Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116207991
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3116207991.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej, v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX/XX, A. – E., proti žalovanej F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, A. - E.,
o náhradu škody v sume 453,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 8. októbra 2024, č. k. 23C/180/2016-587, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 8. októbra 2024, č.k. 23C/180/2016-587 súd prvej inštancie zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 453,20 Eur z titulu ublíženia na
zdraví. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že v čase ublíženia na jeho zdraví
bol so žalovanou v rozvodovom konaní, hádky v domácnosti sa stupňovali. Žalobca pred incidentom
nechal na nábytku diktafón kvôli vlastnej bezpečnosti. Keď sa vrátil domov, žalovaná so svokrou
popíjali, žalovaná robila žalobcovi pred ich dcérou C. žiarlivostné scény, prepletené s rečami o dlhoch

sporových strán. Uviedol, že pred jej útokom sedel v kresle pred žalovanou, ona sedela na sedačke
za ním a žalovaná z ničoho nič na neho zaútočila, začala ho kmásať vo vlasoch. Žalobca sa postavil,
snažil sa chytiť jej ruky, načo ona začala ako keby šermovať pred jeho tvárou. Nevedel, čo sa robí
a pochopil to až potom, keď ho zaliala krv. Vtedy si uvedomil, že pohárik, z ktorého pila a v afekte ho
v ruke rozpučila, ho vtedy rozbitými črepinami dorezala v oblasti tváre. Spôsobila mu tržné zranenia
s 20 vonkajšími a vnútornými štichmi. Žalobca bol ošetrený v nemocnici v Považskej Bystrici toho
istého dňa krátko pred polnocou. Žalovaná sa v telefonáte polícii priznala, že žalobcu dorezala,

predstierala, že sa bojí žalobcu, hoci ju nikdy predtým neudrel. Žalobca podal oznámenie na polícii
dňa 19.10.2014. Polícia žalovanú obvinila z napadnutia a dorezania žalobcu a vec bola posunutá na
priestupkové oddelenie. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že vo veci vydal dňa 06.04.2018
rozsudok pre zmeškanie č.k. 23C/180/2016-117, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
453,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý bol následne zrušený uznesením Krajského
súdu v Trenčíne z 29.11.2018, č.k. 27Co 265/2018-189 a vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, keďže

žalobca nepreukázal, že škoda na zdraví dňa 03.05.2014 vznikla incidentom medzi sporovými stranami
tak, ako to opísal v žalobe. Nebolo sporné, že žalobcovi bolo ublížené na zdraví, ktoré bolo spôsobené
konaním žalovanej rozbitím pohárika, ktorý držala v ruke pri popísanej fyzickej potýčke manželov. Škoda
predstavuje bolestné vo výške podľa predloženého lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 05.12.2014vyhotoveného MUDr. Jozefom Staníkom. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania žalovaná
za túto škodu nezodpovedá, a to podľa § 418 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože preukázala
naplnenie podmienok nutnej obrany, čo vylučuje protiprávnosť jej konania a vylučuje to jej zodpovednosť

za spôsobenú škodu. Žalovaná už pri podaní vysvetlenia pred Obvodným oddelením PZ Ilava dňa
27.10.2014 uviedla, že potom, ako žalobcovi naklonila hlavu nad dokument na zaplatenie dlžnej sumy,
ju žalobca ľavou rukou udrel do brady, pričom sa postavil, začal s ňou zápasiť, ťahal ju do jedálne za
ľavú ruku, žalovaná náhodne rozbila o jedálenský nábytok v ruke držiaci pohárik a pri sebaobrane ho
pravou rukou porezala v oblasti tváre. To, že žalobca žalovanú udrel päsťou do pravej strany brady,

uviedla už nasledujúci deň po udalosti, t.j. dňa 04.05.2014, lekárovi F. G. H., NsP Ilava, čo vyplýva z
jeho lekárskeho záznamu o vyšetrení žalovanej zo dňa 04.05.2014 (hematóm pravej dolnej čeľusti na
fotografii tváre žalovanej na č.l. 69 spisu). Žalovaná mala povrchovú reznú ranu na ukazováku pravej
ruky. Pri incidente boli okrem sporových strán prítomné dcéra strán C. C. a matka žalovanej I. D.. Z
výsluchu svedkyne C. C. a z vyjadrenia I. D. na zvukovej nahrávke boli vyvrátené tvrdenia žalobcu o
tom, že by ho žalovaná ako prvá mala kmásať za vlasy, ale obidve svedkyne potvrdili tvrdenie žalovanej,

že ho žalovaná pohladkala po vlasoch a naklonila mu hlavu na dokument o ich dlhoch. Svedkyňa C.
C. potvrdila, že žalovaná začala hádku strán v predmetný deň incidentu z dôvodu vytýkanej žalobcovej
nevery, no to ho neoprávňovalo k tomu, aby pri vstávaní z kresla udrel rukou do brady žalovanú. Na
zvukovej nahrávke je zachytené, ako žalovaná niekoľko minút po incidente, pred príchodom polície, C.
C. a aj I. D. hovorí, že sa majú pripraviť na divadlo, zároveň im ale hovorí, že majú vypovedať pravdivo.

Žalovaná teda nenabádala svedkyne na nepravdivú výpoveď. Ani pre príbuzenský vzťah žalovanej
k svedkyniam nemožno automaticky výpovede svedkýň hodnotiť ako tendenčné, pričom poukázal na
rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 133/2011 zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 26Cdo 1239/2011 zo
dňa 23.10.2012. Svedkyne vypovedali konzistentne, ich výpovede v podstatných okolnostiach neboli vo
vzájomnom rozpore a neodporovali ani zvukovej nahrávke, na ktorej bola predmetná udalosť zachytená.

Preto vyhodnotil výpovede svedkýň C. C. a I. D. ako vierohodné. Ani vyjadrenie žalovanej po incidente
pri telefonickom rozhovore s inou osobou (švagrinou J.), zachytené na nahrávke: „No čože by si nebola
rada, keď si mu ešte rozrezala pol ksichtu“, na ktoré opakovane poukazoval žalobca, nepreukazuje
verziu tvrdenú žalobcom, teda, že by ho žalovaná prvá napadla a úmyselne dorezala. Z tohto výroku
žalovanej možno konštatovať výrazne negatívny postoj a antipatiu žalovanej k žalobcovi, keďže strany

boli v tom čase už v rozvodovom konaní a ich vzájomné narušené vzťahy. Skutočnosť, že mu porezala
tvár predsa nevylučuje, že k tomu došlo pri jej obrane. Žalobca len účelovo vytrhol z kontextu tento
výrok žalovanej bez zohľadnenia toho, že na iných miestach nahrávky je počuť, ako žalovaná po asi 6
minútach od incidentu matke hovorila, že sa bránila, bránila sa s pohárikom v ruke, alebo žalovaná o
cca dve hodiny neskôr matke žalobcu do telefónu povedala, že on na ňu zaútočil, ona sa bránila tou

