Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123202163
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123202163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Erika Vargu a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D. - E., 2/ F. G., H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, D., 3/ J. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX, 4/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, D. - G. L., všetci právne zastúpení Mgr. Patrícia
Urbanová, advokátka so sídlom Sládkovičova 9, Žilina, IČO: 53 356 799, proti žalovanému: M. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, D. - G. L., Advokátska kancelária AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske
námestie 29/6, Žilina, IČO: 53 588 452, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/20/2023-265 zo dňa 9. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/ - 4/ p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že spoluvlastnícky podiel 1 na
nehnuteľnostiKNCparc.č.1052/1-ornápôdaovýmere417m2,KNCparc.č.1052/4-zastavanáplocha
anádvorieovýmere449m2astavby-rodinnýdomsúp.čísloXXXnapozemkuparc.č.1052/4,zapísané

na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec D., kat. úz. G. L., p a t r í do dedičstva po nebohej A. B., H. D.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX a žalobcom 1/ až 4/ proti žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konaniu v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ až 4/ sa žalobou
doručenou 09.03.2023 domáhali určenia, že do dedičstva po nebohej A. B., H. D., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelej XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti v kat. úz. G. L., obec D., okres Žilina, zapísané na LV č.
XXXX, a to parcela KNC 1052/1 - orná pôda o výmere 417 m2, KNC parcela č. 1052/4 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 449 m2 a stavby - rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parcele č. 1052/4,

všetko v podiele 6/12 (1). Z vykonaného dokazovania, najmä z úmrtného listu súdu zistil, že v knihe
úmrtí Matričného úradu Žilina je zapísané XX.XX.XXXX úmrtie A. B., H. D. (č.l. 7). Z výpisu z LV č. XXXX
pre kat. úz. G. L., okres Žilina, obec D., súd zistil, že KNC parcela 1052/1 o výmere 417 m2 - orná pôda,
KNC parcela 1052/4 o výmere 449 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavby súp. č. XXX - rodinný
dom na pozemku parcela č. 1052/4, ako vlastník je zapísaný B. A., H. D. (poručiteľka) 1/12, N. M. X/
XX, B. K. X/XX, B. J. X/XX, B. A. X/XX, G. F. 1/12, všetci titul nadobudnutia - osvedčenie o dedičstve
18D/142/2012 a poradové číslo 7. N. M. podiel 1, titul nadobudnutia - V 1740/2019 darovacia zmluva,

vklad povolený dňa 20.03.2019, ťarchy - bez zápisu. Zo znaleckého posudku č. 285/2019 A. I. P. zo
dňa 24.11.2019 (č.l. 39 a nasl - ku konaniu 21Ps/13/2019 - dôkaz predložený žalobcami) súd zistil, že
vo veci vyšetrenia duševného stavu A. B. v konaní o spôsobilosti na právne úkony znalec v závere na
základe znaleckého vyšetrenia a štúdia zdravotnej dokumentácie zistil u vyšetrovanej p. A. B. vážnuduševnú poruchu v pravom slova zmysle, konkrétne takzvanú vaskulárnu demenciu stredne ťažkého aj
ťažkéhostupňastranzitórnymistavmizmätenostiatátoporuchajenásledkomtakzvanéhovaskulárneho
poškodenia mozgu (poškodenia mozgu na podklade upchávania mozgových ciev). Konštatoval, že

porucha sa u nej prejavuje nezvratným globálnym úbytkom tzv. kognitívnych funkcií (rozumových
schopností) následkom čoho je neschopná samostatnej existencie a je odkázaná na trvalý dozor a
24 hodinovú opatrovateľskú starostlivosť druhých osôb. Táto porucha je trvalého charakteru a má
v zásade nepriaznivý dosah na schopnosť vykonávať právne úkony (nepozná žiadne právne úkony,
ktoré by menovaná bola vzhľadom na svoj zdravotný stav schopná vykonávať) vyšetrovaná nie je

schopná posúdiť a ovládať svoje konanie, nakladať s finančnými prostriedkami, zaobstarať si veci bežnej
potreby a postarať sa o svoje osobné veci. Zároveň vyšetrovanú nie je možné účelne vypočuť a nie
je jej možné doručovať písomnosti, je ju možné formálne vzhliadnuť bez ohrozenia jej zdravotného
stavu. Nie je schopná zúčastniť sa ani konania pred súdom. Diagnostický záver znalca psychiatra
bol vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti. Zo
znaleckého posudku č. 101/2021 znalca A. I. P. z odvetvia psychiatria zo dňa 5.05.2021 (č.l. 50-69,

207 - dôkaz predložený žalobcami) vo veci posúdenia duševného stavu darkyne v čase vykonania
právneho úkonu súd zistil, že znalec minulým znaleckým skúmaním zo dňa 24.11.2019 konštatoval
trvalú duševnú poruchu so zásadne nepriaznivým dosahom na jej schopnosť vykonávať právne
úkony. V týchto súvislostiach (okrem iného) u menovanej vykonal dňa 22.10.2019 aj osobné znalecké
psychiatrické vyšetrenie - pani A. B. trpela tzv. vaskulárnou demenciou stredne ťažkého až ťažkého

stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti. Ochorenie sa u nej prejavovalo nezvratným globálnym
(celkovým) úbytkom tzv. kognitívnych funkcií (rozumových schopností) následkom čoho bola neschopná
samostatnej existencie a bola odkázaná na trvalý dozor a 24 hodinovú opatrovateľskú starostlivosť
druhých osôb. Príčinou ochorenia bolo tzv. vaskulárne poškodenie mozgu - poškodenie mozgu na
podklade upchávania mozgových ciev. Po analýze (rozbore) výpisov zo zdravotnej dokumentácie

k duševnému stavu ku dňu 22.02.2019, kedy uzatvorila darovaciu zmluvu znalec konštatuje, že
podľa zdravotnej dokumentácie prvé (málo špecifikované) príznaky duševného ochorenia boli u
menovanej (nebohá pani A. B. H. D.) zaznamenané počas hospitalizácie na internom oddelení v
októbri 2018 (dominujú známky organického psychosyndrómu, stavy dezorientácie aj s potrebou
tlmiacej liečby) a počas neurologického vyšetrenia v novembri 2018 (stavy zmätenosti, podľa rodiny

