Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/134/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201980
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225201980.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D. B.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, B. - F., v konaní zastúpená spoločnosťou: Jóža a

partneri, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 7, Nitra, IČO: 53 815 963, a otca: G. H., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. F., toho času bytom D. X, B., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 26P/90/2025-46 zo dňa
08.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 08.07.2025 súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania (II. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
by uložil otcovi maloletej, aby sa nepribližoval k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s
výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a
prípadne orgánmi prejednávajúcimi priestupky. Zároveň sa domáhala, aby súd rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1,
§ 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods.
1, § 325 ods. 1, 2 písm. h), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ust. § 28 ods. 2, § 36 ods. 1 vety prvej,
druhej, štvrtej zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), článku 24 Charty základných práv Európskej únie,
článku 41 ods. 4 vety prvej zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava
Slovenskej republiky“) a článkami 3 ods. 1, 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

4. Uviedol, že rozsudkom vtedajšieho Okresného súdu Bratislava V č. k. B5-61P/6/2022-82 zo dňa
06.04.2025 (správne malo byť uvedené 06.04.2022) súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej

bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok
maloletej boli oprávnení obaja rodičia. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške150,- Eur mesačne vždy vopred do 15-teho dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky počnúc
od januára 2022, dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov január – marec 2022 v celkovej výške
210,- Eur sa otec zaviazal zaplatiť v 3 splátkach po 70,- Eur splatných spolu s bežným výživným počnúc

mesiacom apríl 2022 k rukám matky. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň
v sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. v prítomnosti matky s tým, že styk sa v určenom čase začne
v mieste bydliska matky, kde sa v určenom čase aj ukončí.
Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 17P/79/2024-71 zo dňa 23.10.2024 bolo rozhodnuté tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00

hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu od 16:30 hod. do
19:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otec si maloletú
prevezme v dňoch, kedy je táto v predškolskom zariadení v tomto predškolskom zariadení, v prípade,
že bude navštevovať následne školské zariadenie, tak v tomto školskom zariadení, inak si otec maloletú
prevezme v mieste bydliska matky, ktorej ju v mieste jej bydliska vždy po ukončení styku aj odovzdá (I.
výrok). Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 220,- Eur mesačne

vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.09.2024. Otcovi bola uložená
povinnosť uhradiť zročné výživné za obdobie od 01.09.2024 do 31.10.2024 v sume 140,- Eur k rukám
matky do 3 dní od doručenia rozsudku (II. výrok). V časti o uloženie informačnej povinnosti matke súd
návrh otca zamietol (III. výrok). Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.
k. 61P/6/2022-82 zo dňa 06.04.2022 v časti úpravy styku otca s maloletou a v časti určenia výšky

vyživovacej povinnosti otca (IV. výrok). Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania (V. výrok). Konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené, pretože matka podala proti výroku
I. tohto rozsudku odvolanie.

5. Súd prvej inštancie vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že po oboznámení sa s návrhom matky,

s obsahom priložených listín, zisteniami z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti súdu a s poukazom
na zákonné ustanovenia bolo dôvodné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
Prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletej
formou neodkladného opatrenia a zo strany súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré
by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo, nakoľko súd

mal už v tomto štádiu konania nesporne zistené, že nie je dôvodná obava z toho, že by stabilita a
bezpečie prostredia, v ktorom žije maloletá bola stretávaním sa s otcom ohrozená alebo by jej hrozilo
ohrozenie, či stretávaním sa s otcom by bol ohrozený jej osobnostný a emocionálny vývin. Uviedol,
že matka vo svojom návrhu osvedčila prítomnosť konfliktu medzi ňou a otcom, ktorý je súdu známy
z jeho predchádzajúcej činnosti. Konštatoval, že pozývanie svedkov na styk otca s maloletou, ktoré

predstavuje jedno z preventívnych opatrení matky rozhodne nezlepšuje situáciu v rodine a len umocňuje
tento konflikt. Matka nijakým spôsobom neosvedčila, že by otec mal nevhodné správanie, či nevhodné
návrhy smerom ku nej alebo k maloletej, pričom uvedené skutočnosti súd vyhodnotil ako tvrdenia matky.
Z návrhu matky a z priložených podaní týkajúcich sa trestných oznámení súd prvej inštancie ustálil, že
hladenie nohy maloletej, či chytenie za chrbát pri usádzaní na krk sú bežné spôsoby fyzického kontaktu

s rodičom. V súvislosti s usadením na kolená do blízkosti pohlavného údu k usadenému maloletému
dieťaťu súd konštatoval, že vo všeobecnosti každý usadený na kolenách je v blízkosti vonkajších
pohlavných orgánov, či už mužských, ale aj ženských, je to dané anatómiou ľudského tela samotným
sedením na kolenách. Tvrdené skutočnosti matkou prvoinštančný súd teda vyhodnotil ako základný
fyzický kontakt rodiča s dieťaťom.

