Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 9, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123202163
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123202163.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, D. - E., 2/ F. G., H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, D., 3/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXX, 4/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, D. – Považský Chlmec, všetci právne zastúpení Mgr.
Patrícia Urbanová, advokátka so sídlom Sládkovičova 9, Žilina, IČO: 53 356 799, proti žalovanému:
L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, D. – Považský Chlmec, Advokátska kancelária AŠTARY,
s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, IČO: 53 588 452, o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnosti KNC parc. č. 1052/1 – orná pôda o výmere

417 m2, KNC parc. č. 1052/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 449 m2 a stavby – rodinný dom
súp. číslo XXX na pozemku parc. č. 1052/4, zapísané na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec Žilina, kat.
úz. G. O., p a t r í do dedičstva po nebohej A. B., H. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 30.05.2020.

II. Žalobcom 1/ až 4/ proti žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konaniu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 4/ sa žalobou doručenou 09.03.2023 domáhali určenia, že do dedičstva po nebohej
A. B., H. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 30.05.2020, patria nehnuteľnosti v kat. úz. G. O., obec Žilina,
okres Žilina, zapísané na LV č. XXXX, a to parcela KNC 1052/1 - orná pôda o výmere 417 m2, KNC

parcela č. 1052/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 449 m2 a stavby - rodinný dom, súp. č. XXX
postavený na parcele č. 1052/4, všetko v podiele 6/12 (1).

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že dňa 22.02.2019 bola notárskou zápisnicou N 113/2019, Nz
5667/2019, NCRIs 5796/2019 na notárskom úrade JUDr. Ľubica Joneková spísaná Darovacia zmluvu
medzi A. B., H. D. ako darkyňa a L. M., H. B. ako obdarovaná a žalovaná. Darkyňa, toho času už nebohá
(zomrela XX.XX.XXXX) bola vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 7/12 k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v kat. úz. G. O., zapísané na LV č. XXXX. Na základe vyššie uvedenej Darovacej
zmluvy zo dňa 22.02.2019 darkyňa darovala žalovanej nehnuteľnosti bližšie špecifikované a to parcela
KNC 1052/1 - orná pôda o výmere 417 m2, KNC parcela č. 1052/4 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 449 m2 a stavby - rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parcele č. 1052/4 a to v podiele
6/12, t.j. 1. Vklad predmetnej darovacej zmluvy Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, rozhodnutím
zo dňa 20.03.2019 pod č. V 1740/2019 povolil v prospech obdarovanej, t.j. žalovanej. Nebohá darkyňa
bola dňa 07.10.2018 do 15.10.2018 hospitalizovaná zo zdravotných dôvodov, ktoré sú špecifikované

v prepúšťacej správe, kde je uvedené ošetrujúcim lekárom 12.10.2018, že u pacientky (darkyne)
dominujú známky organického psychosyndrómu, stavy dezorientácie spojené s potrebou tlmiacej liečby,
pričom darkyni bola nastavená liečba medikácia a odporúčaná návšteva psychiatrickej ambulancie
pre progresiu demencie. Na odporúčanie ošetrujúcej lekárky navštívila psychiatrickú ambulanciu A.G. P., ktorý v prvovyšetrení zo dňa 30.01.2019 udáva – kognitívno-mnestický deficit ťažkého stupňa
s degradáciou psychických funkcií na úroveň demencie. V nadväznosti na vyššie uvedené právny úkon
- Darovacia zmluva formu notárskej zápisnice medzi darkyňou a obdarovanou a zdravotným stavom

darkyne, ktorý bol už pred týmto právnym úkonom posúdený lekárom a psychiatrom a vyhodnotený ako
kognitívno-mnestický deficit ťažkého stupňa s degradáciou psychických funkcií na úroveň demencie,
majú zato, že tento právny úkon nezodpovedal rozumovej, vôľovej povahe a ide o absolútne neplatný
právny úkon a je neplatným od počiatku, nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Vo veci
posúdenia duševného stavu darkyne v čase vykonania právneho úkonu znalec z odvetvia psychiatria

MUDr. Stanislav Kollár v závere posudku č. 101/2021 uvádza, že nebohá A. B., H. D. dňa 22.02.2019
trpela trvalo duševnou chorobou, následkom ktorej si nebola schopná uvedomiť svoje konanie a toto
svoje konanie nebola schopná ovládať. Pani A. B. dňa 22.02.2019 trpela trvalo duševnou chorobou,
ktorá ju robila neschopnou vykonať právny úkon - darovaciu zmluvu. Vzhľadom na skutočnosť, že
darkyňa počas konania zomrela, žiadajú prejudiciálne posúdenie platnosti uzavretej darovacej zmluvy
a určenia, že podiel 6/12, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy patrí do dedičstva po poručiteľke

A. B., H. D.. Žalobcovia v rade 1/ až 4/ sú súrodencami a ako oprávnení dedičia majú naliehavý
právny záujem na určení, že vyššie uvedený podiel na nehnuteľnostiach 6/12 zapísaný na žalovanú
má byť zaradený do súpisu dedičstva. Určovacia žaloba je za daného stavu jediným prostriedkom
súdnej ochrany a k zodpovedajúcej právnej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Určovací výrok
súdu je nevyhnutný na pojatie predmetných nehnuteľností do dedičstva po A. B., na ich prejednanie

a dosiahnutie zápisu zmeny vlastníka týchto nehnuteľností na LV č. 2392.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu 25.07.2023 (na č.l. 81) žiadala návrh ako nedôvodný
zamietnuť. Pokiaľ sa týka posudzovania spornej darovacej zmluvy poručiteľka pri uzatváraní darovacej
zmluvy dňa 22.02.2019 formou notárskej zápisnice nekonala v duševnej poruche, ktorá by ju robila na
tento právny úkon neschopnou, čiže ktorá by spôsobila, že poručiteľka nedokázala posúdiť následky

tohto právneho úkonu (rozpoznávacia schopnosť) alebo svoje konanie ovládnuť (ovládacia schopnosť).
Zdôraznila, že žalobcami spochybňovaná notárska zápisnica, aj keď zachytáva súkromnoprávny úkon
poručiteľky a žalovanej, je nesporne verejnou listinou, pre ktorú platí prezumpcia správnosti a pravdivosti
údajov v nej uvedených. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku zaťažuje žalobcov. Právny zástupca
žalovanej poukázal na rozsiahlu judikatúru (NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1556/2013, sp. zn. 30Cdo/3061/2012)

vo vzťahu k dôkazom (znaleckým posudkom, ktorý predložili žalobcovia v súvislosti s preukazovaním
duševnej poruchy poručiteľky), ktorý opisoval relevantnú časť spisu upínajúcu sa k inkriminovaným
právnym úkonom, sčasti opis lekárskych správ, avšak nevyplýva z neho, že by znalec v rámci verifikácie
zásadne významných zistení nevyhnutných pre tvorbu odborného záveru postupoval presvedčivým a
logickým spôsobom. Uviedla, že poručiteľka bola matkou žalovanej, ako aj žalobcov a sú súrodencami.

