Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116207991
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3116207991.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom D. XXX/XX, A. - E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o.,
so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanej: F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX/XX, A. – E., o náhradu škody v sume 453,20 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške

náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody
z titulu ublíženia na zdraví v sume 453,20 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedol,
že v čase ublíženia na jeho zdraví bol so žalovanou v rozvodovom konaní, hádky v domácnosti sa
stupňovali a začínala ich vždy žalovaná. Žalobca pred incidentom nechal na nábytku diktafón kvôli
vlastnej bezpečnosti. Keď sa vrátil domov, žalovaná so svokrou popíjali, žalovaná robila žalobcovi
pred ich dcérou Timeou žiarlivostné scény, prepletené s rečami o dlhoch sporových strán a napätie sa
stupňovalo. Žalobca uviedol, že pred jej útokom na neho, sedel v kresle pred žalovanou a ona sedela

na sedačke za ním. Z ničoho nič na neho zaútočila, začala ho kmásať vo vlasoch ako typická učiteľka.
Žalobca sa postavil, snažil sa chytiť jej ruky, načo ona začala ako keby šermovať pred jeho tvárou.
Nechápal, čo robí, pochopil to až potom, keď ho zaliala krv. Vtedy si uvedomil, že z pohárika, z ktorého
pila a v afekte a zúrivosti ho v ruke rozpučila a asi zistila, že sa pritom na dlani sama dorezala a ako
nepríčetná ho vtedy rozbitými črepinami dorezala v oblasti tváre. Spôsobila mu tržné zranenia s 20
vonkajšími a vnútornými štichmi. Žalobca bol ošetrený v nemocnici v Považskej Bystrici toho istého dňa
krátko pred polnocou. Žalovaná sa v telefonáte polícii priznala, že žalobcu dorezala, predstierala, že sa

bojí žalobcu, hoci ju nikdy predtým neudrel. Robila si žarty s prichádzajúcich policajtov, hrala divadlo.
Žalobca podal oznámenie na polícii dňa 19.10.2014. Polícia žalovanú obvinila z napadnutia a dorezania
žalobcu a vec bola posunutá na priestupkové oddelenie. Výšku poškodenia zdravia stanovil ošetrujúci
lekár F. G. v posudku zo dňa 15.12.2014, v ktorom stanovil 27,5 bodov a pri hodnote bodu 16,48 Eur
za rok 2014 náhrada škody predstavuje 453,20 Eur. Keďže sa skutok stal, žalovaná spôsobila škodu na
zdraví žalobcovi, žalobca žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Žalovaná potvrdila,
že bola v manželskom zväzku so žalobcom a z manželstva pochádzajú dve plnoleté dcéry. Žalovaná
vo februári 2014 podala návrh na rozvod manželstva, o čom ho aj informovala. Žalovaná odhalila jeho
mimo manželský vzťah a jeho milenku informovala o vysokých dlhoch sporových strán. Medzi stranamidošlo k viacerým hádkam kvôli ich dlhom, ktoré žalobca neriešil. V mesiacoch január až máji 2014 bol
žalobca opäť nezamestnaný a ich dlhy narastali. Dňa 3.5.2014 sa strany opäť pohádali kvôli dlhom a
hroziacim exekúciám a kvôli žalobcovej nezamestnanosti, výsledkom čoho bolo, že došlo k domácemu

násiliu a žalobca pred svedkami udrel žalovanú do brady. Žalobca podal trestné oznámenie na žalovanú
až viac ako pol roka po skutku, t.j. až v novembri 2014, pred pojednávaním o rozvod manželstva,
zrejme, aby žalovanú zastrašil. Žalobca 5 hodinovú zvukovú nahrávku z diktafónu, ktorý bol v dome
nainštalovaný bez vedomia žalovanej, účelovo , tendenčne zostrihal na 17 minút. Na ním predloženom
zázname chýba napríklad situácia, ako si žalovaná pred zrkadlom ohmatáva a komentuje zranenia na

tvári a pritom sa rozprávala so svojou matkou. V priestupkovom konaní bolo ustálené, že skutok sa
nestal, a to na základe výpovedí očitých svedkov - dcéry Timey a matky žalovanej H. D.. Poranenia
žalovanej boli zadokumentované v lekárskej správe zo dňa 4.5.2014 vyhotovenej lekárom F. I. a aj
z fotiek vyplýva zbitá tvár žalovanej a zranenie ruky. Keďže žalovaná nerozprávala to, čo chcel žalobca,
žalobca jej vrazil do brady, pričom žalovaná zvolala vulgarizmy zo šoku a prekvapenia aj v ženskom
rode, potom ju chytil za rameno ľavej ruky a vliekol ju cez obývačku do jedálne. Ako s ňou mykal, rozbil sa

zrejme o nábytok pohárik, ktorý žalovaná držala v ruke a pôvodne ho odnášala do kuchyne a vzniknuté
črepiny žalobcu zasiahli. Stalo sa to približne štyri metre od miesta, kde pôvodne sedeli a kde ju udrel
do brady ako prvý. Žalovaná počas 22 ročného manželstva žalobcu nikdy fyzicky nenapadla a nestalo
sa tak ani dňa 3.5.2014, pričom poukázala na odlišnú telesnú konštitúciu sporových strán. Tvrdenia
žalobcu nepreukazuje ani nahrávka a ani prepis nahrávky, ktorý žalobca predložil. Zvuková nahrávka je

protiprávny dôkazný prostriedok. Žalovaná nepoužíva násilie na žiakoch ani pri vyučovaní v škole. Ďalej
uviedla, že žalobca si nič netušiacich ľudí nahráva, snaží sa dostať ľudí do situácie, keď v rozrušení
spravia chybu, napríklad použil vulgarizmus, a to je pre neho príležitosť týchto ľudí hneď udať. Žalobca
nahrávky zostriháva, ich vyjadrenia vytrháva z kontextu a vyberá len tie, ktoré potom prepisuje, dopĺňa
jemu vyhovujúcim komentárom. Tieto materiály potom využíva tak na súdoch ako aj na polícii. Žalovaná

má náročné zamestnanie, je učiteľkou na strednej škole, za prácou cestuje do Púchova a žalobca vie,
že jej týmto môže narúšať jej pracovný aj súkromný život a psychickú pohodu a žalovaná je skutočne z
tohto už vyčerpaná. Z uvedených dôvodov so žalobou nesúhlasila.

3. Žalobca sa k odporu vyjadril vo vyjadrení zo dňa 14.7.2016. V ňom uviedol, že tvrdenia žalovanej

v odpore sú manipulatívne. Poukázal na záverečnú správu polície o objasnení priestupku, v ktorej sa
konštatuje, že žalovaná zaútočila na žalobcu, teda svoj útok spravila úmyselne, žalobcu slovne urážala
„ty sviňa prašivá, ty piča“ a následne ho fyzicky napadla rozbitým skleneným štamprlíkom a to tak,
že rukami, v ktorých mala uchopený rozbitý sklenený štamprlík ho dorezala v oblasti tváre. Žalovaná
návrh na rozvod manželstva podala nie vo februári 2014, ale 13.3.2014. Žalovaná nepreukázala mimo

manželský vzťah žalobcu, nepredložila dôkazy o dlhodobej nezamestnanosti, ktorá skutočnosť nesúvisí
s predmetom sporu. Žalovaná šla na lekárske ošetrenie až nasledujúci deň ráno, keď pri umývaní
podlahy od krvi uvidela obväzy na tvári žalobcu. Žalobca si na jej tvári nevšimol žiadne poranenia, mala
poranenú len ruku, ale to z dôvodu, že v návale zlosti v ruke držiaci štamperlík rozpučila. Žalovaná bola
na lekárskom ošetrení iba raz , no žalobca v súvislosti s ublížením na zdraví navštívil lekára až 8 krát.

Nie je pravda, že by žalobcu zasiahli vzniknuté črepiny, ale pravda je, že žalovaná napadla žalobcu a
dorezala ho dlhými ťahmi s rozbitými črepinami, o čom svedčí ošetrenie jeho hlbokých rezných rán s
vnútornými štichmi a s 20 vonkajšími štichmi. Žalobca poprel tvrdenie žalovanej o tom, že by on ako
prvý udrel žalovanú do brady. Žalovaná toto svoje tvrdenie nepreukázala. Naopak zvuková nahrávka
preukazuje agresívne až nepríčetné jednanie žalovanej krátko pred a počas útoku. Tiež uviedol, že

jeho svokra, ktorú do toho zatiahla žalovaná musela na polícii pri podávaní vysvetlenia proti jej vlastnej
vedome klamať, keďže nechcela, aby bola poškvrnená dobrá povesť jej rodiny, jej dcéry, teda žalovanej.
Napokon žalobca poukázal na viacero vyjadrení žalovanej, z ktorých podľa neho vyplýva manipulatívna
povaha žalovanej vo vzťahu k polícii a sudcovi v inom spore ako aj zosmiešňovanie policajtov z jej strany.