pacientka dezorientovaná, zmenená), vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou vtedy potvrdilo
mozgové poškodenie - úbytok mozgovej hmoty a prekonané drobné mozgové infarkty. Psychiatrické
prvovyšetrenie zo dňa 30.01.2019 zaznamenáva príznaky - tak subjektívne, objektívne a klinicky: v
popredí kognitívno-mnestický deficit ťažkého stupňa s degradáciou psychických funkcií na úroveň
demencie v teréne vaskulárnej aj vekom podmienenej encefalopatie. Somatopolymorbidita. Rovnaký

stav zaznamenávajú aj nasledujúce psychiatrické vyšetrenia 27.02.2019, 16.04.2019, 17.05.2019,
16.09.2019, 18.11.2019 (taktiež aj osobné znalecké psychiatrické vyšetrenie zo dňa 24.11.2019). S
uvádzanými záznamami sú konformné aj čiastkovo zaznamenané príznaky počas hospitalizácie na
internom oddelení dlhodobo chorých v máji a júni 2019. Znalec konštatoval, že podľa zdravotnej
dokumentácie duševné ochorenie (vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa s

tranzitórnymi stavmi zmätenosti) konštatované znaleckým skúmaním zo dňa 24.11.2019 možno u
nej datovať minimálne od 30.01.2019. Diagnostický záver znalca k času sporného právneho úkonu
dňa 22.02.2019 - Vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi
zmätenosti. Záverom znalec na základe analýzy podkladov a zdravotnej dokumentácie uviedol „nebohá
A. B., H. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dňa 22.02.2019 trpela trvalou duševnou chorobou,

následkom ktorej si nebola schopná uvedomiť svoje konanie a toto svoje konanie nebola schopná
ovládať. Pani A. B. dňa 22.02.2019 trpela trvalou duševnou chorobou, ktorá ju robila neschopnou
vykonať právny úkon - darovaciu zmluvu. Zároveň znalec vyhlásil, že si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku č. 12/2023 znalca A. G. Q. z odvetvia
psychiatria zo dňa 15.03.2023 (ČVS: ORP 1150/3-VYS-ZA-2021) vo veci posmrtného posúdenia

duševného stavu nebohej A. B., nar. XX.XX.XXXX, č. 12/2023, (č.l. 144 až 164 dôkaz predložený
žalobcami) znalec v závere po preštudovaní spisového materiálu, zdravotnej dokumentácie, ako aj
na základe klinických skúsenosti uviedol, že u osoby A. B. zistil ťažkú duševnú poruchu v pravom
slova zmysle, a to vaskulárnu demenciu stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi
zmätenosti, ktorá sa prejavuje ťažkými poruchami orientácie, neadekvátny kontakt, výrazné spomalenie,

vymiznutie chápavosti, úsudkových schopností, ťažké narušenie pamäti, neschopnosť osvojenia si
nových informácií. Tento stav je trvalý, liečbou neovplyvniteľný, s postupnou progresiou, možnosť
zlepšenia je vylúčená. Demencia je ochorenie, ktoré sa spája s chronickým priebehom a progresiou
deteriorácie kognitívnych funkcií (pamäť, myslenie, orientácia, chápanie, symbolické funkcie a úsudok).Kolísajúca orientácia nie je znakom zlepšenia demencie, tá pretrváva s postupným zhoršovaním. Osoba
A. B. dňa 22.02.2019 (deň podpísania darovacej zmluvy) trpela duševnou chorobou, ktorá ju robila
neschopnou ovládať a posúdiť svoje konanie, vykonať právny úkon - uzatvoriť darovaciu zmluvu, nebola

schopná nakladať s finančnými prostriedkami a nebola schopná postarať sa o svoje bežné veci. Zároveň
znalec konštatoval, že laici (osoby bez lekárskeho vzdelania, prípadne bez príbuzného vzdelania) nie
sú schopní stanoviť psychiatrickú diagnózu, avšak boli schopní posúdiť zdravotný stav v tom zmysle, že
sami u posudzovanej (ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie) videli zmeny v jej psychickom stave.
Zároveňznalecvyhlásil,žesijevedomýnásledkovvedomenepravdivéhoznaleckéhoposudku.Vprvom

rade prvoinštančný súd vzhľadom na charakter žaloby, skúmal danosť naliehavého právneho záujmu
s poukazom na ust. § 137 písm. c) CSP. Danosť naliehavého právneho záujmu vyvodil zo skutočnosti, že
voverejnomregistriobsahujúcomsúpisapopisnehnuteľnostíaúdajeoprávachknim,ktorýmjekataster
nehnuteľností, je pod por. č. 7. vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1 (ku ktorému určenia sa
žalobcovia domáhajú) zapísané na žalovanú, titul nadobudnutia - V 1740/2019 darovacia zmluva, vklad
povolený dňa 20.03.2019. Zastal názor, že za takejto situácie je právne postavenie žalobcov neisté a bez

požadovaného určenia ich právo ohrozené. V podrobnostiach poukázal na právnu úpravu, ktorú na vec
aplikoval. Konštatoval, že v prejudiciálnej rovine podľa § 194 ods. 1, 2 CSP bolo potrebné v danom
prípade posúdiť otázku (ne)platnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 22.02.2019 medzi poručiteľkou
A. B., H. D. ako darkyňou a M. N. ako obdarovanou a zistenie, či darkyňa v čase uzavretia právneho
úkonu dokázala posúdiť následky svojho právneho úkonu alebo ovládať svoje konanie smerujúce k

uskutočneniu právneho úkonu. Žalobcovia od počiatku súdneho sporu namietali platnosť darovacej
zmluvy, poručiteľka v čase uzavretia zmluvy trpela duševnou poruchou, tento právny úkon nezodpovedal
jej rozumovej, vôľovej povahe a ide o absolútne neplatný právny úkon a je neplatným od počiatku,
nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Pre posúdenie (ne)platnosti darovacej zmluvy
zo dňa 22.02.2019 bolo rozhodujúce zistenie, či darca vzhľadom na svoj duševný stav bol schopný

posúdiť následky svojho konania alebo ovládať konanie smerujúce k uskutočneniu právneho úkonu,
prípadne nedostatok týchto jeho schopností. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vyžaduje zistenie, že účastník tohto právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho
konania alebo nedokáže svoje konanie ovládnuť, alebo že takýto právny úkon bol urobený v duševnej
poruche, ktorá robí osobu na tento právny úkon neschopnou, pričom stačí dôkaz o tom, že osoba

konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných
disciplín, z odboru zdravotníctva z odvetvia psychiatrie a musí sa viazať na okamih urobenia právneho
úkonu. Absolútne neplatný je teda aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche (dokonca
iba prechodnej), ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť (neschopnosť) tejto
osoby na urobenie právneho úkonu, pričom sa nevyžaduje, aby taká osoba bola súdom pozbavená

spôsobilosti na právne úkony alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na
absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nikdy nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon
nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho

neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Súd v danej veci za rozhodujúce považoval
závery znalcov z odvetvia psychiatria v znaleckých posudkoch č. 101/2021 znalca A. I. P. zo dňa
5.05.2021 a č. 12/2023 znalca A. G. Q. zo dňa 15.03.2023 a považoval za preukázané, že A. B. v čase
uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 22.02.2019 a podpísania darovacej zmluvy, trpela trvalou duševnou
chorobou (vaskulárnu demenciu stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti)

a táto duševná porucha jej znemožňovala posúdiť svoje konanie a robila ju neschopnou svoje konanie
ovládať a vykonať tento právny úkon. Znalci z príslušného odboru psychiatri dospeli k jednoznačnému
záveru aj na základe klinických skúsenosti, že poručiteľka trpela vaskulárnou demenciou stredne
ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti, ktorá sa prejavuje ťažkými poruchami
orientácie, neadekvátny kontakt, výrazné spomalenie, vymiznutie chápavosti, úsudkových schopností,

ťažké narušenie pamäti, neschopnosť osvojenia si nových informácií. Zároveň bolo konštatované, že
laici (osoby bez lekárskeho vzdelania, prípadne bez príbuzného vzdelania) nie sú schopní stanoviť
psychiatrickúdiagnózu,avšakbolischopníposúdiťzdravotnýstavvtomzmysle,žesamiuposudzovanej
(ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie) videli zmeny v jej psychickom stave. Znalci z odboru
psychiatria podali odborný a komplexný rozbor zdravotného stavu poručiteľky v relevantnom období

a v čase uskutočnenia právneho úkonu 22.02.2019 a vplyv jej duševného stavu na jej ovládaciu
a rozpoznávaciu schopnosť. Súd vzal za základ svojho rozhodovania tieto znalecké posudky, ktoré
vychádzali pri vypracovaní zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky, túto odborne posúdili (analýza
zdravotnej dokumentácie) a po jej zhodnotení výsledky premietli do svojich záverov o vplyve duševnéhostavu darkyne v relevantnom čase na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Pokiaľ žalovaná
namietala výsledky v prepúšťacích správach, resp. stanovisko A. R. (prvovyšetrenie 30.01.2019)
a výpisy zo zdravotnej dokumentácie, ktoré zaznamenal ošetrujúci lekári pri poskytovaní ústavnej

starostlivosti, počas hospitalizácie ako i skutočnosť, že súdny znalec z príslušného odboru nemôže
zhodnotiť psychiatrický zdravotný stav osoby spätne, posudok neobsahuje žiadne vlastné skúmania a
len spojil obsah starších lekárskych správ a ich doslovnej reprodukcie, súd uviedol, že v konaní neboli
zistené také závažné skutočnosti zásadného významu, ktoré by boli spôsobilé výrazným spôsobom
ovplyvniť závery znaleckých posudkov a obrana žalovanej nebola založená na takých relevantných

tvrdeniach na opodstatnenosť ktorých by bolo potrebné doplniť znalecké dokazovanie alebo z ktorých
by vyplývali také pochybenia, ktoré by viedli k iným odborným záverom. Podľa názoru súdu je vylúčené
robiť záver o duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, keďže ide o posúdenie odbornej otázky,
na ktorej správne zodpovedanie neboli relevantné len skutočnosti udávané ošetrujúcim lekárom v
prepúšťacej správe v zdravotnej dokumentácii pri poskytovaní ústavnej starostlivosti ale v danom
prípade znalci prijali úplne jednoznačný záver, na ktorý bolo možné aplikovať ustanovenia § 38 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Znalci z odboru psychiatria podali komplexný rozbor zdravotného stavu
poručiteľky v relevantnom období zo zdravotnej dokumentácie a v čase uskutočnenia právneho úkonu
22.02.2019 a vplyv jej duševného stavu na jej ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť. Z hľadiska
hmotnoprávnehoposúdeniavecibolonazákladeodbornéhoposúdeniazdravotného(duševného)stavu
nebohej v čase uzatvorenia darovacej zmluvy a jej vplyvu na rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť

preukázané tvrdenie, že poručiteľka v čase uzatvorenia darovacej zmluvy a v čase jej podpisu nebola
spôsobilá k vykonaniu tohto právneho úkonu. V neposlednom rade v súvislosti so zdravotným stavom
poručiteľky (A. B.) poukázal aj na k žalobe predložený znalecký posudok vypracovávaný v súvislosti
s konaním sp. zn. 21Ps/13/2019 o spôsobilosti na právne úkony (znalecký posudok č. 285/2019 A. I.
P. zo dňa 24.11.2019), v ktorom sa ohľadom objektívnej anamnézy zo zdravotnej dokumentácie pred

uzavretím darovacej zmluvy (vyšetrenia 17.10.2018, 15.11.2018, 30.01.2019) a následne po jej uzavretí
(psychiatrické vyšetrenia 27.02.2019, 16.04.2019, 17.05.2019 ) a vlastného psychiatrického vyšetrenia
znalcom osobne konštatuje vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi
stavmi zmätenosti. Z týchto dôvodov, keďže bolo v konaní preukázané na základe záverov znaleckého
dokazovania a ustálené, že je tu súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom a že práve

pre duševnú poruchu bola darkyňa neschopná urobiť konkrétny právny úkon, a to uzavrieť darovaciu
zmluvu zo dňa 22.02.2019. Preto súd pri prejudiciálnom posúdení považoval túto darovaciu zmluvu
za neplatnú. Dôkazné bremeno o tom, či konajúci konal v konkrétnej situácii pod vplyvom duševnej
poruchy majú tí, ktorí sa na základe určovacej žaloby dovolávajú neplatnosti právneho úkonu urobeného
takouto osobou. Pokiaľ žalovaná namietala naplnenie podstaty uvedenej v § 38 ods. 2 Občianskeho

