Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724203974
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6724203974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale pobytom D. E. F. XXXX/XXX, XXX XX G.,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov:
matka H. B., nar. XX.XX.XXXX a otec I. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale pobytom D. E. F. XXXX/

XXX, XXX XX G., právne zastúpení: JUDr. Peter Petrík, advokát so sídlom Petelenova 15456/1, 974
01 Banská Bystrica,
o návrhu navrhovateľky - starej matky: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. XXX/X, XXX XX K.,
zastúpenej: A. K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, XXX XX K., na úpravu styku s maloletými
deťmi,
o odvolaní navrhovateľky voči rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/218/2024 -148 zo dňa
19.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 9P/218/2024-148 Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“
alebo „prvostupňový súd“) návrh navrhovateľky zamietol (výrok I.) a zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za to, že styk navrhovateľky s maloletými
sa nerealizuje, pričom s maloletým („mal.“) C. sa navrhovateľka osobne nikdy nestretla, a to v dôsledku
konfliktného vzťahu medzi ňou a rodičmi. Vzťah medzi navrhovateľkou a najmä matkou nie je dobrý.
Za príčinou konfliktu navrhovateľka videla skutočnosť, že už matke finančne neprispieva, nakoľko má
zdravotné ťažkosti a nezarába ako v minulosti. Matka naopak v konaní poukazovala na neprimerané
správanie navrhovateľky, nadmerné požívanie alkoholu a jej nedostatočný záujem o matku, a to najmä
v jej detstve. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že vzťah navrhovateľky

a matky, ako ani otca a jeho rodičov nie je dobrý. Vzťah matky a navrhovateľky je zvlášť negatívny a nie
je taký, aký by pri rešpektovaní zaužívaných noriem správania a morálnych zásad mal byť medzi matkou
a dcérou. Prvostupňový súd konštatoval, že narušené vzťahy sú dôsledkom správania sa samotnej
navrhovateľky.Ďalejkonštatoval,žejenepochybné,žestarírodičiamajúdôležitúúlohuvživotemal.detí,
nakoľko môžu obohatiť ich život, čo môže mať priaznivý vplyv na ich zdravý psychický a fyzický vývoj,
avšak existujúci konflikt medzi rodičmi a navrhovateľkou môže negatívne vplývať nielen na samotnú

realizáciu styku a ich rozvíjajúci sa vzťah, ale aj na zdravý psychický a fyzický vývoj mal. detí. Súd
prvej inštancie nemal v konaní preukázanú existenciu takej pevnej a intenzívnej citovej väzby medzi
navrhovateľkou ako starou matkou a deťmi, ktorých pretrhnutie v podobe neupravenia styku by bolov príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletých. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol aj
na skutočnosť, že navrhovateľka je hendikepovaná, má mierne zníženú pohybovú schopnosť, a z toho
dôvodu by nemohla za maloletými dochádzať do miesta ich bydliska, ale presúvať (cca 150 km) by sa

museli deti s oboma rodičmi, nakoľko matka nevie sama zabezpečiť ich presun. Ďalej prihliadol aj na
denný režim maloletých, ktorý by sa cestovaním narušil, čo nie je v ich záujme. Súd prvej inštancie
tiež konštatoval, že pri realizáciu styku by bola nevyhnutná prítomnosť aspoň jedného z rodičov, čo by
však v danom prípade mohlo mať výrazne negatívny vplyv pre rozvíjajúci sa vzťah navrhovateľky a detí.
V dôsledku toho by si maloleté deti mohli následne osvojiť negatívne vzorce správania a fungovania

vzťahov v rodine, čo by v žiadnom prípade nebolo v ich najlepšom záujme.
Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nemožno nadradiť záujem navrhovateľky
nad najlepší záujem maloletých, a preto po dôkladnom zvážení, zohľadniac všetky relevantné
skutočnosti a pri najlepšej vôli rešpektovať právo starej matky na styk s maloletými vnúčatami, návrh
navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, pretože mal za to, že nie je nateraz v najlepšom záujme
maloletých.

