Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 40C/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122212352
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7122212352.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnom spore žalobcu: A. B., C. XX.X.XXXX,

B. XX, D., zastúpeného: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, Košice, IČO:
36 860 930, proti žalovanému: Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Račianska 71, Bratislava, o 150.000,- EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 150.000,- EUR s 5 % úrokom z omeškania od 28.1.2022
do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 150.000,- EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.1.2022 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 15.3.2021 bola na notárskom úrade Mgr. Vojtecha Kavečanského, notára so
sídlom v Košiciach, Kmeťova 13 spísaná zápisnica o notárskej úschove č. N 360/2021, Knú 26/2021,
na základe ktorej E. D., nar. XX.X.XXXX, ako zložiteľ požiadal F. G. D., notára so sídlom v Košiciach,
aby do svojej notárskej úschovy prijal peňažnú sumu vo výške 150.000,- EUR, ktorá bola v plnej výške
prevedená dňa 6.4.2021. Peňažná suma vo výške 150.000,- EUR teda bola prevzatá do notárskej

úschovy na osobitnom bežnom účte č. IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v H. I.
na meno F. G. D., notár s názvom notárska úschova. Účelom tejto notárskej úschovy bola úschova
kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k predmetu prevodu na základe kúpnych zmlúv uzatvorených
medzi zložiteľom (Silvester Kružel) ako kupujúcim a príjemcom (žalobcom A. B.) ako predávajúcim, na
nehnuteľnosti v katastrálnom území J., obec: D. – J., okres: D. K., na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX
a LV č. XXX špecifikovaných v kúpnych zmluvách a notárskej zápisnici. Zložiteľ E. D. a príjemca A. B.
(žalobca) sa dohodli, že peňažná suma vo výške 150.000,- EUR bude vydaná z notárskej úschovy na

účet č. IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu: A. B., a to v lehote do troch pracovných dní
po tom, ako budú notárovi predložené kúpne zmluvy s úradne osvedčeným podpisom predávajúceho
a výpis z príslušného listu vlastníctva. Pre prípad, že by vyššie uvedené podmienky neboli splnené
najneskôr do 31.7.2021, peňažná suma vo výške 150.000,- EUR mala byť vrátená z úschovy zložiteľovi.
Okresný úrad Košice – katastrálny odbor povolil vklad kúpnych zmlúv. Dňa 7.5.2021 sa dostavil na
notársky úrad Mgr. Vojtecha Kavečanského zložiteľ a predložil výpis z listu vlastníctva, použiteľný na
právne úkony, na ktorom je evidovaný predmet prevodu, čím preukázal splnenie podmienok na vydanie

peňazí z notárskej úschovy podľa notárskej zápisnice. O tejto skutočnosti bol spísaný úradný záznam
notárskymkandidátomJUDr.RadoslavomKuhnom.ZložiteľbolzároveňtohodňaL.A.D.akonotárskym
kandidátom oboznámený so skutočnosťou, že notár F. G. D. je tohto času PN, v trvaní minimálne
do 17.5.2021 a preto nie je momentálne možné vydať peniaze z notárskej úschovy. Napriek splneniupodmienok neboli notárom Mgr. Vojtechom Kavečanským v zmysle notárskej zápisnice vrátené peňažné
prostriedky vo výške 150.000,- EUR ani zložiteľovi, ani vydané žalobcovi ako príjemcovi, čím došlo k
vzniku škody vo výške 150.000,- EUR. Voči menovanému notárovi je toho času vedené trestné stíhanie.

Zástupca notára F. G. D. - L. F. K. M., B. uviedla, že vzhľadom na oznámenie Tatra banka, a.s. (ktorá
neudelila dispozičné právo nakladať s prostriedkami na účte notárskej úschovy F. D.) nie je možné
peňažné prostriedky v zmysle notárskej zápisnice vydať príjemcovi s tým, že na predmetný účet je už aj
blokáciavsúvislostistrestnýmkonanímOkresnejprokuratúryKošiceI.,č.1Po-V-13/2021/8802-2zodňa
25.6.2021 a č. 1Po-V-13/2021/8802-6 zo dňa 29.6.2021. Žiadosťou zo dňa 4.8.2021 si žalobca v súlade

s § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov uplatnil nárok na škodu spôsobenú notárom F. D. v konaní o predbežnom
prerokovaní nároku voči príslušnému orgánu, ako ho definuje § 4 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona,
teda voči žalovanému v tomto spore. Žalovaný listom zo dňa 27.1.2022 oznámil žalobcovi výsledok
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s tým, že posúdil žiadosť žalobcu ako nedôvodnú.
Žalobcovi bola spôsobená škoda nezákonným postupom notára v rozpore s notárskou zápisnicou a

zákonom. Hoci došlo k splneniu podmienok na vydanie sumy 150.000,- EUR z notárskej úschovy
žalobcovi, tomuto do dnešného dňa vydané neboli, a to napriek tomu, že suma 150.000,- EUR bola
predávajúcim do notárskej úschovy zložená, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo na predávajúceho
prevedené v súlade s kúpnymi zmluvami a splnenie podmienok na vydanie finančných prostriedkov
z úschovy v zmysle notárskej zápisnice bolo notárovi preukázané. Na základe uvedeného vznikla

žalobcovi škoda vo výške neuhradenej kúpnej ceny nehnuteľností prevedených kúpnymi zmluvami vo
výške 150.000,- EUR. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po oznámení
žalovaného zo dňa 27.1.2022.

2. Žalovaný žiadal žalobcu zamietnuť s odôvodnením, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie

zákonných predpokladov vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Žalovanému bola dňa 13.8.2021 doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 150.000,- EUR. Uvedenú žiadosť žalovaný ako
príslušný orgán prerokoval a oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu

škody zo dňa 27.1.2022 žalobcu informoval, že uvedený nárok vyhodnotil ako nedôvodný. V zmysle
potvrdenia o skutočnostiach známych zo spisu sp. zn. N 360/2021, Knú 26/2021 zo dňa 7.5.2021 ako aj
úradnéhozáznamuSpr.54/2021–Pzodňa1.7.2021,žalobcapreukázalsplneniepodmienoknavydanie
peňažných prostriedkov zložených do notárskej úschovy a napriek uvedenej skutočnosti mu peňažné
prostriedky zo strany notára F. G. D. neboli vydané. Notár F. G. D. bol dňa 4.8.2021 vyšetrovateľom KR

PZ Košice obvinený pre pokračovací obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4
písm. a/ Trestného zákona pod ČVS: KRP-84/2-VYS-KE-2021 za celkovo deväť skutkov (medziiným aj
zo skutku dotýkajúceho sa predmetnej úschovy), dodatočne bol obvinený z ďalších dvoch obdobných
skutkov. Uznesením Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 24.9.2021, sp. zn. 1Pv 177/21/8802 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 1.10.2021 došlo k zaisteniu majetku obvineného notára v zmysle § 50

ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Trestné konanie nebolo do dnešného dňa ukončené. Nevyplatenie
finančných prostriedkov zložených do notárskej úschovy z dôvodu, že tieto boli použité na uspokojenie
vlastných osobných záujmov osoby vykonávajúcej právomoc štátneho orgánu, nie je nesprávnym
úradným postupom štátneho orgánu, ale excesom konajúcej osoby, pričom za škodu tým spôsobenú
žalovaný podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zák. č. 514/2003 Z. z.“) nezodpovedá. Doteraz zistené skutkové
okolnostiodôvodňujúzáver,ženotárF.G.D.prijatéfinančnéprostriedkypoužilnauspokojenievlastných
záujmov. Je dôvodné predpokladať, že pohľadávka žalobcu môže byť uspokojená iným spôsobom, ktorý
má prednosť pred uspokojením z titulu náhrady škody od štátu. Zodpovednosť žalovaného za škodu
nevznikla,nárokžalobcuboluplatnenýpredčasne,žalobcasimalprednostneuplatniťnárokvočinotárovi

F. G. D.. Ku škode nedošlo pri výkone verejnej moci a s poukazom na nepreukázanie nesprávneho
úradného postupu a vzniku škody. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
je nevyhnutné rozlišovať medzi nesprávnym úradným postupom a excesom z výkonu verejnej moci.
Štát zodpovedá výlučne za škodu, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom pri výkone
verejnej moci notárom, teda konaním, ktoré vecne a účelovo súvisí s výkonom notárskej činnosti a

smeruje k splneniu úloh a cieľov orgánu verejnej moci a tento účel a cieľ je dosiahnutý aj pri porušení
určených pravidiel a poriadku. V momente, ak konajúca osoba pri výkone právomoci pácha trestný čin
alebosledujesvojevlastnézáujmy,účelsamotnéhovýkonuverejnejmocijezmarenýkonajúcouosobou.
Štát zodpovedá výlučne za škodu, ktorá bola spôsobená nesprávnym postupom pri výkone štátnejmoci. Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne nedefinuje nesprávny úradný postup. Pre nesprávny úradný
postup je však charakteristické, že ide najmä o činnosť spojenú s výkonom právomocí orgánu verejnej
moci (notára), ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených

právnymi predpismi; porušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov činnosti orgánu
verejnej moci (teda aj notárskej činnosti); nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku
porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie; nečinnosť alebo činnosť, ktorá nie je
vykonanávstanovenejlehotealebovlehote,ktorázodpovedáprávunaprejednanievecibezzbytočných
prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Nesprávny úradný postup je konanie, ktoré vecne

a účelovo súvisí s výkonom štátnej moci a smeruje k splneniu úloh a cieľov štátneho orgánu a tento účel
a cieľ je dosiahnutý aj pri porušení určených pravidiel a poriadku. V momente, ak konajúca osoba pri
výkone právomoci pácha trestný čin alebo sleduje svoje vlastné záujmy, účel samotného výkonu štátnej
moci je zmarený konajúcou osobou. Význam pre posúdenie veci má aj tá skutočnosť, akým spôsobom
notár s podstatnou časťou peňazí v úschove naložil a v koho dispozičnej sfére napokon skončili (v
danom prípade časť peňazí notár použil na sanáciu svojich skorších dlhov). Neoprávnené nakladanie

s finančnými prostriedkami získanými pri výkone právomoci štátneho orgánu, je excesom konajúcej
osoby a nie nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá štát. Voči notárovi F. G. D. prebieha
trestné konanie vedené na Mestskom súde Košice, sp. zn. K1-8T/2/2022, v rámci ktorého došlo k
zaisteniu jeho majetku v zmysle § 50 Trestného poriadku, a to za účelom zaistenia nároku poškodených,
ktorí si uplatnili nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Na základe uznesenia Okresnej

prokuratúry Košice I zo dňa 24.9.2021, sp. zn. 1Pv 177/21/8802 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 1.10.2021 bol zaistený majetok notára F. G. D., a to jednak nehnuteľnosti (dva bytové domy s
príslušenstvom), ako aj finančné prostriedky na účte notárskeho úradu v celkovej výške 407.105,21 EUR
a na osobnom účte F. G. D. vo výške 4.145,47 EUR. Až v prípade bezúspešnosti uplatneného nároku
na náhradu škody v adhéznom konaní, a teda preukázania nevymožiteľnosti uplatneného nároku voči

notárovi F. G. D., prichádza do úvahy možnosť vzniku reálnej škody na strane žalobcu. Kým žalobca má
pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, súdnemu exekútorovi, resp.
kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola
ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa citovaného zákona
a to existencia samotnej škody.“ Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy,

ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Nemožno hovoriť o
vzniku škody podľa ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z., pokiaľ poškodenému patrí právo domáhať sa
náhrady plnenia od priameho dlžníka, v tomto prípade od notára. Akýkoľvek uplatnený nárok na náhradu
škody voči štátu je uplatnený predčasne. Žalovaný je teda toho názoru, že v predmetnej veci nie je
splnenáanipodmienkaexistencieškodyakojednejztrochpodmienokvznikuzodpovednostižalovaného

za škodu.

3. Žalobca v replike uviedol, že predložil viaceré listinné dôkazy, z ktorých nepochybne vyplýva činnosť
notára F. G. D. a dôvody, prečo za škodu notárom spôsobenú pri nakladaní s peňažnými prostriedkami
vo výške 150.000,- EUR v rozpore s notárskou zápisnicou a zákonom. Žalovaný nespochybňuje, že

v zmysle zákona 514/2003 Z. z. štát preberá na seba objektívnu zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá
vzniklaakodôsledokrealizácieúkonovnotárskejčinnostinotáromakopredstaviteľomverejnejmoci.Ako
dôsledok realizácie úkonov notárskej činnosti notárom G. D. ako predstaviteľom verejnej moci vznikla,
t.j. jeho konaním, ktorým došlo k porušeniu pravidiel stanovených zákonom pre konanie vo veciach
notárskych úschov. Žalovaný poukazujúc na rozhodovaciu činnosť súdov vyslovuje názor, že v danom

prípade išlo o exces notára spočívajúci v jeho konaní ako súkromnej osoby, tak robí neudržateľným
spôsobompoukazujúcnarozhodnutievskutkovoaprávnezásadneodlišnejsituáciianavyšeizolovanou
citáciou časti rozhodnutia vytrhnutou z kontextu. Robí tak najmä poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 28Cdo/2699/2010. V danej veci pritom žalobca bol, zjednodušene povedané,
prepadnutý a okradnutý zločineckou skupinou, tzv. „Berdychův gang“ (ktorej dvomi členmi boli aj policajt

polície ČR), teda išlo o konanie zjavne mimo rámca služobných povinností vyplývajúcich policajtom zo
zákona. V něm připustil, že „kriteriem pro rozlíšení, zda určitá činnost zaměstnance spadá do rámce
činnosti jeho zaměstnavatele (právnické, popř. fyzické osoby), není samotná okolnost, zda jeho jednání
naplnilo skutkovou podstatu trestného činu. Neplatí totiž automaticky, že každá činnost, která je zároveň
trestným činem, musí být vždy excesem. Prípad žalobcu v prejednávanej veci je priam učebnicovým

