Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325010085
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8325010085.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
MonikyHalkociovejaJUDr.LucieBašistovej,naverejnomzasadnutíkonanomdňa18.09.2025,vtrestnej
veci proti obžalovanému A. B. pre zločin obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f)
Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.
1T/6/2025 zo dňa 02.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v
C.,trvalebytomD.C.XXX/X,A.,t.č.vE.F.G.G.H.,uznávasazavinnéhonatomskutkovomzáklade,že

1/ v presne nezistených dňoch v mesiaci júl a august roku 2024, na hlavnej železničnej stanici v
Humennom, hrozbou zabitím vynucujúc si prítomnosť maloletej D. I., nar. XX.XX.XXXX z A., poznajúc jej
vek, opakovane mal. D. I. nútil ťahajúc ju za vlasy k sexuálnym praktikám s úmyslom získať tak finančný
prospech, v dôsledku čoho mal. D. I. uspokojila sexuálne potreby najmenej deviatich mužov, ktorých
pre tento účel oslovil A. B., následne ich priviedol k maloletej a takto išli spolu k jednému z východov
železničného podchodu, kde na opustenom mieste sexuálne potreby týchto mužov mal. D. I. orálne

uspokojovala, načo z blízkej vzdialenosti dohliadal A. B., ktorý si ponechal peniaze od mužov, ktorí mu
za toto zaplatili nezistené sumy finančných prostriedkov,

2/ v presne nezistenom období, v jarných mesiacoch roku 2024, v byte na najvyššom poschodí obytného
domu nachádzajúcom sa na adrese ulica D. C. J. XXX/X G. A., vediac o zneužívaní alkoholu a prchavých
látok maloletými dievčatami K. L., nar. XX.XX.XXXX, M. L., nar. XX.XX.XXXX, F. K., nar. XX.XX.XXXX,

H. K., nar. XX.XX.XXXX a D. I., nar. XX.XX.XXXX, všetky z A., o ktorých veku vedel, nakoľko išlo o
dievčatá bývajúce v jeho okolí, s ktorých rodičmi sa poznal, naviedol tieto dievčatá, aj v čase kedy boli
pod vplyvom alkoholu a prchavých látok, aby navštevovali jeho byt a aby tam mali opakovane pohlavný
styk s viacerými mladými mužmi – N. K., A. K., D. K., A. O., od ktorých za to A. B. prevzal rôzne sumy
finančných prostriedkov a alkohol,
v bode 1/ teda prechovával dieťa na účel detskej prostitúcie a čin spáchal závažnejším spôsobom

konania – násilím a hrozbou bezprostredného násilia,

v bode 2/ zlákal dieťa, na účel detskej prostitúcie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na
viacerých osobách, čím spáchal,

v bode 1/ zločin obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom

na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona,v bode 2/ zločin obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona.

O treste rozhodol tak, že obžalovanému uložil podľa § 179 ods. 3 Trestného zákona, v zmysle § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona, podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody
8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, súd uložil obžalovanému ochranný dohľad. Podľa § 78 ods. 1
Trestného zákona ochranný dohľad uložil na 1 (jeden) rok.

Onáhradeškodyrozhodoltak,žepodľa§287ods.1Trestnéhoporiadku,zaviazalobžalovanéhozaplatiť
náhradu škody poškodenej mal. H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. D. C. XXX/X, A., vo výške
7.500,- eur a mal. F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. D. C. XXX/X, A., vo výške 7.500,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný A. B. odvolanie, v ktorom hodnotil vykonané dôkazy zo svojho
pohľadutak,žedňa28.06.2025svedkyňaH.K.nevedelarozprávaťposlovenskyavôbecnevedelačítať,
ani písať, pričom predseda senátu jeho vyzval, aby jej predkladal v rómskom jazyku, že čo je na hlavnom
pojednávaní, a tak vyčítal, že vyšetrovateľ vypočul bez tlmočníka negramotného človeka. Ďalej dodal,

že svedkov P. Q. a A. B. nepozná a nepozná ich ani poškodená D. I., ktorá na hlavnom pojednávaní
potvrdila, že ich nikdy nevidela, pričom oboch týchto svedkov si najal alebo našiel vyšetrovateľ, pričom
sa jedná o bezdomovcov. Poukazoval na to, že svedkovia D. K., A. K. a N. K. na hlavnom pojednávaní
uviedli, že vyšetrovateľ ich nútil vypovedať pod nátlakom na obvineného a potom im ponúkol každému
po 10,- eur, aby vypovedali proti nemu, pričom sú to svedkovia, ktorí dlhú dobu používali riedidlo.

Vytýkal tiež, že súd sa nezaoberal tým, ako sa dostali do jeho bytu F. K., H. K., M. L. a K. L., pričom
okresný súd navrhol F. K. a H. K. odškodné 750,- eur bez toho, aby bol predložený dôkaz lekárskej
správy, či tieto osoby boli zneužité a či obvinený mal s nimi pomer. K dokazovaniu ďalej uviedol, že
svedkyňa D. I. uviedla, že ju zamykal vo svojom byte, no na hlavnom pojednávaní boli predložené
fotodokumentácie z tohto jeho bytu, kde ani v jednej izbe sa nenachádzajú dvere, všade sú spravené

v izbách klenby. Trval na tom, že bol krivo obvinený a svedkovia sa naňho dohodli a neprávom ho
usvedčovali a obvinili. Ďalej žiadal, aby bol preskúmaný jeho register trestov, nakoľko má podozrenie,
že okresný prokurátor a okresný súd 02.07.2025 na jeho predchádzajúce tresty nedohliadol a tvrdil, že
vminulostibol15-krátprávoplatneodsúdený.Ktomudodal,ževroku1987bolvzatýdoväzbyvPrešove,
v roku 1988 bol prvýkrát odsúdený Okresným súdom Humenné na trest 30 mesiacov. Dňa 01.01.1990

bol prepustený na amnestiu, v roku 1990 bol odsúdený na 3 roky a trest vykonal v roku 1996. V roku
1997 mu Krajský súd v Prešove uložil trest 11 rokov, ktorý vykonal v roku 2008, v ktorom mu Okresný súd
Humenné vymeral trest 86 mesiacov, ktorý vykonal v roku 2015. V roku 2022 bol podmienečne odsúdený
Okresným súdom Humenné a bolo mu uložené aj 200 hodín verejno-prospešných prác, ktoré vykonal
a v podmienečnom treste sa osvedčil. Trval na tom, že nepopieral žiadne trestné činy, ktoré v minulosti

páchal, priznával sa ku všetkým trestným činom, ktoré páchal, no má za to, že dňa 02.07.2025 bol
odsúdený pre svoju minulosť a zaujatosť súdu voči jeho osobe a takýmto klamstvom bol odsúdený. Bol
odsúdený nespravodlivým rozsudkom a hoci bol obvinený piatimi osobami, žiadna z nich nepredložila
priamy dôkaz, iba tvrdili neskutočnosť a nepravdivosť na jeho osobu. Žiada okresný súd o začatie
trestného stíhania za krivé svedectvo P. Q. a A. B., ktorí ho krivo obvinili. Uviedol, že v C. podchod druhá

východ lesík nie je, ako uvádzajú títo svedkovia, je tam obyčajná draha, prechod, pričom okresný súd sa
nezaoberal rekonštrukciou tohto prípadu, a tak obvinený bol odsúdený nezákonne a klamstvom týchto
ľudí. Obvinený trval na tom, že síce je kriminálnik, ale nespáchal tento trestný čin a žiadal detektor lži.