4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila v jej vyjadrení zo dňa 30.8.2016. V celom rozsahu zotrvala
na svojej procesnej obrane. Nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, žiadala žalobu zamietnuť. Opäť
poukázala na výsledok priestupkového konania číslo 169/2014 IL. Žalovaná dňa 4.5.2014 podlahu
umývala od krvi v časti s jedálenským sedením, pričom hádka sa začínala približne štyri metre ďalej
v obývačke s kreslami a gaučom, kde ona ako prvá dostala od žalobcu ranu do brady, a odtiaľto bola

ním vlečená do jedálne, kde po žalobcovi zostala krv na dlážke. Žalobca žalovanú pevne držal za ľavú
ruku, čo je spomenuté v lekárskej správe a je nafotená krvná podliatina. Počas toho ako s ňou žalobca
lomcoval sa o stenu alebo nábytok rozbil štamprlík a keď zdvihla pravú ruku so zbytkami rozbitého
štamprlíka, aby si bránila tvár pred opätovnými ranami, vznikli žalobcove rany. I keď žalobca žalovanúpred útokom provokoval slovne aj smiechom, žalobca počas výkrikov žalovanej bol ticho. Na nahrávke
počuť kričať len žalovanú ktorá kričí „Daj pokoj, daj mi pokoj“ a potom nasledujú nadávky. Žalovaná
kričala daj pokoj preto, lebo on udrel ju a vliekol ju do jedálne. Následne sa žalovaná vyjadrila k ďalším

okolnostiam ohľadom manželského života sporových strán, ich dlhov, nezamestnanosti žalobcu, uviedla
ajzoznamviacerýchsúdnychsporovžalobcuodroku1999sinýmiosobamiakoajprehľadjehosťažnosti
úradom, orgánom, ktoré rozhodovali o jeho podnetoch a žalobách, na preukázanie toho, že žalobca je
konfliktnou osobou.

5. Súd vo veci vydal dňa 6.4.2018 rozsudok pre zmeškanie č.k. 23C 180/2016-117, ktorým žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 453,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe
odvolaniažalovanejKrajskýsúdvTrenčíneuznesenímč.k.27Co265/2018-189zodňa29.11.2018zrušil
rozsudok pre zmeškanie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok zrušil z dôvodu, že
nebolo preukázané, že žalovanej bolo doručené predvolanie na pojednávanie na deň 6.4.2018. Keďže
nebolo doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, neboli splnené podmienky pre vydanie

kontumačného rozsudku podľa § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“).

6. Na pojednávanie konané dňa 8.10.2024 sa žalobca dostavil s oneskorením a žiadal o jeho odročenie
z dôvodu, že nebol oboznámený o termíne pojednávania a nemal zachovanú lehotu na prípravu na

pojednávanie. Súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, pretože na začiatku pojednávania
uznesením rozhodol, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti, pretože boli pre to splnené podmienky
CSP. Predvolanie na toto pojednávanie bolo zaslané splnomocnenej právnej zástupkyni žalobcu, ktorá
predvolanie prevzala dňa 5.9.2024, ako vyplýva z doručenky. Keďže žalobca už bol vo veci na skoršom
pojednávaní vypočutý, súd ho nemusel osobitne predvolávať na pojednávanie nariadené na 8.10.2024

a keďže žalobca mal ako zástupcu advokátsku kanceláriu, predvolanie na toto pojednávanie bolo
v súlade s ustanovením § 110 ods. 1 veta prvá CSP doručené iba tejto advokátskej kancelárii. Lehota 5
dní na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 CSP začala plynúť nasledujúci deň po doručení
predvolania právnej zástupkyni žalobcu, uplynula dňa 10.9.2024 a z toho je zrejmé, že lehota bola
dodržaná. Právna zástupkyňa žalobcu bola povinná oznámiť termín pojednávania žalobcovi tak, aby sa

stihol na pojednávanie pripraviť a dostaviť sa naň včas. Žiadosť o odročenie pojednávania bola teda
nedôvodná.

7. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, výsluchom svedkyne C.
C.,oboznámenímoznámeniažalobcuzodňa19.10.2014,lekárskychsprávzošetreniažalobcuzč.l.4až

6, prepisu hovorov z č.l. 7-12, správy Obvodného oddelenia PZ Ilava o výsledku objasňovania priestupku
zo dňa 5.11.2014, lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
5.12.2014,príjmovéhopokladničnéhodokladuzodňa5.12.2014,rozhodnutiaOkresnéhoúraduTrenčín,
odbor všeobecnej vnútornej správy č.j. 169/2014 IL zo dňa 12.1.2015, lekárskej správy z ošetrenia
žalovanej zo dňa 4.5.2014, emailovej komunikácie z č.l. 30, listu žalovanej z č.l. 31-34, predvolania

na prejednanie priestupku zo dňa 20.10.2014, žiadosti o zaslanie dokladov a o poskytnutie informácií
zo dňa 10.9.2014, listu - náhrada hotových výdavkov a ušlej mzdy z č.l. 37, oznámenia žalobcu zo
dňa 19.10.2014 s prílohou z č.l. 38-39, lekárskej správy z č.l. 68, fotografií s popisom z č.l. 69, 70,
otázok na priestupkové konanie z č.l. 71-73, rozhodnutia z č.l. 74, zápisnice o prejednaní priestupku zo
dňa 8.12.2014, záznamu žalovanej o priebehu udalosti z č.l. 76-77, osvedčenia o druhej atestácii zo

dňa 26.4.2014, prepisu nahrávky z č.l. 79-80, oznámenia Sociálnej poisťovne o prevedení vymáhania
pohľadávky zo dňa 26.3.2024, poslednej výzvy General Factoring, a.s. na zaplatenie zo dňa 23.4.2014,
2. upomienky Wustenrot zo dňa 17.3.2014, 1. upomienky SLSP, a.s. zo dňa 4.5.2014, upomienky –
výzvy RWE Gas Slovensko zo dňa 12.3.2014, výzvy VÚB, a.s. na zaplatenie zo dňa 4.6.2014, listiny z
č.l. 84, odporu proti rozkazu z 11.5.2016 z č.l. 85-86, vyjadrenia J. C. zo dňa 2.11.2016 z č.l. 102-104,

emailovej komunikácie z č.l. 110, čestného prehlásenia G. E. zo dňa 14.5.2018, emailovej komunikácie
z č.l. 130-133, vyhlásenia mediátorky o ukončení mediácie zo dňa 24.2.2017, emailovej komunikácie
z č.l. 135, listín z č.l. 136-137, emailovej komunikácie z č.l. 137, výpisu zo živnostenského registra
ohľadom žalobcu z č.l. 138-140, zápisnice o výsluchu podozrivého zo dňa 30.6.2015 z č.l. 141,
listiny z č.l. 142, čestného prehlásenia K. C. zo dňa 19.6.2018, nájomnej zmluvy z č.l. 155, výzvy

na vrátenie časti nájomného z č.l. 156, emailovej komunikácie z č.l. 157, prehlásenia nájomníka
L. E. z č.l. 158, výpisu z katastra nehnuteľností z č.l. 159, uznesenia Okresného súdu Trenčín o
nariadení neodkladného opatrenia sp. zn. 20C 9/2018-10, emailovej komunikácie z č.l. 161, listín z
č.l. 165-166, čestného prehlásenia C. E. zo dňa 15.10.2018, listín z č.l. 168-169, listín z č.l. 173-178,uznesenia ČVS: ORP-207/DC-TN-2018 zo dňa 23.3.2018, platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín
11Ro/102/2014-31, reakcie žalovanej na odvolanie z č.l. 182, listiny z č.l. 183, uznesení Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 21C 16/2018-15, sp. zn. 21C 16/2018-11, listiny z č.l. 186, emailovej komunikácie

z č.l. 202, listiny – fotografia z č.l. 249, listiny – bazoš.sk z č.l. 250, emailovej komunikácie z č.l.
251, listiny z č.l. 252, emailovej komunikácie z č.l. 253-255, čestného prehlásenia G. E., čestného
prehláseniaA.F.C.,čestnéhoprehláseniaK.D.aF.D.zodňa1.2.2015zč.l.257,emailovejkomunikácie
z č.l. 272, prepisu rozhovorov zo dňa 03.05.2014 z č.l. 273-280, výpovede svedkyne H. D. zo dňa
8.12.2014 z č.l. 286, 287, záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 27.10.2014 z č.l. 288, lekárskych

správ z č.l. 289-290, emailovej komunikácie z č.l. 291, listiny z č.l. 292, lekárskej správy z č.l. 344,
emailovej komunikácie z č.l. 344, fotografií z č.l. 345 až 346, lekárskych správ z č.l. 347 – 348, prepisu
rozhovorov zo dňa 03.05.2014 z č.l. 353-356, č.l. 361-368, listiny z č.l. 375, vyhlásenia o ukončení
mediácie z č.l. 376, emailovej komunikácie z č.l. 377 až 379, listiny z č.l. 380, výpisu z účtu z č.l. 381,
listín z č.l. 382 až 388, prepisu nahrávky z č.l. 399 až 424, podania žalobcu y č.l. 444-446, obsahu
priestupkového spisu Okresného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Ilava