Z konania vedeného pod sp. zn. 17P/79/2024 mal súd prvej inštancie za osvedčené, že otec má úprimný
záujem o stretávanie sa s maloletou a o rozšírenie tohto styku, taktiež že vedie riadny život - zaobstaral
si prácu, z ktorej má pravidelný príjem, riadne si plní vyživovaciu povinnosť, oženil sa a založil si novú
rodinu. Podľa názoru súdu by nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP
bolo v príkrom rozpore so záujmami maloletej. Z doterajšej činnosti prvoinštančný súd nezistil, že by sa

otec dopustil nevhodného správania k maloletej, naopak konflikt existuje najmä medzi matkou a otcom.
Vyjadril súhlas s matkou jedine v tom bode, že hádky medzi rodičmi, pri ktorých je maloletá prítomná,
či incidenty so svedkami a privolanie policajných hliadok pri styku otca s maloletou sú v rozpore s jej
záujmami, preto apeloval na matku, aby priebeh styku otca s maloletou nenarušovala a poskytla pri
styku potrebnú súčinnosť tým, že maloletú na styk pripraví materiálne a/alebo aj psychicky.

Súd prvej inštancie nezistil také ohrozenie záujmov maloletej, ktoré by si vyžadovalo nariadenie
neodkladného opatrenia. Styk otca s maloletou prebieha v dvojtýždenných intervaloch a za prítomnosti
matky, a to v zmysle právoplatného rozsudku vtedajšieho Okresného súdu Bratislava V. Nakoľko protirozsudku vo veci samej bolo podané odvolanie a spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie,
súd prvej inštancie nepokračoval vo veci konaním začatým ex offo.

6.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľaust.§52CMP,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka, v ktorom uviedla, že
súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu na neodkladné opatrenie uprednostnil ,,formálne“ rodičovské

právo otca pred skutkovým stavom a záujmom maloletej, a to bez náležitého vyhodnotenia dôkazov a
tvrdení, ktoré predložila. Poukázala na skutočnosť, že od roku 2021 sa otec správa agresívne, verbálne
ju uráža, ponižuje ju a napriek tejto skutočnosti mu nikdy nebránila v styku s maloletou, avšak otec si
s maloletou nedokázal vytvoriť žiadny vzťah, maloletá otca volá ,,ujo“. Tvrdila, že stretnutia maloletej
s otcom sa v čoraz väčšej miere prejavujú regresívnymi a vývinovými ťažkosťami, ktoré zdokumentovala
predložím listinných dôkazoch a poukázala na prejavy psychickej záťaže maloletej spojené s kontaktom

s otcom, a to pretrvávajúce problémy s odplienkovaním, výrazné logopedické ťažkosti, poruchy spánku
vrátane nočných môr ako aj ťažkosti so začlenením do kolektívu a úzkostné reakcie. Mala za to,
že uvedené tvrdenia preukazuje obsah uznesenia ČVS: ORP-17/1-VYS-B5-2025 zo dňa 07.05.2025,
ktorého súčasťou je opis zo správy materskej školy, ktorú maloletá navštevuje, a na ktorej obsah
poukázala. Ďalej poukázala aj na obsah vyjadrenia zo správy pediatrickej ambulancie PedMedica s.r.o.

a názor neurologičky maloletej obsiahnutý v e-mailovej komunikácii s neurologičkou, v súvislosti s čím
uviedla, že maloletá sa často budí zo spánku, nestále opakuje ,,ujo je zlý“. Do pozornosti súdu dala
i audionahrávku maloletej, k čomu vyjadrila názor, že postoj maloletej k otcovi vyplýva z jej negatívnych
zážitkov a skúseností s ním. Bola toho názoru, že v tomto prípade je udržiavanie pravidelného kontaktu
s oboma rodičmi v rozpore so záujmami maloletej. Dodala, že vždy koná v najlepšom záujme maloletej,

a to využitím zákonných prostriedkov ochrany, vrátane trestnoprávnych, a vzhľadom na opakované
nevhodné správanie otca bola nútená podniknúť právne kroky a dňa 21.11.2024 podala voči otcovi
trestné oznámenie, ktorého obsahom okrem iného bolo aj jeho vyhrážanie sa jej slovami „zbijem
ťa“, „mám prísť a zbiť ťa“, „veď ty uvidíš“, ktoré konanie je spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o jej
bezpečie ako aj o bezpečie maloletej. Na základe podaného trestného oznámenia jej bolo doručené