Aj prostredníctvom svojej ustanovenej obhajkyne obžalovaný uviedol, že je nevinný a skutok dávaný mu

za vinu nespáchal. Podľa jeho názoru došlo k viacerým rozporom vo výpovediach kľúčových svedkov,
ktoré neboli súdom náležite vyhodnotené. Takto poukazoval na to, že svedkyňa D. I. vypovedala k bodu
1/ obžaloby, že sa jej obžalovaný vyhrážal, aby poskytovala sexuálne služby, pričom v tom čase mali
bývať v blízkosti železničnej stanice, teda na voľnom priestranstve, kde sa prirodzene pohybujú aj iné
osoby. Naproti tomu k bodu 2/ obžaloby uviedla, že ju obžalovaný obťažoval, ale ubránila sa, pričom

v jeho byte nemala pohlavný styk. Je preto, podľa odvolateľa, najmenej nejasné, ako je možné, že sa
údajne nevedela ubrániť na verejnom priestranstve, kde sa nachádzali aj iní ľudia, no v uzavretom byte,
kdebolapriamosobžalovaným,saubrániťdokázalaapritomuviedla,ževbytevA.juobžalovanýnenútil
kposkytovaniusexuálnychslužieb,pretože„nemalktozaplatiť“.Samapotvrdila,žesavbytezdržiavaliajiné osoby, ktoré tam chodili najmä preto, že vonku bola zima a za účelom spoločného požívania alkoholu
aomamnýchlátok.Zatakýchokolnostiodvolateľvytýkalokresnémusúdu,ževýpoveďsvedkynehodnotil
ako dôveryhodnú, bez toho, aby sa primerane vysporiadal s vnútornými rozpormi v jej tvrdeniach,

či s otázkou, prečo jej výpoveď považuje za dôveryhodnú len v niektorých častiach a mal za to, že
vzhľadom na prostredie, z ktorého svedkyňa pochádza, jej životný štýl, ako aj dobrovoľné a opakované
zdržiavanie sa v spoločnosti omnoho staršieho muža, je zrejmé, že zo vzťahu s obžalovaným mohla
ťažiť skôr samotná svedkyňa. Pokiaľ ide o výpoveď svedka A. B., ide o osobu, ktorej dôveryhodnosť
je, podľa odvolateľa, značne znížená vzhľadom na jeho životné pomery, keďže ide o bezdomovca,

ktorý dlhodobo a nadmerne užíva alkoholické nápoje a viacnásobne je právoplatne odsúdený v iných
trestných veciach. Odvolateľ pritom poukazoval na to, že svedok B. tvrdil, že obžalovaný posadil D.
I. do taxíka, pričom ju taxikár následne priviezol späť. Takéto tvrdenie je z hľadiska bežnej logiky i
ekonomickej reality ťažko uveriteľné. Podľa jeho výpovede totiž mali obžalovaný a D. I. žiť vo veľmi
skromných podmienkach (prespávať pod stromom), pričom výnosy z poskytovania údajných sexuálnych
služieb mali postačovať len na základné potreby, napr. rožky alebo chrumky. Je preto nepresvedčivé, že

by obžalovaný disponoval prostriedkami na opakované využívanie taxislužby, ak pritom nebol schopný
zabezpečiť ani základné potraviny. Tento rozpor ešte viac spochybňuje vierohodnosť výpovede svedka
B. a celkovú vierohodnosť skutkovej verzie obžaloby. Svedok P. Q. okrem iného uviedol, že D. I. mala
poskytovať sexuálne služby na odľahlom mieste, pričom nie je zrejmé, ako túto situáciu mohol svedok
P. Q. reálne vidieť, keďže to údajne prebiehalo mimo dohľadu verejnosti. Obžalovaný preto počas

vyšetrovania žiadal vykonať vyšetrovací pokus a konfrontáciu so svedkami, avšak tieto dôkazy boli
orgánmi činnými v trestnom konaní bez riadneho odôvodnenia zamietnuté. Podľa názoru obhajoby, celá
obžaloba je postavená najmä na výpovediach osôb, ktorých dôveryhodnosť je minimálne pochybná, ich
výpovede si navzájom odporujú alebo sú bez zjavného dôvodu opakovane menené, no okresný súd
však týmto nezrovnalostiam nevenoval dostatočnú pozornosť. Obžalovaný nepopiera, že sa istý čas

pohyboval v spoločnosti D. I., no dôrazne odmieta, že by ju „predával“ alebo obchodoval s ňou. Rovnako
nepopiera, že sa v jeho byte zdržiavali rôzne osoby, no išlo však najmä o mladých ľudí bez stabilného
prístrešia, ktorí sa tam zdržiavali za účelom spoločenského kontaktu. Je bežné, že návštevníci prinesú
so sebou niečo na konzumáciu, no z toho nemožno vyvodzovať znaky obchodovania s ľuďmi. Ak by
boli dievčatá skutočne nútené k sexuálnym službám, nie je logické, že by sa do bytu obžalovaného

opakovane vracali. Z výpovedí svedkov a okolností prípadu vyplýva, že ide o komunitu mladých osôb,
ktoré sa so sexuálnym správaním stretávajú od útleho veku a neraz sa v mladom veku stávajú aj rodičmi.
V týchto prípadoch absentovala sexuálna výchova a dohľad zo strany rodiny. V predmetnej veci sa javí,
že obžalovaný je spätne obviňovaný za životný štýl, ktorý si dotknuté osoby zvolili dobrovoľne, prípadne
tento spôsob života prebrali od svojich rodičov. Z uvedených dôvodov obžalovaný navrhol, aby krajský

súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, prípadne vec vrátil na opätovné
prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa s dôrazom na doplnenie dokazovania, najmä vo vzťahu
k neprevereným tvrdeniam svedkov a nevykonaným dôkazným návrhom obhajoby.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods.

1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a nezistiac také chyby, po

vykonaní svojej prieskumnej povinnosti vo vzťahu k všetkým výrokom napadnutého rozsudku dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi.

Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za
porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. ( I. ÚS
19/02, I. ÚS 50/04, I. ÚS 59/04)
Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. (II. ÚS 78/05,

III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08)

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie oodvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
78/05 zo 16. marca 2005)

Aj z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v odôvodnení
rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami

konania.

