Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203661
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124203661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
senátu Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. E. XXXX, XXX XX D., zastúpenej spoločnosťou: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa
Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
H. XXXX, XXX XX B. I. J., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD.,

s.r.o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o nahradenie prejavu vôle,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 49C/24/2024-69 zo dňa 24. októbra
2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobkyne proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 49C/24/2024-69 zo dňa 24.
októbra 2024 odmieta.

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 49C/24/2024-69 zo dňa 24. októbra 2024 vo

výrokoch II. a III. potvrdzuje.

Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 51C/39/2024 (výrok
I.). Následne žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni

nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na
Okresný súd Žilina dňa 20.03.2024 domáhala, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovanej ako darkyne
na darovacej zmluve v nasledovnom znení:
„1. Darkyňa F. B., K. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom G. H. XXXX, XXX XX B. I. J.,
občanSR,darujeobdarovanejA.B.C.,K.B.,nar.XX.XX.XXXX,r.č.XXXXXX/XXXX,bytomD. E.XXXX,
XXX XX D., občan SR svoje podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú vedené na katastrálnom odbore

Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, obec B. I. J., katastrálne územie B. I. J. na liste vlastníctva
(ďalej aj „LV“) č. XXXX ako pozemok KN-C parcela č. 138/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
127 m2 a pozemok KN-C parcela č. 138/12 – zastavaná plocha o nádvorie o výmere 26 m2 v podiele 1
vzhľadom k celku pod B5, na LV č. XXXX ako stavba súpisného čísla XXX postavená na pozemku KN-
C parcele č. 138/1 a stavba súpisného čísla XXXX postavená na pozemku KN-C parcele č. 138/10 a na
pozemku KN-C parcele č. 138/3 v podiele 1 vzhľadom k celku pod B5 a na LV č. XXXX ako pozemok

KN-C parcela č. 138/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 214 m2 a pozemok KN-C
parcela č. 138/10 – zastavaná plocha o nádvorie o výmere 88 m2 v podiele 1 vzhľadom k celku pod B5.
2. Obdarovaná A. B. C. dar v bode 1. uvedený s vďakou prijíma.“Súčasne si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa je
zapísaná ako podielová spoluvlastníčka o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k pozemkom: KN-C

parcele č. 138/3 o výmere 127 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; KN-C parcele
č. 138/12 o výmere 26 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaným na
LV č. XXXX, vedeným pre k. ú., obec a okres B. I. J., ako aj k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 k
stavbám – súpisné číslo XXX postavenej na pozemku KN-C parcele č. 138/1 a súpisné
číslo XXXX postavenej na pozemku KN-C parcelách č. 138/10 a č. 138/3, ktoré sú zapísané na LV č.

XXXX, vedenom pre k. ú., obec a okres B. I. J.. Žalobkyňa je zapísaná ako podielová
spoluvlastníčka s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 na pozemku KN-C parcele č.
138/1 o výmere 214 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; KN-C parcele č. 138/10 o výmere
88 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom
pre k. ú., obec a okres B. I. J.. Žalovaná je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX (KN-C parcele č. 138/3, KN-

C parcele č. 138/12), na LV č. XXXX (stavby súp. č. XXX a súp. č. XXXX), LV č. XXXX (KN-C parcele č.
138/1, KN-C parcele č. 138/10), vedené pre k. ú., obec a okres B. I. J.. Z darovacej zmluvy uzatvorenej
dňa 10.02.2021 medzi J. L. B., D. J. B. a F. B. (žalovanou) na strane obdarovaných vyplýva, že darkyňa
darovala spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1 na vyššie uvedených nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, E. XXXX,

E. XXXX vedených pre k. ú., obec a okres B. I. J. svojmu synovi D. J. B. a spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1 na uvedených nehnuteľnostiach žalovanej.
4. Pôvodná vlastníčka spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zapísaným na
listoch vlastníctva č. XXXX, E. XXXX, E. XXXX pre k. ú., obec a okres B. I. J., t. j. J. L.
B., ktorej spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach predstavoval v čase prevodov 1/2,

neponúkla žalobkyni (ktorá bola ako v čase realizácie uvedených prevodov podielová spoluvlastníčka
na predmetných nehnuteľnostiach) na predaj svoj spoluvlastnícky podiel k pozemkom a stavbám, a to
predtým, ako spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 darovala žalovanej a spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1 darovala svojmu synovi, J. B.. Medzi stranami sporu nebolo sporné že v čase uzatvorenia darovacej
zmluvy zo dňa 10.02.2021 boli predmetné nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v

podiele 1, J. B. v podiele 1 a J. L. B. v podiele 1.
5. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 40a, § 116, § 140 a § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka.
6. Výrokom I. napadnutého rozsudku okresný súd zamietol návrh žalobkyne prednesený na pojednávaní
konanom dňa 24.10.2024 na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 51C/39/2024. V označenom konaní sa
má žalovaná domáhať voči J. L. B. určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na vyššie
označených nehnuteľnostiam prevedených darovacou zmluvou zo dňa 10.02.2021. S prihliadnutím
na dôvody uvedené ďalej (t. j. nemožnosť sa domáhať nahradenia prejavu vôle spoluvlastníka, na
ktorého bol pri porušení predkupného práva prevedený spoluvlastnícky podiel jeho

