Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Helena Tore Janíčková
Legislation area – Rodinné právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/24/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203661
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124203661.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2 49C/24/2024
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci
žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXXX, XXX XX D., pr. zast.: STEHURA & partners,
v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO 47 246 863, proti žalovanej: F. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom G. H. XXXX, XXX XX B. I. J., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, o nahradenie prejavu vôle, takto
r o z h o d o l :
2 49C/24/2024
I. Súd návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 51C/39/2024 zamieta.
II. Žaloba sa zamieta.
III. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
3 49C/24/2024
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Žilina dňa 20. 03. 2024 domáhala, aby súd nahradil
vyhlásenie vôle žalovanej ako darkyne na darovacej zmluve, ktorej znenie uviedla v žalobe.
2. Na odôvodnenie svojej žaloby uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených
na katastrálnom odbore Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, obec B. I. J., kat. ú. B. I. J. na LV č.
XXXX ako pozemok KN-C parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2 a pozemok
KN-C parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha o nádvorie o výmere 26 m2 v podiele 1 vzhľadom k celku
pod B 3, na LV č. XXXX ako stavba ČS.XXX súpisného čísla XXX postavená na pozemku KN-C parc.
č. XXX/X a stavba ČS.XXXX súpisného čísla XXXX postavená na pozemku KN-C parc. č. XXX/XX a
na pozemku KN-C parc. č. XXX/X v podiele 1 vzhľadom k celku pod B2 a na LV č. XXXX ako pozemok
KN-C parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 214 m2 a pozemok KN-C parc. č. XXX/
XX – zastavaná plocha o nádvorie o výmere 88 m2 v podiele 1 vzhľadom k celku pod B2. Žalovanámá byť podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na katastrálnom odbore Okresného úradu
Kysucké Nové Mesto, obec B. I. J., kat. ú. B. I. J. na LV č. XXXX ako pozemok KN-C parc. č. XXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2 a pozemok KN-C parc. č. XXX/XX – zastavaná
plocha o nádvorie o výmere 26 m2 v podiele 1 vzhľadom k celku pod B 5, na LV č. XXXX ako stavba
súpisného čísla XXX postavená na pozemku KN-C parc. č. XXX/X a stavba súpisného čísla XXXX
postavená na pozemku KN-C parc. č. XXX/XX a na pozemku KN-C parc. č. XXX/X v podiele 1 vzhľadom
k celku pod B5 a na LV č. XXXX ako pozemok KN-C parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 214 m2 a pozemok KN-C parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha o nádvorie o výmere 88 m2 v
podiele 1 vzhľadom k celku pod B5. Ako listinný dôkaz predkladala list vlastníctva č. XXXX, E. XXXX
K. E. XXXX. Žalovaná sa mala stať podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností na
základe darovacej zmluvy zo dňa 10.02.2021 od pôvodnej spoluvlastníčky J. L. B., pričom vecnoprávne
účinky mali nastať rozhodnutím Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor o povolení
vkladu č. V XXX/XXXX zo dňa 24.03.2021 – XXX/XX. Ako dôkaz predložila kópiu darovacej zmluvy zo
dňa 10.02.2021. Z ustálenej judikatúry má vyplývať, že predkupné právo podielového spoluvlastníka
sa má uplatňovať aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy, nakoľko
systematickému, gramatickému a logickému výkladu ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka má
zodpovedať, aby pojem „prevod spoluvlastníckeho podielu“ zahŕňal tak odplatný, ako aj bezodplatný
prevod. Pôvodná spoluvlastníčka, J. L. B., pred prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu si nemala
splniť svoju zákonnú povinnosť podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalobkyni, a
neponúkla žalobkyni podiel v predmetných nehnuteľnostiach. Uvádzala tri zákonné možnosti, ktoré má
na výber spoluvlastník pri porušení predkupného práva zo strany povinného spoluvlastníka. Žalobkyňa
sa ako osoba oprávnená z predkupného práva od žalovanej domáhala, aby s ňou uzavrela zmluvu
o prevode spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok, za akých túto zmluvu uzavrela ona s
predchádzajúcou podielovou spoluvlastníčkou.