rukou s pohárom... on ju ovalil po hube. Z dokazovania nevyplynulo tvrdenie žalobcu, že by svedkyne
vedome klamali a že ich k tomu zmanipulovala žalovaná. Žalobca uviedol, že žalovaná si mala privodiť
hematóm na brade sama tým, že sa buchla o dvere a poukazoval na jej výrok zachytený na nahrávke:
„nevadí, v škole poviem, že som sa buchla o dvere“. Zo zvukovej nahrávky je zrejmé, že žalovaná
tento výrok povedala po incidente a ako žalovaná uviedla, povedala to po tom, ako si v zrkadle zbadala

podliatinunabrade.Žalovanávierohodnevysvetlilasvojevyjadrenietým,žesabála,resp.hanbilavpráci
priznať, že ju udrel žalobca. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa bránila proti trvajúcim útokom
žalobcu, pričom aj svedkyňa C. C. jasne uviedla, že žalovaná sa bránila pred žalobcom a brániť ju šli obe
svedkyne. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná ako aj svedkyne ako zdroj hrozby násilia vnímali výlučne
žalobcu. Za účelové považoval tvrdenie žalobcu, že chcel ochrániť dcéru a svokru pred hysterickým

správaním sa žalovanej, aby im neublížila, a preto žalovanú ťahal za ruku z obývačky do jedálne.
Ani z prehratej zvukovej nahrávky, súdom vyhotoveného prepisu zvukovej nahrávky (č.l. 399 až 424
spisu) a iných vykonaných dôkazov nebola preukázaná žalobcom tvrdená verzia priebehu incidentu,
v zmysle ktorej mala žalovaná zaútočiť na žalobcu tým, že mu kmásala vlasmi, keď sedel na otočnom
kresle a ona stála vedľa neho. Uviedol, že incident zachytený na zvukovej nahrávke na časovom úseku

od 2:05:46 až 2:06:23 trval veľmi krátku dobu, začal hneď potom, ako žalovaná povedala: „Zuzka ťa
privedie k úspechu a ty zachrániš dom a my budeme šťastní, lebo my sa odsťahujeme a ty budeš so K.
tu bývať, ty špina hnusná“. Vzápätí na to je na nahrávke počuť ako žalovaná kričí „daj pokoj, ty sviňa,
neťahaj ma, ty sviňa prašivá, vypadni už, ty p... (vulgarizmus), daj pokoj, Timka choď preč“, počuť aj
hlas žalobcu, ktorý hovorí: „čo robíš“, tiež počuť matku žalovanej ako kričí: „utekaj“. Následne žalovaná

povedala, že žalobca na nej rozbil pohárik, na čo jej žalobca odpovedal „ty si na mne rozbila, p...“. Z
nahrávky ďalej vyplynulo, že tesne po incidente žalovaná žalobcovi oponovala, keď uviedla, že ona ho
nenapadla, že ho iba pohladkala po hlave a potvrdzuje to i vyjadrenie očitého svedka incidentu - matky
žalovanej, ktorá žalobcovi vtedy povedala: „ona ťa pohladkala, nevyprávaj, ty si začal biť...“. Konštatoval,že konanie žalovanej, ktorá bez použitia neprimeranej sily naklonila hlavu žalobcu nad papier s dlhmi a
pohladkala ho, resp. počičrala mu v jeho vlasoch (ako sa vyjadrila svedkyňa C. C.), nemožno vyhodnotiť
ako fyzický útok proti telesnej integrite žalobcu. Žalobca na rozdiel od žalovanej sa voči nej dopustil

protiprávnehokonania.Ďalejuviedol,žežalovanábola vpriestupkovomkonanírozhodnutímOkresného
úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Ilava na prejednanie priestupku uznaná
vinnou za spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č.
372/1990 Zb. iným hrubým správaním. Nenaplnila skutkovú podstatu priestupku spočívajúcu v ublížení
na zdraví žalobcovi, v ktorej časti bolo priestupkové konanie uvedeným rozhodnutím zastavené. Súd

prvej inštancie poukázal, že súd nie je viazaný správou polície o objasnení priestupku, ale je viazaný
podľa § 193 veta druhá C.s.p. rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok, a o
tom,ktohospáchal.Správapolícienepredstavujerozhodnutieopriestupku.Zdokazovaniapodľanázoru
súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná sa bránila proti trvajúcemu útoku žalobcu, keďže ten po jeho
prvomúderedojejbradyjunásilímprotijejvôliťahaldržiaczarukydojedálne.Priobranevsnahepredísť
ďalšiemu úderu zo strany žalobcu žalovaná poškodila zdravie žalobcu tým, že žalobcovi črepinami

spôsobila poranenia v ľavej časti tváre a v blízkosti oka, ktoré je dôležitým orgánom, no aj prvotný úder
žalobcu smeroval do oblasti hlavy žalovanej a tiež mohol ohroziť dôležité orgány žalovanej (vrátane
oka), pričom keď obaja už stáli a žalovaná sa snažila vymaniť z jeho zovretia, bála sa, že ju opäť udrie
do tváre. Nutná obrana smerovala k ochrane zdravia žalovanej. V danom prípade nešlo o neprimeranú
a neadekvátnu obranu žalovanej vzhľadom na to, že žalovaná nemohla utiecť od žalobcu, keďže ten

ju silno držal za ruku, až jej vznikla modrina, vliekol ju do jedálne, nepustil ju, hoci na neho kričala, aby
jej dal pokoj a aby ju neťahal za ruku, a preto jej neostalo nič iné len sa brániť pred jeho fyzickým
násilím rukou, ktorú sa jej podarilo uvoľniť z jeho zovretia. Zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že
dovtedy nedošlo k žiadnej fyzickej agresii medzi stranami a teda žalovaná bola odôvodnene prekvapená
z fyzického útoku žalobcu. Pravdivé považoval tvrdenia žalovanej, že si vzhľadom na rýchlosť incidentu

a mimoriadne vypätú situáciu neuvedomila, že má v ruke rozbitý pohárik a inštinktívne v obave pred
ďalším úderom žalobcu sa bránila tým, že dvíhala pravú ruku na obranu jej tváre a pri tom poranila tvár
žalobcu, čo vyplynulo aj z nahrávky, na ktorej počuť ako počas jej snahy vymaniť sa zo zovretia žalobcu
žalovaná zúfalo kričí v sebaobrane, aby jej dal pokoj a neťahal ju do jedálne. Vzhľadom na tieto okolnosti
útoku, ktorému sa bránila žalovaná, s prihliadnutím aj na fyzickú prevahu žalobcu nad žalovanou súd

prvej inštancie uzavrel, že nutná obrana nebola neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku. Boli
teda splnené zákonné podmienky nutnej obrany. Uviedol, že nevykonal dokazovanie prehratím ďalších
žalobcom zostrihaných zvukových nahrávok z incidentu, keďže z celej nezostrihanej zvukovej nahrávky
na č.l. 281 (tiež predloženej žalobcom) na pojednávaní dňa 09.11.2023 prehral jej relevantné úseky
podľa požiadaviek strán a strany nemali námietky k spôsobu vykonania dokazovania prehratím tejto