darovaním a nesprávne stanovenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu,
vo vzťahu k nadobudnutiu ktorého sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle) by bolo totiž
nehospodárne vyčkávať na právoplatné skončenie konania vedeného pred Okresným súdom Žilina pod
sp. zn. 51C/39/2024. V uvedenom súdnom konaní sa potom v nadväznosti na dôvody, pre ktoré bola
žaloba žalobkyne zamietnutá, nerieši otázka, ktorá by mala dopad na rozhodnutie súdu v tejto

veci. Okrem toho, podľa názoru konajúceho súdu nie je daný naliehavý právny záujem žalovanej na
určenívlastníckehoprávakdotknutýmspoluvlastníckympodielom,ku ktorýmjeužnazákladedarovacej
zmluvy zo dňa 10.02.2021 zapísaná ako ich vlastníčka na listoch vlastníctva č. XXXX, E. XXXX, E. XXXX
pre k. ú., obec a okres B. I. J. a akýkoľvek výrok rozsudku v spore sp. zn. 51C/39/2024
preto nezmení stav ohľadom zápisu žalovanej ako spoluvlastníčky na predmetných listoch vlastníctva.

7. Vo vzťahu k meritu prejednávanej veci konajúci súd predovšetkým ako nedôvodnú vyhodnotil
námietku premlčania vznesenú žalovanou sporovou stranou na pojednávaní konanom dňa 24.10.2024.
V prípade práva podielového spoluvlastníka domáhať sa, aby mu nadobúdateľ ponúkol svoj
spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, ako tento podiel nadobudol on, môže totiž

právo dotknutého spoluvlastníka a povinnosť nadobúdateľa vzniknúť až po vklade vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Nadobúdateľ totiž nemôže skôr so spoluvlastníckym podielom platne nakladať,
a teda ho ani ponúknuť dotknutému spoluvlastníkovi, ktorého zákonné predkupné právo bolo porušené,
na kúpu. Premlčacia doba na uplatnenie práva v tomto prípade plynie spoluvlastníkovi až odvkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo konštatoval aj Krajský súd v
Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 17Co/67/2020 zo dňa 25.11.2020. Keďže vklad vlastníckeho práva
žalovanej vo vzťahu k predmetným spoluvlastníckym podielom bol

na základe sporenej darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností povolený dňa 24.03.2021
a žaloba v tejto veci bola na súd podaná dňa 20.03.2024, t.j. je zrejmé, že sa tak stalo včas, t. j. počas
plynutia všeobecnej premlčacej lehoty na uplatnenie predmetného nároku.
8. Žalobkyňa si za prostriedok uplatnenia svojich práv z dôvodu ňou tvrdeného porušenia predkupného
práva vybrala možnosť domáhať sa voči nadobúdateľovi spoluvlastníckych podielov (t. j. voči žalovanej),

aby jej prevedené spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach ponúkla za rovnakých podmienok, za
ktorých tento nadobudla od pôvodnej vlastníčky. Takýto spôsob domáhania sa svojho nároku formou
žaloby na nahradenie prejavu vôle toho, kto spoluvlastnícky podiel nadobudol, je podľa ustálenej súdnej
praxe možný. Za účelom ustálenia otázky, či pri predmetnom prevode spoluvlastníckych podielov z
pôvodnej vlastníčky na žalovanú v roku 2021 došlo k porušeniu predkupného práva, by bolo potrebné
vykonať výsluch žalovanej, ako aj J. L. B. (pôvodnej spoluvlastníčky spoluvlastníckych podielov, ktorá

tieto previedla na žalovanú), a to za účelom skúmania, či
v čase prevodu tieto osoby spĺňali zákonnú definíciu blízkych osôb, keďže v takom prípade by nebolo zo
strany prevodkyne potrebné pred prevodom ponúknuť prevádzané podiely na nehnuteľnostiach
žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke.
9. S prihliadnutím na vady žalobného petitu uvedené nižšie by však bolo nehospodárne vykonávať

v tomto spore dokazovanie výsluchom žalovanej a J. L. B., pretože žaloba by aj tak bola v konečnom
dôsledku zamietnutá. Petit žaloby je totiž v rozpore so zákonom, a súčasne súd v tom to spore nie je
oprávnený naprávať jeho nedostatky.
10. Ďalej konajúci súd nespochybnil, že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri
prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy, čo vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn.