Žalovaná (na rozdiel od ostatných žalobcov) po celý život bývala s poručiteľkou v spoločnej domácnosti,
starala sa o ňu, ako aj o otca strán sporu, ktorý zomrel v roku 2012. Žalovaná mala celý život
s matkou veľmi blízky a pozitívny vzťah. V rodinnom dome, spoluvlastnícky podiel na ktorom bol
predmetom darovania, žalovaná býva už vyše 30 rokov so svojimi deťmi a poručiteľka mala už aj
dlhšie úmysel darovať časť svojho spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome s priľahlou záhradou

vo veľkosti 1/2 (6/12) žalovanej; poručiteľka chcela, aby žalovaná ostala bývať v rodinnom dome
aj po jej smrti. Tiež uviedla, že poručiteľka sa do uzavretia darovacej zmluvy nikdy neliečila na
žiadnu duševnú chorobu. Duševný i fyzický stav poručiteľky sa podstatne zhoršil po srdcovej udalosti
z mája 2019, po čom nasledovala hospitalizácia poručiteľky a neskôr aj mozgovej príhode počas
hospitalizácie poručiteľky na oddelení dlhodobo chorých a jediný dôkaz, ktorý žalobcovia predložili spolu

so svojou žalobou v súvislosti s preukazovaním duševnej poruchy poručiteľky, predstavuje znalecký
posudok znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Stanislava Kollára č. 285/2019 z 24. novembra 2019 vo
veci vyšetrenia zdravotného stavu poručiteľky v konaní o spôsobilosti na právne úkony. Otázka, či
posudzovaná osoba je/bola schopná robiť právne úkony či dokonca konkrétny právny úkon je otázkou
právnou, ktorej zodpovedanie prislúcha výlučne súdu, je vylúčené, aby znalec posudzoval a podával

v znaleckom posudku odpovede na právne otázky. Poukázala tiež vo svojom vyjadrení, že znalec
A. I. Q. pri vypracovaní žiadneho zo svojich znaleckých posudkov ani v roku 2019 ani v roku 2021
nijako nekontaktoval žalovanú ani jej dcéru a neprejavil záujem o žiadne informácie o poručiteľke
a jej správaní zo strany žalovanej, resp. dcéry žalovanej, hoci boli s poručiteľkou v každodennom
kontakte. Poručiteľka nemala žiadne psychické problémy, dlhodobo obývala prízemie rodinného domu,

žalovaná so svojimi deťmi zase jeho horné poschodie. Bývala tam sama aj po uzavretí darovacej
zmluvy, vedela si navariť, robila si raňajky, varila čaj, kávu, sama vykonávala svoju hygienu, chodila na
nákupy, tento stav trval až do mája 2019, keď poručiteľka utrpela srdcovú udalosť a bola hospitalizovaná.
V súvislosti s hospitalizáciou poručiteľky v období od 7. do 15. októbra 2018, poručiteľke bol počas nejpodávaný liek Gerodorm a tento jej bol predpísaný v rámci medikácie aj po ukončení hospitalizácie,
pričom žiadne psychofarmaká poručiteľke podávané ani predpísané neboli. Pokiaľ ide o liek Gerodorm,
poručiteľka mala z jeho užívania niektoré vedľajšie účinky, a to najmä stav námesačnosti a stav

možnej dezorientácie. Žalovaná sa vyjadrovala k postupu psychiatra MUDr. Petra Hana (prvovyšetrenie
30.01.2019, 27.02.2019), ktorý určil ním zvolenú diagnózu hneď na prvom vyšetrení, a to výlučne len
z kladenia pár otázok poručiteľke v rýchlom slede za sebou a niekoľkých viet od vnučky poručiteľky,
ktoré navyše v lekárskej správe nezaznamenal presne tak, ako odzneli. Teda A. P. neuskutočnil takmer
žiadne kroky v rámci štandardného postupu diagnostiky vaskulárnej demencie; poručiteľke nebola

vykonaná ani len magnetická rezonancia mozgu, pričom predchádzajúce CT mozgu z 15. novembra
2018 nepotvrdilo vaskulárne poškodenie mozgu. Obsah lekárskej správy z 30. januára 2019 nie je
výsledkom žiadnych podrobnejších, presnejších vyšetrení, napr. zobrazovanými metódami, ako je
magnetická rezonancia mozgu, EEG, PET, ktoré umožňujú verifikovať, či v mozgu nastali zmeny typické
pre jednotlivé typy demencií, ako aj iných druhov vyšetrení a testov, ktoré sa štandardne využívajú pri
diagnostike vaskulárnej demencie. Tieto nedostatky potom nutne ovplyvnili aj znalecký posudok MUDr.