uznesenie OR PZ v Bratislave ČVS: ORP-1270/PS-B5-2024 zo dňa 19.12.2024, z odôvodnenia ktorého
je zrejmé, že vyšetrovateľ bez ďalšieho dokazovania prevzal výlučne tvrdenia podozrivého a tie sa
stali jediným základom pre rozhodnutie, avšak spis bol postúpený Okresnému úradu Bratislava na
prejednanie priestupku, z čoho vyplýva, že si správanie otca nevymyslela, len podľa názoru policajta
bolo menšej intenzity, čo však policajt neskúmal, ale len uveril tvrdeniu otca. Dňa 23.11.2024 nevhodné

správanie otca vyvrcholilo aj k maloletej, keď hladil jej nohu, aj napriek výzve matky v tomto konaní
pokračoval, až bola nútená zasiahnuť fyzicky a odtiahnuť mu ruku od dcéry, na čo reagovala podaním
trestného oznámenia. Na základe podaného trestného oznámenia jej bolo doručené uznesenie ČVS:
ORP-17/1- VYS-B5-2025 zo dňa 07.05.2025, z odôvodnenia ktorého je opäť zrejmé, že vyšetrovateľ
prevzal výlučne tvrdenia podozrivého a úplne odignoroval správu z materskej školy maloletej, správu

pediatrickej ambulancie PedMedica s.r.o., ktoré preukazujú atypické správanie maloletej a trestné
oznámenie bolo odmietnuté. Uviedla, že v apríli 2025 sa otec vyhrážal aj jej staršej dcére, maloletej I.,
ktorý incident riešila podaním trestného oznámenia, pričom jej bolo doručené uznesenie ČVS: ORP-494/
PS-B5-2025 zo dňa 23.06.2025, ktorým poverený príslušník Policajného zboru oznámil, že vec bola
postúpená na ďalšie konanie Okresnému úradu. Voči tomuto uzneseniu podala sťažnosť, nakoľko

postup vyšetrovateľa považovala za nedostatočný, keďže vyšetrovateľ opäť bez ďalšieho dokazovania
prevzal výlučne tvrdenia podozrivého a tie sa stali jediným základom pre rozhodnutie. Skutočnosť, že
trestné oznámenie nebolo odmietnuté ako zjavne neopodstatnené, ale bolo postúpené inému orgánu
nasvedčuje tomu, že k skutku reálne došlo, avšak podľa názoru vyšetrovateľa nedosiahol intenzitu
potrebnú pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. Zdôraznila, že vo veci nie je právoplatne

rozhodnuté a jej sťažnosť je súčasne predmetom ďalšieho konania.
Uviedla, že navrhované neodkladné opatrenie nesmeruje k trvalému zákazu styku otca s maloletou,
ale výlučne k dočasnému obmedzeniu fyzického kontaktu, a to za účelom ochrany jej psychického a
emocionálneho vývinu. Mala za to, že maloletá má právo na napĺňanie svojich základných materiálnych,
telesných, vzdelávacích a emocionálnych potrieb, osobitne potreby lásky, bezpečia a stability a

posúdenie jej najlepšieho záujmu preto nevyhnutne zahŕňa aj zhodnotenie jej bezpečnosti, vrátane
práva na ochranu pred akoukoľvek formou telesného alebo duševného násilia, zneužívania alebo
ubližovania. V danom štádiu nejde z jej strany o popretie rodičovských práv otca, ale o preventívne
opatrenie smerujúce k ochrane zdravého vývinu maloletej. Opakovane, vrátane odvolacieho konaniavedeného pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 15CoP/52/2025, sa domáha toho, aby sa otec
maloletej podrobil klinickej psychodiagnostike vykonanej znalcom z odboru psychológie, ktorý návrh
dňa 21.03.2025 rozšírila a navrhla, aby sa znaleckému skúmaniu z rovnakého odboru podrobila aj ona

a maloletá. Bola toho názoru, že jej tvrdenia o nevhodnom, agresívnom a zastrašujúcom správaní otca
potvrdzujú aj svedkovia vlastnoručne podpísanými čestnými vyhláseniami. Zo svedeckých výpovedí
vyplýva, že otec sa počas realizovaných stykov dopúšťal verbálnej agresie, vyhrážania, zastrašovania a
prejavovalvýraznézmenynálad,pričomsvedkoviazároveňpopísalikonkrétnusituáciuzostretnutiaotca
s maloletou, počas ktorej sa maloletá viditeľne bála. Vyjadrila presvedčenie, že zachovávanie styku s

otcom v súčasnosti ohrozuje zdravý psychický a emocionálny vývin maloletej, preto nie je v jej najlepšom
záujme, aby dochádzalo k pravidelnému styku s otcom. S prihliadnutím na preukázané nočné mory,
poruchy spánku a regresívne správanie, vrátane problémov v materskej škole, ktoré sú dôsledkom
napätej situácie a nevhodného správania otca, je nevyhnutné okamžite stabilizovať psychický stav
maloletej, čo si vyžaduje obmedzenie styku otca s maloletou, pričom je nevyhnutný okamžitý zásah
súdu, ktorý zabezpečí maloletej okamžitú a efektívnu súdnu ochranu.

Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanému
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie a otcovi maloletej uloží, aby sa
nepribližovalkmaloletejnavzdialenosťmenšiuako20metrovsvýnimkouúčastinaprocesnýchúkonoch
v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejedávajúcimi
priestupky.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že matka opätovne vyvíja snahu a využíva
všetky dostupné prostriedky, aby poškodila jeho vzťah s maloletou, sústavne na neho podáva trestné
oznámenia,obviňujehozvymyslenýchskutkovavšetkýmimožnýmispôsobmisťažujesúdomschválený
styksmaloletou.Vyjadrilnázor,žematkasazrejmestálenevievyrovnaťsrozchodom.Uviedol,žematka

od počiatku nerešpektuje jeho rodičovské práva a ani právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie.
Pokúšal sa tolerovať neustále zásahy matky do už aj tak obmedzeného styku s maloletou, avšak
neustále útoky matky a stupňujúce sa zásahy ho donútili požiadať o úpravu styku s maloletou, o ktorom
rozhodol súd prvej inštancie rozhodnutím č. k. 17P/79/2024-71 zo dňa 23.10.2024, ktorým styk rozšíril
a upravil tak, aby sa nekonal v prítomnosti matky. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka odvolanie

o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Ďalej uviedol, že výmysly matky sa začali vo väčšej miere práve
po rozšírení styku s maloletou a odmietnutí jej návrhu na osvojenie maloletej jej vtedajším partnerom.
Vymýšľanie si matky o údajnom obťažovaní maloletej a vyhrážkach sa začalo práve počas styku
s maloletou, po rozhodnutí, ktoré bolo v jeho prospech. Dodal, že tvrdenia matky sa nezakladajú na
pravde, nie sú ničím podložené a nie sú preukázané. Vyjadril názor, že ide len o snahu matky zničiť jeho

vzťah s maloletou, čo sa jej už čiastočne podarilo. Matka využíva na zásahy do jeho styku s maloletou
svoju staršiu dcéru a najnovšie aj tretie osoby a vyhrocuje stretnutia pozývaním svedkov k realizácii
styku. Poprel, že by svojim správaním spôsoboval maloletej akúkoľvek ujmu, práve naopak, matka
svojím správaním neustále kazí jeho styk s maloletou. Dôvodom predčasného ukončenia viacerých
stretnutí je jeho strach o maloletú a nepríčetné správanie matky. Má úprimnú snahu o budovanie vzťahu

s maloletou a je vždy ochotný kvôli maloletej riešiť odstránenie nezhôd s matkou prostredníctvom súdom
navrhnutých a sprostredkovaných stretnutí, resp. poradensko-psychologických služieb, avšak matka sa
určených terapeutických stretnutí nezúčastňovala, prípadne počas účasti na neho neustále útočila, čo
znemožnilo akýkoľvek pokrok. Uviedol, že počas posledných stretnutí sa rapídne zhoršil jeho vzťah s
maloletou, a to výlučne v dôsledku konania matky, čo vie aj preukázať. Maloletá sa namiesto lúčenia

kývaním lúči ukázaním znaku kríža. Vyjadril názor, že jediný, kto ohrozuje vývin maloletej, je práve
matka, a prejavil vážne obavy o maloletú.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval za správne a matkou podané odvolanie za
nedôvodné. Mal za to, že súd prvej inštancie správne odhadol úmysly matky a skutočnú podstatu
jej snahy o dosiahnutie neodkladného opatrenia, ktorým by úplne zamedzila jeho styku s maloletou.

Bol toho názoru, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a že žiadnu
ujmu maloletej nespôsobuje. K dôkazom predkladaným matkou (najmä čestné vyhlásenie svedka)
dodal, že len preukazujú jej snahu komplikovať stretnutia maloletou. Emailová komunikácia matky s
neurologičkou preukazuje, ako matka manipuluje aj s ošetrujúcimi lekármi maloletej, pričom všetky
doterajšie vyjadrenia lekárov sú založené len na jednostrannom podaní opisu okolností matkou, v

žiadnom nie je objektívne určená príčina akýchkoľvek problémov maloletej ako styk s ním. Osobitne
poukázal na to, že pomenovanie „zlý ujo“ a aj zmena správania sa maloletej k nemu počas stretnutí,
sú výsledkom konania matky.Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia na
základe návrhu, ktorým sa matka domáha uloženia otcovi maloletej, aby sa nepribližoval k maloletej na
vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi,
orgánmičinnýmivtrestnomkonaníaprípadneorgánmiprejednávajúcimipriestupky,aktorýmsazároveň

domáhala rozhodnutia, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky
akoajspoukazomnaobsahnapadnutéhouznesenia,jeposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolsprávne,
keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP, aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

20. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa
sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie astabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by

výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem

alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením
neodkladného opatrenia.

22. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

23.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeúčelomneodkladnýchopatrenívoveciachmaloletýchdetíjeposkytnutie

preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu
ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia
je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky

zákonné podmienky. Pre súd je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej
rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k

nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda
nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,

prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do
doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

24. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov

konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľky, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

25. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú v spoločnej
domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka a styk otca s maloletou, ktorý bol
upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 61P/6/2022-82 zo dňa 06.04.2022 tak, že otec

je oprávnený sa stretávať s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod.
v prítomnosti matky s tým, že styk sa v určenom čase začne v mieste bydliska matky, kde sa v určenom
čase aj ukončí, bol zmenený rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 17P/79/2024-71 zo dňa
23.10.2024 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 9:00
hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu od 16:30

hod. do 19:00 hod., proti ktorému rozhodnutiu matka podala v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom sa
pred tunajším súdom vedie odvolacie konanie pod sp. zn. 15CoP/52/2025.

26. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,

pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. K odvolacím
námietkam matky sa žiadať doplniť nasledovné:

27. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil, že by matkou uvádzané dôvody predstavovali

takéskutočnosti,prektorébybolvzmyslevyššiecitovanýchprávnychpredpisovnevyhnutnýzásahsúdu
formou neodkladného opatrenia z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého dieťaťa. Vychádzajúc
z osvedčených skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplývajúcich z obsahu spisového
materiálu, odvolací súd má za to, že nebola dostatočne preukázaná alebo aspoň osvedčená skutočnosť,
že by v danom prípade existovala akákoľvek bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť,

keby súd vo veci neodkladné opatrenie nenariadil. V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi, aby sa nepribližoval k maloletej
na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred
súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejednávajúcimi priestupky tak, ako to
matka vo svojom návrhu žiadala. Dôvody uvádzané matkou v priebehu odvolacieho, rovnako ako jej

obsahovo takmer totožné argumenty prezentované v priebehu prvoinštančného konania, ktoré podľa jej
názoru odôvodňujú tak závažný autoritatívny zásah súdu do aktuálnych pomerov účastníkov konania
akým je uloženie zákazu priblíženia sa otca k maloletej na určitú vzdialenosť, čím by de facto došlo
k výraznému obmedzeniu, resp. až úplnému eliminovaniu reálneho osobného kontaktu otca s maloletou
dcérou, odvolací súd nepovažoval za dostatočné a osvedčené. Vzťahy medzi rodičmi sú problematické

a výrazne konfliktné, no pokiaľ ide o maloletú, ktorej záujem sa v tomto konaní sleduje ako prvoradý,
prioritný a nadradený akémukoľvek inému záujmu, súd nezistil, že by bolo momentálne ohrozené jej
zdravie, život, výživa, výchova či iný dôležitý záujem, a že by v danom prípade okamžitá ingerencia súdu
matkou požadovanou formou bola objektívne potrebná a nevyhnutná.

28. Zákaz priblíženia sa je upravený v rámci Trestného poriadku a môže byť uložený v rámci
neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP, ak existuje naliehavá potreba dočasnej ochrany,
najmä v situáciách ohrozenia bezpečnosti alebo zdravia osoby, napr. chrániť maloleté dieťa pred
bezprostredným ohrozením zo strany rodiča (napr. násilie, agresívne správanie, a pod.). Jedná sao preventívne opatrenie na ochranu pred násilím, ktoré i keď má iba dočasný charakter, je zároveň
vzhľadom na svoju intenzitu spôsobilé výrazným spôsobom zasiahnuť do práv a povinností účastníkov
konania. Dôsledkom nariadenia matkou požadovaného neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil

otcovi nepribližovať sa k maloletej na určitú vzdialenosť, by došlo k zákazu fyzického priblíženia sa
otca k maloletej, a teda i k zamedzeniu akéhokoľvek ich osobného kontaktu, čo predstavuje výrazný
zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného a chráneného práva otca na rodinný život, ako
toho z rodičov maloletej, ktorý v čase rozhodovania súdu o danej veci nevykonáva výlučnú osobnú
starostlivosť o maloletú, a teda právo jeho styku (ktoré je možné realizovať iba za predpokladu, že

mu nie je autoritatívnym súdnym rozhodnutím zamedzené sa k maloletej fyzicky priblížiť) s maloletou
prestavuje jediné zo škály jeho rodičovských práv zaručujúcich a zabezpečujúcich mu osobný kontakt
s jeho maloletou dcérou. K takémuto zásahu však možno pristúpiť len v naliehavých a dostatočne
odôvodnených prípadoch. Jediným kritériom pre vyslovenie úplného zákazu priblíženia sa rodiča
k maloletému dieťaťu, t. j. úplného eliminovania osobného kontaktu rodiča s maloletým dieťaťom,
odôvodňujúcim takýto intenzívny zásah do Ústavou garantovaného práva na ochranu rodinného života,

je aktuálna nevyhnutnosť takého opatrenia a súčasne záujem maloletého dieťaťa, z ktorého takáto
nevyhnutnosť vyplýva.