1 Cdo/102/2005 zo dňa 25.10.2005. Pokiaľ si však žalobkyňa zvolila žalobu na nahradenie prejavu vôle
akoprostriedoknauplatneniesvojhonároku,bolopotrebné,abysprávnevymedzilapodstatnénáležitosti
zmluvy, vo vzťahu ku ktorej žiadala nahradiť prejav vôle žalovanej. Podľa ust. § 216 CSP súd nemôže
žalobcovi priznať niečo iné, ako žiadal. V kontexte žalôb o uloženie povinnosti prejavu vôle uzavrieť
právny úkon je súd pri svojom rozhodovaní viazaný žalobou tak, že tejto žalobe čo do podstatných

náležitostí právneho úkonu môže buď vyhovieť, alebo ju zamietnuť, t. j. nemôže takejto žalobe vyhovieť
len čiastočne. Súd nemôže zasiahnuť do podstatných náležitostí zmluvy, t. j. do predmetu darovania
a dohody o bezodplatnosti právneho úkonu. Zásahom do týchto náležitostí by súd vytvoril stav, ktorý
žalobkyňa nezamýšľala vyvolať.
11. V súdenom spore prvoinštančný súd konštatoval nesúlad podstatných náležitostí zmluvy, vo

vzťahu ku ktorej žiada žalobkyňa nahradiť prejav vôle ohľadom výšky spoluvlastníckeho podielu.
Pôvodná spoluvlastníčka (J. L. B.) totiž darovala žalovanej spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach o veľkosti 1, a zároveň darovala svojej blízkej osobe – synovi (D. J. B.) tiež
spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach o veľkosti 1. Keďže žalobkyňa bola v čase
prevodu podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu

1, prislúchalo by jej domáhať sa nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k prevodu prevedeného
spoluvlastníckeho podielu pomerne podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, čo jednoznačne
nie je celá 1 (keďže to bola veľkosť celého prevádzaného spoluvlastníckeho podielu), keďže na listoch
vlastníctva bol v čase prevodu zapísaný ešte ďalší podielový spoluvlastník (t.j. J. B., ktorá skutočnosť
bolamedzistranamisporunesporná),ktorývčaseprevodumalnapredmetnýchnehnuteľnostiachpodiel

o veľkosti 1. Žalobkyňa teda žiadala nahradiť prejav vôle žalovanej na prevod spoluvlastníckych podielov
v prípade porušenia predkupného práva nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. Bez významu pritom
bolo, že J. L. B. previedla v tom čase spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na predmetných
nehnuteľnostiach aj na J. B., keďže pri tomto prevode sa jednalo
o prevod blízkej osobe (synovi), ktorý je možné uskutočniť bez povinnosti ponúknuť prevádzaný podiel

na predaj ostatným spoluvlastníkom.
12. Z hmotnoprávneho hľadiska žalobkyňou uplatnený nárok navyše nemá taktiež oporu
v zákone. Zákon počíta s možnosťou reparácie stavu, kedy došlo k porušeniu predkupného práva tým
spôsobom, že oprávnený sa môže od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo
sa môže domáhať toho, že predkupné právo mu zostane zachované. Žalobkyňa sa však domáhala

toho, aby žalovaná ako nadobúdateľka nehnuteľnosti jej vec previedla bezodplatne, keďže túto získala
darovaním. Hoci je zrejmé, že predkupné právo sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu
darovacou zmluvou, nemožno z toho automaticky vyvodiť, že spoluvlastníci sa môžu domáhať prevodu
takejto nehnuteľnosti (spol. podielu) od nadobúdateľa na oprávnených rovnakou formou darovacejzmluvy. Takýto výklad by bol v rozpore s ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj s celkovou
konštrukciou a charakterom predkupného práva. Základným charakterom predkupného práva je totiž
kúpa veci. Na podporu týchto svojich záverov konajúci súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/7/2020 zo dňa 27.05.2020, z ktorého vyplýva, že účelom darovacej
zmluvy je bezodplatné rozmnoženie majetku obdarovaného, a to na úkor darcu, na dar nie
je právny nárok. Uplatnenie princípov predkupného práva aj na darovacie zmluvy by bolo
v rozpore s podstatou darovania, keď výsledkom uplatnenia práva spoluvlastníkom majúcim takto vec
nadobudnúť by bolo darovanie veci niekomu, koho darca obdarovať nechce, jednalo by sa fakticky o

nútený bezplatný prevod vlastníckeho práva.
13. Súd o žalobe žiadajúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe
môže rozhodnúť len tak, že návrhu celkom vyhovie alebo ho zamietne. Súd pri rozhodovaní o nahradení
prejavu vôle nemôže nič meniť, dopĺňať či upresňovať
na podstatných náležitostiach zmluvy. Je vylúčené, aby v zmluve uvedené nesprávne údaje
o veľkosti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, ako aj nesprávny údaj o kúpnej cene

(v tomto prípade bol žiadaný bezodplatný prevod) boli naprávané zo strany súdu. V posudzovanom
prípade nebol žalobný petit v podstatných náležitostiach zmluvy perfektný, čo bolo dôvodom, pre ktorý
okresný súd výrokom II. napadnutého rozsudku žalobu zamietol.

14. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a 2 CSP

ažalovanej,ktorábolavsporeúspešnásúdpriznalvočižalobkyninároknaichnáhraduvrozsahu100%.

15. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala,
aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a súčasne
je nedostatočne odôvodnené [§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP]. V konkrétnostiach žalobkyňa
uviedla, že na jednej strane súd prvej inštancie konštatoval, že predkupné právo sa
uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou, no na strane druhej tvrdí, že
z toho nemožno automaticky vyvodiť, že spoluvlastníci sa môžu domáhať prevodu takejto nehnuteľnosti

(spoluvlastníckeho podielu) od nadobúdateľa na oprávnených rovnakou formou darovacej zmluvy,
konštatujúc, že takýto výklad by bol v rozpore s ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj
celkovou konštrukciou a charakterom predkupného práva. Základným charakterom predkupného práva
je totiž kúpa veci. S takouto argumentáciou súdu prvej inštancie žalobkyňa nesúhlasí, keďže z ustálenej
judikatúry súdov jednoznačne vyplýva, že predkupné právo podielového spoluvlastnícka sa uplatňuje

aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy, nakoľko systematickému,
gramatickému a logickému výkladu podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka zodpovedá, aby pojem
„prevod spoluvlastníckeho podielu“ zahŕňal tak odplatný, ako aj bezodplatný prevod (pozri napr. R
57/2006, II.ÚS 186/2012). Z ustálenej súdnej praxe tiež vyplýva, že pri porušení predkupného práva zo
strany povinného spoluvlastníka má oprávnený spoluvlastník na výber tri zákonné možnosti: a) môže

sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu
osobu, alebo b) môže sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu prevedený
spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol od povinnej osoby.
Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa
nahradí prejav vôle nadobúdateľa, alebo c) môže si ponechať predkupné právo, ktoré však začne

pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka je z právnej povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného
práva zákon nepripúšťa, a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného
spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené.
17. Pokiaľ z judikatúry jednoznačne vyplýva, že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa

uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy a súčasne, že
oprávnený vlastník sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu prevedený
spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok,
za ktorých ich nadobudol od povinnej osoby, jediným možným a logickým spôsobom ako sa na súde
domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa nahradí prejav vôle nadobúdateľa, ktorý nadobudol podiel

na základe darovacej zmluvy, je jedine opäť nahradenie prejavu vôle uzatvoriť darovaciu zmluvu.
Žalobkyňa si zvolila práve túto zákonnú možnosť, teda ako osoba oprávnená z predkupného práva sa od
žalovanej domáha, aby s ňou uzatvorila darovaciu zmluvu, teda rovnakú bezodplatnú zmluvu o prevode
spoluvlastníckych podielov akú žalovaná uzavrela s predchádzajúcou podielovou spoluvlastníčkou.Záver prijatý súdom prvej inštancie v konečnom dôsledku vylučuje uplatnenie možnosti uvedenej vyššie
pod písm. b) v prípade bezodplatného prevodu, nakoľko slovné spojenie „za rovnakých podmienok“ núti
oprávnenú osobu domáhať sa uzavretia darovacej zmluvy. V tomto prípade je súčasne vylúčené, aby sa

žalobkyňa domáhala uzatvorenia kúpnej zmluvy, nakoľko v tomto prípade by nešlo o nahradenie prejavu
vôle nadobúdateľa previesť spoluvlastnícky podiel
za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol od povinnej osoby. Pokiaľ by sa v tomto konkrétnom
prípade žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, jej žalobu by musel súd
zamietnuť práve z dôvodu, že by sa jednalo o iný právny úkon, a teda

že by sa žalobkyňa nedomáhala, aby jej bol prevedený spoluvlastnícky podiel za rovnakých podmienok,
za ktorých bol žalovanou nadobudnutý od povinnej osoby. Súčasne v tomto prípade nie je jasné, ako by
bola riešená otázka určitosti kúpnej zmluvy a jej splatnosti, a to najmä vo vzťahu k určitosti žalobného
petitu. Na základe uvedeného žalobkyňa prezentovala názor, že v tomto smere je záver prijatý súdom
prvej inštancie nejasný, nelogický, nedostatočne odôvodnený a vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

18. Odvolateľka nesúhlasila ani s názorom súdu prvej inštancie prezentovaným v bode 22. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, že žalobkyňa žiadala nahradiť prejav vôle žalovanej na prevod
spoluvlastníckych podielov v prípade porušenia predkupného práva nad rámec jej spoluvlastníckeho
podielu, nakoľko by jej prislúchalo domáhať sa nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k
prevodu prevedeného spoluvlastníckeho podielu pomerne podľa svojho veľkosti spoluvlastníckeho

podielu, čo jednoznačne nie je celá 1 (keďže to bola veľkosť celého prevádzaného spoluvlastníckeho
podielu). Takýto názor považuje žalobkyňa za nesprávny a nezákonný, keďže ponuka
povinného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý spoluvlastnícky podiel, ktorý zamýšľa previesť. V čase
sporného prevodu boli predmetné nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne v podiele 1 z celku, J. B. v podiele 1 z celku a J. L. B. v podiele 1 z celku.

Darovacou zmluvou zo dňa 10.02.2021 prevádzala J. L. B. celý svoj podiel o veľkosti 1 z celku a voči
žalobkyni nebola splnená ponuková povinnosť pomerne podľa veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu,
teda polovica z prevádzaného spoluvlastníckeho podielu 1 z celku, t. j. 1 z celku. Druhý spoluvlastník J.
B. bol účastníkom predmetnej darovacej zmluvy, pričom na jej základe nadobudol podiel 1 z celku, t.j.
pomernú časť podielu podľa veľkosti jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného vyplýva, že

