Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223200904
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223200904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C.
XXXX/XX, D., zastúpenej advokátkou: Mgr. Helena Farkašová, so sídlom Žeratínova bašta 1, Nové
Zámky, proti žalovaným: 1. E. F., nar. X.XX.XXXX a 2. B. F., nar. XX.X.XXXX, obaja adresa G. H.
- D. XXX, v konaní zastúpení advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Ružová 265, Dunajská
Streda, o vydanie plnení súvisiacich so zaopatrovacou zmluvou, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/10/2023-288 zo dňa 25.2.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1 a 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu (ktorou sa žalobkyňa od žalovaných spoločne
a nerozdielne domáhala zaplatenia sumy 6.200,44 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 5.11.2022
do zaplatenia ako i náhrady trov konania) zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žalovaní nemajú nárok na
náhradu trov konania (výrok II.).

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného

dokazovania, keď ustálil, že v konaní nebolo sporné a listinnými dôkazmi bolo preukázané, že strany
konania dňa 12.04.2000 uzatvorili zaopatrovaciu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaní zaviazali
poskytnúť žalobkyni právo doživotného bývania na ich nehnuteľnosti v k. ú. D. s.č. XXX, a umožnili jej
užívať samostatne jednu izbu a spoločne kuchyňu a sociálne priestory domu. Žalovaní sa uvedenou
zmluvou tiež zaviazali v prípade potreby opatrovať žalobkyňu, v prípade choroby jej zabezpečiť včas
lekársku starostlivosť až do konca jej života. Žalovaní sa zároveň zaviazali v prípade potreby zabezpečiť
žalobkyni pomoc pri nákupe, upratovaní, praní a v prípade potreby zabezpečiť teplú stravu. V prípade

úmrtia sa zaviazali zabezpečiť žalobkyni dôstojný pohreb. Žalobkyňa výťažok kúpnej ceny za odpredaj
svojej nehnuteľnosti vo výške 180.000 Sk (5.974,90 eur) odovzdala ako náhradu za opatrovanie
žalovaným. Vo veci nebolo sporné, a obe sporové strany počas svojho výsluchu potvrdili, že žalovaná 2.
jedcéražalobkyne,ažalobkyňasadodomácnostižalovanýchnasťahovalavroku1999,pričom20rokov
medzi nimi neboli žiadne problémy. Žalobkyňa bývala v jednej izbe v rodinnom dome žalovaných, ktorá
bola kompletne prerobená, aby vyhovovala na bývanie. Na rovnakom poschodí, kde mala žalobkyňa
izbu, sa nachádzala aj práčovňa, kde bola postupne vytvorená toaleta a sprchový kút pre žalobkyňu.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda rozhodnutím č.
DS2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/46945-0016 zo dňa 07.11.2016 priznal žalobkyni peňažný príspevok
na úpravu rodinného domu - úpravu kúpeľne vo výške 997,12 eur. Následne žalovaní vybudovali prežalobkyňusprchovýkút,pričomichcelkovévýdavkybolicca2.200,-eur,avšakveľavecíspravilžalovaný
1. sám, za čo nemuseli žalovaní zaplatiť.

4. Žalobkyňa nemala obmedzený pohyb, keď vedela vychádzať z domu na dvor, prípadne aj na ulicu. Jej
tvrdenia ohľadom jej uzamknutia do izby neboli preukázané, keď sama uvádzala počas svojho výsluchu
pred súdom, ale aj pred políciou, keď podávala trestné oznámenie, že mohla vychádzať z domu. Čo
sa týka uzatvorených dverí do kuchyne, žalovaní potvrdili, že tieto dvere začali uzamykať až potom,
ako sa žalobkyňa vyjadrila, že do kuchyne hore už nebude chodiť z dôvodu, že nevládze vychádzať po

schodoch, čiže približne od januára 2022, a to len v čase, kedy oni neboli doma. Žalovaní tiež dodali, že
predmetné dvere uzamykali z dôvodu, aby do časti domu, kde oni bývali, nechodili cudzí ľudia, keďže
sestra žalovanej začala navštevovať žalobkyňu v čase, keď oni neboli doma, ale za žalobkyňou chodili
aj cudzí ľudia, ako napríklad sestrička, ktorá jej podávala infúzie a žalovaní si takto chceli chrániť svoje
obydlie.