zákonníka s poukazom na jej vyjadrenia (dlhodobo spolu s matkou žila v rodinnom dome, vyše 30 rokov
so svojimi deťmi a poručiteľka mala už dlhšie úmysel darovať časť svojho spoluvlastníckeho podielu
na rodinnom dome žalovanej s úmyslom, aby žalovaná zostala bývať v rodinnom dome aj po jej smrti,
do uzavretia darovacej zmluvy poručiteľka sa nikdy neliečila na žiadnu duševnú chorobu, duševný i
fyzický stav poručiteľky sa podstatne zhoršil po srdcovej udalosti z mája 2019) podľa názoru súdu ešte

nevypovedá o tom, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 22.02.2019 a podpísania darovacej
zmluvy darkyňa netrpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Pokiaľ
ide o výsluch notárky N. N. (ktorá s poručiteľkou spísala notársku zápisnicu, ktorej obsahom bola
namietaná darovacia zmluva) ako aj výsluch svedkov A. N. a A. N. (čo boli osoby spolužijúce s
poručiteľkou a žalovanou v spoločnej domácnosti, ktoré sa vedia vyjadriť aj k vývoju v jej zdravotnom

stave) tieto návrhy súd zamietol, nakoľko iba znalci z odboru psychiatria môžu prijať relevantný záver
v tejto otázke, keďže laici (osoby bez lekárskeho vzdelania, prípadne bez príbuzného vzdelania) nie
sú schopní stanoviť psychiatrickú diagnózu a podľa názoru súdu navrhované dôkazy (výsluch notára a
výsluch osôb spolužijúcich s poručiteľkou) by neoslabili hodnovernosť žalobcami predložených dôkazov
- znaleckých posudkov o vplyve ochorenia poručiteľky ako darkyne na jej ovládaciu a rozpoznávaciu

schopnosť v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Pokiaľ mienila žalovaná závery znaleckých posudkov
spochybňovať, nič jej nebránilo v konaní predložiť dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať iné odborné
závery. Takýto dôkaz žalovaná v konaní neprodukovala. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania
s poukazom na plný úspech žalobcov 1/ až 4/ vo veci tak, že žalobcom 1/ až 4/ priznal proti neúspešnej
žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalovaná. Vytýkala,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a nepreskúmateľné, nezodpovedajúce
ustanoveniu § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Hoci žalovaná v konaní uplatnila rozličnékonkrétne a pre vec podstatné námietky a argumenty, súd prvej inštancie sa s nimi adekvátne resp.
vôbec nevysporiadal. Zo strany súdu prvej inštancie zostali neprípustným spôsobom opomenuté aj
viaceré dôkazy predložené žalovanou a jej dôkazné návrhy, ktorým súd prvej inštancie nevyhovel a

zároveň ich nevykonanie v napadnutom rozsudku riadne neodôvodnil. V tomto kontexte poukázala
predovšetkým na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR. Uviedla, že v okolnostiach prejednávanej
veci žalovaná osobitne vo svojich písomných podaniach na č. l. 81 a nasl., č. l. 173-175 a č. l.
230-237 uplatnila veľké množstvo podstatných a konkrétne formulovaných argumentov a dôkazných
návrhov, na ktoré od súdu prvej inštancie nedostala v odôvodnení napadnutého rozsudku riadnu resp.

vôbec žiadnu odpoveď. Zastala názor, že súd sa odmietol zaoberať s argumentáciou a námietkami
žalovanej, na ktoré v podrobnostiach poukázala, najmä vo vzťahu k znaleckému posudku N. I. P.
č. 285/2019. Poukazovala, že navrhovala, aby súd predvolal a vypočul k obsahu ním spracovaného
znaleckého posudku resp. posudkov znalca A. I. P. (č. l. 87); žalovaná sa podrobne vyjadrovala k
obsahu lekárskych správ, ktorých výňatky boli znalcom A. P. uvedené v znaleckom posudku bez ich
bližšieho vyhodnotenia, a to konkrétne k trom z týchto lekárskych správ pochádzajúcich z obdobia

spred uzavretia spornej darovacej zmluvy, a to na č. l. 87-90, s tým, že viaceré z daných lekárskych
správ obsahujú skutočnosti, ktoré nenasvedčujú takej duševnej poruche poručiteľky, ktorá by ju robila
nespôsobilou na právne úkony v čase vyhotovenia daných správ (čo nebolo znalcom A. I. P. v znaleckom
posudku č. 285/2019 nijako vyhodnotené), resp. najmä pokiaľ ide o lekárske správy psychiatra A. G. R.
z 30. januára 2019 a 27. februára 2019, tieto svojím obsahom nezodpovedajú ani samotnému priebehu

vyšetrení, na ktorých bola žalovaná s poručiteľkou osobne prítomná, a diagnóza poručiteľky sa v nich
uvádza bez uskutočnenia akýchkoľvek štandardných relevantných diagnostických postupov; k stavu
poručiteľky v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy navrhovala žalovaná vypočuť ako svedkov A.
N. a A. A. N., ktorí v tom čase žili s poručiteľkou v jednom dome. Ako dôkaz priložila štandardný
postup pre vaskulárne demencie, schválený Ministerstvom zdravotníctva SR s účinnosťou od 15.

januára 2020, ako aj odborný článok MUDr. Márie Královej, CSc., s názvom Vaskulárne demencie –
aktuálne štandardy diagnostiky a liečby, zverejnený v publikácii Medicína založená na dôkazoch v liečbe
kognitívnych porúch. Bratislava : EDUprofiPHARM, 2019, s. 5-14. ISBN 978-80-99946-03-4, dostupnej
na internete: https://www.eduprofipharm.sk/userfiles/publications/14/Demencia%20II%2028%20stran
%20NAHLADweb.pdf. Ide o článok, ktorý svojím obsahom zodpovedá následnému štandardnému

postupu pre vaskulárne demencie, schválenému Ministerstvom zdravotníctva SR. A. R. neuskutočnil
takmer žiadne kroky v rámci štandardného postupu diagnostiky vaskulárnej demencie; poručiteľke
nebola vykonaná ani len magnetická rezonancia mozgu, pričom predchádzajúce CT mozgu z 15.
novembra 2018 nepotvrdilo vaskulárne poškodenie mozgu. Vyšetrenie u A. G. R. 30. januára 2019 trvalo
iba niekoľko minút. Navrhovala, aby priamo v tomto konaní bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie

za účelom posúdenia duševného stavu poručiteľky v čase uzatvárania darovacej zmluvy 22. februára
2019. Zdôraznila, že žalobcami spochybňovaná notárska zápisnica, aj keď zachytáva súkromnoprávny
úkon poručiteľky a žalovanej, je nesporne verejnou listinou, pre ktorú platí prezumpcia správnosti a
pravdivosti údajov v nej uvedených. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku zaťažuje žalobcov. V praxi
notári pred spisovaním notárskych zápisníc o právnych úkonoch preverujú spôsobilosť účastníka urobiť