zvukovej nahrávky. Nevykonal dokazovanie vyžiadaním od OO PZ zvukovej nahrávky telefonátu z
večera 03.05.2014, kedy žalovaná volala na políciu a mala sa priznať, že žalobcu porezala, keďže
žalovaná v konaní nepopierala, že žalobcu poranila črepinami, čo je zároveň zachytené aj na nahrávke
v spise a jej prepise (č.l. 412) a nešlo o spornú okolnosť. Nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie
dokazovania stanovením znalca za účelom overenia pravdovravnosti žalovanej, aby podstúpila detektor

lží (polygraf), keďže pravdivosť tvrdení žalovanej bola potvrdená svedeckou výpoveďou C. C., zo
záznamu o podaní vysvetlenia z 27.10.2014 a zo zápisnice o prejednaní priestupku - výsluchu I. D.
zo dňa 08.12.2014, svedkýň incidentu. V konaní nebolo potrebné vykonať rekonštrukciu toho, ako mu
žalovaná naklonila hlavu, keď sedel v otočnom kresle a ona stála vedľa neho, pretože z výsluchu
svedkyne C. C. a z vyjadrenia I. D. zachyteného na zvukovej nahrávke bolo bez pochýb preukázané,

že žalovaná žalobcu nekmásala za vlasy, nepoužila proti nemu ani iné fyzické násilie, keď ešte sedel v
kresle a žalovaná stála vedľa neho. Vykonanie dokazovania výsluchom svedkov A. F. C., D. I. C., ktorí
neboli pri incidente, vyhodnotil ako nepotrebné. Poukázal, že žalobca na pojednávaní dňa 07.08.2019
už netrval na výsluchu ňou navrhnutej svedkyne H. L., a preto nevykonal tento dôkazný prostriedok.
Vykonanie dokazovania prílohami na č.l. 555 až 558, 560, 561, ktoré predložil žalobca spolu s jeho

vyjadrením zo dňa 17.01.2024, keďže z obsahu tohto vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že tieto listiny sa
týkajú iného exekučne vymáhaného nároku žalobcu voči žalovanej, vyšetrenia žalobcu na polygrafe
ohľadom iného fyzického útoku medzi ním a jeho bratom I., resp. sa týkajú oznámenia, ktoré podala
žalovaná dňa 17.02.2015 na žalobcu v inej veci, resp. ide o email žalovanej adresovaný F. C. ohľadom
predaja rodinného domu, email žalovanej adresovaný žalobcovi, v ktorom prezentovala názor, že ich

vzájomné spory by mali riešiť súdy a prílohu emailu žalovanej, v ktorej mala žalovaná údajne priznať, že
vedela, že ju žalobca doma nahráva na diktafón nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie o uplatnenom
žalobnom nároku, pretože by neviedlo k inému rozhodnutiu vo veci. O nároku na náhradu trov konaniarozhodol v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Vo veci citoval § 418 ods. 1, 2, §
420 ods.1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 453,20 Eur
s príslušenstvom a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne
skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v bode 24.

odôvodnenia napádaného rozsudku zhodnotil konanie žalovanej ako nutnú obranu v súlade s § 418
ods. 2 Občianskeho zákonníka a v tomto smere poukázal na odbornú literatúru a komentáre, ktoré vo
svojom rozhodnutí bližšie neuviedol. Podľa neho neboli splnené podmienky nutnej obrany. Už z prepisu
nahrávky je podľa neho zrejmé, že skutok sa nestal tak, ako je opísaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Dôvodil, že medzi spornými stranami došlo k intenzívnej hádke, ktorú iniciovala žalovaná.
Vyjadrovalasanajehoadresuneprimerane,hrubo,pričomsabránilslovnýmútokomzostranyžalovanej.

Žalovaná jednoznačne ovplyvňovala výpovede svojej dcéry a matky, napr. vyjadrením: „Aj ja mám
svedkov, kto napadol koho, kto začal. A môžeš sa ísť sťažovať, ja tu mám svedkov, pila som pohárik
a som sa ti prihovárala a Tima ma bránila, kľudne choď. A nechaj to tu, keď príde polícia vyšetrovať.
Kto koho napadol. Ja som ťa napadla? Ja som ťa hladkala po hlave.“ V ďalšom kontexte z prepisu
nahrávky je zrejmá manipulácia s výpoveďami svedkov k okolnostiam incidentu. Zo strany žalovanej nie

je ani náznak ľútosti či snaha o poskytnutie pomoci (napr. ošetrenie krvácajúcej rany). Podľa názoru
žalobcu podmienka obrany pred hroziacim alebo trvajúcim protiprávnym útokom iného človeka nebola
naplnená. Žalovaná sama iniciovala a svojim správaním vyvolala situáciu, keď k nemu pristúpila a
zasiahla neprimerane bez jeho dovolenia do jeho osobnostných práv tým, že na neho slovne útočila,
a to v prítomnosti dcéry a jej matky, uvádzala cele meno jeho údajnej milenky, zasahovala do jeho

telesnejintegritytým,žesadotýkalajehovlasov,sčímnesúhlasilaodsvojhokonanianeupustila.Neskôr
hladkanie prešlo do šticovania a urážlivých výrokov a takémuto konaniu chcel zabrániť, preto ju chytil
za ruku a tak sa bránil kontaktu zo strany žalovanej. Žalovaná nechcela s uvedenou činnosťou prestať
a upustiť od nej napriek jeho výzve, čo vyplynulo zo zvukovej nahrávky. Takéto správanie žalovanej
bolo provokatívne a vyvolalo u neho negatívnu reakciu. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaná sa

bránila útoku z jeho strany, odmietal, naopak, on sa bránil zásahu do jeho fyzickej a duševnej integrity.
V kontexte uvedeného poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2008, sp. zn.
3Cdo/201/2007. Podľa neho súd prvej inštancie pochybil, keď v odôvodnení rozhodnutia považoval
obranu za primeranú povahe a nebezpečenstvu útoku a uveril tvrdeniam žalovanej. Záver súdu prvej
inštancie, že žalovaná si neuvedomila, že drží v ruke črepinu z rozbitého pohára a môže žalobcu poraniť,

považoval za nedôveryhodný. Uviedol, že je vysoký cca 185 cm a žalovaná cca 165 cm, pričom pri
obrane musela vysoko zdvihnúť ruku (ktorú už mala poranenú) a tak sa brániť s črepinami v ruke.
Črepinu v ruke označil za provizórnu zbraň, rukou nemôžu byť spôsobené také následky ako s črepinou
v ruke. Prirodzenou reakciou každého človeka, ktorý sa poreže, je otvoriť ruku a nie ju ponechať pevne
stlačenú. Už z pohľadu odlišnosti výšky oboch strán je zrejmé, že žalovaná zdvihnutím ruky napriek

výškovému rozdielu smerovala črepinou do jeho tváre, pričom jej obrana bola zrejme neprimeraná
povahe a nebezpečenstvu útoku. Na preukázanie jeho tvrdení vo svojich vyjadreniach a výpovediach
doložil správu z polygrafického vyšetrenia zo dňa 08.11.2024.