č.j. 169/2014 IL , a to najmä správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 5.11.2014, záznamu o
podaní oznámenia zo dňa 19.10.2014, oznámenia zo dňa 19.10.2014, záznamu o podaní vysvetlenia
zo dňa 27.10.2014, doplnenia oznámenia žalovanou na č. l. 6,7 priestupkového spisu, záznamu o
podaní vysvetlenia C. C. zo dňa 27.10.2014, záznamu o podaní vysvetlenia H. D. zo dňa 27.10.2014,
lekárskej správy žalobcu zo dňa 3.5.2014, záznamov zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, listiny z

5.11.2013 o ukončení objasňovania skutku, žiadosti o vypracovanie lekárskej správy zo dňa 22.10.2014,
žiadosti o vysvetlenie zo dňa 18.02.2015, vyjadrenia k žiadosti o vysvetlenie, rozhodnutia č.j. 169/2014
IL o priestupku zo dňa 12.1.2015, zápisnice o prejednávaní priestupku zo dňa 8.12.2014 a 12.1.2015,
lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, príjmového dokladom zo dňa
5.2.2014, oboznámením vyjadrenia žalovanej zo dňa 13.9.2023, príloh tohto vyjadrenia z č.l. 458 až

462, podania žalobcu zo dňa 29.8.2023, opisu udalosti z č.l. 472, doplnenia vyjadrenia žalovanej zo dňa
5.10.2023, vyjadrenia žalobcu zo dňa 5.11.2023, vyjadrenia žalovanej zo dňa 22.12.2023, vyjadrenie
žalobcu zo dňa 17.1.2024, lekárskych správ z vyšetrenia žalobcu z č.l. 552 až 554, návrhu žalobcu
na dôkazy zo dňa 31.1.2024, vyjadrenia žalovanej zo dňa 26.6.2024, prehratím predloženej zvukovej
nahrávky zo dňa 3.5.2014 z č.l. 281.

8. Okresný úrad Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Ilava vydal dňa 12.1.2015
rozhodnutie č.j. 169/2014 IL, ktorým žalovanú uznal vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. , pretože úmyselne narušila
občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, keď dňa 3.5.2014 okolo 21.00 hod v rodinnom

dome A. E. , D. XXX/XX po predchádzajúcej výmene názorov povedala žalobcovi „ty sviňa prašivá,
ty piča“ , vzápätí sa začali naťahovať a bolo jej za to uložené pokarhanie. Konanie pre podozrenie
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č.
372/1990 Zb. drobným ublížením na zdraví bolo podľa § 76 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990
Zb. zastavené. Z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia a obsahu priestupkového spisu vyplýva,

že správnemu orgánu bola vec postúpená na prejednanie priestupku od Obvodného oddelenia PZ
v Ilave dňa 5.11.2014, oznámenie o priestupku podal žalobca dňa 19.10.2014 na Obvodnom oddelení
PZ Ilava, pričom správny orgán po vykonanom dokazovaní výsluchom žalobcu, žalovanej, svedkýň C.
C., H. D., prehratím zvukovej nahrávky dospel k záveru, že použitím uvedených vulgárnych výrazov
žalovaná narušila občianske spolunažívanie. Nebolo preukázané, žeby žalovaná svojím konaním

naplnila skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/
zákona č. 372/1990 Zb. drobným ublížením na zdraví, pretože nebol preukázaný úmysel, že žalovaná
mu chcela spôsobiť zranenie a ani nedbanlivostné konanie zo strany žalovanej. Svedkyne vypovedali ,
žekeďsastranyhádali,žalobcasedelvotáčacomkresle,udrelžalovanúrukoudobrady,onamalavruke
pohárik, tak došlo k porezaniu, on ju chytil za plecia, mixoval ňou. Z vyznačenej doložky právoplatnosti

na rozhodnutí v priestupkovom spise je zrejmé, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.2.2015.

9. Z lekárskej správy Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica, chirurgické oddelenie zo dňa
3.5.2014 bolo zistené, že v tomto zdravotníckom stredisku bola žalobcovi po incidente poskytnutá
zdravotná starostlivosť, boli mu chirurgicky ošetrené viaceré otvorené rany ľavej polovice tváre, väčšia

rana v oblasti zygomatického oblúka. Žalobca následne navštevoval chirurgickú ambulanciu F. I.
G. v Ilave, ako vyplýva z predložených záznamov o kontrolných vyšetreniach žalobcu z 6.5.2014,
12.5.2014, 16.5.2014, 19.5.2014, 3.6.2014, 10.6.2014. Z lekárskych správ tiež vyplynulo, že žalobca bol
práceneschopný od 3.5.2014 do 12.5.2014.10. Z lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 5.12.2014 vyhotoveného MUDr. Jozefom Staníkom,
chirurgom bolo zistené, že menovaný lekár obodoval bolestné žalobcu v súvislosti s poškodením jeho

zdravia zo dňa 3.5.2014 na celkový počet bodov 27,5 (položka 2 – rezná rana na ľavom líci 10 bodov ,
položka 2 – rezná rana na nose 7 bodov, položka 2 – rezná rana pod ľavým okom 7 bodov + 50%
navýšenie z dôvodu hnisania s opakovaným vybratím zvyšku stehu, t.j. 10,5 bodov).

11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že diktafón nechal v izbe zapnutý, pretože chcel vedieť, aké

špinavosti budú na neho vyťahovať tí čo boli doma. Odišiel a asi po hodine sa vrátil. Sadol si do kresla,
bežal TV a v obývačke okrem neho bola svokra, žalovaná a mal. C. a veselo popíjali tvrdý alkohol,
vrátaneTimky,ktorejnalialažalovaná.Keďžalobcasedelvkresle,vtedyžalovanázačalananehoslovne
útočiť ohľadne financií. Žalobca chcel mať pokoj, avšak žalovaná stále vyrývala a bola nahnevaná,
žiarlivá a hysterická. Uvedené sa vystupňovalo do toho, že žalobca povedal vetu v tom zmysle, že za
každým úspechom muža stojí žena, pričom žalovaná hneď správne pochopila, že žalobca tým nemyslel

ju. Žalovaná sedela za ním a začala ho najskôr hladkať, pričom povedala vetu „M. ťa privedie k úspechu
a ty s ňou nasťahuješ sem a ja pôjdem preč a všetci sa budeme mať šťastne“ a v tom momente ho
začala z hladkania šticovať. Na to sa žalobca postavil, videl, aká je žalovaná hysterická, chytil ju a začal
s ňou metať, nech sa spamätá, čo robí. A keď videl, že sa k nim tlačia C. a babka, tak žalovanú zobral
a ťahal ju rukami do jedálne, aby pri tom metaní im neublížila. Pritom žalobcovi čarovala rukami pred

tvárou, robila kmitavé pohyby a žalobca sa jej pýtal, že čo robí a v tom mu došlo to, že mu začala krvácať
tvár. Po tom ako ho zaliala krv, žalovanú pustil, bežal na políciu a policajti mu volali záchranku. Žalobca
utŕžil viac rezných rán, skoro prišiel o ľavé oko, bolo to rozrezané až na kosť. Mal 20 vonkajších štichov
a asi 6 alebo 7 vnútorných štichov. Žalobca má za to, že žalovaná to urobila s úmyslom a nekonala v
afekte. Predtým ho žalovaná fyzicky nenapadla. Žalobca potvrdil, že M. G. bola jeho dobrá priateľka,

