Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123011854
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123011854.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.

Rudolfa Botta a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024, o odvolaní odsúdeného a prokurátora Okresnej
prokuratúry Trnava, proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.10.2024, č. k. 35T/49/2023-654,
na neverejnom zasadnutí s následným vyhlásením rozsudku konanom dňa 04.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v bode II a III.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa
odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,

ukladá:

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 s použitím § 36 písm. l)
Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, § 37 písm. m) Trestného zákona v znení účinnom
do 05.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, § 38 ods. 5 Trestného
zákona v znení účinnom do 05.08.2024, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom
do 05.08.2024 per analogiam, § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, § 42
ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 48
(štyridsaťosem) mesiacov.

III. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 sa odsúdený zaraďuje
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

IV. Podľa§42ods.2Trestnéhozákonavzneníúčinnomdo05.08.2024sazrušujevýrokotresteuložený
odsúdenému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/11/2023, zo dňa 22.02.2023, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) rozsudkom č. k.
35T/49/2023-654 zo dňa 25.10.2024 rozhodol napadnutým rozsudkom nasledovne:
I. Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku súd r u š í v dôsledku zániku trestnosti prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, ktorý bol predmetomkonania vedeného pred Okresným súdom Galanta sp. zn. 1T/11/2023, a ktorého trestnosť zanikla podľa
§ 84 Trestného zákona, výrok o treste uložený odsúdenému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/49/2023, zo dňa 19.09.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
II. Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa za zostávajúci trestný čin, ktorého trestnosť
nezanikla podľa § 84 Trestného zákona, odsúdenému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,
u k l a d á

podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 48 (štyridsaťosem)
mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa odsúdený zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu so stredným stupňom stráženia.
III.Podľa§405bods.1Trestnéhoporiadkuperanalogiamsazrušujevýrokotresteuloženýodsúdenému
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/11/2023, zo dňa 22.02.2023, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

2. Odsúdenýpodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanievsvojprospech,protivýrokuII.napadnutého
rozsudku prvostupňového súdu. Odvolanie podal taktiež prokurátor, rovnako proti výrokom II. a III.
napadnutého uznesenia.
3. Odsúdený odôvodnil podané odvolanie cestou obhajcu podaním zo dňa 23.12.2024, v ktorom uviedol
nasledovné (skrátene):

3.1. Odsúdenýpodkladá napadnutýrozsudokzanezákonnývovýrokuotreste,akoajvkonaní,ktorému
predchádzaloatozdôvoduskutkovýchchýbnapádanéhorozsudku.Zistenýskutkovýstavnezodpovedá
skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, pričom poukazuje na aktuálne znenie § 33a ods. 2 a 3, § 34 ods. 4, 39 ods.
1, ods. 3 písm. e) (všetko) Trestného zákona a dodáva, že za pomery páchateľa odôvodňujúce postup

podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku
priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho
zárobku,stavzníženejpríčetnostipáchateľa,akniejemožnýinýzákonnýpostup,starostlivosťpáchateľa
o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu
odôvodniť aplikáciu § 39 len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia

slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho
trvania. Ďalej cituje ustanovenia § 38 ods. 2 a § 39 ods. 5 Trestného poriadku a udáva, že pri určovaní
výmeru trestu odňatia slobody prvostupňový súd neprihliadol na tieto skutočnosti a preto je uložený
trest neprimerane prísny vzhľadom na osobu odsúdeného a vzhľadom na trestnú činnosť, ktorej sa
dopustil. Je si vedomý toho, že sa dopustil spáchania trestného činu, svoju činnosť úprimne oľutoval,

sľubuje,ženaslobodepovedieriadnyživotanedopustísapáchaniaďalšejtrestnejčinnosti.Toutocestou
by rád odvolaciemu súdu navrhol zváženie a prípadné uloženie iného druhu trestu - alternatívneho
trestu domáceho väzenia, prípadne trestu povinnej práce, nakoľko v danom prípade sú dané výnimočné
okolnosti, ktoré umožňujú uloženie takéhoto druhu trestu, prípadne uloženie trestu odňatia slobody
pri správne určenej dolnej hranici trestnej sadzby. Aj v zmysle ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného

zákona, treba osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho
páchateľa treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti
činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu
osobných údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu ďalším kritériám, ktoré sú
rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery. V rámci hodnotenia odsúdeného nemožno

obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania,
na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane
vplyvu sociálnej mikroštruktúry.
3.2. Pomery páchateľa sa takisto týkajú hodnotenia jeho osoby, priamo však nesúvisia so spáchaným
trestným činom, hoci môžu ovplyvniť úvahy o treste. Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu

páchateľa ako objekt trestu, pričom ide o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. V podstate pôjde o aktuálne rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania
o treste, napríklad o majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny,
starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod. V tomto kontexte neopomenuteľnýmfaktomjeajuloženávýškatrestovostatnýmspolupáchateľomtrestnejčinnosti.Keďvporovnanísvýškou
trestu, ktorú súd uložil jeho osobe sa jedná doslova o doslova drakonický trest. Odsúdenej D. E. bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Odsúdený zároveň poukazuje na ten fakt, že

rozsudkom prvostupňového súdu, sp. zn. 35T/49/2023 zo dňa 19.09.2023 mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 48 mesiacov a to napriek tomu, že v danom prípade súd ukladal súhrnný trest podľa
§ 39 Trestného zákona a dňa 25.10.2024 mu bol uložený ďalší trest, avšak v rovnakej výmere. Je toho
názoru, že práve pri ukladaní ďalšieho trestu súd pochybil, keď mu uložil rovnaký trest, ako súhrnný trest.
3.3. Súd takisto u odsúdeného vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.

Odsúdený rozsiahlo argumentuje, prečo mu predmetná priťažujúca okolnosť nemôže byť priznaná,
pričom žiada o priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, ktorá
podľa názoru odsúdeného nemôže byť zamietaná s ustanovením § 36 písm. l) Trestného zákona, čo
napadnutému rozsudku vytýka. Dôsledkom tohto postupu je teda, podľa názoru odsúdeného nesprávne
priznanie potlačujúcich a priťažujúcich okolností. Vzhľadom na uvedené odsúdený žiada, aby Krajský
súd v Trnave (,,ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom tvare) napadnutý rozsudok zrušil a

vrátil vec prvostupňovému súdu na nové dokazovanie a rozhodnutie.
4. V mene odsúdeného boli sťažnostnému súdu doručené emailové podania tretej osoby, ktoré však
neobsahovali žiadnu autorizáciu, preto na ne sťažnostný súd neprihliadol, navyše podľa obsahu neboli
primárne smerované ako obrana v tejto trestnej veci.
5. Prokurátor odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 12.12.2024, v ktorom uviedol nasledovné

(skrátene):
5.1. Proti vyhlásenému rozsudku podal na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.10.2024 intervenujúci
prokurátor odvolanie, pretože prvostupňový súd vo výrokoch o treste označených ako body I. a II.
podľa výkladu prokuratúry nepostupoval dôsledne v intenciách ustanovenia § 405b ods. 1 Trestného
poriadku a v priamej súvislosti s tým nesprávne neaplikoval ani ustanovenie § 42 Trestného zákona.

Na základe novelizácie Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 súd po zániku trestnosti jedného zo
zbiehajúcich sa trestných činov v dôsledku zmeny zákona musel pristúpiť k obligatórnemu zrušeniu
výroku o súhrnnom treste, ktorý bol odsúdenému A. B. uložený v pôvodnom trestnom konaní. Pod
bodom I. aktuálne vydaného rozsudku tak prvostupňový súd v súlade s novoprijatou právnou úpravou
podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku zrušil výrok o treste z rozsudku prvostupňového súdu, sp. zn.

35T/49/2023 zo dňa 19.09.2023. K formálnemu pochybeniu zo strany prvostupňového súdu došlo až
pri ukladaní nového trestu, kedy neprihliadol na znenie § 405b ods. 1 Trestného poriadku druhá veta
resp. si nesprávne vyložil časť tohto zákonného ustanovenia, ktoré stanovuje, aby po vyššie uvedenom
zrušení výroku o treste, podľa § 41 (úhrnný a spoločný trest) alebo § 42 (súhrnný trest) Trestného
zákona uložil primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť

činu podľa § 84 Trestného zákona. Napriek skutočnosti, že po zániku trestnosti jediného trestného
činu z prvotného trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/11/2023, ktorý pôvodne bol
vo viacčinnom súbehu s trestným činom lúpeže z rozsudku sp. zn. 35T/49/2023, ktorý zostal zmenou
zákona ako jediný nedotknutý, súd mal pri svojom rozhodovaní zohľadniť otázku nutnosti vysporiadania
sa s označeným súvisiacim trestným rozkazom, ktorým bola právoplatne uznaná vina za krádež, pretože

tento výrok o vine nebol zrušený.
5.2. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu
súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. V danom prípade boli fakticky aj právne splnené
zákonné podmienky na ukladanie súhrnného trestu po zrušení výroku o treste z vyššie uvedeného

rozsudku. Prokuratúra zastáva názor, že prvostupňový súd pri novom určovaní druhu a výmery trestu
bol povinný aplikovať aj ustanovenie o súhrnnom treste podľa § 42 Trestného zákona a v nadväznosti
na to rozhodnúť podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona o zrušení výroku o treste uloženého odsúdenému
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T/11/2023 zo dňa 22.02.2023 právoplatným dňa
25.07.2023. Prvostupňový súd síce predmetný výrok o treste zrušil, ale postupoval pri tom v zmysle §