Stanislava Kollára z 24. novembra 2019, z ktorého taktiež nevyplýva, že by znalec určoval diagnózu
vaskulárnej demencie u poručiteľky (stredne ťažkého až ťažkého stupňa) v súlade so štandardným
postupom pre vaskulárne demencie (resp. zo znaleckého posudku je možné zistiť opak). Z uvedeného
dôvodu žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 22.08.2023 (č l. 141) k vyjadreniu žalovanej uviedli, že
v plnom rozsahu zotrvávajú na žalobe v znení, ako bola doručená súdu a jej skutkovom odôvodnení.
Z predložených dôkazov je nesporné, že zdravotný a duševný stav nebohej A. B. (zomr. XX.XX.XXXX) v
čase uskutočnenia právneho úkonu - darovacej zmluvy vo forme notárskej zápisnice zo dňa 22.02.2019
absolútne vylučoval jej spôsobilosť na uzavretie právneho úkonu tohto druhu. Vyjadrenia žalovanej

považujú za účelové a tendenčné s úmyslom dosiahnutia majetkového prospechu na úkor ostatných
súrodencov (žalobcov). Úmysel žalovanej preukazovala tým, že obdarovaná mala v čase uzavretia
predmetného právneho úkonu vedomosť o zhoršujúcom sa zdravotnom stave, ktoré zhoršenie možno
datovať od roku 2018, kedy bola prvýkrát hospitalizovaná vo fakultnej nemocnici a už v roku 2018
mala nebohá darkyňa ošetrujúcim lekárom v závere správy uvedený organický psychosyndróm, na

základe ktorého bola aj MUDr. Jurajom Vyletelkom – neurológ, vyšetrená na pracovisku - Neurologická
príjmová ambulancia s anamnézou: Organický psychosyndróm s konštatovaním v OBJ.: „ Pac. pri
vedomí, orientovaná osobou, časom, miestom, príčinou nie, bez faktickej poruchy org. psychosyndróm“.
Samotná žalovaná pri spisovaní predmetnej darovacej zmluvy vedela o zdravotnom a duševnom stave
darkyne a rovnako v čase jeho spísania mala vedomosť, že jej už bol diagnostikovaný organický

psychosyndróm ťažkého stupňa, a to odborným lekárom v odvetví psychiatria A. P. a tento vážny a
nepriaznivý zdravotný a duševný stav vedome zamlčala notárke pri spisovaní darovacej zmluvy, a
to všetko za účelom získania vlastného majetkového prospechu. Zdravotný stav nebohej absolútne
vylučoval, aby bola v čase uskutočnenia právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dna 22.02.2019
schopná posúdiť následky svojho konania a procesnú obranu žalovanej považujú za jej laickú

dedukciu, ktorá nemá oporu v žiadnom odbornom stanovisku a jedná sa výlučne o jej účelové
tvrdenia. Napádanie predloženého znaleckého posudku MUDr. Stanislava Kollára zo strany žalovanej
považujú za neprípustný zásah do jeho odbornej činnosti. Žalovaná nepredložila žiadnej dôkaz, ktorý
by preukazoval opak jej neodbornej dedukcie. Vyjadrenia žalovanej ku vhodnosti liečby (liek Gerodorm)
rovnako považujú za irelevantné, pretože žalovaná nedisponuje vzdelaním potrebným na posúdenie

vhodnosti zvolenej liečby odborným lekárom.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení (č. l. 173 a čl. 230) naďalej popierala tvrdenia žalobcov, že by
v čase uzavretia darovacej zmluvy vedela, že zdravotný a duševný stav darkyne je už dlhšiu dobu
charakteru vážny a že by mala vedomosť o tom, že trpí ťažkým stupňom demencie. Notárka pred

spísaním not.zápisnicekomunikovalasporučiteľkouajosamotemedzištyrmiočami,abysapresvedčila
o tom, že jej vôľa je skutočná a vážna a že si uvedomuje následky svojho konania. Pokiaľ žalobcovia
priložili ako dôkaz znalecký posudok vo veci posmrtného posúdenia duševného stavu, žalovaná už
predchádzajúcom vyjadrení poukázala na to, že k žalobe, pokiaľ ide znalecký posudok, vznáša
obdobné výhrady ako žalovaná uplatnila aj voči skoršiemu znaleckému posudku, a to s poukazom na

výsledky psychiatrických vyšetrení. Má zato, že pokiaľ výpočet okolnosti tvoriacich skutkový nález,
z ktorého znalec vychádzal pri spracovaní posudku vo vzťahu k zisteniu duševnej poruchy konajúcej
osoby, pre nedostatok popisu informácií nevytvára skutkovú oporu v konkrétne prijatom posudku,
pretože prijatý posudok duševnú poruchu konajúcej osoby skôr predpokladá, než zisťuje a nemožno napodklade takéhoto znaleckého posudku pristúpiť k aplikácii ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nakoľko, pokiaľ ide o samotné lekárske správy, ktorých výňatky sú znalcom MUDr. Gábrišom uvedené
v znaleckom posudku bez ich bližšieho vyhodnotenia, ide o tie isté lekárske správy, ktoré sa uvádzali

(bez vyhodnotenia) aj v znaleckom posudku A. I. Q. a k ich obsahu už žalovaná zaujala stanovisko.
V prípade predloženého znaleckého posudku MUDr. Stanislava Kollára č. 101/2021 z 5. mája 2021
treba uviesť, že obdobne ako v prípade znaleckého posudku MUDr. Petra Gábriša č. 12/2023 z 15.
marca 2023 znalec v závere znaleckého posudku výslovne uvádza, že „pani A. B. dňa 22.02.2019 trpela
trvalou duševnou poruchou, ktorá ju robila neschopnou vykonať právny úkon – darovaciu zmluvu“, čím

je predmetná znalecký posudok MUDr. Stanislava Kollára č. 101/2021, minimálne pokiaľ ide o jeho
záver, bez relevantnej výpovednej hodnoty a procesne nepoužiteľný, nakoľko otázka, či posudzovaná
osoba je/bola schopná robiť právne úkony, či dokonca konkrétny právny úkon, je otázkou právnou,
ktorej zodpovedanie prislúcha výlučne súdu; je vylúčené, aby znalec podával v znaleckom posudku
odpovede na právne otázky (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 24 Cdo
3404/2018,z3.apríla2019).Vtejtosúvislostitrebatiežzdôrazniť,žesúd(aleprípadneajstranakonania,

ak si dáva zhotoviť súkromný znalecký posudok) musí zadanie znaleckého posudku formulovať tak, aby
znalcovi nebolo uložené vyjadrovať sa k otázkam, pri ktorých nejde o odborné posúdenie konkrétnej
skutočnosti, ale o právne posúdenie určitého skutkového stavu alebo o výklad právneho predpisu
Podľa strany 2 znaleckého posudku MUDr. Stanislava Kollára č. 101/2021 zadanie pre znalca bolo
právnou zástupkyňou žalobcov formulované v zásade správne („vo veci posúdenia duševného stavu