s ktorou mal aj intímny vzťah. Žalovaná bola uznaná z vulgarizmov v priestupkovom konaní, nebola
uznaná vinnou vo veci napadnutia a poškodenia zdravia žalobcu, a to preto, lebo je učiteľkou a stratila
by prácu. V priestupkovom konaní bolo konštatované, že o úmysel z jej strany nešiel, ale aj neúmyselné
poškodenie zdravia musí byť odškodnené. Tvrdenia žalovanej, že keď žalobcu dorezala, tak šlo z jej
strany o nutnú obranu, sú nepravdivé. To ona napadla žalobcu, ktorý sa bránil. Z výsluchu dcéry C. na

pojednávaní v tejto veci vyplýva, že žalovaná zvykla provokovať a vyprovokovala aj túto hádku, incident
dňa 3.5.2014. Žalovaná je hašterivá a hádavá osoba. Žalobca spochybnil, žeby strany od seba vtedy
oddelila svedkyňa, keďže svedkyňa uviedla, že vtedy vážila cca 53kg, a žalobca uviedol, že vtedy vážil
cca 90kg a žalovaná vážila cca 65 kg. Žalovaná počas telefonátu s políciou tvrdila, že sa bojí a keď
telefonát ukončila, tak sa hurónsky smiala, z čoho vyplýva, že nešlo o bojazlivú osobu.

12. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní a v rámci záverečnej reči uviedla , že bolo preukázané,
že žalobcovi bola spôsobená škoda zo strany žalovanej. Žalovaná žalobcu poranila sklom resp. črepinou
z pohára a to tak, že ho dorezala na tvári. Uvedené bolo riešené v priestupkovom konaní, kde žalovaná
bola uznaná vinnou za priestupok proti občianskemu spolužitiu. Takisto boli predložené lekárske správy,

ktorými bolo preukázané, že došlo k poraneniu – poškodeniu zdravia žalobcu, následkom ktorého
musel byť ošetrený v chirurgickej ambulancii dňa 3.5.2014 a následne bol uznaný PN, pričom jeho PN
trvala od 4.5.2014 do 12.5.2014. Škoda bola vyčíslená lekárskou správou v rozsahu žalovanej sumy, t.j.
453,20 Eur. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že došlo ku konfliktu medzi žalobcom a žalovanou.
Konflikt vyvolala žalovaná svojím neprimeraným správaním, v dôsledku čoho napadla žalobcu. Obrana

žalovanej, že použila násilie ako nutnú obranu je nedôvodná a zavádzajúca, pretože o nutnú obranu
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak niekto konal proti hroziacemu alebo
trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná v povahe a nebezpečnosti útoku.
Z prepisu nahrávky vyplýva, že žalobcu napadla žalovaná a dokonca žalobca sa iba bránil jej útoku. Útok
zo strany žalovanej žalobca nepredpokladal, a to už vôbec nie s črepinou v ruke. Žalovaná ho zasiahla

do oblasti tváre v blízkosti oka, čo je dôležitý životný orgán, čím mohla žalovaná spôsobiť oveľa väčšiu
škodu, ak by sa žalobca nebránil. V žiadnom prípade teda nešlo o nutnú obranu žalovanej, pretože
žalobca sa jej ničím nevyhrážal, neútočil na ňu. Jednalo sa o bežnú hádku medzi rozvedenými manželmi
a nie o nejaký útok. Žalovaná zrejme nezvládla uvedenú situáciu žalobcu, napadla a spôsobila mu
ujmu na zdraví, ktorú si žalobcu uplatňuje. Z výpovede žalovanej vyplynulo to, že konala pod vplyvom

alkoholu a množstva emócii, a konala v amoku a neovláda svoje správanie, ktoré vyústilo do napadnutia
žalobcu. Žalovanej nehrozilo žiadne nebezpečenstvo, naopak sama vyvolala situáciu, že žalobca sa
musel brániť, aby jeho poranenia neboli ešte väčšieho rozsahu a nespôsobili mu trvalú ujmu na zdraví,
napr. poškodenie oka. Treba si uvedomiť, že akýkoľvek útok do oblasti tváre môže zasiahnuť oči, čo ježivotnedôležitýorgán.Každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilinémuporušenímsvojejpovinnosti.Je
jednoznačné, že škoda žalobcovi vznikla, čo je preukázané listinnými dôkazmi a vyčíslením výšky škody,
lekárskou správou. Je takisto preukázané aj zo zvukových nahrávok, že žalovaná škodu spôsobila, resp.

škodovou udalosťou bol útok a to neprimeraný útok na žalobcu črepinou, ktorou ho zasiahla do oblasti
tváre a spôsobila mu tak poranenia. Zavinenie bolo takisto jednoznačne preukázané. Nutná obrana,
ktorú ako inštitút použila žalovaná je zavádzajúca, pretože žalovanej žiaden útok nehrozil, naopak
žalobca sa bránil jej útoku. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal zaplatiť škodu vo výške 453,20 Eur aj so
zákonným úrokom z omeškania odo dňa vzniku škody t.j. odo dňa 3.5.2014 až do zaplatenia a uplatnil

aj náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Súd na pojednávaní uznesením podľa § 142 ods. 1 CSP pripustil navrhnutú zmenu žaloby v zmysle
prednesu právnej zástupkyne žalobcu čo do jej rozšírenia o úrok z omeškania.

14. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v daný deň po telefonáte s políciou ohľadom sťažnosti M. G.

žalovaná v obývačke pri štamprlíku hruškovice zopakovala jej matke celý rozhovor s políciou. Žalobca
prišiel asi po hodine tvrdiac, že bol nakupovať a sadol si do otáčajúceho sa kresla v obývačke. Žalovaná
mu o telefonáte s políciou o M. G. povedala a zároveň mu povedala, že treba riešiť ich dlhy, hrozili im
exekúcie.Nastolepredžalobcombolpapiersichdlhmi,naktorýzačalžalobcapísaťichaktívaapasívaa
tvrdil, že budú bohatí, ak to všetko splatia, hanlivo sa vyjadril k jej zamestnanosti začal znevažovať podiel

žalovanej na dome. Následne sa žalovaná postavila, do pravej ruky zobrala pohárik a ľavú ruku dala
na manželovu hlavu a naklonila mu ju trochu nad papier s rozpísanými dlhmi strán, hlavu mu netlačila
a povedala mu: „Zuzka ťa povedie k úspechu a spolu tu budete bývať a všetci budeme šťastní“. Nato
sa otočil v otáčacom kresle a vrazil žalovanej do pravej strany brady. Rukami ju zovrel, ťahal ju cca 3 -
4 metre z obývačky do pravej strany do jedálne k jedálenskému stolu. Stáli čelom proti sebe a žalovaná

sa snažila udržať na nohách a balansovala. Podarilo sa jej uvoľniť pravú ruku z jeho zovretia. Žalovaná
si pamätá, že potom ruku zdvihla hore, lebo sa bála, že znovu dostane. Dcéra 3 x povedala: „nechaj ju“.
Žalovaná sa snažila, aby ju manžel nedržal. Žalovaná s istotou vie, že ju držal jednou rukou a druhou
sa ju asi snažil kontrolovať, ale bála sa, aby ju neudrel. Ešte predtým ako sa medzi nich dostala Timea,
žalovaná žalobcu porezala tým, že ruku držala hore majúc pocit, že ju ide znova buchnúť. Nevie, koľko

krát ho porezala v tom amoku. Žalovaná vtedy netušila, že má v ruke rozbitý pohárik, čo vyplýva aj z
nahrávky. Bránila sa, pretože ju žalobca udrel. Žalovaná z pohárika na ruke krvácala. Po ich oddelení
Timeou bola Timea krvavá spredu od žalobcu, zozadu od žalovanej, nakoľko krvácala z ruky. Matka
žalovanej jej povedala, že tiež prišla za žalobcom a bila ho do chrbta. Bola vetchá a onkologický pacient.
Keď sporové strany od seba odstúpili , žalobca žalovanej povedal, že „toto si vypiješ, idem zavolať

políciou“, načo žalovaná povedala, že „idem ju zavolať ja“. Išla k pevnej linke, ktorá bola na stene.
Vzápätí prišiel žalobca, vytrhol pevnú linku a hodil ju na zem. Keď žalobca odišiel, žalovaná zavolala na
políciu, kde jej povedali, že žalobca im už volal. Pred napadnutím sa hádali o tej udalosti a žalovaná sa
mu vysmiala, že G. bola na polícii sa pochváliť, že má ženatého milenca. Keď žalobca pred napadnutím
prišiel domov, bol ticho, krotký ako baránok, tváril sa ako neviniatko, nakoľko vedel, že má pustený

