Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124211390
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124211390.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD., v spore žalobcu: A. A. B., C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. E. X, XXX XX F., proti žalovanej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX,
XXX XX I., právne zastúpená: JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 47 253 223, o odstránenie veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.10.2024 sa žalobca domáhal odstránenia
železo-betónovej zábrany, predovšetkým mechanickej zábrany, znemožňujúci prístup po prístupovej

ceste k verejnej prístupovej ceste vo verejnom záujme z/od nehnuteľnosti „záhrady" a k/od verejnej rieky
Dlhopolky ako zdroja vody.

2. Podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že je bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti, záhrady,
I. parcela registra „C" č 219, LV č. XXX, pričom žiada o odstránenie železo-betónovej zábrany
zabraňujúcej im, majiteľom, príchod/odchod na záhradu parcely registra „C" č. 219 z/na príjazdovej
a odjazdovej verejnej ceste z/na parcelu registra „E" 41, LV XXXX X výmere 39 m2 vedenej ako

verejná prístupová cesta, verejná komunikácia pri ľavej strane rieky J. vo verejnom záujme, aby
podielová spolumajiteľka uvedenej parcely registra „E" ihneď odstránila natrvalo všetky zábrany,
teda predovšetkým železo-betónové zábrany aj so stĺpmi a dala do pôvodného stavu ako pred
dňom 20.VI.2024 (štvrtok). Postavením železo-betónovej zábrany im zasiahli do ich vlastníckych práv
prislúchajúcich k ich nehnuteľnosti, nakoľko: 1. zabránili im prístupu k prístupovej ceste vedenej vo
verejnom záujme, 2. zasiahli aj do ich vytýčenej hranice parcely registra „C" č. 219, LV č. XXX o
výmere 274 m2 v dĺžke štyroch metrov, 3. zabránili prístupu záchranným zložkám, servisným zložkám

a predovšetkým vodohospodárom prístupu vodohospodárskej techniky k miestnemu splavu, 4. v
územnom pláne obce I. je parcelu registra „E" 41, LV XXXX X výmere 39 m2 je vedená ako cesta
komunikácia po ktorej sa voľne verejne pohybujú občania obce. Parcela registra „E" 41, LV XXXX X
výmere 39 m2 je len evidenčne vedená a nie je dovolené na nej stavať, predovšetkým nie mechanické
zábrany slúžiace k znemožneniu prístupu k verejným komunikáciám. Parcela registra „E" 41, LV XXXX
o výmere 39 m2 nemá vytýčené svoje hranice. Postavená zábrana na parcele registra „E" 41, LV XXXX
o výmere 39 m2 neslúži a ani nemá charakter ako ochrana majetku vlastníkov, nakoľko parcela registra

„E" č. 41, LV XXXX, o výmere 39 m2 je vo verejnom záujme vedená ako cesta, komunikácia pre peších
aj pre cestné motorové vozidlá a bežne ju miestni obyvatelia využívajú ako cestu. Žalobca má (majú)
rovnaké právo prístupu k parcele registra „E" 41, LV XXXX o výmere 39 m2 a využívania tejto cesty ako
k nej pristupujú a využívajú ju ostatní obyvatelia obce I.. Železo-betónová zábrana bola spolumajiteľkouG. H. postavená dňa 20.VI.2024 (štvrtok doobeda), počas žalobcovej neprítomnosti na nehnuteľnosti,
nakoľko bol v práci. K verejnej komunikácii vo verejnom záujme má prístup aj pre osoby aj pre motorové
vozidlá aj odporca G. H. a preto požadujú rovnaké právo aj pre žalobcu (pre nich) prístupu k verejnej

ceste vo verejnom záujme ako má odporca. Žalobcovu parcelu registra „C" č. 219, LV č. XXX o výmere
274 m2 majú riadne oplotenú a na hranici majú riadnu bráničku v dĺžke 2,5 metra, ktorá slúži k prechodu
na verejnú komunikáciu vo verejnom záujme. Právo prístupu k rieke J. slúži aj na zalievanie záhrady
a ako zdroja vody. Trvalé zábrany sú umiestnené na ich hranici a na parcele 41, LV XXXX vedenej v
katastri nehnuteľností ako prístupovej cesty, na ktorej sú vedení nasledovní spoluvlastníci parcely 41, LV

XXXX: 2. H. G. K. L., I., M. XXX, C. XXX XX, SR Podiel: 23/60 5. N. H. C.: 43/2160 6. L. O. C.: 12/720 17.
N. C. K. N., XXX XX, I., M. XX, I. C.: XX/XXXX XX. N. O. K. N., XXX XX, I., M. XX, I. C.: XX/XXXX XX. H.
G. K. L., I., M. XXX, C. XXX XX, I. C.: XX/XX XX. H. G. K. L., I., M. XXX, C. XXX XX, I. C.: XXXX/XXXX.