darkyne A. B.“), znalec však nad rámec takto formulovaného zadania v závere znaleckého posudku
prekročil jeho rámec a vyslovil zodpovedanie vyššie uvedenej právnej otázky (či posudzovaná osoba
bola schopná urobiť konkrétny právny úkon), čo je zo strany znalca neprípustné. Z časti znaleckého
posudku MUDr. Stanislava Kollára č. 101/2021 s označením „Rozbor“ vyplýva, že vlastne jediný kľúčový
podklad znalca pre konštatovanie, že u poručiteľky možno duševné ochorenie vaskulárna demencia

stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti datovať minimálne od 30. januára
2019, predstavovala práve lekárska správa A. G. P. zo psychiatrického prvovyšetrenia poručiteľky z 30.
januára 2019, ktorej obsah je znalcom MUDr. Kollárom citovaný na strane 18 znaleckého posudku č.
101/2021. Hoci žalovaná až do hospitalizácie poručiteľky vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina 23.
mája 2019, ktorá trvala do 20. júna 2019, a potom aj v období od 20. júna 2019 do ďalšej hospitalizácie

poručiteľky 8. júla 2019, žila s poručiteľkou v spoločnej domácnosti a poručiteľku sprevádzala aj pri
celkom prvom psychiatrickom ambulantnom vyšetrení poručiteľky 30. januára 2019 a tiež pri v poradí
druhom psychiatrickom ambulantnom vyšetrení poručiteľky 27. februára 2019, ktoré znalec A. I. Q.
reprodukuje v znaleckom posudku č. 101/2021 (pričom v lekárskych správach psychiatra A. G. P.
z týchto vyšetrení z 30. januára 2019 a 27. februára 2019 sa dokonca uvádzajú údajné vyjadrenia

žalovanej („dcéry“) a jej dcéry A. („vnučky“)), napriek tomu znalec MUDr. Stanislav Kollár pri vypracovaní
znaleckého posudku č. 285/2019, ani znaleckého posudku č. 101/2021 nijako nekontaktoval žalovanú
ani jej dcéru (ale zjavne ani žalobcov, vychádzajúc z ich vyjadrení na pojednávaní konanom 22. apríla
2024) a neprejavil záujem o žiadne informácie o poručiteľke a jej správaní zo strany žalovanej resp.
dcéry žalovanej, hoci boli s poručiteľkou v každodennom kontakte (ani od žalobcov). Už len táto okolnosť

podstatne znižuje presvedčivosť a úplnosť ním produkovaného znaleckého posudku č. 101/2021.

6. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

7.Žalobcovia1/až4/ prostredníctvomprávnehozástupcunapojednávanízotrvalinaskutkovejaprávnej
argumentácii v zmysle vyššie uvedených písomných podaní a dôkazov, ktoré k žalobe pripojil.

8. Žalovaná zotrvala na svojej argumentácii v zmysle písomných podaní a návrh žiadala zamietnuť.
Zotrvala na dôkazných návrhoch na výsluch notárky JUDr. Jonekovej, ktorá s poručiteľkou spísala

notársku zápisnicu, ktorej obsahom bola namietaná darovacia zmluva, ako aj na výsluchoch svedkov A.
M. a A. M., čo boli osoby spolužijúce s poručiteľkou a žalovanou v spoločnej domácnosti, ktoré sa vedia
vyjadriť aj k vývoju v jej zdravotnom stave a zabezpečiť komplexnú zdravotnú dokumentáciu poručiteľky.
Z notárskej zápisnice N113/2019, NZ5667/2019, NCRIs5796/2019 zo dňa 22.02.2019 (č.l. 5,6 spisu)
súd zistil, že pred notárom JUDr. Ľubicou Jonekovou bola spísaná darovacia zmluva medzi darkyňou A.

B., H. D., nar. XX.XX.XXXX a L. M. ako obdarovanou, kedy darkyňa ako vlastníčka spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 7/12 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území G. O. zapísaných na LV č.
XXXX darovala nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. (zapísané na LV č. XXXX nehnuteľnosti KNC parc.
č. 1052/1 orná pôda o výmere 417 m2, KNC parc. č. 1052/4 zast. plocha a nádvoria výmere 449 m2a stavby rodinný dom č. s. 333 postavený na parc. č. 1052/4) tejto notárskej zápisnice v podiele 6/12
do vlastníctva obdarovanej, ktorá dar od darkyne s vďakou prijala. Vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat. území G. O. LV XXXX na základe darovacej zmluvy spísanej

formou notárskej zápisnice N113/2019, NZ5667/2019, NCRIs5796/2019 zo dňa 22.02.2019 v prospech
žalovanej v podiele 6/12 povolený dňa 20.03.2019.

9. Z úmrtného listu súdu zistil, že v knihe úmrtí Matričného úradu Žilina je zapísané XX.XX.XXXX úmrtie
A. B., H. D. (č.l. 7).

10. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. G. O., okres D., obec Žilina, súd zistil, že KNC parcela 1052/1
o výmere 417 m2 – orná pôda, KNC parcela 1052/4 o výmere 449 m2 – zastavaná plocha a nádvorie
a stavby súp. č. XXX – rodinný dom na pozemku parcela č. 1052/4, ako vlastník je zapísaný B. A., H. D.
(poručiteľka) 1/12, M. L. X/XX, B. K. X/XX, B. J. X/XX, B. A. X/XX, G. F. 1/12, všetci titul nadobudnutia
– osvedčenie o dedičstve 18D/142/2012 a poradové číslo 7. M. L. podiel 1, titul nadobudnutia –

V 1740/2019 darovacia zmluva, vklad povolený dňa 20.03.2019, ťarchy – bez zápisu.