diktafón a len čakal. Nie je pravda, žeby žalovaná žalobcu šticovala, kmásala mu vo vlasoch, ale ho len
pohladkala, ako to uviedla aj H. D. na zvukovej nahrávke. Zo zvukovej nahrávky tiež vyplynulo, že zatiaľ
čo žalobca bol počas incidentu ticho, žalovaná kričala „daj pokoj, daj pokoj“, z čoho tiež vyplýva, že
žalovaná mala strach, že na ňu žalobca zaútočil. Z výpovede svedkyne C. C. vyplynulo, že potrebovala
brániť žalovanú, a že podľa nej teda útočil žalobca. Lekárska správa o zraneniach žalovanej z toho

večera potvrdzuje hematómy na ruke žalovanej, ako ju vliekol, rozrezaný prst, ako asi buchla o tú stenu
a rozrezanú peru a hematóm na sánke. Žalobca doteraz nevysvetlil, odkiaľ by mala žalovaná ranu
na sánke. Pokúsil sa o chabé klamstvo, že si to žalovaná sama urobila dverami. Nahrávka však nič
také nedokazuje. Žalovaná to povedala, keď videla v zrkadle podliatinu na jej brade. Dokazuje to aj
nahrávka, kde žalovaná hovorí: „pre boha to ja takto vyzerám“ a doplnila: „nevadí, v škole poviem, že

som sa buchla o dvere“. Ako každá žena , aj žalovaná by sa bála priznať v práci, že ju manžel zbil. Keď
žalobca odišiel z domu, žalovaná sa s dcérou a matkou bavili o skutku a čakali na políciu, ktorú zavolala
žalovaná a aj žalobca. Na nahrávke počuť, ako žalovaná nabáda svedkyne, aby hovorili pravdu, presne
to ako sa to stalo. To svedkyne v priestupkovom konaní povedali. Žalovaná na ošetrenie k lekárovi nešla
hneď, pretože predmetná udalosť sa stala približne o 10tej hodine večer, žalovaná sa bála ísť v noci von,

nemala k dispozícií auto, vyhodnotila to tak, že postačí ísť k lekárovi nasledujúci deň. V priebehu noci jej
dané miesto napuchlo a bála sa, aby to zranenie nebolo závažnejšie. Bola na lekárskom ošetrení. Bol
máj, čakali ju maturitné skúšky, tak si rany liečila doma. Žalovaná pre jej napadnutie žalobcom nepodala
trestné oznámenie, lebo sa hanbila a zároveň zistila, že ani žalobca vtedy trestné oznámenie nepodal,hoci na polícii bol. Žalovaná chcela mať už pokoj a chcela sa už rozviesť. Žalovaná bola v priestupkovom
konaní uznaná vinnou iba za použitie vulgarizmov. Žalobca si pripravil nahrávanie, a keďže sa situácia
nevyvíjala podľa jeho predstáv, tak pritvrdil. Žalobca ako prvý fyzicky zaútočil na žalovanú, keď jej dal

ranu do brady, potom ju vliekol cez izbu proti jej vôli, a nakoniec to skončilo tým, že žalovanú bránili dve
svedkyne. Šlo o nutnú obranu žalovanej.

15. Podľa § 418 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace
nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za

daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný
alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

16. Podľa § 418 ods. 2 Občianskeho zákonníka Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej
obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná
povahe a nebezpečnosti útoku.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

19. Predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sú: 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a škodou a 4/ zavinenie, ktoré sa predpokladá. Všetky predpoklady musia byť splnené súčasne,

aby vznikol občianskoprávny vzťah zo zodpovednosti za škodu. Ak nie je splnený čo i len jeden z
predpokladov, nárok na náhradu škody nevznikne. Nárok na náhradu škody nevznikne ani vtedy, ak ku
škode dôjde v rámci nutnej obrany v zmysle § 418 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nutná obrana je
okolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť a tým aj zodpovednosť za škodu. K rovnakému záveru dospela
odborná literatúra (napr. Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I.

Komentář.2.vydání.Praha:C.H.Beck,2009,s.1194;Fekete,I.Občianskyzákonník.Veľkýkomentár.1.
diel.Žilina:Eurokódex,2011,s.1035.).Podmienkaminutnejobranysú,že1/ideoobranupredhroziacim
alebo trvajúcim protiprávnym útokom iného človeka, 2/ obrana nesmie byť zjavne neprimeraná povahe
a nebezpečenstvu útoku a že 3/ pri odvracaní útoku dôjde ku škode.

20. Súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada vyjadrená v čl. 8 CSP
ako aj v § 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých sú strany sporu povinné označiť skutkové
tvrdeniadôležitéprerozhodnutievoveciapodoprieťsvojetvrdeniadôkazmi.Medzipovinnosťoutvrdenia
a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.

Stranu, ktorá tvrdí určitú skutočnosť. Ktorá má v konaní privodiť jej prospech, zaťažuje dôkazné bremeno
ohľadomtejtoskutočnosti.Neuneseniebremenatvrdeniaadôkaznéhobremenabudemaťpreúčastníka
za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie (rovnako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo
285/2008 zo dňa 24.2.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010). Súd podľa § 185 ods. 1 CSP
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

21. Z uvedeného vyplýva, že žalobcu zaťažovali procesné povinnosti, jednak bremeno tvrdenia a jednak
dôkazné bremeno. Žalobca v rámci bremena tvrdenia uvádzal, že škoda na jeho zdraví dňa 3.5.2014
vznikla tak, že uvedeného dňa vo večerných hodinách v domácnosti sporových strán žalovaná z ničoho
nič na neho zaútočila, začala ho kmásať vo vlasoch, žalobca sa postavil, snažil sa chytiť jej ruky, ťahal

ju rukami do jedálne, načo ona začala ako keby šermovať rukami pred jeho tvárou a pohárik v afekte a
zúrivosti v ruke rozpučila a ako nepríčetná ho rozbitými črepinami dorezala v oblasti tváre. Žalobca bol
povinný preukázať tieto svoje tvrdenia ohľadom popisu škodovej udalosti a preukázať, že boli naplnené
všetky predpoklady potrebné pre vznik zodpovednosti za škodu. Žalovaná nerozporovala, že ujmu na
zdraví žalobcovi privodila ona pri fyzickej potýčke sporových strán, ale popierala, žeby zodpovedala za

škodu na zdraví žalobcu, tvrdiac, že sa bránila jeho fyzickému útoku, keď ju on ako prvý udrel do tváre,
ťahal ju za ruku cez miestnosť a mala obavu, že ju znova udrie. Žalovaná bola teda povinná preukázať,
že boli naplnené podmienky nutnej obrany.22. Žalobca vo všetkých jeho podaniach, ktoré doručil súdu trval na tom, že útok začala žalovaná,
keď ho beštiálne kmásala vo vlasoch, ďalej opakoval, rozvíjal svoju argumentáciu, jeho vnímanie
predmetnej udalosti a poukazoval na ním vybraté vyjadrenia žalovanej ohľadom incidentu, zachytené

na zvukovej nahrávke, ktoré podľa neho preukazujú, že ho úmyselne napadla zo žiarlivosti, v hneve, že
je manipulatívna, že pred policajtami iba predstierala strach. Žalovaná v jej všetkých podaniach, ktoré
doručila súdu v tejto právnej veci trvala na svojej procesnej obrane, na tom, že šlo o nutnú obranu
a poukazovala na jej vyjadrenia a jednotlivé rozhovory žalovanej s dcérou, matkou, prípadne inými
osobami, zachytené na zvukovej nahrávke, ktoré podľa nej potvrdzujú jej verziu priebehu predmetného

incidentu.