5. Žalobkyňa počas výsluchu tvrdila, že bola stále hladná, žalovaní jej nedávali dostatok jedľa. Dávali
jej len obedy, ale ani raňajky, ani večeru nedostávala a vraveli jej, aby si jedlo zabezpečila sama.
Žalovaní na druhej strane uviedli, že pre žalobkyňu stravu riadne zabezpečovali, pri izbe mala regál,
kde jej ukladali jedlo, rýchlovarnú kanvicu aj mikrovlnku. Zabezpečili jej aj chladničku, ktorá však do
jej odsťahovania nebola ešte zapojená z dôvodu chladného počasia. Do januára 2022 však žalobkyňa

chodila aj do kuchyne, sa najesť spolu so žalovanými, kde mala prístup aj ku chladničke a ostatným
potravinám (ovocie, jogurty, a pod.), čo potvrdila aj žalobkyňa. Vyskytli sa niekedy aj nedorozumenia,
kedy potraviny neboli uložené len v chladničke, ale aj v mrazničke, kde ich však žalobkyňa nehľadala.
Žalovaní takto pre žalobkyňu zabezpečili stravu aj v prípade, ak išli na dovolenku a neboli doma viac
dní. V takom prípade žalovaní zabezpečili opateru aj iným spôsobom, napríklad mohla ísť k iným

príbuzným, žalobkyňa však túto možnosť odmietla. Vtedy si žalobkyňa pripravila vlastnú stravu, alebo
jej žalovaná 2. objednala jedlo z reštaurácie Trófea. Potraviny do domácnosti nakupovali žalovaní.
Vo vyšetrovacom spise sa nachádzali aj fotografie ohľadom jedál, ktoré mala žalovaná 2. podávať
žalobkyni, pričom tam boli uvedené aj dátumy, kedy boli fotografie vyhotovené, pričom zvyčajne boli
vytvorené okolo obeda, alebo večere. Porcie jedál sú primerané. Žalovaná 2. uviedla, že predmetné

fotografie začala vyhotovovať z dôvodu, že žalobkyňa sa neustále sťažovala na nedostatok jedľa, ale
čoraz častejšie začala mať aj výhrady voči jednotlivým jedlám, keď nechcela jesť to, čo žalovaná 2.
navarila. Tieto spory sa začali stupňovať hlavne od januára 2022, kedy žalobkyňa prestala chodiť do
kuchyne. Od tej doby jej žalovaní nosili dole všetky jedlá na tácke. Ak boli doma, jedlo jej nosili v čase,
kedy išli jesť aj oni, ale keď išli do práce, ráno jej zobrali dole raňajky a obed, ale večeru jej zobrali

už zvlášť, keďže boli doma z práce. Nebolo sporné ani to, že žalovaní pre žalobkyňu zabezpečili aj
lekársku starostlivosť, v prípade potreby ju odviezli k lekárom, prípadne na rehabilitáciu do Lehníc,
ale pre žalobkyňu zabezpečili aj nákup liekov. V prípade potreby žalobkyňu zobrali aj na iné miesta,
ako do kostola, cintorína, prípadne na pedikúru. Žalovaní pre žalobkyňu vykonávali aj iné práce, ako
upratovanie, pranie, žehlenie. Tieto skutočnosti potvrdila aj predvolaná svedkyňa A. I., ktorá uviedla, že

počas šetrení podmienok, v ktorých žalobkyňa žila bol v izbe žalobkyne poriadok, posteľ bola ustlaná,
pričom čistota bola v kúpeľni. Podmienky boli podľa jej názoru vhodné a nespozorovala znaky týrania.
Žalobkyňa sa sťažovala, že žalovaná 2. jej neumyla ani vlasy, avšak žalovaná 2. tvrdila, že svoju pomoc
pri zabezpečení základnej hygiene žalobkyni ponúkla, ktorá však túto možnosť odmietla. Žalobkyňa
im odovzdávala aj časť svojho dôchodku, ktorú použili na úhradu réžie a iných bežných výdavkov

domácnosti.