3. Žalobca žalobu doplnil podaním doručeným súdu dňa 12.11.2024, kde uviedol, že dňa 6.11.2024
bolo vo I. vykonané vytyčovanie parcely registra „C" č. 219, LV č. XXX X výmere 274 m2. Vytýčené boli

vytyčovacie body: 12-216, 12-215. Vzdialenosť vytyčovacích bodov je 3,95m. Obidva vytyčovacie body
boli vytýčené nástreknou farbou v základoch predmetnej železo-betónovej zábrany a meraním sa zistilo,
že hranica pozemku je v základoch železo-betónovej zábrany zo strany rieky J. a teda železobetónová
zábrana je svojou hlavnou časťou približne 95% je na žalobcovom pozemku parcely registra „C" č. 219,
LV č. XXX o výmere 274 m2. Za predmetnou hranicou, teda na parcele registra „E" č. 41, LV XXXX, o

výmere 39 %2 je len menšia časť základov železo-betónovej zábrany približne 5 % základov.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe (č.l. 24 spisu) uviedla, že s tvrdeniami žalobcu ako aj so žalobou
v celom rozsahu nesúhlasí. Žalovaná namieta v konaní aktívnu legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu
legitimáciužalovanejažalovanázároveňpoukazujenaskutočnosť,žepredmetnástavba–betónovýplot

je predmetom stavebného konania na Spoločnom stavebnom úrade I. ( C. P.Q. I. ) a preto sa domnieva ,
že žalobca podáva žalobu predčasne, lebo doposiaľ nebolo v stavebnom konaní o stavbe betónového
plotuprávoplatnerozhodnuté.Jevecoužalobcu,abysivtomtokonaníuplatňovalsvojeprávaanámietky
a neobťažoval žalovanú bezdôvodnou žalobou o odstránenie veci. Betónový plot , ktorý uvádza žalobca
je vyhotovený na hranici parcely reg. „C“ č. 219 vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky, ktorú vlastnia v

BSM a parcely v podielovom spoluvlastníctve žalovanej parcely reg. „E“ č. 41 . Betónový plot je osadený
s prihliadnutím na charakter pešieho verejného priestoru popri rieke J. a v zmysle ohlásenia drobnej
stavby na hranici parcely reg. „E“ č. 41 a parcely reg. „C“ č. 219. Účastníkmi následného povoľovacieho
konania sú všetci podieloví spoluvlastníci parcely EKN 41. Stavba – betónový plot je postavená na
presnej hranici vyššie spomenutých pozemkov a nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva

žalobcu. Žalobca vo svojom doplnení žalobného návrhu argumentuje vytyčovacími bodmi 12- 216 a
12 -215, pričom nepriložil žiadny listinný , ani iný dôkaz , že by bola stavba postavená nesprávne. Pre
vylúčenie pochybností o správnom vyhotovení stavby si dal žalovaný vyhotoviť opakované meranie
umiestnenia stavby, pri ktorom sa zistilo, že stavba je postavená na hranici a v jednom bode zasahuje do
pozemku žalobcu v odchýlke , ktorá je v norme. Výsledkom porealizačného zamerania je polohopisné

zamerania novovybudovaného betónového oplotenia. Meračské práce boli vykonané dňa 15.10.2024,
pričom autorizovaný geodet A. H. C. overením meračských bodov konštatoval, že po nameraní údajov
prístrojom GNSS LEICA 900 a overení údajov v programe GEOPLOT spĺňa stavba dovolenú krajnú
polohovú odchýlku. Geodetické práce v teréne boli vykonané podľa inštrukcie na tvorbu ZVMV č. 984
211/ I/93 a súvisiacich smerníc a návodov. Použité boli normy STN 73 0415, STN 01 3410, 3411.

V zmysle vyššie uvedeného žalobca nesprávne uvádza, že je stavba postavená na jeho pozemku .
Vyhotovená je na hranici , pričom jedna z jej častí zasahuje do pozemku žalobcu len dvadsaťštyri
centimetrov od osi hranice. Žalovaná stavbou plotu nijakým spôsobom nezasahuje do vytýčenej hranice
parcely reg. „C“ č. 219 tak ako to tvrdí v bode 2 žaloby žalobca. Betónový plot, ako je uvedený v ohlásení
stavby plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, ktorou je rodinný dom na parcele reg „C“ č. 215/ 3,

v ktorom má žalovaná trvalé bydlisko. Po ohlásení drobnej stavby podal žalobca návrh na vykonanie
obhliadky na mieste samom, Štátnym stavebným dozorom , ktorý sa konal 13.8.02024 o 12:00 hod.. V
zmysle zistenia na mieste samom konštatoval Spoločný stavebný úrad Strečno ( pre k.ú. I. ), že bude
potrebné vzhľadom k okolnostiam stavbu povoliť cez inštitút dodatočného stavebného povolenia. Vyzval
stavebníka a vlastníka stavby na doplnenie potrebných vyjadrení v Rozhodnutí - oznámenie o začatí

konania - výzva na doplnenie žiadosti a prerušenie konania o dodatočnom povolení stavby „ Betónový
plot“ na pozemku par. č. CKN ( E KN 41) v k.ú. I. . Vo výzvy určil 60 dní odo dňa dourčenia na predloženie
dodatočných dokladov v zmysle cieľov a zámerov plánovania osobitných predpisov. Žalovaná podala
následne žiadosť o dodatočné predĺženie lehoty , keďže podielový spoluvlastník ( nezistený) , ktoréhozo zákona zastupuje SPF do dnešného dňa nereagoval na súhlasné stanovisko o povolení stavby a
do dnešného dňa nebolo žalovanej doručené stanovisko Vodohospodárskeho podniku. Ku dňu podania
žaloby sa podarilo žalovanej telefonicky zistiť, že žiaden z dotknutých orgánov neeviduje zamietavé

stanovisko, a preto je možné očakávať, že predmetná stavba – betónový plot bude v konaní dodatočne
povolený. Žalobca tvrdí a v návrhu poukazuje na to, že žalovaná týmto plotom zabraňuje prístupu k
prístupovej ceste na jeho parcelu. Neuviedol však k akej jeho ceste. V miestne kde je plot vyhotovený
žiadna prístupová cesta k jeho nehnuteľnosti nejestvuje. Pred plotom je trávnatá plocha , ktorá je
vo vlastníctve žalovanej a prístupová – asfaltová cesta končí na úrovni rodinného domu žalovanej.

