským súdom zrušené z dôvodu, že
v čase jeho vydania na kasačnom súde prebiehalo konanie vo veci zániku povinného poistenia
žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, žalovaná má za to, že v prípade žalobcu by sa pri

uplatnení úľavy v platení poistného na invalidné poistenie mal zohľadniť práve dátum vydania tohto
prvého rozhodnutia o priznaní dôchodku. Poistenec by nemal znášať negatívne dôsledky zrušenia
právoplatného rozhodnutia žalovanej a vydania nového rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku.
Uplatnenie úľavy na invalidnom poistení k dátumu vydania oznámenia o preddavkovej výplate dôchodku
(9. november 2020) však podľa právneho názoru žalovanej odporuje zneniu § 65a ods.1 zákona

o sociálnom poistení, v zmysle ktorého právne účinky priznania dôchodku nastávajú dňom vydania
rozhodnutia o priznaní dôchodku. Žalovaná napokon uviedla, že mnohé námietky sťažovateľa smerujú
voči samotnému starobnému dôchodku, pričom táto otázka bola vyriešená v samostatných správnych
a súdnych konaniach.

30. Žalovaná tak navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

31. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti doručené dňa 7. marca 2025 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
32. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“
alebo „kasačný súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal
prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že
kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a

bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho
súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť je nedôvodná.

33. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci

pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po
oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

34. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,
najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

35. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu z 15. januára 2025, č.
k. 13Sas/2/2024, ktorým správny súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu podanú
žalobcom, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia žalovanej zo dňa30. januára 2024, číslo: 1441-2/2024-BA, ktorým rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení tak, že odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 30. novembra 2023, číslo: 700-2781377623-GC04/23 vo veci

predpísania poistného a príspevkov za obdobie október 2020, november 2020, december 2020, január
2021 a február 2021, a to poistného na nemocenské poistenie v sume 16,81 Eur, poistného na starobné
poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v sume 68,85 Eur, poistného na
invalidné poistenie v sume 22,47 Eur, poistného na úrazové poistenie v sume 24,84 Eur a poistného do
rezervného fondu solidarity v sume 18,14 Eur, t.j. spolu v sume 126,27 Eur, v celom rozsahu zamietla

a prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej potvrdila.

36. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

38.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

40. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

41. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

42. Podľa § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, ak skutočnosťou

rozhodujúcou na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku sociálneho poistenia a na posúdenie platenia
poistného na sociálne poistenie je dovŕšenie dôchodkového veku alebo priznanie dôchodku, právne
účinky
a) dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia
dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia,

b) priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

43. Podľa § 128 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, poistné na
invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku
alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý

je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšil
dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je
poistenec podľa prvej a druhej vety.

44. Podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, Sociálna poisťovňa

predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba
neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne
je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

45. Podľa § 178 ods. 1 písm. a), ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom

období, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné
dôchodkové sporenie.46. Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, dávkové konanie
sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si
uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

47. Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, a deň začatia
konaniasapovažujedeň,keďbolažiadosťdoručenápríslušnejorganizačnejzložkeSociálnejpoisťovne.
Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania
žiadosti o dávku pobočkou. Dávkové konanie o priznaní nemocenského na základe žiadosti podľa 184

ods. 13 písm. a) sa začína
a) 11-tym dňom od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) dňom nasledujúcim po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, ak zaniklo počas prvých 10
dní dočasnej pracovnej neschopnosti.

48. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, organizačné

zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v §
179 ods. 1 písm. a) a b).

49. Podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, organizačné
zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60

dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní,
čo treba oznámiť účastníkom konania.

50. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, odvolací orgán
preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,

prípadne zistené nedostatky odstráni.

51. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, ak sú na to
dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

52. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal kasačný
súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril
aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré už poukázal detailne aj správny súd v?
texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach
neopakuje, súčasne týmto na ne poukazuje a v stručnosti dopĺňa nasledujúce.

53. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej
má za preukázané, že:
- žalobcovi rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 30. novembra 2023, č. 700-2781377623-GC04/23,
pobočka žalovanej predpísala za obdobie október 2020, november 2020, december 2020, január 2021

a február 2021 poistné na nemocenské poistenie v sume 16,81 Eur, poistné na starobné poistenie a
povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 68,85 Eur, poistné na invalidné poistenie
v sume 22,47 Eur, poistné na úrazové poistenie v sume 24,84 Eur a poistné do rezervného fondu
solidarity v sume 18,14 Eur, spolu v sume 126,27 Eur (vydaniu prvostupňového rozhodnutia pobočky
žalovanej predchádzalo rozhodnutie č. 700-2711271022-GC04/22 zo dňa 28. septembra 2022, ktorým

pobočka žalovanej predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, poistné a povinné
príspevkyzaobdobieoktóber2020ažfebruár2021spoluvrovnakejsume,t.j.126,27Eur,pretožezistila,
že žalobca do dnˇa vydania uvedeného rozhodnutia poistné a povinné príspevky uhradil v nesprávnej
nižšej sume. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal, odvolanie bolo rozhodnutím žalovanej
č. 55551-3/2022-BA zo dňa 21. decembra 2022 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené.

Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 1771-5/2023/BA zo dňa 23. mája 2023, nariadila obnovu
konania ukončeného právoplatným rozhodnutím žalovanej č. 55551-3/2022-BA zo dňa 21. decembra
2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie pobočky žalovanej č. 700-2711271022-GC04/22 zo dňa
28. septembra 2022, pričom rozhodnutím č. 1771-5/2023/BA zo dňa 23. mája 2023, sa právoplatné
rozhodnutie žalovanej č. 55551-3/2022-BA zo dňa 21. decembra 2022 zrušilo a žalovaná ako odvolací

orgán zrušila podľa § 218 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. aj rozhodnutie pobočky žalovanej č.
700-2711271022-GC04/22 zo dňa 28. septembra 2022 a vec vrátila pobočke žalovanej na nové
prejednanie a rozhodnutie);- proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 30. novembra 2023, č. 700-2781377623-GC04/2 podal
žalobca odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutím
zo dňa 30. januára 2024, číslo: 1441-2/2024-BA tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a

prvostupňové rozhodnutie potvrdila;
- dňa 10. októbra 2022 bola zo strany žalobcu uhradená suma 126,27 Eur ako úhrada poistného a
povinných príspevkov za obdobie október 2020, november 2020, december 2020, január 2021, február
2021, ktoré poistné a povinné príspevky boli predpísané rozhodnutím č. 700-2711271022-GC04/22 zo
dňa 28. septembra 2022;

- žalobca uvedené preskúmavané rozhodnutie žalovanej zo dňa 30. januára 2024, číslo: 1441-2/2024-
BA napadol správnou žalobou, o?ktorej rozhodol správny súd tak, že správnu žalobu žalobcu v?zmysle
§ 190 SSP zamietol.

54. Primárnou úlohou kasačného súdu bolo preskúmať rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 15.
januára 2025, č. k. 13Sas/2/2024 v?medziach podanej kasačnej sťažnosti a posúdiť, či správny súd v

konaníporušilzákontým,žeprirozhodovanírozhodolnazákladenesprávnehoprávnehoposúdeniaveci
a/alebo nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V procese posudzovania
zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, kasačný súd preskúmal ?aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej

správy zo dňa 30. januára 2024, číslo: 1441-2/2024-BA, ako aj rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa
30. novembra 2023, č. 700-2781377623-GC04/2, najmä z?toho pohľadu, či kasačné body sťažovateľa
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu.

55. V?predmetnej veci bola spornou skutočnosť, či žalovaná, resp. pobočka žalovanej správne

postupovala, ak?v?prípade žalobcu za obdobie október 2020, november 2020, december 2020, január
2021 a február 2021 rozhodla o?predpísaní poistného na nemocenské poistenie v sume 16,81 Eur,
poistného na starobné poistenie a povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie v sume
68,85 Eur, poistného na invalidné poistenie v sume 22,47 Eur, poistného na úrazové poistenie v sume
24,84 Eur a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 18,14 Eur, spolu v sume 126,27 Eur, s

odôvodnením,ženazákladekontrolyodvodupoistnéhoapovinnýchpríspevkovbolozistené,žežalobca
odviedol uvedené poistné a povinné príspevky za mesiace október 2020 až február 2021 v nesprávnej
sume.