3. Dňa 22. 05. 2024 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovanej (na č. l. 35 – 36 spisu), v ktorom uviedla,
že rozporuje spôsob, ktorým sa žalobkyňa domáha nahradenia prejavu vôle. Zo strany žalobkyne má
ísť o pomstu voči jej osobe a z podanej žaloby, jej obsahu a žalobného návrhu má byť zrejmé, že
podanou žalobou sa má žalobkyňa domáhať len riešenia jej osobnostného problému voči jej osobe.
Rovnako ako žalovaná, aj jej bývalý manžel J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom G. H. XXXX, B. I. J. (v
čase uzavretia darovacej zmluvy boli manželmi) mal nadobudnúť spoluvlastnícke podiely na uvedených
nehnuteľnostiach a rovnakým nadobúdacím titulom. Voči jeho osobe podaná žaloba nebola. V prípade
prevodu na žalovanú sa malo jednať o prevod blízkej osobe, keďže právna predchodkyňa žalovanej bola
jej svokra. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru mali s vtedajším manželom nadobudlnúť každý do
svojho vlastníctva z dôvodu, že darovanie počas manželstva nemá byť možné. V opačnom prípade by
nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovala vypočuť v konaní
jej právnu predchodkyňu a seba k okolnostiam, za ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva. To, čo
má žiadať žalobou žalobca, nemá obstáť, svoj nárok súdnou cestou má žalovať nesprávne. Žalobný
návrhžalobkynemábyťformulovanýtak,abyžalobkyňanadobudlaodžalovanejspoluvlastníckepodiely
v rovnakej výške k celku nehnuteľností a to v rovnakom rozsahu, ako ich nadobudla žalovaná na
základe darovacej zmluvy V XXX/XXXX. Spôsob, akým sa žalobkyňa má domáhať nárokov z porušenia
predkupného práva má byť v rozpore s právnou normou podľa § 140 OZ. Žalobkyňa mala byť oprávnená
požadovať nie celý podiel žalovaného, ktorý nadobudol kúpou od jeho právnej predchodkyne, ale len
jeho pomernú časť zodpovedajúcu veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu (§ 140 druhá veta OZ). Žiadala
žalobu zamietnuť ako aj priznanie nároku na náhradu trov konania.
4. Dňa 21. 06. 2024 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobkyne (na č. l. 43 spisu), v ktorom uviedla,
že zo strany žalobkyne nemá ísť o žiadnu pomstu alebo riešenie nejakého osobnostného problému voči
žalovanej, nakoľko žalobkyňa sa podanou žalobou má domáhať len ochrany svojich zákonných práv,
ktoré mali byť v tomto prípade porušené. Skutočnosť, že žaloba nebola podaná na bývalého manžela
žalovanej J. B. má vyplývať jednak z jeho postavenia spoluvlastníka a jednak zo skutočnosti, že v jeho
prípademaloísťoprevodmedziblízkymiosobami(matkadarovalapodielsynovi).Knámietkežalovanej,
že sa jednalo o prevod blízkej osobe, keďže jej právna predchodkyňa bola jej svokra žalobkyňa
uviedla, že žalovaná a J. L. B. nie sú blízkymi osobami podľa § 116 OZ. Občiansky zákonník v otázke
blízkych osôb v ust. § 116 má vymedzovať prioritne subjekty, ktoré bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania,
resp. bez akejkoľvek ďalšej podmienky majú status blízkej osoby. Má ísť o osoby nachádzajúce sa v
najužších rodinných väzbách (predkovia - potomkovia, súrodenci a manželia). V časti za bodkočiarkou
má definovať skupinu, ktorá na status blízkej osoby potrebuje predovšetkým splniť podmienku, aby ujmujednej z dotknutých osôb druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa názoru žalovanej nemá
byť možné takto definovať vzťah žalovanej a J. L. B.. V čase sporného prevodu mali byť predmetné
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 1 z celku, J. B. v podiele 1 z celku a
J. L. B. v podiele 1 z celku. Darovacou zmluvou zo dňa 10.02.2021 mala prevádzať J. L. B. celý svoj
podiel o veľkosti 1 z celku, pričom voči žalobkyni nemala byť splnená ponuková povinnosť pomerne
podľa veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, teda polovica z prevádzaného spoluvlastníckeho podielu
1 z celku, t. j. 1 z celku. Druhý spoluvlastník J. B. mal byť účastníkom predmetnej darovacej zmluvy,
pričom na jej základe nadobudol podiel 1 z celku, t.j. pomernú časť podielu podľa veľkosti jeho vlastného
spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala spoluvlastníckeho podielu
len pomerne, teda z prevedeného spoluvlastníckeho podielu 1 k celku len polovicu, t. j. potom 1 z
celku. Nahradzovaná zmluva má zodpovedať podmienkam zmluvy medzi pôvodným spoluvlastníkom a
nadobúdateľom, avšak to nemá znamenať, že má doslovne kopírovať všetky jej ustanovenia (vrátane jej
prípadných chýb). Znenie nahradzovanej zmluvy má plne vystihovať všetky hlavné podmienky pôvodnej
zmluvy. Považovala námietky žalovanej za nedôvodné a žiadala, aby súd jej žalobe v celom rozsahu
vyhovel.