O trovách konania rozhodol s poukazom na § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal a zároveň nevzhliadol
dôvod na aplikáciu ustanovenia § 55 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka odôvodniac ho

ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a § 62 ods. 1 CMP. Namietala, že súd prvej inštancie nezistil úplne skutočný stav veci. Navrhovateľka
opakovane predkladala dôkazy na preukázanie jej tvrdení, avšak súd prvej inštancie na ne neprihliadol.
Podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie nedostatočne skúmal dôvody, pre ktoré sú vzťahy medzi
navrhovateľkou a matkou narušené a jednostranne prihliadol len na skutkové tvrdenia produkované zo

strany rodičov.
Odvolateľka ďalej namietala, že svedecké výpovede svedkov (rodičov otca) nemôžu byť objektívne,
keďže títo majú žiadny vzťah k veci a ich výpoveď bola ovplyvnená ich záujmom na výsledku
predmetného konania, a to v prospech rodičov. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nenariadil
znalecké dokazovanie za účelom odstránenie nepravdivých tvrdení rodičov. Podľa názoru odvolateľky

v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje úvaha súdu prvej inštancie, akým spôsobom sa
vysporiadal s tým, že navrhovateľka sa o matku starala, zabezpečovala jej finančné ako aj iné potreby.
Odvolateľkajepresvedčená,žebráneniestykusmal.deťmijevrozporesdobrýmimravmi.Podľanázoru
odvolateľky súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na skutočnosť, že konflikt medzi navrhovateľkou
a matkou má majetkový charakter, pretože pokiaľ navrhovateľka finančne podporovala matku, žiadny

konflikt neexistoval. Navrhovateľka nesúhlasila ani s odôvodnením, že vzdialenosť medzi bydliskami je
150 km a predstavuje neprekonateľnú prekážku, pričom v minulosti to matka za prekážku nepovažovala.
Odvolateľka namietala aj skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s alternatívnym návrhom
navrhovateľky, a to, že styk sa bude jeden mesiac realizovať v domácnosti navrhovateľky a jeden mesiac
v domácnosti mal. detí. Namietala aj, že odôvodnenie rozsudku neobsahuje skutočnosti, na základe

akých úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, čím porušil zásadu kontradiktórnosti, rovnosti strán pred
súdom a tiež rovnosti zbraní.

3. Rodičia maloletých detí ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP), účastníkom konania, v ktorého neprospech
rozhodnutie bolo vydané (§ 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok prvostupňového súdu bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP a contrario) postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

5. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná

a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

6. Možnosť úpravy styku maloletého dieťaťa aj s blízkymi osobami, zákonodarca zakotvil v súlade s
článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v ustanovení § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Blízkou osobou

podľa § 116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

7. Pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby
sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je

zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba zohľadňovať aj okolnosť,
že ide o obmedzenie rodičovských práv a povinností rodičov (ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov
uvedenýchv§38Zákonaorodine).Právnaúpravastykumal.dieťaťasblízkymiosobamiplnerešpektuje
ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým rodičom alebo
iným príbuzným silné citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička

a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného
prostredia, jeho duševný a citový rozvoj. Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to,
že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú
právo vychovávať dieťa v zhode s vlastným presvedčením (náboženským, filozofickým). Súd musí tiež
so zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť mal. dieťaťa uvážiť aj jeho názor. Záujem dieťaťa však pri

úprave styku s blízkymi osobami nie je jediným kritériom, keď druhou podstatnou podmienkou je, že
tento styk vyžadujú pomery v rodine, pričom je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej
rodiny. Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom,
nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi
osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou.