Z predloženého spisu vyplýva, že napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o obžalobe, ktorú
prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal dňa 14.02.2025 na A. B. pre zločin obchodovanie s
ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

- v dobe od 19.07.2024 do 09.08.2024, na hlavnej železničnej stanici v Humennom, pod hrozbou
ublíženia na zdraví a zabitia, opakovane nútil maloletú D. I., nar. XX.XX.XXXX z A., o ktorej veku a
pomeroch mal vedomosť, nakoľko bývali v tej istej časti mesta a je jej vzdialený príbuzný, aby orálne
uspokojila minimálne deväť doposiaľ neidentifikovaných mužov, čomu predchádzalo to, že obvinený

týchto mužov zháňal v miestnom pohostinstve zvanom Pčolník na ulici Staničná č. 20, Humenné a
následne ich priviedol k maloletej poškodenej, ktorá sedela vonku na lavičke a potom spolu išli do
podchodu pod hlavnou železničnou stanicou v Humennom a na iné miesta v okolí hlavnej železničnej
stanice, kde maloletá poškodená pod hrozbou násilia a zabitia zo strany A. B., ktorý stál vedľa, týchto
mužov orálne uspokojila a obvinený za to od každého z nich zobral presne nezistenú sumu peňazí,

ktoré si ponechal,

a pre zločin obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. d), j) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

- v presne nešpecifikovanom období, pravdepodobne od marca roku 2024 do mesiaca júl 2024, v byte
na najvyššom poschodí obytného domu nachádzajúcom sa na adrese ulica D. C. J. XXX/X G. A., pod
hrozbounásiliaatakistopoužitímfyzickéhonásilia,akoťahaniezavlasyašatstvo,údermidohlavyatela,
dusením vankúšom, zamykaním v byte a podobne, nútil päť maloletých dievčat a to K.. L. XX.XX.XXXX.,
M. L. nar. XX.XX.XXXX, F. K. nar. XX.XX.XXXX, H.. K. XX.XX.XXXX a D. I. . XX.XX.XXXX., všetky z

A., o ktorých veku vedel, nakoľko išlo o dievčatá bývajúce v jeho okolí, s ktorých rodičmi sa poznal,
aby mali opakovane pohlavný styk s mužmi, ktorí chodili do jeho bytu, kde mu nosili alkohol, cigarety,
toluén a riedidlo na tetovanie, ktoré kupovali a takisto doposiaľ nešpecifikovanú sumu peňazí, čo malo
slúžiť ako odplata za to, že im obvinený A. B. zabezpečí to, že budú mať pohlavný styk s poškodenými
maloletými dievčatami, pričom maloletú poškodenú D. I. nar. XX.XX.XXXX, minimálne raz predal za

účelom poskytnutia sexuálnych služieb mužovi menom P. D., ktorý prišiel do jeho bytu a od ktorého
obvinený A. B. zobral sumu 5,- € a následne ich oboch zamkol na záchode v jeho byte a to za tým
účelom, aby s ním mala poškodená D. I. nar. XX.XX.XXXX pohlavný styk, čo však poškodená odmietla,
za čo ju obvinený A. B., po tom, čo ich oboch zo záchoda pustil von, zbil tak, že ju zvalil na posteľ, udrel
ju do tváre a dusil ju vankúšom, čím jej spôsobil podliatinu pod okom a takisto zobral sumu 2,- € od

muža menom R. za to, že sa mu poškodená D. I. nar. XX.XX.XXXX ukáže nahá, čo aj poškodená pod
tlakom obvineného A. B., ktorý do nej kopal, spravila tak, že si stiahla nohavice a zdvihla si tričko hore,
čím takto A. B. za odplatu vo forme alkoholu, cigariet, látok na fetovanie a peňazí opakovane ponúkal
a predával päť maloletých dievčat na poskytovanie sexuálnych služieb, k čomu ich nútil hrozbou násilia
a použitím násilia a za tým účelom ich vo svojom byte aj zamykal.

Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd poukázal na podstatu obhajoby
obžalovaného pri oboch skutkoch a na dôkazy, ktoré považoval za usvedčujúce. Plynie z neho, že
pri skutku v bode 1/ rozsudku za priamo usvedčujúce považoval výpovede svedka A. B. a P. Q.,
anajmävýpoveďsvedkynepoškodenejD.I.,ktoráv časevideokonferenčnéhovýsluchubolaužplnoletá

a pri skutku v bode 2/ rozsudku, pri ktorom obžalovaný rovnako popieral vinu za usvedčujúce vlastne
považoval výpoveď svedka A. O., svedka N. K. a A. K., svedka D. K., svedkýň poškodených D. I.,
H. K., F. K., M. L. a K. L.. Ostatné vykonané dôkazy tieto priame dôkazy podporili. Kým znalkyňa
z psychologického hľadiska poukazovala na to, že obžalovaný má vysoké lži skóre, že povaha činuzodpovedá zistenému profilu jeho osobnosti a že je sociálne zdatný a prakticky má nadpriemernú
orientáciu v činnostiach smerujúcich k jeho vlastnému prospechu, tak pri poškodených maloletých dala
do pozornosti, že posudzované dievčatá, s výnimkou M. L., nemali patologický intelekt a nemali ani

patologické pamäťové schopnosti. Jej závery odôvodňujú to, že v otázke dôveryhodnosti, aj z tohto
hľadiska sa okresný súd priklonil pri hodnotení dôkazov na ich stranu. Pritom aj u M. L. konštatovala
len ľahkú duševnú zaostalosť, no zároveň aj to, že táto osoba, ak niečo intenzívne zažije, dokáže to
spôsobom sebe vlastným reprodukovať.

Krajský súd sa oboznámil s vykonaným dokazovaním, jeho obsahom a môže k nemu len dodať, že
bolo vykonané zákonným postupom, pričom okresný súd prihliadal len na dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní, ktoré podrobil hodnoteniu postupom podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Vykonané
dokazovanie opodstatnene viedlo okresný súd k zmenám v skutkových vetách oproti ich zneniu
v podanej obžalobe, s čím sa okresný súd riadne v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal.

Obžalovanývinupoprel.Obhajovalsavpodstatetým,žeceláobžalobajehrubýmklamstvomprotinemu,
žiadne peniaze od D. I. nezobral, tá mala pri stanici v C. frajerov, bola stále opitá a nafetovaná, ukazoval
jej fotky, na ktorých bola D. nahá a opitá, pričom mu povedala, že ho dostane do basy tak, ako dostala
do basy aj svojho muža, ktorý je teraz vo výkone trestu. V letných mesiacoch júl a august, približne v
období od 19.07.2024 do 09.08.2024, sa nachádzal v okolí železničnej stanice v Humennom, ale po 09.

auguste odišiel do Anglicka a 19.08. sa vrátil domov. Im všetkým ide o jeho byt. Vyfajčila autobusára. Bol
s D. iba kamarát, nikdy s ňou nemal žiadny pohlavný styk. D. je, podľa jeho názoru chorá, ona je doslova
nymfomanka a stalo sa, že sa vyzliekla a núkala mu pohlavný styk. Všetci poškodení sú chorí z toho, že
fetujú. Matka D. vyhodila z domu a vtedy D. spala u K., kde dokonca súložila s vlastným bratrancom. K.
súložila s vlastným otcom. Do jeho bytu v A. chodili, lebo chceli piť a fetovať. M. neublížil. On sa basy

nebojí, vinný nie je. Tie deti k nim chodili od mala, lebo jeho žena im dávala jesť, keď ich otec bol v base a
tie deti sa naučili len to, čo videli u svojich rodičov, ktorí sexovali na kope a zanedbávali výchovu svojich
detí. Keď oni sexovali v jeho byte a pili, aj on pil, ale nikoho do ničoho nenútil.