5. Dňa 26. 07. 2024 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovanej (na č. l. 51 spisu), v ktorom uviedla,
že vzťah blízkej osoby v čase uskutočnenia prevodu vlastníckeho práva medzi vtedajšou svokrou
a žalovanou sú oprávnené preukazovať len ona a svokra, a nie žalobkyňa. V súčasnosti majú byť
ich vzťahy značne naštrbené ale podstatný má byť stav v čase prevodu a nadobudnutia vlastníctva.
Nemá byť možné sa stotožniť s názorom žalobkyne, že nahradenie prejavu vôle a pomernú časť
spoluvlastníckeho podielu má byť možné požadovať podľa stavu na listoch vlastníctva v časti B,
kedy k prevodu vlastníckeho práva došlo. Na základe darovacej zmluvy V XXX/XXXX mala žalovaná
nadobudnúť v nehnuteľnostiach podiel 1/4 a jej bývalý manžel 1/4. Pomerná časť z tohto podielu nemá
byť 1/4 pripadajúca na podiel žalobkyne. Týmto spôsobom by malo dôjsť k obohateniu voči J. B.,
ktorý má byť podielovým spoluvlastníkom k súdeným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa sa má domáhať len
nahradenia prejavu vôle voči žalovanej avšak jej prejav vôle má absentovať. Žalobný návrh nemá byť
v súlade s ustanovením katastrálneho zákona o spôsobilosti zmlúv, verejných listín a iných listín na
zápis do katastra, konkrétne nedostatok podľa § 42 ods. 2 písm. b) a zmluva nemá obsahovať podpis
zmluvnej strany, ktorá spoluvlastnícke podiely má nadobudnúť, pretože scudzovacie zmluvy, ktorých
predmetom je nehnuteľnosť musia byť uskutočnené v písomnej forme podľa § 46 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Mala za to, že v zmysle § 216 ods. 2 CSP, kedy je súd viazaný žalobným návrhom za týchto
nedostatkov nemá byť možné žalobe vyhovieť, pretože nemá spĺňať podstatné náležitosti v zmysle
namietaných nedostatkov a žalobkyňa sa domáhala nahradenia prejavu vôle nad pomernú časť voči
svojmu spoluvlastníckemu podielu.
Spoluvlastnícke podiely mala nadobudnúť 24.03.2021, pričom trojročná premlčacia mala uplynúť ku dňu
24.03.2024. K tomuto dňu mala byť podaná riadna žaloba, aby sa k nej žalovaná mohla vyjadriť a mala
za to, že akákoľvek zmena žaloby by bola uskutočnená po uplynutí premlčacej lehoty a pre prípad, ak
by došlo k úprave žaloby vzniesla námietku premlčania.
6. Dňa 24. 10. 2024 sa vo veci za účasti právnych zástupcov strán sporu a žalovanej a v neprítomnosti
žalobkyne konalo pojednávanie, na ktorom súd vo veci rozhodol.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a vo veci
zistil nasledujúci skutkový stav:
7. Žalobkyňa je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4
k pozemkom: registra „C“ parcela č. XXX/X o výmere 127 m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie; parcela č. XXX/XX o výmere 26 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísané
na LV č. XXXX, vedenom pre k. ú. B. I. J., ako aj k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/4 k stavbám
– súpisné číslo XXX postavenej na pozemku parcela č. XXX/X a súpisné číslo XXXX postavenej na
pozemku XXX/XX a XXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom pre k. ú. B. I. J. (podľa výpisov
z listov vlastníctva na č. l. 7, 8 spisu, ktorých obsah je totožný aj ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci, čo
vyplýva zo súdom vyhotovených výpisov z listov vlastníctva ku dňu 24. 10. 2024).