3. Žalobca do uplynutia lehoty na podanie odvolania v zmysle § 364 C.s.p. doplnil odvolanie a namietal,

že súd nevykonal dokazovanie zvukovej nahrávky telefonátu, keď žalovaná volala na políciu dňa
03.05.2014, pričom sa do telefónu priznala, že ho dorezala. Z tejto policajnej nahrávky by súd prvej
inštancie s najväčšou pravdepodobnosťou zistil, že žalovaná útočila. Vytýkal, že súd prvej inštancie
nevykonal rekonštrukciu toho, ako mu žalovaná naklonila hlavu, keď uviedol, že toto nebolo potrebné,
nakoľko výpovede dcéry a matky žalovanej preukázali, že žalovaná ho nekmásala za vlasy a nepoužila

ani iné fyzické násilie. S týmto záverom nesúhlasil a k tomu uviedol, že svedkyne len niečo mohli
vidieť, ale nič nemohli cítiť. Podľa jeho názoru nie je jednoducho možné, aby žalovaná pootočila jeho
hlavou len tak, ak on nechcel. Podľa jeho názoru sa žalovaná dopustila fyzického násilia už pri snahe
nakloniť jeho hlavu a vôbec nie v sebaobrane, ako to tvrdí žalovaná. Žalovaná sa priznala, že ako
prvá na žalobcu položila ruku, teda ho fyzicky nielen ohrozovala, ale aj útočila. Ďalej vytýkal súdu

prvej inštancie, že odmietol výsluch svedkov, jeho bratov, a to s odôvodnením, že oni pri incidente
neboli. Je síce pravda, že neboli prítomní pri incidente, ale boli pri inom incidente, ktorý má súvis s
týmto incidentom. Taktiež namietal nevykonanie dokazovanie výsluchom svedkyne M. L.. Namietal
nevykonanie príloh na č.l. 555-558, 560, 561, ktoré podľa jeho tvrdenia úzko súvisia s daným prípadom,pretože poukazujú na bezúhonnosť jeho osoby. V neposlednom rade nevykonal ani ním navrhované
dokazovanie formou overenia pravdovravnosti žalovanej na polygrafe. Tvrdil, že nakoľko je napadnutý
rozsudok v prísnom rozpore s dôkazmi, pričom žalovaná odmieta vyšetrenie na detektore lži, rozhodol

sa predložiť k odvolaniu úplne nový dôkaz, ktorý vznikol až po vynesení rozsudku. Z výsledku detektoru
lži je bezpochyby preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho opísal on, a nie žalovaná. Podľa jeho
tvrdenia žalovaná ho bezdôvodne napadla, dorezala, pričom nie je pravda, že ona sa bránila. Žiadal
predvolať k výsluchu polygrafológa. Namietal výrok, že v priestupkovom konaní bolo údajne ustálené, že
skutok sa nestal. V priestupkovom konaní bolo len uvedené, že nebolo preukázané, že skutok žalovaná

spáchala úmyselne. Podľa žalobcu nie je pravdivé tvrdenie, že žalovanej údajne vrazil do brady, pričom
ona zvolala vulgarizmy. K tomu uviedol, že z nahrávky na stope 02.05.32,30-02.06.11,00 je jasné, že
žalovaná ho provokovala, na čo jej odpovedal „aha, takže ty vlastne hovoríš, že za každým úspechom
muža stojí žena.“ A ona správne pochopila, že nemyslí žalovanú a táto pravda ju iritovala, načo začala
vyčíňať. Počas vety „Zuzka ťa povedie k úspechu a ty zachrániš dom, a my budeme šťastní, lebo my sa
odsťahujeme ty budeš so Zuzkou tu bývať, ty sviňa hnusná... ty sviňa prašivá, ty p...“ žalovaná stála nad

nímsprázdnympohárikomvjednejruke adruhourukouhoakobyískalavovlasoch.Neskôražpochopil,
že ískanie vo vlasoch bolo preto, aby ho dobre uchopila za vlasy, následne zovrela do päste a začala
šticovať. K šticovaniu došlo v momente, keď odrazu zvýšila hlas a začala nadávať. Táto reakcia bola
verbálne ako aj neverbálne útočná. Následne až potom sa vztýčil z kresla na svoju obranu. V momente,
keď žalovaná zaútočila, reagoval slovami „čo to robíš?“ a v tom ho zaliala krv, pričom sa snažil žalovanú

znehybniť a odtiahnuť, aby neublížila dcére ani svojej matke. Takéto konanie vypovedá o zaistení, resp.
znehybnení útočníka, ale vôbec nie o bitke. Keď odišiel na políciu a na ošetrenie, žalovaná preľaknutá
z toho, čo spôsobila, na svoju obranu zavolala na políciu, aby rýchlo prišli, že ona sa bojí. A potom, keď
zložila slúchadlo, nastal ohromný možný výbuch smiechu. Ak žalovaná tvrdila, že mu hlavu naklonila,
musela vyvinúť nejakú silu, tzv. dopustila sa fyzického násilia. Podľa názoru žalobcu jeho tvrdenia,

že ju rukami zovrel a snažil sa ju kontrolovať, sú všetko len obranné reakcie proti útočne naladenej
žalovanej.Dôvodil,že žalovanánajednejstranetvrdí,žejejvrazildobrady,alenadruhej stranetvrdí,že
nevie, koľkokrát ho napadla. Nenamietal, že bol na žalovanú nahnevaný, ale nezaútočil na ňu a svoju
frustráciu si vybil na telefónom kábliku, ktorý vytrhol zo steny. Preto ak v nadväznosti na predchádzajúce
žalovaná tvrdila, že ho nešticovala a nekmásala vo vlasoch, ale iba hladkala, tak takéto tvrdenie nie je

v súlade s nahrávkou a nie je vôbec uveriteľné. Podľa žalobcu je nedôveryhodná aj výpoveď žalovanej,
ktorá tvrdila, že v škole povie, že sa buchla o dvere a tak prišla k zraneniu. Ak žalovaná klamala v škole,
prečo by neklamala aj na súde. Žalobca tvrdenia žalovanej, že na ošetrení išla až na druhý deň, lebo
v ten deň sa bála ísť v noci von a nemala k dispozícii auto, považoval za výhovorky. Žalovaná išla
na ošetrenie len preto, lebo nasledujúce ráno po incidente ho zbadala v obývačke, že má pol hlavy

ofačovanú, tak sa preľakla a išla k lekárovi vytvárať alibi. U lekára bola iba raz, nebola ani na kontrole.
Žalovaná povedala, že ju nikdy nebil, že toto bolo prvýkrát, z čoho vyplýva, že žalovaná sa nemala
čoho báť, a ani sa nebála, o tom svedčí nahrávka. Ďalej namietal konštatovanie súdu prvej inštancie,
že z výroku žalovanej, ktorá povedala švagrinej do telefónu „no čože by si nebola rada, keď si mu ešte
rozrezala pol ksichtu“ nemožno konštatovať, že by ho žalovaná napadla prvá a úmyselne dorezala.