príkladom nesprávneho úradného postupu notára, ktorý pri svojej notárskej činnosti porušil pravidlá
stanovené mu zákonom a zverené štátom, keď vo vzťahu k žalobcovi vykonával notársku činnosť vo
veciach notárskych úschov a následne nepochybne porušil zákonné pravidlá nakladania s predmetom
úschovy. Trestný čin konajúcej osoby slám o sebe nie je a nemusí byť excesom, čo žalovaný neprípustnea v rozpore s judikatúrou zovšeobecňuje. Činnosť notára F. G. D. v danom prípade znaky excesu
nevykazuje. Žalobca nežaluje štát preto, že mu notár ako člen skupiny výtržníkov vo svojom voľnom
čase zlomil nohu, rozbil auto a následne z neho ukradol 150.000,- EUR, žalobca žaluje štát preto, že

mu štátom poverená osoba na výkon verejnej moci vo veciach notárskych úschov, notár, v rozpore so
zákonnými pravidlami sumu zloženú do notárskej úschovy v mieste výkonu verejnej moci (na notárskom
úrade) a pri výkone verejnej moci notárom, nevydala, hoci na to boli splnené všetky podmienky zákonom
vyžadované.Nemôžuobstáťúvahyžalovanéhooneexistenciiškody,možnostiuplatniťnároknanáhradu
škody v trestnom konaní a akejsi predčasnosti uplatneného nároku. Hoci to žalobca považuje vo vzťahu

k predmetu konania za irelevantné, nárok na náhradu škody v trestnom konaní riadne uplatnil. Tento
nárok je v vysokou mierou pravdepodobnosti nevymožiteľný a jeho vymáhanie bezúspešné, nakoľko
poškodených je mnoho subjektov a všetky zaistené nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX, LV č.
XXXXX a LV č. XXXXX, kat. ú. E. F., okres: D. K., obec: D. – E. F., sú zaťažené záložnými právami
financujúcich bánk, ako aj Daňového úradu Košice. Pre zodpovednosť štátu za škodu sú splnené všetky
zákonné podmienky a úvahy žalovaného o predčasnosti uplatneného nároku pôsobia prinajmenšom

nenáležite, nakoľko v prípade „čakania“ s ohľadom na počet zainteresovaných subjektov a rozsah
dokazovania niekoľko rokov trvajúceho trestného konania a jeho výsledku by to bol celkom zaiste práve
žalovaný, ktorý by ako prvý namietal premlčanie nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní. Vzniknutá
škoda je voči iným subjektom vrátane obžalovaného notára fakticky nevymožiteľná. Ako plynie z vyššie
uvedených dôkazov, finančné prostriedky na účtoch notárskych úschov nie sú. Z pripojených trestných

spisov žalobcovi nevyplýva skutočnosť, kde sa nachádza peňažná suma vo výške 150.000,- EUR,
ktorá bola predmetom notárskej úschovy. Celkové nároky poškodených predstavujú v zmysle obsahu
trestných spisov a medializovaných informácií sumu cca 2.800.000,- EUR, ktorá ešte môže narastať.
Nárok žalobcu je s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou, od notára nevymožiteľný.
Obžalovaný notár v rámci svojej obhajoby poukazuje na odcudzené finančné prostriedky (zrejme

ako súkromné, tak z notárskych úschov), ktorých mal byť zbavený pri vydieračskom únose v sume
4.000.000,- EUR, a ktoré jednoducho „nie sú“. Žalobca prišiel o majetok v hodnote 150.000,- EUR, a to
už pred takmer tromi rokmi. Nemá pozemok a nemá ani peniaze, ktoré zmizli v mieste výkonu verejnej
moci a pri výkone verejnej moci notárom na notárskom úrade. Ak sa aj domôže ochrany svojich práv
v zjavne dlhé roky trvajúcom trestnom konaní (v ktorom do januára 2024 ani len nebolo otvorené hlavné

pojednávanie), hypotetické uspokojenie v rozsahu zlomku jeho nároku, neznamená v jeho majetkovej
sfére nič iné ako zjavnú faktickú nevymožiteľnosť jeho nároku. Aj Ústavný súd SR stabilne vo svojej
rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného
na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní)
konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné

aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (napríklad IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,
I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Spravodlivým v tomto prípade celkom nepochybne nie je to, aby človek
– občan, ktorý pri výkone verejnej moci a s dôverou v jej výkon priamo prišiel a majetok v hodnote
150.000,- EUR bol nútený domáhať sa reparácie vzniknutých škôd 10, 15 či 20 rokov života (kedy už
bude v najlepšom prípade v dôchodku) trvania trestného konania, v ktorom je na prvý pohľad zrejmá

bezúspešnosť a faktická nevymožiteľnosť jeho nároku v jeho drvivej časti, ak nie v celku. Je vrcholne
formalistickým k nespravodlivým ponímaním poukazom na takéto „iné“ hypotetické možnosti reparácie
škôd pred reparáciou škody štátom, ktorý prístup štátu je s materiálnym poňatím právneho štátu in
concretto absolútne nezlučiteľný.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že už samotná skutočnosť, že existuje ustálená rozhodovacia prax
dovolacieho súdu v otázke nutnosti uplatnenia nároku na vydanie finančných prostriedkov od iného
subjektu (či už titulom bezdôvodného obohatenia alebo uplatneného nároku v adhéznom konaní) ako
štátu pred nárokom na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003, popiera názor žalobcu o nesprávnosti
záveru žalovaného ohľadom predčasnosti uplatneného nároku na náhradu škody podľa osobitného

predpisu. Podstatou námietky žalovaného ohľadom predčasnosti nároku je teda to, že škoda, za ktorú
má byť zodpovedný štát, nevznikne skôr ako je preukázaná nemožnosť uspokojenia pohľadávky od
subjektu, ktorý získal majetkový prospech na úkor toho, komu bolo do majetkovej sféry zasiahnuté. Pre
účely posúdenia predčasnosti uplatneného nároku na náhradu škody (neexistencie nároku na náhradu
škody) nie je rozhodujúce v akej konkrétnej výške môže byť nárok žalobcu v adhéznom konaní ne/

uspokojený, rozhodujúcim kritériom je už samotná existencia možnosti uplatniť si nárok od subjektu,
ktorý sa na úkor žalobcu obohatil. V prípade priznania náhrady majetkovej škody v tomto konaní a
zároveň v prípade, ak súd v odsudzujúcom rozsudku zaviaže notára ako obžalovaného k náhrade škodyžalobcovi ako poškodeného, dôjde k duplicite uspokojenia toho istého nároku (či už v časti alebo v jeho
celej výške).