8. Žalobkyňa je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/4 na
pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 214 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie;
parcela č. XXX/XX o výmere 88 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú zapísané na
LV č. XXXX, vedený pre k. ú. B. I. J. (podľa výpisu z listu vlastníctva na č. l. 9 spisu, ktorého obsah je
totožný aj ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci, čo vyplýva zo súdom vyhotoveného listu vlastníctva ku
dňu 24. 10. 2024).9. Žalovaná je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX (parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/XX), XXXX (stavby súp.
č. XXX, XXXX), XXXX (parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/XX), vedené k. ú. B. I. J. (podľa výpisov z listov
vlastníctva na č. l. 7, 8 a 9 spisu).
10. Z darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 10. 02. 2021 medzi J. L. B. a D. J. B. a F. B. (žalovanou) na
strane obdarovaných (na č. l. 5, 6 spisu) mal súd za zistené, že darkyňa darovala spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX svojmu
synovi D. J. B. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na uvedených nehnuteľnostiach žalovanej.
11. Pôvodná vlastníčka spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zapísaným na listoch vlastníctva
č. XXXX, XXXX, XXXX (katastrálne územie B. I. J.), t. j. J. L. B., ktorej spoluvlastnícky podiel na
predmetných nehnuteľnostiach predstavoval v čase prevodov 1/2 neponúkla žalobkyni ako v čase
realizácie prevodov podielovej spoluvlastníčke na predmetných nehnuteľnostiach na predaj svoj
spoluvlastnícky podiel k pozemkom a stavbám, a to predtým, ako spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4
darovala žalovanej a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 darovala svojmu synovi, J. B..
12. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 10.02.2021 boli predmetné nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 1/4, J. B. v podiele 1/4 a J. L. B. v podiele 1 (uvedené bolo tvrdené
zhodne zo strany strán sporu, preto z týchto skutočností súd vychádzal ako zo skutočností nesporných).
Súd predmetnú právnu veci posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
13. Podľa ustanovenia § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“), ak
ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a §
701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak
právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v
rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom
odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
14. Podľa ustanovenia § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné
osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu,
ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
15. Podľa ustanovenia § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné
právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
16. Podľa ustanovenia § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od
nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
17. Súd výrokom I. tohto rozsudku zamietol návrh žalobkyne prednesený na pojednávaní konanom dňa
24. 10. 2024 prostredníctvom jej právneho zástupcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 51C/39/2024. V uvedenom súdnom konaní
sa má žalovaná domáhať voči J. L. B. určenia vlastníckeho práva k darovacou zmluvou zo dňa 10.
02. 2021 prevedeným spoluvlastníckym podielom k vyššie uvedeným a označeným nehnuteľnostiam.
S prihliadnutím na dôvody, ktoré súd nižšie v ďalších bodoch odôvodnenia tohto rozsudku rozvedie
(t.j. nemožnosť sa domáhať nahradenia prejavu vôle spoluvlastníka, na ktorého bol pri porušení
predkupného práva prevedený spoluvlastnícky podiel jeho darovaním, a nesprávne stanovenie veľkosti
spoluvlastníckeho podielu, vo vzťahu k nadobudnutiu ktorého sa žalobkyňa domáhala nahradenia
prejavu vôle) by bolo nehospodárne vyčkávať na právoplatné skončenie konania vedeného pred
Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 51C/39/2024. V uvedenom súdnom konaní sa potom v nadväznosti
na dôvody, pre ktoré bola žaloba žalobkyne zamietnutá nerieši otázka, ktorá by mala dopad na
rozhodnutie súdu v tejto veci.
Okrem toho, podľa názoru súdu nie je daný naliehavý právny záujem žalovanej na určení vlastníckeho
práva k spoluvlastníckym podielom, ku ktorým je už na základe darovacej zmluvy zo dňa 10. 02. 2021
ako vlastníčka na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX (kat. územie B. I. J.) zapísaná, a akýkoľvekvýrok rozsudku v predmetnej právnej veci (51C/39/2024) nezmení stav ohľadom zápisu žalovanej ako
spoluvlastníčky na predmetných listoch vlastníctva.