23. Súd po vykonanom dokazovaní a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti dospel k záveru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že incident zo dňa 3.5.2014
v obývačke domácnosti sporových strán , pri ktorom ho žalovaná poranila rozbitým pohárikom na tvári
prebeholtakakotoopísalvžalobe.Naopakžalovanáunieslasvojeprocesnédôkaznébremeno,nakoľko

bolo preukázané, že incident prebehol tak ako to uvádzala ona. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo
dňa 27.10.2014 vyplýva, že žalovaná už pri podaní vysvetlenia pred Obvodným oddelením PZ Ilava
dňa 27.10.2014 uvádzala, že potom ako žalobcovi naklonila hlavu nad dokument na zaplatenie dlžnej
sumy, ju žalobca ľavou rukou udrel do brady, pričom sa postavil a začal s ňou zápasiť, ťahal ju do
jedálne za ľavú ruku, pričom žalovaná náhodne rozbila o jedálenský nábytok v ruke držiaci pohárik a pri

sebaobrane ho pravou rukou porezala v oblasti tváre. To, že žalobca žalovanú udrel päsťou do pravej
strany brady uviedla žalovaná už nasledujúci deň po udalosti, t.j. dňa 4.5.2014, a to lekárovi F. N. I.,
NsP Ilava, čo vyplýva z jeho lekárskeho záznamu o vyšetrení žalovanej zo dňa 4.5.2014. Zo zhodných
tvrdení strán je zrejmé, že pri incidente boli okrem sporových strán prítomné C. C., dcéra strán a H. D.,
matka žalovanej. Svedkyňa C. C., dcéra sporových strán, v rámci jej výsluchu na pojednávaní uviedla,

že keď prišiel do obývačky žalobca, začali sa so žalovanou hádať o peniaze. Celé sa to stupňovalo,
žalovaná mu chcela ukázať aké majú dlhy, počičrala mu vlasy, naklonila mu hlavu a on sa na ňu zahnal
rukou. Žalobca sedel na otáčacom kresle, otočil sa k žalovanej, rukou jej dal do brady, ona držala pohárik
v ruke, ťahal ju preč z obývačky do kuchyne, ona sa bránila a niekedy vtedy v sebaobrane porezala
tvár žalobcu pohárikom v ruke. Potom medzi nich skočila svedkyňa, aby bránila žalovanú a oddeľovala

ich od seba. Aj babka svedkyne k nim prišla, ale vzhľadom k jej veku ju svedkyňa poslala preč. Keď sa
svedkyni podarilo ich od seba oddeliť, potom sa to skončilo. Žalobca vytrhol telefón (pevnú linku), hodil
ju o zem a potom odišiel. Svedkyňa ohľadom podstatných okolností incidentu rovnako vypovedala aj pri
podávaní vysvetlenia pred Obvodným oddelením PZ v Ilave dňa 27.10.2014, čo je zrejmé zo záznamu
o podaní vysvetlenia zo dňa 27.10.2014, a zhodne vypovedala aj pred okresným úradom, čo je zrejmé

zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 12.1.2015, ktoré sú obsahom pripojeného priestupkového
spisu Okresného úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy Ilava. Zo záznamu o podaní
vysvetlenia H. D. zo dňa 27.10.2014 pred Obvodným oddelením PZ Ilava a zo zápisnice Okresného
úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Ilava o prejednaní priestupku o výsluchu
H. D. zo dňa 8.12.2014, obsiahnutých v priestupkovom spise, súd zistil, že menovaná svedkyňa uviedla,

že dňa 3.5.2014 okolo 21.00 hod v obývačke žalobca žalovanej vyčítal jej plat, žalovaná mu vytkla, že
on zapríčinil ich finančné problémy a že je neverník. Žalovaná predložila žalobcovi na stôl dokument na
zaplatenie dlžnej sumy, pričom stála vedľa neho, v pravej ruke mala pohárik a ľavou rukou ho chytila za
hlavu a naklonila mu ju, aby sa pozrel na dokument na zaplatenie dlžnej sumy. V tom momente žalobca
rukou udrel žalovanú do brady, pričom sa postavil, začal so žalovanou zápasiť, ťahal ju za ľavú ruku

do jedálne, mixoval ňou, žalovaná náhodne rozbila pohárik o jedálensky nábytok a pravou rukou pri
sebaobrane ho porezala v ľavej časti tváre, v hneve mu povedala ty „sviňa hnusná“. Keď k ním do jedálne
prišla dcéra Timea, ktorá začala žalovanú brániť a hovorila žalobcovi, aby ju nechal a žalobca si všimol
krv na svojej tvári, žalobca prestal fyzicky napádať žalovanú a odišiel na ošetrenie. Výsluchom svedkyne
C. C. a svedkyne H. D. boli vyvrátené tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná zaútočila na žalobcu, keď

sedel na kresle a to tak, že ho šticovala, kmásala za vlasy. Ani vyjadrenie žalovanej po incidente pri
telefonickom rozhovore s inou osobou (švagrinou Silviou), zachytené na nahrávke: „No čože by si nebola
rada, keď si mu ešte rozrezala pol ksichtu“ na ktoré opakovane poukazoval žalobca nepreukazuje verziu
tvrdenú žalobcom, teda, žeby ho žalovaná prvá napadla a úmyselne dorezala. Z tohto výroku žalovanej
možno konštatovať akurát výrazne negatívny postoj, antipatiu žalovanej k žalobcovi, keďže strany boli

v tom čase už v rozvodovom konaní a ich vzájomné vzťahy boli hlboko a trvalo narušené. Skutočnosť,
že mu porezala tvár predsa nevylučuje, že k tomu došlo pri jej obrane. Žalobca len účelovo vytrhol
z kontextu tento výrok žalovanej, bez zohľadnenia toho, že na iných miestach nahrávky je počuť, ako
žalovaná po asi 6 minútach od incidentu jej matke hovorila, že sa bránila, bránila sa s pohárikom v ruke,alebo žalovaná o cca dve hodiny neskôr matke žalobcu do telefónu povedala, že on na ňu zaútočil,
ona sa bránila tou rukou s pohárom...on ju ovalil po hube. Z dokazovania nevyplynulo, žeby svedkyne
vedomeklamaliažeichktomuzmanipulovalažalovaná,akonaznačovalžalobca.Nazvukovejnahrávke

je zachytené, ako žalovaná niekoľko minút po incidente, pred príchodom polície C. C. a aj H. D.
hovorí, že sa majú pripraviť na divadlo, zároveň im ale hovorí, že majú vypovedať pravdivo. Žalovaná
teda nenabádala svedkyne na nepravdivú výpoveď. Ani pre príbuzenský vzťah žalovanej k svedkyniam
nemožno automaticky výpovede svedkýň hodnotiť ako tendenčné. Judikatúrou súdov (napr. rozsudky
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 133/2011 zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 26Cdo 1239/2011 zo dňa

23.10.2012) bolo ustálené, že existencia blízkeho vzťahu svedka so sporovou stranou by nemala byť
sama o sebe dôvodom na odmietanie svedeckej výpovede, prípadne jej hodnotenia ako nevierohodnej,
nakoľko taký postup odporuje zmyslu a účelu zákona, keďže zákon výsluch osoby účastníkovi blízkej
ako svedka nevylučuje. Svedkyne boli pred podaním vysvetlenia ako aj pred ich výpoveďami poučené
o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a o právnych následkoch podania krivej výpovede
v podobe priestupku, resp. trestného činu. Svedkyne vypovedali konzistentne. V rámci svojej výpovede

si neodporovali a ani ich výpovede v podstatných okolnostiach neboli vo vzájomnom rozpore. Výpovede
svedkýň neodporovali ani zvukovej nahrávke, na ktorej bola predmetná udalosť zachytená. Súd teda
vyhodnotil výpovede svedkýň C. C. a H. D. ako vierohodné. Žalobca popieral, žeby udrel žalovanú do
brady, avšak výsluchom svedkyne C. C. a zo zápisnice z výsluchu svedkyne H. D. z 8.12.2014, ako
aj z lekárskeho záznamu o vyšetrení žalovanej vyhotoveného F. N. I., NsP Ilava zo dňa 4.5.2014 bolo

preukázané, že žalobca žalovanú rukou udrel do pravej časti dolnej čeľuste, kde mala hematóm, ktorý
je jasne viditeľný na fotografii tváre žalovanej na č.l. 69 spisu. Žalobca uvádzal, že žalovaná si mala
privodiť hematóm na brade sama tým, že sa buchla o dvere a poukazoval na jej výrok zachytený na
nahrávke: „nevadí, v škole poviem, že som sa buchla o dvere“. Zo zvukovej nahrávky je zrejmé, že
žalovaná tento výrok povedala po incidente a ako žalovaná uviedla, povedala to po tom, ako si v zrkadle

zbadala podliatinu na brade. Žalovaná podľa názoru súdu logicky a vierohodne vysvetlila svoj výrok
tým, že sa bála, resp. hanbila v práci priznať, že ju udrel žalobca. Je všeobecne známe, že žalovaná
ako aj každá iná žena v jej situácii by pociťovala strach, resp. hanbu, ak by mala pred kolegami v škole
priznať, že ju udrel manžel. Ošetrujúci lekár F. N. I. tiež vyšetrením zistil, že žalovaná mala povrchovú
reznú ranu na ukazováku pravej ruky, a mala okrúhly hematóm v priemere asi 3cm na dorzálnej (zadnej)