6. Taktiež sa nepreukázali tvrdenia, že by žalovaná 2. udrela žalobkyňu, kedy to jednak popreli žalovaní,
ale v tomto smere boli rozporuplné aj výpovede samotnej žalobkyne, ktorá pred políciou sa vyjadrila, že
žalovaní voči nej nepoužili fyzické násilie, ale nepociťuje ani žiadne znaky psychického týrania.

7. Druhá dcéra žalobkyne A. D. zabezpečila pre žalobkyňu nový matrac, perinu s posteľnou bielizňou,
televízor, telefón, ale pre žalobkyňu nakupovala aj základné potraviny.

8. Nebolo sporné, že vzájomné vzťahy medzi stranami sú naštrbené, v dôsledku čoho žalovaní navrhli

žalobkyni aj zrušenie zaopatrovacej zmluvy, čo však žalobkyňa neprijala.

9. Žalobkyňa sa z domácnosti žalovaných odsťahovala dňa 14.04.2022 z dôvodu, že A. D. a žalobkyňa
podali na žalovaných trestné oznámenie pre podozrenie zločinu týrania blízkej osoby a zverenejosoby. Trestné oznámenie však bolo odmietnuté uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Dunajskej Strede ČVS: ORP-241/1-VYS-DS-2022 zo dňa 18.06.2022.

10. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky rozhodnutím č. NZ1/
OPPnKŤZPaPČ/SOC/2022/57825-0006 zo dňa 15.06.2022 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť pomernú
časť poskytnutého finančného príspevku na úpravu rodinného domu - úpravu kúpeľne vo výške 225,54
eurzaobdobieod01.05.2022do31.11.2023zdôvodu,žežalobkyňazmenilatrvalýpobytpreduplynutím
siedmich rokov od právoplatnosti vyššie uvedeného rozhodnutia, ktorým jej bol poskytnutý peňažní

príspevok na úpravu kúpeľne.

11. Žalobkyňa vyzvala žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy do 10 pracovných dní od doručenia
výziev zo dňa 21.10.2022. Žalovaní si predmetné výzvy prevzali dňa 26.10.2022, pričom reagovali, tak,
že nárok žalobkyne neuznali.

12. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 420 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, §
456, § 458 ods. 1, § 575 ods. 1 OZ (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník – v texte aj len OZ).

13. Prvoinštančný súd pokračoval, že v predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala od žalovaných
zaplatenia sumy 6.200,44 eur s úrokom z omeškania. Sumu 5.974,90 eur požadovala z titulu

bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu ktorý odpadol, a sumu 225,54 eur z titulu vrátenia
pomernej časti peňažného príspevku, ktorú žalobkyňa bola povinná vrátiť Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky.

14. V prvom rade súd prvej inštancie skúmal, či sa žalovaní obohatili na úkor žalobkyne z právneho

dôvodu, ktorý odpadol. Žalobkyňa argumentovala, že plnenie zo zaopatrovacej zmluvy zo strany
žalovaných sa stalo nemožným po jej odsťahovaní sa z ich domácnosti v zmysle § 575 OZ, a tým pádom
odpadol právny dôvod, z ktorého žalovaným poskytla 5.974,90 eur (180.000,- Sk). Súd sa však s týmto
právnym názorom žalobkyne nestotožnil, a mal za to že plnenie zo strany žalovaných v predmetnom
konaní nie je nemožné. Poukázal pritom najmä na všeobecne známu zásadu pacta sunt servanda, na

základe ktorej sa dohody majú dodržiavať. Z uvedeného dôvodu bol súd toho názoru, že žalobkyňa
sa mala voči žalovaným domáhať predovšetkým žalobou na splnenie si povinností vyplývajúcich zo
zaopatrovacej zmluvy. Nemožnosť plnenia zo strany žalovaných je skôr subjektívny pocit žalobkyne,
ktorá možno už nemá záujem na plnení povinností zo strany žalovaných, podľa názoru súdu sa však
nejedná o objektívnu nemožnosť plnenia, kedy by žalovaní nemohli splniť svoje záväzky žiadnym

