Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Štolcová

Legislation area – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724203564
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6724203564.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.
B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XX/XX,XXXXXD.,t.č.vnáhradnejosobnejstarostlivostiE.B.,nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX XXX XX D., dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matky - F. G., H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. X,

XXX XX K., a otca: neuvedený, o návrhu matky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a nariadenie
ústavnej starostlivosti, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 9P/187/2024-58
zo dňa 21. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. zastavil konanie a o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania výrokom II. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa,

ktorým sa domáhala zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti, do ktorej bol maloletý zverený rozsudkom
Okresného súdu Zvolen č.k. 13P/22/2022-86 zo dňa 25.07.2022 a nariadenia ústavnej starostlivosti a
umiestnenia maloletého do Centra pre deti a rodiny Hnúšťa (ďalej aj CDR Hnúšťa) a jeho odôvodnenie
a na obsah vyjadrenia kolízneho opatrovníka.

3. Okresný súd poukázal na to, že po tom, ako na pojednávaní dňa 21.02.2025 (zrejmou nesprávnosťou

uvedené 22.01.2025 pozn. krajského súdu) v rámci predbežného právneho posúdenia konštatoval, že
nie je dôvod na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, pretože plní svoj účel a je v najlepšom záujme
maloletého, zobrala matka svoj návrh v celom rozsahu späť. Na základe návrhu súdu a kolízneho
opatrovníka zároveň súhlasila, aby jej bola poskytnutá odborná psychologická pomoc na ÚPSVaR
Zvolen, Referáte poradensko – psychologických služieb, za účelom obnovenia kontaktu s maloletým
a posúdenia, aká forma styku s matkou bude pre maloletého vyhovujúca. Náhradný rodič a kolízny

opatrovník so späťvzatím návrhu súhlasili.

4. Na základe späťvzatia návrhu matkou maloletého dieťaťa a po posúdení, že v zmysle § 29 ods. 2
CMP nie je potrebné v konaní pokračovať, s prihliadnutím na súhlas účastníkov konania so späťvzatím
návrhu, okresný súd konanie v súlade s § 29 ods. 1 CMP zastavil. Okresný súd dospel k záveru, že
náhradná osobná starostlivosť plní svoj účel, a nie je v záujme maloletého, aby ju súd zrušil a nariadil

ústavnú starostlivosť. Nepovažoval za potrebné autoritatívne, súdnym rozhodnutím upraviť styk matky
s maloletým dieťaťom, pretože je najskôr potrebné, aby došlo k obnoveniu kontaktu medzi matkou amaloletým za súčasnej psychologickej pomoci, ktorej úlohou bude zároveň nájsť vhodnú formu styku
matky s maloletým.

5. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá uviedla, že
maloletý je v náhradnej osobnej starostlivosti jej sestry zanedbávaný. Namietala vhodnosť domácnosti

jej sestry pre maloletého, keďže sa jej sestra s druhom neustále hádajú kvôli požívaniu alkoholických
nápojov zo strany druha náhradnej matky. Uviedla, že náhradná matka, jej sestra, určite nemá „prídel“
pre deti a je veľká klamárka. Žiadala, aby bolo maloleté dieťa dočasne umiestnené v CDR Hnúšťa, kým
si ona niečo nenájde.

7. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13.05.2025 bolo odvolanie matky maloletého

doručené náhradnému rodičovi - E. B. a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10
dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť E. B. nevyužila.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení (č.l. 77a) uviedol, že s odvolaním matky a umiestnením mal. A. B. do
ústavnej starostlivosti nesúhlasí, a to z toho dôvodu, že náhradná osobná starostlivosť plní svoj účel. E.

B. zabezpečuje starostlivosť o maloletého na dobrej úrovni a neboli hlásené žiadne vážne pochybenia
v starostlivosti zo školského zariadenia ani od lekára. Podľa kolízneho opatrovníka má E. B. vytvorené
vhodné bytové a ekonomické pomery. Maloletý A. sa pri pohovore na úrade vyjadril, že od tety nechce
odísť a má sa u nej dobre. Podľa jeho vyjadrenia ho matka nahovára vypovedať proti tete a pritom si
ho aj natáča, pričom inak s ním čas netrávi. Kolízny opatrovník trval na pokračovaní náhradnej osobnej

starostlivosti.