Nemožno sa stotožniť s hodnotením dôkazov zo strany obžalovaného, pretože ich obsah nasvedčuje,

že skutky spáchal a že nimi došlo k naplneniu všetkých znakov predmetnej úmyselnej trestnej činnosti
tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Výpovede priamych svedkov ho totiž usvedčujú,
pritom ide o výpovede, ktoré sa najmä v podstatných smeroch vzájomne potvrdzujú, sú vnútorne
konzistentné. Hodnovernosti výpovedí maloletých poškodených, ako priamych svedkýň, nasvedčujú
aj závery znaleckých posudkov znalkyne z odboru psychológia, proti ktorej obhajoba nepostavila

porovnateľne odborný dôkaz, a teda závery znalkyne dostatočne hodnoverne nespochybnila.

Aj keď sa niektorí svedkovia oproti výpovediam v prípravnom konaní odchýlili, nezrovnalosti hodnoverne
nevysvetlili. Ich výpovede z prípravného konania boli po vyžiadaní vysvetlenia rozporov nimi
verifikované, čo v spojení s tým, že išlo o výpovede z prípravného konania, teda časovo bližšie, než

neskoršie výpovede z hlavného pojednávania a svedkovia svoje zmenené výpovede nijako nepodložili,
pričom zmenené výpovede zostali v zásadnom kontraste so stabilnými a vzájomne sa potvrdzujúcimi
výpoveďami priamych svedkov, nemal odvolací súd dôvod týmto neskoršie zmeneným výpovediam
uveriť.

Poškodená D. I. tak v podstate stabilne počas celého trestného konania, vrátane svojej výpovede
prostredníctvom videokonferencie, trvala na tom, že A. B. ju zobral do C. a tvrdil, že idú k jeho sestre
do K., no oklamal ju, zostali v C. a vyhrážal sa jej, že keď nepôjde s ním, že ju zabije, lebo on sa ničoho
nebojí, on už bol veľakrát v base. Keď boli pri stanici, A. B. išiel za starými chlapmi a povedal, že im dá
babu, potom prišiel k nej a povedal, že má ísť s nimi. Odmietla to, nesúhlasila, no chytil ju za vlasy a

povedal, že musí ísť do tunela, kde bola tma a tam to musela urobiť. Treba dodať, že tunelom sa rozumie
na mieste činu existujúci podchod vybudovaný pod cestou, podchod, ktorým sa dá dostať na železničnú
stanicu. Poškodená pokračovala, že prešli cez časť tunela a vyšli z neho východom pre chodcov a fajčila
tých mužov už vonku, tam kde sú stromy pri východe z tunela. Keď fajčila tých mužov, A. B. pri nej
stál, strážil ju. Ona to nechcela robiť. Povedal jej, že už za to dostal peniaze. Na deň jej takto priniesol

deväť chlapov. Keď s tým nesúhlasila a nechcela to robiť, tak ju zbil. Nedostala žiadne peniaze, všetky
peniaze zobral on, za to si kupoval pálenku, pil a potom ešte ju aj obťažoval. Raz sa stalo, že dala hore
tričko a tepláky, žeby ten starý gadžo, ktorý chcel, aby ho vyfajčila, ju videl nahú, lebo A. povedal, žeby
neboli zadarmo peniaze, ktoré mu ten gadžo dal. Nechcela ho vyfajčiť, no obžalovaný ju donútil, abysa takto vyzliekla, aby sa na ňu ten gadžo chvíľu takto pozeral a aby si pri tom vyhonil. Takto boli pri
stanici mesiac aj dva týždne. Ťahal ju za vlasy a kopal do nej, keď spadla. Nehovorila o tom s nikým.
Nebol tam nikto z jej rodiny a ostatných nepoznala. Rozhodla sa z C. odísť, sadla na autobus, revízorovi

povedala, čo sa v C. robilo. Vyložili ju z autobusu v Radvani a potom ju tam našiel A. B., ktorý ju znova
zobral do C., kde nechcela ísť. Boli tam ešte týždeň a potom stretla svoju tetu, ktorej ale nestihla všetko
povedať. Aj vtedy po ňu prišiel obžalovaný a zobral ju k sebe domov do chyži do A., a keď si išiel kúpiť
víno, otvorila jej dvere 12 alebo 13-ročná K. a odišla domov. Poprela, že by chcela s obžalovaným byť
a pred súdom k nemu vyjadrila odpor z dôvodu jeho veku, pričom sa vyjadrila k veci tak, že nechce viac

už o tom hovoriť, lebo pri tom veľa pretrpela. K skutku dva rozsudku uviedla, že bola u chyži u A. B.
zavretá v jednej izbe, odkiaľ ju nechcel pustiť a bolo tam veľa dievčat a chlapcov, ktorí fetovali a pili.
Stalo sa, že prišiel k nej a obťažoval ju, roztrhol jej šaty. Nebol jej kto pomôcť, lebo oni tam fetovali a
pili. Potvrdila, že tie dievčatá a chlapcov nepustil do chyži zadarmo, museli mu dať peniaze alebo víno
a vtedy ich pustil do bytu. Potvrdila, že tam chodilo veľa detí, ktoré tam fetovali a pili. Chodila tam K.,
ktorý býva na S., potom chodila tam aj M., M., F., nejaká A.. Chlapci tam chodili D., A., P., M.. Keď bol

obžalovaný opitý a chcel ju obťažovať, ona to nechcela, tak ju za vlasy chytal a hodil ju do postele. Tí,
čo tam fetovali a pili, o nej vedeli, ale obžalovaný sa im vyhrážal, aby to nikomu nepovedali. V tom byte
ju nenútil k sexuálnemu uspokojeniu iných mužov, lebo tam nikto nemal peniaze, čo by mu za to zaplatil.

Treba uviesť, že obžalovaný i táto poškodená popreli vzájomný sexuálny styk a pokiaľ niektorí svedkovia

tvrdili, že taký styk mali, v pochybnostiach súd správne v prospech obžalovaného neuznal, že by
obžalovaný s touto maloletou poškodenou aj súložil. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolací
súd zohľadnil, že v čase predmetnej trestnej činnosti poškodená opustila svoj domov, bola na ulici
osamotená, v podstate odkázaná na obžalovaného, ktorý ale namiesto toho, aby bol jej oporou v jej
situácii, tak ju presvedčil a ak bolo treba, tak aj verbálnym či fyzickým násilím, aby poskytovala orálny sex

cudzím mužom, ktorých on zabezpečil a navyše si ešte aj výnos z tejto aktivity prisvojil. Keď jej potom
umožnil žiť v jeho byte, tak niet dôvodu pochybovať, že nemal dôvod ju nútiť k sexuálnemu uspokojeniu
iných mužov, lebo tam nikto nemal peniaze, čo by mu za to zaplatil. Nemožno pritom prehliadnuť, že
sa ešte v C. pokúsila odpútať od obžalovaného, no nemala v iných oporu a keď ju obžalovaný našiel,
znova pokračoval pre ňu život ako predtým.