11. Zo znaleckého posudku č. 285/2019 MUDr. Stanislava Kollára zo dňa 24.11.2019 (č.l. 39 a nasl –
ku konaniu 21Ps/13/2019 - dôkaz predložený žalobcami) súd zistil, že vo veci vyšetrenia duševného
stavu A. B. v konaní o spôsobilosti na právne úkony znalec v závere na základe znaleckého vyšetrenia

a štúdia zdravotnej dokumentácie zistil, že u vyšetrovanej p. A. B. zistil vážnu duševnú poruchu
v pravom slova zmysle, konkrétne takzvanú vaskulárnu demenciu stredne ťažkého aj ťažkého stupňa
s tranzitórnymi stavmi zmätenosti a táto porucha je následkom takzvaného vaskulárneho poškodenia
mozgu (poškodenia mozgu na podklade upchávania mozgových ciev), porucha sa u nej prejavuje
nezvratným globálnym úbytkom tzv. kognitívnych funkcií (rozumových schopností) následkom čoho

je neschopná samostatnej existencie a je odkázaná na trvalý dozor a 24 hodinovú opatrovateľskú
starostlivosťdruhýchosôb.Tátoporuchajetrvaléhocharakteru,poruchamávzásadenepriaznivýdosah
na jej schopnosť vykonávať právne úkony a nepozná žiadne právne úkony, ktoré by menovaná bola
vzhľadom na svoj zdravotný stav schopná vykonávať a vyšetrovaná nie je schopná posúdiť a ovládať
svoje konanie, nakladať s finančnými prostriedkami, zaobstarať si veci bežnej potreby a postarať sa

o svoje osobné veci. Vyšetrovanú nie je možné účelne vypočuť a nie je možné účelne doručovať
písomnosti, je ju možné formálne vzhliadnuť bez ohrozenia jej zdravotného stavu. Nie je schopná
zúčastniť sa konania pred súdom. Diagnostický záver znalca psychiatra vaskulárna demencia stredne
ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti.

12. Zo znaleckého posudku č. 101/2021 znalca MUDr. Stanislava Kollára z odvetvia psychiatria
zo dňa 5.05.2021 (č.l. 50-69, 207 - dôkaz predložený žalobcami ) vo veci posúdenia duševného
stavu darkyne v čase vykonania právneho úkonu súd zistil, že znalec minulým znaleckým skúmaním
zo dňa 24.11.2019 konštatoval trvalú duševnú poruchu so zásadne nepriaznivým dosahom na jej
schopnosť vykonávať právne úkony. V týchto súvislostiach (okrem iného) u menovanej vykonal

dňa 22.10.2019 aj osobné znalecké psychiatrické vyšetrenie - pani A. B. trpela tzv. vaskulárnou
demenciou stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti. Ochorenie sa
u nej prejavovalo nezvratným globálnym (celkovým) úbytkom tzv. kognitívnych funkcií (rozumových
schopností) následkom čoho bola neschopná samostatnej existencie a bola odkázaná na trvalý dozor
a 24 hodinovú opatrovateľskú starostlivosť druhých osôb. Príčinou ochorenia bolo tzv. vaskulárne

poškodenie mozgu – poškodenie mozgu na podklade upchávania mozgových ciev. Po analýze (rozbore)
výpisov zo zdravotnej dokumentácie k duševnému stavu ku dňu 22.02.2019, kedy uzatvorila darovaciu
zmluvu znalec konštatuje, že podľa zdravotnej dokumentácie prvé (málo špecifikované) príznaky
duševného ochorenia boli u menovanej ( nebohá pani A. B. H. D. ) zaznamenané počas hospitalizácie na
internom oddelení v októbri 2018 (dominujú známky organického psychosyndrómu, stavy dezorientácie

aj s potrebou tlmiacej liečby) a počas neurologického vyšetrenia v novembri 2018 (stavy zmätenosti,
podľa rodiny pacientka dezorientovaná, zmenená), vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou vtedy
potvrdilo mozgové poškodenie – úbytok mozgovej hmoty a prekonané drobné mozgové infarkty.
Psychiatrické prvovyšetrenie zo dňa 30.01.2019 zaznamenáva príznaky – tak subjektívne, objektívne
a klinicky: v popredí kognitívno-mnestický deficit ťažkého stupňa s degradáciou psychických funkcií

na úroveň demencie v teréne vaskulárnej aj vekom podmienenej encefalopatie. Somatopolymorbidita.
Rovnaký stav zaznamenávajú aj nasledujúce psychiatrické vyšetrenia 27.02.2019, 16.04.2019,
17.05.2019, 16.09.2019, 18.11.2019 (taktiež aj osobné znalecké psychiatrické vyšetrenie zo dňa
24.11.2019). S uvádzanými záznamami sú konformné aj čiastkovo zaznamenané príznaky počashospitalizácie na internom oddelení dlhodobo chorých v máji a júni 2019. Znalec konštatoval, že
podľa zdravotnej dokumentácie duševné ochorenie (vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého
stupňastranzitórnymistavmizmätenosti)konštatovanéznaleckýmskúmanímzodňa24.11.2019možno

u nej datovať minimálne od 30.01.2019. Diagnostický záver znalca k čase sporného právneho úkonu
dňa 22.02.2019 - Vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi
zmätenosti. Záverom znalec na základe analýzy podkladov a zdravotnej dokumentácie uviedol „nebohá
A. B., H. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dňa 22.02.2019 trpela trvalou duševnou chorobou,
následkom ktorej si nebola schopná uvedomiť svoje konanie a toto svoje konanie nebola schopná

ovládať. Pani A. B. dňa 22.02.2019 trpela trvalou duševnou chorobou, ktorá ju robila neschopnou
vykonať právny úkon – darovaciu zmluvu. Zároveň znalec vyhlásil, že si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku.

13. Zo znaleckého posudku č. 12/2023 znalca MUDr. Petra Gábriša z odvetvia psychiatria zo dňa
15.03.2023 (ČVS: ORP 1150/3-VYS-ZA-2021) vo veci posmrtného posúdenia duševného stavu nebohej