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov predložených
stranami sporu a zistil tento skutkový stav:

6. V konaní nebolo sporné, že dňa 15.3.2021 spísal F. G. D., notár, notársku zápisnicu na základe
ktorej, na žiadosť E. D., nar. XX.X.XXXX, prevzal notár F. G. D. do notárskej úschovy peňažnú sumu vo

výške 150.000,- EUR na osobitný bežný účet č. IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený na
meno F. G. D., notár, s názvom notárska úschova. Účelom tejto notárskej úschovy je úschova kúpnej
ceny za prevod vlastníckeho práva k predmetu prevodu na základe kúpnych zmlúv uzatvorených medzi
zložiteľom ako kupujúcim a príjemcom A. B., nar. XX.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom D., B. XX,
ako predávajúcim, t.j. nehnuteľnosť v kat. území J., obec: D. – J., okres: D. K. na LV č. XXX, ako parcela
reg. „E“, par. č. XXX/X, výmera XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok v celosti 1/1, na LV č. XXX,

ako parcela reg. „C“, parc. č. XXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku: ostatná plocha, parc. č. XXX/
X, výmera XXX m2, druh pozemku: ostatná plocha, parc. č. XXX/XX, výmera XXX m2, druh pozemku:
trvalý trávny porast v celosti 1/1, na LV č. XXX, ako parcela reg. „C“, parc. č. XXX/X, výmera XXXX m2,
druh pozemku: trvalý trávny porast v podiele 1/5, na LV č. XXX, ako parcela reg. „C“, parc. č. XXX/X,
výmera XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pod B 6 v podiele 1/5. Zložiteľ a príjemca

sa dohodli, že peňažná suma vo výške 150.000,- EUR bude vydaná z notárskej úschovy na účet č.
IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu A. B., a to v lehote do troch pracovných dní
po tom ako budú notárovi predložené kúpne zmluvy s úradne osvedčeným podpisom predávajúcich
a výpis z LV, kat. ú. J., použiteľný pre právne úkony, na ktorom bude zapísaný v časti A: Majetková
podstata predmet prevodu, vedený zložiteľ v príslušných podieloch a v časti C: Ťarchy nebudú vo vzťahu

k predmetu prevodu uvedené žiadne ťarchy okrem tých uvedených v kúpnych zmluvách. Pokiaľ vyššie
uvedené podmienky nebudú splnené najneskôr do 31.7.2021, bude peňažná suma vo výške 150.000,-
EUR vrátená zložiteľovi bezhotovostným prevodom na bežný účet IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX v mene EUR, vedený v E., I., názov účtu E. D.. Suma 150.000,- EUR bola poukázaná na účet
označený v notárskej zápisnici E. D. dňa 6.4.2021.

7. Z úradného záznamu, ktorý spísal notársky kandidát L. A. D. dňa 7.5.2021 N 360/2021 Knú 26/21
súd zistil, že E. D. sa dostavil na notársky úrad a predložil výpis listu vlastníctva použiteľný na právne
úkony, nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom notárskej zápisnice, čím preukázal splnenie podmienok na
vydanie peňazí z notárskej úschovy podľa Zápisnice o notárskej úschove zo dňa 15.3.2021 a žiadal

o vydanie potvrdenia o splnení podmienok pre vydanie peňazí. Notársky úrad F. G. D. 7.5.2021 potvrdil,
že E. D. predložil výpis listu vlastníctva použiteľný pre právne úkony, čím splnil podmienky pre vydanie
notárskej úschovy. Nakoľko notár je toho času PN v trvaní min. do 17.5.2021 (podľa informácie manželky
poslanej SMS na súkromné číslo L. A. D., notárskeho kandidáta), nie je momentálne možné vydať
peniaze z notárskej úschovy. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť príjemcu.

8. Z úradného záznamu zo dňa 1.7.2021 JUDr. Miriam Imrich Breznoščákovej, PhD. – notár, súd
zistil, že dňa 1.7.2021 sa dostavil A. B. za účelom podania žiadosti o vydanie peňažných prostriedkov
vložených do notárskej úschovy N 360/2021, Knú 26/2021 spísanej u F. G. D., notára so sídlom
v Košiciach na základe zápisnice o notárskej úschove zo dňa 15.3.2021. V elektronickom spise CIS F.

G. D. sa nachádzajú scany – výpisy z LV, kat. územie J., č. 785, 781, 753, 786, zápisnica o notárskej
úschove N 360/2021, Knú 26/2021 zo dňa 15.3.2021, z ktorej vyplýva, že bola zložená suma vo výške
150.000,- EUR na účet E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Účastník bol informovaný, že zástupca
JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, PhD. Vyzval dňa 15.6.2021 Tatra banku, a.s. ako peňažný ústav,
ktorý vedie účty notárskych úschov zastupovaného notára F. G. D. na sprístupnenie účtov a udelenie

dispozičného práva za účelom realizácia vydávania peňazí z notárskych úschov. Súčasne bol vyzvaný
zastupovaný notár F. G. D. na odovzdanie spisov neukončených notárskych úschov a sprístupneniu
účtov, k čomu do dnešného dňa zo strany zastupovaného notára nedošlo. Tatra banka, a.s. neudelila
dispozičné právo nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte zastupovaného notára, a preto
nie je možné vykonať ani vydanie peňazí z notárskej úschovy. Súčasne zástupca notára preveril, že

suma vo výške 150.000,- EUR bola pripísaná na účet úschovy notára dňa 7.4.2021 z č. účtu Thitanet
Management. Na predmetný účet je už blokácia v súvislosti s trestným konaním orgánom OP Košice I,
č. 1Po-V-13/2021/8802-2 zo dňa 25.6.2021 a OP Košice I č. 1Po-V-13/2021/8802-6 zo dňa 29.6.2021.
V dôsledku vyššie uvedených nie je možné vydať peniaze z notárskej úschovy príjemcom.9. Žalobca listom zo dňa 4.8.2021 podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku vo veci
notára F. D., na náhradu škody vo výške 150.000,- EUR spôsobenú notárom F. G. D., ktorý prijal finančnú

sumu 150.000,- EUR do notárskej úschovy a napriek splneniu všetkých podmienok nevydal finančné
prostriedky z notárskej úschovy. Poukázal na trestné stíhanie F., G. D..

10. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 27.1.2022 oznámilo žalobcovi, že žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhovuje. Štát nezodpovedá za konanie osôb, ak konajúce

osoby uspokojovali vlastné záujmy a potreby, ich konanie je mimo akéhokoľvek rámca činnosti orgánu
verejnej moci a predstavuje exces. Excesom je i trestný čin konajúcej osoby. V prípade, ak sa notár F.
G. D. dopustil konania v rozpore so zákonom a nepoukázal peňažné prostriedky z notárskej úschovy
oprávnenému subjektu, nielen že sa dopustil konania prekračujúceho rozsah právomoci zverených mu
zákonom, ale dopustil sa i trestného činu. V takomto prípade tak nemožno hovoriť o pochybení orgánu
verejnej moci, za ktoré by ma niesť zodpovednosť štít, ale o protiprávnom konaní F. G. D. ako súkromnej

osoby. Ak poškodený disponuje možnosťou uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní (v
danom prípade) je zrejmé, že bez ukončenia tohto konania nie je možno hovoriť o vzniku škody. Ak
poškodený využije všetky možnosti na uspokojenie svojho nároku a jeho nárok napriek tomu zostane
neuspokojený v celom rozsahu, za splnenia podmienky, že táto bezúspešnosť nebola poškodeným
zavinená, môže nastúpiť zodpovednosť štátu, a to iba v prípade preukázania nesprávneho úradného

postupu a vzniku škody v ich vzájomnej príčinnej súvislosti.