8. Podľa čl. V Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu mal. dieťaťa sa zohľadňuje
najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia,
v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu

dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím
dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie
identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu
lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi

rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie
rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru,
podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré

následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o rodine
vzťahujúcich sa k úprave styku maloletých detí s blízkymi príbuznými. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov, keď
návrh starej matky zamietol. Odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva nasledovné:

10. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že základným právom dieťaťa je žiť v bezpečnom
a harmonickom prostredí a byť v starostlivosti svojich rodičov, ktorých zodpovednosť, práva a povinnosti
je súd povinný rešpektovať. Maloleté dieťa má právo na zachovanie rodinných zväzkov a nesmie byť

vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, do života svojej rodiny, či domova.

11. Rodičia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich
starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa; rodičia majú právo usmerňovať dieťa pri výchove a súdje povinný toto ich právo (a zároveň povinnosť) uznávať a rešpektovať (z Dohovoru o právach dieťaťa:
článok 3, 5, 8, 14, 16, 18 a 29). Rodičia sú teda oprávnení, ale zároveň aj povinní vytvárať dieťaťu
zdravé výchovné prostredie, sami zodpovedajú za vhodnosť použitia výchovných metód ako aj to, s kým

dieťa prichádza do styku a kto ho ovplyvňuje. Ochranou dieťaťa je nutné v takomto prípade rozumieť aj
ochranu harmonického prostredie, v ktorom vyrastá.

12. V danej veci bolo nesporne preukázané, že vzťahy medzi rodičmi a starou matkou – navrhovateľkou
sú výrazne narušené až úplne ochladnuté a rodičia so starou matkou komunikujú minimálne.

Komunikácia medzi rodičmi a navrhovateľkou viazne dlhodobo a vzájomné vzťahy sú poznačené až
tak, že navrhovateľka zatiaľ osobne nevidela mal. C., ktorý je vo veku jedného roka. Nemožno sa preto
stotožniť s názorom navrhovateľky, podľa ktorého ide len o mierne zhoršenie vzťahov. V konaní naproti
tomu ostalo sporné len to, či príčinou uviaznutých vzťahov sú povahové črty, charakter a predchádzajúci
spôsob života navrhovateľky, resp. jej postoj k matke maloletých od detstva, ako to tvrdili rodičia, alebo
ekonomické dôvody, keď navrhovateľka prestala matku podporovať, čo uvádzala navrhovateľka.

13. V tomto smere vzniesla navrhovateľka aj námietku, že sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal
dôvodom, pre ktorý je vzťah medzi ňou a matkou maloletých narušený. Túto odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Prvostupňový súd tieto dôvody zisťoval, a to tak výsluchom účastníkov konania ako
aj svedkov – rodičov otca. Nestotožnil sa ani s námietkou navrhovateľky, že sa prihliadalo iba na

skutkové tvrdenia zo strany rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu príčiny rozpadnutých vzťahov
v zásade vyplynuli z celkového vykonaného dokazovania a spočívajú najmä v konfliktnej povahe
navrhovateľky, nedostatkom empatie z jej strany ako aj v histórii vzájomného vzťahu navrhovateľky
a matky ako jej dcéry. Aj keď v odvolaní navrhovateľka namietala, že vypočutí svedkovia majú vzťah
k veci a k výsledku konania, po vecnej stránke navrhovateľka tvrdenia rodičov otca priamo (konkrétne)

nerozporovala, napr. bezprostredne počas alebo po ich výsluchu. Odvolací súd napriek vzťahu svedkov
k rodičom maloletých hodnotí ich výpovede ako hodnoverné, ktoré sa v podstatných bodoch zhodovali
a obsahovali aj konkrétne opisy správania navrhovateľky. Za hodnoverné považuje odvolací súd aj
tvrdenia matky o nedostatočne rozvinutom vzťahu s navrhovateľkou, čo korešponduje s nesporným
faktom, že navrhovateľka dlhodobo pracovala v zahraničí.