Ostatné priame poškodené boli tiež ešte v prípravnom konaní vypočuté, pričom ich výpovede boli na
hlavnom pojednávaní prečítané, s čím treba súhlasiť, lebo zo strany okresnému súdu išlo o zákonnú
snahu vylúčiť druhotnú viktimizáciu obetí danej trestnej činnosti. Z výpovedí svedkýň H. K., F. K., M. L.
a K. L. vyplynulo, že obžalovaný skutočne umožňoval vykonávanie sexuálneho styku vo svojom byte,

nazývanom chyža, medzi konkrétnymi maloletými dievčatami a chlapcami, ktorým umožnil vojsť, zotrvať
v jeho byte a mať sex, pričom sa nepotvrdilo, aby tieto dievčatá boli obžalovaným k sexuálnemu styku
nútené. Viaceré potvrdzovali, že obžalovaný tiež mal s niektorými dievčatami v jeho byte sex.
Svedkyňa H. K. potvrdila, že chodili do chyži okrem nej aj M., K. a F. a chlapci N. (jej brat), A. a D..
Uvádzala, že sa tam prespala /mala sex/ s A., aj s D. dvakrát. Tvrdila, že obžalovaný ju chytil za vlasy,

prekryl jej ústa, popísala sexuálny styk s ním, pričom vtedy v byte nikto nebol, ona sa ho bála, potom
ju ešte udrel, aby to nikomu nepovedala. Pomenovala to, že ju znásilnil. Inokedy mala v byte sex s D.,
bola nafetovaná, ale verila mu, že s ňou chce chodiť. M. mala sex s A. a K. s jej bratom. Nikto ich pritom
nenútil, samé chceli sex.

Svedkyňa F. K. potvrdila, že D. ju priviedla k obžalovanému do bytu, on zavrel dvere a povedal jej, že už
ju von nepustí, pokiaľ nepôjde s chlapcami. Potvrdila, že do bytu A. B. chodila D. (I.), H. (K.), K. (L.) a M.
(L.) a chlapci D., A., A., P., N. T. U.. Do bytu chodili každý deň okolo osemnástej hodiny. Priznala, že s D.
súložila. Uviedla, že obžalovaný ju chytil za vlasy, aby išla k nemu hore do bytu a keď tam prišla, videla,
že D. robila „tote veci“ - rukou zovretou v päsť pohybuje opakovane k ústam. S obžalovaným mali mať

sex okrem D. T. K. T. M.. Okrem neho mali sex aj s D., A., N. a P.. Fetovali a pili pritom. Popísala, že
hoci nechcela mať sex s obžalovaným, dal jej dole tričko, hodil ju na D., ktorý bol nafetovaný, chytil ju,
popísala sexuálny styk, potom vstala, dala mu po pysku, aj obžalovanému dala po pysku, zobrala kľúče
zo stola, otvorila dvere a išla domov. Kľúče mal obžalovaný vo vrecku, keď ju nechcel pustiť z bytu.

Svedkyňa M. L. tiež usvedčuje obžalovaného najmä tým, že uviedla, že v byte u A. B. na ul. D. C. bola
raz opitá a nafetovaná, bola s ňou tam aj K. a keď prišli chlapci a dali A. päť eur za to, mali sex. Po
chvíli znovu popíjali a druhýkrát mali sex. V byte bola štyri, päťkrát, možno aj viac. Sex mala s A. K., D.
K., N. K. a A.. N. a A. jej dali piť a fetovať a potom na ňu kričali, aby išla na posteľ, že ak nepôjde, taknebude ani piť, ani fetovať. Okrem tohto ju žiadnym iným spôsobom nenútili. Potvrdila, že mala sex aj
s obžalovaným a s tým mala sex aj H. a F. mala sex s D.. Ona mala v byte sex dvakrát, a to s A. a N..
V byte mala dvakrát sex a v tej izbe mala sex aj H. s A.. Do bytu chodili F. K., H. K., D. I., K. L. a ona.

S A. spala D., aj H.. Do bytu chodil aj A. O., A., aj D.. Ona mala sex s obžalovaným, ktorého prezývajú
K.. Sex mala aj so K.. Ten chlapec, s ktorým mala sex, dal A. B. päť eur. V jeden deň mala sex s A.
(obžalovaným) a druhý deň s N. K..

Svedkyňa K. L. tiež priamo usvedčuje obžalovaného. Uviedla, že v byte u A. B. v A. pili a fetovali. Do

bytu chodila aj M. L., D. I., F. K., H. K. chlapci A. K., D. K., N. K. a ďalší, ktorých mená nevie. Pohlavný
styk mala s N. K. a aj s ďalším chlapcom, ale nevie jeho meno. Sex s nimi mala preto, lebo sama chcela.
Obžalovaný volal chlapcov do bytu, aby mali s dievčatami sex. Tvrdila, že obžalovaný od nich za to nič
nechcel. Pri zisťovaní obdobia kedy svedkyňa navštevovala byt A. B., uviedla, že boli prázdniny. V byte
nemala sex s obžalovaným B. a tvrdila, že sex s ním mala aj F. a H..
Znalkyňa P. G. Q., P., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická

psychológia dospelých, psychológia sexuality, sa dostatočne hodnoverne vyjadrila k svojim
psychologickým zisteniam k osobnostiam maloletých poškodených i obžalovaného a poskytla súdu
v procese dokazovania konkrétne informácie zo svojho oboru. Okresný súd ich správne v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil a odvolací súd v tomto smere poukazuje na
tie najpodstatnejšie zistenia.

Znalkyňa popísala zdroje a metódy svojej znaleckej činnosti, vyšetrenie aj z hľadiska jeho trvania,
čo odvolací súd hodnotí ako dôsledné, profesionálne, bez nedostatkov, ktoré by hodnovernosť ňou
vykonaného psychologického vyšetrenia znižovali. Takto sa súd dozvedel, že obžalovaný A. B. má na
rozdiel od maloletých poškodených vysoké lži skóre. Povaha činu zodpovedá zistenému profilu

osobnosti a aj keď jeho intelektové schopnosti sú na úrovni podpriemeru, je sociálne zdatný a prakticky
má nadpriemernú orientáciu v činnostiach smerujúcich k jeho vlastnému prospechu.

Poškodenú D. I. vyšetrila dvakrát, pričom nekonštatovala zmeny. Pri prvom znaleckom posudku prišla
priamo z ulice. Pri druhom znaleckom posudku pri realizácii vyšetrenia prišla už z prostredia CDR aj

s vychovávateľkou, kde bola už stabilizovanejšia, kde vykazovala znaky takej spokojnosti, bola lepšie
upravená, mala čistý zovňajšok, jej vystupovanie bolo pokojné a mala trochu aj iné názory na svoj budúci
život. Verbalizovala snahu žiť rodinným spôsobom. Tieto zmeny prostredia nemali vplyv na vierohodnosť
výpovede D. I., ale skôr na intenzitu prežívania udalostí, ktoré zažila. Pri vyšetrení v auguste bola v
neistote, nevedela čo s ňou bude a mala sa vlastne vrátiť do A.. Po týchto prvých výpovediach jej bolo

ponúknuté umiestnenie v CDR. D. vo vzťahu k prvému vyšetreniu, ktoré bolo realizované v auguste a
následne vo vzťahu k druhému vyšetreniu, ktoré bolo realizované v októbri, vykázala znaky osobnostnej
aj intelektovej konzistencie, a teda nedošlo u nej k žiadnym zmenám. Jej osobnosť je extravetrovaná,
neurostabilná, bez tendencie k sociálne žiadúcemu správaniu, bez tendencie k lži.