Žalobcovi vyhotovením plotu žalovaná neznemožnila prístup do jeho nehnuteľnosti. Žalobca opomenul
skutočnosť, že jeho rodinný dom sa nachádza na presne opačnom konci parcely reg. “C“ č. 219, pričom
tá je priamo napojená na riadnu prístupovú vyasfaltovanú a obojsmernú prístupovú cestu. Rodinný
dom žalobcu je vzdialený od betónového plotu ,ktorý sa v konaní snaží rozhodnutím súdu ,odstrániť 85
dĺžkových metrov. Plot, ktorý žiada odstrániť sa nachádza na opačnom konci jeho záhrady a rodinného
domu, navyše, ku ktorým má prístup po už spomenutej obojsmernej komunikácií. V zmysle vyššie

uvedeného považuje argument v bode 2 žaloby za nepravdivý a neopodstatnený. Žalobca ďalej v
bode 3 argumentuje, že žalovaná týmto zabránila prístupu záchranným zložkám, servisným zložkám a
predovšetkým vodohospodárom k prístupu vodohospodárskej techniky k miestnemu splavu. S týmto nie
je možné súhlasiť, pretože žalobca nie je odborne spôsobilý posúdiť prezentované skutočnosti . Nemá
vedomosť o tom aké činnosti Vodohospodárska výstavba š.p. vykonáva v mieste splavu. K splavu, ktorý

spomína žalobca je prístup po riadnej komunikácií - č. 2092 v správe ciest Žilinského samosprávneho
kraja. Plotom nezabraňuje prístupu žiadnym zložkám kritickej infraštruktúry. V prípade ak by tieto zložky
musel žalobcu musel využiť, tie by sa k jeho nehnuteľnosti dostali po ceste ,ktorá vedie k jeho rodinnému
domu. Prístupom po tejto ceste by museli absolvovať 85 m dlhú chôdzu po jeho záhrade, aby sa dostali k
jeho rodinnému domu. Plot je vyhotovený v línií hranice pozemku, popri rieke J., pred trávnatou plochou,

po ktorej je možné prejsť pešo. Predmetný pozemok č. 41 sa dlhodobo využíva verejnosťou na peší
prechod a parkovanie auta žalovanej, keďže dom žalovanej je posledným v ulici. Za rodinným domom
žalovanej sa nenachádza žiaden vstup k inému rodinnému domu a ide o „slepú ulicu“. V bode 4 žaloby,
žalobca tvrdí , že parcela reg. „E“ č. 41 je vedená v Územnom pláne Obce I. ako cesta – komunikácia
po ktorej sa voľne pohybujú občania obce. K tejto argumentácií si dovolí poukázať na zjavný rozpor

v tvrdeniach žalobcu. Ide o komunikáciu, alebo cestu po ktorej sa pohybujú voľne občania? Žalobca
neuviedol žiaden dôkaz pre toto tvrdenie. Územný plán obce nedefinuje po ktorej ceste, alebo pozemku
sa voľne pohybujú občania a po ktorej autá. Územný plán neobsahuje usporiadanie vzťahov ako ich
spomína žalobca. Územná plán rieši funkčné využitie priestoru a definuje v textovej časti územie obce
ako celku. Nie je pravdou , že by územný plán riešil prístupovú komunikáciu spôsobom a rozsahom ako

to prezentuje žalobca. Na preukázanie svojho tvrdenia nepreložil žiadnu časť územného plánu, mapu ,
alebo jej textovú časť, kde by to bolo takýmto spôsobom uvedené. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii
uviedla, že aktívne vecne legitimovaná má byť aj manželka žalobcu, aj keď ide o úkon smerujúci k
ochrane spoločných vlastníckych práv a majetku, nie je možné určiť či so žalobou súhlasí, alebo či
má rovnaký právny názor na vec. Žalobca nesplnil podmienku identifikácie žalovaných, keďže pasívne

vecne legitimovanými sú každý z podielových spoluvlastníkov. Žalobca musí v žalobe uviesť konkrétne
osoby, proti ktorým žaloba smeruje. Tieto osoby musia byť správne identifikované ako tí, od ktorých
sa domáha , aby sa niečoho zdržali, nekonali, alebo naopak splnili, keďže žaloba podľa 126 od. 1
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov je žalobou o splnením povinnosti
(odstrániť vec). Žalobca neoznačil všetkých podielových spoluvlastníkov, ktorí podľa neho neoprávnene

zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Ak je niekto napr. vlastník stavby, alebo spoluvlastník pozemku
musí byť účastníkom sporu, pretože rozhodnutie súdu sa ho priamo týka.