405b ods. 1 Trestného poriadku per analogiam, k čomu nemal zákonný podklad.
5.3. Z týchto dôvodov prokurátor navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku zrušil v bodoch II. a III. napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a podľa § 322 ods. 3
Trestného poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 05.08.2024 s použitím § 36 písm. 1), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 38 ods. 5, § 42

ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, § 39 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona účinného
do 05.08.2024 per analogiam uložil odsúdenému A. B. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 48
mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odsúdeného zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, resp. podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výroko treste uložený odsúdenému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 17/11/2023
zo dňa 22.02.2023 právoplatným dňa 25.07.2023 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

6. Na prejednanie odvolania odsúdeného a prokurátora proti napadnutému rozsudku bolo nariadené
neverejné zasadnutie na deň 04.09.2025 a následné verejné vyhlásenie rozsudku. Rozsudok bol
vyhlásený verejne v neprítomnosti odsúdeného.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania proku-rátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
8. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného
poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podali prokurátor a odsúdený ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
9. Prvostupňový súd odôvodnil odvolaním napadnutý rozsudok tým, že vykonal verejné zasadnutie,
predmetom ktorého bolo vyhlásenie rozsudku podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku

o uložení primeraného trestu za zostávajúci trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla, v dôsledku
zverejnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 3/2024 v Zbierke zákonov pod číslom
215/2024 Z. z., kedy dňom 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona zákonom č.
40/2024 Z. z.
10. K rozhodovaniu o (primeranom) treste uviedol prvostupňový súd nasledujúce úvahy:

10.1. Podľa § 84 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania
znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon
ustanoví, že tento čin nie je trestným činom. Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní spôsobí tak malú škodu, potrestá saodňatím slobody až na dva roky. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, škodou
malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Podľa § 125 ods. 2 Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie

škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená
aspoň škoda malá.
10.2. Trestnosť prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa odsúdený
dopustil dňa 29.06.2022 a za ktorý bol uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu
Galanta zo dňa 22.02.2023, sp. zn. 1T/11/2023, zanikla v zmysle § 84 v Trestného zákona účinného

od 06.08.2024, nakoľko výška škody spôsobenej uvedeným trestným činom nedosahuje úroveň malej
škody v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Z uvedeného dôvodu súd v
zmysle § 405b ods. 1 veta druhá Trestného poriadku rozsudkom na verejnom zasadnutí zrušil rozsudok
OkresnéhosúduTrnava,sp.zn.35T/49/2023,lenvovýrokuotresteauložilodsúdenémunovýprimeraný
trest za zostávajúci trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla, za použitia ustanovení Trestného zákona
účinného do 05.08.2024.

10.3. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že v minulosti (pred spáchaním skutku) bol odsúdený
22 krát súdne trestaný. V jeho trestnej minulosti prevažovala majetková trestná činnosť (krádeže,
podvod, neoprávnené použitie motorového vozidla), porušovanie domovej slobody, ale aj marenie
výkonu úradného rozhodnutia. V jednom prípade s dopustil zločinu lúpeže. Odsúdenému boli ukladané
opakovanie niekoľkoročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Odsúdený bol z posledného výkonu

trestu odňatia slobody prepustený dňa 25.03.2022 (odpis z registra trestov).
10.4. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu odsúdeného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Trest je opatrením štátneho donútenia,
ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané

súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo
postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada personálnosti trestu. Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie

(výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti, potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti sa pritom uskutočňuje dvoma
prvkami, a to prvkom donútenia, teda represiou a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou
represiou a prevenciou. Trest musí vyjadrovať tiež morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste

je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne,
ako aj etické.
10.5. Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné dôsledne aplikovať tiež ustanovenie § 34 ods. 4
Trestnéhozákona,podľaktoréhopriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmänaspôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa pritom rozumie nielen
určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít
alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby
umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere
uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, 5 Trestného zákona.