spôsobom. Prvoinštančný súd splnenie predmetných záväzkov žalovaných nepovažoval za objektívne
nemožné aj s poukazom na § 575 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého plnenie nie je nemožné, najmä, ak
ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi. Žalovaní sa totiž v predmetnej
zmluve zaviazali že žalobkyni poskytnú právo doživotného bývania na svojej nehnuteľnosti, a v prípade
potreby budú žalobkyňu opatrovať, zabezpečia jej včas lekársku starostlivosť, ako aj pomoc pri nákupe,

upratovaní, praní a zabezpečia je teplú stravu. V prípade úmrtia sa zaväzujú zabezpečiť dôstojný
pohreb žalobkyni. Uvedené záväzky žalovaných odsťahovaním žalobkyne nezanikli a naďalej sú povinní
plniť podľa uvedenej zmluvy. Doživotné právo bývania žalobkyne v nehnuteľnosti žalovaných naďalej
existuje, odsťahovaním žalobkyne sa nestalo nemožným, keďže žalobkyňa by ho mohla kedykoľvek
opätovne uplatniť. Žalobkyňa sa totiž dobrovoľne rozhodla odsťahovať sa z nehnuteľnosti žalovaných.

Odsťahovaním sa žalobkyne, sa nestali nemožnými ani ostatné záväzky žalovaných, ktorí by vedeli
zabezpečiť opateru žalobkyne ako aj zabezpečiť jej pomoc pri iných činnostiach aj iným spôsobom ako
osobne, napríklad zabezpečením opatrovateľky pre žalobkyňu alebo iným obdobným spôsobom. To
znamená, že žalovaní sú naďalej zaviazaní plniť svoje povinnosti zo zaopatrovacej zmluvy, a to aj v
prípade, že žalobkyňa v súčasnosti žije v domácnosti svojej druhej dcéry, keďže sú povinní splniť si

svoje povinnosti aj v prípade, že je to pre nich náročnejšie, nákladnejšie a menej efektívne.

15. Prvoinštannčný súd pokračoval, že v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa bola nútená
odsťahovať sa z nehnuteľnosti žalovaných výlučne z dôvodu konania žalovaných. Zo zisteného
skutkového stavu vyplýva, že vzájomné vzťahy sporových strán sú podstatne narušené, avšak za tento

stav sú podľa názoru súdu zodpovedný všetci členovia rodiny rovnako, nebolo možné zistiť, kto a kedy
presne naštrbil tieto vzájomné vzťahy, ale s istotou sa dalo určiť, že tieto vzájomné nezhody sa postupne
prehĺbili do takej miery, že sa žalobkyňa rozhodla odísť z domácnosti žalovaných. Z vykonaného
dokazovania bolo tiež preukázané, že žalovaní si svoje záväzky plnili riadne, keďže žalobkyňa malazabezpečené bývanie, priestory kde žila boli riadne upratané a čisté, pričom žalovaní poskytovali
žalobkyni aj dostatočnú stravu. Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že trestné oznámenie voči žalovaným
bolo odmietnuté. Na tomto zistení nič nemení ani tá skutočnosť, že pre žalobkyňu určité veci a niektoré

potraviny zabezpečila jej druhá dcéra, keďže je prirodzené, že človek sa o svojich rodičov v starobe
postará, pričom túto starostlivosť nemožno očakávať len od toho dieťaťa, ktorému bolo poskytnuté určité
plnenie za túto opateru ako v prípade žalovaných. Okrem toho nebolo sporné, že žalovaní po dobu
minimálne dvadsiatich rokov svoje záväzky zo zaopatrovacej zmluvy riadne plnili.