5. Žalobca v replike (č.l. 48 spisu) uviedol, že hranica pozemku je zabezpečená funkciou vstupnej
trojkrídlovej brány v celkovej šírke 3.95 metra od roku 2006. Upriamil pozornosť na fakt, že má rovnaké

právo dostať sa na verejnú komunikáciu parcely registra „E“ č. 41 zo záhrady parcely registra „C“
č. 219 ako majú rovnaké práva ostatný susedia aj žalovaná k prístupovej ceste. Žalovanú uviedol
ako spoluvlastníčku parcely registra „E“ č. XX LV XXXX, o výmere 39 m2, podiel: 23/60. Žalobca
žiadal žalovanú o predloženie všetkých podrobných výsledkov predchádzajúceho merania umiestnenia
stavby, nakoľko žalovaná uvádza, že opakované meračské práce stavby boli opakovane vykonané

dňa 15.10.2024. Nesúhlasí s vyjadrením žalovanej, že stavbou plotu nijakým spôsobom nezasahuje
do vytýčenej hranice parcely reg. „C“ č. 219. Dal do pozornosti súdu nesprávne tvrdenie žalovanej,
že stavba plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe rodinnému domu. Dôvodom je, že rodinný dom
žalovanej je postavený na inej parcele a je uvedený na inom liste vlastníctva žalovanej ako spomínanáželezo-betónová zábrana (stavba). Rovnako parcela registra „E“ č. 41, LV XXXX, o výmere 39 m2
má iných spoluvlastníkov a iné parametre ako parcela na ktorej stojí jej rodinný dom. Pre upresnenie
žalobcadoplnilvybranýnepatrnýmalýzlomokciest,ktorémužalovanázabránilarealizovaťod20.6.2024

(štvrtok) postavením zábrany napríklad pre cesty, ale to môžu byť rôzne cesty z/do záhrady k verejným
priestorom ako ihriská, Obecný Úrad, Kultúrny dom, predajňa kapusty, ... a podujatiam konaným Obcou
I. atď... V mieste vyhotovenia zábrany je verejná cesta s ktorou susedí záhrada žalobcu sčasti asfaltová
a sčasti nespevnená vozovka. Až k ich záhrade sa po tejto ceste dá prejsť aj motorovým vozidlom a
dá sa tu aj parkovať motorové vozidlo s tým, že môžu chodiť ešte aj popri parkovanom motorovom

vozidle aj chodci plus cyklisti plus osoby tlačiace fúrik. Postavením zábrany im toto všetko žalovaná
zabránila vykonávať. Žalovaná nesprávne uvádza, že prístupová cesta k ich záhrade nejestvuje.
Trávnatá plocha sa v tomto prípade uvádza ako nespevnená vozovka. Žalovaná opäť nesprávne tvrdí,
že cesta (trávnatá plocha) po nespevnenej vozovke je v jej vlastníctve aj keď list vlastníctva dokazuje
len jej spoluvlastnícky podiel. Žalovaná zámerne neuvádza, že cesta, verejná komunikácia od konca
asfaltovej plochy pokračuje ako nespevnená vozovka (trávnatá plocha) sčasti vysypaná štrkom až k

našej záhrade a aj ďalej k ostatným susedom. Rodinný dom žalobcu je postavený na inej parcele a
má prístupovú cestu v šírke len 0,8 metra. Argumentácia touto prístupovou cestou cez rodinný dom
je neopodstatnená, bezpredmetná a zavádzajúca, nakoľko šírka trojkrídlovej bráničky na záhrade pri
verejnej ceste je 3,95 metra. Prístupová cesta pri rodinnom dome I. XXX slúži na iné cesty a má úplne iné
parametre ako prístupová cesta v záhrade a žalovaná nemôže tatko ako uvádza posudzovať prístupovú

cestu k rodinnému domu s inými parametrami ako prístupovú cestu k záhrade. Žalovaná argumentuje
iným prístupom, ale iný prístup nespĺňa parametre a teda funkčnú šírku 3,95 metra. Žalobca uviedol, že
má za to, že žalovaná im zasiahla do vlastníckych práv k ich záhrade a to vyhotovením železo-betónovej
zábrany na hranici pozemku ako aj zasiahnutím základov železo-betónovej zábrany do ich pozemku,
základov stavby, ktoré polarizačné zameranie neobsahuje, neobsahuje ich ani detail zamerania bet.

oplotenia s vyznačením krajnej polohovej odchýlky, čím im zabránila príchodu z/na záhradu po verejnej
ceste vedenej po parcele č. E KN 41. Predovšetkým im zabránila prístupu k verejnej ceste určenej pre
verejnosť vo verejnom záujme prechod cez našu trojkrídlovú bránu vyhotovenej na základe ohlásenia
drobnej stavby