11. Krajského riaditeľstvo PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície dňa 4.8.2021 podľa § 206 ods. 1
Trestného poriadku začalo stíhanie F. G. D. ako obvineného pre pokračovací, obzvlášť závažný zločin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, kde celkovo deviatimi skutkami bola

spôsobená škoda vo výške 1.840.549,94 EUR.

12. Okresná prokuratúra Košice uznesením zo dňa 24.9.2021 zaistila majetok obvineného G. D.: 1/
priestor slúžiaci ako obydlie – bytový dom nachádzajúci sa v obci Košice, súp. č. XXXX, zapísaný na
LV č. XXXXX, parc. č. XXXX, vedený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres: Košice I,

obec: D. – E. F., kat. územie: E. F., na ul. H. X, ako aj priestoru k nemu patriace, ktoré vlastní F. G.
D., nar. X.XX.XXXX,, trvalo bytom M. N. XXXX/X, prechodne bez prihlásenia H. X, D., v celosti 1/1
a k tomu prislúchajúce nebytové priestory vedené na LV č. XXXXX, súp. č. XXXX, parc. č. XXXX/X,
vedený Okresný úradom Košice, katastrálny odbor, okres: D. K., obec: D. – E. F., kat. územie: E. F., na O.
H. X/X, vchod 6/A – suterén č. 8-1 (skladový priestor) a priestor č. 8-2 (garáž), 2/ bytový dom patriaci F. G.

D., nar. X.XX.XXXX, bytom M. X, D., prechodne bez prihlásenia H. X, D., súp. č. XXXX, parc. č. XXXX/X,
XXXX/X nachádzajúci sa na ul. Rezidencia mestský park, E. XX, D., zapísaný na LV č. XXXXX vedený
Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres: D. K., obec: D. – E. F., kat. územie: E. F., ktorý slúži
ako nebytový priestor, vchod 37/G, prízemie, priestor č. H, ktorý vlastní F. G. D., nar. X.XX.XXXX, bytom
M. X, D., prechodne bez prihlásenia H. X, D., v celosti 1/1 a taktiež k tomu patriaci nebytový priestor,

vchod 37/H, suterén, priestor č. S32 v podiele 111/100000 označený ako skladový priestor na vyššie
uvedenom LV a nebytový priestor, vchod 37/H, suterén priestor č. S33 v podiele 112/100000, označený
ako skladový priestor na vyššie uvedenom LV, 3/ zastavané plochy a nádvoria patriace F. G. D., nar.
X.XX.XXXX, bytom M. X, D., prechodne bez prihlásenia H. X, D., parc. č. XXXX/X, zapísané na LV č.
XXXXXX vedené Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres: Košice I, obec: D. – E. F., kat.

územie: E. F., ktoré vlastní F. G. D., nar. X.XX.XXXX, bytom M. X, D., prechodne bez prihlásenia H. X,
D., v podiele 1421/10000.

13. Uznesením KR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície zo dňa 30.3.2022 bolo spojené na spoločné
konanie – trestná vec F. G. D., ktorý je stíhaný uznesením vyšetrovateľa zo dňa 28.2.2022 pre obzvlášť

závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona na tom istom základe
s trestnou vecou, v ktorej bolo uznesením vyšetrovateľa dňa 8.3.2022 vznesené obvinenie podľa § 206
ods. 1 Trestného poriadku obvinenému F. G. D. pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

14. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Košice I podanej na Okresný súd Košice I dňa 28.1.2022 súd zistil,
že Okresná prokuratúra Košice I podala dňa 28.1.2022 obžalobu na obvineného F. G. D. pre obzvlášť
závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, štádium: dokonaný
trestný čin, kde celkovo spôsobil poškodeným škodu vo výške 1.796.975,83 EUR. Z odôvodneniavyplýva, že z bankového účtu notárskych úschov previedol v rokoch 2018 – 2021 na svoj súkromný účet
finančné prostriedky 163.119,53 EUR a vybral 40.000,- EUR, 174.957,- EUR, 928.500,- EUR, 381.000,-
EUR, 425.000,- EUR. Zo svojho súkromného účtu obvinený previedol v roku 2020 na účet spoločnosti

Tipsport.sk finančné prostriedky vo výške 1.500.500,- EUR. Z odôvodnenia vyplýva, že celková výška
finančných vkladov na hráčsky účet F. G. D. v období od 21.6.2019 do 16.3.2022 činila 3.720.078,- EUR,
celková výška výberov 1.596.077,- EUR, F. D. bol v mínuse 1.476.001,- EUR.

15. Z výpovede žalobcu súd zistil, že predal pozemok p. D., ktorý kúpnu cenu zaplatil zložením do

notárskej zábezpeky na Notárskom úrade L. D.. Keď prebehol zápis v katastri, žiadal o vyplatenie
kúpnej ceny z notárskej úschovy, k čomu nedošlo. Najprv bol notár PN, žiadosť prevzal notársky
koncipient, tvrdil, že nemá právo vydať peniaze, potom komunikácia prestala, prevzala to iná notárka,
ktorú taktiež žiadal o vydanie finančných prostriedkov, komunikoval s ministerstvom spravodlivosti,
s notárskou komorou a následne podal trestné oznámenie, dozvedel sa, že je viac ako 7 poškodených,
neskôr ich bolo 11 a následne sa dozvedel o novej pohľadávke vo výške až 3.000.000,- EUR.

V trestnom konaní si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 150.000,- EUR. Žalobca navrhol
vydanie medzitýmneho rozsudku, prípadne prerušenie konania, pričom pred vyhlásením rozsudku na
pojednávaní dňa 23.5.2024 vzal návrh na prerušenie konania späť.

16. Podľa ust. § 1 písm. a/ zákona č.514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci.

17. Podľa ust. § 2 cit. zákona, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný
postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy,
verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým
zákon zveril výkon verejnej moci.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom

19. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bod 2 cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci (odkaz pod čiarou na § 3 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti - Notársky poriadok).

21. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky

22. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

23. Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok),
notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.

24. Podľa ust. § 3 ods.1 Notárskeho poriadku, notárskou činnosťou je: a) spisovanie a vydávanie listín
o právnych úkonoch (§ 46 až 54), b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64),
c) konanie vo veciach notárskych úschov (ďalej len "úschov") (§ 65 až 68), d) konanie vo veciach
notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73k), e) činnosť osvedčujúcej osoby.25. Podľa ust. § 4 ods. 1 Notárskeho poriadku, notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa § 3 ods. 2 (ďalej
len "notárska činnosť") môže vykonávať len notár.