Na tomto mieste odôvodnenia odvolací súd zdôrazňuje, že mal. deti vyrastajú v harmonickom prostredí,
ich rodičia vedú zodpovedný a pekný rodinný život, vzájomne sa podporujú, pričom majú kvalitné väzby
aj s rodičmi otca. Nie je preto predpoklad, že by bránili navrhovateľke v kontakte s deťmi bezdôvodne.

14. Navrhovateľka, ktorá sa domáha úpravy styku s maloletými súdnou cestou, si zrejme nedostatočne

uvedomuje, že vzťahy v rodine sú vzájomne prepojené; nie je možné cielene a vedome selektovať
jej vzťah k vnukom bez toho, aby do tohto vzťahu boli zakomponovaní aj ich rodičia. Rodičia sú totiž
najbližšími osobami pre deti, sú pre nich vzorom, stotožňujú sa s nimi. Pokiaľ navrhovateľka nebude mať
s rodičmi minimálne korektné vzťahy, môže to zasiahnuť do psychickej rovnováhy dieťaťa, do harmónie
jeho prostredia, dieťa nerozumie takejto situácii, môže to vyvolať u neho obavy.

15. Ak aj navrhovateľka prejavuje záujem o maloletých, nie je možné, aby si s nimi vytvorila, resp.
zachovala kvalitný vzťah, pokiaľ sa nebude snažiť zlepšiť vzťah aj s ich rodičmi a to konštruktívnym
spôsobom, ospravedlnením, odpustením, pozitívnou neinvektívnou komunikáciou. Navrhovateľka musí
rešpektovať aj rodičov, ich názory a náhľady, pretože sú integrálnou súčasťou prostredia maloletých,

ktoré v tomto vyrastajú.

16. V konaní nebol preukázaný potrebný nadhľad účastníkov nad vzájomné rozpory a taký spôsob
komunikácie medzi dospelými, ktorý by bol predpokladom pre to, že maloletí nebudú zaťahovaný
do rodinného konfliktu, čo aj nevedomým spôsobom. V dôsledku uvedeného aj odvolací súd dospel

k záveru, podľa ktorého nie je v záujme maloletých, ktorí sú ešte v útlom veku, upravovať ich stretávanie
so starou matkou direktívnym spôsobom zo strany súdu. Vzťahy medzi ich rodičmi a navrhovateľkou –
ich starou matkou sú totiž tak vážne narušené, že by to narúšalo harmóniu prostredia detí, ktoré v tomto
vyrastajú. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

17. Námietky odvolateľky odvolací súd vyhodnotil ako nespôsobilé zmeniť napadnuté rozhodnutie.
Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a riadne zistil skutočný stav, vec aj správne
právne posúdil, prihliadol aj k iným, objektívnym dôvodom, pre ktoré nie je autoritatívne upravený
styk navrhovateľky s maloletými v ich záujme (vek detí, vzdialenosť bydlísk účastníkov, ekonomickáa časová záťaž spojená s cestovaním, neprimeraný zásah do rodinného života rodičov a detí), s ktorými
závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje, pričom v tomto smere poukazuje na
vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku. Konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal šetrenie

pomerov v rodine a dokazovanie v dostatočnom rozsahu a svoje rozhodnutie následne riadne odôvodnil
(v odsekoch 16. až 27. napadnutého rozhodnutia).

18. Odvolací súd k námietke odvolateľky týkajúcej sa nevykonania znaleckého dokazovania pre
úplnosť dodáva, že odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval vykonané dokazovanie za

dostatočné pre rozhodnutie o podanom návrhu, nakoľko ani prípadné psychologické, resp. psychiatrické
posúdenieúčastníkovniejesamoosebespôsobilévyriešiťrodinnýkonflikt,ktorýje,akoužbolouvedené
vyššie, podstatnou prekážkou pre autoritatívnu úpravu styku mal. detí s navrhovateľkou.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP
avyslovil,žežiadenzúčastníkovnároknanáhradutrovodvolaciehokonanianemá.Odvolacísúdnezistil

osobitné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania priznať.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).