6. Žalovaná v duplike (č.l. 76 spisu) uviedla, že pre určenie rozporu v identifikácií a pomenovaní cesty,
ktorá vedie k rodinnému domu žalovanej predkladá súdu mapu portálu IS MCS ktorá určuje ako a
pokiaľ je vedená cesta. Portál IM MCS je mapový portál – systém Modelu cestnej siete poskytujúci
možnosť prezerať aktuálne on-line údaje centrálnej technickej evidencii pozemných komunikácií
SR. Z predloženej mapy je zrejmé, že prístupová cesta slúži rodinným domom, ktoré sa na nej

priamo nachádzajú a končí ako slepá ulica na úrovni rodinného domu žalovanej. Nie je pravdou,
ako to tvrdí žalobca, že je to prístupová cesta pre jeho rodinný dom. Na mape údaj „ ZA SD „ -
znamená, že vlastníkom danej cesty je Žilinský samosprávny kraj. V zmysle vyššie uvedeného tvrdí,
že výstavbou oplotenia nijakým spôsobom nezasahuje do práv, alebo právom chránených záujmov
žalovaného. Cestná komunikácia, ktorá končí pri rodinnom dome žalovanej nie je prístupovou cestou k

rodinnému domu žalobcu. Plot je vyhotovený v zmysle porealizačného zamerania na hranici pozemku
s dovolenou odchýlkou. V zmysle vyššie uvedeného nepreukázal žalobca hmotnoprávnu podmienku
svojho žalobného nároku. Betónový plot je vyhotovený na hranici parcely reg. „C“ č. 219 vo vlastníctve
žalobcu a jeho manželky, ktorú vlastnia v BSM a parcely v podielovom spoluvlastníctve žalovanej reg.
„E“ č. 41 . Betónový plot je osadený s prihliadnutím na charakter pešieho verejného priestoru popri rieke

J. a v zmysle ohlásenia drobnej stavby osadený na jej hranici. Je dôležité uviesť, že na úspešnosť žaloby
o odstránenie veci je aktívne vecne legitimovaný vlastník nehnuteľnosti , ak by bola postavená stavba na
cudzom ( žalobcovom) pozemku , alebo by bola postavená bez stavebného povolenia , alebo ohlásenia
ako neoprávnená stavba. Zároveň nebola splnená ani pasívna vecná legitimácia , keďže jednu časť
vlastní nezistený vlastník , ktorého zastupuje SPF . Žalobca nesplnil podmienku identifikácie žalovaných,

keďže pasívne vecne legitimovaný je každý z podielových spoluvlastníkov. Žalobca ďalej nedodržal
hmotnoprávne podmienky žaloby o odstránenie veci a neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, že
mu stavba zasahuje do jeho práv, alebo právom chránených záujmov. Žalobca nepreukázal , že sa
nehnuteľnosť nachádza na jeho pozemku a má spôsobilosť mu nejakým spôsobom zasahovať do jeho
vlastníckych práv, resp. je spôsobilá narušiť nerušený výkon jeho vlastníckeho práva.

7. Tunajší súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 14.08.2025, na ktorom vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov. Súd zistil skutkový stav, na ktorý následne aplikoval nasledovné
zákonné ustanovenia:8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „občiansky zákonník“,
alebo „OZ“) v účinnom znení, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

9. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

11. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na

to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

12. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

13. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

14. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

15. Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

16. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

17. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo

dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

18. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

19.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

20. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

21. Podľa § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť
alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov.

22. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí,
je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnejpremávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v
zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.

23. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), závady
v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych ciest sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.
Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré
sú súčasťou transeurópskej cestnej siete,2i) kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií podľa
osobitného predpisu2j) a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na

bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

24. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), na vozovke
a krajniciach diaľnic, ciest a miestnych ciest nesmú sa s výnimkou dopravných značiek a dopravných
zariadení umiestňovať predmety tvoriace pevnú prekážku. Jestvujúce pevné prekážky musia sa v
lehotách určených vykonávacím predpisom odstrániť. V odôvodnených prípadoch povoľuje výnimky

z tohto zákazu cestný správny orgán, ktorý môže tiež určiť odchylné lehoty na odstránenie stĺpov
nadzemných vedení. Obdobne podľa § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne
odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto
odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a

odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.

25. Súd v konaní zistil nasledovný skutkový stav:

26. Žalobca spolu so svojou manželkou listom zo dňa 26.06.2024 (č.l. 6 spisu) žiadal žalovanú a jej

manžela o odstránenie stavby postavenej na parcele č. 41, zapísanej na LV č. XXXX, kde sú ako
podieloví spoluvlastníci evidovaní: G. H., H. N., O. L., C. N., O. N..

27. Z predžalobnej výzvy zo dňa 10.05.2024 (č.l. 8 spisu) vyplynulo, že manžel žalovanej vyzval žalobcu
na zdržanie sa zásahov do jeho vlastníckeho práva.

28. Z porealizačného zamerania bet. oplotenia vypracovaného Ing. Jurajom Palkom v novembri
2024 (č.l. 30 spisu) vyplynulo, že geodet A. H. C. meral polohopisné zameranie novovybudovaného
betónového oplotenia. Zo správy uvedeného zamerania vyplynulo, že boli zamerané body 12-215
a 12-216, kde dané body tvoria hranicu parcely KN-C 482/2 s parc. 219 a sú evidované na Katastrálnom

odbore Okresného úradu v Žiline. Body sú určené s kódom kvality T = 3, kde krajná polohová odchýlka je
rovná sa, alebo je menej ako 0,24 m. Over. bod spĺňa kritérium presnosti T = 3, pričom presnosť určenia
súradníc odpovedá predpisom. Zo záverov vyplynulo, že poloha betónového oplotenia spĺňa v súlade
s odpovedajúcimi predpismi podmienku krajnej polohovej odchýlky.