Poškodená mal. H. K. dokáže správne vnímať prežité udalosti a dokáže ich aj správne interpretovať, u
poškodenejnebolizistenétendenciekuklamstvu,anikufabulách,prehnanejfantázii,anikuskresľovaniu
prežitých udalostí. Menovaná si vie zapamätať aj uložiť a vybaviť konkrétne udalosti z pamäti, a to
udalosti, ktoré prežila u zaznamenala na emocionálnej, ako aj racionálnej úrovni. Osobnosť menovanej
je skôr extravertovane orientovaná, javí sa ako neurolabilná, bez tendencie k sociálne žiadúcemu

správaniu, bez tendencie k lži, má nízke skóre lži. Na základe komplexnej psychodiagnostiky bolo
zistené, že menovaná poškodená H. K. má zachovanú všeobecnú vierohodnosť zo psychologického
hľadiska. Špecifická vierohodnosť zo psychologického hľadiska je rovnako plne zachovaná, teda
vierohodnosť výpovede poškodenej H. K. vo vzťahu k vyšetrovanej trestnej veci je použiteľná v trestnom
konaní.

Pri osobnosti mal. F. K. znalkyňa poukázala na to, že ide o závislú osobu, ktorá od útleho veku zneužíva
prchavé látky a možno aj alkohol, a tak je často dobrovoľne angažovaná aj v antisociálnych aktivitách,
pričom z psychologického hľadiska človek, ktorý je závislý na prchavých látkach – nikotíne, alkohole,
toluéne, taký človek je motivovaný vrátiť sa na miesto, kde sú mu tieto látky poskytnuté. Intelekt má

síce obmedzený od narodenia a bez akejkoľvek tendencie napredovať, avšak práve preto je omnoho
priamejšia väzba medzi tým, čo prežila, tzv. zapísala si do pamäte, a tým ako to emocionálne prežila
a reprodukovala. Komplexnou psychodiagnostikou neboli zistené tendencie k disimulácii /zakrývaniu
skutočnosti/anikagravácii/prehnanémustupňovaniu/prejavovtýkajúcichsatrestnéhokonania.Dokážesprávne vnímať prežité udalosti a dokáže ich aj správne interpretovať, u poškodenej neboli zistené
tendencie ku klamstvu, ani ku fabulácii, prehnanej fantázii ani ku skresľovaniu prežitých udalostí. Jej
pamäťové schopnosti sú t. č. rovnako v pásme podpriemeru až hranice duševnej zaostalosti, a to

vo všetkých fázach pamäťových operácií a procesov. Menovaná si vie zapamätať, uložiť a vybaviť
konkrétne udalosti z pamäti, a to udalosti, ktoré prežila u zaznamenala na emocionálnej, ako aj
racionálnej úrovni. Osobnosť menovanej je skôr extravertovane orientovaná, javí sa ako neurolabilná
bez tendencie k sociálne žiaducemu správaniu, bez tendencie k lži, menovaná má nízke skóre lži.
Má zachovanú všeobecnú vierohodnosť zo psychologického hľadiska. Špecifická vierohodnosť zo

psychologického hľadiska je rovnako zachovaná, teda vierohodnosť výpovede poškodenej F. K. vo
vzťahu k vyšetrovanej trestnej veci je použiteľná v trestnom konaní.

Z hľadiska osobnosti mal. M. L. hodnotila jej pamäťové schopnosti ako podpriemerné, až v pásme
hranice duševnej zaostalosti, no to z pohľadu schopnosti vzdelávať sa a dodala, že to nevylučuje, že
táto osobnosť si do pamäte uložila to, čo prežila, na báze jej intelektových schopností.

Znalkyňa potom zhrnula, že posudzované dievčatá s výnimkou mal. M. L., nemali patologický intelekt a
nemali ani patologické pamäťové schopnosti. U mal. M. L. síce konštatovala ľahkú duševnú zaostalosť,
už ide o patologický intelekt vo forme vývojovej poruchy, no aj táto osoba, ak niečo intenzívne zažije,
dokáže to reprodukovať, i keď svojsky. Aj preto odvolací súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti

ich výpovedí, o tom, že popisovali, čo skutočne vo vzťahu k obžalovanému pri predmetných skutkoch
zažili a čo zodpovedalo skutočnosti.

Svedok P. Q., tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl, ako ona išla
do krčmy, ktorá je pri stanici, s nejakým mužom, išla s ním do kriakov, tam mu vybrala penis a honila

ho, za čo jej dal 20,- eur a potom prišiel k nej obžalovaný, povedal jej aby mu tie peniaze dala, ona sa
s ním hádala, kričal na ňu a peniaze jej zobral. Všetci išli potom na stanicu. Keď videl, že obžalovaný od
tej ženy zobral peniaze, išiel za ním a povedal mu, žeby jej vrátil tých 20,- eur. Sledoval, že D. niekoho
fajčila preto, lebo len tak išli to sledovať, čo bude robiť a ona skutočne to robila. Obžalovaný použil tie
peniaze na alkohol. Stále pil víno.

Svedok A. B., ktorý sa s obžalovaným spoznal na železničnej stanici, no nie sú v blízkom priateľskom
vzťahu, potvrdil svoju usvedčujúcu výpoveď z prípravného konania. Trval na tom, že obžalovaný A. B.
bolnaželezničnejstanicisdievčaťom,onjupredávalakeďmalipeniaze,taksikupovalijedloapodobne.
Videl viackrát, že obžalovaný posadil to dievča do taxíka, taxík ju odviezol a po nejakom čase ju taxikár

priviezol späť. Svedok potvrdil, že to dievča mu povedalo, že má 14 alebo 15 rokov a že od rodičov
odišla. Videl, že dvakrát išla z mužmi. Videl, že obžalovaný bral od maloletej peniaze a bol aj svedkom
hádky, kde ona mu vyčítala, že stále jej berie peniaze. Povedala mu, že trpí, že musí zarábať love.

Nižšie uvedení svedkovia sa na hlavnom pojednávaní pokúšali účelovo meniť svoje pôvodné

usvedčujúce výpovede z prípravného konania, no ani odvolací súd nemal objektívny základ pre to, aby
mohol v súlade so zásadami trestného konania uveriť takto zmeneným výpovediam.

Svedok N. K., ako sused A. B. potvrdil, že do predmetného bytu obžalovaného chodili dievčatá aj
chlapi. Chodili piť a fetovali tam. Zároveň ale potvrdil pravdivosť svojej výpovede z prípravného konania.

To, že vtedy povedal, že bol svedkom toho, keď nejaký chlap dal obžalovanému 20,- eur do ruky za
sex s D. a mal tam zostať do rána, vysvetľoval ako výsledok toho, že ho vyľakala kriminálka a tvrdil,
že si na polícii všetko vymýšľal, lebo ho chceli policajti z výsluchu zobrať do basy. Pritom ale zo
zápisnice o jeho výsluchu z 15.01.2025 nevyplynul žiaden nezákonný nátlak, naopak, svedok podpisom
potvrdil dobrovoľnosť a pravdivosť svojej výpovede, pričom ani vtedy prítomný obhajca nepotvrdil, že by

zaregistroval pri výsluchu svedka postup, ktorým svedok vysvetľoval zmenu svojej výpovede.