26. Podľa ust. § 4 ods. 3 Notárskeho poriadku, pri výkone notárskej činnosti má notár postavenie
verejného činiteľa.

27. Podľa ust. § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku, vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci.

28. Podľa ust. § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku, ak osobitný zákon (odkaz pod čiarou 3a/ - na zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) neustanovuje inak,
notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou
podľa tohto zákona.

29. Podľa ust. § 65 ods.1 písm. c/ Notárskeho poriadku, v konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť
zložiteľa prijme do úschovy peniaze.

30. Podľa ust. § 65 ods. 3 Notárskeho poriadku, notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal a)
podľa príkazu zložiteľa, b) podľa dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom, c) podľa osobitného

predpisu alebo d) na účely splnenia záväzku.

31. Podľa ust. § 65 ods. 4 Notárskeho poriadku, v konaniach vo veciach úschov notár spíše zápisnicu
o úschove so zložiteľom; zápisnicu spíše aj s príjemcom, ak o to zložiteľ alebo príjemca požiada.

32. Podľa ust. § 65 ods. 6 Notárskeho poriadku, počas trvania úschovy notár môže nakladať s
predmetom úschovy len spôsobom zabezpečujúcim splnenie účelu úschovy. Notár nie je oprávnený z
predmetu úschovy uspokojiť nároky tretích osôb vyplývajúce z osobitných predpisov.

33.Podľaust.§68ods.1Notárskehoporiadku,zápisnicaoúschovepeňazímusíokremnáležitostípodľa

§ 47 obsahovať a) údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke peňazí, ktoré majú byť predmetom
úschovy, b) údaj o tom, že peniaze boli zložiteľom zložené na účet notára a notárom prijaté do úschovy,
alebo údaj o tom, že peniaze majú byť v určenej lehote zložiteľom zložené na účet notára, c) označenie
banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu notára, na ktorom budú prijaté peniaze
uložené, d) označenie účelu úschovy uvedeného zložiteľom, e) príkaz zložiteľa alebo dohodu uzavretú

medzi zložiteľom a príjemcom, ako má notár naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, ak nejde
o úschovu na účely splnenia záväzku, f) vyhlásenie zložiteľa, že sa vzdáva dispozičného práva nakladať
s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, ak nejde o úschovu na účely splnenia záväzku, g) označenie
banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu zložiteľa a príjemcu, na ktorý budú
peniaze notárom vydané príjemcovi alebo vrátené zložiteľovi, ak nejde o úschovu na účely splnenia

záväzku.

34. Podľa ust. § 68 ods. 2 Notárskeho poriadku, ak v čase spísania zápisnice o úschove peniaze ešte
nie sú zložené na účte notára, notár vydá potvrdenie o prijatí peňazí do úschovy bezodkladne po ich
zložení na jeho účet.

35.Podľaust.§68ods.3Notárskehoporiadku,prinakladaníspeniazmi,ktorésúpredmetomúschovy,je
notár povinný postupovať podľa príkazu zložiteľa alebo dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom
o tom, ako má notár naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy.

36.Podľaust.§68ods.4Notárskehoporiadku,notárvydápeniazezúschovypríjemcovibezodkladnepo
splnenípodmienoknavydaniepeňazípríjemcoviuvedenýchvzápisnicioúschove.Osplnenípodmienok
a vydaní peňazí z úschovy spíše notár do spisu úradný záznam. Na požiadanie notár vydá príjemcovi
alebo zložiteľovi potvrdenie, ktoré musí obsahovať údaj o tom, že boli splnené podmienky na vydanie
peňazí príjemcovi a že notár peniaze príjemcovi vydal, údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke,

ktorá bola vydaná z úschovy, označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo
účtu príjemcu, na ktorý boli peniaze z úschovy vydané.37. Podľa ust. § 68 ods. 5 Notárskeho poriadku, notár vráti peniaze z úschovy zložiteľovi bezodkladne
po splnení podmienok pre vrátenie peňazí uvedených v zápisnici o úschove. O splnení podmienok a
vrátení peňazí z úschovy spíše notár do spisu úradný záznam. Na požiadanie notár vydá zložiteľovi

potvrdenie, ktoré musí obsahovať údaj o tom, že nastali podmienky pre vrátenie peňazí zložiteľovi, a že
notár peniaze zložiteľovi vrátil, údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke, ktorá bola vrátená z
úschovy, označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu zložiteľa, na ktorý
boli peniaze z úschovy vrátené.

38. Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona č.514/2003 Z. z., ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom
oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné
prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

39. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá, odsek 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

40. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel
k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

42. Žalobca sa domáhal náhrady škody voči štátu titulom nesprávneho úradného postupu.

43. V konaní nebolo sporné, že F. G. D., notár, na základe žiadosti o prijatie sumy 150.000,- EUR prijal
do notárskej úschovy na ním určený účet s tým, že po splnení podmienok stanovených v notárskej
zápisnici (v lehote do troch pracovných dní po tom ako budú notárovi predložené kúpne zmluvy s úradne
osvedčeným podpisom predávajúcich a výpis z LV, kat. ú. J., použiteľný pre právne úkony), bude prijatá
suma poukázaná žalobcovi na určený účet, v prípade nesplnenia podmienok do stanovenej lehoty, bude

vrátená zložiteľovi. Zložiteľ dňa 7.5.2021 preukázal splnenie podmienok uvedených v notárskej zápisnici
na vyplatenie sumy 150.000,- EUR žalobcovi, s tým, že splnenie podmienok potvrdil aj zamestnanec
notárskehoúradu.Zloženásumanebolanaprieksplneniupodmienokžalobcovivyplatená(anizložiteľovi
vrátená), s poukazom na uznesenie o vznesení obvinenia voči notárovi F. G. D., v dôsledku ktorého bol
účet, na ktorý zložiteľ poukázal finančné prostriedky zablokovaný.

44. Pokiaľ ide o existenciu nesprávneho úradného postupu, žalobca tvrdil, že škoda mu bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom notára F. G. D. pri výkone notárskej činnosti porušením zákonných
povinností vo veciach notárskej úschovy. Žalovaný namietal, že subjekt zodpovednostného vzťahu nie
je štát, ale notár a že prípadná zodpovednosť štátu môže nastať iba v prípade, že notár neuspokojí nárok

žalobcu, a preto je žaloba predčasná.

45. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci sú:
1.existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
alebo nesprávny úradný postup takéhoto orgánu, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

46. Ustanovenie ust. § 3 Notárskeho poriadku stanoví definíciu notárskej činnosti (ods.1 a 2) a akú inú
činnosť okrem notárskej činnosti môže notár ešte vykonávať (odsek 3). V odseku 1 sú uvedené činnosti,
ktoré notár vykonáva v mene štátu priamo na základe zákona - patrí tu aj konanie vo veciach notárskych

úschov (ods.1 písm. c). Notárska činnosť a ďalšia činnosť, vrátane konania vo veci notárskych úschov,
je teda nesporne výkonom verejnej moci a pri ich výkone má notár postavenie verejného činiteľa.
Odsek 4 tohto ustanovenia potvrdzuje verejnoprávny charakter notárskej činnosti. Na rozdiel od činnosti
napr. advokátov je notárska činnosť štátom regulovaná a podlieha štátnemu dohľadu, notár po splneníprocedúry prístupu k funkcii je menovaný (odvolávaný) ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a
pri výkone notárskej činnosti používa úradnú pečiatku so štátnym znakom Slovenskej republiky, ktorá
je odvodená od štátnej pečate Slovenskej republiky, čo zvýrazňuje status a verejnoprávny charakter

notárskej činnosti.