29. Z ohlásenia drobnej stavby zo dňa 10.06.2024 (č.l. 36 spisu) vyplynulo, že stavebník – žalovaná,
ohlásila stavbu – plot, ktorá má mať doplnkovú funkciu k rod. domu č. XXX B. C. M. XX, s termínom
realizácie stavby v júni 2024.

30. Z výpisu z LV č. XXX (č.l. 37 spisu) pre kat. územie I. súd zistil, že parcela reg. C KN č. 219, o výmere

274 m2, druh pozemku: záhrada, je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky doc.,
A. R. B., C.. Na uvedenom LV je zapísaný aj rodinný dom súp. č. 134, ktorý je v BSM žalobcu a jeho
manželky.

31. Z LV č. XXXX (č.l. 38 spisu) pre kat. územie I. súd zistil, že parcela reg. E KN č. 41, o výmere 39 m2

je v podielovom spoluvlastníctve G. H., H. N., O. L., C. N. a O. N..

32. Z nákresu situácie MAPKY Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (č.l. 43 spisu) spolu
s vyjadreniami strán sporu, vyplýva, že rodinný dom žalobcu nachádzajúci sa na parcele č. 134, hraničí
s parcelou C-KN č. 2203, v BSM žalobcu a jeho manželky, ktorá parcela hraničí s parcelou C KN č.

219, ktorá je rovnako v BSM žalobcu a jeho manželky. V blízkosti parcely C KN č. 219 sa nachádza
betónové oplotenie.33. Z ohlásenia drobnej stavby doručenej obci I. dňa 15.08.2006 (č.l. 52 spisu) vyplýva, že v auguste
2006 malo byť realizované oplotenie stavby so súd. číslom č. 134.

34. Z výsledku šetrenia zo dňa 18.10.2024 (č.l. 61 spisu) stavebného úradu obce I. vyplynulo, že bol
vykonaný štátny stavebný dohľad dňa 13.08.2024 na pozemku C KN 482/8 (E KN č. 41) v kat. území
I. a bolo zistené, že stavebníčka – žalovaná, zrealizovala prefabrikovaný betónový plot v dĺžke cca 4
metre pri hranici s parcelami C KN č. 218, 219. Zároveň z uvedeného vyjadrenia vyplynulo, že právny
vzťah k parcele č. C KN 482/2 nie je evidovaný na liste vlastníctva. Podľa katastra nehnuteľností je

spôsobvyužívaniapozemkuako„Pozemok,naktoromjepostavenáinžinierskastavba–cestná,miestna
a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“.

35. Predmetom konania je odstránenie betónového plota, ktorý sa nachádza na hranici parciel C KN č.
482/8 a C KN č. 219, ktorý je vo vlastníctve žalovanej a jej manžela.

36. Súd v prvom rade uvádza, že v konaní o odstránení stavby je neoprávnenou taká stavba,
ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník stavby mal k jej postaveniu
občianskoprávne oprávnenie. V predmetnom prípade žalobca poukazoval aj na skutočnosť, že stavba –
betónové oplotenie je nelegálnou stavbou (teda stavbou zrealizovanou bez stavebného povolenia alebo
ohlásenia), ktorú skutočnosť vo vzťahu k predmetu sporu súd ďalej neskúmal, keď to s ohľadom na

predmet sporu nepovažoval za potrebné.

37. V konaní bolo nesporné, že žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom pozemku, ktorý hraničí s
betónovou zábranou, tzn. pozemku parcela registra C KN č. 219, zapísanom na LV č. XXX, kat. územie
I.. Zároveň bolo v konaní nesporné, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou parcely reg. E KN č.

41, zapísanou na LV č. XXXX, kat. územie I., na ktorej je postavené betónové oplotenie, ktoré žalobca
žiadal odstrániť okrem iného aj z dôvodu, že zasahuje aj do jeho pozemku. Z vykonaného dokazovania
súd zistil, že pozemok parcela E KN č. 41, na ktorej je postavené betónové oplotenie je v podielovom
spoluvlastníctve viacerých osôb a to okrem žalovanej aj H. N., O. L., C. N. a O. N..

38. Súd sa prednostne zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu, ktorú žalovaná v konaní namietala.
Vecnou legitimáciou sa sa rozumie hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci, pričom
aktívnulegitimáciumajúžalobcoviaapasívnulegitimáciumajúžalovaní.Vecnoulegitimáciousarozumie
stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom práv alebo povinností, ktoré
sú predmetom sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného

práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je
imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2Cdo 205/2009).

39. Vo vzťahu k účastníctvu v konaní súd uvádza, že právo podať žalobu o odstránenie stavby na

súd má vlastník pozemku, ktorý tvrdí, že na ňom stojí neoprávnená stavba. V predmetnom prípade
nastala situácia, kedy podľa žalobcu je stavba sčasti postavená na pozemku parcely registra E KN č.
41 (podľa vyjadrenia obecného úradu uvedená parcela v zastavanej časti zodpovedá parcele C KN č.
XXX/X) a sčasti na pozemku parcely C KN č. 219. Parcela registra E KN č. 41 je nesporne v podielovom
spoluvlastníctve žalovanej, H. N., O. L., C. N. a O. N.. Parcela C KN č. 219 je v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky.