9. Do momentu rozhodnutia odvolacieho súdu ďalšie podania nenasledovali.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej

odvolacej lehote matkou maloletého dieťaťa prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. V prvom rade krajský súd vyhodnocoval odvolanie matky vo vzťahu k jeho obsahovým náležitostiam,
a to vzhľadom na posúdenie okresného súdu v Predkladacej správe zo dňa 23.06.2025, že odvolanie
proti uzneseniu podala matka osobne na súde dňa 31.3.20205 - č.l. 64-68, matka nedoplnila svoje
písomnépodaniedoručenésúdudňa31.3.20205vzmysleprávoplatnéhouznesenianač.l.70.Zobsahu
podania matky zo dňa 30.3.2025 (č.l. 64- 65 spisu) bolo zrejmé, že i keď to výslovne z obsahu tohto

podania nevyplývalo, ním napadla uznesenie okresného súdu, ktoré označila uvedením čísla konania,
ďalej bolo zrejmé, čo žiada s popisom stavu týkajúcom sa maloletého dieťaťa a výslovne uviedla, že ...
„žiadam a trvám na tom, aby A. B. bol umiestnený v deckom domove Hnúšťa dočasne, kým si ja niečo
nenájdem“. Za aplikácie ust. § 124 ods. 1 CSP, podľa ktorého každé podanie sa posudzuje podľa
jeho obsahu v spojení s ust. § 120 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak sa v lehote určenej súdom podanie

nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať, krajský súd dospel k záveru, že odvolanie matky zodpovedalo náležitostiam vyžadovaným
§ 363 CSP, a preto nemohlo byť odmietnuté podľa ust. § 386 písm. d) CSP.

12. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia okresného

súdu, ktorý na základe úkonu späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočneného matkou na
pojednávaní konanom dňa 21.02.2025, konanie zastavil.

13. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 v spojení s § 67 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho
konanie bolo odvolanie matky proti uzneseniu okresného súdu, podstatou ktorého bolo trvanie matky

na tom, aby bola nad maloletým nariadená ústavná starostlivosť a bol umiestnený v CDR Hnúšťa.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.15. Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

16. Podľa § 29 ods. 2 CMP súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v
konaní pokračovať.

17. Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

18. Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov,
najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva
maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.

19. Do dispozície účastníka konania, ktorý podal návrh na začatie konania, patrí aj možnosť vziať
návrh na začatie konania kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým o ňom nebolo právoplatne rozhodnuté.
Späťvzatím návrhu účastník prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol.
Späťvzatie návrhu je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky

nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je
možné späťvzatie návrhu vziať ďalším úkonom späť. Vnútorná pohnútka účastníka konania, vedúca k
späťvzatiu návrhu, nezbavuje účastníka konania procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Každý
procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok
prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľa, a tým čo skutočne navonok prejavil,

nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle spája procesné právo. Konanie, ktoré
bolo zastavené pre späťvzatie návrhu, nezakladá prekážku veci rozhodnutej.

20. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je dispozičné právo navrhovateľa s návrhom
obmedzené nesúhlasom niektorého z účastníkov konania z vážnych dôvodov (§ 29 ods. 3 CMP) a v

konaniach, ktoré možno začať bez návrhu, aj ochranou verejného záujmu, resp. najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa (§ 29 ods. 2 CMP). V konaniach o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, resp. o jej zrušenie (§ 111 písm. p) CMP), ktoré možno začať aj bez návrhu, je preto súd
povinný bez ohľadu na existenciu dispozičného úkonu späťvzatia návrhu skúmať, či je daný dôvod
na pokračovanie v začatom konaní, alebo či niektorý z účastníkov so späťvzatím z vážnych dôvodov

nesúhlasí, pričom v takomto prípade súd späťvzatie návrhu nepripustí (pozri: Šmyčková, R., Števček,
M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol.: Civilný mimosporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, 2017,
str. 136).

21. V prejednávanej veci z obsahu bolo zistené, že matka v priebehu konania v rámci pojednávania

podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.02.2025 (č.l. 55-57 spisu) uskutočnila dispozíciu s návrhom,
keď uviedla, že ....,,Ja beriem teda návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti v celom rozsahu
späť“, vo vzťahu ku ktorému úkonu na otázku okresného súdu náhradný rodič a kolízny opatrovník
uviedli, že ... ,,so späťvzatím návrhu súhlasia“.

22. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu, napadnutého uznesenia okresného súdu
a argumentácie matky odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie s ohľadom na práve matkou
uskutočnenú dispozíciu s návrhom postupoval v zmysle § 29 CMP a prostredníctvom kolízneho
opatrovníka aj podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine zisťoval, či náhradná osobná starostlivosť, do ktorej
bol maloletý A. B. zverený, plní svoj účel a je vykonávaná v jeho najlepšom záujme, ktoré skutočnosti

mal potvrdené správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov. Nebol tak objektívne osvedčený
dôvod, pre ktorý by bolo potrebné v konaní o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti pokračovať (ust.
§ 29 ods. 2 CMP). Zároveň bola splnená zákonná podmienka vyjadreného súhlasu náhradného rodiča
a kolízneho opatrovníka konania so späťvzatím návrhu ( § 29 ods. 3 CMP).

23. Na základe uvedených zistení odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky na
rozhodnutie okresného súdu o zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany matky
maloletého dieťaťa, a preto krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.24. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP spojení s ust. § 396 ods.
1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.