Osobu páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti
jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností

a ich spojitosti so spáchaným trestným činom. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom
vždyvsúladesochranou,ktorúsúduloženýmtrestomposkytuje,záujmomspoločnosti,štátuaobčanom
pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri
ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu
zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. K uvedeným skutočnostiam je potrebné prihliadať pri

ukladaní trestov vo všeobecnosti.
10.6. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu,
s prihliadnutím, na to, že došlo k zániku trestnosti jedného zo skutkov z dôvodov uvedených v bode 6,
dospel k záveru, že odsúdenému je potrebné uložiť nový primeraný trest odňatia slobody vo výmere 48mesiacov, pričom pri ukladaní uvedeného trestu odňatia slobody sa súd riadil aj nasledovnými kritériami.
Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona účinného do 05.08.2024. a
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 - v minulosti

bol už za trestnú činnosť odsúdený.
10.7. V prípade odsúdeného mu bolo nutné uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom s
poukazom na § 34 ods. 6 Trestného zákona. Súd pri výmere trestu súd zohľadnil pomery a osobnosť
odsúdeného (22 násobný recidivista, opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody),
povahu a závažnosť ním spáchanej trestnej činnosti (zločin). Súd ukladal trest podľa trestnej sadzby

uvedenej v § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 (základná sadzba je 3 roky až 8
rokov). Vzhľadom na rovnaký počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd neupravoval základnú
trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, účinného do 05.08.2024. Odsúdený sa ale
opätovne dopustil zločinu, keď v minulosti bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3, sp.
zn. 3T/41/02, zo dňa za trestný čin lúpeže podľa § 234 z.č. 140/1961 Zb., za ktorý bolo možné uložiť
odsúdenému trest odňatia slobody na 2 roky až 10 rokov. Preto súd upravil základnú trestnú sadzbu

v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona účinného do 05.08.2024. Trestná sadzba, v ktorej tak súd
mohol ukladať trest odňatia slobody odsúdenému bola v rozpätí od 66 mesiacov do 8 rokov. Vzhľadom
na súdom prijaté vyhlásenie odsúdeného o vine, súd mohol ukladať trest pod dolnú hranicu upravenej
trestnej sadzby pri použití § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. účinného do 05.08.2024 analogicky s
tým, že takto upravená dolná hranica je vo výmere 44 mesiacov.

10.8. Súd uložil odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov nepodmienečne. Takto
uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí v prípade odsúdeného najmä ochranu spoločnosti tým,
že odsúdenému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a z dôvodu dĺžky trestu vytvorí podmienky
na možnosť jeho prevýchovy k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov. Takýto trest bude nepochybne vyjadrovať tiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

Súd uložil odsúdenému trest na takmer celkom dolnej hranici upravenej trestnej sadzby pri mimoriadnom
znížení trestu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že odsúdený je niekoľkonásobný recidivista, opakovane vo
výkone trestu, ktorý sa trestnej činnosti za ktorú bol uznaný za vinného dopustil len cca. 6 mesiacov
po prepustení z výkonu trestu, nepovažoval súd za účelné, v súlade s generálnym účelom trestu
a zabezpečením individuálnej prevencie, uložiť odsúdenému trest odňatia slobody na celkom dolnej

hranici mimoriadne zníženého trestu, a to ani pri zohľadnení toho, že mu ukladal trest už len za
jeden trestný čin - zločin lúpeže. Odsúdený svojím doterajším spôsobom života preukázal, že ide o
nenapraviteľného recidivistu a akékoľvek tresty v jeho prípade neplnia účel. Súd by v prípade, ak by
uložil trest na celkom dolnej upravenej hranici trestnej sadzbe vyslal signál, že aj v prípade recidívy
postačí na dosiahnutie minimálneho trestu vyhlásenie o vine, čo by celkom zjavne popieralo účel trestov.

10.9. Súd uložil odsúdenému nový primeraný trest odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov
nepodmienečne. Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí v prípade odsúdeného najmä
ochranu spoločnosti tým, že odsúdenému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a z dôvodu dĺžky
trestu vytvorí podmienky na možnosť jeho prevýchovy k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne vyjadrovať tiež jeho morálne

odsúdenie spoločnosťou.
10.10. Súd zaradil odsúdeného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu do ústavu so stredným
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, účinného do 05.08.2024, keďže v
posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody.
11. Odvolací súd považuje odvolanie prokurátora za dôvodné v tej časti, v ktorej nesprávne uloženie tzv.