56. Na úvod najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 461/2003 Z. z. rozlišuje dva

základné typy / druhy konaní vo veciach sociálneho poistenia, a to dávkové konanie, predmetom ktorého
je rozhodovanie o dávkach a nedávkové konanie, predmetom ktorého je rozhodovanie primárne o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
o pokute, penále a podobne. V prerokúvanej veci žalovaná, ako verejnoprávna inštitúcia zriadená
na výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z., konala a rozhodovala v rámci

svojej právomoci o predpísaní poistného podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého Sociálna
poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto
osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Toto rozhodovanie je podľa
§ 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou
časťou zákona č. 461/2003 Z. z. Zo systematického zaradenia citovaných ustanovenia § 172 ods. 5 a

ustanovenia § 144, i z ich obsahu jednoznačne vyplýva, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o predpísaní
poistného v samostatnom nedávkovom konaní, ktoré je následkom zistenia Sociálnej poisťovne, že
poistné nebolo odvedené vôbec alebo v nesprávnej sume. Nedávkové konanie sa začína na základe
písomnejžiadostiúčastníkakonaniaalebozpodnetuorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne.Nadruhej
strane, konanie o priznaní starobného dôchodku, voči ktorému smeruje väčšina námietok žalobcu v tu

prejednávanej veci, je samostatným dávkovým konaním Sociálnej poisťovne, ktoré podľa § 184 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti
fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

57. Preto pokiaľ sťažovateľ v?kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd v konaní porušil zákon tým,

že pri rozhodovaní rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré identifikoval tým,
že správny súd sa podľa jeho názoru v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal sťažovateľom
vznesenými námietkami správnej aplikácie ustanovení § 184, § 185 a § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z., najvyšší správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Podstata sťažovateľových námietoksmerovalanajmäk?rozhodnutiuSociálnejpoisťovneopriznanístarobnéhodôchodku(zodňa3.februára
2021, resp. zo dňa 25. septembra 2023) na základe ním podanej žiadosti, ktorého preskúmanie
zákonnosti nie je predmetom tohto súdneho konania, rovnako ani preskúmanie postupu Sociálnej

poisťovne predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. Je nepochybné,
že správny súd sa vysporiadal s?podstatnými argumentmi žalobcu uvádzanými v?správnej žalobe
smerujúcimi voči preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej v tu prejednávanej veci. V tomto sa najvyšší
správny súd stotožňuje s?odôvodnením napadnutého rozsudku správneho súdu (bod 27 - 36).

58. Sťažovateľ, ako samostatne zárobkovo činná osoba, bol povinný platiť poistné a príspevky aj v
období október 2020, november 2020, december 2020, január 2021, február 2021 (konkrétne do 02.
februára 2021, vrátane), nakoľko právne účinky priznania dôchodku v súvislosti s posúdením platenia
poistného u sťažovateľa, nastávajú dnˇom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku, a to s ohľadom na
znenie § 65a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Spísanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku nemá
vplyvnaprávneúčinkyvydaniarozhodnutiaopriznanístarobnéhodôchodku.Pretonajvyššísprávnysúd

súhlasne s názorom správneho súdu uvádza, že pokiaľ sťažovateľ dňom podania žiadosti o priznanie
starobného dôchodku, resp. dňom dovŕšenia dôchodkového veku (počnúc septembrom 2020, ako to
sťažovateľ na viacerých miestach vo svojich podaniach v tu prejednávanej veci deklaruje) si svojvoľne
uplatnil úľavu v platení poistného na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.,
žalovaná postupovala správne, keď následne vo vzťahu ku sťažovateľovi rozhodla o predpísaní dlžného

poistného za uvedené obdobia, a to najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu prijatia rozhodnutia o
priznaní starobného dôchodku sťažovateľovi zo dňa 03. februára 2021.