Podľa jeho názoru bola rada, že ho dorezala, nebolo jej to ľúto. Namietal aj výpoveď dcéry a matky
žalovanej, ktoré boli tendenčne zamerané na obhajobu žalovanej. Žalobca sa odvolával na záverečnú
správu polície a na to, že v odôvodnení priestupkového úradu uvedené nie je, že by sa skutok nestal,
alebo že by malo ísť o obranu žalovanej, ale len to, že sa nedokázal úmysel. Nad rámec odvolacích
dôvodov namieta porušenie procesných podmienok a práva na spravodlivý proces.

4. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že nahrávka vyhotovená žalobcom
bola dôležitým dôkazom pre rozhodnutie. Podľa nej žalobca v podanom odvolaní tvrdí novú verziu,
a to že všetky tri osoby prítomné pri skutku vedeli o tom, že žalobca nahráva a preto svoje výpovede
(správanie) a telefonáty viedli tak, aby jej vyrobili alibi. Preto tvrdí, že bol šticovaný a ona útočila.

Lenže zo znenia nahrávky vyplýva opak a tieto časti z nahrávky sa mu nehodia, ako i to, ako
hovorila so svedkyňami o jej pocitoch a zraneniach z práve uskutočnenej udalosti. Poprela a dôrazne
nesúhlasila s tým, že by ona alebo očité svedkyne o nahrávaní niečo vedeli. Prehovory i konanie
žalobcu je jednoznačne korigované práve tým, že on jediný vie, že je nahrávanie spustené. Tvrdila,
že žalobca si k rozhodnutiam či konaniam ľudí priradil vysvetlenia, ktoré si sám svojvoľne odvodil

alebo priamo vymyslel. Rovnako sa to týka aj zákonných sudcov, ktorí prípad riešili. Podľa žalovanej je
nepravdepodobné tvrdenie žalobcu, že sa pri jej dotyku blažene usmieval. Uviedla, že také pocity nemal
a nemohol mať vzhľadom na hádku, ktorá prebiehala pred tým, a preto bol smiech skôr nervózny alebo
ako keby silený, hraný, na získanie času. Ranu do brady opäť žalobca poprel, ale ako sa jej ocitla na tváriznovu zdôvodnil tým, že si ju urobila dverami, pričom na origináli nahrávky takéto nič zaznamenané nie
je. Z toho ale jasne vyplýva, že rana na tvári sa stala počas potýčky so žalobcom, a to ešte na začiatku. K
rane sa žalobca ale opäť vyjadruje neskôr, a to slovami, že to „boli akési odreniny“, akoby chcel zľahčiť,

že keď už teda ranu do brady dostala, nebolo to nič hrozné. K požiadavke žalobcu o rekonštrukciu toho,
ako sa dotkla jeho hlavy, uviedla, že k nej došlo, ako to celé zaznamenáva aj zápisnica z pojednávania
dňa 07.08.2019. K argumentácii žalobcu, že žalovaná hrubo zasiahla do jeho osobnostných práv tým,
že ho urážala a uvádzala meno a priezvisko jeho údajnej milenky v prítomnosti ich dcéry, uviedla, že do
jej integrity zasiahol žalobca tým, že pripravil nahrávanie a ešte pred tým sa evidentne dohodol so svojou

milenkou, že sa pôjde sťažovať na polícii, čo vyplýva z nezostrihaného originálu nahrávky, pretože ju ani
neurážala, ani neodrádzala od vzťahu so ženatým mužom, len ju prosila, aby ho poslala pracovať kvôli
dlhom, ktoré i dôkazmi zdokumentovala, a preto je toto dokazovanie žalobcovi nepríjemné, čo vidno
z jeho odvolania (bod 11). Urážlivé slová podľa nahrávky použil prvý žalobca, a to v súvislosti s tým,
že sa sporové strany topia v dlhoch a že ich dom asi padne, prehovory žalobcu obsahujú vulgarizmy v
minútach 1,34 a 1,35 z originálu, takmer v začiatkoch hádky. Mal na pokračovaní hádky veľký podiel, a to

preto, lebo jej pokračovanie aj vyslovene chcel. K tvrdeniu, že črepina zo skla je improvizovaná zbraň,
ktorou sa bránila, uviedla, že z nezostrihaného originálu nahrávky je zrejmé, že netušila, že pohárik v jej
ruke sa rozbil. Jednoducho len zdvihla ruku, ktorú sa jej podarilo oslobodiť zo zovretia žalobcu, a bránila
sa ňou a tým pohárikom, ktorý v nej držala. Ale zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že vedela, že sa tento
pohárik už rozbil. K žalobcom citovaným informáciám o detektore lži dodala, že tento prostriedok na

Slovensku nie je uznaný. To, že bola žalobcom násilne proti jej vôli vlečená celou dlhou izbou, tvrdila od
začiatku a potvrdili to obe svedkyne, ako i samotná nahrávka. Lekárska správa potvrdzuje jej zranenia
na tvári po útoku žalobcu, ako i podliatiny na ruke z toho, ako ju násilne ťahal. Žalobcovo tvrdenie, že
si tieto zranenia spôsobila sama, vyvracia samotný originál nahrávky, kde sa nič, čo by toto tvrdenie
žalobcu potvrdilo, nenachádza, a toto tvrdenie žalobcu sa tak radí k jeho účelovým klamstvám, ktoré

v tomto spore využil. Toto tvrdenie žalobcu teda originál nahrávky vyvracia. Žalobca opisuje, ako sa
naňho vrhla a rozpučila pohárik od zúrivosti v dlani. Na jej dlaniach nie sú žiadne zranenia a jazvy, ktoré
by vznikli po takomto stlačení skleneného pohárika.

5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná sa vo svojom vyjadrení odvoláva na nahrávku, z ktorej však

vyberá jej vyhovujúce časti, pričom vierohodne neosvedčila skutočnosť, že konanie z jej strany napĺňa
znaky nutnej obrany. Zdôraznil, že bolo preukázané ako nesporné, že rozbitou črepinou z pohára mu
spôsobila poranenie tváre, následkom čoho musel byť ošetrený na chirurgickej ambulancii a následne
bol uznaný PN, pričom jeho PN trvala od 04.05.2014 do 12.05.2014. Týmto úkonom žalovanej mu
vznikla škoda, ktorej výška bola vyčíslená lekárskou správou v rozsahu žalovanej sumy, teda vo výške

453,20 Eur. Škodu jednoznačne zavinila žalovaná. Ak žalovaná tvrdí, že sa bránila jeho útoku, zrejme
sa úmyselne nevyjadrila a nevysvetlila, prečo použila črepinu z pohára, ktorý bol rozbitý (rozpučený v
jej ruke) na svoju obranu. Z popisu udalosti a z toho, že žalovaná sa sama najprv zranila a až následne
použila črepinu ako zbraň a spôsobila mu svojím útokom poranenie, je zrejmé, že nešlo o nutnú obranu,
ale o útok v stave emocionálneho amoku, keď si žalovaná podľa jej vyjadrenia ani neuvedomila, že jej

tečie krv. Uviedol, že žalovaná nie je typom obete, ale skôr útočníka. Z nahrávky vyplynulo, že žalovaná
ho hrubo urážala, ponižovala a vyprovokovala celý incident. Žalobca v replike zotrval na svojich
vyjadreniach v podanom odvolaní.