samostatného trestu. Prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho súdu nemal odsúdenému ukladať
samostatný (primeraný) trest, ale tomuto mal ukladať v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona vo väzbe
na ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest. Odvolací súd považuje za neprimerane
prísne, aby odsúdenému bol výkladom zákona znemožnený zápočet či už zadržania, väzby resp. trestu
v zbiehajúcich sa trestných veciach (t.j. aj v trestnej veci, v rozsahu ktorej došlo k dodatočnému zániku

trestnosti). V predmetnej veci je nepodstatné, aká konkrétna dĺžka takéhoto zápočtu má byť vykonaná,
resp. pripadá do úvahy, nakoľko výklad zákona musí byť jednotný a koncepčný. Úvaha prvostupňového
súdu o tom, že skutok, za ktorý bol odsúdený uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu
Galanta, sp. zn.: 1T/11/2023 zo dňa 22.02.2023 s účinnosťou od 06.08.2024 viac nie je trestným
činom, je správna a túto ani žiadna zo strán nerozporuje. Dôsledkom zmeny právnej úpravy však nie

je retroaktívna revízia výroku o vine v spomenutej veci, ale iba fakt, že odsúdený za túto trestnú vec
nemôže byť potrestaný (t.j. jemu uložený trest nesmie byť aj za túto trestnú vec). Z uvedeného nie je
možné dovodiť, že v predmetnej veci je potrebné ukladať iný ako súhrnný trest, nakoľko práve tento
postup by bol v neprospech odsúdeného, teda vyhlásenie rozsudku podľa § 405b ods. 1 druhá vetaTrestného poriadku o uložení primeraného (samostatného) trestu za zostávajúci trestný čin, ktorého
trestnosť nezanikla, by bolo v neprospech odsúdeného a teda de facto by neumožňovalo aplikáciu
ustanovení § 45 ods. 1 až 3 Trestného zákona.

12. Z uvedeného dôvodu, trpí výrok napadnutého rozsudku uvedený v bode II. vadou, ktorá má za
následok potrebu jeho zrušenia, pričom na tento výrok je viazaný aj výrok III., preto ho bolo nutné taktiež
zrušiť a nahradiť.
13. Ustanovenie § 405b ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom od 06.08.2024, súdu ukladá
povinnosť v prípade, ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený súhrnný trest a v dôsledku zmeny

zákona zanikla trestnosť niektorého činu podľa § 84 Trestného zákona, rozsudkom zrušiť právoplatné
rozhodnutie len vo výroku o treste (ohľadne činu, ktorého trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona)
a podľa § 41 alebo 42 Trestného zákona uložiť primeraný trest za zostávajúce zbiehajúci sa trestné činy,
pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, a zároveň rozhodnúť o započítaní už
vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.
14. Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku tak rieši situáciu, kedy na základe zániku

trestnosti niektorého z činov podľa § 84 Trestného zákona v období po 05.08.2024, o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté výrokmi o vine aj treste, je potrebné vydať nové rozhodnutie vo vzťahu
k uloženému (úhrnnému alebo súhrnnému) trestu, ktoré bude odzrkadľovať vyššie uvedenú zmenu
trestnosti niektorých zo zbiehajúcich sa trestných činov.
15. Novo uložený trest za spáchanie viacerých trestných činov, musí byť ukladaný opätovne ako trest

úhrnný podľa § 41 Trestného zákona alebo ako trest súhrnný podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona,
pretože právoplatný výrok o vine ohľadne činu, ktorého trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona
v znení účinnom od 06.08.2024, nezaniká, ani sa neruší podľa ustanovenia § 405b ods. 1 Trestného
poriadku. Novo uložený trest tak síce formálne zostáva úhrnným alebo súhrnným, avšak v materiálnej
podobe zohľadňuje iba trestnosť činu (činov), ktorého sa nedotkla novelizácia Trestného zákona v

podobe zániku trestnosti podľa § 84 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024. Takýmto
spôsobom je naplnená vôľa zákonodarcu revidovať sankcie, ukladané za viacnásobnú trestnú činnosť
z dôvodu, že novelizáciou ustanovení Trestného zákona rozhodol o zániku trestnosti niektorých činov,
pričom dobrodenie tejto zmeny sa rozhodol vztiahnuť aj na prípady, v ktorých už boli vydané právoplatné
odsudzujúce rozhodnutia. Predmetné závery sú v plnej miere aplikovateľné aj pri ukladaní súhrnného

a zároveň spoločného trestu.
16. Konečne treba vyriešiť otázku, či novo ukladaný trest za trestnú činnosť, ktorá nebola dotknutá
novelizáciou Trestného zákona v podobe zániku trestnosti podľa § 84 Trestného zákona v znení
účinnom od 06.08.2024, má byť ukladaný trest v zmysle právnej úpravy účinnej do 05.08.2024 alebo
od 06.08.2024.