Svedok A. K., ktorému je obžalovaný, ako uviedol, ujo, tiež tvrdil, že jeho výpoveď z prípravného konania
je len to, čo si kriminálka písala, čo chcela. Vtedy prítomný obhajca ho ale nestrašil, pričom obhajca
zároveň pred súdom potvrdil, že nezaregistroval nátlak polície na tohto svedka. Nebol dôvod neveriť

potom jeho pôvodnej výpovedi, že obžalovaný im vravel, že ak mu kúpia víno, cigarety a riedidlo, že im
dá dievčatá, že dievčatá čakajú na nich u neho zatvorené, že videli, jak každý sexoval.Svedok D. K., u ktorého tiež je obžalovaný ako brat ich mamy, ujo ako svedok, u ktorého mal súd
pochybnosti o psychických predpokladoch svedka, náležite pochopiť podstatu a dôležitosť prísahy, bez
zloženia prísahy uvádzal, že si nič nepamätá, lebo bol nafetovaný a opitý, pričom dokonca tvrdil,

že si nepamätal, že bol políciou vypočutý, no paradoxne si pamätal, že bol vtedy nafetovaný. Podľa
odvolacieho súdu, sa svedok len vyhýbal výpovedi pred súdom a účelovo, chrániac obžalovaného,
ako svojho uja, sa pokúšal súd zavádzať. Vyplýva to z toho, že pri jeho výsluchu v prípravnom konaní
13.01.2025 a predtým 03.10.2024 bol osobne prítomný aj jeho obhajca a ten neoznámil žiadnu takúto
prekážku výsluchu. Navyše, svedok vtedy vypovedal podrobne, konzistentne, chronologicky tak, že

keď potvrdil pravdivosť a úplnosť a dobrovoľnosť svojej výpovede do zápisníc o svojom výsluchu,
objektívne ani pre odvolací súd nevznikli pochybnosti o procesnej použiteľnosti a hodnovernosti týchto
jeho výpovedí z prípravného konania. Evidentne svedok klamal už o čase, kedy sa tieto výsluchy
v prípravnom konaní uskutočnili. Dokonca uvádzal ako dôvod zmeny svojej výpovede, že kriminálka
každému z nich ponúkla peniaze, aby na obžalovaného vypovedali, a to 10,- eur, 20,- eur. Takéto
skutočnosti svedok nijako nedoložil a nevyplývajú ani z iných hodnoverných dôkazov. Rovnako sa

nepotvrdilo ani jeho tvrdenie, že kriminálka pre nich chodila o piatej, o šiestej ráno, aby išli na výpoveď.
Nakoniec ale napriek tejto jeho snahe účelovo prospieť obžalovanému, potvrdil, že v byte obžalovaného
mali sex on, brat N., R. a ešte jeden zo K., a to tak, že on mal sex s H., N. s M., R. bol s druhou L. a
ešte O. mal sex so K.. Dievča na sex si vybral sám a aj kupoval riedidlo sám. Takýmto spôsobom mal
sex trikrát. Vtedy bol obžalovaný v uvedenom byte tiež. Obžalovaný ale s D. nespal.

Svedkyňa N. B., sestra obžalovaného tvrdila, že býva blízko obžalovaného a videla u neho /na rozdiel od
vyššie uvedených svedkov/ iba mužské návštevy, keď prišli chlapi, si spolu vypili a zaspievali, ale žiadne
ženy, ani deti tam nevidela. Táto jej výpoveď môže zodpovedať tomu, čo videla, no zároveň neobstojí
pred výpoveďami vyššie uvedených svedkov, ktorý zhodne potvrdzovali, že do bytu obžalovaného deti

chodili, zdržiavali sa tam, pili a sexovali. To svedčí o nedôveryhodnosti tejto svedkyne podať súdu
výpoveď zhodnú so skutočnosťou týkajúcou sa žalovaného skutku, resp. toho, čo sa v skutočnosti dialo
v predmetnom byte obžalovaného v čase trestnej činnosti. Je pravdepodobnejšie, že svedkyňa, ako
blízka osoba obžalovaného, sa len snaží účelovo ho zbaviť trestnej zodpovednosti.

Svedok A. O. potvrdil, že v byte obžalovaného boli spolu viacerí, medzi nimi D. K., A. K., M. L., D. I., A.
L. a ďalší. Pripustil, že hoci bol v jeho byte nafetovaný, išiel s jednou, lebo vtedy aj chcel, ale nakoniec
nemal so žiadnou sex.

Z výpovedí matiek niektorých maloletých poškodených detí sa len potvrdila absencia výchovného vplyvu

týchto rodičov na nich a v podstate nezáujem o spôsob života svojich detí. Z ich výpovedí vyplýva aj
absencia dôvery medzi nimi a ich dotknutými deťmi, s čím bolo spojené, že nevedeli, kde deti sú a čo
robia.

Potvrdenie A. Q. L. z jej gynekologickej ambulancie bolo predložené v znení, že žiadna z menovaných

maloletých neabsolvovala v období od 01.08.2024 gynekologické vyšetrenie na ich ambulancii.
Nemožno teda z neho vyvodiť, že by nasvedčovala predmetnej odvolacej námietke obžalovaného, teda,
že by sa preukázalo, že sú panny.

Z vykonaného dokazovania vyplývajú zmeny skutkovej vety trestnej činnosti a opodstatňujú všetky

formálne znaky predmetných zločinov tak, ako to ustálil okresný súd. Preto do právnej kvalifikácie
z materiálneho hľadiska výrazne závažných trestných činov nebol dôvod v prospech obžalovaného
zasahovať.

Podľa § 34 ods.1, 2, 3, 4 Trestného zákona v znení platnom a účinnom od 06.08.2024, trest má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno
uložiťlentakýdruhtrestualenvtakejvýmere,akojetoustanovenévtomtozákone,pričomtentozákonv
osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa,

tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenieškodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový

prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu
náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku
tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný
trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods.

4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov
Európskej únie, súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Pri rozhodovaní o treste, hoci sa výmera trestu javila skôr ako mierna, s ohľadom na tak

z hľadiska trvania, ako aj povahy predchádzajúcich odsúdení výraznú trestnú minulosť a výrazný sklon
obžalovaného k trestnej činnosti, treba uviesť, že okresný súd ukladal trest v rámci zákonnej trestnej
sadzby, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a pri absencii odvolania do trestu zo strany prokurátora
v neprospech obžalovaného, odvolací súd nemal dôvod do uloženej výmery trestu odňatia slobody
zasahovať.

Po zhodnotení hľadísk uvedených v § 34 Trestného zákona, aj odvolací súd dospel k záveru, že v súlade
so záujmom na generálnej a individuálnej prevencii, no i zásadou uvedenou v § 2 ods. 2 Trestného
poriadku, je trest uložený okresným súdom vo všetkých výrokoch plne odôvodnený, zákonný, primeraný
aspravodlivý.Bolotedanevyhnutnépotvrdiťajzákonnosťvýrokuotreste,nakoľkookresnýsúdzohľadnil

tak pri druhu, ako aj výmere trestu odňatia slobody, vrátane ďalších výrokov o treste, všetky všeobecné
aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov a uložený trest zahrňujúci jeho jednotlivé výroky
bol ukladaný v rámci zákonnej trestnej sadzby. Obdobne to platí aj o výroku o ochrannom dohľade a jeho
výmere.