18. V úvode súd uvádza, že zo strany právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní konanom vo
veci dňa 24. 10. 2024 vznesená námietka premlčania nebola dôvodná. V prípade práva podielového
spoluvlastníka na domáhanie sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu
za rovnakých podmienok ako podiel nadobudol môže právo dotknutého spoluvlastníka a povinnosť
nadobúdateľa vzniknúť až po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože skôr nemôže
nadobúdateľ so spoluvlastníckym podielom platne nakladať, a teda ho ani ponúknuť dotknutému
spoluvlastníkovi, ktorého zákonné predkupné právo bolo porušené, na kúpu. Premlčacia doba na
uplatnenie práva v tomto prípade plynie spoluvlastníkovi až od vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/67/2020 zo dňa 25. 11.
2020). V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že vklad vlastníckeho práva žalovanej vo vzťahu
k prevodom predmetných spoluvlastníckych podielov bol povolený dňa 24. 03. 2021 (podľa informácií
na listoch vlastníctva na č. l. 7 rub – 9 rub), a žaloba bola vo veci podaná dňa 20. 03. 2024. Možno
preto konštatovať, že žaloba bola podaná počas plynutia všeobecnej premlčacej lehoty na uplatnenie
predmetného nároku, a teda včas.
19. Žalobkyňa si za prostriedok uplatnenia svojich práv z dôvodu ňou tvrdeného porušenia predkupného
práva vybrala možnosť domáhať sa voči nadobúdateľovi spoluvlastníckych podielov (t.j. voči žalovanej),
aby jej prevedené spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach ponúkla za rovnakých podmienok, za
ktorých tento nadobudla od pôvodnej vlastníčky. Takýto spôsob domáhania sa svojho nároku formou
žaloby na nahradenie prejavu vôle toho, kto spoluvlastnícky podiel nadobudol je podľa ustálenej súdnej
praxe možný. Za účelom ustálenia otázky, či pri predmetnom prevode spoluvlastníckych podielov
z pôvodnej vlastníčky na žalovanú v roku 2021 došlo k porušeniu predkupného práva by bolo potrebné
vykonať výsluch žalovanej, ako aj J. L. B. (pôvodnej spoluvlastníčky spoluvlastníckych podielov, ktorá
tieto previedla na žalovanú), a to za účelom skúmania, či v čase prevodu tieto osoby spĺňali zákonnú
definíciu blízkych osôb, keďže v takom prípade by nebolo zo strany prevodkyne potrebné pred prevodom
ponúknuť prevádzané podiely na nehnuteľnostiach žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke. Vzhľadom
však na vady žalobného petitu rozvedené nižšie v ďalších bodoch odôvodnenia tohto rozsudku by bolo
nehospodárneuvedenéosobyvypočúvať,keďžežalobabyajtakbolavkonečnomdôsledkuzamietnutá,
keďže žalobný petit bol v rozpore so zákonom a súd nebol oprávnený naprávať nedostatky žalobného
petitu. Pre tieto dôvody bol návrh na výsluch žalovanej, ako J. L. B. zamietnutý.
20. Súd uvádza, že síce predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode
spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo/102/2005
zodňa25.10.2005),avšakpokiaľsižalobkyňazvolilažalobunanahradenieprejavuvôleakoprostriedok
na uplatnenie svojho nároku, bolo potrebné správne vymedziť podstatné náležitosti zmluvy, vo vzťahu
ku ktorej žiadala nahradiť prejav vôle žalovanej.
21. Podľa ustanovenia § 216 Civilného sporového poriadku súd nemôže žalobcovi priznať niečo iné,
ako žiadal. V kontexte žalôb o uloženie povinnosti prejavu vôle uzavrieť právny úkon je súd pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobou tak, že tejto žalobe čo do podstatných náležitostí právneho úkonu môže
buď vyhovieť, alebo ju zamietnuť, t.j. nemôže takejto žalobe vyhovieť len čiastočne. Súd nemôže
zasiahnuť do podstatných náležitostí zmluvy, t.j. do predmetu darovania a dohody o bezodplatnosti
právneho úkonu. Zásahom do týchto náležitostí by súd vytvoril stav, ktorý žalobkyňa nezamýšľala
vyvolať.