6. Žalovaná v duplike zopakovala svoje vyjadrenie k odvolaniu. Nad rámec uvedeného k tvrdeniu

žalobcu, že sebaobrana bola neprimeraná, uviedla, že nevie, ako sa má posudzovať primeranosť či
neprimeranosť sebaobrany. Poukázala na odôvodnenie rozsudku, v ktorom je uvedené, že žalobca mal
v čase útoku okolo 90 kíl, ona cca 65 kíl. Žalobca bol o hlavu vyšší, pracoval v stavebníctve, ona bola
od neho o hlavu nižšia, pričom pracovala a pracuje ako učiteľka. Tvrdila, že v sebaobrane zdvihla ruku,
ktorú sa jej podarilo oslobodiť, v ktorej mala nešťastnou zhodou okolností pohárik, a ani netušila, že

už sa rozbil počas toho, ako ju žalobca odvliekol, čo dokazuje aj originál nahrávky. Tvrdila, že žalobca
klamal a manipuloval s nahrávkou.

7. V následnom vyjadrení žalobca zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, namieta všetky
tvrdenia žalovanej. K vzniknutým zraneniam žalovanej uviedol, že žalovaná sama tvrdila, že tieto si

spravila sama, keď si ruku vytrhla zo zovretia a začala sa brániť pohárikom v úrovni jeho tváre a že
vtedy sa buchla do brady. Žalovaná sa sama poškodila, ale je tiež preukázané, že žalovaná ho napadla
ešte predtým, ako si buchla do brady. Dôvodil aj tým, že sudca v konaní nepoložil žalovanej otázku, aká
dlhá bola tá izba, koľko metrov mal žalovanú vliecť.8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

9. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,

ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa
pretovcelomrozsahustotožňujesoskutkovýmizávermi,akoajsprávnymposúdenímvecivodôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

10. Odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré sa sústredili na
správnosť skutkového zistenia súdu prvej inštancie a ktoré odvolateľ opieral najmä o prepis zvukovej

nahrávky (č.l. 399 až 424 spisu), lekársky posudok a správu z polygrafického vyšetrenia zo dňa
08.11.2024. Žalobca trval na tom, že z jeho strany nešlo o útok, ale o obranu, nakoľko žalovaná svojím
hysterickým správaním vyvolala situáciu, keď pristúpila k žalobcovi bez jeho privolenia, naklonila mu
hlavu nad papiere s dlhmi a začala ho najprv hladkať po hlave, neskôr hladkanie prešlo do šticovania
a urážlivých výrokov, pričom žalobca chcel zabrániť ďalšiemu šticovaniu a z uvedeného dôvodu chytil

žalovanej ruku, a chcel odísť so žalovanou do jedálne, čomu sa však žalovaná bránila a takýmto
správaním mu spôsobila tržné rany v oblasti tváre a oka a to použitím črepiny zo skla (rozbitím pohárika,
ktorý držala v ruke), ktorú použila ako zbraň na svoju obranu. Žalobca namieta, že by žalovanú vôbec
udrel, a tvrdí, že bolo preukázané, že žalovaná útočila ako prvá. Odvolací súd poukazuje na veľmi
rozsiahle dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a podrobné, detailne zhodnotenie skutočností

zistených vykonaným dokazovaním uvedené v ods. 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde
súd prvej inštancie analyzuje jednotlivé minúty až sekundy prebiehajúceho incidentu. Odvolací súd
za účelom posúdenia správnosti skutkového zistenia súdu prvej inštancie znovu opisuje rozhodujúce
časti incidentu, ako boli zistené zo zvukovej nahrávky a z výpovedí svedkov v priestupkovom konaní,
ktoré predchádzalo danému súdnemu konaniu, aj z výpovedí svedkov pred súdom. Zo zvukovej

nahrávky vyplýva, že po tom, ako žalovaná uviedla, „Zuzka ťa privedie k úspechu...“ počuť krik dcéry,
žalovanej a matky žalovanej, pričom žalovaná kričala, „ Daj pokoj, daj pokoj ty sviňa, neťahaj ma ty
sviňa, ty sviňa prašivá,“ a tiež počuť matku žalovanej ako hovorí „utekaj“. Žalovaná následne povedala,
že žalobca na nej rozbil pohárik, načo jej žalobca odpovedal „ty si na mne rozbila, p... (vulgarizmus)
“. Z uvedeného znenia prepisu zvukovej nahrávky nemožno vyvodiť tvrdenú verziu žalobcu o priebehu

incidentu, v zmysle ktorej mala žalovaná zaútočiť ako prvá. Žalovaná popísala priebeh incidentu tak,
že v daný deň jej telefonovala polícia ohľadom sťažnosti K. J., o čom žalobcu oboznámila a zároveň
mu na stôl položila papiere s dlhmi, následne mu položila ľavú ruku na hlavu a v pravej držala pohárik,
lebo v ten večer popíjala. Hlavu mu však netlačila a po slovách, že „Zuzka ťa povedie k úspechu...“ jej
žalobca vrazil do pravej strany brady. V priebehu konania žalobca nepreukázal, že by žalovaná voči

nemu použila fyzické násilie tým, že mu pritlačila hlavu. Zo slov matky žalovanej na zvukovej nahrávke
a výsluchu dcéry žalovanej vyplynulo, že žalovaná žalobcovi hlavu iba hladkala, keď matka žalovanej
na zvukovej nahrávke vravela, „Ona ťa pohladkala nevyprávaj, ty si začal biť, čo je ?“ Zranenia žalovanej
s vysokou pravdepodobnosťou zodpovedajú popisu incidentu žalovanou, teda, že žalobca žalovanú
udrel do pravej strany brady, vtiahol ju z obývačky do jedálne, pričom žalovaná po útoku žalobcu utrpela

hematómy na tvári a ruke, čo vyplýva z lekárskeho záznamu o vyšetrení žalovanej zo dňa 04.05.2014
a z fotografie na č.l. 69 spisu. Uvedené zranenia žalovanej potvrdzujú jej tvrdenia, že žalobca ju silno
zovrel za ľavú ruku. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkyne, dcéra strán sporu a matka žalovanej, ktoré
boli prítomné pri incidente. Obe zhodne uviedli, že to bol žalobca, ktorý konflikt eskaloval do fyzickej
roviny, zatiaľ čo správanie žalovanej bolo len reakciou na jeho útok. Z ich výpovedí bolo preukázané,