16. Čo sa týka skutočného zhoršenia vzťahu medzi stranami, tento v konaní preukázaný nebol, keďže
každá strana obviňovala tú druhú, čiže ide o tvrdenie proti tvrdeniu, predovšetkým však dôkazné
bremeno zaťažuje žalujúcu stranu. Súd prvej inštancie odmietol vykonať dokazovanie výsluchom
ostatných navrhnutých svedkov tak zo strany žalobkyne, ako aj zo strany žalovaných, keďže títo
svedkovia by mali len potvrdiť tie skutočnosti, ktoré uvádzala tá strana ktorá navrhla ich výsluch. Preto
súd výsluch týchto svedkov považoval za neúčelný a nehospodárny, poukazujúc aj na tú skutočnosť, že

navrhnutí svedkovia so stranami konania nežili v jednej domácnosti v čase, kedy sa ich vzájomné vzťahy
narušili, a preto by mali informácie len sprostredkované od jednej alebo druhej strany. Ich výpovede by
neboli hodnoverné aj vzhľadom na to, že ide o rodinných príslušníkov strán konania, pričom nezhody
medzi stranami sa postupne rozšírili do celej rodiny.

17. Súd prvej inštancie tiež poznamenal, že nebolo sporné, že žalovaní svoje záväzky riadne plnili po
dobu minimálne dvadsiatich rokov, a z toho dôvodu ak by aj súd dospel k záveru, že sa plnenie stalo
dodatočne nemožným, žalobkyňa by nemala nárok na vrátenie poskytnutej sumy v celom rozsahu,
keďže jej bolo poskytnuté zo strany žalovaných už určité protiplnenie, ktoré už určitú časť poskytnutej
sumy spotrebovala, ak nespotrebovala už celú poskytnutú sumu.

18. Prvoinštančný súd tiež zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 225,54 eur, keďže žalovaní
žalobkyni nespôsobili škodu v tejto časti. Na to, aby si niekto úspešne nárokoval náhradu škody
je potrebné, aby boli splnené nasledovné podmienky: existencia škody, protiprávne konanie škodcu,
príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním, zavinenie. V predmetnom konaní bola

preukázaná len existencia škody, keďže žalobkyňa bola povinná vrátiť Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky sumu vo výške 225,54 eur. V predmetnom konaní však nebolo preukázané
protiprávne konanie žalovaných a to už z vyššie uvedených dôvodov, ani príčinná súvislosť medzi ich
konaním a vzniknutou škodou. Nebolo totiž preukázané, že žalobkyňa bola nútená odsťahovať sa z
domácnosti žalovaných z dôvodu ich konania, keď sa sama rozhodla odísť k svojej druhej dcére. Tým

pádom neboli preukázané všetky podmienky na to, aby si žalobkyňa mohla sumu vo výške 225,54 eur
nárokovať od žalovaných z titulu náhrady škody.

19. Na záver súd prvej inštancie poukázal na to, že odmietol vykonať dokazovanie aj výsluchom
príslušníkov policajného zboru, ktorí boli prítomní pri odsťahovaní sa žalobkyne z domácnosti

žalovaných, a to z dôvodu, že boli prítomní len pri tomto úkone, a teda nevedeli by vypovedať k povahe
vzájomných vzťahov strán konania, čo je v tomto prípade rozhodujúce. Súd nevypočul ani ošetrujúcich
lekárov žalobkyne, keďže v konaní nebolo sporné, že žalobkyňu k lekárom nosili žalovaní, kým sa od
nich neodsťahovala.

20. Žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, vzniklo v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP právo na plnú
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalobkyni. Súd prvej inštancie
všakpovažovalzapotrebnéaplikovať §257CSP,ažalovanýmnepriznaťnároknanáhradutrovkonania
z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto dôvody vzhliadol predovšetkým v tom,
že žalobkyňa je matkou žalovanej 2., pričom má veľmi vysoký vek (92 rokov), je nemajetná, pričom

jej príjem predstavuje jedine dôchodok v takej nízkej miere, že jej bola priznaná aj bezplatná právna
pomoc Centrom právnej pomoci, čo vyplýva, z ich rozhodnutia č. 90678/2022 zo dňa 16.08.2022. Z
uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobkyňa je v materiálnej núdzi. Súd teda vzhľadom na blízky
rodinný vzťah strán, ako aj na materiálnu núdzu žalobkyne dospel k záveru, že ide o ukážkový prípad
použitia § 257 CSP a žalovaným nárok a náhradu trov konania nepriznal, keďže by to nebolo ani účelné

vzhľadom na to, že žalobkyňa nemá ani dostatok finančných prostriedkov na úhradu týchto trov.