29. V nadväznosti na uvedené a vychádzajúc z osvedčeného stavu veci súdom prvej inštancie sa
odvolacísúdbezvýhradstotožňujesozávermisúduprvejinštancie,keďinapriekodvolacejargumentácii

matky nezistil žiadnu skutočnosť zakladajúcu dôvod na zásah do aktuálnych pomerov účastníkov
konania. Odvolací súd v danom prípade nevzhliadol žiaden dôvod, ktorý by opodstatňoval matkou
navrhovaný zákaz priblíženia sa otca k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, konštatujúc,
že matka v rámci svojej argumentácie prezentovanej tak pred súdom prvej inštancie, rovnako ako i
v odvolacom konaní, predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila. Ako už bolo

vyššie uvedené, nariadením matkou navrhovaného neodkladného opatrenia by došlo jednak k úplnému
zamedzeniu osobného kontaktu otca s maloletou predstavujúcemu závažný zásah do výkonu jeho
rodičovských práv, a zároveň i k výraznému zásahu do práv samotnej maloletej. K uvedenému však
nie je možné pristúpiť, keďže odvolací súd ani na základe matkou prezentovaných tvrdení v odvolacom
konaní nemal za osvedčené, že by v priebehu realizácie už aj tak veľmi obmedzeného vzájomného

styku otca a maloletej (v rozsahu dvoch hodín v dvojtýždňových intervaloch a za prítomnosti matky)
dochádzalo k akémukoľvek negatívnemu správaniu sa otca voči maloletej, zdôrazňujúc, že matka
v konaní nepredložila žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, resp. aspoň hodnoverne osvedčujúci
skutočnosť, evokujúcu prejavy nevhodného správania sa otca voči maloletej. Matkou deklarované
údajné konanie otca spočívajúce v tom, že mal maloletú počas realizácie styku držať za ruku, hladiť jej

nohu a kolená, chytať ju za chrbát či usadiť si ju na kolená v blízkosti pohlavného orgánu, ktoré konanie
matka považuje za obchytkávanie, a teda i za sexuálne zneužívanie, v konaní nijakým spôsobom
nepreukázala, a tak ostali iba v rovine ničím nepodložených tvrdení. Na uvedenom nič nemení ani
skutočnosť, že v konaní predložila uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave
V, Odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-17/1-VYS-B5-2025 zo dňa 07.05.2025, ktorým bola vec

trestného oznámenia podaného matkou z dôvodu vyššie zmieneného podozrenia matky z konania otca
vykazujúceho znaky sexuálneho zneužívania vo vzťahu k maloletej odmietnutá. Pokiaľ matka v odvolaní
namieta, že trestné oznámenie bolo odmietnuté z dôvodu, že vyšetrovateľ prevzal výlučne tvrdenia
podozrivého a úplne odignoroval správu z materskej školy maloletej a správu pediatrickej ambulancie
PeMedica s.r.o., ktoré preukazujú atypické správanie maloletej, odvolací súd uvádza, že nie je jeho

úlohou preskúmavať správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom matkou predložených listín a dospel k záveru, že z ich obsahu
nemožno vyvodiť žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné konštatovať také správanie otca
k maloletej, ktoré vybočuje z rámca bežného fyzického kontaktu rodiča s jeho maloletým dieťaťom.
Zo správy materskej školy, ktorú maloletá navštevuje, síce vyplýva, že maloletá je citlivejšej povahy

a niekedy začne plakať bez zjavnej príčiny, avšak z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že zmienená
zvýšená senzibilita maloletej, či jej emočné prejavy akokoľvek súvisia s realizáciou jej styku s otcom,
resp. s údajným nevhodným správaním sa otca k maloletej počas ich vzájomných stretnutí. Uvedenú
skutočnosťrovnakonemožnovyvodiťanize-mailovejkomunikácietvoriacejprílohuodvolania,vovzťahu
ku ktorej je v prvom rade potrebné uviesť, že v dôsledku vyčiernených, resp. anonymizovaných údajov