A. B., nar. XX.XX.XXXX, č. 12/2023, (č.l. 144 až 164 dôkaz predložený žalobcami) znalec v závere po
preštudovaní spisového materiálu, zdravotnej dokumentácie, ako aj na základe klinických skúsenosti
uviedol, že u osoby A. B. zistil ťažkú duševnú poruchu v pravom slova zmysle, a to vaskulárnu demenciu
stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti, ktorá sa prejavuje ťažkými
poruchami orientácie, neadekvátny kontakt, výrazné spomalenie, vymiznutie chápavosti, úsudkových

schopností, ťažké narušenie pamäti, neschopnosť osvojenia si nových informácií. Tento stav je trvalý,
liečbou neovplyvniteľný, s postupu progresiou, možnosť zlepšenia je vylúčená. Demencia je ochorenie,
ktoré sa spája s chronickým priebehom a progresiou deteriorácie kognitívnych funkcií (pamäť, myslenie,
orientácia, chápanie, symbolické funkcie a úsudok). Kolísajúca orientácia nie je znakom zlepšenia
demencie, tá pretrváva s postupným zhoršovaním. R. A. B. dňa 22.02.2019 (deň podpísania darovacej

zmluvy) trpela duševnou chorobou, ktorá ju robila neschopnou ovládať a posúdiť svoje konanie, vykonať
právnyúkon–uzatvoriťdarovaciuzmluvu,nebolaschopnánakladaťsfinančnýmiprostriedkamianebola
schopná postarať sa o svoje bežné veci. Zároveň znalec konštatoval, že laici (osoby bez lekárskeho
vzdelania, prípadne bez príbuzného vzdelania) nie sú schopní stanoviť psychiatrickú diagnózu, avšak
boli schopní posúdiť zdravotný stav v tom zmysle, že sami u posudzovanej (ako vyplýva zo zdravotnej

dokumentácie) videli zmeny v jej psychickom stave. Zároveň znalec vyhlásil, že si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku.

14. V podmienkach prejednávanej veci žalobcovia 1/ až 4/ (ako dedičia) sa ochrany svojho dedičského
práva domáhajú žalobou o určenie, že vec (spoluvlastnícky podiel 6/12 na nehnuteľnostiach zapísaných

na LV č. XXXX pre kat. úz. G. O.) patrí do dedičstva po A. B., zomr. XX.XX.XXXX t.j. že poručiteľka
v čase smrti bola spoluvlastníkom tejto veci v podiele 6/12. V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha
určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti
vlastníkom tejto veci.

15. Súd sa zaoberal otázkou, pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to
s poukazom na § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou

s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty
v jeho právnom vzťahu a posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom vyžadovaným ustanovením § 137
písm. c) CSP súd konštatuje, že naliehavosť právneho záujmu môže vyplývať z ohrozenia práva, či
právneho vzťahu, resp. stavu neistoty právneho postavenia žalobcov, ktorý nemožno odstrániť inak, len

určovacím výrokom. Súdna prax sa ustálila v názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv
k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení
súd skúmal predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby (o určenie, že vec patrí do
dedičstva určovacou žalobou prezumovanou § 137 písm. c) CSP a konečný zmysel navrhovaného

rozhodnutia – dosiahnuť zmenu zápisu evidovaného vlastníka v katastri na LV č. XXXX. Najvyšší súd v
tejto súvislosti (už) uviedol, «že rozhodovanie súdu v spore o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi, nenahrádza konanie o dedičstve ... Záver ... o nedostatku naliehavého právneho záujmu
navrhovateľov na podanom určení, založený na názore, že v „sporovom konaní súd nie je oprávnenýrozhodovať o tom, že predmetné nehnuteľnosti (pozemky) patria do dedičstva po zomrelých právnych
predchodcoch navrhovateľov", nie je preto správny» (1Cdo/26/2007). Predmetom sporu bolo teda
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ku dňu smrti poručiteľa a určenie, že tieto nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. G. O. patria do dedičstva po A. B., zomrelej 30.05.2020. v podiele
1. Predmetná žaloba v samej podstate je určením vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam,
t. j. určovací návrh spočíva v tom, že vec (sporný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam 1 ) patrí
do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ich poručiteľ vlastnil v okamihu svoje smrti. Naliehavý právny
záujem na určení bol daný a vyplýval zo skutočnosti, že vo verejnom registri obsahujúcom súpis

a popis nehnuteľností a údaje o právach k nim, ktorým je kataster nehnuteľností, je pod por. č. 7.
vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1 (ku ktorému určenia sa žalobcovia domáhajú) zapísané
na žalovanú, titul nadobudnutia – V 1740/2019 darovacia zmluva, vklad povolený dňa 20.03.2019.
Tvrdené dedičské právo žalobcov tak bolo neisté; k odstráneniu tejto právnej neistoty žalobcov (dedičov
po poručiteľke) nie je možné dôjsť inak, ako na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo veci
určenia, že spoluvlastnícky podiel 1 k predmetným nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po A. B.,

zomrelej 30.05.2020. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na
jeho právne účinky (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva), súd je
toho názoru, že právne postavenie žalobcov je za tejto situácie (kedy sporný spoluvlastnícky podiel 1
na daných nehnuteľnostiach je zapísaný na žalovanú) neisté a bez požadovaného určenia ich právo
(dedičské) ohrozené.

16. Súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie právo k veci, ktoré je absolútne
a nepremlčuje sa. Absolútna povaha vlastníckeho práva spočíva v tom, že všetci sú povinní ho
rešpektovať a nikto nesmie vlastníka rušiť pri jeho výkone. Obsahom vlastníckeho práva je právo vec
držať, užívať, požívať jeho plody a disponovať ním. Vlastnícke právo možno nadobudnúť kúpnou,

darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom (§132 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

17. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

18. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

19. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil,
nemáspôsobilosťnaprávneúkony.Takistojeneplatnýprávnyúkonosobykonajúcejvduševnejporuche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

20. Z ustanovení § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj v prípade, keď u fyzickej osoby

nedošlo k obmedzeniu, resp. pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, súdnym rozhodnutím, za
neplatný sa považuje aj taký právny úkon, ktorý urobila táto osoba v duševnej poruche, hoci len
prechodnej, v dôsledku ktorej nemohla posúdiť následky svojho správania (rozumová – rozpoznávacia
schopnosť) či ovládať svoje konanie (vôľová-ovládacia schopnosť). Neplatnosť právneho úkonu podľa
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu

nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.

21. Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu

veci pri darovaní.

22. V prejudiciálnej rovine podľa § 194 ods. 1, 2 CSP bolo potrebné v danom prípade posúdiť otázku
(ne)platnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 22.02.2019 medzi poručiteľkou A. B., H. D. ako darkyňou
a L. M. ako obdarovanou a zistenie, či darkyňa v čase uzavretia právneho úkonu dokázala posúdiť

následky svojho právneho úkonu alebo ovládať svoje konanie smerujúce k uskutočneniu právneho
úkonu. Žalobcovia od počiatku súdneho sporu namietali platnosť darovacej zmluvy, poručiteľka v čase
uzavretia zmluvy trpela duševnou poruchou, tento právny úkon nezodpovedal jej rozumovej, vôľovejpovahe a ide o absolútne neplatný právny úkon a je neplatným od počiatku, nakoľko odporuje zákonu
a prieči sa dobrým mravom.