40. Podľa právneho záveru Najvyššieho súdu SR, vyjadreného v rozhodnutí zo dňa 25.4.2023, sp.
zn. 1Cdo/121/2021, podľa občianskeho zákonníka má každý spoluvlastník pozemku právo podať
žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby. V prípade spoluvlastníctva nie je nevyhnutné, aby na

strane žalobcov vystupovali všetci spoluvlastníci pozemku. Ak žalobu podáva len jeden spoluvlastník,
ostatní spoluvlastníci by mali byť na strane žalovanej, pretože ide o nerozlučné procesné spoločenstvo.
Inými slovami, návrh na odstránenie stavby podľa občianskeho zákonníka môže podať len vlastník
pozemku, pričom ak je pozemok pod stavbou vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov, žalobu môže síce
podať ktorýkoľvek z týchto spoluvlastníkov, ale keďže by išlo o nerozlučné procesné spoločenstvo, ten

spoluvlastník, ktorý by nebol žalobcom, musí byť v procesnom postavení žalovaného spolu s vlastníkom
stavby, resp. všetkými spoluvlastníkmi stavby.41. S poukazom na vyššie zmienený právny záver Najvyššieho súdu SR, je zrejmé, že v konaní nebola
splnená podmienka vecnej legitimácie, keď na strane žalobcu, alt. na strane žalovaných, nevystupovali
ostatní spoluvlastníci pozemkov C KN č. 219 a E KN č. 41, v kat. území I.. Vo vzťahu k požiadavke

súdu v tom zmysle, že v súlade so závermi Najvyššieho súdu SR je v konaní nevyhnutná účasť nielen
bezpodielových spoluvlastníkov pozemku C KN č. 219, ale aj ostatných podielových spoluvlastníkov
pozemku E KN č. 41, je tomu tak preto, že žalobca sa v konaní nedomáhal odstránenia iba tej časti
stavby, ktorá je postavená na pozemku v BSM žalobcu a jeho manželky, ale odstránenia celej stavby,
ktorá je nesporne postavená aj na pozemku E KN č. 41. Uvedení podieloví spoluvlastníci by boli

odstránením stavby na ich pozemku dotknutí na svojich právach a preto sa ako nerozluční procesní
spoločníci musia na konaní zúčastniť.

42. Žalovaná v konaní namietala aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. K tomu súd uvádza, že
v konaní bolo nesporné, že stavba – betónové oplotenie, bola postavená za trvania BSM žalovanej
a jej manžela, pričom nebolo v konaní ani len tvrdené, že by bola uvedená stavba vylúčená z režimu

BSM. Skutočnosť, že pre stavebné účely bola ako stavebníčkou označená iba žalovaná bez ďalšieho
neznamená, že stavba nepatrí do BSM v súlade s § 143 občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru,
že v predmetnom prípade je namieste požiadavka, aby na strane žalovaného vystupovali obaja
bezpodieloví spoluvlastníci stavby a to s poukazom na § 145 občianskeho zákonníka., čo v konaní
splnené nebolo.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť v prvom rade
z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie strán sporu.

44. Okrem záveru súdu o nemožnosti priznať žalobe úspech s ohľadom na nedostatok účastníctva je

súd toho názoru, že neboli splnené ani hmotnoprávne podmienky pre úspech žalobcu v spore.

45. Žalobca v konaní žiadal odstránenie celej stavby s poukazom na tú skutočnosť, že je postavená
v časti aj na jeho pozemku. Na preukázanie svojich tvrdení, ktoré žalovaná učinila spornými, žalobca
súdu nepredložil žiadne dôkazy. Naproti tomu žalovaná súdu predložila Porealizačné zameranie

betónového oplotenia, ktoré vypracoval geodet A. H. C. v novembri 2024. Z detailu zamerania vyplynulo,
že stavba – betónové oplotenie sa nachádza na parcele C KN č. XXX/X, ktoré zameranie je uskutočnené
s prípustnou polohovou odchýlkou od uvedenej parcely o 0,24 m.

46. Z porealizačného zamerania bet. oplotenia vypracovaného A. H. C. v novembri 2024 (č.l. 30 spisu)

vyplynulo, že geodet A. H. C. meral polohopisné zameranie novovybudovaného betónového oplotenia.
Zo správy uvedeného zamerania vyplynulo, že boli zamerané body 12-215 a 12-216, kde dané body
tvoria hranicu parcely KN-C 482/2 s parc. 219 a sú evidované na Katastrálnom odbore Okresného úradu
v Žiline. Body sú určené s kódom kvality T = 3, kde krajná polohová odchýlka je rovná sa, alebo je menej
ako 0,24 m. Over. bod spĺňa kritérium presnosti T = 3, pričom presnosť určenia súradníc odpovedá

predpisom. Zo záverov vyplynulo, že betónové oplotenie sa nachádza na hranici sporných pozemkov.
Pri meraní sa pritom vychádzalo zo stavebných a geodetických noriem, ktoré pripúšťajú určitú toleranciu
pri zameraní hraníc, v predmetnom prípade sa jedná o odchýlku v rozmedzí do 0,24 m. V praxi to
neznamená, že s určitosťou je plot postavený na pozemku žalobcu, ale že pri meraní môžu byť hranice
zakreslené s odchýlkou (menej ako 0,24 m) oproti skutočnosti. Tolerancia sa teda vzťahuje na merania,

nie na to, že by bol plot vo vlastníctve žalovanej a jej manžela postavený mimo hraníc pozemku.