47. Z ust. § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku vyplýva, že priama zodpovednosť notára za škodu vzniká
len vtedy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom je v tomto prípade, v zmysle
legislatívnej poznámky pod čiarou, práve zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci. Vzťah Notárskeho poriadku a zákona č. 514/2003 Z. z. je tak v otázke
zodpovednosti za škodu spôsobenú notárom vzťahom lex specialis a lex generalis, teda vychádza
zo zásady prednosti zodpovednosti štátu pred zodpovednosťou notára. V tomto smere reflektuje na
ustálený záver doktríny i súdnej praxe, že v oblasti zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu je treba
hľadaťomnohoväčšiuspätosťsústavnýmprávom,nežjetomuvprípadeinýchdruhovsúkromnoprávnej
regulácie, nakoľko uplatňovanie verejnej moci nemôže zo svojej podstaty podliehať súkromnoprávnym

dojednaniam, ale naopak, je treba ju vykonávať striktne podľa požiadaviek zákona

48. Tvrdenie žalovaného o priamej (resp. primárnej) zodpovednosti notára pri výkone verejnej moci
poprela úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde zo spôsobenej škody
vznikázáväzkovývzťahmedzipoškodenýmanositeľmiverejnejmoci,niejejjednotlivýmivykonávateľmi.

Štát delegoval výkon verejnej moci na niektoré subjekty, ale musí naďalej niesť zodpovednosť za výkon
tejtomoci.Pretonauľahčeniepostaveniapoškodenéhozákonodarcaupravilpriamuzodpovednosťštátu
za výkon verejnej moci, pričom riadny výkon verejnej moci zabezpečuje regresným nárokom štátu voči
osobe, ktorá škodu spôsobila.

49. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú notárom pri výkone verejnej moci tak nastupuje namiesto
osobnej zodpovednosti notára, má špecifický režim a riadi sa zákonom č. 514/2003 Z. z. Uvedené ale
neznamená, že by notár v dôsledku svojho nesprávneho profesijného (úradného) postupu nebol povinný
nahradiť spôsobenú škodu. Ak totiž štát uhradí škodu, za ktorú zodpovedá v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z. a ktorá bola spôsobená notárom pri výkone verejnej moci, vznikne štátu právo na regresnú náhradu

voči notárovi (§ 21 a nasl. zák. č. 514/2013 Z. z.) ako osobitný postihový nárok štátu, ktorý vzniká
momentom uhradenia škody zo zodpovednosti notára za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

50. Definícia nesprávneho úradného postupu je upravená v ust. 9 zákona č.514/2003 Z. z.. Pretože
úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby

zahŕňalvšetko,čojepotrebnéprivýkoneprávomocištátnehoorgánuvykonať,trebasprávnosťúradného
postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Súdna
judikatúra vykladá tento pojem ako akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho
orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi
normami pre konanie štátneho orgánu, alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie

alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť pri rozhodovacej činnosti
štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť
aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu
alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

51. Vzhľadom na žalobcom tvrdený neprávny postup notára, súd posudzoval, či sa notár dopustil
nesprávneho úradného postupu.

52. Z vyššie citovaných ustanovení a právnej teórie je zrejmé, že účelom úschovy peňazí je
predovšetkým dobrovoľné obmedzenie sa zložiteľa v určenom čase disponovať predmetom úschovy a
v prípade splnenia podmienok na vydanie úschovy tieto vydať príjemcovi. Ak podmienky na vydanie
úschovy nenastanú, peniaze sa vrátia zložiteľovi. Zmyslom úschovy peňazí je však najmä poskytnúť
istotu účastníkom určitého právneho vzťahu, že predmet plnenia existuje a po uplynutí času alebo po

splnení podmienok budú peniaze vydané oprávnenej osobe. Notárovi vzniká oprávnenie disponovať
predmetom úschovy a zároveň povinnosť postupovať podľa pokynov zložiteľa. Ak notár prijme predmet
úschovy, musí sa riadiť pokynmi zložiteľa alebo dohodou uzavretou medi zložiteľom a príjemcom.
Notár počas trvania úschovy teda môže nakladať s predmetom úschovy len spôsobom zabezpečujúcimsplnenie účelu úschovy - t.j. zabezpečiť predmet úschovy až do jeho vydania pred stratou, zničením
atď. a predmet úschovy vydať či už určeným príjemcom alebo zložiteľovi. Notár môže uschovať predmet
úschovy iba tak, ako to ukladá zákon. V prípade úschovy peňazí to môže byť len osobitný účet notára

v banke.

53. V prejednávanej veci notár pri nakladaní s peniazmi, ktoré boli predmetom úschovy, nepostupoval
podľa príkazu žalobcu ako zložiteľa, vyjadreného jasne a zrozumiteľne v notárskej zápisnici o úschove
a teda, bezodkladne po splnení podmienok uvedených v notárskej zápisnici nevydal peniaze z úschovy

príjemcovi, t.j. žalobcovi. Notár tým porušil ustanovenia 68 ods. 3, 4 a 5 Notárskeho poriadku, teda
zákonom predpísaný správny úradný postup, smerujúci k zabezpečeniu resp. naplneniu zmyslu a účelu
notárskej úschovy peňazí, čím sa dopustil sa nesprávneho úradného postupu.

54. Žalovaný namietal, že štát nenesie zodpovednosť z dôvodu, že notár sa dopustil excesu vlastným
zavineným konaním, keďže pri výkone právomoci spáchal trestný čin sledujúc svoje vlastné záujmy,

čím sám zmaril účel samotného výkonu verejnej moci, súd konštatuje, že z hľadiska zodpovedania
podstatnej (pre účely tohto konania relevantnej) otázky, t.j. či došlo alebo nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu je irelevantné, z akého dôvodu príp. koho zavinením v danom prípade nedošlo
k naplneniu zmyslu a účelu notárskej úschovy. Je teda irelevantné, či týmto dôvodom bola (zatiaľ z
hľadiska prezumpcie neviny nepreukázaná) zavinená trestná činnosť samotného notára (sprenevera)

alebo nejaký iný dôvod. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom
č.514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť ( § 3 ods.2).
Zákon neupravuje žiadne výnimky ako možnosť liberácie. Jedná sa teda o zodpovednosť absolútnu,
ktorú nemožno vylúčiť, obmedziť alebo inak zúžiť, a to ani vtedy, ak sa preukáže, že škoda vznikla
úmyselným protiprávnym konaním konkrétnej osoby.