daný úkon. V nadväznosti na dnes už pomerne často napádané právne úkony účastníkov učinené aj
vo forme notárskych zápisníc sa zaviedol postup šetrenia, keď notár preveruje príslušný register osôb,
ktorýchspôsobilosťnaprávneúkonyjeobmedzená.Aksaosoba,ktorámáakoúčastníkprávnehoúkonu
záujem o vyhotovenie notárskej zápisnice, v takomto zozname osôb s obmedzenou spôsobilosťou na
právne úkony nenachádza, ide však o osobu vysokého veku, notár vzhľadom na vek osoby podstúpi

osobnéšetrenie,ktoréhocieľomjezistiť,čisiosobauvedomuje,zakéhodôvodusadostavilananotársky
úrad, čo je jej vôľou, či nekoná pod nátlakom, či nevykazuje známky duševnej poruchy a či si uvedomuje,
aké sú následky právneho úkonu. Tak sa postupovalo aj v súdenej veci zo strany notárky N. J. N., pričom
poručiteľka nevykazovala známky duševnej poruchy, uvedomovala si obsah a následky svojho úkonu.
Notárka pred spísaním notárskej zápisnice komunikovala s poručiteľkou aj osamote medzi štyrmi očami,

aby sa presvedčila o tom, že jej vôľa je skutočná a vážna a že si uvedomuje následky svojho konania.
V tejto súvislosti odkázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, na ktorú v podrobnostiach poukázala.
Namietla nepreskúmateľnosť a nepoužiteľnosť znaleckého posudku predloženého žalobcami A. G.
Q. č. 12/2023, s tým, že znalec Q. žiadne vlastné psychiatrické vyšetrenie poručiteľky neuskutočnil
vychádzalo iba zo správ iných lekárov a znaleckých posudkov. V tejto súvislosti namietala použiteľnosť

i znaleckého posudku A. I. P. č. 101/2021, ktorý sa vyjadroval k právnej otázke, zodpovedanie ktorej
patrí výlučne súdu, pričom z časti znaleckého posudku A. I. P. č. 101/2021 s označením „Rozbor“
vyplýva, že vlastne jediný kľúčový podklad znalca pre konštatovanie, že u poručiteľky možno duševné
ochorenie vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenostidatovaťminimálneod30.januára2019,predstavovalaprávelekárskasprávaA.G.R.zopsychiatrického
prvovyšetrenia poručiteľky z 30. januára 2019, ktorej obsah je znalcom A. P. citovaný na strane 18
znaleckého posudku č. 101/2021. Hoci žalovaná až do hospitalizácie poručiteľky vo Fakultnej nemocnici

s poliklinikou Žilina 23. mája 2019, ktorá trvala do 20. júna 2019, a potom aj v období od 20. júna
2019 do ďalšej hospitalizácie poručiteľky 8. júla 2019, žila s poručiteľkou v spoločnej domácnosti a
poručiteľku sprevádzala aj pri celkom prvom psychiatrickom ambulantnom vyšetrení poručiteľky 30.
januára 2019 a tiež pri v poradí druhom psychiatrickom ambulantnom vyšetrení poručiteľky 27. februára
2019, ktoré znalec A. I. P. reprodukuje v znaleckom posudku č. 101/2021 (pričom v lekárskych správach

psychiatraA.G.R.ztýchtovyšetreníz30.januára2019a27.februára2019sadokoncauvádzajúúdajné
vyjadrenia žalovanej („dcéry“) a jej dcéry A. („vnučky“), napriek tomu znalec A. I. P. pri vypracovaní
znaleckého posudku č. 285/2019, ani znaleckého posudku č. 101/2021 nijako nekontaktoval žalovanú
ani jej dcéru (ale zjavne ani žalobcov, vychádzajúc z ich vyjadrení na pojednávaní konanom 22.
apríla 2024) a neprejavil záujem o žiadne informácie o poručiteľke a jej správaní zo strany žalovanej
resp. dcéry žalovanej, hoci boli s poručiteľkou v každodennom kontakte (ani od žalobcov). Už len

táto okolnosť podstatne znižuje presvedčivosť a úplnosť ním produkovaného znaleckého posudku č.
101/2021. Znalecký posudok A. I. P. č. 101/2021 je ďalej – a predovšetkým – nepreskúmateľný a
nezodpovedá obligatórnym obsahovým náležitostiam znaleckého posudku vyžadovaným zákonom č.
382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 382/2004 Z. z.“). Vytýkala, že sa žalovanou

namietanými nedostatkami predložených znaleckých posudkov súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku nijako nevysporiadal, ale vystačil si s opakovaným konštatovaním, že znalci A. P. a A. Q.
dospeli k „jednoznačnému záveru“, čo však vo vzťahu k hodnoteniu ich znaleckých posudkov ako
celku v komplexe s inými dôkazmi je bez právnej relevancie; inak povedané, to, že znalec formuloval
v závere znaleckého posudku nejaké konštatovania „jednoznačným“ spôsobom, ešte neznamená, že

súd závery takéhoto znaleckého posudku môže iba mechanickým, nekritickým spôsobom prevziať.
Ďalším kruciálnym nedostatkom konania pred súdom prvej inštancie, súvisiacim s ústavnoprávnou
neudržateľnosťou odôvodnenia napadnutého rozsudku, je vada tzv. opomenutých dôkazov (porovnaj
napr. nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 549/2000, z 18. apríla 2001). Hoci súd konštatoval,
že boli vykonané dôkazy oboznámením listín, predložených žalobcami tieto dôkazy nevykonal, ani ich

v odôvodnení nespomenul, tieto dôkazy ani nevyhodnotil. Súd sa nevyjadril v odôvodnení rozsudku
k nedožiadaniu Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline o zapožičanie zdravotnej dokumentácie
poručiteľky, dokazovania znalcom, psychiatrom, dôkazu výsluchom A. G. R., zdravotnej dokumentácie,
z ktorej znalci vychádzali, dôležitosťou výsluchu svedkyne N. N., A. N., A. N.. Pre absenciu zdravotnej
dokumentácie poručiteľky, nemala možnosť žalovaná si dať vyhotoviť ani súkromný znalecký posudok

(potvrdenie A. S.). V odvolacom návrhu žiadala rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.Žalobcoviavovyjadreníkodvolaniužalovanejnavrhovalirozsudokprvoinštančnéhosúduakosprávny
potvrdiť. Uviedli, že obsah odvolania žalovanej je založený výlučne na spochybňovaní (psychiatra A.