23. Pre posúdenie (ne)platnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.02.2019 bolo rozhodujúce zistenie, či darca
vzhľadom na svoj duševný stav bol schopný posúdiť následky svojho konania alebo ovládať konanie
smerujúce k uskutočneniu právneho úkonu, prípadne nedostatok týchto jeho schopností. Neplatnosť
právnehoúkonupodľa§38ods.2Občianskehozákonníkavyžadujezistenie,žeúčastníktohtoprávneho
úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo nedokáže svoje konanie ovládnuť, alebo že

takýto právny úkon bol urobený v duševnej poruche, ktorá robí osobu na tento právny úkon neschopnou,
pričom stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade
s poznatkami príslušných vedných disciplín, z odboru zdravotníctva z odvetvia psychiatrie a musí sa
viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Absolútne neplatný je teda aj právny úkon, ktorý urobila
osoba v duševnej poruche (dokonca iba prechodnej), ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila
nespôsobilosť (neschopnosť) tejto osoby na urobenie právneho úkonu, pričom sa nevyžaduje, aby

taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby bola vo svojej spôsobilosti
obmedzená. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege),
v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nikdy nebol urobený.
Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne

neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia.

24. Súd v danej veci za rozhodujúci považoval dôkazný prostriedok
a to závery znalcov z odvetvia psychiatria v znaleckých posudkov č. 101/2021 znalca MUDr.
Stanislava Kollára zo dňa 5.05.2021 a č. 12/2023 znalca MUDr. Petra Gábriša zo dňa 15.03.2023

a považoval za preukázané, že A. B. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 22.02.2019 a
podpísania darovacej zmluvy, trpela trvalou duševnou chorobou (vaskulárnu demenciu stredne ťažkého
až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti) a táto duševná porucha jej znemožňovala posúdiť
svoje konanie a robila ju neschopnou svoje konanie ovládať a vykonať tento právny úkon. Znalci
z príslušného odboru psychiatri dospeli k jednoznačnému záveru aj na základe klinických skúsenosti,

že poručiteľka trpela vaskulárnou demenciou stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi
zmätenosti, ktorá sa prejavuje ťažkými poruchami orientácie, neadekvátny kontakt, výrazné spomalenie,
vymiznutie chápavosti, úsudkových schopností, ťažké narušenie pamäti, neschopnosť osvojenia si
nových informácií. Zároveň znalec konštatoval, že laici (osoby bez lekárskeho vzdelania, prípadne
bez príbuzného vzdelania) nie sú schopní stanoviť psychiatrickú diagnózu, avšak boli schopní posúdiť

zdravotný stav v tom zmysle, že sami u posudzovanej (ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie)
videli zmeny v jej psychickom stave. Znalci z odboru psychiatria podali odborný a komplexný rozbor
zdravotného stavu poručiteľky v relevantnom období a v čase uskutočnenia právneho úkonu 22.02.2019
a vplyv jej duševného stavu na jej ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť. Súd vzal za základ
svojho rozhodovania tieto znalecké posudky, kedy znalec vychádzal pri vypracovaní zo zdravotnej

dokumentácie poručiteľky, tieto odborne posúdili (analýza zdravotnej dokumentácie) a po ich zhodnotení
výsledky premietli do svojich záverov o vplyve duševného stavu darkyne v relevantnom čase na jej
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, pričom odborné závery v ňom obsiahnuté hodnoteniu súdom
nepodliehali.

25. Pokiaľ žalovaná namietala výsledky v prepúšťacích správach, resp. stanovisko A. P. (prvovyšetrenie
30.01.2019) a výpisy zo zdravotnej dokumentácie, ktoré zaznamenal ošetrujúci lekári pri poskytovaní
ústavnej starostlivosti, či už počas hospitalizácie ako i skutočnosť, že súdny znalec z príslušného odboru
nemôže zhodnotiť psychiatrický zdravotný stav osoby spätne, neobsahuje žiadne vlastné skúmania
a len spojil obsah starších lekárskych správ a ich doslovnej reprodukcie, čo však nemôže postačovať

na prijatie záveru o tom, že poručiteľka dňa 22.02.2019 trpela duševnou chorobou, ktorá ju robila
neschopnou vykonať právny úkon - uzavrieť darovaciu zmluvu súd konštatuje, že v konaní neboli
zistené také závažné skutočnosti zásadného významu, ktoré by boli spôsobilé výrazným spôsobom
ovplyvniť závery znaleckých posudkov a obrana žalovanej nebola založená na takých relevantných
tvrdeniach na opodstatnenosť ktorých by bolo potrebné doplniť znalecké dokazovanie alebo z ktorých

by vyplývali také pochybenia, ktoré by boli viedli k iným odborným záverom.

26. Podľa názoru súdu je vylúčené robiť záver o duševnej poruche na základe pravdepodobnosti,
keďže ide o posúdenie odbornej otázky, na ktorej správne zodpovedanie neboli len skutočnostiudávané ošetrujúcim lekárom v prepúšťacej správe v zdravotnej dokumentácii pri poskytovaní ústavnej
starostlivosti ale v danom prípade znalci prijali úplne jednoznačný záver, na ktorý bolo možné aplikovať
ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Znalci z odboru psychiatria podali komplexný rozbor

zdravotnéhostavuporučiteľkyvrelevantnomobdobí zozdravotnejdokumentáciea včaseuskutočnenia
právneho úkonu 22.02.2019 a vplyv jej duševného stavu na jej ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť,
tiež znalec konštatoval, že laici (osoby bez lekárskeho vzdelania, prípadne bez príbuzného vzdelania)
nie sú schopní stanoviť psychiatrickú diagnózu, avšak boli schopní posúdiť zdravotný stav v tom zmysle,
že sami u posudzovanej (ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie) videli zmeny v jej psychickom

stave. Z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci bolo na základe odborného posúdenia zdravotného
(duševného ) stavu nebohej v čase uzatvorenia darovacej zmluvy a jej vplyvu na rozpoznávaciu
a ovládaciu schopnosť preukázané tvrdenie, že poručiteľka v čase uzatvorenia darovacej zmluvy
a v čase jej podpisu nebola spôsobilá k vykonaniu tohto právneho úkonu.