Podľa § 438k odsek 7 Trestného zákona trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15.3.2024 a ktorý
nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa Trestného zákona v znení účinnom od 15.3.2024 nie
je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.
Podľa § 405a odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny
zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe

aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.
V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach,
v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia
účinnosti zmeny zákona.
Podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §

84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh

uloženého trestu započítanie možné.
Podľa § 405d odsek 1, odsek 2, odsek 3 a odsek 4 Trestného poriadku, na vyhotovenie rozhodnutia, jeho
doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v
konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia

rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd
rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe
podľa § 405b odsek 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b odsek 1 sa stáva právoplatným až
právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.17. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý

je pre páchateľa priaznivejší. V tomto smere je nesporné, že ak by sa odsúdenému mal ukladať trest
podľa znenia Trestného zákona (konkrétne podľa ustanovenia podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona)
účinného od 06.08.2024, išlo by vzhľadom na ich postavenie o (pre odsúdeného) o priaznivejší postup,
nakoľko trestná sadzba by v prípade odsúdeného B. predstavovala výmeru 3 roky a 4 mesiace a 20 dní
až 10 rokov a 8 mesiacov (základná sadzba 3 až 8 rokov by bola modifikovaná jednak titulom, § 38 ods.

3 Trestného zákona a následne § 39 ods. 5 Trestného zákona - vzhľadom na vyhlásenie viny, ale aj §
41 ods. 2 Trestného zákona – vzhľadom na potrebu ukladania úhrnného trestu z dôvodu aplikácie tzv.
asperačnej zásady), pričom výmera aplikovateľná pre odsúdeného v zmysle znenia Trestného zákona
účinnéhodo05.08.2024predstavovala3rokya8mesiacovaž10rokova8mesiacov.Vobochprípadoch
však nie je možné reálne zvýšiť v prípade odsúdeného hornú hranicu trestnej sadzby z 8 rokov na 10
rokov a 8 mesiacov, preto je nutné mať za to, že efektívna horná hranica trestnej sadzby v prípade

odsúdeného je 8 rokov.
18. Odvolací súd v predmetnej veci dospel k názoru, že na posudzovanú trestnú veci je nutné aplikovať
ustanovenia Trestného zákona v znení ich účinnosti do 05.08.2024. V predmetnej veci odvolací
súd konštatuje, že v situácii po právoplatnom odsúdení došlo evidentne k zmene právnej úpravy
vzťahujúcej sa na kvalifikáciu konania odsúdeného, avšak nedošlo k zániku trestnosti jeho činu (v

rozsahu kvalifikácie skutku ako zločinu lúpeže), čo však ako podmienka aplikácie jednoznačne vyplýva
zo znenia § 84 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky
niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví,
že tento čin nie je trestným činom. V tomto prípade však aj podľa novelizovaného znenia Trestného
zákona konanie odsúdeného má naďalej znaky trestného činu, hoci aktuálne už posudzovaného

miernejšie. Potom, ale nebolo možné v tejto veci uzavrieť, že podľa § 84 Trestného zákona trestnosť
činu odsúdeného zanikla (čo je v predmetnej veci nesporné). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na to, že dôvodová správa (pomerne strohá v tejto spojitosti) k novele Trestného poriadku k § 405a až
405d uvádza len toľko, že „Zavádza sa nový procesný postup preskúmania rozhodnutia súdu (najmä
rozsudkov, ktorými bola vyslovená vina) pre prípad zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona

podľa § 84 Trestného zákona, ako aj postup pri zániku trestnosti činu v niektorých procesných situáciách
v prípravnom konaní.“ Ani z dôvodovej správy teda nevyplýva zámer, vôľa zákonodarcu, aby v prípadoch
trestných konaní ukončených právoplatnými odsudzujúcimi rozsudkami bolo pripustené posudzovanie
a skúmanie možností aj zmierňovania právnej kvalifikácie pri jednotlivých trestných činoch vzhľadom na
zmenu Trestného zákona, keďže explicitne upravuje iba otázku zániku trestnosti činu. Aj z toho však

možno usúdiť, že extenzívne vykladanie možností použitia § 405b ods. 1 Trestného poriadku aj na
prípady, kedy po právoplatnom odsúdení došlo k zmene podstatných ustanovení Trestného zákona,
ktoré majú za následok zmiernenie právnej kvalifikácie konania páchateľa, neprichádza do úvahy, a to
podľa odvolacieho súdu evidentne z dôvodu zabezpečovania právnej istoty vytvorenej právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom. Je potrebné zdôrazniť, že ide o podstatne inú situáciu ako v prípade, že k