55. Pri výklade povinností, ktoré sú určitej osobe pri výkone verejnej moci uložené, resp. realizácii
činností, ktoré jej boli štátom zverené prenesené, je treba sledovať účel práva na náhradu škody
a reflektovať skutočnosť, že ide o zodpovednosť objektívnu, t.j. zodpovednosť za výsledok, nie za
zavinenie. Tieto povinnosti je potom treba vykladať extenzívne, lebo ide rovnako o otázku dôvery

občanov v právo a inštitúcie verejnej moci. Prenesenie právomocí na neštátny subjekt, notára, nemôže
byť dôvodom, aby sa štát zbavoval objektívnej zodpovednosti za jeho činnosť alebo aby skutočnosť, že
určitú činnosť vykonával neštátny subjekt, viedla k inému, miernejšiemu výkladu zodpovednosti štátu.
Uvedenéplatíiprevýkonnotárskejčinnosti,vdanomprípadeprepočínanienotáravoveciposudzovanej
notárskej úschovy. Neposudzuje sa teda správnosť postupu z hľadiska, či konajúca osoba porušila

právnu povinnosť a škodu sama zavinila. Poškodený pri tomto type zodpovednosti nemusí preukazovať
zavinenie; stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu verejnej moci.

56. Z hľadiska zodpovednosti za výsledok je v predmetnej veci kľúčovým nepochybný fakt, že nedošlo
k naplneniu účelu predmetnej úschovy, pretože notár nevydal peniaze z úschovy príjemcom, ktorých

určila žalobkyňa a následne ani samotnej žalobkyni.

57. Hoci z vyššie uvedeného vyplýva, že za nesprávny úradný postup notára zodpovedá štát, ustálená
judikatúra výnimočne nevylučuje ani to, aby v dôsledku excesu notára z výkonu moci, bola založená
i jeho vlastná zodpovednosť. Vždy je však potrebné rozlišovať dôsledok excesu zo zákonnej licencie

dovolenosti zásahu, ktorým je jeho neoprávnenosť, a vznik zodpovednosti , za ktorú zodpovedá štát, a
excesu notára, ktorý jediný môže založiť jeho vlastnú zodpovednosť.

58. Pre posúdenie, či išlo o exces je rozhodujúce, či konanie (opomenutie) malo miestny, časový a
predovšetkým vecný vzťah k činnosti (úlohám) osoby vykonávajúcej verejnú moc. V prípade excesu ide

o takú činnosť, ktorou škodca sledoval výlučne uspokojovanie svojich záujmov, či potrieb, alebo záujmov
tretích osôb, ktoré nesúvisia s jeho úlohami. Ani to, že došlo k porušeniu zákona a to dokonca v takej
intenzite, že by bol prípadne spáchaný trestný čin alebo priestupok, však automaticky neznamená, že
ide o exces, ak účelom konania osoby bolo splnenie služobných povinností, či zverených úloh, hoc aj
krajne neadekvátnym spôsobom. Aby o exces išlo, musí konanie vybočovať z plnenia úloh danej osoby

natoľko, že ním vôbec nie je sledovaný výkon verejnej moci".

59. V prejednávanej veci, bez ohľadu na to, či bol postup notára správny alebo nie, nebolo pochýb o
tom, že k nesprávnemu úradnému postupu notára došlo pri výkone notárskej činnosti zverenej štátoma nie pri činnosti, ktorá by vybočovala z plnenia úloh notára, preto súd uzavrel, že nejde o exces
a zodpovedným subjektom je štát zastúpený Ministerstvom spravodlivosti.

60. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutia súdov vo veci excesu, súd uzavrel, že nejde o skutkovo
totožné veci. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28Cdo/2699/2010 bol policajt
členom zločineckej skupiny, tzv. „Berdychův gang“, ktorá okradla žalobcu, išlo o konanie zjavne mimo
rámca služobných povinností vyplývajúcich policajtom zo zákona, čo je situácia diametrálne odlišná od
prejednávaného sporu.

61. Následne súd posudzoval ďalšiu podmienku zodpovednosti štátu a to existenciu škody. Občiansky
zákonník definuje škodu ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného.

62. Žalobca sa domáhal náhrady vecnej škody vo výške 150.000,- EUR. Zložiteľ poukázal na účet

notára, špecifikovaný v notárskej zápisnici o notárskej úschove, titulom kúpnej ceny, ktorú mal zaplatiť
predávajúcemu za nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy.
Keďže notár konal v rozpore s príkazom zložiteľa, resp. nekonal v súlade s jeho pokynmi a tieto finančné
prostriedky napriek nespornému splneniu stanovených podmienok predávajúcim nevyplatil, žalobca nie
je vlastníkom nehnuteľností, ktoré previedol na základe kúpnej zmluvy a zároveň, nemá ani finančné

prostriedky, ktoré titulom kúpnej ceny zveril do notárskej úschovy, pretože uvedená suma mu notárom
vyplatená nebola.

63. Preto je nesporné, že žalobcovi vznikla škoda, keďže nastal úbytok, resp. zmenšenie v jeho
majetkovej sfére o sumu 150.000,- EUR.

64. Pokiaľ ide o preukázanie príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, je
nesporné,žeuvedenávecnáškodavzniklaakobezprostrednýnásledoknesprávnehoúradnéhopostupu
notára. Ak by nedošlo k nesprávneho úradného postupu notára, ku škode u žalobcu by nedošlo. Ak
by notár postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Notárskeho poriadku a sumu, zverenú mu

žalobcovi do jeho notárskej úschovy, by vyplatil, nedošlo by u žalobcu ku škode na majetku vo výške
150.000,- EUR.

65. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj príslušenstvo, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.1.2022
až do zaplatenia.

66. Omeškanie sa odvíja od splatnosti dlhu. Pri určovaní splatnosti náhrady škody podľa zákona
č.514/2003 Z. z. je potrebné vychádzať z ust. § 16 ods.4, podľa ktorého lehota omeškania začína plynúť
najskôr dňom oznámenia, že nárok poškodeného nebude uspokojený, alebo uplynutím šesťmesačnej
lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

67. V prejednávanej veci žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku listom zo dňa 4.8.2021,
na ktorý žalovaný odpovedal listom zo dňa 27.1.2022 s tým, že nárok pokladá za nedôvodný. Dňom
27.1.2022 nastala splatnosť pohľadávky žalobcu a jej nesplnením sa nasledujúci deň 28.1.2022
žalovaný dostal do omeškania.

68. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania v súlade so žalobou odo dňa 28.1.2022,
keďže k tomuto dňu už bol žalovaný v omeškaní

69. Výška úrokov z omeškania zodpovedá v súlade s .ust. § 3 Nar. vlády SR č.87/1995 Z. z. základnej

úrokovej sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu ,vo výške 0 % ročne; po zvýšení o 5 perc. bodov výška úrokov z omeškania činí 5 % ročne.

70. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

71. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.72. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ust. a priznal
žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu
100 %.

73. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.