že sa snažili žalovanú brániť. Nebolo preto preukázané tvrdenia žalobcu, že jeho konanie bolo v snahe
chrániť svedkyne pred správaním žalovanej. Žalovaná voči ním neútočila a svedkyne to ani nepotvrdili.
Odvolací súd zároveň dopĺňa, že žalobca v priebehu konania ani netvrdil, akým spôsobom si mala
žalovaná spôsobiť poranenie na tvári. Z nahrávky je zachytené, ako žalovaná následne po incidente,
keď objavila modrinu na tvári, uviedla, že: „nevadí, v škole poviem, že som sa buchla o dvere“, čo zrejme

bolo lenjejpokusomzakryťpravdu,pretožesahanbilasasprávaniežalobcuvočinejakojehomanželke.
Z dokazovania vyplynulo, že popis incidentu zo strany žalovanej bol jednotný v celom priestupkovom,
ako aj v civilnom konaní. Okresný úrad Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Ilava
vydal dňa 12.01.2015 rozhodnutie č.j. 169/2014 IL, ktorému bola predložená správa OO PZ Ilava zodňa 05.11.2014 o objasnení priestupku, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že nebolo
preukázané, že by žalovaná svojím konaním naplnila skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. drobným ublížením na zdraví, pretože

nebol preukázaný úmysel, že žalovaná chcela spôsobiť zranenie a ani nedbanlivostné konanie zo strany
žalovanej. Preto bolo v tejto časti priestupkové konanie uvedeným rozhodnutím zastavené. Žalovaná
naplnila skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/
zákona č. 372/1990 Zb. iným hrubým správaním, keď po predchádzajúcej výmene názorov povedala
žalobcovi „ty sviňa prašivá, ty p... (vulgarizmus)“, a vzápätí sa začala naťahovať a bolo jej za to uložené

pokarhanie. Aj keď je súd v občianskom súdnom konaní (teraz civilnom konaní - pozn. odvolacieho
súdu) výslovne viazaný len rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin (podobne aj priestupok
- pozn. odvolacieho súdu), musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom (podobne
aj priestupkovom - pozn. odvolacieho súdu) konaní a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu (R
27/1977 s. 118 - 119).

11. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj námietky žalobcu týkajúce sa pravdivosti svedeckých
výpovedí, dcéry a matky žalovanej. Všetky svoje úvahy uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku (viď. ods. 23 odôvodnenia). Výpovede dcéry a matky žalovanej v smere, že konfliktnú
situáciu síce započala žalovaná a až následne fyzicky útočiť začal práve žalobca, sú ucelené,
zrozumiteľné, presvedčivé a neboli inými dôkazmi relevantne spochybnené, či dokonca vyvrátené. Na

základe uvedeného teda odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by súd prvej inštancie nemal
uveriť výpovediam svedkov a tieto správne vyhodnotil ako reálne odrážajúce skutočný sled udalostí
incidentu.

12.Odvolacísúd zhodnesosúdomprvejinštancie nemážiadnepochybnosti,žehádkamedzižalobcom

a žalovanou bola v daný deň vyprovokovaná žalovanou a že došlo k ujme na zdraví žalobcu, ktorá mu
vznikla konaním žalovanej, avšak po zhodnotení všetkých dôkazov nebolo preukázané, že by žalovaná
rozbila držiaci pohár v úmysle žalobcovi ublížiť, ani že by svoj útok cielene smerovala do oblasti tváre,
ale že zásah žalovanej spočívajúci v poranení ľavej časti tváre a v blízkosti oka žalobcu črepinou z
rozbitého pohára bol bezprostrednou reakciou na útok žalobcu.

13. Odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaná nemôže za túto škodu
podľa § 418 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedať, pretože bolo preukázané, že v danom prípade
išlo o nutnú obranu zo strany žalovanej, teda o okolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť. Predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu je totiž protiprávny úkon, ktorý spočíva v rozpore úkonu - správania

fyzickejaleboprávnickejosoby-správom.Vniektorýchprípadochvšaknemožnourčitýúkon-správanie
fyzickejaleboprávnickejosoby-kvalifikovaťakoprotiprávny,ajkeďsanavonokjavilakoúkonodporujúci
právu. Je to vtedy, keď normy objektívneho práva taký úkon dovoľujú, alebo dokonca jeho uskutočnenie
výslovne prikazujú. V teórii hovoríme o tzv. okolnostiach, ktoré protiprávnosť vylučujú. Medzi okolnosti,
ktoré protiprávnosť vylučujú, teória i prax zaraďuje aj konanie v nutnej obrane za zákonom stanovených

podmienok.

14. V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu boli u žalovanej splnené všetky podmienky konania
v nutnej obrane. Existoval hroziaci a trvajúci protiprávny fyzický útok žalobcu na žalovanú, ktorý podľa
výpovede svedkýň podopretej prepisom zvukovej nahrávky najskôr žalovanú udrel päsťou do brady,

čoho následok, hematóm na pravej strane brady, preukazuje lekárska správa F. G. H. zo dňa
04.05.2014 a fotografia žalovanej, následne ju držiac za ruky proti jej vôli ťahal po miestnosti asi
3 - 4 metre, čoho výsledkom bol hematóm na zadnej strane ľavej paže žalovanej, ako je zachytený
na fotografii žalovanej a popísaný v lekárskej správe F. G. H. zo dňa 04.05.2014. K takémuto konaniu,
násilnému držaniu žalovanej, nemal žalobca žiaden dôvod. Ním tvrdený dôvod a síce, že tým chránil

svedkyne, súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nepravdivý, pretože z výpovedí svedkýň
vyplynulo, že im zo strany žalovanej nehrozil žiaden útok. Žalovaná sa fyzicky bránila, snažila sa
vymaniť zo zovretia, čo vyplynulo z výsluchu oboch svedkýň. Pri tejto obrane v snahe predísť ďalšiemu
násiliu zo strany žalobcu žalovaná porezala rozbitým skleneným pohárom žalobcu v ľavej časti tváre
v blízkosti oka, no, ako správne poukázal súd prvej inštancie, aj prvotný úder žalobcu smeroval

do oblasti hlavy žalovanej a tiež mohol ohroziť dôležité orgány žalovanej. Zranenia žalobcu preto
nemožno vyhodnotiť ako následok protiprávneho útoku žalovanej, ale ako dôsledok situácie, ktorú
vyvolal žalobca. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ak by žalovaná úmyselne cielila
pohárom na hlavu žalobcu, zjavne by došlo k podstatne závažnejším zraneniam, ako utrpel.15. Žalobca v odvolaní namieta predovšetkým posúdenie otázky primeranosti obrany zo strany
žalovanej. Platí, že obrana nesmie byť zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku. Kedy pôjde