Pokiaľ ide o namietaný výrok o náhrade škody, okresný súd rozhodol sledujúc cieľ smernice Rady
2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (príloha k zákonu č. 274/2017 Z.
z.) spravodlivé a primerané odškodnenie pre obete úmyselných násilných trestných činov (čl. 12), keď
primárnym subjektom, ktorý má odškodniť obeť trestného činu, je jeho páchateľ.

Zo znaleckého dokazovania týkajúceho sa vplyvu predmetnej trestnej činnosti na poškodené mal. H.
K. a mal. F. K. vyplynulo, že u mal. H. K. síce neboli zaznamenané negatívne traumatické zážitky
dlhodobého pretrvávajúceho charakteru, no v období vývinu osobnosti bolo správanie sa páchateľa voči
maloletej psychosexuálne neprimerané, pohlavný styk bol zo strany páchateľa vynútený, čo aktuálne
u menovanej spôsobovalo emocionálny diskomfort a strach, obavy z toho, že ak ho neuposlúchne tak

jej ublíži. Okrem toho, že išlo o dieťa, adaptačný systém osobnosti poškodenej je dekompenzovaný,
nedisponuje dostatočnou vôľovou intenzitou, silou a pružnosťou pri prekonávaní životných prekážok,
so zníženou schopnosťou klásť účinný odpor voči ťaživým pomerom, alebo voči nátlaku osôb z
blízkeho sociálneho okolia. U poškodenej F. K. došlo pod vplyvom nátlaku na jej osobu k vykonávaniu
sexuálnych aktivít, ako aj konfrontáciu s opačným pohlavím k negatívnej emočnej skúsenosti, a to aj

keď aktuálne prežívanie stresogénneho podnetu malo krátku aktuálnu odozvu vo forme stresu, ktorý
maloletá poškodená v byte u páchateľa zažila.

Treba uviesť, že v prípade poškodených, kde došlo k riadnemu a včasnému uplatneniu náhrady
nemajetkovej ujmy, teda u poškodených mal. H. K. a mal. F. K., ktoré si uplatnili nárok na náhradu škody

v sume po 7.500,- eur, tak správne zohľadnil, že trestnou činnosťou obžalovaného došlo k zásahu do
ich osobných a osobnostných práv, osobnej slobody a ľudskej dôstojnosti, súkromia a intímneho života
a správne aplikoval ich nároky pod ustanovenia § 46 ods. 1 Trestného poriadku, špeciálne § 2 ods. 1 zák.
č. 274/2017 Z. z., o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pri vyčíslení
ich nárokov správne vychádzal z ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z., o obetiach trestných

činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V danom prípade menované poškodené, ako obzvlášť
zraniteľné obete trestného činu obchodovania s ľuďmi, majú zákonný nárok na vyplatenie odškodnenia
za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na
obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Minimálna mzda bola pre rok2024 ustanovená vo výške 750,- eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.
Výpočet okresného súdu teda zodpovedá skutočnosti.

Ostatné poškodené nesplnili podmienku riadneho a včasného uplatnenia nároku na náhradu škody,
pričom, aj keby ju splnili, pre absenciu odvolania podaného v neprospech obžalovaného, v tomto smere
by nebolo zákonné priznať im náhradu škody v adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania.
Svoje nároky môžu ale uplatňovať v samostatnom civilnom procese.

Odvolacísúdodmietanávrhobžalovanéhonavyšetreniedetektoromlži.Knávrhuodsúdenéhoovýsluch
za použitia detektoru lží je namieste uviesť, že takýto dôkaz je v trestnom konaní neprípustný. Odvolací
súd poukazuje práve na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.07.2002 sp. zn.
6Tz/13/2002, podľa ktorého za zákonný spôsob získania dôkazu v zmysle § 89 ods. 2 Trestného po-
riadku treba považovať jednak splnenie formálnych, t. j. procesných podmienok vyžadovaných Tres-
tným poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) pod-

mienok, t. j. aby úkon - použitý dôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu - bol zameraný na zistenie
tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť. Výsledky vyšetrenia obvineného na polygra-
fe, tzv. detektore lži, nemožno v trestnom konaní použiť ako dôkaz, pretože podstatou takéhoto vyšet-
renia je výsluch obvineného ku skutočnostiam, ktoré sa týkajú trestného činu. V trestnom konaní však
možno použiť len tie poznatky, ktoré obvinený poskytol v súlade s ustanovením § 91 a nasl. Trestného

poriadku, čo v prípade jeho vyšetrenia (výsluchu) na detektore lži nie je splnené. Overovanie pravdivos-
ti výpovede obvineného jednak nie je formálne upravený v Trestnom poriadku a je zrejme v rozpore s
ustanovením § 89 ods. 2, pretože zjavne nahrádza výsluch obvineného. O tom, akú formu má mať vý-
sluch obvineného a ako pri ňom má vyšetrovateľ, resp. iný orgán činný v trestnom konaní, v tom-ktorom
štádiu trestného konania postupovať, presne upravuje § 92 až § 95 Trestného poriadku. Ďalšie úkony,

ktoré dovoľuje vykonať Trestný poriadok s obvineným upravujú ustanovenia § 113 až § 117 Trestného
poriadku. V súlade s princípom analógie v trestnom procese sú prípustné i kombinácie jednotlivých dô-
kazných prostriedkov - napr. ohliadky a výpovede - previerka výpovede alebo rekonštrukcia trestného
činu. Trestný poriadok však v žiadnom z týchto ustanovení neupravuje hodnotenie alebo posudzovanie
výpovede obvineného a túto činnosť ponecháva doposiaľ výhradne pre orgány činné v trestnom kona-

ní a v konečnom dôsledku je hodnotenie pri rozhodovaní o vine po podaní obžaloby ponechané na sú-
doch. Súdu v rámci toho prislúcha hodnotiť nielen obsah dôkazu, ale aj jeho zákonnosť a prípustnosť. Z
tohto dôvodu nemožno použiť ako dôkaz v trestnom konaní výsledky vyšetrenia na detektore lži, preto-
že nemá náležitosti predpokladané zákonom. V trestnom konaní možno ako dôkaz použiť len tie poz-
natky, ktoré obvinený poskytol v súlade s ustanovením § 91 a nasl. Trestného poriadku, čo v prípade

vyšetrenia na tzv. detektore lži splnené nie je. Výsledky vyšetrenia na detektore lži je z týchto dôvodov
možné považovať len za kriminalisticko-technický prostriedok, ktorý môže slúžiť na zameranie vyšetro-
vania za účelom vyhľadania, zistenia a vykonania dôkazov podľa § 89 ods. 2 Trestného poriadku.

Možno k odvolacím námietkam uviesť aj to, že dňa 28.06.2025 sa nekonalo žiadne hlavné pojednávanie,

a teda aj z tohto dôvodu nie je príslušná odvolacia námietka dôvodná. Nakoľko odvolací súd ani
v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby podanému odvolaniu čo i len sčasti
vyhovel, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.