59. V zmysle § 128 ods. 4, veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom
období, „poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní

starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku“. Právna úprava ustanovená v § 65a
citovaného zákona zakotvuje, že „ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie vzniku, trvania alebo
zániku sociálneho poistenia a na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie je dovŕšenie
dôchodkového veku alebo priznanie dôchodku, a) právne účinky dovŕšenia dôchodkového veku
nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom

jeho určenia a b) právne účinky priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní
dôchodku.“ Kasačný súd v tejto súvislosti v prvom rade uvádza, že § 65a bol do zákona č. 461/2003
Z. z. zaradený novelizáciou vykonanou na základe bodu 6. zákona č. 321/2019 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 01. januára 2020. Táto legislatívna zmena bola do zákona o

sociálnom poistení zavedená práve za účelom presnej identifikácie vzniku a rozsahu právnych účinkov
dovŕšenia a určenia dôchodkového veku, resp. priznania dôchodku. V dôvodovej správe k zákonu č.
321/2019 Z. z. sa, o. i., uvádza: „Navrhovanou úpravou nadobudnutia právnych účinkov dovŕšenia
dôchodkového veku alebo priznania dôchodku na uvedené právne vzťahy sa za účelom zachovania
právnej istoty poistencov a zamestnávateľov zabraňuje reparácii vzniku a zániku sociálneho poistenia

poistenca, ako aj zamestnávateľa a reparácii poistného na sociálne poistenie, ktoré bolo zaplatené za
obdobie spätného určenia dôchodkového veku alebo spätného priznania dôchodku. To znamená, že
účinky dovŕšenia dôchodkového veku na účely posudzovania vzniku, trvania alebo zániku poistenia a na
účely posudzovania povinnosti platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie budú pôsobiť okamihom
faktického dovŕšenia dôchodkového veku poistenca (t. j. dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň

dovŕšenia dôchodkového veku poistenca), avšak najskôr odo dňa určenia dovŕšenia dôchodkového
veku poistenca, t. j. tieto účinky nenastanú spätne. Pri spätnom priznaní dôchodku sa navrhuje zaviesť
rovnakú právnu úpravu, ktorá spočíva v tom, že účinky spätného priznania dôchodku na posudzovanie
vzniku, trvania alebo zániku poistenia a na účely posudzovania povinnosti platiť a odvádzať poistné na
sociálne poistenie nenastanú odo dňa, od ktorého je dôchodok priznaný, ale nastanú dňom vydania

rozhodnutia o priznaní dôchodku.“ Z uvedeného je zrejmé, že identicky ako v tu posudzovanej veci,
pri spätnom priznaní dôchodku sťažovateľovi, účinky spätného priznania dôchodku na posudzovanie
povinnosti platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie nenastanú odo dňa, od ktorého je dôchodok
priznaný, ale nastanú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

60. Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku bolo Sociálnou poisťovňou vydané dnˇa 03. februára
2021, pričom sťažovateľovi bol priznaný starobný dôchodok od 19. septembra 2020. Na účely neplatenia
poistného na invalidné poistenie, žalovaná preto stanovila ako rozhodujúci dátum deň 03. februára
2021, kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, a to aj napriek tomu, že uvedenérozhodnutie bolo zrušené a nové rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku bolo vydané až 26. mája
2023 (s rovnakým dňom priznania starobného dôchodku od 19. septembra 2020). Najvyšší správny
súd v tejto súvislosti preto súhlasne so záverom správneho súdu uvádza, že právna úvaha žalovanej

o tom, že právne účinky priznania dôchodku nastali dnˇom 03. februára 2021, hoci toto rozhodnutie o
priznaní dôchodku bolo zrušené a nahradeným novým rozhodnutím zo dňa 26. mája 2023, je v prospech
sťažovateľa a súd nezistil, že by postupom žalovanej došlo k ohrozeniu alebo porušeniu subjektívnych
práv sťažovateľa v zmysle § 2 SSP. Sťažovateľ by nemal znášať negatívne dôsledky dĺžky súdneho
konania (vo veci priznania starobného dôchodku), ktorú ani on, ani Sociálna poisťovňa nemali možnosť

ovplyvniť.

61. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že rozhodujúcim dňom pre uplatnenie jeho úľavy na platení poistného na
invalidné poistenie nastal už skôr, a to dňom oznámenia žalovanej o preddavkovom vyplácaní dôchodku
(dňa 9. novembra 2020), kasačný súd v nadväznosti na bod 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku
správneho súdu, s ktorým sa stotožňuje, iba nad rámec dopĺňa, že predmetným oznámením žalovaná

oznámila sťažovateľovi, že jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku nie je možné predbežne
vybaviť s konečnou platnosťou, keďže sa ešte zisťujú rozhodujúce údaje potrebné pre určenie sumy
dôchodku. Žalovaná v oznámení konkrétne uviedla, že ide o údaje o období dôchodkového poistenia
za dobu od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009, kedy bol sťažovateľ poistený ako samostatne
zárobkovo činná osoba. Zo súdneho spisu je zároveň zrejmé, že posúdenie predmetného obdobia na

účely dôchodkového poistenia vo veci priznania starobného dôchodku sťažovateľovi (od 1. januára
2008 do 31. decembra 2009) bolo zároveň dôvodom samostatných správnych a súdnych konaní, a
preto kasačný súd námietku sťažovateľa ohľadom nedostatočného odôvodnenia žalovanej vo veci
zisťovania nových skutočností relevantných pre výpočet výšky dôchodku, vyhodnotil ako nedôvodnú.
Záverom kasačný súd iba dodáva, že Oznámenie žalovanej o preddavkovom vyplácaní dôchodku nemá

charakter rozhodnutia, t.j. nespôsobuje záväznosť ani nezmeniteľnosť skutočností v ňom uvedených na
základe riadnych opravných prostriedkov. Preto ani nemôže zakladať právne účinky na účely neplatenia
poistného poistencom na invalidné poistenie.

62. K?námietke sťažovateľa ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces a s tým súvisiacej

zásady „ex iniuria ius non oritur“, je podľa názoru kasačného súdu napadnutý rozsudok správneho
súdu presvedčivo odôvodnený a reaguje na všetky žalobné námietky žalobcu tak procesného, ako
aj hmotnoprávneho charakteru. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel
k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu (body 34 až 36 rozsudku
správneho súdu). Rovnako aj rozhodnutie žalovanej podľa názoru najvyššieho správneho súdu spĺňa

všetky náležitosti vyžadované § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie žalovanej je v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci;
obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené
skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím relevantných právnych predpisov, na

ktorých základe bolo rozhodnuté. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že „obsahom základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a
predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu
základné práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné
súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08. 03. 2017). Zároveň platí, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré?majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

63. Na dôvažok kasačný súd k námietke sťažovateľa ohľadom porušenia ustanovení § 3 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov iba dodáva, že v zmysle § 172 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní. Zákon o sociálnom poistení obsahuje v tomto ohľade vlastnú právnu úpravu,
pričom kasačný súd nedospel k záveru, že by postupom žalovanej došlo k porušeniu alebo ohrozeniu
sťažovateľom takto namietaných práv.64. Vychádzajúc z uvedeného, preskúmaním napadnutého rozsudku správneho súdu má najvyšší
správny súd za to, že správny súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia
podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval zákonu zodpovedajúcim spôsobom, jeho úvahy

vychádzajú z konkrétnych faktov, sú legitímne a právne akceptovateľné. Správny súd primerane
rozumným a v okolnostiach veci (dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci
správneho súdnictva) postačujúcim spôsobom reflektoval na sťažovateľom vznesené tvrdenia, na
prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne
záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol,

presvedčivo a náležite odôvodnil.

65. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti žalobcom uplatnených dôvodov vo
vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od?zásadných záverov
prijatých správnym súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu

konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu
považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
Z?týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

66. O?nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súdpodľa §?467 ods.?1
v?spojení s?§?167 ods.?1 SSP tak, že sťažovateľovi, ktorý v?tomto konaní nemal úspech, ich náhradu
nepriznal a?rovnako aj žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal v?súlade s § 467 ods. 1 v?spojení s
§ 168 SSP.

67. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.