o zrejme neprimeranú obranu, musí posúdiť súd vždy podľa všetkých okolností a povahy konkrétneho
prípadu (quaestio facti). Zo širšej formulácie tejto podmienky konania v nutnej obrane však vyplýva,
že požiadavka primeranosti obrany sa nekryje s požiadavkou úplnej úmernosti (proporcionality) útoku.
To znamená, že škoda spôsobená konaním v nutnej obrane nemusí byť vždy a za každých okolností
menšia než tá, ktorá pri útoku hrozila. To vyjadruje zákon slovami: „... zrejme neprimeraná ...“. Preto

o vybočenie z medzí nutnej obrany pre jej neprimeranosť pôjde len vtedy, ak páchateľ použil obrany
podstatne silnejšej, ako bolo za danej situácie potrebné na odvrátenie útoku. Nemožno sa stotožniť
s tvrdením žalobcu, že konanie žalovanej predstavovalo neprimeranú obranu z dôvodu použitia črepiny
zo skla, čo žalobca považuje za zbraň. Primeranosť obrany treba posúdiť so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu a na vybočenie z medzí nutnej obrany nemožno usúdiť len z toho, že napadnutý
sa bránil zbraňou proti neozbrojenému útočníkovi, vekove podstatne mladšiemu, fyzicky silnejšiemu

a známemu svojou agresívnosťou. (Rt 49/1970). Za vybočenie z medzí nutnej obrany odvolací súd
nepovažuje žalobcom uvádzanú okolnosť, že žalovaná použila pri odvracaní útoku rozbitý sklenený
pohár, hoci on nemal v ruke nič. V danom prípade so zreteľom na zistené okolnosti, ako boli vyššie
opísané, najmä tú okolnosť, že žalobca je muž, fyzicky výrazne silnejší ako žalovaná, a na skutočnosť,
že žalobca žalovanú bezprostredne predtým udrel päsťou do tvárovej časti hlavy, následne pevne

zovrel, vliekol po miestnosti proti jej vôli a bránil jej v inej obrane napríklad formou úteku, nemožno tú
skutočnosť, že žalovaná použila rozbitý pohár na svoju obranu proti fyzickému útoku žalobcu považovať
za obranu podstatne silnejšiu, než akú za danej situácie na odvrátenie útoku žalobcu žalovaná
potrebovala. Odvolací súd preto zhodne s názorom súdu prvej inštancie vyhodnotil správanie žalovanej
ako konanie v nutnej obrane, ktoré vylučuje protiprávnosť. Nie je tak splnený základný predpoklad vzniku

zodpovednosti žalovanej za škodu na zdraví žalobcu.

16. Žalobca v odvolaní v súlade s § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. tiež namieta nevykonanie navrhnutých
dôkazov, jednak zvukovej nahrávky telefónu, keď žalovaná volala na políciu dňa 03.05.2014,
rekonštrukcie toho, ako mu žalovaná naklonila hlavu, výsluch svedkov, jeho bratov F. C., I. C.

asvedkyneL.,vykonanie prílohnač.l.555-558,560,561,dokazovanieformouovereniapravdovravnosti
žalovanej na polygraf, nakoľko podľa jeho názoru môžu byť dôležité na zistenie objektívnej pravdy.
Odvolací súd poukazuje na ods. 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie
odôvodnil nevykonanie týchto dôkazov. Nevykonanie dokazovania príloh na č.l. 555-558, 560, 561 sa
týkajú iného nároku žalobu voči žalovanej, vykonanie zvukovej nahrávky telefónu by bolo nadbytočné

z dôvodu, že žalovaná nepopierala, že žalobcu poranila. Rovnako rekonštrukcia toho, ako žalovaná
naklonila hlavu, keď sedel, ako aj overenie pravdivosti tvrdení žalovanej, neboli potrebné z dôvodu,
že pravdivosť tvrdení žalovanej bolo zistená z ostatných predložených dôkazov, najmä výpoveďami
svedkýň v spojitosti s prepisom zvukovej nahrávky.

17.V prípade listinného dôkazu- správyzpolygrafického vyšetreniezodňa08.11.2024 predloženého
žalobcom v jeho odvolaní, odvolací súd uvádza, že ide o tzv. novotu, nový dôkaz, ktorý doposiaľ nebol
žalobcom predložený, pričom nebola tvrdená ani splnená žiadna výnimka zo zákazu tzv. dôkazných
novôt podľa § 366 C.s.p.,žalobcamoholtakýtodôkazobstaraťapredložiťužvkonanípredsúdomprvej
inštancie,čovšakneurobil,pričomneuviedol,žebymuvtombránildôležitýdôvod. Jeprávneirelevantný

argument žalobcu, že až rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ho prinútilo k vyhotoveniu
a predloženiu tohto dôkazu. Doplnenie dokazovania týmto listinným dôkazom v odvolacom konaní nie je
prípustné a na dôkaz nemožno prihliadať. Okrem iného, aj keby bola správa z polygrafického vyšetrenia
v konaní zohľadnená, nemohla by privodiť iný záver než ten, ku ktorému dospel súd prvej inštancie.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo založené na dostatočnom okruhu iných dôkazov, ktoré spoľahlivo

potvrdili skutkový stav a pravdivosť tvrdení žalovanej, tak ako bolo uvedené v ods. 26 odôvodnenia
napadnutéhorozsudku. Súdprvejinštanciepretosprávnenevzhliadoldôvodnosťnavrhovanéhodôkazu
znalcom na overenie pravdovravnosti žalovanej. Šlo by o nadbytočný, nehospodárny dôkaz.

18. Existencia žalobcom tvrdeného nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie z dôvodu

nepripustenia ďalších dôkazov na pojednávaní konanom dňa 08.10.2024 nevyplynula. Zo zápisnice
z predmetného pojednávania odvolací súd zistil, že súd prečítal návrh žalobcu na doplnenie
dokazovania. Zástupca žalobcu a žalovaná sa k oboznámeným listinám nevyjadrili. Zástupca žalobcu
uviedol, že žalobca navrhol vykonať dôkazy vo svojich posledných podaniach v tejto veci bez konzultácies ním, a preto uviedol, že k dôvodom, prečo ich chce vykonať, by sa mal vyjadriť on. Žalobca však svoj
návrhnadokazovaniesúduneodôvodnil.Dôvody,prektorésúddôkazynevykonal,uviedolvodôvodnení
napadnutého rozsudku, tak ako mu to ukladá Civilný sporový poriadok.

19. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať

skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha
(I. ÚS 24/2019, 1Cdo/188/2021). V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; platí, že kto tvrdí, ten dokazuje. Inak povedané, strana
musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.
Keďže žalobca nepreukázal podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu, a to protiprávnosť konania
žalovanej, ktorej sa naopak podarilo preukázať okolnosť vylučujúcu protiprávnosť konania, je správny

právny záver súdu prvej inštancie, že žalobca dôkazné bremeno v spore neuniesol, ktorý záver musel
viesť k zamietnutiu jeho žaloby.

20. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

21. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1

a§ 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná,
a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v odvolacom konaní
v zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).