22. V predmetnej veci súd konštatuje nesúlad podstatných náležitostí zmluvy, vo vzťahu ku ktorej žiada
žalobkyňa nahradiť prejav vôle ohľadom výšky spoluvlastníckeho podielu. Pôvodná spoluvlastníčka
(MUDr. Jana Kubíková) žalovanej totiž darovala spol. podiel o veľkosti 1. Zároveň darovala svojej
blízkej osobe – synovi spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na predmetných nehnuteľnostiach. Keďže
žalobkyňa bola v čase prevodu podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností o veľkosti spol.
podielu 1/4, prislúchalo by jej domáhať sa nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k prevodu prevedeného
spoluvlastníckeho podielu pomerne podľa svojho veľkosti spoluvlastníckeho podielu, čo jednoznačne
nie je celá 1/4 (keďže to bola veľkosť celého prevádzaného spoluvlastníckeho podielu), keďže na listoch
vlastníctva bol v čase prevodu zapísaný ešte ďalší podielový spoluvlastník (t.j. J. B., táto skutočnosť
bola medzi stranami sporu nesporná), ktorý v čase prevodu mal na predmetných nehnuteľnostiachpodiel o veľkosti 1/4. Žalobkyňa teda žiadala nahradiť prejav vôle žalovanej na prevod spoluvlastníckych
podielovvprípadeporušeniapredkupnéhoprávanadrámecjejspoluvlastníckehopodielu.Bezvýznamu
pritom bolo, že J. L. B. previedla v tom čase spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na predmetných
nehnuteľnostiach aj na J. B., keďže pri tomto prevode sa jednalo o prevod blízkej osobe (synovi), ktorý
je možné uskutočniť bez povinnosti ponúknuť prevádzaný podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom.
23. Z hmotnoprávneho hľadiska žalobkyňou uplatnený nárok navyše nemá taktiež oporu v zákone.
Zákon počíta s možnosťou reparácie stavu, kedy došlo k porušeniu predkupného práva tým spôsobom,
že oprávnený sa môže od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo sa môže
domáhať toho, že predkupné právo mu zostane zachované. Žalobkyňa sa však domáhala toho, aby
žalovaná ako nadobúdateľka nehnuteľnosti jej vec previedla bezodplatne, keďže túto získala darovaním.
Hoci je zrejmé, že predkupné právo sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu darovacou
zmluvou, nemožno z toho automaticky vyvodiť, že spoluvlastníci sa môžu domáhať prevodu takejto
nehnuteľnosti (spol. podielu) od nadobúdateľa na oprávnených rovnakou formou darovacej zmluvy.
Takýtovýkladbybolvrozporesust.§603ods.3Občianskehozákonníka,akoajscelkovoukonštrukciou
a charakterom predkupného práva. Základným charakterom predkupného práva je totiž kúpa veci. Súd
na podporu svojich záverov poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/7/2020 zo dňa 27. 05. 2020, podľa záverov ktorého účelom darovacej zmluvy je bezodplatné
rozmnoženiemajetkuobdarovaného,atonaúkordarcu,nadarniejeprávnynárok.Uplatnenieprincípov
predkupného práva aj na darovacie zmluvy by bolo v rozpore s podstatou darovania, keď výsledkom
uplatnenia práva spoluvlastníkom majúcim takto vec nadobudnúť by bolo darovanie veci niekomu, koho
darca obdarovať nechce, jednalo by sa fakticky o nútený bezplatný prevod vlastníckeho práva.
24. Súd o žalobe žiadajúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe
môže rozhodnúť len tak, že návrhu celkom vyhovie alebo ho zamietne. Súd pri rozhodovaní o nahradení
prejavu vôle nemôže nič meniť, dopĺňať či upresňovať na podstatných náležitostiach zmluvy. Je
vylúčené, aby v zmluve uvedené nesprávne údaje o veľkosti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu,
akoajnesprávnyúdajokúpnejcene(vtomtoprípadebolžiadanýbezodplatnýprevod)bolinaprávanézo
stranysúdu.Akobolovyššieuvedené,žalobnýpetitnebolvpodstatnýchnáležitostiachzmluvyperfektný,
čo viedlo k rozhodnutiu súdu o zamietnutí žaloby (výrok II. tohto rozsudku).
25. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej označený ako
„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
28. Žalovaná bola v spore úspešná, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol. Súd preto rozhodol podľa
zásady úspechu strán sporu v konaní a žalovanej ako plne úspešnej strane sporu výrokom III. tohto
rozsudku priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
2 49C/24/2024
Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 357 Civilného sporového poriadku
a contrario).
Proti výrokom II., III. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľaosobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.