G. R., znaleckých posudkov znalca z odvetvia psychiatrie A. I. P. č. 285/2019 z 24. novembra 2019 a
znaleckého posudku č. 101/2021 z 5. mája 2021 a znaleckého posudku A. G. Q. č. 12/2023 z 15. marca
2023). Predložila ako nový dôkaz do odvolacieho konania vyjadrenie A. S., ktorá uviedla, že je potrebná
zdravotná dokumentácia probanda pre vypracovanie znaleckého posudku, opomenula však uviesť čo
ma byť obsahom skúmania probanda, nakoľko to z jej vyjadrenia absolútne nevyplýva. Uvádzame,

že žalobcami 1- 4 predložené znalecké posudky obsahujú výpisy zdravotnej dokumentácie neboh. A.
B.. Žalovaná mala dostatok času na to, aby si dala vypracovať odborné vyjadrenie k predloženým
znaleckým posudkom a taktiež bolo jej právom dohľadať si zdravotnú dokumentáciu nebohej. Dokonca
prvostupňový súd odročil pojednávanie na základe žiadosti žalovanej, za účelom toho aby mala dostatok
času a mohla sa vyjadriť k predmetným posudkom, ktoré predložili žalobcovia. Žalovaná nepredložila

žiadny relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil predmetné znalecké posudky. Nový dôkaz predložený
žalovanou je neprípustný, nakoľko neobsahuje nové skutočnosti, ktoré by nastali po vyhlásení rozsudku.
Predmetné vyjadrenie mohla predložiť prvostupňovému súdu počas celého konania. Žalovaná v
predmetom odvolaní uvádza ako mali znalci postupovať pri vypracovaní znaleckých posudkov ako mal
A. G. R. vyšetrovať nebohú A. B.. Žalobcovia 1- 4 považujú za absolútne irelevantné tieto tvrdenia

uvedené v odvolaní žalovanej, nakoľko žalovaná ako aj jej právny zástupca nedisponujú adekvátnym
vzdelaním, ktoré by im umožňovalo určiť postup diagnostiky, respektíve určiť čo má byť podkladom
pre vypracovanie znaleckých posudkov. Subjektívne neodborne spochybnila znalecké posudky, avšak
nepreukázala opak, nepredložila žiaden dôkaz, na základe ktorého by tieto poprela. Výsluch notárkyN. N. označili za absurdný, nakoľko notár ako štátny úradník, nie je oprávnený a ani kompetentný
posudzovať zdravotný stav osoby, ktorá uskutočňuje právny úkon. Samotná žalovaná prostredníctvom
svojho právneho zástupcu počas konania poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo

352/2008 z 6. augusta 2009, ktorý uvádza, že na posúdenie psychického stavu osoby uskutočňujúcej
právny úkon sú potrebné odborné znalosti. Teda samotná žalovaná poukázala na to, že notár nie
je oprávnený posudzovať zdravotný stav. Sama si tak vyvracia svoje tvrdenia, ktoré prezentovala,
respektíve poukazovala na prvostupňovom súde. K svedkom A. A. N. a A. N. uviedli, že sú to osoby,
ktoré spolu so žalovanou žijú v spoločnej domácnosti a ich výpoveď by bola oslabená hodnovernosťou. Z

predložených dôkazov žalobcov 1- 4 je nesporné, v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 22.02.2019
a podpísania darovacej zmluvy, trpela A. B. trvalou duševnou chorobou (vaskulárnu demenciu stredne
ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnymi stavmi zmätenosti) a táto duševná porucha jej znemožňovala
posúdiť svoje konanie a robila ju neschopnou svoje konanie ovládať a vykonať tento právny úkon, vo
väzbe na čo navrhovali rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedla, že z pomerne rozsiahleho odvolania žalovanej je
zrejmé, že žalovaná uplatňuje rôzne konkrétne a pre vec relevantné odvolacie námietky. Z predložených
znaleckých posudkov žalobcami, je podľa nej zrejmé, že znalci nedisponovali kompletnou zdravotnou
dokumentáciou poručiteľky, čo vyplýva i z vyjadrenia znalkyne A. S.. Žalovaná nemá vedomosť, kde sa
zdravotná dokumentácia poručiteľky nachádza, ako by túto mohla dohľadať. Stotožnila sa s mienkou

žalobcov, že vyjadrenie A. I. S. z 15. novembra 2024 by bolo procesne neprípustným novým dôkazom
vodvolacomkonaní.Tentodôkazvznikolaž15.novembra2024,t.j.povyhlásenínapadnutéhorozsudku.
Samotné vyhlásenie znalcov A. P. a A. Q. v závere ich znaleckých posudkov, že sú si vedomí následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, v žiadnom prípade nie je dôkazom o správnosti ani o
presvedčivosti predmetných znaleckých posudkov. Výsluch svedkyne N. odôvodňovala predovšetkým

tým, že ak by poručiteľka trpela 22. februára 2019 v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy takou
duševnou poruchou, aká sa podáva v znaleckých posudkoch A. I. P. a A. G. Q., objektívne nie je možné,
aby notárka N. J. N. pri rozhovore s poručiteľkou v neprítomnosti žalovanej uvedené nepostrehla, k čomu
bolo a je taktiež opodstatnené menovanú notárku v tejto veci vypočuť.
5. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k predloženému vyjadreniu žalovanej ohľadom A. I.