21. Proti tomuto rozsudku podľa obsahu v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojej advokátky
odvolaniežalobkyňa,pričompodľaobsahu(čl.11ods.1vspojenís§124ods.1CSP)uplatnilaodvolaciedôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

22. Podľa odvolateľky dôkazy bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že spoločnú domácnosť
neopustila zo svojej vôle a dobrovoľne, ale dňa 22.4.2022 tak urobila na základe odporučenia polície
po jej výsluchu. Dobrovoľnosť je spochybnená, nakoľko svedkyňa A. I., vyšetrovateľka OR PZ Dunajská
Streda, potvrdila, že odišla na základe jej pokynu. Zrejme sama vyšetrovateľka dospela k záveru, že jej
zotrvanie v spoločnej domácnosti so žalovanými by mohlo ohroziť jej bezpečnosť. Odvolateľka sa taktiež

nestotožňuje so záverom Okresného súdu v Dunajskej Strede, že ona bola vlastne zodpovedná za to,
žalovaní si neplnili svoje záväzky vyplývajúce zo zaopatrovacej zmluvy, nakoľko po svojom odchode od
nich žiadnu pomoc nežiadala a teda dobrovoľne sa vzdala plnenia, na ktoré podľa predmetnej zmluvy
mala nárok. Takáto konštatácia je nesprávna, nakoľko zmluva zaväzovala žalovaných 1 a 2 a žalobkyni
neukladala žiadnu povinnosť. Ani žalovaní vo svojej výpovedi na súde nepopreli, že po odchode
žalobkyne zo spoločnej domácnosti ju nekontaktovali, nezaujímali sa jej zdravotný stav, nenakupovali

jej, ani jej neposkytovali iné benefity, ktoré im z uzatvorenej zmluvy vyplývali. To, že sa žalobkyňa s nimi
nekontaktovala, vyplývalo z toho, že polícia jej odporučila, že jej ďalší pobyt v spoločnej domácnosti by
mohol byť pre žalobkyňu ohrozujúci.

23. Rozhodnutie súdu je pre odvolateľku o to zvláštnejšie, že v napadnutom rozsudku súd sám uvádza,

že platnosť zaopatrovacej zmluvy naďalej trvá, teda pre žalobkyňu z toho logicky vyplýva, že žalovaní
svoje povinnosti z tejto platnej zmluvy od jej odchodu neplnili. Keďže sa tak nestalo, žalovaní odplatu
pri podpise darovacej zmluvy prevzali, z ich strany ide o neoprávnený majetkový prospech, čo považuje
za nespravodlivé nielen po právnej stránke, ale aj z morálneho hľadiska. Odvolateľka trvá na názore,
že jej žaloba je oprávnená a súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe takto nesprávne

vyhodnotených dôkazov taktiež nesprávne rozhodol.

24. Žalovaní 1 a 2 odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne nevyjadrili.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu odvolania použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie
je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

26. Predmetom konania je žalobou uplatnený nárok žalobkyne solidárne voči žalovaným 1 a 2 na
zaplatenie sumy 6.200,44 eur s príslušenstvom z titulu zaopatrovacej zmluvy uzavretej medzi stranami
dňa 12.4.2000 z dôvodu, že žalovaní si podľa žalobkyne povinnosti zo zaopatrovacej zmluvy neplnili,
v dôsledku čoho žalobkyňa bola nútená dňa 22.4.2022 opustiť ich domácnosť, čím zanikol právny dôvod
na základe ktorého poskytla žalovaným náhradu vo výške 5.974,90 eur za jej opatrovanie a na strane

žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie. Popri vydaní bezdôvodného obohatenia si žalovaná voči
žalovaným uplatnila aj nárok na náhradu škody z titulu vrátenia pomernej časti peňažného príspevku
vo výške 225,54 eur, na ktorého vrátenie vyzval žalobkyňu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky (v texte aj len ÚPSVaR) a ktorý musela vrátiť z dôvodu, že opustila nehnuteľnosť pred uplynutím
siedmich rokov od poskytnutia peňažného príspevku na úpravu rodinného domu žalovaných z titulu jej

zdravotného postihnutia.27. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom,
tak i odvolateľkou uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť správnosť odvolaním dotknutých
skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru po potrebe zamietnutia žaloby.

28. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právnerozhodnépreposúdeniežalobkyňouuplatnenýchnárokovapretoževcelomrozsahuzdieľaijeho
právnezáveryvoveci,pričomsastotožňujesodôvodnenímnapadnutého rozhodnutia,spoukazomna§
387ods.2CSP,odvolacísúdkonštatujesprávnosťjehodôvodovaodkazujenaodôvodneniepísomného

vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním odchýliť a nemôže preto
dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

29. Z obsahu spisu z pripojenej zaopatrovacej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 12.4.2020 vyplýva,
že žalovaní sa zmluvou zaviazali poskytnúť žalobkyni právo doživotného bývania vo svojej nehnuteľnosti

na adrese D. XXX, užívať v nej samostatne jednu izbu a spoločne kuchyňu a sociálne priestory,
v prípade potreby žalobkyňu opatrovať, v prípade choroby zabezpečiť včas lekársku starostlivosť až
do konca jej života, zabezpečiť pomoc pri nákupe, upratovaní, praní a v prípade potreby teplú stravu
a v prípade úmrtia zabezpečiť dôstojný pohreb. Žalobkyňa ako odplatu poskytla žalovaným výťažok
kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľnosti vo výške 180.000,- Sk. Bolo tiež nesporné, že žalovaní viac

ako cca 20 rokov žalobkyni poskytovali plnenia na základe predmetnej zaopatrovacej zmluvy, avšak
dňa 22.4.2022 žalobkyňa opustila domácnosť žalovaných, keď sa odsťahovala ku svojej druhej dcére
A. D., na odporučenie polície v súvislosti s nahláseným týraním žalobkyne zo strany žalovaných.
Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ v Dunajskej Strede č. ORP-241/1-VYS-DS-2022 ale vyplýva,
že uznesením ČVS:ORP-241/1-VYS-DS-2022 zo dňa 18.6.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

30.6.2022 bolo trestné oznámenie (ktorého oznamovateľkou bola A. D. – druhá dcéra žalobkyne) vo
veci podozrenia spáchania trestného činu – zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť žalovaní, ktorí napriek vyššiemu veku
žalobkyne nezabezpečili jej opateru, starostlivosť a zaslúžený dôstojný život najmä tým, že nepripravili
jej pravidelnú celodennú stravu, iba raz denne jej podávali teplú stravu na obed, umožnili jej piť

vodu iba z vodovodu, nepomáhali jej pri vykonávaní osobnej hygieny napriek tomu, že na základe
ich vzájomnej dohody a tiež zaopatrovacej zmluvy zo dňa 12.4.2000 sa k tomu písomne zaviazali
a týmto konaním mali poškodenej žalobkyni spôsobiť psychické utrpenie, nakoľko nie je dôvod na
začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Polícia v predmetnom
uznesení skonštatovala, že v kontexte zabezpečených dôkazov možno konštatovať, že vyšetrovaný

skutok nenesie znaky trestného činu, nakoľko počas dokazovania neboli žiadnymi dôkazmi preukázané
a podložené také skutočnosti, na základe ktorých by bolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s tým, že
už z doplneného trestného oznámenia A. B. jednoznačne vyplýva, že sa necíti byť týranou osobou.
Podozrenie týrania či zanedbávania žalobkyne žalovanými vyplývajúce z trestného oznámenia sa teda

nepotvrdilo. Skutočnosť, že vyšetrovateľka v úvode predmetného trestného konania z preventívnej
opatrnosti odporučila žalobkyni opustiť domácnosť žalovaných, čo žalobkyňa dňa 22.4.2022 urobila, je
bez významu pre posúdenie danej veci.