žalobkyňa sa domáha spoluvlastníckeho podielu len pomerne, teda z prevedeného spoluvlastníckeho
podielu 1 k celku len polovicu, t. j. potom 1 z celku.
19. Námietka vykúpenia spoluvlastníckeho podielu len v pomere k celku (§ 140, veta druhá Občianskeho
zákonníka) patrí len dotknutému spoluvlastníkovi a nie osobe, ktorá porušila predkupné právo. Každý
spoluvlastník koná sám za seba, preto sa pravidlo pomerného výkupu podľa veľkosti spoluvlastníckeho

podielu uplatní v prípade porušenia predkupného práva, iba ak právo výkupu proti nadobúdateľovi
spoluvlastníckeho podielu uplatní aj ďalší spoluvlastník (pozri napr. uznesenie Krajského súd v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co/29/2022 zo dňa 22.02.2023).
20. Otázku pomerného výkupu podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu posudzoval aj Krajský
súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 23Co/106/2019 zo dňa 30.09.2020, ktorý konštatoval:

„Podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím už predtým citované uznesenie Najvyššieho súdu SR
vo veci 7MCdo/1/2013 má žalobkyňa právo na prevod celého spoluvlastníckeho podielu. Podľa tohto
rozhodnutia ponuka povinného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa previesť a tento
je oprávneným spoluvlastníkom
k dispozícii celý (a tento podiel „prirastie“ oprávneným spoluvlastníkom, aj tá časť podielu, ktorá by

pripadala na iných spoluvlastníkov, ktorí ale ponuku neprijali). V danom prípade predávajúca E. S.
ostatným spoluvlastníkom neponúkla na predaj tento spoluvlastnícky podiel a títo mohli len využiť svoje
právo podľa § 603 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ pri realizácii predkupného práva by prichádzalo do
úvahy, aby prirástol spoluvlastnícky podiel, je podľa názoru odvolacieho súdu analogicky možné, aby
aj pri žalobe podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa oprávnený spoluvlastník domáhal celého

spoluvlastníckeho podielu, pokiaľ nikto iný porušenie predkupného práva nenamietal. V danom prípade
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiaden z ostatných spoluvlastníkov nemá záujem domáhať sa
nárokov z neplatného porušenia predkupného práva, a teda žalobkyňa má právo na celý prevádzaný
spoluvlastnícky podiel.
21. Podľa názoru žalobkyne v tomto prípade nie je bez významu tá skutočnosť, že druhý spoluvlastník

J. B. bol účastníkom predmetnej darovacej zmluvy, pričom na jej základe nadobudol podiel 1 z celku,
t. j. pomernú časť podielu podľa veľkosti jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Na jednej strane
je zrejmé, že druhý spoluvlastník tým, že bol účastník predmetnej darovacej zmluvy, porušenie svojhohypotetického predkupného práva nenamietal. Na strane druhej, ak by bol záver súdu prvej inštancie
prezentovaný
v napadnutom rozhodnutí správny, vznikla by paradoxná a dosť nelogická situácia, a to, že

druhý spoluvlastník by sa mohol domáhať porušenia svojho predkupného práva zo zmluvy, ktorej bol
účastníkom, a teda s prevodom na jej základe vyjadril súhlas. Takýto postup je však neudržateľný a v
rozpore so zmyslom a účelom predkupného práva.
22. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie označila žalobkyňa za absolútne nedostatočne
odôvodnené, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že súd

prvej inštancie sa pri riešení kľúčovej právnej otázky odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe súdov.
23. V nadväznosti na uvedené považuje za nesprávny žalobkyňa aj postup provinštančného súdu, ktorý
zamietol jej návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 51C/39/2024. V označenom súdnom konaní sa totiž ako
prejudiciálna otázka posudzuje platnosť jednostranného právneho úkonu darkyne, ktorým sa domáha

vrátenia daru (spoluvlastníckych podielov, ktoré sú predmetom tohto konania) voči žalovanej.
24. Podľa zhodného názoru teórie aj súdnej praxe (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod R 88/1998) dochádza k zániku
darovaciehovzťahupodľa§630Občianskehozákonníkaužnazákladejednostrannéhoprávnehoúkonu
darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Jednostranný právny úkon darcu, ktorým

sa domáha vrátenia daru voči obdarovanému, je teda tou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje, že
momentom, keď prejav vôle, ktorým sa darca domáha vrátenia daru, dôjde do sféry obdarovaného,
obnovuje sa vlastnícke právo darcu, pretože týmto okamihom zanikne právny vzťah z darovania. Účinky
darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušia od začiatku (ex tunc), keďže nejde o zrušenie
zmluvy v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale ex nunc, t. j. až od okamihu, keď

prejav vôle darcu bol doručený do sféry vplyvu obdarovaného. Týmto momentom sa obnovuje vlastnícke
právo darcu. Na základe uvedeného žalobkyňa prezentovala názor, že rozhodnutie vo veci vedenej na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 51C/39/2024 má dôležitý význam pre rozhodnutie súdu
v tomto konaní.

25. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Súčasne si uplatnila voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.
26. Zdôraznila, že v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré
je zákonné a tiež náležite odôvodnené. Podľa jej názoru sú odvolacie dôvody a námietky žalobkyne

nedôvodné. Žalovaná tiež upriamila pozornosť na to, že žalobkyňa vo
svojom odvolaní neuvádza, v akom rozsahu napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie, a teda jej
opravný prostriedok nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle § 363 CSP. Žalovaná akcentovala, že už
z doslovného výkladu porušenia predkupného práva vyplýva, že osoba, voči ktorej sa
uplatňuje predkupné právo, je povinná ponúknuť prevádzaný podiel na predaj. Z toho je zrejmé, že

s prihliadnutím na individuálne okolnosti súdenej veci nie je žalobný návrh žalobkyne vykonateľný.
Okresný súd síce konštatoval, že nároky z porušenia predkupného práva možno uplatniť aj z darovacej
zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo, avšak právny úkon, ku ktorému sa viaže nahradenie
prejavu vôle nemôže byť bezodplatný. Tento výklad a odôvodnenie súdu prvej inštancie má základ
v zákone, pretože právo kúpy v prípade porušenia predkupného práva úzko súvisí s právnou úpravou

zmluvného predkupného práva podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak sa
predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na
predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Keďže v prípade porušenia predkupného práva
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade uplatnenia nároku z porušenia predkupného
práva nahradením prejavu vôle možno súhlasiť so záverom súdu, že v tomto prípade žalobný návrh

nemohol smerovať k bezodplatnému nadobudnutiu vlastníckeho práva, pretože by to obchádzalo
zákon. V danej súvislosti žalovaná poukázala na argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky
v uznesení č. k. III.ÚS 445/2016-10 zo dňa 28. júna 2016, v zmysle ktorého obsahom rozsudku,
ktorý nahradzuje nedostatok vôle tretej osoby ako singulárneho právneho nástupcu pôvodného
podielového spoluvlastníka (nadobúdateľa) z predkupného práva na uzatvorenie zmluvy o prevode

podielu na oprávnenú osobu, je povinnosť urobiť konkrétnu ponuku – návrh na uzatvorenie zmluvy
(§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vo výroku rozsudku musí byť stanovené aj vzájomné plnenie
oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byťrovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového
spoluvlastníka.
27. Žalovaná sa nestotožnila ani s námietkou žalobkyne, ktorá sa týkala správnosti výšky

spoluvlastníckeho podielu, ktorý žiadala žalobkyňa od žalovanej v tomto spore nadobudnúť. Zdôraznila,
že uplatnenie nároku z porušenia predkupného práva nahradením prejavu vôle možno uplatňovať
len voči vlastníkovi nehnuteľnosti. Po prevode vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy sa
žalovaná stala vlastníčkou prevádzaných nehnuteľností a jej právna predchodkyňa (darkyňa) už
nebola vlastníčkou prevádzaných nehnuteľností. Žalovaná mohla disponovať vlastníckym právom od

právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru a voči jej
osobe si mohla žalobkyňa uplatňovať nároky z porušenia predkupného práva nasledujúci deň po
tejto rozhodnej skutočnosti. Nároky z porušenia predkupného práva nahradením prejavu vôle možno
totiž uplatňovať len voči osobe, ktorej svedčí vlastnícke právo. Preto žalobkyňa nebola oprávnená
sa domáhať sa, aby jej žalovaná darom previedla celý svoj spoluvlastnícky podiel 1 na predmetnej
nehnuteľnosti. Takýto žalobný návrh totiž odporoval zákonu.

28. Ďalej žalovaná uviedla, že vo vzťahu k výroku, ktorým súd zamietol návrh na
prerušenie konania a výroku o trovách konania žalobkyňa nevzniesla žiadne odvolacie námietky.
29. Ďalšie podania strán sporu v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.
30. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods.

3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolanie žalobkyne
proti výroku I. napadnutého rozsudku podľa ust. § 386 ods. 1 písm. c) CSP odmietol a vo zvyšnej časti
toto rozhodnutie vo výroku II. o zamietnutí žaloby a tiež v závislom výroku III. o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

31. Vo vzťahu k výroku I. odvolací súd uvádza:
32. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
33. V posudzovanom prípade okresný súd vo výroku I. napadnutého rozsudku zamietol návrh žalobkyne
na prerušenie konania do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom

súde Žilina pod sp. zn. 51C/39/2024. Aj napriek tomu, že konajúci súd v súlade s ust. § 162 ods. 3 CSP
rozhodol o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania rozsudkom, tento jeho procesný postup
nič nemení na povahe jeho rozhodnutia v predmetnej časti, ktoré má formu uznesenia (t.j. nejedná
o rozhodnutie vo veci samej, § 234 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok v ust. § 355 ods. 2 v spojení
s ust. § 357 písm. n) CSP pripúšťa odvolanie len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo

konanie prerušené podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP. Z uvedeného vyplýva záver, že zákon
nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu strany
sporu na prerušenie konania. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne
proti napadnutému rozsudku proti jeho výroku I. postupom podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.
34. Následne vo vzťahu k výrokom II. a III. napadnutého rozsudku odvolací súd podrobne preskúmal

všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na

konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
35. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne
formulovanú v jej opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobkyne
za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti
s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1

CSP).

36. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotenímdôkazov(IV.ÚS252/04),aniprávonato,abybolastranapredvšeobecnýmsúdomúspešná,

teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani
právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenienávrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané,
je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobkyne
k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil

ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobkyne
zamietol, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na
individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá
povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale

i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie dostatočne a
zákonným spôsobom odôvodnil. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj
odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka/strany na spravodlivý proces
(napr. III. ÚS 115/2003). Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu
byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a

právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv
strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah
dokazovania vykonaného okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len
doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008,
IV. ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých
rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

37. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že súdna prax je jednotná na tom, že
k porušeniu predkupného práva dochádza už samotným prevodom, ktorý reprezentuje záväzkovo-
právny vzťah povinného spoluvlastníka a tretej osoby, a to bez ohľadu na to, kedy nastanú vecno-
právne účinky spojené s vkladom do katastra. Záväzok povinného spoluvlastníka je spravodlivý

a v súlade s účelom inštitútu predkupného práva, ktorým je uprednostniť doterajších spoluvlastníkov
pred tretími osobami, ktoré by vstúpili do nového spoluvlastníckeho vzťahu. Zákonodarca týmto
inštitútom mal úmysel minimalizovať počet sporov vyplývajúcich zo spoluvlastníckych vzťahov. Zákon
teda obmedzuje povinného spoluvlastníka v jeho práve nakladať so spoluvlastníckym podielom (ius
dispodendi) univerzálne vo všetkých formách scudzenia (predaj, darovanie, zámena). Na účely ust. §

140 Občianskeho zákonníka (citovaný v napadnutom rozhodnutí) treba za prevod považovať aj
prevod bezodplatný (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/102/2015). Ak by totiž predkupné právo nemalo platiť v prípade bezodplatného prevodu,
muselo by tomu zodpovedať aj znenie ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ktoré by obsahovalo namiesto
slovného spojenia „podiel prevádza“ spojenie „podiel odplatne prevádza“.

38. Z ust. § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osoby podľa § 116 a § 117.

39. Právna teória a judikatúra sa zhodujú v tom, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu k

nehnuteľnosti na inú než blízku osobu musí podielový spoluvlastník ponúknuť najskôr svoj podiel na
odkúpenie písomnou formou ostatným spoluvlastníkom, (§ 605 Občianskeho zákonníka). V prípade,
že podielový spoluvlastník nerešpektuje tento postup, opomenutý spoluvlastník sa môže domáhať od
nadobúdateľa podielu, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj, alebo mu predkupné právo
zostane zachované. Treťou možnosťou je, že opomenutý spoluvlastník sa bude domáhať relatívnej

neplatnosti zmluvy, ktorou bol spoluvlastnícky podiel prevedený na tretiu osobu, čo mu umožňuje
znenie § 40a Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 140
Občianskeho zákonníka, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa osoba dotknutá právnym úkonom
jeho neplatnosti nedovolá.

40. V prípade, že nadobúdateľ nesplnil svoju povinnosť ponúknuť vec oprávnenému na predaj,
môže sa opomenutý spoluvlastník domáhať na súde, aby prejav vôle nadobúdateľa bol nahradený
súdnym rozhodnutím (§ 229 CSP).41. V posudzovanom prípade nebolo medzi stranami sporné, že na základe darovacej zmluvy zo
dňa 10.02.2021, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny
odbor, dňa 24.03.2021 pod č. V 291/2021, ktorá bola uzavretá medzi darkyňou J. L. B., K. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX, XXX XX B. I. J. a žalovanou ako obdarovanou, darkyňa ako
podielová spoluvlastníčka nehnuteľností označených v bode 3. odôvodnenia tohto rozhodnutia s výškou
spoluvlastníckeho podielu 1, časť svojho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 darovala žalovanej
a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 darovala svojmu synovi D. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H.
XXXX, XXX XX B. I. J..

42. V čase prevodu spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach z darkyne na
obdarovanú (žalovanú) bola žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných
v bode 3. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Pred uzavretím vyššie označenej darovacej zmluvy však
žalobkyňaneboladarkyňouJ.L.B.kontaktovaná,atedadarkyňajejnazákladezákonnéhopredkupného
práva neponúkla sporné nehnuteľnosti v príslušnom spoluvlastníkom podiele na predaj. Žalobkyňa
sa preto touto žalobou domáha od žalovanej, aby jej ponúkla do daru predmetné nehnuteľnosti za

rovnakýchpodmienok, zaakýchžalovanáuzatvoriladarovaciuzmluvusdarkyňouJ.L.B..Žalovaná
sa v spore bránila tým, že v danom prípade sa jedná o uzavretie darovacej zmluvy medzi osobami
blízkymi, tak ako to má na mysli ust. § 116 Občianskeho zákonníka, keďže právna predchodkyňa
žalovanej bola jej bývalá svokra. Ďalej namietala, že žalobný návrh žalobkyne má byť formulovaný tak,
aby žalobkyňa nadobudla od žalovanej spoluvlastnícke podiely v rovnakej výške k celku nehnuteľnosti,

a to v rovnakom rozsahu, ako ich nadobudla žalovaná na základe darovacej zmluvy č. V 291/2021.
Spôsob, akým sa žalobkyňa má domáhať nárokov z porušenia predkupného práva je v rozpore s ust.
§ 140 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa je totiž oprávnená požadovať nie celý podiel žalovanej, ktorý
nadobudla kúpou od svojej právnej predchodkyne, ale len jeho pomernú časť zodpovedajúcu veľkosti
jej spoluvlastníckeho podielu (§ 140 veta druhá Občianskeho zákonníka).