zásadnej zmene zákona dochádza síce po spáchaní skutku, ale pred právoplatným rozhodnutím o ňom
súdom, kedy súd je viazaný okrem § 2 ods. 1 Trestného zákona aj ústavným rámcom tvoreným čl. 50
ods. 6 Ústavy SR. Ani Ústava SR, ani Trestný zákon však okrem uvedených ustanovení neposkytujú
právoplatne odsúdeným osobám účasť na akýchkoľvek výhodách, či benefitoch, ktoré by teoreticky
kedykoľvek v neskoršom období po právoplatnosti odsudzujúcich rozsudkov mohli zmeny Trestného

zákona prinášať.
19. Napokon je potrebné pripomenúť, že zmena právnej kvalifikácie nie je zaradená ani medzi dôvody
opodstatňujúce povolenie obnovy konania, hoci inak podľa § 394 Trestného poriadku medzi dôvody
obnovy konania patria aj dôkazy a skutočnosti týkajúce sa aj trestu, také vzhľadom na ktoré by pôvodne
uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa, bol by v rozpore s

účelom trestu. Popri tom podľa § 395 Trestného poriadku je obnova konania, ak trestnosť činu zanikla,
vylúčená v neprospech odsúdeného, z čoho vyplýva, že v prospech odsúdeného je prípustná, opäť však
s dôrazom iba na zánik trestnosti činu, nie z dôvodu zmeny, resp. zmiernenia právnej kvalifikácie činu.
20. Odvolací súd má za to, že kľúčové je hmotnoprávne ustanovenie § 438k odsek 7 Trestného
zákona, ktoré upravuje prechodné ustanovenia k zmenám Trestného zákona účinným od 15.3.2024.

Jeho zmyslom bolo docieliť taký stav veci, aby po účinnosti predmetnej novely nik nevykonával trest za
čin, ktorý po novele už nie je trestným. Toto prechodné ustanovenie zjavne cielilo len na nevykonané
zvyšky trestov uložených za trestné činy, ktorých trestnosť zanikla, pričom predmetné hmotnoprávne
pravidlo našlo svoj odraz v procesnom kódexe, a to v Trestnom poriadku vo štvrtom diely ôsmejčasti označenej ako Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona, konkrétne v ustanovení §
405b Trestného poriadku citovaných vyššie v texte, ktoré upravujú procesný postup, ako želaný stav
dosiahnuť.

21. Konanie podľa § 405b Trestného zákona nie je opakovaním konania v pôvodnej trestnej veci,
týka sa iba výroku o treste, aj to len jeho primeranosti vo vzťahu k trestnému činu, ktorého trestnosť
zanikla. Citované ustanovenie zákona neumožňuje súdom akokoľvek zasahovať do výroku o vine,
ten je aj naďalej právoplatný, preto ho súdy nemôžu preskúmavať, tobôž nemôžu skutok, pri ktorom
trestnosť činu nezanikla, inak právne kvalifikovať. Z uvedeného dôvodu sa nový primeraný trest ukladá

podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol pôvodný trest ukladaný, nie podľa Trestného
zákona účinného od 6.8.2024. Inak vyjadrené, v danej veci bolo potrebné ukladať nový súhrnný trest
podľa najprísnejšieho trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla, pričom prvostupňový súd správne
rozhodovalpodľaTrestnéhozákonaúčinnéhovčasespáchaniačinuasúčasneajvyhláseniapôvodného
odsudzujúceho rozhodnutia. V prípadoch trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla a za ktorý bol
právoplatne uložený trest do 5.8.2024, nie je možné ukladať trest podľa Trestného zákona účinného od

6.8.2024, nakoľko novela Trestného zákona ani Trestného poriadku účinná od 6.8.2024, neumožňuje
prehodnocovať tresty pri trestných činoch, kde trestnosť činu nezanikla. Účelom novely Trestného
zákona účinného od 6.8.2024 bolo zabezpečiť, aby odsúdení nevykonali zvyšky trestov, za činy, ktorých
trestnosť zanikla, avšak jej účelom nebolo prehodnocovať uložené tresty za trestné činy, kde trestnosť
nezanikla.

22. Prvostupňový súd teda nijako nepochybil, keď neukladal nový primeraný trest podľa Trestného
zákona účinného od 6.8.2024. Rovnako prvostupňový súd nepochybil, ak ako primeraný trest za
zostávajúci trestný čin určil z hľadiska výmery trestu rovnaký trest, aký bol odsúdenému uložený
pôvodným rozhodnutím, keďže tento bol uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Taký
trest už z povahy veci nemôže byť automaticky neprimerane prísny. Možno dodať, že primeranosť

trestu v zmysle ustanovenia § 405b odsek 1 Trestného poriadku neznamená, že nanovo uložený trest
nutne musí byť miernejší než trest uložený v pôvodnom rozhodnutí, resp. že ako primeraný nemôže byť
opätovne uložený trest v rovnakej výmere. Odvolací súd sa však zameral aj na primeranosť v konkrétnej
veci, resp. možnosť uloženia trestu v nižšej výmere, pričom dospel k názoru, že účel trestu možno
dosiahnuť len trestom rovnakého trvania, ako bol v konaní pôvodne uložený.

23. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami a závermi, rozhodol odvolací súd o zrušení napadnutého
rozsudku v rozsahu výrokov II a III. Nakoľko boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods. 3
Trestnéhoporiadku,odvolacísúdsámrozhodolpozrušenínapadnutéhorozsudkutak,akojetouvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu.
24. Pokiaľ ide o výšku novo uloženého trestu odňatia slobody, tunajší súd ukladal trest podľa

ustanovení Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, pri rovnovážnom pomere poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností (36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona). Trest ukladal ako súhrnný,
t.j. aj za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za ktorú bola odsúdený uznaný za vinného v konaní pred
Okresným súdom, sp. zn. 1T/11/2023, zo dňa 22.02.2023, pričom výrok o treste z tohto konania
odvolací súd postupom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil, ale pri uložení nového trestu

toto odsúdenie nijakým spôsobom nezohľadnil, čím umožnil započítanie obdobia obmedzenia osobnej
slobody odsúdeného v zbiehajúcej sa trestnej veci na jednej strane a učinil za dosť imperatívu
neprihliadať na odsúdenia, v rozsahu ktorých došlo k zániku trestnosti.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu dĺžka trestu odňatia slobody mohla a mala byť ukladaná v blízkosti
spodnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky a táto sa javí byť v kontexte

osoby odsúdeného ako dostatočná. Argumenty prvostupňového súdu na stranách 4 až 5 napadnutého
uznesenia (v kontexte korekcie odvolacieho súdu o potrebe uloženia súhrnného trestu) sú správne
a správny je aj záver o potrebe aplikácie ustanovení v znení do 05.08.2024. Trestný zákon v znení
do 05.08.2024 sa na právny stav odsúdeného aplikuje ako celok, nie je možné aplikovať žiadne
z novelizovaných ustanovení, tak ako žiada odsúdený. Výrok o zaradení do ÚVTOS so stredným

stupňom stráženia je taktiež vecne správny, odsúdeným pred stíhanými skutkami bol v posledných 10
rokoch vo výkone nepodmienečného trestu.
26. V tomto smere nie je konanie v zmysle § 405b ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom,
v ktorom by odvolací súd mohol naprávať aplikáciu ustanovení § 36 až 38 Trestného zákona, hoci by
aj nebola prípadne správna, teda tak ako namieta obhajoba. Z tohto dôvodu odvolací súd ponechal

priznaniepoľahčujúcejokolnostivzmysle§36písm.l)Trestnéhozákonaapriťahujúcejokolnostipodľa§
37písm.m)Trestnéhozákona.Tentostavnebolomožnéreparovaťanivprípade,akbyodvolacísúdzistil
pochybenie, čo však nie je tento prípad (len stručne možno dodať, že priznanie sa k trestnému činu nie
je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona tak, ako namieta obhajoba). Navyšeosobné a rodinné pomery odsúdeného nie sú novou okolnosťou a boli zohľadnené už v primárnom
konaní. Ani výmera trestu u spolu stíhaných osôb (keďže obhajoba naznačuje prísnosť len vo vzťahu
k osobe odsúdeného) nie je dôvodom pre priaznivejšie nazeranie na osobu odsúdeného, nakoľko u jeho

osoby je podstatným jeho zistené kriminálne narušenie a potreba jeho budúcej individuálnej prevencie.
27. Pokiaľideoodvolanieprokurátora,totobolodôvodné,nakoľkoajodvolacísúdsastotožnilspotrebou
ukladania súhrnného trestu.
28. Pri uložení súhrnného trestu odňatia slobody postupoval tunajší súd v súlade s ustanovením § 42
ods. 2 Trestného zákona a zrušil výrok o treste, vo vzťahu ku ktorému ukladal súhrnný trest (pričom

zrušenie výroku o vine a treste z veci ukončenej trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn.
1T/11/2023, zo dňa 22.02.2023 ostáva v platnosti aj naďalej).
29. Povinnosťou prvostupňového súdu po vrátení veci bude realizovať započítanie už vykonanej časti
trestuodňatiaslobodydotrestu,ktorýbolodsúdenémuuložený týmtorozsudkom,súladesustanovením
§ 405b ods. 1 druhá veta in fine Trestného poriadku.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.