30. Žalobkyňa sa od žalovaných domáhala vydania plnenia zo zaopatrovacej zmluvy s odôvodnením,

že tým, že opustila domácnosť žalovaných sa plnenie zo zaopatrovacej zmluvy stalo nemožným, čím
povinnosť žalovaných dlžníkov plniť zanikla (§ 575 ods. 1 OZ) a odpadol aj právny dôvod ich plnenia,
v dôsledku čoho vzniklo na strane žalovaných bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ), ktoré sú
povinní vydať žalobkyni (§ 456 OZ).

31. Pre zánik záväzku plnenia zo zmluvy v dôsledku nemožnosti plnenia v zmysle súdom prvej
inštancie aplikovaného ust. § 575 OZ sa vyžaduje aby išlo o faktickú nemožnosť poskytnúť plnenie
z objektívnych dôvodov, ktorá je univerzálna a znemožňuje plnenie absolútne a pre každého v postavení
dlžníka. Nemožnosť plnenia musí byť teda následná, faktická, objektívna a trvalá. K takejto nemožnosti
plneniasipovinnostižalovanýchzpredmetnejzaopatrovacejzmluvyvočižalobkyni(faktickej,objektívnej

a trvalej) v danom prípade nedošlo, ako to správne ustálil aj prvoinštančný súd. Žalovaní majú stále
povinnosť plniť si svoje záväzky voči žalobkyni, doživotné právo bývania žalobkyne v predmetnej
nehnuteľnosti žalovaných nezaniklo naďalej existuje a žalobkyňa si ho môže kedykoľvek znova uplatniť.
Žalobkyňa, pokiaľ sa domnieva, že žalovaní si svoje povinnosti riadne neplnili či neplnia, má pritommožnosťvočižalovanýmdomáhaťsažalobounaplneniesplneniapovinnostívyplývajúcichzpredmetnej
zaopatrovacej zmluvy.

32. Obiter dictum odvolací súd uvádza, že vzhľadom na to, že v zmysle § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže
účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, čo
nebolo, a podľa § 40 ods. 2 OZ v danom prípade iba písomne, postoj žalobkyne nie je možné právne
posúdiť ani ako odstúpenie od predmetnej zaopatrovacej zmluvy. A i ak by teoreticky v danom prípade
odstúpenie bolo možné, aktuálne by mu už bránilo ust. § 497 OZ podľa ktorého, kto zmluvu splní aspoň

čiastočne alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť.

33. Prvoinštančný súd tiež správne ustálil, že v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa bola nútená
odsťahovať sa z nehnuteľnosti žalovaných z dôvodov na ich strane. Tiež správne podotkol, že ak by
aj dospel k záveru, že by sa plnenie stalo dodatočne nemožným, keďže v konaní bolo nesporné, že
žalovaní si svoje záväzky z predmetnej zaopatrovacej zmluvy riadne plnili po dobu minimálne 20 rokov,

žalobkyňa by nemala nárok na vrátenie poskytnutej sumy v celom rozsahu.

34. V konaní teda nebol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia v sume 5.974.90 eur na strane
žalovaných na úkor žalobkyne, ktoré by mali povinnosť vydať.

35. Vzhľadom na to, ako tiež správne uviedol prvoinštannčný súd, že v konaní nebolo preukázané
protiprávne konanie žalovaných ani príčinná súvislosti medzi ich konaním a vzniknutou škodou, neboli
preukázané zákonné podmienky pre vznik nároku žalobkyne voči žalovaným 1 a 2 z titulu náhrady škody
na zaplatenie sumy 255,54 eur, ktoré musela zaplatiť ÚPSVaR.

36. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

37. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného
rozsudku súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobkyne
a skonštatovaní, že ňou uplatnené odvolacie dôvody neboli dané, odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku I., ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov

prvoinštančného konania osobitne odvolacími dôvodmi ani nenapadnutom, ako vo výrokoch vecne
správny, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil.

38. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1 a 2 vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom

v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu ale vyplýva, že
v danom prípade boli žalovaní v odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu

trov konania si neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Odvolací súd preto žalovaným 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznal (i s
poukazom na R 72/18).39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).