nie je možné zistiť, medzi akým odosielateľom a príjemcom sa elektronická konverzácia uskutočnila.
Odhliadnuc od uvedeného, i keby odvolací súd mal za preukázané, že e-mailová komunikácia prebehla
medzi matkou a neurologičkou maloletej, tak ako to matka v odvolaní tvrdí, čo však v danom prípade
konštatovať nemožno, z obsahu predmetných e-mailov nie je možné dovodiť, na základe akýchskutočností odosielateľka e-mailov k prezentovanému vyjadreniu vo vzťahu k maloletej dospela, a či
uvedené skutočnosti vychádzajú z dôkladných a komplexných vyšetrení maloletej, realizovaných za
súčinnosti poskytnutej oboma rodičmi maloletej. Uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu dôležité

najmä z hľadiska objektivizácie informácii sprostredkovaných neurologičke maloletej, z ktorých pri
stanovení diagnózy a následnom konštatovaní svojich odborných záverov vychádza. Obsah predlženej
e-mailovej komunikácie však vzbudzuje dojem, že v nej vyjadrené konštatovania vychádzajú z informácii
o maloletej poskytnutých výlučne matkou, ktoré vykazujú vysokú mieru subjektivizácie.

30. Odvolací súd vo vzťahu k matkou tvrdeným skutočnostiam o údajnom nevhodnom správaní otca
vykazujúcom znaky sexuálneho zneužívania nevzhliadol žiadnu relevanciu a nenachádza dôvod, pre
ktorý by mal spochybňovať závery orgánu činného v trestnom konaní vyslovených v uznesení o
odmietnutí trestného oznámenia. Pokiaľ daná vec nebola v rámci trestného konania objasnená a vina
otca nebola preukázaná, ale naopak, v predmetnej veci nebolo (ani len) začaté trestné stíhanie a otcovi
následne vznesené obvinenie, odvolací súd nemá inú možnosť ako dospieť ku konštatovaniu, že

absolútne nič nenasvedčuje skutočnosti, že by otec vykazoval také správanie, ktoré by mohlo napĺňať
znaky trestného činu, prípadne by malo takú intenzitu a predstavovalo by taký zásah do integrity
maloletej, ako to matka subjektívne vníma a v priebehu konania súdu prezentuje.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že matkou deklarované tvrdenia v konaní neboli
podložené žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by bol spôsobilý preukázať, resp. hodnoverne osvedčiť

sexuálne násilie otca vo vzťahu k maloletej, či iné nevhodné konanie otca, ktoré by odôvodňovalo
potrebu okamžitej ingerencie súdu do aktuálnych pomerov účastníkov konania uložením zákazu
priblíženia sa otca k maloletej formou matkou navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd
preto totožne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že matka nevhodné správanie otca voči
maloletej neosvedčila, keď ňou popisované správanie otca k maloletej považuje za základný fyzický

kontakt rodiča s dieťaťom, pričom ňou popisované dotyky otca, či usadenie maloletej na kolená považuje
za bežné prejavy lásky a nehy otca k svojej maloletej dcére.

31. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na nevhodné, agresívne či zastrašujúce správanie otca voči
nej a na vyhrážanie sa otca jej staršej maloletej dcére, v súvislosti s čím súdu predložila trestné

oznámenie zo dňa 21.11.2024, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V,
Obvodného oddelenia PZ Petržalka - sever ČVS: ORP-1270/PS-B5-2024 zo dňa 19.12.2024, ktorým
bola vec trestného oznámenia podaného matkou odovzdaná Okresnému úradu Bratislava, z dôvodu,
že výsledky skráteného dokazovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol
byť priestupkom, trestné oznámenie zo dňa 25.11.2024 a sťažnosť proti uzneseniu ČVS: ORP-494/PS-

B5-2025 zo dňa 23.06.2025, odvolací súd poznamenáva, že aj za predpokladu, kedy by bolo možné
akékoľvek nevhodné, agresívne, či zastrašujúce správanie sa otca voči matke a jej druhej maloletej
dcére považovať za preukázané, resp. osvedčené, čo však v danom prípade nemožno, súdu nie je
zrejmé, ako by malo takéto matkou deklarované konanie otca súvisieť s jeho správaním vo vzťahu
k maloletej, resp. s výkonom jeho rodičovského práva byť v osobnom kontakte so svojou maloletou

dcérou, pričom akékoľvek matkou zmienené konanie otca voči jej osobe, či inej tretej osobe by aj
vprípadejehoosvedčeniasaméosebenezakladaloodôvodnenosťzásahusúdudopomerovúčastníkov
konania tak závažným spôsobom, akým je zákaz priblíženia sa otca k maloletej, navyše nariadený
formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že výrazne narušené,
konfliktné a animózne vzťahy rodičov maloletého dieťaťa nemôžu zakladať dôvod na obmedzovanie

výkonu rodičovských práv jedného z rodičov.