47. Žalobca pritom v konaní nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, ktoré by preukázalo jeho tvrdenia
o tom, že betónové oplotenie sa nachádza na pozemku v jeho vlastníctve a preto súd žalobu aj z tohto
dôvodu zamietol.

48. Okrem vyššie zmienenej argumentácie žalobcu, tento žiadal odstrániť betónové oplotenie aj z toho
dôvodu, že zabraňuje žalobcovi prístupu k verejnej komunikácii z jeho pozemku, na ktorom nie je
postavená žiadna stavba (rodinný dom stojí na pozemku, ktorý hraničí s pozemkom, ktorý ďalej hraničí
s pozemkom, ku ktorému žiada žalobca prístup – tzn. medzi rodinným domom v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky a pozemkom v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, na
ktorom je postavená betónová zábrana, sú ďalšie dva pozemky v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcu a jeho manželky). V konaní pritom nebolo sporné, že by k rodinnému domu z druhej strany
viedla prístupová cesta (spor sa týkal iba jej šírky).49. V tomto prípade súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by parcela registra E KN č. 41, ktorá
podľa vyjadrenia obce I. zodpovedá v časti, na ktorej je postavené betónové oplotenie parcele registra

C KN č. XXX/X (a vyplýva to aj zo zamerania geodeta A. H. C.), predstavovala v celom rozsahu verejnú
účelovú komunikáciu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa jedná o pozemok vo vlastníctve
žalovanej a ďalších podielových spoluvlastníkov.

50. Z vyjadrenia obecného úradu obce Svederník vyplýva, že parcela C KN č. 482/2 (nie parcela C

KN č. 482/8) je podľa údajov katastra nehnuteľnosti využívaná ako „pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasti“. Žalobca v tomto konaní potom žiada, aby súd odstránil svojím rozhodnutím
stavbu na pozemku v podielovom spoluvlastníctve jedného z vlastníkov stavby z dôvodu, aby cez
pozemok inej osoby mal prístup k inému pozemku (na ktorom ani nie je postavená stavba). Žalobca
pritom netvrdil, že by mu bolo zamedzené oprávnenie využívať vecné bremeno práva prechodu, ktoré

by mu cez pozemok vo vlastníctve žalovanej patrilo. Taká situácia v konaní nenastala.

51. Zároveň súd uvádza, že v konaní ani nebolo preukázané, že by pozemok, ku ktorému žalobca
požaduje prístup (a zároveň aj na ktorom je stavba postavená), bol skutočne verejnou komunikáciou.
Takýto záver nevyplynul ani z vyjadrenia obce I., keď z vyjadrenia nevyplýva, že by uvedený sporný

pozemok, na ktorom je stavba postavená a komunikácia na ňom, bola vyhlásená za verejnú účelovú
komunikáciu. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že stavba je postavená na verejnej účelovej komunikácii
a žalobcovi je bránené jej využitiu, bolo by nutné dospieť k záveru o tom, že nie je daná právomoc
tunajšieho súdu v tejto veci konať, pretože by sa nejednalo o súkromnoprávny spor. Konanie na
odstránenie nepovoleného zariadenia alebo prekážky je vedené podľa verejnoprávnych predpisov

(cestný zákon) a o odstránení takéhoto zariadenia je oprávnený rozhodnúť správca komunikácie
(alternatívne príslušný stavebný úrad).

52. Nad rámec uvedeného, aj keď v konaní nebolo preukázané, že žalobcovi je zabránené k prístupu
na verejnú komunikáciu, súd zdôrazňuje, že neplatí, že má „rovnaké právo“ dostať sa na verejnú

komunikáciu cez pozemok vo vlastníctve inej osoby bez toho, aby mal zriadené právo prechodu cez
pozemok vo vlastníctve iného subjektu (ktoré je možné v zmysle príslušných právnych predpisov zriadiť
k stavbe, nie k pozemku).

53. Pokiaľ ďalej žalobca v podanej žalobe tvrdil, že postavení betónovej zábrany došlo k zabráneniu

prístupu „predovšetkým vodohospodárom prístupu vodohospodárskej techniky k miestnemu splavu“,
táto skutočnosť nebola v konaní zo strany žalobcu preukázaná a to napriek tomu, že žalovaná tieto
skutkové tvrdenia účinným spôsobom namietala.

54. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebola daná vecná legitimácia, ako aj vzhľadom na

skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal dôvody pre odstránenie železo-betónovej zábrany vo
vlastníctve žalovanej a jeho manžela, súd žalobu žalobcu zamietol.

55. Platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
S poukazom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými argumentmi strán v konaní, ale len tými, ktoré
majú pre vec podstatný význam (právny názor Ústavného súdu vysloveného v rozhodnutí, sp. zn. I. ÚS
241/07).

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.59.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaná bola úspešnou stranou v konaní. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď súd žalovanej
ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Pričom
súd uvádza, že žalobca v konaní netvrdil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, tzn. existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania a súd ich rovnako vlastnou

činnosťou nezistil. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods.
2 CSP vyšší súdny úradník, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.