S. z 15. novembra 2024, namietali, že neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali
neodbornosť znalcov pri vypracovaní znaleckých posudkov, ktoré boli do konania predložené žalobcami.
Znalkyňa A. S. sa nevyjadrila ku konkrétnymi znaleckým posudkom A. I. P. a A. G. Q.. Znalkyňa
neuviedla žiadne skutočnosti o tom, že predmetné znalecké posudky sú vadné, respektíve uskutočnila
len strohé všeobecné konštatovanie a nie vyjadrenie k predmetným znaleckým posudkom. Predmetné

konštatovanie žalovanej vychádza len zo subjektívne neodborného názoru žalovanej a jej právneho
zástupcu. Poukazovali, že znalci sú osobami zapísanými v zozname znalcov, sú odborne spôsobilí a
vedia ako majú postupovať pri vypracovaní znaleckého posudku, respektíve čo má byť jeho podkladom.
Žalovaná v konaní nepredložila žiaden relevantný dôkaz, ktorý by popieral predmetné znalecké posudky
alebo by preukazoval opak. Predmetné vyjadrenie A. S. je len konštatovanie, pričom ani nie je zrejmé,

k čomu konkrétnemu sa vyjadrovala, keďže absentuje položenie otázky zadávateľom na znalkyňu,
na ktorú mala odpovedať. Dali do pozornosti, že žalovanej asi unikla skutočnosť, že znalec A. I. P.
vo vypracovanom znaleckom posudku č. 285/2019 vychádzal z osobného pohovoru s nebohou, keď
ešte žila. Znalec nebohú navštívil osobne v Zariadení sociálnej starostlivosti Predmier. V predmetných
znaleckých posudkoch je jasne zastabilizované z čoho a akej časti zdravotnej dokumentácie nebohej

znalci vychádzali. Znalecké posudky obsahujú časti, kde sú jednotlivo uvedené výpisy zo zdravotnej
dokumentácie nebohej, ktoré znalci považovali za dôležité pri vypracovaní znaleckých posudkov.
Žalobcovia považujú za dôležité dať do pozornosti fakt, že nebohá navštevovala psychiatra A. R. na
základe nie svojvôle žalobcu K. B. ako tvrdí žalovaná ale A. N. K., ktorý predmetnú návštevu psychiatra
vypísal dňa 15.11.2018 vo FNP Žilina, pracovisko neurologická príjmová ambulancia. Predmetné je

obsiahnuté aj v súdnom spise. Samotná žalovaná s dcérou A. A. N. doprevádzali nebohú na vyšetrenia
k A. R. pred spísaním predmetnej darovacej zmluvy, teda obe mali vedomosť, o tom, že nebohá je
psychiatrickou pacientkou. Počas výsluchu samotná žalovaná jasne uviedla, že nebohá užívala veľa
liekov no nepamätá si na aké konkrétne choroby. Uviedli, že úlohou žalobcov nie je pomáhať žalovanej
zabezpečiť si zdravotnú dokumentáciu, túto si mala vyžiadať. Taktiež si mohla na vlastné náklady

zabezpečiť vyjadrenie k znaleckým posudkom predložených žalobcami. K výsluchom A. A. N. a A.
N. ozrejmili, že sú plnoletými deťmi žalovanej, ktoré toho času bývajú spolu so žalovanou v jednej
domácnosti v spornej nehnuteľnosti. A. A. N. má v spornej nehnuteľnosti dokonca zriadené bezodplatné
sídlo advokátskej kancelárie, teda ich výpoveď by bola jednoznačne oslabená hodnovernosťou, takako konštatoval prvostupňový súd. K notárke N. J. N. opätovne podčiarkli, že notár je štátny úradník
a nie je oprávnený ani kompetentný posudzovať zdravotný stav osoby, ktorá uskutočňuje právny úkon.
Notár nevedie osobné pohovory s osobami, ktoré uskutočňujú právny úkon. Notár osvedčuje pravosť

podpisunieduševnýstavakouvádzažalovaná.DalidopozornostiznaleckýposudokA.G.Q.č.12/2023,
ktorý vo svojom závere na otázku č. 3 uvádza ,,Laici (osoby bez lekárskeho vzdelania, prípadne bez
príbuzného vzdelania) nie sú schopní stanoviť diagnózu. Avšak sú schopní posúdiť zdravotný stav v
tom zmysle, že sami u posudzovanej (ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie) zaznamenali zmeny“.
Samotná žalovaná bola teda schopná posúdiť zdravotný stav nebohej (ako samotná žalovaná uvádza,

že žila s nebohou v spoločnej nehnuteľnosti) a samotná žalovaná zamlčala tento zdravotný stav pred
notárkou.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom postupom podľa §
220 ods. 2 CSP odôvodnil.
8. V prvom rade po preskúmaní veci a žalovanou podaného odvolania, odvolací súd konštatuje,

že žalovaná doručila proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu rozsiahle odvolanie argumentačne
prepracované, založené však v prevažnej miere na jej subjektívnych pocitoch. Podstatným, vzhľadom
na predmet konania, tak ako bol žalobcami vymedzený v podanej žalobe, bolo ustáliť, či právna
predchodkyňa strán sporu pri uzatvorení darovacej zmluvy so žalovanou dňa 22.2.2019 trpela takou
duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“). Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 OZ vyžaduje
bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania
alebo svoje konanie ovládať. To znamená, že rozhodnutie súdu je výsostne závislé od posúdenia
odbornej otázky, ktorú bez vykonania dokazovania znalcom a bez podania znaleckého posudku znalcom
z príslušného odboru, nie je súd spôsobilý posúdiť sám, a to ani na základe prípadne iných dôkazov,

bez ohľadu na to, že súd znaleckým posudkom nie je viazaný a hodnotí ho voľne ako ktorýkoľvek iný
dôkaz za zásad uvedených v § 191 CSP. Hodnoteniu súdom však nepodliehajú odborné znalecké závery
z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu
k zadaniu, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.
9. Zo znaleckého posudku č. 101/2021 znalca A. I. P. z odvetvia psychiatria zo dňa 5.05.2021 vo

veci posúdenia duševného stavu darkyne v čase vykonania právneho úkonu, vyplýva, že znalec
vychádzal z analýzy (rozboru) výpisov zo zdravotnej dokumentácie k duševnému stavu nebohej
ku dňu 22.02.2019, kedy uzatvorila darovaciu zmluvu. Znalec konštatuje, že podľa zdravotnej
dokumentácie prvé (málo špecifikované) príznaky duševného ochorenia boli u menovanej (nebohá
pani A. B. H. D.) zaznamenané počas hospitalizácie na internom oddelení v októbri 2018 (dominujú

známky organického psychosyndrómu, stavy dezorientácie aj s potrebou tlmiacej liečby) a počas
neurologického vyšetrenia v novembri 2018 (stavy zmätenosti, podľa rodiny pacientka dezorientovaná,
zmenená). Vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou vtedy potvrdilo mozgové poškodenie - úbytok
mozgovej hmoty a prekonané drobné mozgové infarkty. Psychiatrické prvovyšetrenie zo dňa 30.01.2019
zaznamenáva príznaky - tak subjektívne, objektívne a klinicky: v popredí kognitívno-mnestický deficit

ťažkého stupňa s degradáciou psychických funkcií na úroveň demencie v teréne vaskulárnej aj
vekom podmienenej encefalopatie. Somatopolymorbidita. Rovnaký stav zaznamenávajú aj nasledujúce
psychiatrické vyšetrenia 27.02.2019, 16.04.2019, 17.05.2019, 16.09.2019, 18.11.2019. Dodal, že s
uvádzanými záznamami sú konformné aj čiastkovo zaznamenané príznaky počas hospitalizácie na
internom oddelení dlhodobo chorých v máji a júni 2019.