27. V neposlednom rade možno v súvislosti so zdravotným stavom poručiteľky (A. B.) poukázať aj k

žalobe predložený znalecký posudok
vypracovávaný v súvislosti s konaním sp. zn. 21Ps/13/2019 o spôsobilosti na právne úkony
(znalecký posudok č. 285/2019 A. I. Q. zo dňa 24.11.2019), v ktorom sa ohľadom objektívnej anamnézy
zo zdravotnej dokumentácie pred uzavretím darovacej zmluvy (vyšetrenia 17.10.2018, 15.11.2018,
30.01.2019) a následne po jej uzavretí (psychiatrické vyšetrenia 27.02.2019, 16.04.2019, 17.05.2019 ) a

vlastného psychiatrického vyšetrenia znalcom osobne A. B. so záverom vaskulárnou demenciou stredne
ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti. Z týchto dôvodov, keďže bolo v konaní
preukázané na základe záverov znaleckého dokazovania a zistenia, či je tu súvislosť medzi duševnou
poruchou a právnym úkonom a či práve pre duševnú poruchu bola darkyňa neschopná urobiť konkrétny
právny úkon, a to uzavrieť darovaciu zmluvu bol jednoznačný záver, že v čase uzatvorenia darovacej

zmluvy dňa 22.02.2019 a podpísania darovacej zmluvy, darca - A. B. trpela trvalou duševnou chorobou
(vaskulárnu demenciu stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti) a táto
duševná porucha jej znemožňovala posúdiť svoje konanie a robila ju neschopnou svoje konanie ovládať
a vykonať tento právny úkon. Preto súd pri prejudiciálnom posúdení považoval túto darovaciu zmluvu
za neplatnú. Darovacia zmluva, ktorú podpísala poručiteľka dňa 22.02.2019 je absolútne neplatným

právnym úkonom. Dôkazné bremeno o tom, či konajúci konal v konkrétnej situácii pod vplyvom duševnej
poruchy majú tí, ktorí sa na základe určovacej žaloby dovolávajú neplatnosti právneho úkonu urobeného
takouto osobou.

28. Pokiaľ žalovaná namietala naplnenie podstaty uvedenej v § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka

s poukazom na jej vyjadrenia (dlhodobo spolu s matkou žila v rodinnom dome, vyše 30 rokov so
svojimi deťmi a poručiteľka mala už dlhšie úmysel darovať časť svojho spoluvlastníckeho podielu na
rodinnom dome žalovanej s úmyslom, aby žalovaná zostala bývať v rodinnom dome aj po jej smrti,
do uzavretia darovacej zmluvy poručiteľka sa nikdy neliečila na žiadnu duševnú chorobu, duševný i
fyzický stav poručiteľky sa podstatne zhoršil po srdcovej udalosti z mája 2019) podľa názoru súdu ešte

nevypovedá o tom, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 22.02.2019 a podpísania darovacej
zmluvy darkyňa netrpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Pokiaľ
ide o výsluch notárky JUDr. Jonekovej (ktorá s poručiteľkou spísala notársku zápisnicu, ktorej obsahom
bola namietaná darovacia zmluva) ako aj na výsluchoch svedkov A. M. a A. M. (čo boli osoby
spolužijúce s poručiteľkou a žalovanou v spoločnej domácnosti, ktoré sa vedia vyjadriť aj k vývoju

v jej zdravotnom stave) tieto návrhy súd zamietol, nakoľko iba znalci z odboru psychiatria môžu prijať
relevantný záver v tejto otázke, keďže laici (osoby bez lekárskeho vzdelania, prípadne bez príbuzného
vzdelania) nie sú schopní stanoviť psychiatrickú diagnózu a podľa názoru súdu navrhované dôkazy
(výsluch notára a výsluch osôb spolužijúcich s poručiteľkou) by neoslabili hodnovernosť žalobcami
predložených dôkazov - znaleckých posudkov o vplyve ochorenia poručiteľky ako darkyne na jej

ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Pokiaľ mienila žalovaná
závery znaleckých posudkov spochybňovať, nič jej nebránilo v konaní označiť dôkaz, ktorý by bol
spôsobilý preukázať iné odborné závery. Takýto dôkaz žalovaná v konaní neprodukovala.

29.Tiež argumentáciužalovanej,žepreposudzovaniespôsobilostiporučiteľkybolopotrebnévychádzať

z judikatúry ČR, ktorá poukazuje na váhu dôkazov v konaní o spôsobilosti zomrelých osôb súd
nepovažoval za dôvodnú s prihliadnutím na čl. 2 ods. 2 a čl. 3 základných princípov CSP; rozhodnutia
súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutie NS ČR pod tento pojem nespadajú.30. Dôvodom vyhovenia žaloby bol záver súdu, že poručiteľka (právny predchodca žalobcov – nebohá
A. B. bola v čase smrti 30.05.2020 spoluvlastníkom nehnuteľností na LV XXXX ka. Územie Považský
Chlmec, pretože darovacia zmluva, ktorú uzavrela dňa 22.02.2019 so žalovanou ako obdarovanou,

je absolútne neplatná, keďže pri jej uzatváraní poručiteľka trpela trvalou duševnou chorobou, ktorá jej
znemožňovala posúdiť svoje konanie a robila ju neschopnou svoje konanie ovládať a vykonať tento
právny úkon. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol, že spoluvlastnícky podiel 1 na
nehnuteľnosti KNC parc. č. 1052/1 – orná pôda o výmere 417 m2, KNC parc. č. 1052/4 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 449 m2 a stavby – rodinný dom súp. číslo XXX na pozemku parc. č. 1052/4,

zapísané na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec Žilina, kat. úz. G. O., patrí do dedičstva po nebohej A.
B., H. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 30.05.2020.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods.
1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcov 1/ až 4/ vo
veci tak, že žalobcom 1/ až 4/ priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu 100 %.

33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).