32. V prejednávanej veci matka predložila spolu s odvolaním dve čestné vyhlásenia datované dňom
01.08.2025, v ktorých absentujú údaje o totožnosti ich vystaviteľov, pričom ani matka žiadne konkrétne
údaje, na základe ktorých by bolo možné vystaviteľov čestných vyhlásení identifikovať v odvolaní

neuvádza. Absencia totožnosti vystaviteľa čestného vyhlásenia sama o sebe automaticky nespôsobuje
nepravdivosť vyhlásenia, avšak výrazne znižuje jeho hodnovernosť, obzvlášť v prípade, ak vystaviteľ v
čestnom vyhlásení vyslovene uvedie, že mal byť priamym svedkom určitej udalosti. Z obsahu čestných
vyhlásení nie je zrejmé ani to, kedy a kde presne sa mali v nich popisované udalosti stať a medzi
akými konkrétnymi osobami sa mali stať (vystavitelia čestných vyhlásení sa obmedzili výlučne na

použitie všeobecných pojmov ako „matka dieťaťa“ „otec dieťaťa“ „dieťa“ „stretnutie otca s dieťaťom“
a pod.), čo výrazne sťažuje posúdenie ich hodnovernosti aj v kontexte iných predložených listín, či
skutkových tvrdení matky. Navyše aj samotný popis priebehu udalosti uvedený v čestnom vyhlásení
(čl. 58 spisu) vyvoláva vážne pochybnosti o ich reálnom priebehu, kedy vystaviteľ na jednom miesteuvádza, že sa mal nachádzať vo vzdialenosti 250 metrov od zainteresovaných osôb a následne uvádza
presné citácie toho, čo mali tieto osoby povedať. Je krajne nepravdepodobné, aby ľudský sluchový
aparát priemerne vyvinutého dospelého jedinca zaznamenal a zreteľne počul rozhovor osôb vzdialených

štvrť kilometra, dokonca na úrovni citácií. Vážne pochybnosti o pravdivosti vystaviteľom popisovaného
priebehu stretnutia vzbudzuje aj druhé z čestných vyhlásení (čl. 59 spisu), v ktorom vystaviteľ najskôr
uvádza, že stretnutie trvalo 9 minút, z toho 8 minút otec venoval pozornosť jeho osobe; dieťa sa
bicyklovalo pred domom, priniesol (otec) dieťaťu lízatká, potom sa mu nevenoval. Následne vystaviteľ
uvádza, že videl ako sa dieťa otca bálo, povedalo „bojím sa“, túlilo sa k mame so slovami „ujo (otec) je

zlý“, pričom vyjadril názor, že otec dieťa svojím správaním zbytočne traumatizuje. Odvolaciemu súdu sa
pravdivosť vystaviteľom popisovaného priebehu stretnutia javí ako veľmi málo pravdepodobná. Pokiaľ
stretnutie malo trvať 9 minút, pričom 8 minút mal otec venovať pozornosť osobe vystaviteľa a dieťa
sa malo bicyklovať, a zároveň mu otec nemal venovať pozornosť, súdu nie je zrejmé, kedy a akým
správaním mal otec dieťa traumatizovať, ani v nadväznosti na aké konkrétne správanie otca dieťa
prestalosbicyklovanímaišlosatúliťkmatkeavyjadrovaťobavuzotca,čitvrdiť,že„ujojezlý“.Vzhľadom

na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že má dôvodné pochybnosti o hodnovernosti oboch matkou
predložených čestných vyhlásení.

33. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako to matka v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní žiadala, keď má za to, že tu nie je, a v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie ani nebola akákoľvek bezprostredne hroziaca ujma na právach
maloletej, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.
Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú
v čase jeho rozhodovania a tieto musia byť hodnoverne osvedčené. Podľa názoru odvolacieho súdu
matka neosvedčila také správanie otca vo vzťahu k maloletej, z ktorého by v súčasnej dobe vyplývala

bezprostredná hrozba ujmy u maloletej a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy
pomerov účastníkov konania, a to matkou navrhovaným zákazom priblíženia sa otca k maloletej.

34. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj

nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného

súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

35. Záverom odvolací súd považoval za potrebné apelovať na matku maloletej, aby uprednostnila
záujem maloletej pred svojimi vlastnými záujmami a v súlade s aktuálne právoplatným a vykonateľným
rozsudkom súdu prvej inštancie umožnila pokojnú realizáciu vzájomného styku otca s maloletou.

Odvolací súd zároveň apeluje na oboch rodičov, aby sa v záujme ich spoločnej maloletej dcéry k sebe
(nielen)vpriebehurealizáciestykusnažilisprávaťkultivovane,pretožekaždédieťamáprávonapokojné
a konfliktami rodičov nezaťažené detstvo, pričom sú to práve rodičia (nie súdy), ktorí nesú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývin ich spoločnej maloletej dcéry.

36. Vychádzajúc z uvedeného, keďže matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také
skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z
dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ust. § 396 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).