strane ľavej paže (fotografia na č.l. 69 spisu), čo potvrdzuje tvrdenia žalobkyne, že žalobca ju silno
zovrel za ľavú ruku. Skutočnosť, že žalobca ju ťahal za ruku z obývacej časti do jedálenskej časti
a metal s ňou žalobca nepopieral, pričom to odôvodňoval tým, že chcel ochrániť dcéru a svokru pred
hysterickým správaním sa žalovanej, aby im neublížila. Ide podľa názoru súdu jednoznačne o účelové
tvrdenie žalobcu, keď z výsluchov svedkýň nijako nevyplynulo, žeby správanie žalovanej vnímali ako

hrozbu pre ich zdravie. Žalovaná sa fyzicky bránila pred fyzickým útokom žalobcom, snažila sa vymaniť
z jeho zovretia, ako uviedla žalovaná, pričom aj svedkyňa C. C. jasne uviedla, že žalovaná sa bránila
pred žalobcom, a brániť ju šli pred ním obe svedkyne. Je teda zrejmé, že všetky tri ženy ako zdroj
hrozby násilia vnímali výlučne žalobcu. Nebol v daný moment žiaden racionálny dôvod pre záver, že
žalovaná môže ohroziť zdravie svojej dcéry alebo svojej matky a nebol preto žiaden rozumný dôvod

na to, aby ju žalobca proti jej vôli ťahal do inej časti miestnosti. Ani z prehratej zvukovej nahrávky,
súdom vyhotoveného prepisu zvukovej nahrávky (č.l. 399 až 424 spisu) a iných vykonaných dôkazov
nebola preukázaná žalobcom tvrdená verzia priebehu incidentu, v zmysle ktorej mala žalovaná ako prvá
zaútočiť na žalobcu. Zvuková nahrávka obsahuje prejavy osobnej povahy fyzickej osoby (žalovanej)
a bolo ju možno podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhotoviť alebo použiť len s privolením

žalovanej. Hoci zvuková nahrávka bola žalobcom vyhotovená bez vedomia a bez súhlasu žalovanej, čím
žalobca neoprávnene zasiahol do jej osobnostných práv, súd umožnil vykonať tento dôkaz prehratím
úsekov nahrávky označených stranami na pojednávaní dňa 9.11.2023, pretože prehratie nezostrihanej
nahrávky navrhol žalobca a navrhla to aj žalovaná v jej vyjadreniach zo dňa 19.11.2020, 28.1.2021,
13.9.2023. Incident zachytený na zvukovej nahrávke na časovom úseku od 2:05:46 až 2:06:23 trval

veľmi krátku dobu, začal hneď potom ako žalovaná povedala: „M. ťa privedie k úspechu a ty zachrániš
dom a my budeme šťastní, lebo my sa odsťahujeme a ty budeš so M. tu bývať, ty špina hnusná“. Vzápätí
na to je na nahrávke počuť ako žalovaná kričí „daj pokoj, ty sviňa, neťahaj ma, ty sviňa prašivá, vypadni
už, ty piča, daj pokoj, Timka choď preč“, počuť aj hlas žalobcu, ktorý hovorí: „čo robíš“, tiež počuť matku
žalovanej ako kričí: „utekaj“. Následne žalovaná povedala, že žalobca na nej rozbil pohárik, na čo jej

žalobca odpovedal „ty si na mne rozbila, piča“. Z nahrávky a jej prepisu vôbec nevyplýva, žeby žalovaná
zaútočila na žalobcu tým, že mu kmásala vlasmi, keď sedel na otočnom kresle a ona stála vedľa neho.
Jedná sa o zvukovú nahrávku a uvedené tvrdenie žalobcu nahrávkou nebolo preukázané. Z nahrávky
vyplýva opak, keďže je na nej zachytené ako tesne po incidente žalovaná žalobcovi oponovala, keďuviedla, že ona ho nenapadla, že ho iba pohladkala po hlave a potvrdzuje to i vyjadrenie očitého svedka
incidentu - matky žalovanej, ktorá žalobcovi vtedy povedala: „ona ťa pohladkala , nevyprávaj, ty si
začal biť...“. Len niekoľko sekúnd po incidente tak očitá svedkyňa potvrdila, že žalobca sa ako prvý

dopustil fyzického násilia voči žalovanej. Súd uvádza, že to, že žalovaná bez použitia neprimeranej
sily naklonila hlavu žalobcu nad papier s dlhmi a pohladkala ho, resp. počičrala mu v jeho vlasoch
(ako sa vyjadrila svedkyňa C. C.) nemožno vyhodnotiť ako fyzický útok proti telesnej integrite žalobcu
a toto správanie žalovanej neoprávňovalo žalobcu na jeho následné fyzické násilie voči žalovanej
a toto jeho konanie voči žalovanej bolo protiprávne. Ani z iných vykonaných dôkazov, oboznámeného

priestupkového spisu neboli preukázané tvrdenia žalobcu. Žalobca sa neustále odvolával na správu
OO PZ Ilava zo dňa 5.11.2014 o objasnení priestupku, v ktorej sa konštatuje, že žalovaná žalobcu
slovne urážala „ty sviňa prašivá, ty piča“ a následne ho fyzicky napadla rozbitým skleneným štamprlíkom
a to tak, že rukami, v ktorých mala uchopený rozbitý sklenený štamprlík ho dorezala v oblasti tváre
a uvedeným konaním bola naplnená skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Súd k tomu uvádza, že uvedenou správou bola vec predložená Okresnému úradu Trenčín, odboru
všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Ilava na prejednanie priestupku. Uvedený štátny orgán vykonal
v správnom konaní o priestupku výsluchy sporových strán, svedkýň C. C. a H. D., a na základe
vyhodnotenia aj ostatného vykonaného dokazovania vydal dňa 12.1.2015 rozhodnutie č.j. 169/2014
IL, ktorým žalovanú uznal vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa

§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. , pretože úmyselne narušila občianske spolunažívanie
iným hrubým správaním, keď dňa 3.5.2014 okolo 21.00 hod v rodinnom dome A. E. , D. XXX/XX po
predchádzajúcej výmene názorov povedala žalobcovi „ty sviňa prašivá, ty piča“ , vzápätí sa začali
naťahovať a bolo jej za to uložené pokarhanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.2.2015.
Žalovaná teda nebola v priestupkovom konaní uznaná vinnou z priestupku, ktorým by žalobcovi ublížila

na zdraví. V priestupkovom konaní bolo právoplatne skonštatované, že žalovaná naplnila skutkovú
podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990
Zb. iným hrubým správaním. Nenaplnila skutkovú podstatu priestupku spočívajúcu v ublížení na zdraví
žalobcovi, v ktorej časti bolo priestupkové konanie uvedeným rozhodnutím zastavené. Súd nie je
viazaný správou polície o objasnení priestupku, ale súd je viazaný podľa § 193 veta druhá CSP

rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal. Správa
polície nepredstavuje rozhodnutie o priestupku.

24. Je nesporné, že žalobcovi bolo ublížené na zdraví a jeho škoda predstavuje bolestné vo výške
podľa predloženého lekárskeho posudku. Tiež bolo preukázané, že túto ujmu na zdraví mu privodila

žalovaná rozbitým pohárikom, ktorý držala v ruke pri popísanej fyzickej potýčke sporových strán a vecná
príčinná súvislosť je teda daná. Žalovaná však podľa názoru súdu vzhľadom na výsledky vykonaného
dokazovania nemôže zodpovedať za túto škodu, a to podľa § 418 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pretože bolo preukázané, že v danom prípade išlo zo strany žalovanej o nutnú obhajobu, čo vylučuje
protiprávnosťjejkonaniaavylučujetojejzodpovednosťzaspôsobenúškodu.Vkonaníbolopreukázané,

že žalovaná potom ako ju prvý žalobca udrel do brady sa bránila proti fyzickému útoku žalobcu, ktorý
ju držal za ruku, svojimi rukami ju zovrel, znemožnil jej útek. Fyzický útok žalobcu na žalovanú bol
nesporne protiprávny. Hoci svedkyňa C. C. potvrdila, že hádky v domácnosti začínala žalovaná a to
kvôli dlhom strán, a žalovaná začala aj hádku strán, ktorá predchádzala predmetnému incidentu, a to
aj z dôvodu vytýkanej žalobcovej manželskej nevery, uvedená slovná výmena názorov neoprávňovala

žalobcu k tomu, aby pri vstávaní z kresla udrel rukou do brady žalovanú. Z výsluchu svedkyne C. C.
a z vyjadrenia H. D. na zvukovej nahrávke boli vyvrátené tvrdenia žalobcu o tom, že by ho žalovaná ako
prvá mala kmásať za vlasy, ale obidve svedkyne potvrdili tvrdenie žalovanej, že ho žalovaná pohladkala
po vlasoch a naklonila mu hlavu na dokument o ich dlhoch. Tento prvotný fyzický kontakt zo strany
žalovanej nijako neohrozoval zdravie žalobcu, neoprávňoval ho k jeho fyzickej agresii voči žalovanej.

Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa bránila proti trvajúcemu útoku žalobcu, keďže ten po jeho
prvom údere do jej brady ju násilím proti jej vôli ťahal držiac za ruky do jedálne. Žalovanej sa podarilo
vymaniť si jednu ruku z jeho zovretia. Pri tejto obrane v snahe predísť ďalšiemu úderu zo strany žalobcu
žalovaná poškodila zdravie žalobcu. Nutná obrana smerovala k ochrane zdravia žalovanej, teda k
ochrane hodnotovo rovnakému záujmu, do ktorého bolo zasiahnuté pri nutnej obrane. Žalobcovi boli

črepinami spôsobené poranenia v ľavej časti tváre a v blízkosti oka, ktoré je dôležitým orgánom, no aj
prvotný úder žalobcu smeroval do oblasti hlavy žalovanej a tiež mohol ohroziť dôležité orgány žalovanej
(vrátane oka), pričom keď obaja už stáli a žalovaná sa snažila vymaniť z jeho zovretia, bála sa, že ju
opäť udrie do tváre. Zákon toleruje ako nutnú takú obranu, ktorá je spôsobilá istého odvrátenia útoku,hoci by aj bola intenzívnejšia ako útok sám, no obrana nesmie byť prehnaná. V danom prípade nešlo
oneprimeranúobranužalovanej.Žalovanánemohlautiecťodžalobcu,keďžetenjusilnodržalzarukuaž
jejvzniklamodrina,vliekoljudojedálne,nepustilju,hocinanehokričala,abyjejdalpokojaabyjuneťahal

za ruku a preto jej neostalo nič iné len sa brániť pred jeho fyzickým násilím rukou, ktorú sa jej podarilo
uvoľniť z jeho zovretia. Zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že dovtedy nedošlo k žiadnej fyzickej agresii
medzi stranami a teda žalovaná bola odôvodnene prekvapená z fyzického útoku žalobcu. Zo zvukovej
nahrávky vyplýva, že fyzická konfrontácia strán trvala krátko, a to cca 40 sekúnd. Aj vzhľadom na fyzickú
prevahu žalobcu nad žalovanou, keď podľa vyjadrenia žalobcu v čase incidentu on mohol vážiť 90 kg

a žalovaná 65 kg, nemožno považovať jej obranu za neadekvátnu, keď rozbitý pohárik pri vzpieraní sa
žalobcovi v prekvapení po predchádzajúcom údere žalobcu naďalej držala v ruke, a inštinktívne v obave
pred ďalším úderom žalobcu sa bránila tým, že dvíhala pravú ruku na obranu jej tváre, a pri tom poranila
tvár žalobcu. Súd uveril tvrdeniu žalovanej, že si vtedy neuvedomovala, že má v ruke rozbitý pohárik, a to
vzhľadom na to, že celá udalosť prebehla veľmi rýchlo, šlo o mimoriadnu vypätú a stresujúcu situáciu,
čo je zrejmé aj z nahrávky, na ktorej počuť ako počas jej snahy vymaniť sa zo zovretia žalobcu žalovaná

zúfalo kričí v sebaobrane, aby jej dal pokoj a neťahal ju do jedálne. Vzhľadom na tieto okolnosti útoku,
ktorémusabránilažalovaná,sprihliadnutímajnafyzickúprevahužalobcunadžalovanousúduzavrel,že
nutnáobrananebolaneprimeranápovaheanebezpečnostiútoku.Bolitedasplnenézákonnépodmienky
nutnej obrany.

25. Z uvedených dôvodov súd uzavrel, že záväzkový vzťah zo zodpovednosti za škodu nevznikol. Preto
súd žalobu o náhradu škody výrokom I. v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

26. Súd nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu prehratím ďalších žalobcom zostrihaných
zvukových nahrávok z incidentu, ktoré predložil žalobca s jeho podaniami zo dňa 19.11.2020,

26.7.2021, 1.8.2021, 19.9.2023, 31.1.2024, keďže z celej nezostrihanej zvukovej nahrávky na č.l. 281
(tiež predloženej žalobcom) súd na pojednávaní dňa 9.11.2023 prehral jej relevantné úseky podľa
požiadaviek strán a strany nemali námietky k spôsobu vykonania dokazovania prehratím tejto zvukovej
nahrávky. Súd podľa návrhu žalobcu nevykonal dokazovanie vyžiadaním od OO PZ zvukovej nahrávky
telefonátu z večera 3.5.2014, kedy žalovaná volal na políciu a mala sa priznať, že žalobcu porezala,

keďže žalovaná v konaní nepopierala, že žalobcu poranila črepinami, čo je zároveň zachytené aj na
nahrávke v spise a jej prepise (č.l. 412) a nejde o spornú okolnosť. Súd podľa návrhu žalobcu nevykonal
dokazovanie ani ustanovením znalca na overenie pravdovravnosti žalovanej, aby podstúpila detektor
lží (polygraf), keďže pravdivosť tvrdení žalovanej bola potvrdená svedeckou výpoveďou C. C. a zo
záznamu o podaní vysvetlenia z 27.10.2014 a zo zápisnice o prejednaní priestupku - výsluchu H. D. zo

dňa 8.12.2014, svedkýň incidentu a tvrdenia žalovanej neodporujú ani oboznámeným častiam zvukovej
nahrávky. Súd podľa návrhu žalobcu nevykonal ani rekonštrukciu toho, ako mu žalovaná naklonila hlavu,
keď sedel v otočnom kresle a ona stále vedľa neho. Nebol potrebný takýto dôkaz, pretože z výsluchu
svedkyne C. C. a z vyjadrenia H. D. zachyteného na zvukovej nahrávke bolo bez pochýb preukázané,
že žalovaná žalobcu nekmásala za vlasy, nepoužila proti nemu ani iné fyzické násilie, keď ešte sedel

v kresle a žalovaná stála vedľa neho. Súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom svedkov A. F. C., D. H.
C., ktorí neboli pri incidente a preto tento dôkazný prostriedok navrhnutý žalobcom súd vyhodnotil ako
nepotrebný. Žalobca na pojednávaní dňa 7.8.2019 už netrval na výsluchu ňou navrhnutej svedkyne I. O.,
a preto súd nevykonal tento dôkazný prostriedok. Súd podľa návrhu žalobcu nevykonal dokazovanie ani
oboznámením príloh na č.l. 555 až 558 , 560, 561, ktoré predložil žalobca spolu s jeho vyjadrením zo dňa

17.1.2024, keďže z obsahu tohto vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že tieto listiny sa týkajú iného exekučne
vymáhaného nároku žalobcu voči žalovanej, vyšetrenia žalobcu na polygrafe ohľadom iného fyzického
útoku medzi ním a jeho bratom H., resp. sa týkajú oznámenia , ktoré podala žalovaná dňa 17.2.2015
na žalobcu v inej veci, resp. ide o email žalovanej adresovaný F. C. ohľadom predaja rodinného domu,
email žalovanej adresovaný žalobcovi, v ktorom prezentovala názor, že ich vzájomné spory by mali riešiť

súdy a prílohu emailu žalovanej, v ktorej mala žalovaná údajne priznať, že vedela, že ju žalobca doma
nahráva na diktafón. Tieto listiny neboli potrebné pre rozhodnutie o uplatnenom žalobnom nároku, ich
oboznámenie by neviedlo k inému rozhodnutiu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.29. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

30. Keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá vzhľadom na zásadu úspechu má plne úspešná
žalovaná podľa § 255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania. Preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP
výrokom II. priznal žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa §
262 ods. 2 CSP súd rozhodne samostatným uznesením o výške náhrady trov konania po právoplatnosti

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.