43. Pre rozhodovanie tohto sporu bolo však rozhodujúce zodpovedanie otázky, či
v prípade uzavretia darovacej zmluvy, ktorou povinný podielový spoluvlastník ako darca previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu (obdarovaného), má opomenutý
spoluvlastník s poukazom na ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonník právo domáhať sa od

obdarovaného, aby mu vec, (ktorú on nadobudol darovacou zmluvou), tiež daroval.

44. Z formulácie ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, ak sa predkupné právo
porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu
zostane predkupné právo zachované.

45. Odvolateľka teda vo svojom opravnom prostriedku pomerne účelovo opomína text ust. § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka a samotný charakter predkupného práva. Spôsob reparácie porušenia
predkupného práva spoluvlastníka v takomto prípade spočíva v možnosti jej realizácie tak, že buď
opomenutému spoluvlastníkovi zostane predkupné právo zachované, alebo mu bude vec ponúknutá

na predaj osobou, ktorá vec nadobudla. Zákonodarca pritom v texte ust. § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka zvolil formuláciu zodpovedajúcu inštitútu kúpnej zmluvy, t. j. zmluvy, ktorou sa
jedna strana (predávajúci) zaväzuje odovzdať druhej strane predmet kúpy a táto strana (kupujúci) sa
zaväzuje predmet odovzdať a zaplatiť zaň kúpnu cenu.

46. Naproti tomu darovacia zmluva sa prejavuje v tom, že darca za poskytnutý dar nedostáva žiadnu
majetkovú protihodnotu. Pre darovaciu zmluvu je ďalej charakteristická zásada liberality: poskytnutie
daru nesmie byť plnením právnej povinnosti, ktorá by povinnému vyplývala zo zákona alebo z
uzavretej zmluvy. Darovaním sa sleduje bezodplatné rozmnoženie majetku obdarovaného na úkor
majetku darcu. V tom spočíva základná funkcia darovacej zmluvy ako scudzovacej zmluvy (§ 628

ods. 1 Občianskeho zákonníka). Medzi pojmové znaky darovacej zmluvy patrí predmet darovania,
bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Aj keď Občiansky zákonník v ustanovení § 140 obmedzil povinného
spoluvlastníka v jeho práve nakladať so spoluvlastníckym podielom vo všetkých formách scudzenia,
vrátane darovania, nemožno z toho automaticky vyvodiť záver, že v prípade porušenia predkupného
práva má opomenutý spoluvlastník nárok, aby s ním nadobúdateľ uzatvoril darovaciu zmluvu, ktorou

mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti daruje. Ak sa teda v posudzovanom
prípade žalobkyňa domáha voči žalovanej nahradenia prejavu vôle uzatvoriť darovaciu zmluvu a
podmienkou bezodplatnosti darovacej zmluvy je, že obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť
darcovi protihodnotu (inak povedané, pri darovaní poskytne darca obdarovanému určitý majetkovýprospech bez toho, aby za to dostal primeraný majetkový ekvivalent), už z podstaty obidvoch inštitútov
upravených ust. § 628 ods. 1 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že žalobkyňa nemôže
byť v tomto spore úspešný. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z

ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno automaticky vyvodiť, že by sa žalobkyňa
ako opomenutá spoluvlastníčka mala právo domáhať od tretej osoby (nadobúdateľa) spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnosti jeho prevodu formou darovacej zmluvy, hoci ju táto nadobudla od
povinného spoluvlastníka darovacou zmluvou.

47. Žiada sa dodať, že nárok žalobkyne nemožno vyvodiť ani z judikatúry, na ktorú sa
v priebehu konania odvolávala a ktorú v konečnom dôsledku súdy obidvoch inštancií pri
svojom rozhodovaní aj rešpektovali, zohľadniac individuálne okolnosti prejednávaného prípadu.

48. Keďže nárok, ktorý žalobkyňa v tomto spore uplatnila žalobou, jej zákon nepriznáva, súd prvej
inštancie postupoval správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.

49. Za popísanej situácie by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti konania vykonávanie
akéhokoľvek ďalšieho dokazovania v tomto spore. Z dôvodu procesnej ekonómie sa odvolací súd tiež
nezaoberal ani ďalšou odvolacou argumentáciou žalobkyne v prezentovanou v jej opravnom prostriedku
ani reakciou procesnej protistrany na ňu.

50. Odvolací súd teda vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne v merite veci ako nedôvodné a pri
súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z
úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), rozsudok okresného súdu vo výroku II. vo veci samej
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

51. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok III. o
trovách prvoinštančného konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľka neprodukovala žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v
zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaných.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane priznal proti žalobkyni
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Zároveň odvolací súd dodáva, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie

je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1
CSP, ktorý upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade konanie končí
bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany
sporu, ktorá neoprávnene podala odvolanie – v danom prípade žalovaná, (ktorá ho podala proti výroku
I. napadnutého rozsudku), ktoré je nutné pripočítať k jej procesnému neúspechu v spore.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

54. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v

čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§
427 ods. 1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).