10. To znamená, že znalec A. P. pri podaní znaleckého posudku jednoznačne vychádzal zo zdravotnej
dokumentácie p. A. B., H. D., pričom pri skôr podanom znaleckom posudku č. 285/2019 zo dňa
24.11.2019 podanom ku konaniu 21Ps/13/2019 vychádzal nielen zo štúdia zdravotnej dokumentácie, ale
i z osobného pohovoru s neb. p. A. B., H. D., ktorú navštívil osobne v zariadení Sociálnej starostlivosti G..
11. Na psychiatrické vyšetrenie bola vypísaná nebohá 15.11.2018 vo FNP Žilina A. N. K. a odvtedy

navštevovala psychiatrickú ambulanciu A. R.. Pred spísaním spornej darovacej zmluvy bola nebohá
psychiatrickou pacientkou a podrobovala sa aj psychiatrickej liečbe, pričom vyšetrenie mozgu
počítačovou tomografiou vtedy potvrdilo mozgové poškodenie - úbytok mozgovej hmoty a prekonané
drobné mozgové infarkty. Psychiatrické prvovyšetrenie zo dňa 30.01.2019 zaznamenáva príznaky - taksubjektívne, objektívne a klinicky: v popredí kognitívno-mnestický deficit ťažkého stupňa s degradáciou
psychických funkcií na úroveň demencie v teréne vaskulárnej aj vekom podmienenej encefalopatie.
Somatopolymorbidita.

12. To znamená, že pokiaľ znalec A. P. v znaleckom posudku 101/2021 zo dňa 5.5.2021 ustálil, že
podľa zdravotnej dokumentácie duševné ochorenie (vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého
stupňastranzitórnymistavmizmätenosti)konštatovanáznaleckýmskúmanímzodňa24.11.2019možno
u nej datovať minimálne od 30.01.2019, jeho závery plne korešpondujú so záznamom zo zdravotnej

dokumentácie nebohej, z ktorých pri podávaní znaleckého posudku vychádzal. Závery znalca A. P.
vyslovené tak v znaleckom posudku č. 285/2019 zo dňa 24.11.2019 ako i v znaleckom posudku č.
101/2021 zo dňa 5.5.2021 boli podporené i závermi znalca A. G. Q. z odvetvia psychiatria v ňom
podanom znaleckom posudku č. 12/2023 zo dňa 15.3.2023 vo veci posmrtného posúdenia duševného
stavuneb.A.B.,nar.XX.X.XXXX.Vzhľadomnato, žezáveryznalcovnebolivzrejmomrozpore,naopak,
závery znalca A. P. a A. Q. sa zhodovali, totožne ako súd prvého stupňa ani odvolací súd nepovažoval

za účelné ani efektívne nariaďovať znalecké dokazovanie iným znalcom a za účelné nepovažoval ani
znalcov vypočuť.
13. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu v predmetnej veci výsostne záviselo od posúdenia odbornej
otázky, ktorú znalci v podstate v troch znaleckých posudkoch vyriešili v zhode, ani odvolací súd
nepovažoval za účelný výsluch svedkov navrhovaných žalovanou, nakoľko i odvolací súd mal za to,

že osoby bez lekárskeho vzdelania, prípadne bez vzdelania príbuzného psychiatrickému vzdelaniu nie
sú schopné stanoviť psychiatrickú diagnózu. Uvedené napokon vyplýva i z toho, že znalecké posudky
boli spôsobilí podať iba znalci, ktorí sú zapísaní v odvetví psychiatria a nie napr. všeobecné lekárstvo
prípadne internista a pod.
14. Pokiaľ v odvolacom konaní predložila žalovaná vyjadrenie A. S., ide o novotu neprípustnú

v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, preto na toto vyjadrenie odvolací súd neprihliadal.
15. Po preskúmaní veci sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia zo strany
prvoinštančného súdu, v ktorom podrobne rozpísal nielen dokazovaním zistený skutkový stav, ale
i poukázal na právnu úpravu, ktorú na vec aplikoval, rozviedol úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil.

16. V nadväznosti na to odvolací súd nepovažoval za potrebné opätovne preformulovávať už skôr
vyslovené závery prvoinštančného súdu, naopak, považoval za potrebné iba zdôrazniť tie pasáže
písomne vyhotoveného rozhodnutia, ktoré boli osobitne žalovanou v podanom odvolaní namietané
a spochybňované.
17. Nemožno nepripomenúť, že súd nie je oprávnený hodnotiť lekárske postupy a z nich prijaté závery

lekára – špecialistu, pokiaľ sa nepreukáže, že ním poskytnutá zdravotná starostlivosť bola „de lege artis
medicinae“. Takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola, a preto pokiaľ znalci pri podaní znaleckých
posudkov vychádzali zo zdravotnej dokumentácie nebohej, popisujúcej jej zdravotný stav lekármi
špecialistami aktuálne ku dňu vyšetrenia, bolo jej vykonané vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou,
dokonca znalec P. pri podaní jedného z posudkov vychádzal i z osobnej skúsenosti, získanej osobným

pohovorom, nemohol súd ignorovať závery znalcov v podaných znaleckých posudkoch a uprednostniť
žalovanou ničím nepodloženú argumentáciu. Vzhľadom na to, že už v čase spísania darovacej zmluvy
sa nebohá darkyňa liečila na psychiatrii, bolo na nej, aby si už v tom čase zabezpečila dôkaz o tom, že
darkyňa netrpela takou duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Naviac,
v tom čase ešte žila a žalovaná ak mala pochybnosti o postupoch A. R., mohla už v tom čase dať darkyňu

vyšetriť znalcom z príslušného odboru a vyhnúť sa tak riziku neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 38
ods. 2 OZ.
18. Vo väzbe na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny (§ 387 ods. 1 CSP)
stotožniac sa i s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.
19. Žalobcovia 1/ - 4/ boli v odvolacom konaní úspešní, v nadväznosti na čo im odvolací súd vo vzťahu

k žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255
ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)